
(aktualizované január 2008)
Podmienky vzniku a právneho postavenia
občianskych združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v
znení neskorších predpisov.
Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné
občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Členmi
združenia môžu byť aj právnické osoby.
Združenia sú právnickými osobami. Vznikajú registráciou. Registrovým
orgánom je
Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor vnútorných vecí,
Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29.
Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja
občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor).
Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská,
rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov
je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. Vzor návrhu na registráciu je
uvedený v prílohe.
K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch), v ktorých musia byť uvedené:
-názov združenia,
-sídlo,
-cieľ jeho činnosti,
-orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov
oprávnených konať v mene združenia, ustanovenia o organizačných jednotkách,
pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, zásady hospodárenia,
-zánik združenia,
-správny poplatok – kolkovú známku v hodnote 2000 Sk.
Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo
nepresné, ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní
od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie
o registrácii sa nezačne.
Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh,
ktorý nemá vady. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí
splnomocnenca prípravného výboru.
Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že
-ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na
zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní,
alebo o cirkev a náboženské spoločnosti,
-stanovy nie sú v súlade so zákonom,
-ide o nedovolené združenie,
-ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona (§ 5).
O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania a
rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru.
Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru
podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručené,
opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie
registrácie. Deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu je dňom registrácie
združenia. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle
jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.
Ak splnomocnencovi prípravného výboru nebolo do 40 dní od začatia konania
doručené rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie, združenia vznikne
dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Tento deň je dňom registrácie. Na
žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno
vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.
Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10 dní
od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi
prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň
registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v
správnom konaní.
Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po
registrácii Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
Zákon o združovaní občanov sa s istými obmedzeniami vzťahuje i na združovanie
v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov.
Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou
dňom nasledujúcim po tom, keď ministerstvu bol doručený návrh na jej
evidenciu.
Združenie zaniká
-dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
-právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.
Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore so
zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti
upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyšší súd
Slovenskej republiky.
Pri zániku združenia dobrovoľným rozpustením sa vykoná majetkové vyporiadanie
primerane podľa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii spoločnosti (§
70 až 75).
Podľa položky 34 sadzobníka poplatkov zákona č. 232/1999 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyberá ministerstvo
správne poplatky za tieto správne úkony:
1. návrh na registráciu združenia občanov 2000,-Sk
2. zmena stanov a údajov zapísaných do zoznamu združení občanov 500,-Sk
3. vyhotovenie stanov ako náhrady za stratené, zničené, poškodené alebo
odcudzené stanovy 400,-Sk
4. vyhotovenie výpisu zo zoznamu združení občanov 100,-Sk
5. vyhotovenie písomnej informácie zo zoznamu združení občanov 100,-Sk
6. výmaz združenia občanov zo zoznamu združení občanov 500,-Sk
Stránka bola vytvorená 17. 5. 2006, posledné
zmeny boli vykonané 31. 1. 2008.
Sekcia verejnej správy MV SR –
Občianske združenia... viď www
stránka bola
vytvorená 17.5.2006
Stará verzia
(19.1.2007)
Občianske združenia
Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych
združení upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších
predpisov.
Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby
a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich.
Členmi združenia môžu byť aj právnické osoby.
Združenia sú právnickými osobami. Vznikajú registráciou.
Registrovým orgánom je
Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor
vnútorných vecí,
Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29.
Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania,
z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor). Návrh
podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné
čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je
splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. Vzor návrhu na registráciu je
uvedený v prílohe.
K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch), v ktorých
musia byť uvedené:
-názov združenia,
-sídlo,
-cieľ jeho činnosti,
-orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov
a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, ustanovenia o organizačných jednotkách,
pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, zásady hospodárenia,
-zánik združenia,
-správny poplatok – kolkovú známku v hodnote
1000 Sk.
Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje
v ňom neúplné alebo nepresné, ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne,
najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.
Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu
došiel návrh, ktorý nemá vady. O dni začatia
ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.
Ministerstvo registráciu odmietne,
ak z predložených stanov vyplýva, že
-ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu
zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých
povolaní, alebo o cirkev a
–náboženské spoločnosti,
-stanovy nie sú v súlade so zákonom,
-ide o nedovolené združenie,
-ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona (§ 5).
O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od
začatia konania a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru.
Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia
prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď
rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručené, opravný prostriedok na Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody
na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu je
dňom registrácie združenia. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu
ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.
Ak splnomocnencovi prípravného výboru nebolo do 40 dní od
začatia konania doručené rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie,
združenia vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty. Tento deň je dňom
registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle
jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.
Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie
registrácie, vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a v tejto
lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na
ktorom vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa
nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.
Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do
7 dní po registrácii Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
Zákon o združovaní občanov sa s istými obmedzeniami
vzťahuje i na združovanie v odborových organizáciách a organizáciách
zamestnávateľov.
Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa
stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď ministerstvu bol doručený
návrh na jej evidenciu.
Združenie zaniká
-dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
-právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.
Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá
je v rozpore so zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od
takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo
ho rozpustí.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok
na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie primerane podľa ustanovenia Obchodného
zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločnosti (§ 68 až 75).
Zánik združenia oznámi ministerstvo Štatistickému úradu
Slovenskej republiky do 7 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo.
Na konanie podľa uvedeného citovaného zákona sa v plnom
rozsahu vzťahuje zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní, to znamená, že
správny orgán podľa § 49 ods. 2 je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od
začatia konania, v zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní.
Podľa položky 34 sadzobníka poplatkov zákona č. 232/1999
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyberá
ministerstvo
správne poplatky za tieto správne úkony:
1. návrh na registráciu združenia občanov 1000,-Sk
2. zmena stanov a údajov zapísaných do zoznamu združení
občanov 500,-Sk
3. vyhotovenie stanov ako náhrady za stratené, zničené,
poškodené alebo odcudzené stanovy 400,-Sk
4. vyhotovenie výpisu zo zoznamu združení občanov 100,-Sk
5. vyhotovenie písomnej informácie zo zoznamu združení
občanov 100,-Sk
6. výmaz združenia občanov zo zoznamu združení
občanov 500,-Sk
V prípade zmeny stanov a údajov zapísaných do zoznamu
ministerstvo vyberie poplatok znížený o 50 % ak sa vykoná len zmena názvu a
sídla. Za súčasné vykonanie zmeny názvu a sídla sa vyberie len jeden poplatok.
Sekcia verejnej správy MV SR – Občianske združenia...
viď
www
stránka bola vytvorená 17.5.2006, posledné zmeny boli vykonané 21.9.2006.

Vzhľadom k danému stavu, aký
pretrváva ohľadom registrácie CB klubov (z viac ako 20 CB klubov Slovenska je
zaregistrovaných iba 5 CB klubov) prinášam informácie o občianskych združeniach
(ďalej len o. z.) v právnom poriadku. Ide totiž o to, že je hlboko zakorenená
nedôvera k oficiálnej registrácii na MV SR súvisiaca s direktívnym riadením
jedinej strany bývalého režimu, čiže obavy z riadenia, príkazov a zákazov
zhora. Ku tomu ešte nechuť k písaniu - „úradovaniu“, vypĺňaniu tlačív. Je to však iba jednorázová
záležitosť a evidencia členov je všade nutná.
Problematika občianskych združení zahŕňa viacero aspektov
so spoločensko - politickým a právno
- ekonomickým charakterom, vrátane osobitostí práv a povinností o. z. v oblasti
daní a účtovania. Zaujíma nás hlavne a predovšetkým zákon č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov, súvisiaci s právnymi predpismi, najmä na úseku
podnikania a v oblasti zdaňovania a účtovania o. z. Pod pojmom občianske
združenie nie je treba rozumieť nový právny subjekt, organizačno
- právnu formu. Zjednodušene možno povedať, že o. z. sú nástupcom bývalých
spoločenských organizácií NF.
Čo rozumieť pod
pojmom občianske združenie: O. z. ako
právnické osoby s právnou subjektivitou predstavujú v súčasnosti
rozhodujúcu časť ako tzv. neziskový sektor popri sektore podnikateľskom
a vládnom. Zákon o združovaní občanov nedefinuje, ani
inak bližšie nevymedzuje
pojem o. z. Uvádza, čo treba rozumieť pod o. z. Za o. z. považuje založené
spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné združenia osôb, ako aj
odborové organizácie a org. zamestnávateľov.
Spoločným prvkom o. z. je, že ide o združenia fyzických a právnických
osôb za účelom, ktorý zákon nevymedzuje pozitívne, ale iba negatívnym spôsobom.
To znamená, že zákon vymedzuje iba
okruh tých činností, ktoré nespadajú do jeho pôsobnosti a ktoré tak nemôžu
byť predmetom činnosti o. z..
