Stará verzia

(19.1.2007) 

Občianske združenia

Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Členmi združenia môžu byť aj právnické osoby. 

Združenia sú právnickými osobami. Vznikajú registráciou. Registrovým orgánom je

Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor vnútorných vecí,

Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29. 

Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. Vzor návrhu na registráciu je uvedený v prílohe.

K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch), v ktorých musia byť uvedené:

-názov združenia,

-sídlo,

-cieľ jeho činnosti,

-orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,   ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,  zásady hospodárenia,

-zánik združenia,

-správny poplatok – kolkovú známku v hodnote 1000 Sk.  

Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné, ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.

Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.  

Ministerstvo registráciu odmietne,

ak z predložených stanov vyplýva, že

-ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev a

–náboženské spoločnosti,

-stanovy nie sú v súlade so zákonom,

-ide o nedovolené združenie,

-ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona (§ 5).

O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru.  

Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia

prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručené, opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

Ak splnomocnencovi prípravného výboru nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie, združenia vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Tento deň je dňom registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. 

Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.

Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii Štatistickému úradu Slovenskej republiky.  

Zákon o združovaní občanov sa s istými obmedzeniami vzťahuje i na združovanie v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov.

Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď ministerstvu bol doručený návrh na jej evidenciu.  

Združenie zaniká

-dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,

-právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.

Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie primerane podľa ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločnosti (§ 68 až 75).

Zánik združenia oznámi ministerstvo Štatistickému úradu Slovenskej republiky do 7 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo.

Na konanie podľa uvedeného citovaného zákona sa v plnom rozsahu vzťahuje zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, to znamená, že správny orgán podľa § 49 ods. 2 je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, v zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní.

Podľa položky 34 sadzobníka poplatkov zákona č. 232/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyberá ministerstvo

správne poplatky za tieto správne úkony:

1. návrh na registráciu združenia občanov          1000,-Sk

2. zmena stanov a údajov zapísaných do zoznamu združení občanov    500,-Sk

3. vyhotovenie stanov ako náhrady za stratené, zničené, poškodené alebo odcudzené stanovy    400,-Sk

4. vyhotovenie výpisu zo zoznamu združení občanov    100,-Sk

5. vyhotovenie písomnej informácie zo zoznamu združení občanov    100,-Sk

6. výmaz združenia občanov zo zoznamu združení občanov      500,-Sk

V prípade zmeny stanov a údajov zapísaných do zoznamu ministerstvo vyberie poplatok znížený o 50 % ak sa vykoná len zmena názvu a sídla. Za súčasné vykonanie zmeny názvu a sídla sa vyberie len jeden poplatok. 

Sekcia verejnej správy MV SR – Občianske združenia... viď  www stránka bola vytvorená 17.5.2006, posledné zmeny boli vykonané 21.9.2006.

Vzhľadom k danému stavu, aký pretrváva ohľadom registrácie CB klubov (z viac ako 20 CB klubov Slovenska je zaregistrovaných iba 5 CB klubov) prinášam informácie o občianskych združeniach (ďalej len o. z.) v právnom poriadku. Ide totiž o to, že je hlboko zakorenená nedôvera k oficiálnej registrácii na MV SR súvisiaca s direktívnym riadením jedinej strany bývalého režimu, čiže obavy z riadenia, príkazov a zákazov zhora. Ku tomu ešte nechuť k písaniu - „úradovaniu“, vypĺňaniu tlačív. Je to však iba jednorázová záležitosť a evidencia členov je všade nutná.

Problematika občianskych združení zahŕňa viacero aspektov so spoločensko - politickým a právno - ekonomickým charakterom, vrátane osobitostí práv a povinností o. z. v oblasti daní a účtovania. Zaujíma nás hlavne a predovšetkým zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, súvisiaci s právnymi predpismi, najmä na úseku podnikania a v oblasti zdaňovania a účtovania o. z. Pod pojmom občianske združenie nie je treba rozumieť nový právny subjekt, organizačno - právnu formu. Zjednodušene možno povedať, že o. z. sú nástupcom bývalých spoločenských organizácií NF. 

Čo rozumieť pod pojmom občianske združenie: O. z. ako právnické osoby s právnou subjektivitou predstavujú v súčasnosti rozhodujúcu časť ako tzv. neziskový sektor popri sektore podnikateľskom a vládnom. Zákon o združovaní občanov nedefinuje, ani inak bližšie nevymedzuje pojem o. z. Uvádza, čo treba rozumieť pod o. z. Za o. z. považuje založené spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné združenia osôb, ako aj odborové organizácie a org. zamestnávateľov. Spoločným prvkom o. z. je, že ide o združenia fyzických a právnických osôb za účelom, ktorý zákon nevymedzuje pozitívne, ale iba negatívnym spôsobom. To znamená, že zákon vymedzuje iba okruh tých činností, ktoré nespadajú do jeho pôsobnosti a ktoré tak nemôžu byť predmetom činnosti o. z.. 

Formálne označenia združení: Sloboda rozhodovania zakladateľov združenia je limitovaná iba podmienkou, aby zvolený názov združenia nebol zameniteľný s už existujúcim zaregistrovaným združením, vyvíjajúcim činnosť na území SR. Treba akceptovať možnosti zvoliť si názov združenia či ako:

spolok... (horských vodcov), spoločnosť ...(vedecká alebo odborná), zväz...(rybársky alebo poľovnícky),

hnutie ... (ochrancov prírody),

klub ...(športový, rádioamatérsky ) a pod.

Treba zdôrazniť, že názov združenia je predmetom konania registrácie príslušného združenia, kedy dochádza k autorizácii zvoleného názvu s právom používať ho až po registračnom akte. Treba však počítať aj s prípadmi slobodného združovania sa určitého okruhu osôb bez snahy získať právnu subjektivitu, čo v praxi znamená zakladanie tzv. ad hoc zoskupení – nie o. z. podľa zákona č. 83/1990 Zb., - ktoré majú určitý skupinový záujem a pod. A taktiež môže ísť o zakladanie záujmových zoskupení ako napr. fan kluby, ktoré majú ambície pôsobiť dlhodobejšie. Nemožno však povedať, že tento druh združení osôb nemôže mať charakter o. z. s právnou subjektivitou.    

Obsah činnosti združenia: V praxi väčšie problémy vyvolávajú snahy o registráciu o. z. v prípadoch, v ktorých obsah i podmienky činnosti sú upravené špecializovanými osobitými predpismi. To však neznamená, že je možné vylúčiť, čiže nepriznať registráciu o. z. len preto, že príslušná problematika je už upravená špeciálnym predpisom. 

Členstvo v občianskych združeniach: Diskutovaná je otázka možného pomeru fyzických a právnických osôb zakladajúcich konkrétne o. z. Dikcia ustanovenia § 1 ods.1.,občania majú právo sa slobodne združovať a §2ods.2.,- členmi združenia môžu byť aj právnické osoby svedčí o doplnkovej účasti právnických osôb v združeniach. Podmienkou založenia o. z. nie je slovenská štátna príslušnosť jeho zakladateľa. Z hľadiska počtu členov združenia zákon o združovaní občanov špeciálne upravuje DOLNÚ hranicu počtu členov, keď v § 6 ods. 2 ustanovuje; návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z toho aspoň jeden musí mať viac ako 18 r. 

Vznik občianskeho združenia: Vznik o. z. má dve základné fázy a to fázu založenia a fázu vzniku. V prvej fáze dochádza k založeniu o. z. na základe prijatých stanov, ktoré plnia funkciu nosného zakladateľského dokumentu . Povinnými náležitosťami stanov, ktoré sú upravené v ustanovení § ods. 2 zákona o združovaní občanov, sú:

1., Názov združenia. 2., Sídlo. 3., Cieľ činnosti. 4., Orgány združenia a spôsob ich ustanovovania, určenie orgánu a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia. 5., Zásady hospodárenia.

Fakultatívnymi – nepovinnými – náležitosťami stanov zostáva úprava všetkých ostatných vzťahov vychádzajúca z princípu zmluvnej voľnosti osôb, ktoré združenie zakladajú. Osobitne to platí najmä pre oblasť hospodárenia združenia. Zostáva na osobách zakladajúcich združenie prijať zodpovedajúce pravidlá jeho hospodárenia. Fakultatívnymi náležitosťami sú aj ustanovenia o vnútorných organizačných útvaroch združenia. V prípade, že majú konať vo svojom mene, pôjde o povinnú náležitosť stanov. V druhej fáze dochádza k vzniku samotného o. z. čo znamená, že založený subjekt nadobúda postavenie právnickej osoby s právnou subjektivitou a to buď aktívnym spôsobom – aktom registrácie združenia (klubu) alebo konkludentným spôsobom - nekonaním, nečinnosťou registrujúceho orgánu ( pre CB je to MV SR) v zákonom stanovenej lehote. Ak nie sú splnené zák.predpoklady na registráciu o.z., vydá príslušný org.štátnej správy rozhodnutie o zamietnutí registrácie. 

Právny režim vzniku obč. združení: Sú tri právne režimy spôsobu vzniku združení: 1., registračný ktorý sa vzťahuje na väčšinu združení vznikajúcich podľa zákona,

2., evidenčný, ktorý sa vzťahuje na vznik odborových organizácií a org. zamestnávateľov,

3., zúžený registračný, ktorý sa vzťahuje na vznik zväzov občianskych združení. 

Registračný režim a jeho obsah: Pre spôsob vzniku o. z. registráciou platia osobitné pravidlá pre formu i pre obsah registrácie. OBSAHOM REGISTRÁCIE OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ NIE JE KONŠTITUOVANIE, ALE IBA AUTORIZOVANIE NADOBUDNUTÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ ZDRUŽENIA. 

To v danom prípade znamená aktivovanie – uvedenie do účinnosti – práv a povinností ako boli zakotvené v stanovách združenia prijatých zakladajúcimi členmi. Registračným aktom teda nejde o udelenia alebo priznanie nových práv, o ktoré by založené o. z. žiadalo, či o stanovenie nových povinností o.z., čo býva zmyslom konštitutívneho aktu orgánu štátnej správy, ale iba o autorizáciu tých práv a povinností, ktoré sú výsledkom rozhodnutia (zmluvnej dohody) zakladateľov združenia. 

Forma registrácie: Registrácia združenia sa vykonáva vždy neformálnym správnym aktom príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo vnútra SR a to bez ohľadu na možný rozdielny deň vzniku združenia, čo znamená, že MV SR o registrácii nevydáva rozhodnutie o správnom konaní, ale iba odtlačkom pečiatky na doručovanom výtlačku potvrdzuje ich správnosť spolu s vyznačením dňa registrácie. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona vyznačený deň registrácie je dňom odoslania stanov splnomocnencovi prípravného výboru. Pokiaľ ide o deň vzniku združenia, ten môže byť rôzny, v závislosti od procesného postupu ministerstva. V praxi ide o trojaký prípad a to:

1., deň skutočnej registrácie,

2., deň právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý je zo zákona § 8 ods. 3 príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku prípravného výboru,

3., dňom, nasledujúcim po uplynutí 40- dňovej lehoty, pretože tento deň je podľa zákona §8 ods.

5 dňom registrácie. V prípade 40- dňovej nečinnosti ministerstva po začatí konania vzniká združenie aj bez úkonu ministerstva. 