Formálne
označenia združení: Sloboda
rozhodovania zakladateľov združenia je limitovaná iba podmienkou, aby zvolený názov
združenia nebol zameniteľný s už existujúcim zaregistrovaným združením,
vyvíjajúcim činnosť na území SR. Treba akceptovať možnosti zvoliť si
názov združenia či ako:
spolok...
(horských vodcov), spoločnosť ...(vedecká alebo odborná), zväz...(rybársky alebo
poľovnícky),
hnutie ...
(ochrancov prírody),
klub
...(športový, rádioamatérsky ) a pod.
Treba zdôrazniť, že názov združenia je predmetom konania
registrácie príslušného združenia, kedy dochádza k autorizácii zvoleného
názvu s právom používať ho až po registračnom akte.
Treba však počítať aj
s prípadmi slobodného združovania sa určitého okruhu osôb bez snahy získať
právnu subjektivitu, čo v praxi znamená zakladanie tzv. ad hoc zoskupení –
nie o. z. podľa zákona č. 83/1990 Zb., - ktoré majú určitý skupinový záujem a
pod. A taktiež môže ísť
o zakladanie záujmových zoskupení ako napr. fan
kluby, ktoré majú ambície pôsobiť dlhodobejšie. Nemožno však povedať, že tento
druh združení osôb nemôže mať charakter o. z. s právnou
subjektivitou.
Obsah činnosti združenia:
V praxi väčšie problémy vyvolávajú
snahy o registráciu o. z. v prípadoch, v ktorých obsah i podmienky činnosti sú
upravené špecializovanými osobitými predpismi. To však neznamená, že je možné
vylúčiť, čiže nepriznať registráciu o. z. len preto, že príslušná problematika
je už upravená špeciálnym predpisom.
Členstvo v občianskych
združeniach: Diskutovaná je otázka
možného pomeru fyzických a právnických osôb zakladajúcich konkrétne o. z.
Dikcia ustanovenia § 1 ods.1.,občania majú právo sa slobodne združovať a
§2ods.2.,- členmi združenia môžu byť aj právnické osoby svedčí o doplnkovej
účasti právnických osôb v združeniach. Podmienkou založenia o. z. nie je
slovenská štátna príslušnosť jeho zakladateľa. Z hľadiska počtu členov
združenia zákon o združovaní občanov špeciálne upravuje DOLNÚ hranicu počtu
členov, keď v § 6 ods. 2 ustanovuje; návrh na registráciu môžu podávať najmenej
traja občania, z toho aspoň jeden musí mať viac ako 18 r.
Vznik občianskeho
združenia: Vznik o. z. má dve základné fázy
a to fázu založenia a fázu vzniku. V prvej fáze dochádza
k založeniu o. z. na základe prijatých stanov, ktoré plnia funkciu nosného
zakladateľského dokumentu . Povinnými
náležitosťami stanov, ktoré sú upravené v ustanovení § ods. 2 zákona
o združovaní občanov, sú:
1., Názov
združenia. 2., Sídlo. 3., Cieľ činnosti. 4., Orgány združenia a spôsob ich
ustanovovania, určenie orgánu a funkcionárov oprávnených konať v mene
združenia. 5., Zásady hospodárenia.
Fakultatívnymi – nepovinnými – náležitosťami stanov
zostáva úprava všetkých ostatných vzťahov vychádzajúca z princípu zmluvnej
voľnosti osôb, ktoré združenie zakladajú. Osobitne to platí najmä pre oblasť
hospodárenia združenia. Zostáva na osobách zakladajúcich združenie prijať
zodpovedajúce pravidlá jeho hospodárenia. Fakultatívnymi
náležitosťami sú aj ustanovenia o vnútorných organizačných útvaroch
združenia. V prípade, že majú konať vo svojom mene, pôjde o povinnú
náležitosť stanov. V druhej fáze dochádza k vzniku samotného o. z. čo
znamená, že založený subjekt nadobúda postavenie právnickej osoby
s právnou subjektivitou a to buď aktívnym spôsobom – aktom
registrácie združenia (klubu) alebo konkludentným spôsobom - nekonaním,
nečinnosťou registrujúceho orgánu ( pre CB je to MV SR) v zákonom
stanovenej lehote. Ak nie sú splnené zák.predpoklady
na registráciu o.z., vydá príslušný org.štátnej správy rozhodnutie o zamietnutí
registrácie.
Právny režim
vzniku obč. združení: Sú tri právne režimy spôsobu vzniku združení: 1., registračný ktorý sa vzťahuje na väčšinu
združení vznikajúcich podľa zákona,
2., evidenčný, ktorý sa vzťahuje na vznik odborových
organizácií a org. zamestnávateľov,
3., zúžený registračný, ktorý sa vzťahuje na vznik zväzov
občianskych združení.
Registračný režim
a jeho obsah: Pre spôsob vzniku o. z.
registráciou platia osobitné pravidlá pre formu i pre obsah registrácie.
OBSAHOM REGISTRÁCIE OBČIANSKYCH ZDRUŽENÍ NIE JE KONŠTITUOVANIE, ALE IBA
AUTORIZOVANIE NADOBUDNUTÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ ZDRUŽENIA.
To v danom prípade znamená aktivovanie – uvedenie do
účinnosti – práv a povinností ako boli zakotvené v stanovách
združenia prijatých zakladajúcimi členmi. Registračným
aktom teda nejde o udelenia alebo priznanie nových práv, o ktoré
by založené o. z. žiadalo, či o stanovenie nových povinností o.z., čo býva zmyslom konštitutívneho aktu orgánu štátnej
správy, ale iba o autorizáciu tých
práv a povinností, ktoré sú výsledkom rozhodnutia (zmluvnej dohody)
zakladateľov združenia.
Forma
registrácie: Registrácia združenia sa
vykonáva vždy neformálnym správnym aktom príslušného orgánu štátnej správy,
ktorým je Ministerstvo vnútra SR a to bez ohľadu na možný rozdielny deň
vzniku združenia, čo znamená, že MV SR o registrácii nevydáva rozhodnutie
o správnom konaní, ale iba odtlačkom pečiatky na doručovanom výtlačku
potvrdzuje ich správnosť spolu s vyznačením dňa registrácie. Podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona vyznačený deň registrácie je dňom odoslania
stanov splnomocnencovi prípravného výboru. Pokiaľ ide o deň vzniku
združenia, ten môže byť rôzny, v závislosti od procesného postupu
ministerstva. V praxi ide o trojaký prípad a to:
1., deň skutočnej registrácie,
2., deň právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
ktorý je zo zákona § 8 ods. 3 príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku
prípravného výboru,
3., dňom, nasledujúcim po uplynutí 40- dňovej lehoty,
pretože tento deň je podľa zákona §8 ods.
5 dňom registrácie. V prípade 40- dňovej nečinnosti
ministerstva po začatí konania vzniká združenie aj bez úkonu ministerstva.
Praktický postup
zakladateľov združenia: Návrh podpisujú
členovia prípravného výboru s uvedením mena a priezviska, rodného
čísla a bydliska. Súčasne sa v návrhu uvedie, kto z uvedených
bude splnomocnencom oprávneným konať v mene prípravného výboru. Návrh
sa podáva na MV SR, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom
v Bratislave, ul. Drieňová 22, PSČ 81272 Bratislava, ktoré je vecne
príslušným orgánom štátnej správy konať vo veci registrácie.
Praktický
procesný postup registrujúceho orgánu:
Sú dva okruhy skutočností overovania predloženej
dokumentácie a to posudzovanie správnosti obsahu návrhu na registráciu
a posudzovanie správnosti obsahu priložených stanov združenia.
Ak sú náležitostí a obsah stanov v súlade so
zákonom o združovaní občanov, vykoná ministerstvo registráciu ako je uvedené
v predchádzajúcej časti.
Ak návrh nemá zákonom určené náležitosti, alebo ak sú
v ňom uvedené údaje neúplné alebo nepresné, ministerstvo je zo zákona
povinné na tieto skutočnosti upozorniť prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do
5 dní od doručenia návrhu. Na dôvažok je povinné upozorniť, ak vady nebudú
odstránené, konanie o registráciu sa nezačne. V tejto fáze nie je možné podať
voči konaniu ministerstva, t. j. voči jeho právnemu názoru o porušení zákona
(upozorneniu na vady v návrhu), odvolanie. Ani nie je možné uplatniť iný
opravný prostriedok v správnom konaní alebo konaní pred správnym súdom
(žalobu), pretože vlastné konanie o registrácii sa ešte nezačalo. V tejto
fáze možno podať voči konaniu ministerstva sťažnosť podľa ustanovenia § 3ods. 1
zákona č. 152/ 1998 Z. z. o sťažnostiach, podľa ktorého sa možno domáhať
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ak došlo k ich
porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou, prípadne i nečinnosťou orgánu
verejnej správy.
Konanie o registrácii združenia sa v takýchto
prípadoch začne dňom, keď došiel opravený návrh, o čom je ministerstvo
povinné bezodkladne upovedomiť splnomocnenca prípravného výboru. Ak
z predložených stanov vyplýva, že sú v rozpore s ustanoveniami zákona,
ktoré negatívnym spôsobom upravujú predmet činnosti – čo nemôže združenie
vykonávať, - ministerstvo registráciu odmietne a je povinné rozhodnúť do
10 dní odo dňa začatia konania, pričom rozhodnutie doručí splnomocnencovi
prípravného výboru. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu
členovia prípravného výboru podať opravný prostriedok na Najvyšší súd SR do 60 dní odo dňa doručenia tohoto rozhodnutia.
Poznámka
k evidencii združení:
Z verejnoprávneho hľadiska MVSR úradne nevedie
verejný zoznam združení občanov, do ktorého by bolo možné riadne nazerať a
zaobstarávať si z neho výpisy – podľa zákona nemá charakter verejného
zoznamu – a z toho dôvodu nie je prístupný osobám, ktoré vedia
preukázať v konkrétnom prípade právny záujem.
Evidenčný režim:
Evidenčný registračný režim nás nezaujíma. Možno povedať,
že sa dotýka odborovej organizácie a zamestnávateľov, kedy sa organizácia
stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď bol ministerstvu doručený
návrh na evidenciu.
Zúžený
registračný režim:
Zúžený registračný režim sa vzťahuje na vznik zväzov na
základe zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne iného
spoločenského záujmu.
Na viacerých stretnutiach som počula názory, že je
zbytočné registrovať kluby CB na Slovensku, lebo by im boli nariaďované
kadejaké predpisy a chodili by len kadejaké kontroly „z vrchu“ a či to
obyčajní ľudia potrebujú k životu. Cébečkári sa chcú stretávať a mať pokoj
„od vrchnosti.“ Vzápätí však boli povedané ostré kritiky na kadečo z pásma
27 MHz, ako sa poriadne nerobí pre užívateľov CB pásma atď. Pokiaľ nebudú na
Slovensku vo väčšom počte zaregistrované CB kluby, môžeme si byť istí, že o nás
sa bude jednať bez nás, o CB sa bude jednať bez jeho užívateľov, ich potrieb a
požiadaviek. Ak sa CB kluby Slovenska zaregistrujú, tak ako právne subjekty
majú možnosť aktívne sa podieľať na tvorbe návrhov zmien v legislatíve a pri
tvorbe návrhov na zmeny a doplnky predpisov.
Týmto príspevkom
približujem CB klubom a takisto aj cébečkárom berúcim
CB ako seriózne hobby v prospech ktorého chcú niečo prospešné urobiť, že
je to trochu inak ako sa všeobecne hovorí.
1.slovenské neziskové servisné centrum
http://www.mvoservis.sk
Dvojmesačník pre efektívne riadenie
MVO (MimoVládnych Organizácií)

Časopis Efekt je odborný dvojmesačník pre manažérske a
ekonomicko-právne otázky organizácií nezaložených a nezriadených za účelom
podnikania. Jeho hlavným cieľom je ponúkať profesionálne informácie pre správu
a riadenie pre občianske združenia (napr. aj športové kluby a rodičovské
združenia), neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
nadácie, neinvestičné fondy, ale aj cirkevné a náboženské organizácie a
politické strany a hnutia.
Vydavateľ
časopisu Efekt je: 1. SLOVENSKÉ NEZISKOVÉ SERVISNÉ
CENTRUM (1.SNSC)
Dostáva sa vám do rúk návrh legislatívneho zámeru komplexného
riešenia fungovania mimovládnych neziskových organizácií (MVO), ktorý zohľadňuje
súčasné potreby MVO a rieši problémy, s ktorými sa MVO v praxi stretávajú.
Tento návrh zostavili odborníci z MVO a štátnej správy a zároveň prešiel
pripomienkovaním odborných komisií, ktorých členmi boli zástupcovia MVO.
Keďže nás zaujíma každý názor, ktorý prispeje k zlepšeniu
súčasných právnych podmienok na pôsobenie MVO, predkladáme vám tento návrh na
diskusiu. Vaše podnety zasielajte na adresu 1.SNSC alebo e-mailom na
andrejkovic@mvoservis.sk .
Časový harmonogram verejnej diskusie k návrhu legislatívneho
zámeru:
18. november 2003
oficiálne zverejnenie legislatívneho zámeru Zákonníka
neziskového práva (zverejní 1.SNSC)
priebežne
zodpovedanie Vašich otázok spojené s legislatívnym zámerom (zabezpečuje
1.SNSC)
Otázky posielajte na andrejkovic@mvoservis.sk
zapracovávanie podnetov do návrhu legislatívneho zámeru
(zabezpečuje 1.SNSC)
začiatok decembra 2003
verejné stretnutie platforiem a ďalších MVO k legislatívnemu
zámeru (organizuje 1.SNSC) Ak máte záujem zúčastniť sa, dajte nám vedieť,
pošleme Vám presný termín a miesto konania stretnutia.
začiatok decembra 2003
verejné stretnutie legislatívnej a ekonomickej skupiny Rady
vlády SR pre MVO k legislatívnemu zámeru (zvolá sekretariát rady)
december 2003
zasadnutie Rady vlády SR pre MVO k legislatívnemu zámeru (zvolá
sekretariát rady)
Legislatívny zámer Zákonníka neziskového práva
Právna úprava tretieho sektora je v porovnaní so štátnym a
podnikateľským sektorom najmenej rozvinutá. Prejavuje sa to množstvom zákonov,
ktoré čiastkovo upravujú niektoré oblasti občianskeho sektora, najmä z pohľadu
inštitucionálno-organizačného. Mnohé z nich vznikali v dynamickom období
premeny totalitného štátu na demokratický ako právne provizórium. Najviac je to
viditeľné pri základnom zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení
neskorších predpisov. Postupným prijímaním nových právnych úprav sa tieto stali
neprehľadnými, miestami navzájom nekompatibilnými a medzerovitými.
Okrem základného zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v
znení neskorších predpisov ide o zákon č. 34/2000 Z. z. o nadáciách a o zmene
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č.147/1997 Z.z. o neinvestičných fondoch , zákon č. 213/1997 Z. z. o
neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení
zákona č. 35/2000 Z. z., neinvestičné fondy zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach
činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej
republike v znení neskorších predpisov, ako aj o právnu úpravu vo všeobecných
zákonníkoch – Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku (§ 56 ods. 1
upravujúci obchodné spoločnosti založené za iným účelom). Z určitého pohľadu
možno sem zaradiť aj veľké množstvo zákonov upravujúcich profesijné a neprofesijné
komory, či osobitné dobrovoľnícke organizácie (napríklad Slovenský Červený
kríž), ako aj zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení
cirkví a náboženských spoločností a zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v
politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Dôraz na inštitucionálno-organizačnú stránku právnej úpravy
občianskeho sektora znamenal, že združovacie právo sa zúžilo na verejnoprávny prvok
a málo pozornosti sa v súčasných právnych úpravách venuje súkromnoprávnej
rovine a právnym vzťahom vznikajúcim medzi občianskymi združeniami a tretími
osobami, čo ide na úkor zabezpečenia princípu právnej istoty. Rovnako tak nie
je, na rozdiel od vymedzenia vzťahov medzi štátnym a občianskym sektorom,
uspokojivo vyriešená otázka vzťahov medzi občianskym a podnikateľským sektorom.
Prejavuje sa to v jednom smere napríklad absenciou inštitútu sponzorskej zmluvy
ako spôsobu podpory občianskeho sektora zo strany podnikateľských subjektov a v
druhom smere neujasnenými podmienkami podnikania občianskych združení.
Dôraz na inštitucionálno-organizačnú stránku právnej úpravy
občianskeho sektora znamenalo, že združovacie právo sa zúžilo na verejnoprávny
prvok a málo pozornosti je v súčasných právnych úpravách venované
súkromnoprávnej rovine a právnym vzťahom vznikajúcim medzi občianskymi
združeniami a tretími osobami, čo ide na úkor zabezpečenia princípu právnej
istoty. Rovnako tak nie je, na rozdiel od vymedzenia vzťahov medzi štátnym a
občianskym sektorom, uspokojivo vyriešená otázka vzťahov medzi občianskym a
podnikateľským sektorom. Prejavuje sa to v jednom smere napríklad absenciou
inštitútu sponzorskej zmluvy ako spôsobu podpory občianskeho sektora zo strany
podnikateľských subjektov a v druhom smere neujasnenými podmienkami podnikania
občianskych združení.