Praktický postup zakladateľov združenia: Návrh podpisujú členovia prípravného výboru s uvedením mena a priezviska, rodného čísla a bydliska. Súčasne sa v návrhu uvedie, kto z uvedených bude splnomocnencom oprávneným konať v mene prípravného výboru. Návrh sa podáva na MV SR, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom v Bratislave, ul. Drieňová 22, PSČ 81272 Bratislava, ktoré je vecne príslušným orgánom štátnej správy konať vo veci registrácie. 

Praktický procesný postup registrujúceho orgánu:

 Sú dva okruhy skutočností overovania predloženej dokumentácie a to posudzovanie správnosti obsahu návrhu na registráciu a posudzovanie správnosti obsahu priložených stanov združenia.

Ak sú náležitostí a obsah stanov v súlade so zákonom o združovaní občanov, vykoná ministerstvo registráciu ako je uvedené v predchádzajúcej časti.

Ak návrh nemá zákonom určené náležitosti, alebo ak sú v ňom uvedené údaje neúplné alebo nepresné, ministerstvo je zo zákona povinné na tieto skutočnosti upozorniť prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu. Na dôvažok je povinné upozorniť, ak vady nebudú odstránené, konanie o registráciu sa nezačne. V tejto fáze nie je možné podať voči konaniu ministerstva, t. j. voči jeho právnemu názoru o porušení zákona (upozorneniu na vady v návrhu), odvolanie. Ani nie je možné uplatniť iný opravný prostriedok v správnom konaní alebo konaní pred správnym súdom (žalobu), pretože vlastné konanie o registrácii sa ešte nezačalo. V tejto fáze možno podať voči konaniu ministerstva sťažnosť podľa ustanovenia § 3ods. 1 zákona č. 152/ 1998 Z. z. o sťažnostiach, podľa ktorého sa možno domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ak došlo k ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou, prípadne i nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Konanie o registrácii združenia sa v takýchto prípadoch začne dňom, keď došiel opravený návrh, o čom je ministerstvo povinné bezodkladne upovedomiť splnomocnenca prípravného výboru. Ak z predložených stanov vyplýva, že sú v rozpore s ustanoveniami zákona, ktoré negatívnym spôsobom upravujú predmet činnosti – čo nemôže združenie vykonávať, - ministerstvo registráciu odmietne a je povinné rozhodnúť do 10 dní odo dňa začatia konania, pričom rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR do 60 dní odo dňa doručenia tohoto rozhodnutia. 

Poznámka k evidencii združení:

Z verejnoprávneho hľadiska MVSR úradne nevedie verejný zoznam združení občanov, do ktorého by bolo možné riadne nazerať a zaobstarávať si z neho výpisy – podľa zákona nemá charakter verejného zoznamu – a z toho dôvodu nie je prístupný osobám, ktoré vedia preukázať v konkrétnom prípade právny záujem. 

Evidenčný režim:

Evidenčný registračný režim nás nezaujíma. Možno povedať, že sa dotýka odborovej organizácie a zamestnávateľov, kedy sa organizácia stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď bol ministerstvu doručený návrh na evidenciu. 

Zúžený registračný režim:

Zúžený registračný režim sa vzťahuje na vznik zväzov na základe zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne iného spoločenského záujmu. 

Na viacerých stretnutiach som počula názory, že je zbytočné registrovať kluby CB na Slovensku, lebo by im boli nariaďované kadejaké predpisy a chodili by len kadejaké kontroly „z vrchu“ a či to obyčajní ľudia potrebujú k životu. Cébečkári sa chcú stretávať a mať pokoj „od vrchnosti.“ Vzápätí však boli povedané ostré kritiky na kadečo z pásma 27 MHz, ako sa poriadne nerobí pre užívateľov CB pásma atď. Pokiaľ nebudú na Slovensku vo väčšom počte zaregistrované CB kluby, môžeme si byť istí, že o nás sa bude jednať bez nás, o CB sa bude jednať bez jeho užívateľov, ich potrieb a požiadaviek. Ak sa CB kluby Slovenska zaregistrujú, tak ako právne subjekty majú možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe návrhov zmien v legislatíve a pri tvorbe návrhov na zmeny a doplnky predpisov.

Týmto príspevkom približujem CB klubom a takisto aj cébečkárom berúcim CB ako seriózne hobby v  prospech ktorého chcú niečo prospešné urobiť, že je to trochu inak ako sa všeobecne hovorí.

1.slovenské neziskové servisné centrum

http://www.mvoservis.sk

Dvojmesačník pre efektívne riadenie

MVO (MimoVládnych Organizácií)

 Časopis Efekt je odborný dvojmesačník pre manažérske a ekonomicko-právne otázky organizácií nezaložených a nezriadených za účelom podnikania. Jeho hlavným cieľom je ponúkať profesionálne informácie pre správu a riadenie pre občianske združenia (napr. aj športové kluby a rodičovské združenia), neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, ale aj cirkevné a náboženské organizácie a politické strany a hnutia.

Vydavateľ časopisu Efekt je: 1. SLOVENSKÉ NEZISKOVÉ SERVISNÉ CENTRUM (1.SNSC) 

Dostáva sa vám do rúk návrh legislatívneho zámeru komplexného riešenia fungovania mimovládnych neziskových organizácií (MVO), ktorý zohľadňuje súčasné potreby MVO a rieši problémy, s ktorými sa MVO v praxi stretávajú. Tento návrh zostavili odborníci z MVO a štátnej správy a zároveň prešiel pripomienkovaním odborných komisií, ktorých členmi boli zástupcovia MVO.

Keďže nás zaujíma každý názor, ktorý prispeje k zlepšeniu súčasných právnych podmienok na pôsobenie MVO, predkladáme vám tento návrh na diskusiu. Vaše podnety zasielajte na adresu 1.SNSC alebo e-mailom na andrejkovic@mvoservis.sk .    

Časový harmonogram verejnej diskusie k návrhu legislatívneho zámeru:

18. november 2003

oficiálne zverejnenie legislatívneho zámeru Zákonníka neziskového práva (zverejní 1.SNSC)

priebežne

zodpovedanie Vašich otázok spojené s legislatívnym zámerom (zabezpečuje 1.SNSC)

Otázky posielajte na andrejkovic@mvoservis.sk

zapracovávanie podnetov do návrhu legislatívneho zámeru (zabezpečuje 1.SNSC)

začiatok decembra 2003

verejné stretnutie platforiem a ďalších MVO k legislatívnemu zámeru (organizuje 1.SNSC) Ak máte záujem zúčastniť sa, dajte nám vedieť, pošleme Vám presný termín a miesto konania stretnutia.

začiatok decembra 2003

verejné stretnutie legislatívnej a ekonomickej skupiny Rady vlády SR pre MVO k legislatívnemu zámeru (zvolá sekretariát rady)

december 2003

zasadnutie Rady vlády SR pre MVO k legislatívnemu zámeru (zvolá sekretariát rady) 

Legislatívny zámer Zákonníka neziskového práva 

Právna úprava tretieho sektora je v porovnaní so štátnym a podnikateľským sektorom najmenej rozvinutá. Prejavuje sa to množstvom zákonov, ktoré čiastkovo upravujú niektoré oblasti občianskeho sektora, najmä z pohľadu inštitucionálno-organizačného. Mnohé z nich vznikali v dynamickom období premeny totalitného štátu na demokratický ako právne provizórium. Najviac je to viditeľné pri základnom zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Postupným prijímaním nových právnych úprav sa tieto stali neprehľadnými, miestami navzájom nekompatibilnými a medzerovitými.  

Okrem základného zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ide o zákon č. 34/2000 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č.147/1997 Z.z. o neinvestičných fondoch , zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2000 Z. z., neinvestičné fondy zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov, ako aj o právnu úpravu vo všeobecných zákonníkoch – Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku (§ 56 ods. 1 upravujúci obchodné spoločnosti založené za iným účelom). Z určitého pohľadu možno sem zaradiť aj veľké množstvo zákonov upravujúcich profesijné a neprofesijné komory, či osobitné dobrovoľnícke organizácie (napríklad Slovenský Červený kríž), ako aj zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností a zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. 

Dôraz na inštitucionálno-organizačnú stránku právnej úpravy občianskeho sektora znamenal, že združovacie právo sa zúžilo na verejnoprávny prvok a málo pozornosti sa v súčasných právnych úpravách venuje súkromnoprávnej rovine a právnym vzťahom vznikajúcim medzi občianskymi združeniami a tretími osobami, čo ide na úkor zabezpečenia princípu právnej istoty. Rovnako tak nie je, na rozdiel od vymedzenia vzťahov medzi štátnym a občianskym sektorom, uspokojivo vyriešená otázka vzťahov medzi občianskym a podnikateľským sektorom. Prejavuje sa to v jednom smere napríklad absenciou inštitútu sponzorskej zmluvy ako spôsobu podpory občianskeho sektora zo strany podnikateľských subjektov a v druhom smere neujasnenými podmienkami podnikania občianskych združení. 

Dôraz na inštitucionálno-organizačnú stránku právnej úpravy občianskeho sektora znamenalo, že združovacie právo sa zúžilo na verejnoprávny prvok a málo pozornosti je v súčasných právnych úpravách venované súkromnoprávnej rovine a právnym vzťahom vznikajúcim medzi občianskymi združeniami a tretími osobami, čo ide na úkor zabezpečenia princípu právnej istoty. Rovnako tak nie je, na rozdiel od vymedzenia vzťahov medzi štátnym a občianskym sektorom, uspokojivo vyriešená otázka vzťahov medzi občianskym a podnikateľským sektorom. Prejavuje sa to v jednom smere napríklad absenciou inštitútu sponzorskej zmluvy ako spôsobu podpory občianskeho sektora zo strany podnikateľských subjektov a v druhom smere neujasnenými podmienkami podnikania občianskych združení.  

Vývoj právnej úpravy tretieho sektora nie je z tohto pohľadu výnimočný. Podobne ostatné oblasti právnej úpravy boli charakterizované potrebou rýchleho prijatia novej právnej úpravy, ktorá vyplývala z požiadaviek praxe. Tak boli prijímané právne úpravy reagujúce na bezprostrednú spoločenskú požiadavku bez ucelenejšej a komplexnejšej reflexie. Objektívne však nastal čas pre systematizáciu právnej úpravy. Príkladom môžu byť chystané veľké rekodifikácie základných justičných kódexov a na ne nadväzujúcich základných zákonov v trestnoprávnej, či občianskoprávnej oblasti. 