Vývoj právnej úpravy tretieho sektora nie je z tohto pohľadu
výnimočný. Podobne ostatné oblasti právnej úpravy boli charakterizované
potrebou rýchleho prijatia novej právnej úpravy, ktorá vyplývala z požiadaviek
praxe. Tak boli prijímané právne úpravy reagujúce na bezprostrednú spoločenskú
požiadavku bez ucelenejšej a komplexnejšej reflexie. Objektívne však nastal čas
pre systematizáciu právnej úpravy. Príkladom môžu byť chystané veľké
rekodifikácie základných justičných kódexov a na ne nadväzujúcich základných
zákonov v trestnoprávnej, či občianskoprávnej oblasti.
Dôvodom novej právnej úpravy tretieho sektora však nie sú len
tieto legislatívnotechnické požiadavky. Zásadnejší
prístup k právnej úprave tretieho sektora alebo oblasti neziskového práva je
vyvolaný potrebou
unifikácie právnych foriem právnických osôb tretieho sektora (v
zásade by sa mali zredukovať existujúce právne formy na spolky, verejnoprospešné
spoločnosti, nadácie a komory), čo je dôležité z pohľadu transparentnosti a
identifikácie subjektov tretieho sektora zo strany verejnosti,
odstránenia potencionálne protiústavných právnych noriem z
právneho poriadku Slovenskej republiky (zrejme protiústavnými sú ustanovenia
zákona č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácie s medzinárodným
prvkom v Československej socialistickej republike v znení neskorších
predpisov),
premeny registračného systému vzniku subjektov tretieho sektora
na evidenčný, ktorého cieľom je zjednodušenie tohto procesu podobne ako tomu
došlo pri zakladaní obchodných spoločností, pričom by sa väčší dôraz položil na
rešpektovanie verejného záujmu ani nie tak pri zakladaní spolkov ako skôr pri
ich faktickej činnosti,
posilnenia nezávislosti a oddelenosti občianskeho sektora od
štátneho sektora kreovaním Spolkového úradu ako verejnoprávnej inštitúcie,
ktorá by prevzala nielen úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky spojené
so vznikom občianskych združení, ale bola by aj výchovnovzdelávacou a
rozhodcovskou inštitúciou (veľmi dôležité je to najmä pri rozhodovaní
športových sporov, ktoré vyžadujú osobitnú rýchlosť, a túto im nemôžu
garantovať všeobecné súdy),
právnej úpravy doteraz neupravených spoločenských vzťahov, napríklad
v oblasti dobrovoľníctva, či sponzorstva,
novej právnej úpravy vzhľadom na zastaranosť existujúcej právnej
úpravy, napríklad v oblasti verejných zbierok.
Koncepčne bude zákonník o neziskovom práve rozdelený na štyri
základné oblasti, ktoré budú aj jeho štyrmi základnými časťami, a to
subjekty (formy právnických osôb) neziskového práva
hospodárenie (vrátane pravidiel podnikania) a financovanie
subjektov neziskového práva
inštitucionálno-organizačné zabezpečenie správy subjektov
neziskového práva vrátane zákonného kreovania Spolkového úradu a Arbitrážneho
súdu pri Spolkovom úrade
právne inštitúty neziskového práva, kde by boli po prvýkrát
vôbec zákonne upravené inštitúty dobrovoľníctva a sponzorstva a zásadne
novelizovaná právna úprava verejných zbierok.
Okrem týchto základných častí by zákon v úvodnej časti upravoval
aj základné definície neziskového práva. Druhou legislatívnou variantou bude uvedenie príslušných legálnych definícií
priamo pri jednotlivých inštitúciách upravovaných v Zákonníku neziskového
práva, tak ako je to obsiahnuté aj v tomto Legislatívnom zámere Zákonníka
neziskového práva, kde priamo definície alebo definičné znaky sú uvádzané vždy
pri jednotlivých inštitúciách navrhovanej právnej úpravy, čo je dôležité najmä
tam, kde ide o inštitúty doteraz právne neupravené, ako napríklad spolok,
komora, sponzoring, dobrovoľníctvo
1. Subjekty neziskového práva
Koncepcia tvorby právnych foriem pôsobiacich v treťom sektore sa
vyvíjala počnúc rokom 1990 vo forme určitého legislatívneho provizória. Zákon o
združovaní občanov, ktorý vytvoril právnu formu občianskeho združenia, už vo
svojej dôvodovej správe počítal s prijatím nového zákona. Rozpadom federácie
legislatívne úvahy v tomto smere na federálnej úrovni zanikli a Slovenská
republika ponechala tento provizórny zákon spolu so strohou úpravou nadácií a
záujmových združení právnických osôb obsiahnutou v Občianskom zákonníku vo
svojom právnom poriadku. Spolu s týmito právnymi formami „pretrváva“ aj zákon
č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v
Československej socialistickej republike v znení neskorších predpisov, ktorý
svojou socialistickou úpravou (navyše zrejme už aj protiústavnou) len
dokumentuje nesystémovosť prístupu legislatívy k problematike právnych foriem
subjektov pôsobiacich v oblasti vzájomne prospešnej alebo všeobecne prospešnej
činnosti. Prijatím nového zákona o nadáciách v roku
1996 a následne zákonov o neinvestičných fondoch a neziskových
organizáciách poskytujúcich verejne prospešné služby došlo ku kvantitatívnemu
nárastu právnych foriem na úkor systémového (kvalitného) riešenia predmetnej
problematiky. V praxi nastala situácia, kedy každá z právnych foriem mohla
vykonávať rovnakú činnosť v rámci akejkoľvek právnej formy. Prvým legislatívnym
pokusom o systémové riešenie jasného usporiadania právnych foriem v treťom
sektore bolo prijatie nového (v poradí druhého) zákona o nadáciách, ktorý sa
pokúsil systémovo vytvoriť právnu formu nadácie ako združenia majetku. Už pri
samotnej tvorbe tohto zákona sa však ukázalo, že roztrieštenosť právnej úpravy
neumožňuje vytvoriť funkčný systém bez zásahu do ostatných zákonov
vytvárajúcich právny rámec tretieho sektora.
Vychádzajúc z trinásťročných praktických skúseností vývoja tretieho
sektora a jeho porovnania so zahraničnou, najmä európskou legislatívou,
Zákonník neziskového práva bude upravovať štyri právne formy, a to
spolok (terajšie občianské združenia),
verejne prospešnú spoločnosť (terajšie neziskové organizácie
poskytujúce verejne prospešné služby),
nadáciu a nadačné fondy a
komoru.
Zákonník neziskového práva zruší súčasné právne formy subjektov
neziskového práva, a to neinvestičné fondy, organizácie s medzinárodným prvkom,
záujmové združenia právnických osôb a združenie obcí. Tie neinvestičné fondy,
ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného
účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci, (v súlade s doteraz platným
zákonom) sa priamo zo zákona stanú spolkami (bez nutnej formálnej
preregistrácie) s tým, že ich ďalšia činnosť bude administratívne jednoduchšia
ako je to v súčasnosti v rámci formy neinvestičného fondu.
Skúsenosti z praxe, kde mnohé terajšie občianské
združenia realizujú zhromažďovanie peňažných prostriedkov (napríklad
prostredníctvom verejných zbierok, darov a pod) je dôvodom pre jednoduchšie
riešenie v porovnaní s tými subjektami, ktoré sa rozhodli založiť neinvestičný
fond. Vzhľadom na to, že činnosti oboch subjektov sa zhodujú, Zákonník
neziskového práva určí pre tieto účely jednoduchšiu právnu formu - -a to právnu
formu spolku.
Z hľadiska personálneho zabezpečovania činnosti je dôležité, že
nároky na činnosť neinvestičného fondu a spolku budú približne rovnaké, pretože
počet osôb potrebných na správu terajšieho neinvestičného fondu je rovnaký ako
v prípade budúcej existencie spolku. V prípade, že spolok počas svojej činnosti
začne spĺňať podmienky pre právnu formu nadácie, Zákonník neziskového práva mu
umožní plynulý prechod na inú právnu formu.
Na právnu formu spolku sa zo zákona zmenia aj organizácie s
medzinárodným prvkom, záujmové združenia právnických osôb a združenia obcí. (
spolok právnických osôb)
Zákonná úprava právnych foriem subjektov neziskového práva bude
tvorená po prvé samostatnými ustanoveniami, ktoré sa budú výlučne vzťahovať na
konkrétnu právnu formu, a po druhé spoločnými ustanoveniami pre všetky právne
formy.