Dôvodom novej právnej úpravy tretieho sektora však nie sú len tieto legislatívnotechnické požiadavky. Zásadnejší prístup k právnej úprave tretieho sektora alebo oblasti neziskového práva je vyvolaný potrebou  

unifikácie právnych foriem právnických osôb tretieho sektora (v zásade by sa mali zredukovať existujúce právne formy na spolky, verejnoprospešné spoločnosti, nadácie a komory), čo je dôležité z pohľadu transparentnosti a identifikácie subjektov tretieho sektora zo strany verejnosti,

odstránenia potencionálne protiústavných právnych noriem z právneho poriadku Slovenskej republiky (zrejme protiústavnými sú ustanovenia zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácie s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov),

premeny registračného systému vzniku subjektov tretieho sektora na evidenčný, ktorého cieľom je zjednodušenie tohto procesu podobne ako tomu došlo pri zakladaní obchodných spoločností, pričom by sa väčší dôraz položil na rešpektovanie verejného záujmu ani nie tak pri zakladaní spolkov ako skôr pri ich faktickej činnosti,

posilnenia nezávislosti a oddelenosti občianskeho sektora od štátneho sektora kreovaním Spolkového úradu ako verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by prevzala nielen úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spojené so vznikom občianskych združení, ale bola by aj výchovnovzdelávacou a rozhodcovskou inštitúciou (veľmi dôležité je to najmä pri rozhodovaní športových sporov, ktoré vyžadujú osobitnú rýchlosť, a túto im nemôžu garantovať všeobecné súdy),

právnej úpravy doteraz neupravených spoločenských vzťahov, napríklad v oblasti dobrovoľníctva, či sponzorstva,

novej právnej úpravy vzhľadom na zastaranosť existujúcej právnej úpravy, napríklad v oblasti verejných zbierok.  

Koncepčne bude zákonník o neziskovom práve rozdelený na štyri základné oblasti, ktoré budú aj jeho štyrmi základnými časťami, a to  

subjekty (formy právnických osôb) neziskového práva

hospodárenie (vrátane pravidiel podnikania) a financovanie subjektov neziskového práva

inštitucionálno-organizačné zabezpečenie správy subjektov neziskového práva vrátane zákonného kreovania Spolkového úradu a Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade

právne inštitúty neziskového práva, kde by boli po prvýkrát vôbec zákonne upravené inštitúty dobrovoľníctva a sponzorstva a zásadne novelizovaná právna úprava verejných zbierok.  

Okrem týchto základných častí by zákon v úvodnej časti upravoval aj základné definície neziskového práva. Druhou legislatívnou variantou bude uvedenie príslušných legálnych definícií priamo pri jednotlivých inštitúciách upravovaných v Zákonníku neziskového práva, tak ako je to obsiahnuté aj v tomto Legislatívnom zámere Zákonníka neziskového práva, kde priamo definície alebo definičné znaky sú uvádzané vždy pri jednotlivých inštitúciách navrhovanej právnej úpravy, čo je dôležité najmä tam, kde ide o inštitúty doteraz právne neupravené, ako napríklad spolok, komora, sponzoring, dobrovoľníctvo 

1. Subjekty neziskového práva 

Koncepcia tvorby právnych foriem pôsobiacich v treťom sektore sa vyvíjala počnúc rokom 1990 vo forme určitého legislatívneho provizória. Zákon o združovaní občanov, ktorý vytvoril právnu formu občianskeho združenia, už vo svojej dôvodovej správe počítal s prijatím nového zákona. Rozpadom federácie legislatívne úvahy v tomto smere na federálnej úrovni zanikli a Slovenská republika ponechala tento provizórny zákon spolu so strohou úpravou nadácií a záujmových združení právnických osôb obsiahnutou v Občianskom zákonníku vo svojom právnom poriadku. Spolu s týmito právnymi formami „pretrváva“ aj zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov, ktorý svojou socialistickou úpravou (navyše zrejme už aj protiústavnou) len dokumentuje nesystémovosť prístupu legislatívy k problematike právnych foriem subjektov pôsobiacich v oblasti vzájomne prospešnej alebo všeobecne prospešnej činnosti. Prijatím nového zákona o nadáciách v roku 1996 a následne zákonov o neinvestičných fondoch a neziskových organizáciách poskytujúcich verejne prospešné služby došlo ku kvantitatívnemu nárastu právnych foriem na úkor systémového (kvalitného) riešenia predmetnej problematiky. V praxi nastala situácia, kedy každá z právnych foriem mohla vykonávať rovnakú činnosť v rámci akejkoľvek právnej formy. Prvým legislatívnym pokusom o systémové riešenie jasného usporiadania právnych foriem v treťom sektore bolo prijatie nového (v poradí druhého) zákona o nadáciách, ktorý sa pokúsil systémovo vytvoriť právnu formu nadácie ako združenia majetku. Už pri samotnej tvorbe tohto zákona sa však ukázalo, že roztrieštenosť právnej úpravy neumožňuje vytvoriť funkčný systém bez zásahu do ostatných zákonov vytvárajúcich právny rámec tretieho sektora.  

Vychádzajúc z trinásťročných praktických skúseností vývoja tretieho sektora a jeho porovnania so zahraničnou, najmä európskou legislatívou, Zákonník neziskového práva bude upravovať štyri právne formy, a to  

spolok (terajšie občianské združenia),

verejne prospešnú spoločnosť (terajšie neziskové organizácie poskytujúce verejne prospešné služby),

nadáciu a nadačné fondy a

komoru.  

Zákonník neziskového práva zruší súčasné právne formy subjektov neziskového práva, a to neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom, záujmové združenia právnických osôb a združenie obcí. Tie neinvestičné fondy, ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci, (v súlade s doteraz platným zákonom) sa priamo zo zákona stanú spolkami (bez nutnej formálnej preregistrácie) s tým, že ich ďalšia činnosť bude administratívne jednoduchšia ako je to v súčasnosti v rámci formy neinvestičného fondu. 

Skúsenosti z praxe, kde mnohé terajšie občianské združenia realizujú zhromažďovanie peňažných prostriedkov (napríklad prostredníctvom verejných zbierok, darov a pod) je dôvodom pre jednoduchšie riešenie v porovnaní s tými subjektami, ktoré sa rozhodli založiť neinvestičný fond. Vzhľadom na to, že činnosti oboch subjektov sa zhodujú, Zákonník neziskového práva určí pre tieto účely jednoduchšiu právnu formu - -a to právnu formu spolku. 

Z hľadiska personálneho zabezpečovania činnosti je dôležité, že nároky na činnosť neinvestičného fondu a spolku budú približne rovnaké, pretože počet osôb potrebných na správu terajšieho neinvestičného fondu je rovnaký ako v prípade budúcej existencie spolku. V prípade, že spolok počas svojej činnosti začne spĺňať podmienky pre právnu formu nadácie, Zákonník neziskového práva mu umožní plynulý prechod na inú právnu formu.  

Na právnu formu spolku sa zo zákona zmenia aj organizácie s medzinárodným prvkom, záujmové združenia právnických osôb a združenia obcí. ( spolok právnických osôb) 

Zákonná úprava právnych foriem subjektov neziskového práva bude tvorená po prvé samostatnými ustanoveniami, ktoré sa budú výlučne vzťahovať na konkrétnu právnu formu, a po druhé spoločnými ustanoveniami pre všetky právne formy. 

Zákonník neziskového práva nahradí názov občianske združenie názvom spolok. Výraz združenie, resp. občianské združenie nie je vhodným z dôvodov legislatívno-technickej čistoty právneho jazyka ako aj názvoslovnej jednoty súkromného práva. Platí to aj napriek tomu, že výraz občianske združenie je v praxi, ako aj v dnešnom právnom poriadku, dosť rozšírený. S pojmom združenie sa však v právnom poriadku stretneme aj pri jeho označení združenia osôb bez založenia právnickej osoby podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýto legislatívny jav, keď jeden výraz má viac významov nie je vhodný a v praxi spôsobuje rôzne zámeny s vážnymi dôsledkami, pretože je veľký rozdiel, či sa vstupuje do právneho vzťahu so združením ako právnickou osobou alebo so združením bez právnej subjektivity. Pojem združenie je navyše pojmom všeobecnejším ( a teda aj vhodnejším pre jeho zachovanie pri združeniach osôb bez právnej subjektivity) ako pojem spolok, ktorého využitie v súčasnom právnom poriadku by malo aj určité svoje historické opodstatnenie. Zmena označenia občianskych združení na spolok bude vykonaná na základe zákona bez toho, aby zaťažila preregistráciou existujúce občianske združenia. 

Nová právna úprava bude definovať spolok ako samosprávny a dobrovoľný zväzok členov, ktorý je možné založiť na uskutočňovanie a uspokojovanie spoločných (vzájomne, ale aj všeobecne prospešných) záujmov jeho členov. Z dôvodu zjednotenia právnej úpravy spolky budú môcť vytvárať rovnocenne nielen fyzické, ale aj právnické osoby (v súčasnosti pod právnou formou záujmových združení právnických osôb) za účelom realizácie vzájomne a všeobecne prospešných činností. 

Nová právna úprava stanoví, aké druhy spolkov sú zakázané, vrátane určenia, na ktoré formy združovania sa zákon nebude vzťahovať. Nebude dovolený spolok, ktorý sleduje dosahovanie svojich cieľov alebo vyvíja činnosti spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, ktorého cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, podnecovať nenávisť a neznášanlivosť a z týchto dôvodov podporovať násilie alebo inak porušovať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné právne predpisy. Zákonník neziskového práva sa nebude vzťahovať na združovanie v politických stranách a hnutiach, za účelom podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, za účelom riadneho výkonu určitých povolaní, v štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach, za účelom výkonu iných činností, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon (napríklad v profesionálnych športových kluboch). Nebude môcť takisto vzniknúť spolok ozbrojený alebo s ozbrojenými zložkami. Za takýto sa nebude považovať spolok, ktorého cieľ činnosti predpokladá držanie a používanie zbrane na športové účely alebo na zberateľské účely alebo na výkon práva poľovníctva. 

Jedným zo základných pojmových znakov spolku bude existencia členskej základne. Bude vychádzať z ústavného práva na slobodu združovania, ktorá je zaručená fyzickým aj právnickým osobám. Nikto nebude môcť byť nútený k členstvu alebo účasti na činnosti spolku a každý bude môcť z neho slobodne vystúpiť. Rovnako však ani nikto nebude mať právny nárok na členstvo v spolku, pretože základnou črtou súkromnoprávnej spolkovej autonómie je rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí za člena spolku. Nikomu nebude môcť byť na ujmu, že je členom nejakého spolku, a naopak. Spolok bude založený na demokratických princípoch, ako je princíp väčšiny pri zohľadnení a ochrane práv menšiny. 

Zákonník neziskového práva výslovne ustanoví osobnú povahu členstva a zásadu neprevoditeľnosti členstva a vylúčenie jeho prechodu v rámci právneho nástupníctva. K vzniku členstva dôjde ex lege u zakladajúcich členov spolku. U ostatných osôb vznikne členstvo podaním a prijatím členskej prihlášky. K zániku členstva bude môcť dôjsť buď dobrovoľným vystúpením alebo vylúčením člena zo spolku alebo pre nezaplatenie členských príspevkov. Pri vylúčení zákon umožní vnútrospolkové odvolacie konanie a možnosť právnej ochrany na Arbitrážnom súde Spolkového úradu. Zákonník neziskového práva bude v plnej miere rešpektovať autonómiu vzťahov vznikajúcich v rámci úpravy práv a povinností členov. Preto právna úprava členstva v spolku bude pre každého platiť iba v prípade, ak si členovia v stanovách neupravia režim členstva osobitne. To umožní všetkým tým, ktorí majú alebo chcú mať vlastnú úpravu členstva, upraviť si predmetné vzťahy odlišne od zákona podľa svojich požiadaviek a potrieb. Hlavným zmyslom ale aj hranicou zákonnej úpravy spolkov ako aj iných foriem právnických osôb bude zabezpečenie základných ústavných princípov právneho štátu (najmä rešpektovania ľudských práv), ktoré chránia svojich občanov nielen vo verejnej sfére ale aj v súkromnej sfére. 