Zákonník neziskového práva nahradí názov občianske združenie
názvom spolok. Výraz združenie, resp. občianské
združenie nie je vhodným z dôvodov legislatívno-technickej čistoty právneho
jazyka ako aj názvoslovnej jednoty súkromného práva. Platí to aj napriek tomu,
že výraz občianske združenie je v praxi, ako aj v dnešnom právnom poriadku,
dosť rozšírený. S pojmom združenie sa však v právnom poriadku stretneme aj pri
jeho označení združenia osôb bez založenia právnickej osoby podľa §
829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýto
legislatívny jav, keď jeden výraz má viac významov nie je vhodný a v praxi
spôsobuje rôzne zámeny s vážnymi dôsledkami, pretože je veľký rozdiel, či sa
vstupuje do právneho vzťahu so združením ako právnickou osobou alebo so
združením bez právnej subjektivity. Pojem združenie je navyše pojmom
všeobecnejším ( a teda aj vhodnejším pre jeho zachovanie pri združeniach osôb bez
právnej subjektivity) ako pojem spolok, ktorého využitie v súčasnom právnom
poriadku by malo aj určité svoje historické opodstatnenie. Zmena označenia
občianskych združení na spolok bude vykonaná na základe zákona bez toho, aby
zaťažila preregistráciou existujúce občianske združenia.
Nová právna úprava bude definovať spolok ako samosprávny a
dobrovoľný zväzok členov, ktorý je možné založiť na uskutočňovanie a
uspokojovanie spoločných (vzájomne, ale aj všeobecne prospešných) záujmov jeho
členov. Z dôvodu zjednotenia právnej úpravy spolky budú môcť vytvárať
rovnocenne nielen fyzické, ale aj právnické osoby (v súčasnosti pod právnou
formou záujmových združení právnických osôb) za účelom realizácie vzájomne a
všeobecne prospešných činností.
Nová právna úprava stanoví, aké druhy spolkov sú zakázané,
vrátane určenia, na ktoré formy združovania sa zákon nebude vzťahovať. Nebude
dovolený spolok, ktorý sleduje dosahovanie svojich cieľov alebo vyvíja činnosti
spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
ktorého cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva
občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné
zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, podnecovať nenávisť a
neznášanlivosť a z týchto dôvodov podporovať násilie alebo inak porušovať
Ústavu Slovenskej republiky, zákony a ostatné právne predpisy. Zákonník
neziskového práva sa nebude vzťahovať na združovanie v politických stranách a
hnutiach, za účelom podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, za účelom
riadneho výkonu určitých povolaní, v štátom uznaných cirkvách a náboženských
spoločnostiach, za účelom výkonu iných činností, na ktoré sa vzťahuje osobitný
zákon (napríklad v profesionálnych športových kluboch). Nebude môcť takisto
vzniknúť spolok ozbrojený alebo s ozbrojenými zložkami. Za takýto sa nebude
považovať spolok, ktorého cieľ činnosti predpokladá držanie a používanie zbrane
na športové účely alebo na zberateľské účely alebo na výkon práva poľovníctva.
Jedným zo základných pojmových znakov spolku bude existencia
členskej základne. Bude vychádzať z ústavného práva na slobodu združovania,
ktorá je zaručená fyzickým aj právnickým osobám. Nikto nebude môcť byť nútený k
členstvu alebo účasti na činnosti spolku a každý bude môcť z neho slobodne
vystúpiť. Rovnako však ani nikto nebude mať právny nárok na členstvo v spolku,
pretože základnou črtou súkromnoprávnej spolkovej autonómie je rozhodnutie o
prijatí alebo neprijatí za člena spolku. Nikomu nebude môcť byť na ujmu, že je
členom nejakého spolku, a naopak. Spolok bude založený na demokratických
princípoch, ako je princíp väčšiny pri zohľadnení a ochrane práv menšiny.
Zákonník neziskového práva výslovne ustanoví osobnú povahu
členstva a zásadu neprevoditeľnosti členstva a vylúčenie jeho prechodu v rámci
právneho nástupníctva. K vzniku členstva dôjde ex lege
u zakladajúcich členov spolku. U ostatných osôb vznikne členstvo podaním a
prijatím členskej prihlášky. K zániku členstva bude môcť dôjsť buď dobrovoľným
vystúpením alebo vylúčením člena zo spolku alebo pre nezaplatenie členských
príspevkov. Pri vylúčení zákon umožní vnútrospolkové
odvolacie konanie a možnosť právnej ochrany na Arbitrážnom súde Spolkového
úradu. Zákonník neziskového práva bude v plnej miere rešpektovať autonómiu
vzťahov vznikajúcich v rámci úpravy práv a povinností členov. Preto právna
úprava členstva v spolku bude pre každého platiť iba v prípade, ak si členovia
v stanovách neupravia režim členstva osobitne. To umožní všetkým tým, ktorí
majú alebo chcú mať vlastnú úpravu členstva, upraviť si predmetné vzťahy
odlišne od zákona podľa svojich požiadaviek a potrieb. Hlavným zmyslom ale aj
hranicou zákonnej úpravy spolkov ako aj iných foriem právnických osôb bude
zabezpečenie základných ústavných princípov právneho štátu (najmä rešpektovania
ľudských práv), ktoré chránia svojich občanov nielen vo verejnej sfére ale aj v
súkromnej sfére.
Návrh právnej úpravy spolku bude ďalej obsahovať ustanovenia
týkajúce sa zoznamov členov, otázku členských príspevkov a pod. Pre spolok bude
ďalej charakteristická podstata korporácie, oddelenosť od štátu, oddelenosť
majetkovej sféry členov a spolku, spolková samospráva a zdôraznenie založenia
spolku za iným účelom, ako je dosahovanie zisku.
Základným dokumentom spolku budú stanovy spolku. Stanovy sa
stanú základným a najdôležitejším dokumentom spolku. Stanovy bude možno meniť
iba uznesením najvyššieho orgánu spolku. O zmenách, ktoré sa budú dotýkať
údajov obsiahnutých v stanovách, bude nutné informovať Spolkový úrad.
Z pohľadu novej právnej úpravy spolkov bude Zákonník neziskového
práva upravovať aj právny rámec pôsobenia organizačných zložiek. Nejasnosť
súčasnej právnej úpravy bude vyriešená jednoznačnou a zrozumiteľnou právnou
úpravou vzťahu spolok – organizačná zložka vrátane miery možného prenesenia
autonómie na organizačnú zložku.
Zákonník neziskového práva súčasne určí náležitosti výročnej
správy pre spolky. Spolok ju však nebude povinný zasielať registrovému orgánu.
Výnimkou bude situácia, keď o zaslanie výročnej správy požiada registrový úrad,
avšak len na základe zákonom určených dôvodov. Zákonník neziskového práva
nebude obsahovať vo svojich prechodných ustanoveniach žiadne ustanovenie o
preregistrácií. Všetky terajšie občianske združenia, ktoré vykonávajú činnosť,
budú priamo zo zákona spolkami.
Právna úprava verejne prospešnej spoločnosti bude prevzatá z
doterajšej úpravy neziskových organizácií poskytujúcich verejne prospešné
služby s nasledovnými zmenami:
názov právnej formy sa zmení na verejne prospešnú spoločnosť,
zakladacím dokumentom bude štatút verejne prospešnej
spoločnosti,
zoznam verejne prospešných činností, ktorý bude vychádzať z
definičných znakov určených v zákone bude vydávaný priamo v zákone ako príloha
, kde budú špecifikované tie činnosti, ktoré z pohľadu štátu sú verejne
prospešné a ktorých vykonávanie je vo verejnom záujme štátu,
d) verejne prospešná spoločnosť bude právnickou osobou založenou
výlučne za účelom vykonávania verejne prospešných činností, pričom osobitosťou
tejto právnej formy bude aj osobitné postavenie v oblasti daní, ktoré bude
zdôvodnené práve vyššou mierou verejnej prospešnosti; podobný režim sa navrhuje
pre nadačné imanie nadácií, pričom však v žiadnom prípade nepôjde o
znevýhodnenie iných právnych foriem,
nová právna úprava prinesie aj nový inštitút, a to skrátenú
registráciu účelových zariadení cirkví a náboženských spoločností, ktoré
vykonávajú verejne prospešnú činnosť. Tieto právnické osoby budú podliehať
režimu verejne prospešných spoločností vrátane možnosti uchádzať sa o
poukázanie 2 % na osobitné účely len vtedy, ak splnia zákonom stanovené
podmienky na výkon verejne prospešných činnosti. V predmetnom prípade pôjde o
registráciu Spolkovým úradom z dôvodu výkonu verejne prospešných činností.
Súčasťou návrhu na registráciu bude potvrdenie o právnej subjektivite
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.
Právna úprava verejne prospešných spoločností súčasne zladí
ustanovenia zákona so spoločnými ustanoveniami Zákonníka neziskového práva
upravujúcimi register, zárobkovú činnosť, zánik a likvidáciu.
Nový Zákonník neziskového práva vo väčšej miere prevezme súčasnú
právnu úpravu nadácií a nadačných fondov upravenú zákonom č. 34/2002 Z. z.