Návrh právnej úpravy spolku bude ďalej obsahovať ustanovenia týkajúce sa zoznamov členov, otázku členských príspevkov a pod. Pre spolok bude ďalej charakteristická podstata korporácie, oddelenosť od štátu, oddelenosť majetkovej sféry členov a spolku, spolková samospráva a zdôraznenie založenia spolku za iným účelom, ako je dosahovanie zisku. 

Základným dokumentom spolku budú stanovy spolku. Stanovy sa stanú základným a najdôležitejším dokumentom spolku. Stanovy bude možno meniť iba uznesením najvyššieho orgánu spolku. O zmenách, ktoré sa budú dotýkať údajov obsiahnutých v stanovách, bude nutné informovať Spolkový úrad. 

Z pohľadu novej právnej úpravy spolkov bude Zákonník neziskového práva upravovať aj právny rámec pôsobenia organizačných zložiek. Nejasnosť súčasnej právnej úpravy bude vyriešená jednoznačnou a zrozumiteľnou právnou úpravou vzťahu spolok – organizačná zložka vrátane miery možného prenesenia autonómie na organizačnú zložku. 

Zákonník neziskového práva súčasne určí náležitosti výročnej správy pre spolky. Spolok ju však nebude povinný zasielať registrovému orgánu. Výnimkou bude situácia, keď o zaslanie výročnej správy požiada registrový úrad, avšak len na základe zákonom určených dôvodov. Zákonník neziskového práva nebude obsahovať vo svojich prechodných ustanoveniach žiadne ustanovenie o preregistrácií. Všetky terajšie občianske združenia, ktoré vykonávajú činnosť, budú priamo zo zákona spolkami.  

Právna úprava verejne prospešnej spoločnosti bude prevzatá z doterajšej úpravy neziskových organizácií poskytujúcich verejne prospešné služby s nasledovnými zmenami:  

názov právnej formy sa zmení na verejne prospešnú spoločnosť,

zakladacím dokumentom bude štatút verejne prospešnej spoločnosti,

zoznam verejne prospešných činností, ktorý bude vychádzať z definičných znakov určených v zákone bude vydávaný priamo v zákone ako príloha , kde budú špecifikované tie činnosti, ktoré z pohľadu štátu sú verejne prospešné a ktorých vykonávanie je vo verejnom záujme štátu,

d) verejne prospešná spoločnosť bude právnickou osobou založenou výlučne za účelom vykonávania verejne prospešných činností, pričom osobitosťou tejto právnej formy bude aj osobitné postavenie v oblasti daní, ktoré bude zdôvodnené práve vyššou mierou verejnej prospešnosti; podobný režim sa navrhuje pre nadačné imanie nadácií, pričom však v žiadnom prípade nepôjde o znevýhodnenie iných právnych foriem,

nová právna úprava prinesie aj nový inštitút, a to skrátenú registráciu účelových zariadení cirkví a náboženských spoločností, ktoré vykonávajú verejne prospešnú činnosť. Tieto právnické osoby budú podliehať režimu verejne prospešných spoločností vrátane možnosti uchádzať sa o poukázanie 2 % na osobitné účely len vtedy, ak splnia zákonom stanovené podmienky na výkon verejne prospešných činnosti. V predmetnom prípade pôjde o registráciu Spolkovým úradom z dôvodu výkonu verejne prospešných činností. Súčasťou návrhu na registráciu bude potvrdenie o právnej subjektivite Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.  

Právna úprava verejne prospešných spoločností súčasne zladí ustanovenia zákona so spoločnými ustanoveniami Zákonníka neziskového práva upravujúcimi register, zárobkovú činnosť, zánik a likvidáciu. 

Nový Zákonník neziskového práva vo väčšej miere prevezme súčasnú právnu úpravu nadácií a nadačných fondov upravenú zákonom č. 34/2002 Z. z. Nadácie budú naďalej združením majetku, ktorý je určený na podporu verejne prospešného účelu. Právna úprava nadácií bude zosúladená so spoločnými ustanoveniami Zákonníka neziskového práva upravujúcimi register, zárobkovú činnosť, zánik a likvidáciu. Nová právna úprava takisto odstráni administratívnu náročnosť spojenú s inštitútom nadačného imania (hlavne v oblasti oznamovania zmien v nadačnom imaní), vrátane zvýhodnenia jeho daňového posilnenia tak, aby vloženie majetku do nadačného imania s prísnejším režimom bolo kompenzované práve výhodnejším a hlavne motivujúcejším daňovým režimom (bližšie k tomu v časti o zárobkovej činnosti). 

Komora je poslednou z navrhovaných právnych foriem v rámci Zákonníka neziskového práva. Komory so statusom právnických osôb vznikli po roku 1989 ani nie ako historická reminiscencia na stredoveký cechový systém i korporatívny model fungovania Slovenského štátu, ale najmä ako výraz deetatizácie niektorých profesií po odstránení totalitného štátneho režimu. V zásade teda išlo o presun určitých činností z verejného sektora do súkromného sektora, pričom štát si vzhľadom na obsah týchto činností ponechal určitý dohľad nad ich, v zásade samosprávnym riadením. 

Právna úprava komôr po roku 1989 sa vyznačovala okrem štandardného prístupu dvoma disharmonickými prvkami, a to  

a) zamenením konfesnej samosprávy prenesenej zo štátnej správy za lobbystické inštitúcie, kde v zásade nedošlo k presunu výkonu štátnej správy ale vznikla profesná lobbystická organizácia (napríklad Slovenská lesnícka komora, Slovenská obchodná a priemyselná komora), čo bol a je, okrem iného, aj dôsledok absencie zákona o lobbyngu

infláciou profesií, ktoré z hľadiska svojho významu nevyžadujú verejný záujem na štátnej kontrole ich činnosti (napríklad Komora reštaurátorov, Slovenská komora stavebných inžinierov).  

Tieto dve skutočnosti spôsobili, že sa vytvoril neúmerný počet komôr na Slovensku, pričom absencia jednotnej základnej zákonnej úpravy spôsobila nekompaktnosť a nekompatibilnosť ich právneho postavenia.  

Absencia základnej všeobecnej úpravy komôr spôsobila v písmene b) uvedené nedostatky najmä tým, že doteraz v našom právnom poriadku nie je definovaný pojem komora. Definícia komory by nielenže vylúčila mnohé v súčasnosti existujúce „komory“, ale by aj koncepčne generovala vznik nových komôr. Okrem definície komory by však všeobecná zákonná úprava komôr mala obsahovať aj základné zásady fungovania činnosti komôr, čo by prinieslo jednotnosť a kompatibilnosť do slovenského právneho poriadku. Takáto úprava lex generalis by, pochopiteľne, dovoľovala pri zákonnom kreovaní jednotlivej komory nevyhnutný priestor pre lex specialis. 

Východiskovou otázkou právnej úpravy komôr lex generalis zostáva zakomponovanie tejto právnej úpravy do nášho právneho poriadku. Napriek tomu, že komory nie sú z hľadiska právnej teórie chápané ako subjekt súkromného práva, treba hľadať pre komory priestor práve v tomto prostredí. Základným nedostatkom tohto priestoru je to, že súkromnoprávna norma lex generalis, ktorou je v tomto prípade Občiansky zákonník, neobsahuje ani len definíciu právnickej osoby a súčasné právne provizórium, ktoré absenciu tejto definície nahradzuje, situáciu rieši tým, že vo veľmi všeobecnej podobe formuluje všeobecné princípy jednotlivých druhov právnických osôb.  

Z pohľadu ich účelového určenia ide v zásade o dva druhy právnických osôb, a to ziskové a neziskové. Právnické osoby, ktorých účelom je dosiahnutie zisku majú svoju konkrétnu právnu úpravu v Obchodnom zákonníku a neziskové subjekty by ju mali mať v Zákonníku neziskového práva. Logickým východiskom pre všeobecnú právnu úpravu komôr ako neziskových právnických osôb je potom ich zaradenie do Zákonníka neziskového práva.  

Všeobecná právna úprava komôr v rámci Zákonníka neziskového práva bude nevyhnutne obsahovať:  

definíciu komory, ktorá bude vychádzať z toho, že pôjde o zákonom založenú samosprávnu, neziskovú právnickú osobu združujúcu svojich členov na základe výkonu určitej činnosti alebo profesie a štát preniesol na ňu časť výkonu štátnej správy;

členstvo v komore, pričom z hľadiska výkonu tejto činnosti alebo profesie môže byť členstvo v komore

obligatórne (členstvo ako podmienka výkonu funkcie, čo je len vo veľmi obmedzenom množstve prípadov, ktoré budú vymedzené v príslušnom osobitnom zákone)

fakultatívne, pričom člen buď vykonáva predmetnú činnosť alebo profesiu, alebo ju priamo nevykonáva, ale podporuje túto činnosť iným spôsobom, pričom

členom bude môcť byť fyzická osoba alebo právnická osoba a v prípadoch, že členstvo v komore je spojené s výkonom určitej činnosti alebo profesie ako podmienky jej výkonu, tak členom by mohla byť len fyzická osoba;

základné znaky komory, medzi ktoré bude patriť:

prenos štátnej správy na samosprávu pri výkone určitej činnosti alebo profesie, pričom rozsah tohoto prenosu je na voľnej úvahe štátu a výkon správy v príslušnej oblasti môže byť štátny, samosprávny, spoločný, resp. delený

funkcie komory, ktoré okrem výkonu prenesenej štátnej správy sú spravidla spojené s ochranno-odborárskymi úlohami stavovskej organizácie

zriadenie zákonom, ktorý môže zohľadniť špecifiká príslušnej činnosti najmä v rozsahu úloh komory, kreovaní a pôsobnosti orgánov komory a pod.

možnosť výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou komory;

vzťah všeobecnej úpravy k osobitnej zákonnej úprave, a to najmä vymedzenie toho, čo by mal osobitný zákon výslovne upraviť, napríklad podrobnosti o kreovaní a funkciách orgánov, disciplinárne konania a sankcie (ak ich treba), kontrolu hospodárenia a pod.  

Spoločnými ustanoveniami pre vyššie uvedené právne formy subjektov upravovaných Zákonníkom neziskového práva budú ustanovenia dotýkajúce sa Spolkového registra a údajov, ktoré sa majú do registra zapisovať, ustanovenia dotýkajúce sa hospodárenia, zániku a likvidácie. Zákon, ktorým sa budú kreovať, však aj pri týchto skutočnostiach bude riešiť osobitosti každej právnej formy a ich osobité právne režimy.  

Spolkový register všetkých právnych foriem bude vedený pri Spolkovom úrade. Náležitosti zapisovaných údajov do registra budú jednak spoločné pre všetky právne formy a súčasne pre každú právnu formu budú určené špecifické údaje potrebné na jej registráciu v centrálnom registri. Súčasťou registra bude aj zbierka listín. 

Nový Zákonník neziskového práva bude obsahovať ustanovenia o zániku subjektov upravovaných Zákonníkom neziskového práva vrátane likvidácie, ktorá bude spoločná pre všetky právne formy, pričom perspektívne by generálnu úpravu inštitútu likvidácie právnických osôb obsahoval Občiansky zákonník. Osobitné ustanovenia mimo spoločnej právnej úpravy by mali riešiť iba špecifické otázky tohto procesu, ako je napríklad spôsob naloženia s likvidačným zostatkom a pod. 