Nadácie budú naďalej združením majetku, ktorý je určený na podporu verejne
prospešného účelu. Právna úprava nadácií bude zosúladená so spoločnými
ustanoveniami Zákonníka neziskového práva upravujúcimi register, zárobkovú
činnosť, zánik a likvidáciu. Nová právna úprava takisto odstráni
administratívnu náročnosť spojenú s inštitútom nadačného imania (hlavne v
oblasti oznamovania zmien v nadačnom imaní), vrátane zvýhodnenia jeho daňového
posilnenia tak, aby vloženie majetku do nadačného imania s prísnejším režimom
bolo kompenzované práve výhodnejším a hlavne motivujúcejším daňovým režimom
(bližšie k tomu v časti o zárobkovej činnosti).
Komora je poslednou z navrhovaných právnych foriem v rámci
Zákonníka neziskového práva. Komory so statusom právnických osôb vznikli po
roku 1989 ani nie ako historická reminiscencia na stredoveký cechový systém i
korporatívny model fungovania Slovenského štátu, ale najmä ako výraz
deetatizácie niektorých profesií po odstránení totalitného štátneho režimu. V
zásade teda išlo o presun určitých činností z verejného sektora do súkromného
sektora, pričom štát si vzhľadom na obsah týchto činností ponechal určitý
dohľad nad ich, v zásade samosprávnym riadením.
Právna úprava komôr po roku 1989 sa vyznačovala okrem
štandardného prístupu dvoma disharmonickými prvkami, a to
a) zamenením konfesnej samosprávy
prenesenej zo štátnej správy za lobbystické
inštitúcie, kde v zásade nedošlo k presunu výkonu štátnej správy ale vznikla profesná lobbystická organizácia
(napríklad Slovenská lesnícka komora, Slovenská obchodná a priemyselná komora),
čo bol a je, okrem iného, aj dôsledok absencie zákona o lobbyngu
infláciou profesií, ktoré z hľadiska svojho významu nevyžadujú
verejný záujem na štátnej kontrole ich činnosti (napríklad Komora
reštaurátorov, Slovenská komora stavebných inžinierov).
Tieto dve skutočnosti spôsobili, že sa vytvoril neúmerný počet
komôr na Slovensku, pričom absencia jednotnej základnej zákonnej úpravy
spôsobila nekompaktnosť a nekompatibilnosť
ich právneho postavenia.
Absencia základnej všeobecnej úpravy komôr spôsobila v písmene
b) uvedené nedostatky najmä tým, že doteraz v našom právnom poriadku nie je
definovaný pojem komora. Definícia komory by nielenže vylúčila mnohé v
súčasnosti existujúce „komory“, ale by aj koncepčne generovala vznik nových
komôr. Okrem definície komory by však všeobecná zákonná úprava komôr mala
obsahovať aj základné zásady fungovania činnosti komôr, čo by prinieslo
jednotnosť a kompatibilnosť do slovenského právneho
poriadku. Takáto úprava lex generalis
by, pochopiteľne, dovoľovala pri zákonnom kreovaní jednotlivej komory
nevyhnutný priestor pre lex specialis.
Východiskovou otázkou právnej úpravy komôr lex
generalis zostáva zakomponovanie tejto právnej úpravy
do nášho právneho poriadku. Napriek tomu, že komory nie sú z hľadiska právnej
teórie chápané ako subjekt súkromného práva, treba hľadať pre komory priestor
práve v tomto prostredí. Základným nedostatkom tohto priestoru je to, že
súkromnoprávna norma lex generalis,
ktorou je v tomto prípade Občiansky zákonník, neobsahuje ani len definíciu
právnickej osoby a súčasné právne provizórium, ktoré absenciu tejto definície
nahradzuje, situáciu rieši tým, že vo veľmi všeobecnej podobe formuluje
všeobecné princípy jednotlivých druhov právnických osôb.
Z pohľadu ich účelového určenia ide v zásade o dva druhy
právnických osôb, a to ziskové a neziskové. Právnické osoby, ktorých účelom je
dosiahnutie zisku majú svoju konkrétnu právnu úpravu v Obchodnom zákonníku a
neziskové subjekty by ju mali mať v Zákonníku neziskového práva. Logickým
východiskom pre všeobecnú právnu úpravu komôr ako neziskových právnických osôb
je potom ich zaradenie do Zákonníka neziskového práva.
Všeobecná právna úprava komôr v rámci Zákonníka neziskového
práva bude nevyhnutne obsahovať:
definíciu komory, ktorá bude vychádzať z toho, že pôjde o
zákonom založenú samosprávnu, neziskovú právnickú osobu združujúcu svojich
členov na základe výkonu určitej činnosti alebo profesie a štát preniesol na ňu
časť výkonu štátnej správy;
členstvo v komore, pričom z hľadiska výkonu tejto činnosti alebo
profesie môže byť členstvo v komore
obligatórne (členstvo ako podmienka výkonu funkcie, čo je len vo
veľmi obmedzenom množstve prípadov, ktoré budú vymedzené v príslušnom osobitnom
zákone)
fakultatívne, pričom člen buď vykonáva predmetnú činnosť alebo
profesiu, alebo ju priamo nevykonáva, ale podporuje túto činnosť iným spôsobom,
pričom
členom bude môcť byť fyzická osoba alebo právnická osoba a v
prípadoch, že členstvo v komore je spojené s výkonom určitej činnosti alebo
profesie ako podmienky jej výkonu, tak členom by mohla byť len fyzická osoba;
základné znaky komory, medzi ktoré bude patriť:
prenos štátnej správy na samosprávu pri výkone určitej činnosti
alebo profesie, pričom rozsah tohoto prenosu je na voľnej úvahe štátu a výkon
správy v príslušnej oblasti môže byť štátny, samosprávny, spoločný, resp.
delený
funkcie komory, ktoré okrem výkonu prenesenej štátnej správy sú
spravidla spojené s ochranno-odborárskymi úlohami stavovskej organizácie
zriadenie zákonom, ktorý môže zohľadniť špecifiká príslušnej
činnosti najmä v rozsahu úloh komory, kreovaní a pôsobnosti orgánov komory a
pod.
možnosť výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou komory;
vzťah všeobecnej úpravy k osobitnej zákonnej úprave, a to najmä
vymedzenie toho, čo by mal osobitný zákon výslovne upraviť, napríklad
podrobnosti o kreovaní a funkciách orgánov, disciplinárne konania a sankcie (ak
ich treba), kontrolu hospodárenia a pod.
Spoločnými ustanoveniami pre vyššie uvedené právne formy
subjektov upravovaných Zákonníkom neziskového práva budú ustanovenia dotýkajúce
sa Spolkového registra a údajov, ktoré sa majú do registra zapisovať,
ustanovenia dotýkajúce sa hospodárenia, zániku a likvidácie. Zákon, ktorým sa
budú kreovať, však aj pri týchto skutočnostiach bude riešiť osobitosti každej
právnej formy a ich osobité právne režimy.
Spolkový register všetkých právnych foriem bude vedený pri
Spolkovom úrade. Náležitosti zapisovaných údajov do registra budú jednak
spoločné pre všetky právne formy a súčasne pre každú právnu formu budú určené
špecifické údaje potrebné na jej registráciu v centrálnom registri. Súčasťou
registra bude aj zbierka listín.
Nový Zákonník neziskového práva bude obsahovať ustanovenia o
zániku subjektov upravovaných Zákonníkom neziskového práva vrátane likvidácie,
ktorá bude spoločná pre všetky právne formy, pričom perspektívne by generálnu
úpravu inštitútu likvidácie právnických osôb obsahoval Občiansky zákonník.
Osobitné ustanovenia mimo spoločnej právnej úpravy by mali riešiť iba
špecifické otázky tohto procesu, ako je napríklad spôsob naloženia s
likvidačným zostatkom a pod.
2. Hospodárenie subjetkov neziskového
práva
Subjekty upravené Zákonníkom neziskového práva v rámci právnej úpravy
hospodárenia budú mať svoje zdroje príjmov špecifikovaného najmä ako príjmy zo
zárobkovej činnosti, príjmy zo zbierky, príjmy z poukázania podielu 2 % na
osobitné účely, príjmy zo sponzorstva, príjmy z darovania a príjmy z dotácií zo
štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a vyššieho územného celku.
Nová právna úprava vytvorením centrálneho registra zruší
registračný mechanizmus pre príjemcov 2 % na osobitné účely, tak ako je
špecifikovaný zákonom o dani z príjmov. Príjemcami 2 % z dane fyzických alebo
právnických osôb budú môcť byť zákonom stanovené subjekty neziskového práva,
pre ktoré registrácia v registri Spolkového úradu bude súčasne aj registráciou
pre prijatie 2 % z daňovej povinnosti fyzických a právnických osôb. Zverejnenie
zoznamu týchto osôb bude v právomoci Spolkového úradu.
Zákonník neziskového práva upraví všeobecné podmienky
vykonávania zárobkovej činnosti. Vykonávanie zárobkovej činnosti sa stane
jedným zo zdrojov zabezpečenia príjmov v rámci systému tzv. viaczdrojového
financovania subjektov neziskového práva. Zákon nebude rozlišovať medzi
hlavnými a vedľajšími činnosťami a z nich plynúcimi príjmami.