2. Hospodárenie subjetkov neziskového práva 

Subjekty upravené Zákonníkom neziskového práva v rámci právnej úpravy hospodárenia budú mať svoje zdroje príjmov špecifikovaného najmä ako príjmy zo zárobkovej činnosti, príjmy zo zbierky, príjmy z poukázania podielu 2 % na osobitné účely, príjmy zo sponzorstva, príjmy z darovania a príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a vyššieho územného celku. 

Nová právna úprava vytvorením centrálneho registra zruší registračný mechanizmus pre príjemcov 2 % na osobitné účely, tak ako je špecifikovaný zákonom o dani z príjmov. Príjemcami 2 % z dane fyzických alebo právnických osôb budú môcť byť zákonom stanovené subjekty neziskového práva, pre ktoré registrácia v registri Spolkového úradu bude súčasne aj registráciou pre prijatie 2 % z daňovej povinnosti fyzických a právnických osôb. Zverejnenie zoznamu týchto osôb bude v právomoci Spolkového úradu. 

Zákonník neziskového práva upraví všeobecné podmienky vykonávania zárobkovej činnosti. Vykonávanie zárobkovej činnosti sa stane jedným zo zdrojov zabezpečenia príjmov v rámci systému tzv. viaczdrojového financovania subjektov neziskového práva. Zákon nebude rozlišovať medzi hlavnými a vedľajšími činnosťami a z nich plynúcimi príjmami. 

Zárobková činnosť bude definovaná ako činnosť smerujúca k dosiahnutiu účelu príslušnej právnej formy subjektu neziskového práva, pri ktorej formou dosiahnutia zisku spolok, nadácia, komora a verejne-prospešná spoločnosť doplnkovo získava príjmy pri dodržiavaní zákonom stanovených podmienok. Reguláciu zárobkovej činnosti vykonávanej navrhovanými subjektami neziskového práva bude potrebné riešiť jednotným spôsobom (na základe jednotných kritérií) v širšom právnom rámci regulácie podnikateľskej činnosti vykonávanej aj inými možnými subjektami, ktoré boli založené alebo zriadené za iným účelom ako za účelom podnikania. V tomto význame bude nevyhnutné vyriešiť právny rámec vykonávania zárobkovej činnosti vecne na úrovni úpravy občianskeho práva a v jeho rámci na úrovni obchodného práva, organizačne na širšej spoločnej medziodvetvovej úrovni, za rozšírenej účasti zástupcov ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra a ministerstva financií. 

Súčasťou novej právnej úpravy bude aj nová úprava v oblasti daní. Nový daňový systém bude reagovať vo forme daňových stimulov na výkon, resp. na mieru verejnej prospešnosti realizovaných činností. Výsledkom daňových stimulov bude v prípade verejne prospešných spoločností až 100 %-né oslobodenie z príjmov zo zárobkovej činnosti (ak pôjde o výkon verejnoprospešných činností). V prípadoch ostatných právnych foriem budú oslobodené príjmy z darovania, z poukázania 2 % na osobitné účely, zo zbierky, zo sponzoringu, v osobitných prípadoch aj z členských príspevkov a výnosy získané v rámci nakladania s majetkom v nadačnom imaní. Príjmy zo zárobkovej činnosti budú oslobodené v závislosti od výšky obratu minimálne do sumy 500 000 SKK a maximálne do sumy 2 000 000 SKK. V takomto prípade sa oslobodenie bude vzťahovať na tie príjmy, ktoré nebudú porušovať princíp konkurenčnej zlučiteľnosti. Pôjde o princíp, ktorý zabráni zvýhodňovaniu vyššie uvedených právnych foriem na úkor podnikateľov. Príjmy zo zárobkovej činnosti, ktoré sa budú získavať priamo v prostredí miesta výkonu iného podnikateľa, budú zdaňované rovnako ako u podnikateľov. Ide o princíp všeobecne akceptovaný krajinami Európskej únie. Súčasne bude po prvý krát zadefinovaný inštitút sponzorstva, vrátane jeho daňového postavenia v novej daňovej úprave. Nová daňová úprava súčasne zavedie osobitný daňový režim spojený s inštitútom nadačného imania a s oslobodením výnosov z neho tak, aby sa zavŕšilo kreovanie a zmysluplnosť prísnejšieho režimu tohto inštitútu v súlade s dôvodovou správou k zákonu o nadáciách z roku 2001. 

3. Verejná správa v oblasti neziskového práva 

Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na združovanie je realizované predovšetkým možnosťou vytvárania občianskych združení, spolkov, nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich verejne prospešné služby a pod. Jeho podstatou je, že štát má vytvárať podmienky a nie klásť prekážky pri jeho realizácii, čo je dôležité najmä pri vzniku týchto právnických osôb. Preto bol povoľovací systém platný pred rokom 1989 nahradený registračným systémom. Štátne orgány (ministerstvo vnútra, resp. okresné úrady) na jeho základe už nevydávajú povolenia k vzniku, ale vznik len registrujú a v zásade tak v súčasnosti už nevytvárajú prekážky realizácie združovacieho práva. 

Skúsenosti s realizáciou tohto registračného princípu ukazujú správnosť myšlienky prezumpcie dôvery pri zakladaní týchto právnických osôb, ale na druhej strane aj veľmi obmedzené možnosti pri chránení verejného záujmu zakotveného v článku 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý legitimizuje zásahy štátu v prípade zneužívania tohto združovacieho práva. Pochopiteľne, že zneužívanie združovacieho práva je veľmi problematické prezumovať pri zakladaní právnickej osoby, a preto musí platiť princíp dobromyseľnosti a registračný princíp by mal byť nahradený evidenčným princípom, ktorý už v súčasnosti platí pri odborových organizáciách. Prax ukazuje, že sama činnosť právnickej osoby môže niekedy slúžiť napríklad na  

obchádzanie zákona č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, kde vysoký počet osôb stanovených na registráciu cirkví je motívom na organizovanie málopočetných náboženských spoločností cestou občianskych združení,

vytváranie združení s prevládajúcimi podnikateľskými aktivitami, čím sa obchádza Obchodný zákonník v záujme využívania daňových zvýhodnení,

vytváranie účelovej „deprofesionalizácie" športových klubov a športovcov v snahe vyňať ich tak z pravidiel hospodárskej súťaže, ktorá je v zmysle európskeho práva základom profesionálnych športových súťaží.  

Tieto, ale aj iné skutočnosti odôvodňujú presunúť právomoci orgánov verejnej moci pri zabezpečovaní verejného záujmu v oblasti združovacieho práva z etapy registračnej na etapu realizačnú. Takýto presun právomoci je predovšetkým aj v záujme samotných občianskych združení, nadácií a pod., ktoré v absolútnej väčšine napĺňajú zmysel združovacieho práva a transparentnosť jeho využívania v praxi. Jeho prejavom by malo byť premenenie registračného princípu na evidenčný princíp v prípade vzniku týchto právnických osôb, čím by sa vo veľkej miere odstránili určité administratívne ťažkosti pri zakladaní subjektov neziskového práva a zároveň sa preniesla zodpovednosť za vznik týchto právnických osôb na samotných jej zakladateľov. Vzorom pre realizáciu takéhoto princípu v praxi môže byť nedávna právna úprava obchodných registrov podstatne uľahčujúcich administratívnu náročnosť pri vzniku a zmenách obchodných spoločností. Na druhej strane spolu s tým sa vytvorí kontrolný systém (najmä cestou výročných správ) nad činnosťou týchto právnických osôb, vrátane ich zániku, čo je dôležité aj pre právnu istotu tretích osôb, ktoré s nimi prichádzajú do právnych vzťahov.  

Spolkový úrad 

Presun kontrolných právomocí orgánov verejnej moci z obdobia vzniku subjektov neziskového práva na obdobie vykonávania ich činnosti zároveň prináša zásadnú otázku o tom, ktorý orgán by takéto právomoci mal vykonávať. Vzhľadom na podstatu presunu právomoci je zrejmé, že nie najvhodnejším by bol priamo orgán štátnej správy z hľadiska zásadného princípu nezasahovania orgánov exekutívy do činnosti súkromnoprávnych osôb. Na druhej strane článok 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje od štátu zodpovednosť za dodržiavanie verejného záujmu v oblasti združovacieho práva. Zachovanie oboch týchto princípov (princíp oddelenosti od štátnej správy a princíp ochrany verejného záujmu) je možné zabezpečiť prenesením časti právomocí pri realizácii združovacieho práva z orgánu štátnej správy na nezávislý orgán verejnej moci. Dodržiavanie verejného záujmu by naďalej garantovalo ministerstvo vnútra, a to najmä prostredníctvom kontroly výročných správ subjektov neziskového práva. Druhý princíp je na Slovensku po roku 1989 realizovaný aj formou zriaďovania verejnoprávnych inštitúcií. Verejnoprávne inštitúcie plnia funkciu garancie dodržiavania verejného záujmu a zároveň sú inštitucionálno-organizačne oddelené od orgánov štátnej správy. Na svoju činnosť využívajú aj verejné zdroje a legitimitu odvodzujú ich riadiace orgány priamo z orgánov reprezentujúcich demokratickú parlamentnú formu vlády.  

Napriek tomu, že doteraz nedošlo k unifikovaniu zdrojov legitimity a zároveň aj nezávislosti verejnoprávnych inštitúcií je možné pre Spolkový úrad navrhnúť model, v ktorom by  

riaditeľa ako štatutárny orgán s rozhodovacou a výkonnou pôsobnosťou verejnoprávnej inštitúcie by volil parlament,

radu verejnoprávnej inštitúcie ako kontrolný orgán verejnoprávnej inštitúcie by kreoval z jednej tretiny parlament, jednej tretiny vláda a jednej tretiny prezident.  

Takýto model verejnoprávnej inštitúcie by bol plne vyhovujúcim aj pre orgán verejnej moci, ktorý by mal v právomoci oblasť realizácie združovacieho práva a tým by mohol byť Spolkový úrad ako verejnoprávna inštitúcia. 

Právomoc Spolkového úradu v oblasti združovacieho práva by bola zameraná na  

obligatórne vedenie evidencie (registrov) všetkých právnických osôb založených na základe združovacieho práva s výnimkou politických strán, cirkví a náboženských spoločností,

dodržiavanie verejného záujmu v činnosti týchto právnických osôb, a to najmä prostredníctvom kontroly ich výročných správ, pričom by mal právomoc zrušiť príslušnú právnickú osobu, ktorá by vykonávala činnosť v rozpore s Ústavou SR a zákonmi (táto jeho právomoc by bola, pochopiteľne, kontrolovateľná nezávislým súdnictvom pri rešpektovaní práva na súdnu ochranu),

poradenstva a metodiky vrátane zabezpečenia vzdelávacieho procesu pre občianske združenia, nadácie a pod. vrátane ich členov či zamestnancov,

- ochranu práv členov týchto právnických osôb, prípadne aj tretích osôb, ktoré by boli s nimi v právnych vzťahoch vytvorením osobitného rozhodcovského orgánu  

V rámci navrhovanej kreácie Spolkového úradu je nevyhnutné zabezpečiť ministerstvo vnútra také právomoci, ktoré by zabezpečili dôslednú ochranu verejného záujmu v súlade s kompetenciami tak ako ich ministerstvu vnútra zverujú osobitné zákony (najmä kontrola a dohľad). 

Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade 

Ochranu práv by mohol Spolkový úrad plniť tak, že by vytvoril Arbitrážny súd ako mimosúdny orgán, ktorý by plnil funkciu fakultatívneho rozhodcovského orgánu a v prípade rozhodovania niektorých druhov tzv. športových sporov aj funkciu obligatórneho rozhodcovského orgánu. Vzhľadom na plnenie funkcie obligatórneho rozhodovacieho orgánu by musel Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade splniť všetky požiadavky kladené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tak inštitucionálno-organizačné (najmä zabezpečenie jeho nezávislosti a nezávislosti jeho sudcov) ako aj procesnoprávne (najmä právo na spravodlivý súdny proces). K zriaďovaniu takýchto rozhodcovských orgánov vyzývajú v jednotlivých krajinách aj významné medzinárodné organizácie a inštitúcie, pričom ako vzor sa kladie medzinárodný rozhodcovský súd pre šport v Lausanne. Nepočetnosť športových sporov riešených súdmi nie je totiž prejavom absencie problémov v tejto oblasti, ale naopak môže signalizovať aj zníženú úroveň právnej ochrany najmä športovcov. Rozhodovanie sporov pred Arbitrážnym súdom by v porovnaní so všeobecným súdnictvom malo minimálne tri výhody, a to rýchlosť (v prípade riešenia športových sporov ide o absolútnu nevyhnutnosť vzhľadom na dynamiku športových súťaží), špecializovanosť a hospodárnosť. 

Zákonník neziskového práva by mal upraviť základné organizačné a procesné otázky spojené s činnosťou Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade. Jeho fakultatívna kompetencia by nebola osobitne upravená. Obligatórna kompetencia by bola upravená v Zákonníku neziskového práva legislatívnym odkazom na osobitný zákon, ktorým by bol predovšetkým zákon o športe. Nový zákon o športe by mal definovať tie spory vznikajúce pri výkone športovej činnosti, ktoré by mal obligatórne rozhodovať Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade. 

Zákonník neziskového práva by z hľadiska organizačného a procesného mal vytvoriť základy pre nezávislé rozhodovanie Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade. Jeho dôležitou podmienkou by bolo zabezpečenie záruk nezávislosti arbitrážnych sudcov, ktoré musia spĺňať minimálne kritériá stanovené Európskym súdom pre ľudské práva pri aplikácii článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo znamená, že by títo arbitrážni sudcovi mali podobné záruky (imunity a výsady) ako sudcovia všeobecných súdov. Predovšetkým musia mať zaručenú  

neodvolateľnosť z funkcie,

materiálne zabezpečenie.  

Neodvolateľnosť z funkcie neznamená časovo neobmedzené funkčné obdobie. Pre potreby Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade by bola relevantnou desaťročná dĺžka funkčného obdobia s tým, že arbitrážny sudca by mohol byť ešte raz opätovne zvolený do svojej funkcie. Princíp neodvolateľnosti sudcov však vyžaduje pomerne striktné a reštriktívne možnosti predčasného odvolania z funkcie. Okrem dobrovoľného vzdania sa funkcie či odvolania zo zdravotných dôvodov bude proti vôli arbitrážneho sudcu možné odvolávať ho z funkcie len na základe trestného rozsudku za spáchanie úmyselného trestného činu a na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu pre porušenie povinnosti arbitrážneho sudcu. Disciplinárnym orgánom by bol osobitný orgán zriadený predsedom Spolkového úradu na základe návrhu Rady Spolkového úradu. 

Požiadavka materiálneho zabezpečenia znamená, že výkon funkcie arbitrážneho sudcu by nebol honorárnou funkciou, ale platenou funkciou, pričom by mal byť zaručený princíp neznížiteľnosti platu. Zároveň z tejto požiadavky vychádza aj princíp inkompatibility funkcie arbitrážneho sudcu, najmä s členstvom v orgánoch subjektov neziskového práva a v prípade arbitrážnych sudcov rozhodujúcich športové spory aj v orgánoch športových zväzov, športových klubov a orgánoch štátnej správy športu. Od výšky platu arbitrážneho sudcu by sa potom odvodzovala aj inkompatibilnosť s výkonom inej zárobkovej činnosti, ktorá by však v prípade arbitrážnych sudcov nemusela byť vylúčená.  

Arbitrážnych sudcov bude vymenúvať do funkcie predseda Spolkového úradu na základe výberového konania, ktoré realizuje výberová komisia kreovaná Radou Spolkového úradu. Podmienkami vymenovania do tejto funkcie budú štátne občianstvo, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a minimálne desaťročná právnická prax. Osobitosťou bude vymenovanie arbitrážnych sudcov – členov senátov pre tzv. športové spory. Tieto senáty budú trojčlenné a len ich predseda bude arbitrážnym sudcom vymenovaným predsedom Spolkového úradu na základe výberového konania. Druhého člena arbitrážneho senátu bude predseda Spolkového úradu vymenúvať na základe návrhu športových klubov a tretieho na základe návrhu športovcov. 

Dôležité pre spravodlivé rozhodovanie Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade bude aj to, aby arbitrážny proces spĺňal základné princípy spravodlivého súdneho procesu vytýčené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň zabezpečil požiadavky rýchlosti, procesnej jednoduchosti a finančnej nenáročnosti arbitrážneho konania. 

Požiadavky spravodlivého procesu možno v duchu judikatúry štrasburských orgánov ochrany práva rozdeliť na  

všeobecné záruky, ktoré sa budú vzťahovať na všetky druhy arbitrážneho procesu,

osobitné záruky trestnoprávneho charakteru, ktoré sa budú vzťahovať na osobitné konania v oblasti preskúmavania disciplinárnych opatrení voči športovcom, trénerom a športovým klubom a v oblasti rozhodovania o dopingu športovcov.  

Medzi všeobecné záruky spravodlivého súdneho procesu, ktoré Zákonník neziskového práva mieni rozhodovať, bude patriť  

dodržanie zásady „rovnosti zbraní“ (najmä v rovnoprávnom procesnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu arbitrážneho dokazovania),

kontradiktórnosť arbitrážneho konania

právo osobnej prítomnosti na konaní a predloženia osobného vyjadrenia sa k prerokovávanej veci.  

Na všeobecné záruky spravodlivého súdneho procesu sa budú vzťahovať ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. 

V prípade, že predmetom arbitrážneho konania budú otázky preskúmavania disciplinárnych sankcií (športovcom, trénerom i športovým klubom udeľované športovými zväzmi a športovcom a trénerom udeľované športovým klubom) a rozhodovanie o dopingu športovcov bude arbitrážne konanie rešpektovať aj

právo na obhajobu

princíp prezumpcie neviny

subsidiárne použitie procesných pravidiel trestného konania (Trestného poriadku).  

Všetky tieto požiadavky by však mali rešpektovať maximálnu rýchlosť arbitrážneho konania, vzhľadom na to, že jeho výsledok bude mať vplyv napríklad na ďalší priebeh športovej súťaže, resp. na ďalšie profesionálne pôsobenie športovca. Z toho dôvodu sú na mieste zákonné lehoty, v ktorých by mal Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade rozhodnúť a ktoré by mali byť vymedzené v rozsahu 30 dní. 

4. Právne inštitúty neziskového práva 

Medzi základné inštitúty neziskového práva bude patriť verejná zbierka, sponzorstvo a dobrovoľníctvo. Tieto inštitúty buď v súčasnom právnom poriadku vôbec neexistujú (sponzorstvo a dobrovoľníctvo), alebo ich právna úprava je zastaraná a nevyhovujúca (verejné zbierky). 

Verejná zbierka 

Jednou z foriem získavania finančných prostriedkov bude aj verejná zbierka. Zákonník neziskového práva zruší zákon o verejných zbierkach vrátane vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní verejných zbierok. Z pohľadu novej právnej úpravy verejnej zbierky je dôležité zabezpečiť, aby inštitút verejnej zbierky bol inštitútom, ktorý bude efektívnym nástrojom získavania prostriedkov určených na verejnoprospešný účel. Verejná zbierka by mala predstavovať proces získavania peňažných aj nepeňažných prostriedkov zákonom stanoveným spôsobom. Dôležitou skutočnosťou pre proces vykonávania verejnej zbierky bude spôsob jej povolenia zo strany Spolkového úradu, tak aby sa zabezpečil transparentný mechanizmus jej vykonávania vrátane jej kontroly. Na druhej strane bude takisto dôležité, aby tie právnické osoby, ktoré chcú verejnú zbierku vykonávať, mohli ju pri splnení zákonných podmienok realizovať vo veľmi krátkom čase.  

Dôležitou skutočnosťou je aj určenie, či výnos z verejnej zbierky bude použitý na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky. Na tomto základe nová právna úprava rozdelí verejné zbierky z pohľadu ich povoľovania na ohlasované (v prípade živelných pohrôm a udalostí im podobných a výnos bude použitý na území Slovenskej republiky) a registrované (v ostatných prípadoch a v prípadoch, že výnos bude použitý mimo územia Slovenskej republiky). 

Nová právna úprava stanoví náležitosti návrhu na ohlásenie a registráciu verejnej zbierky. Medzi ne bude patriť najmä názov právnickej osoby, ktorá ohlasuje verejnú zbierku, sídlo právnickej osoby, ktorá ohlasuje verejnú zbierku, verejnoprospešný účel verejnej zbierky, osobitný účet vytvorený za účelom verejnej zbierky, doba trvania verejnej zbierky, špesifikácia spôsobu použitia verejnej zbierky, špecifikácia jednotlivých foriem realizácie verejnej zbierky a predpokladané náklady na verejnú zbierku vrátane ich špecifikácie. Verejné zbierky môžu byť vykonávané aj dlhšie ako po dobu 1 roka. V návrhu môže byť uvedená aj dlhšia lehota.  

Podstatným ustanovením novej právnej úpravy bude úprava výnosov verejnej zbierky. Ide o dôležitý nástroj dôvery verejnosti v tento inštitút, pretože každý subjekt, ktorý poskytne dobrovoľne akýkoľvek príspevok, musí mať záruku, že použitie prostriedkov pôjde výlučne na účel, ktorý bol predmetom verejnej zbierky. Podľa novej právnej úpravy bude môcť právnická osoba, ktorá vykonáva verejnú zbierku, použiť na správu maximálne 5 % z celkovej sumy získanej z verejnej zbierky. Výdavky na správu budú zahrnovať administratívne náklady spojené s verejnou zbierkou. Zvyšná časť výnosov verejnej zbierky musí byť poukázaná na verejnoprospešný účel. 

Nová právna úprava zavedie inštitút Správy o vykonaní verejnej zbierky. Správu bude povinná vypracovať každá právnická osoba, ktorá ohlásila verejnú zbierku alebo ktorá má registrovanú verejnú zbierku. Súčasťou správy bude najmä celková suma získaná verejnou zbierkou a v rámci nej špecifikácia použitia výdavkov na správu a špecifikácia použitia výnosu verejnej zbierky. 