Zárobková činnosť bude definovaná ako činnosť smerujúca k
dosiahnutiu účelu príslušnej právnej formy subjektu neziskového práva, pri
ktorej formou dosiahnutia zisku spolok, nadácia, komora a verejne-prospešná
spoločnosť doplnkovo získava príjmy pri dodržiavaní zákonom stanovených
podmienok. Reguláciu zárobkovej činnosti vykonávanej navrhovanými subjektami
neziskového práva bude potrebné riešiť jednotným spôsobom (na základe
jednotných kritérií) v širšom právnom rámci regulácie podnikateľskej činnosti
vykonávanej aj inými možnými subjektami, ktoré boli založené alebo zriadené za
iným účelom ako za účelom podnikania. V tomto význame bude nevyhnutné vyriešiť
právny rámec vykonávania zárobkovej činnosti vecne na úrovni úpravy občianskeho
práva a v jeho rámci na úrovni obchodného práva, organizačne na širšej
spoločnej medziodvetvovej úrovni, za rozšírenej účasti zástupcov ministerstva
spravodlivosti, ministerstva vnútra a ministerstva financií.
Súčasťou novej právnej úpravy bude aj nová úprava v oblasti
daní. Nový daňový systém bude reagovať vo forme daňových stimulov na výkon,
resp. na mieru verejnej prospešnosti realizovaných činností. Výsledkom daňových
stimulov bude v prípade verejne prospešných spoločností až 100 %-né oslobodenie z príjmov zo zárobkovej činnosti (ak pôjde o
výkon verejnoprospešných činností). V prípadoch ostatných právnych foriem budú
oslobodené príjmy z darovania, z poukázania 2 % na osobitné účely, zo zbierky,
zo sponzoringu, v osobitných prípadoch aj z členských príspevkov a výnosy
získané v rámci nakladania s majetkom v nadačnom imaní. Príjmy zo zárobkovej
činnosti budú oslobodené v závislosti od výšky obratu minimálne do sumy 500 000
SKK a maximálne do sumy 2 000 000 SKK. V takomto
prípade sa oslobodenie bude vzťahovať na tie príjmy, ktoré nebudú porušovať
princíp konkurenčnej zlučiteľnosti. Pôjde o princíp, ktorý zabráni
zvýhodňovaniu vyššie uvedených právnych foriem na úkor podnikateľov. Príjmy zo
zárobkovej činnosti, ktoré sa budú získavať priamo v prostredí miesta výkonu
iného podnikateľa, budú zdaňované rovnako ako u podnikateľov. Ide o princíp
všeobecne akceptovaný krajinami Európskej únie. Súčasne bude po prvý krát zadefinovaný
inštitút sponzorstva, vrátane jeho daňového postavenia v novej daňovej úprave.
Nová daňová úprava súčasne zavedie osobitný daňový režim spojený s inštitútom
nadačného imania a s oslobodením výnosov z neho tak, aby sa zavŕšilo kreovanie
a zmysluplnosť prísnejšieho režimu tohto inštitútu v súlade s dôvodovou správou
k zákonu o nadáciách z roku 2001.
3. Verejná správa v oblasti neziskového práva
Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na združovanie je
realizované predovšetkým možnosťou vytvárania občianskych združení, spolkov,
nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich verejne prospešné služby a pod.
Jeho podstatou je, že štát má vytvárať podmienky a nie klásť prekážky pri jeho
realizácii, čo je dôležité najmä pri vzniku týchto právnických osôb. Preto bol
povoľovací systém platný pred rokom 1989 nahradený registračným systémom.
Štátne orgány (ministerstvo vnútra, resp. okresné úrady) na jeho základe už
nevydávajú povolenia k vzniku, ale vznik len registrujú a v zásade tak v
súčasnosti už nevytvárajú prekážky realizácie združovacieho práva.
Skúsenosti s realizáciou tohto registračného princípu ukazujú
správnosť myšlienky prezumpcie dôvery pri zakladaní týchto právnických osôb,
ale na druhej strane aj veľmi obmedzené možnosti pri chránení verejného záujmu
zakotveného v článku 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý legitimizuje
zásahy štátu v prípade zneužívania tohto združovacieho práva. Pochopiteľne, že
zneužívanie združovacieho práva je veľmi problematické prezumovať pri zakladaní
právnickej osoby, a preto musí platiť princíp dobromyseľnosti a registračný
princíp by mal byť nahradený evidenčným princípom, ktorý už v súčasnosti platí
pri odborových organizáciách. Prax ukazuje, že sama činnosť právnickej osoby
môže niekedy slúžiť napríklad na
obchádzanie zákona č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a
náboženských spoločností, kde vysoký počet osôb stanovených na registráciu
cirkví je motívom na organizovanie málopočetných náboženských spoločností
cestou občianskych združení,
vytváranie združení s prevládajúcimi podnikateľskými aktivitami,
čím sa obchádza Obchodný zákonník v záujme využívania daňových zvýhodnení,
vytváranie účelovej „deprofesionalizácie"
športových klubov a športovcov v snahe vyňať ich tak z pravidiel hospodárskej
súťaže, ktorá je v zmysle európskeho práva základom profesionálnych športových
súťaží.
Tieto, ale aj iné skutočnosti odôvodňujú presunúť právomoci
orgánov verejnej moci pri zabezpečovaní verejného záujmu v oblasti
združovacieho práva z etapy registračnej na etapu realizačnú. Takýto presun
právomoci je predovšetkým aj v záujme samotných občianskych združení, nadácií a
pod., ktoré v absolútnej väčšine napĺňajú zmysel združovacieho práva a
transparentnosť jeho využívania v praxi. Jeho prejavom by malo byť premenenie registračného
princípu na evidenčný princíp v prípade vzniku týchto právnických osôb, čím by
sa vo veľkej miere odstránili určité administratívne ťažkosti pri zakladaní
subjektov neziskového práva a zároveň sa preniesla zodpovednosť za vznik týchto
právnických osôb na samotných jej zakladateľov. Vzorom pre realizáciu takéhoto
princípu v praxi môže byť nedávna právna úprava obchodných registrov podstatne
uľahčujúcich administratívnu náročnosť pri vzniku a zmenách obchodných
spoločností. Na druhej strane spolu s tým sa vytvorí kontrolný systém (najmä
cestou výročných správ) nad činnosťou týchto právnických osôb, vrátane ich
zániku, čo je dôležité aj pre právnu istotu tretích osôb, ktoré s nimi
prichádzajú do právnych vzťahov.
Spolkový úrad
Presun kontrolných právomocí orgánov verejnej moci z obdobia
vzniku subjektov neziskového práva na obdobie vykonávania ich činnosti zároveň
prináša zásadnú otázku o tom, ktorý orgán by takéto právomoci mal vykonávať.
Vzhľadom na podstatu presunu právomoci je zrejmé, že nie najvhodnejším by bol
priamo orgán štátnej správy z hľadiska zásadného princípu nezasahovania orgánov
exekutívy do činnosti súkromnoprávnych osôb. Na druhej strane článok 29 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje od štátu zodpovednosť za dodržiavanie verejného
záujmu v oblasti združovacieho práva. Zachovanie oboch týchto princípov
(princíp oddelenosti od štátnej správy a princíp ochrany verejného záujmu) je
možné zabezpečiť prenesením časti právomocí pri realizácii združovacieho práva
z orgánu štátnej správy na nezávislý orgán verejnej moci. Dodržiavanie
verejného záujmu by naďalej garantovalo ministerstvo vnútra, a to najmä
prostredníctvom kontroly výročných správ subjektov neziskového práva. Druhý
princíp je na Slovensku po roku 1989 realizovaný aj formou zriaďovania
verejnoprávnych inštitúcií. Verejnoprávne inštitúcie plnia funkciu garancie
dodržiavania verejného záujmu a zároveň sú inštitucionálno-organizačne oddelené
od orgánov štátnej správy. Na svoju činnosť využívajú aj verejné zdroje a
legitimitu odvodzujú ich riadiace orgány priamo z orgánov reprezentujúcich
demokratickú parlamentnú formu vlády.
Napriek tomu, že doteraz nedošlo k unifikovaniu zdrojov
legitimity a zároveň aj nezávislosti verejnoprávnych inštitúcií je možné pre
Spolkový úrad navrhnúť model, v ktorom by
riaditeľa ako štatutárny orgán s rozhodovacou a výkonnou
pôsobnosťou verejnoprávnej inštitúcie by volil parlament,
radu verejnoprávnej inštitúcie ako kontrolný orgán verejnoprávnej
inštitúcie by kreoval z jednej tretiny parlament, jednej tretiny vláda a jednej
tretiny prezident.