SPONZORSTVO 

Nová právna úprava bude definovať sponzorstvo ako vzťah medzi sponzorom, ktorým môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba a sponzorovaným, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá bude prevádzkovať činnosti, z ktorých príjmy sa zdaňujú ako príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov platného od 1. januára 2004) a právnická osoba podľa Zákonníka neziskového práva, prípadne podľa osobitného zákona. Sponzorstvo bude určené u sponzora na priame alebo nepriame propagovanie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo jeho iných aktivít a u sponzorovaného na priame alebo nepriame financovanie jeho hlavného účelu zapísaného v Spolkovom registri, ak ide o právnickú osobu a ak ide o fyzickú osobu, na výkon jej činnosti, z ktorej príjmy bude zdaňovať ako príjmy z podnikania lebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Činnosti vykonávané sponzorovaným, ktoré budú úplne alebo čiastočne sponzorované sponzorom, musia byť vykonávané tak, aby po celý čas ich výkonu bolo zreteľné, že ide o činnosť sponzorovanú sponzorom. Sponzor nesmie zasahovať do činnosti prijímateľa, ovplyvňovať obsah jeho činnosti ani inak ovplyvňovať hlavnú činnosť sponzorovaného. Právna úprava sponzorstva sa bude vzťahovať na verejne prospešné činnosti, pričom osobitné predpisy môžu rozšíriť použitie sponzorstva aj na iné oblasti. 

Na daňové účely príjem plynúci sponzorovanému zo sponzorstva bude oslobodený od dane v plnej výške (alebo v pomernej výške, ak sa nepoužije celá poskytnutá suma na dohodnutý účel), ale len za ustanovených podmienok; u sponzora (fyzická osoba alebo právnická osoba) pôjde o odpočítateľnú položku od základu dane v ustanovených výškach a za ustanovených podmienok; ak sa porušia dohodnuté podmienky, resp. sa nepoužijú prostriedky na dohodnuté účely v zmluve v určenej lehote, zvýši sa základ dane u sponzorovaného, ale aj u sponzora v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu dohodnutých podmienok alebo do ktorého konca ich mal sponzorovaný použiť na dohodnuté účely. Neupravuje sa základ dane spätne za príslušný rok, v ktorom boli prostriedky poskytnuté sponzorovanému (ak sa nepoužije časť, vzťahuje sa uvedené primerane). 

DOBROVOĽNÍCTVO 

Dobrovoľníctvo, ktoré po roku 1989 nadobudlo nové formy i spoločenské postavenie, nie je až do súčasnosti upravené v právnom poriadku Slovenskej republiky. V praxi to spôsobuje výrazné problémy, ktoré brzdia túto významnú pozitívnu aktivitu človeka voči iným ľuďom a voči celej spoločnosti. 

Dobrovoľníctvo v súčasnosti predstavuje fenomén prekračujúci hranice štátov, náboženských, sociálnych skupín a poukazuje na možnosť spolužitia, ktoré je založené na vzájomnej pomoci a solidarite. Jeho medzinárodný význam zvýrazňuje aj to, že Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníctva za účelom propagovania a pozdvihnutia verejnej mienky o význame, ktorý má dobrovoľnícka služba v občianskej spoločnosti Rada Európy vyzvala všetky členské štáty, aby prijali rozličné stimulujúce opatrenia v priebehu Medzinárodného roka dobrovoľníctva na pozdvihnutie úlohy dobrovoľnej služby jednak na národnej, ako aj na európskej úrovni. Medzi iným vyzvala členské štáty, aby:  

uznali demokratické, humánne, výchovné, sociálne a ekonomické hodnoty dobrovoľníckej služby,

hlásili sa k významu, ktorý má dobrovoľnícka služba v procese zapojenia sa občanov do demokratického života spoločnosti,

uznali dobrovoľných pracovníkov ako subjekt práva a poskytli im adekvátne sociálne zabezpečenie rešpektujúc ich jedinečnosť a odstránili všetky prekážky, ktoré stoja v ceste dobrovoľníctvu,

použili rozličné motivujúce opatrenia na povzbudenie každého a všetkých sektorov v spoločnosti – zahrnujúc politických predstaviteľov, zamestnaných, nezamestnaných, zdravotne postihnutých, dôchodcov – stať sa aktívnym v dobrovoľníckej službe.  

Výsledkom toho boli aj nové, resp. novelizované právne úpravy dobrovoľníctva. Príkladom môže byť Česká republika, kde bol v roku 2001 prijatý úplne nový zákon o dobrovoľníctve. Je celkom prirodzené, že Slovenská republika by mala na tento trend nadviazať a v rámci Zákonníka neziskového práva prijať základnú právnu úpravu dobrovoľníctva.

 Obsahovým základom právnej úpravy dobrovoľníctva by mal byť  

inštitucionálny rámec dobrovoľníctva,

vzťah štátu k dobrovoľníctvu v smere jeho podpory a vytvárania podmienok na jeho rozvoj.  

V zákonnej úprave by sa mali odraziť základné princípy dobrovoľníctva, a to  

princíp solidarity, ktorý jednak posilňuje vzájomnú medziľudskú pomoc a podporu a jednak zvyšuje zodpovednosť všetkých občanov za dosiahnutie cieľov dobrovoľníctva,

princíp bezodplatnosti, ktorý znamená, že dobrovoľníci nie sú odmeňovaní za svoju dobrovoľnícku prácu, čo však nevylučuje náhradu nákladov vynaložených na dobrovoľnícku prácu, vrátane s tým spojených otázok nemocenského, sociálneho, dôchodkového a zodpovednostného poistenia,

princíp podpornosti, ktorý vylučuje, aby inštitút dobrovoľníctva nahrádzal pracovnoprávne a im podobné inštitúty,

princíp podpory, ktorým sa vyjadruje vzťah štátu k dobrovoľníctvu, najmä v uznaní jeho sociálnej hodnoty a podpore jeho pluralizmu a autonómie.  

Dôležitým východiskom právnej úpravy dobrovoľníctva bude definovanie základných pojmov, ku ktorým patria pojmy dobrovoľník, dobrovoľnícka služba, vysielajúca organizácia, prijímajúca organizácia a dobrovoľnícka zmluva. 

Dobrovoľníkom bude môcť byť v zásade každá fyzická osoba (občan, ale aj cudzinec) bez potrebnej osobitnej kvalifikácie. Jedinou regulujúcou požiadavkou je veková hranica, ktorá by u dobrovoľníka vykonávajúceho dobrovoľnícku službu mala byť 15 rokov (Zákonník neziskového práva podobne ako Zákonník práce by upravoval osobitné podmienky dobrovoľníckej služby vykonávanej osobou mladšou ako 15 rokov), resp. 18 rokov pre výkon dobrovoľníckej služby v zahraničí. Zákonník neziskového práva bude zakotvovať inkompatibilitu dobrovoľníka vo vzťahu k prácam, ktoré vykonáva za odmenu, alebo k činnosti, ktorú vykonáva v rámci podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo v pracovnoprávnom vzťahu.  

Dobrovoľníckou službou bude každá činnosť vykonávaná na základe dobrovoľnej zmluvy, ktorá napĺňa princípy dobrovoľníctva. Pozitívnou enumeráciou možno ako príklad uviesť niektoré dobrovoľnícke služby priamo v Zákonníku neziskového práva. K nim by patrila napríklad  

pomoc nezamestnaným, osobám sociálne slabým, zdravotne postihnutým, dôchodcom, príslušníkom národnostných menšín, imigrantom, osobám po vykonaní trestu odňatia slobody, osobám drogovo závislým, osobám trpiacim domácim násilím, ako aj pomoc pri starostlivosti o deti a mládež v rámci ich voľného času,

pomoc pri prírodných, ekologických alebo humanitárnych katastrofách, pri ochrane a zveľaďovaní životného prostredia, pri starostlivosti o zachovanie kultúrneho dedičstva,

pomoc pri uskutočňovaní rozvojových programov, v rámci projektov a programov medzinárodných organizácií a inštitúcií.  

Vysielajúcou organizáciou bude právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá dobrovoľníkov vyberá, eviduje, pripravuje na výkon dobrovoľníckej služby a uzatvára s nimi zmluvu o výkone dobrovoľníckej služby za podmienky, že má udelenú akreditáciu Spolkovým úradom. Vysielajúca organizácia bude môcť okrem uzatvárania zmlúv s prijímajúcimi organizáciami uzatvárať predmetné zmluvy aj vo svoj prospech, čo znamená, že bude môcť uzatvárať dobrovoľnícke zmluvy aj ako prijímajúca organizácia. V prípade, že vysielajúca organizácia bude vysielať dobrovoľníkov do zahraničia, musí požiadať o súhlas Spolkový úrad a dokladovať, že je schopná vzhľadom na výkon a druh dobrovoľníckej služby realizovať konkrétne projekty dobrovoľníckej služby vrátane ich finančného zabezpečenia. 

Vysielajúca organizácia bude mať povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu ku krytiu zodpovednosti za škodu na majetku alebo na zdraví, ktorú dobrovoľník pri výkone služby spôsobí sám alebo ktorá mu bude pri výkone dobrovoľníckej služby spôsobená. Dobrovoľník bude zodpovedať iba za škodu spôsobenú úmyselne. Ďalej bude vysielajúca organizácia povinná zabezpečiť pri výkone dobrovoľníckej služby mimo obce trvalého pobytu dobrovoľníka aj riadne ubytovanie a v prípade dobrovoľníckej služby v zahraničí aj zdravotné poistenie dobrovoľníka, ktoré však môže byť hradené aj štátom. 

Prijímajúcou organizáciou bude osoba, pre ktorej potrebu bude dobrovoľnícka služba vykonávaná, pričom má spôsobilosť uzatvoriť zmluvu s vysielajúcou organizáciou a bude schopná plniť záväzky z tejto zmluvy. 

Do využívania dobrovoľníckej služby sa budú môcť zapojiť v medziach svojej pôsobnosti aj štátne orgány a orgány územnej samosprávy. V tomto prípade budú mať postavenie prijímajúcej organizácie. Súčasne budú môcť bezodplatne sprostredkovať uzatvorenie zmluvy medzi vysielajúcou organizáciou na území Slovenskej republiky a prijímajúcou organizáciou. 

Zmluva o výkone dobrovoľníckej služby bude zmluvou, na základe ktorej dobrovoľník bude vykonávať dobrovoľnícku službu. Bude uzatváraná medzi vysielajúcou organizáciou, ktorá ho vybrala, eviduje, pripravuje na výkon dobrovoľníckej služby, prípadne v prospech ktorej priamo vykonáva dobrovoľnícku službu.  

V zákone by mali byť stanovené základné formálne a obsahové náležitosti zmluvy, ktoré budú rôzne v závislosti od toho, či pôjde o výkon dobrovoľníckej služby doma alebo v zahraničí a či táto služba bude krátkodobá alebo dlhodobá.  

Okrem všeobecných identifikačných údajov a údajov, ktoré sú obligatórnou súčasťou pracovných zmlúv, musí zmluva o výkone dlhodobej dobrovoľníckej služby obsahovať aj ustanovenia o  

náhradách nákladov spojených s činnosťou dobrovoľníka vrátane práv a povinností vysielajúcej a prijímajúcej organizácie,

dôvodoch, pre ktoré je možné výkon dobrovoľníckej služby predčasne ukončiť,

záväzku právnickej osoby platiť za dobrovoľníka dôchodkové a zdravotné poistenie stanovené z minimálneho vymeriavacieho základu, ak bude je dlhodobá dobrovoľnícka služba vykonávaná aspoň v rozsahu prekračujúcom v priemere 20 hodín v kalendárnom týždni.  

Po ukončení výkonu dobrovoľníckej činnosti bude vysielajúca organizácia povinná vystaviť certifikát pre dobrovoľníka, ktorý bude obsahovať:  

druh výkonu dobrovoľníckej služby,

dobu výkonu dobrovoľníckej služby.  

Zákon určí aj recepciu iných právnych noriem využiteľných pre výkon dobrovoľníckej služby, napr. Zákonník práce pre oblasť zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či právne predpisy o cestovných náhradách na úhradu týchto nákladov.  

Druhou podstatnou obsahovou súčasťou právnej úpravy dobrovoľníctva bude podpora zo strany štátu. Táto podpora bude spočívať jednak v priamej forme a jednak vo vytváraní podmienok pre výkon dobrovoľníctva. 

Na účely priamej podpory dobrovoľníctva by mal byť vytvorený grantový systém, pričom zákon by mal upraviť základné pravidlá jeho fungovania. Osobitnou formou podpory dobrovoľníckej služby zo strany štátu by mali byť opatrenia formálne vymedzené v príslušných právnych predpisoch, ktoré by sa týkali  

zdravotného poistenia (novelou zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení),

sociálneho poistenia (novelou zákona č. 413/2002 Z. z.),

dôchodkového poistenia.  

Podporou dobrovoľníctva zo strany štátu bude aj zákonné uznanie výkonu dobrovoľníckej služby  

ako dôvodu na uvoľnenie zo zamestnania vo verejnom záujme v osobitných prípadoch (napríklad dobrovoľnícka služba pri záchranných prácach po prírodných katastrofách),

na účely výmery dôchodku ako určitej formy pracovnej činnosti  

Súčasťou vytvárania podmienok na výkon dobrovoľníckej služby bude aj zriadenie príslušného odboru na Spolkovom úrade, ktorý bude registračným úradom pre vysielajúce organizácie, rozhodovacím orgánom v oblasti dotácií z verejných zdrojov, ako aj metodickým a koordinačným orgánom dobrovoľníctva na Slovensku. 

Viac sa dozviete na: http://www.mvoservis.sk

TELEKOMUNIKAČNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Továrenská 7, P.O. BOX 18, 810 06 Bratislava 16

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa § 6 ods. 1 písmeno b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z.z. (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), ktorý podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vykonáva štátnu reguláciu telekomunikačných činností, vydáva podľa § 12 a 13 zákona o elektronických komunikáciách

všeobecné povolenie č. VPR – 02/2005

na prevádzkovanie občianskych rádiostaníc, t.j. vysielacích rádiových zariadení s malým výkonom, pracujúcich vo frekvenčnom pásme 27 MHz (tzv. pásmo CB[i]), určených na rádiové spojenie fyzických alebo právnických osôb (ďalej len „prevádzkovatelia“).

Toto všeobecné povolenie aplikuje rozhodnutie ERC/DEC/(98)16[ii] a oprávňuje prevádzkovateľov prevádzkovať na území Slovenskej republiky občianske rádiostanice za týchto podmienok:

Občianske rádiostanice môžu pracovať na frekvenciách (v kanáloch), uvedených v tabuľke:
Čísla kanálov a prevádzkové frekvencie pre občianske rádiostanice v pásme 27 MHz  

 Vo frekvenčných kanáloch podľa bodu 1 je povolené vysielať telefóniu s frekvenčnou alebo fázovou moduláciou (trieda vysielania F3E, resp. G3E, ak ďalej nie je uvedené inak) s maximálnym vysokofrekvenčným výkonom koncového stupňa vysielača občianskej rádiostanice do 4 W. Technické vlastnosti týchto občianskych rádiostaníc musia byť v súlade s požiadavkami európskej normy EN 300 135, resp. inými ekvivalentnými technickými špecifikáciami.

Vysielanie s amplitúdovou moduláciou s dvomi postrannými pásmami (trieda vysielania A3E) je povolené do 31.12.2005, pričom maximálny vysokofrekvenčný výkon koncového stupňa vysielača občianskej rádiostanice nesmie prekročiť 1 W. Technické vlastnosti týchto občianskych rádiostaníc musia byť v súlade s požiadavkami európskej normy EN 300 433, resp. inými ekvivalentnými technickými špecifikáciami.

Občianske rádiostanice spĺňajú technické požiadavky podľa § 3 nariadenia vlády č. 443/2001 Z.z.[iii]

Vysielanie a príjem sa musí uskutočňovať na tom istom kanáli (simplexná prevádzka). Vysielať správy je povolené len formou otvorenej reči alebo prenosom digitálnych údajov. Pri nadväzovaní spojenia je možné používať zariadenia na vysielanie a príjem tónovej selektívnej voľby.

Kanál č. 9 je vyhradený na prenos informácií so zvláštnou dôležitosťou (tiesňové volania, oznámenia trestných činov a pod.). Na prenos digitálnych údajov (druh vysielania F2D, F3D) sú určené kanály č. 24, 25, 76 a 77. Na prevádzku opakovačov sú určené kanály č. 3, 15 a 33. Kanál č. 1 sa odporúča využívať ako zvolávací kanál.

K občianskym rádiostaniciam sa môžu pripojovať len také prídavné zariadenia, ktoré neovplyvnia ich základné technické vlastnosti (maximálny vysokofrekvenčný výkon, maximálny frekvenčný zdvih, maximálne nežiadúce vysokofrekvenčné vyžarovanie).

Pri prevádzke občianskych rádiostaníc sa nesmú používať prídavné zosilňovače vysokofrekvenčného výkonu, utajovače hovorov a prevádzače.

K občianskym rádiostaniciam, vybaveným konektorom na pripojenie externej antény, sa môžu pripojovať všetky typy antén okrem smerových antén so ziskom v horizontálnej rovine.

Občianske rádiostanice sa môžu používať ako základňové alebo pohyblivé / prenosné stanice. Nesmú sa používať na palube lietadiel, ani ako lietadlové alebo letecké stanice.

Občianske rádiostanice sa nesmú pripojovať priamo ani nepriamo na verejné elektronické komunikačné siete a nesmú sa používať na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Nesmú sa prevádzkovať v spojení s družicami.

Na občianskych rádiostaniciach je zakázané vykonávať akékoľvek elektrické alebo mechanické úpravy, ktoré by mohli zmeniť ich technické vlastnosti, zaručované výrobcom.

Ak nedodržanie stanovených vlastností nastalo v dôsledku závady na rádiovom zariadení, prevádzkovateľ je povinný rádiové zariadenie bezodkladne vyradiť z prevádzky až do odstránenia závady.

Prevádzkovanie občianskych rádiostaníc pri ich servise je možné iba na základe osobitného povolenia podľa § 35 ods. 5 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách.

Pri prenose digitálnych údajov sa na označenie vysielania použije postupnosť znakov v tvare SKAXXX, kde:

SK je označenie Slovenskej republiky

A je číslo, určujúce miesto trvalého pobytu (fyzická osoba) alebo sídla (právnická osoba) prevádzkovateľa občianskej rádiostanice podľa tabuľky:  

o            Pre označenie uzlu a schránky je vyhradená číslica 0.

o            Pre skúšobnú a testovaciu prevádzku je vyhradená číslica 9.

o            XXX je vlastná identifikačná značka prevádzkovateľa zariadenia, odporúča sa použiť skratka jeho mena alebo priezviska.

1.         Občianske rádiostanice, prevádzkované na základe tohto povolenia a označené značkou CEPT PR 27 X, sa môžu používať aj v zahraničí v krajinách, ktoré prijali odporúčanie T/R 20-09^[iv]. Zoznam týchto krajín a im zodpovedajúce skratky X, označujúce krajinu, ktorá schválila typ občianskej rádiostanice na prevádzku, je uvedený v prílohe č. 1.

2.                Občianske rádiostanice, prevádzkované na základe tohto povolenia je možné používať v krajinách (príloha č. 2), ktoré uzavreli mnohostrannú dohodu o povolení krátkodobej prevádzky zariadení, na základe cirkulačnej karty, ktorú vydáva úrad na základe žiadosti vlastníka zariadenia do 31.12. 2005.

3.                Cudzí štátni príslušníci môžu doviezť a počas pobytu na území Slovenskej republiky na základe tohto povolenia prevádzkovať len občianske rádiostanice, ktoré sú vybavené uvedenou značkou CEPT PR 27 X, alebo ktorým bola vydaná cirkulačná karta. Týmto povolením nie sú dotknuté povinnosti, vyplývajúce zo zákona č. 180/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov (Colný zákon).

4.                Pri prevádzke občianskych rádiostaníc sa zakazuje vysielať správy, ktoré by mohli porušovať všeobecne záväzné právne predpisy, správy a relácie s povahou reklamného alebo rozhlasového vysielania a neslušné a vulgárne výrazy.

5.                Prevádzka občianskych rádiostaníc podľa tohto povolenia nemá zaručenú ochranu proti rušeniu spôsobenému inými elektronickými komunikačnými zariadeniami alebo službami prevádzkovanými podľa zákona.

6.                Prevádzka občianskych rádiostaníc nesmie spôsobovať rušenie iných elektronických komunikačných zariadení alebo služieb, ktoré sú prevádzkované podľa zákona.

7.                Prevádzkovatelia občianskych rádiostaníc majú pri využívaní povolených frekvenčných kanálov rovnaké práva. Na zabránenie vzájomného rušenia sú povinní prejavovať pri prevádzke rádiostaníc vzájomnú ohľaduplnosť a prípadné rušenie riešiť vzájomnou dohodou. Pokiaľ rušenie vzniklo nedodržaním podmienok stanovených na prevádzku zariadenia, náklady na odstránenie rušenia nesie prevádzkovateľ tohto zariadenia, inak ich nesie prevádzkovateľ zariadenia, uvedeného do prevádzky neskôr.

8.                Občianske rádiostanice a ich prevádzkovatelia podliehajú dohľadu podľa § 37 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení.

9.                Týmto povolením sa ruší všeobecné povolenie č. VPR – 1/2000 (č.r. 6945/2000), uverejnené vo vestníku Spravodajca MDPT SR, čiastka 6 z 15. decembra 2000.

10.            Toto všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia vo vestníku úradu.

V Bratislave 13.5. 2005 Ing. Milan Luknár predseda

Príloha č. 1 ku všeobecnému povoleniu č. VPR – 02/2005

Prehľad krajín, ktoré prijali odporúčanie CEPT T/R 20-09 [v] 

Príloha č. 2 ku všeobecnému povoleniu č. VPR – 02/2005

[iii] Nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia.

[iv] Odporúčanie Európskej konferencie poštových a telekomunikačných správ (CEPT) č. T/R 20-09 (Chester 1990) „Rádiové zariadenia PR 27, určené na hlasovú rádiovú komunikáciu na krátke vzdialenosti v pásme 27 MHz“.

[v] Údaje ku 15. 10. 2004. Aktuálny zoznam je možné získať na internetovej stránke Európskeho rádiokomunikačného úradu (ERO) na adrese www.ero.dk .

Posledná úprava stránky: 29. marec 2006 15:23:55