Takýto model verejnoprávnej inštitúcie by bol plne vyhovujúcim
aj pre orgán verejnej moci, ktorý by mal v právomoci oblasť realizácie združovacieho
práva a tým by mohol byť Spolkový úrad ako verejnoprávna inštitúcia.
Právomoc Spolkového úradu v oblasti združovacieho práva by bola
zameraná na
obligatórne vedenie evidencie (registrov) všetkých právnických
osôb založených na základe združovacieho práva s výnimkou politických strán,
cirkví a náboženských spoločností,
dodržiavanie verejného záujmu v činnosti týchto právnických
osôb, a to najmä prostredníctvom kontroly ich výročných správ, pričom by mal
právomoc zrušiť príslušnú právnickú osobu, ktorá by vykonávala činnosť v
rozpore s Ústavou SR a zákonmi (táto jeho právomoc by bola, pochopiteľne,
kontrolovateľná nezávislým súdnictvom pri rešpektovaní práva na súdnu ochranu),
poradenstva a metodiky vrátane zabezpečenia vzdelávacieho
procesu pre občianske združenia, nadácie a pod. vrátane ich členov či
zamestnancov,
- ochranu práv členov týchto právnických osôb, prípadne aj
tretích osôb, ktoré by boli s nimi v právnych vzťahoch vytvorením osobitného
rozhodcovského orgánu
V rámci navrhovanej kreácie Spolkového úradu je nevyhnutné
zabezpečiť ministerstvo vnútra také právomoci, ktoré by zabezpečili dôslednú
ochranu verejného záujmu v súlade s kompetenciami tak ako ich ministerstvu
vnútra zverujú osobitné zákony (najmä kontrola a dohľad).
Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade
Ochranu práv by mohol Spolkový úrad plniť tak, že by vytvoril
Arbitrážny súd ako mimosúdny orgán, ktorý by plnil funkciu fakultatívneho
rozhodcovského orgánu a v prípade rozhodovania niektorých druhov tzv.
športových sporov aj funkciu obligatórneho rozhodcovského orgánu. Vzhľadom na
plnenie funkcie obligatórneho rozhodovacieho orgánu by musel Arbitrážny súd pri
Spolkovom úrade splniť všetky požiadavky kladené článkom 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, a to tak inštitucionálno-organizačné (najmä
zabezpečenie jeho nezávislosti a nezávislosti jeho sudcov) ako aj
procesnoprávne (najmä právo na spravodlivý súdny proces). K zriaďovaniu
takýchto rozhodcovských orgánov vyzývajú v jednotlivých krajinách aj významné
medzinárodné organizácie a inštitúcie, pričom ako vzor sa kladie medzinárodný
rozhodcovský súd pre šport v Lausanne. Nepočetnosť športových sporov riešených
súdmi nie je totiž prejavom absencie problémov v tejto oblasti, ale naopak môže
signalizovať aj zníženú úroveň právnej ochrany najmä športovcov. Rozhodovanie
sporov pred Arbitrážnym súdom by v porovnaní so všeobecným súdnictvom malo
minimálne tri výhody, a to rýchlosť (v prípade riešenia športových sporov ide o
absolútnu nevyhnutnosť vzhľadom na dynamiku športových súťaží), špecializovanosť a hospodárnosť.
Zákonník neziskového práva by mal upraviť základné organizačné a
procesné otázky spojené s činnosťou Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade. Jeho
fakultatívna kompetencia by nebola osobitne upravená. Obligatórna kompetencia
by bola upravená v Zákonníku neziskového práva legislatívnym odkazom na
osobitný zákon, ktorým by bol predovšetkým zákon o športe. Nový zákon o športe
by mal definovať tie spory vznikajúce pri výkone športovej činnosti, ktoré by
mal obligatórne rozhodovať Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade.
Zákonník neziskového práva by z hľadiska organizačného a
procesného mal vytvoriť základy pre nezávislé rozhodovanie Arbitrážneho súdu
pri Spolkovom úrade. Jeho dôležitou podmienkou by bolo zabezpečenie záruk
nezávislosti arbitrážnych sudcov, ktoré musia spĺňať minimálne kritériá
stanovené Európskym súdom pre ľudské práva pri aplikácii článku 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo znamená, že by títo arbitrážni
sudcovi mali podobné záruky (imunity a výsady) ako sudcovia všeobecných súdov.
Predovšetkým musia mať zaručenú
neodvolateľnosť z funkcie,
materiálne zabezpečenie.
Neodvolateľnosť z funkcie neznamená časovo neobmedzené funkčné
obdobie. Pre potreby Arbitrážneho súdu pri Spolkovom úrade by bola relevantnou
desaťročná dĺžka funkčného obdobia s tým, že arbitrážny sudca by mohol byť ešte
raz opätovne zvolený do svojej funkcie. Princíp neodvolateľnosti sudcov však
vyžaduje pomerne striktné a reštriktívne možnosti predčasného odvolania z
funkcie. Okrem dobrovoľného vzdania sa funkcie či odvolania zo zdravotných
dôvodov bude proti vôli arbitrážneho sudcu možné odvolávať ho z funkcie len na
základe trestného rozsudku za spáchanie úmyselného trestného činu a na základe
rozhodnutia disciplinárneho orgánu pre porušenie povinnosti arbitrážneho sudcu.
Disciplinárnym orgánom by bol osobitný orgán zriadený predsedom Spolkového
úradu na základe návrhu Rady Spolkového úradu.
Požiadavka materiálneho zabezpečenia znamená, že výkon funkcie arbitrážneho
sudcu by nebol honorárnou funkciou, ale platenou funkciou, pričom by mal byť
zaručený princíp neznížiteľnosti platu. Zároveň z
tejto požiadavky vychádza aj princíp inkompatibility funkcie arbitrážneho
sudcu, najmä s členstvom v orgánoch subjektov neziskového práva a v prípade
arbitrážnych sudcov rozhodujúcich športové spory aj v orgánoch športových
zväzov, športových klubov a orgánoch štátnej správy športu. Od výšky platu
arbitrážneho sudcu by sa potom odvodzovala aj inkompatibilnosť
s výkonom inej zárobkovej činnosti, ktorá by však v prípade arbitrážnych sudcov
nemusela byť vylúčená.
Arbitrážnych sudcov bude vymenúvať do funkcie predseda
Spolkového úradu na základe výberového konania, ktoré realizuje výberová
komisia kreovaná Radou Spolkového úradu. Podmienkami vymenovania do tejto
funkcie budú štátne občianstvo, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a
minimálne desaťročná právnická prax. Osobitosťou bude vymenovanie arbitrážnych
sudcov – členov senátov pre tzv. športové spory. Tieto senáty budú trojčlenné a
len ich predseda bude arbitrážnym sudcom vymenovaným predsedom Spolkového úradu
na základe výberového konania. Druhého člena arbitrážneho senátu bude predseda
Spolkového úradu vymenúvať na základe návrhu športových klubov a tretieho na
základe návrhu športovcov.
Dôležité pre spravodlivé rozhodovanie Arbitrážneho súdu pri
Spolkovom úrade bude aj to, aby arbitrážny proces spĺňal základné princípy
spravodlivého súdneho procesu vytýčené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a zároveň zabezpečil požiadavky rýchlosti, procesnej
jednoduchosti a finančnej nenáročnosti arbitrážneho konania.
Požiadavky spravodlivého procesu možno v duchu judikatúry
štrasburských orgánov ochrany práva rozdeliť na
všeobecné záruky, ktoré sa budú vzťahovať na všetky druhy
arbitrážneho procesu,
osobitné záruky trestnoprávneho charakteru, ktoré sa budú
vzťahovať na osobitné konania v oblasti preskúmavania disciplinárnych opatrení
voči športovcom, trénerom a športovým klubom a v oblasti rozhodovania o dopingu
športovcov.
Medzi všeobecné záruky spravodlivého súdneho procesu, ktoré
Zákonník neziskového práva mieni rozhodovať, bude patriť
dodržanie zásady „rovnosti zbraní“ (najmä v rovnoprávnom
procesnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu arbitrážneho
dokazovania),
kontradiktórnosť arbitrážneho konania
právo osobnej prítomnosti na konaní a predloženia osobného
vyjadrenia sa k prerokovávanej veci.
Na všeobecné záruky spravodlivého súdneho procesu sa budú
vzťahovať ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní.
V prípade, že predmetom arbitrážneho konania budú otázky
preskúmavania disciplinárnych sankcií (športovcom, trénerom i športovým klubom
udeľované športovými zväzmi a športovcom a trénerom udeľované športovým klubom)
a rozhodovanie o dopingu športovcov bude arbitrážne konanie rešpektovať aj
právo na obhajobu
princíp prezumpcie neviny
subsidiárne použitie procesných pravidiel trestného konania (Trestného
poriadku).
Všetky tieto požiadavky by však mali rešpektovať maximálnu
rýchlosť arbitrážneho konania, vzhľadom na to, že jeho výsledok bude mať vplyv
napríklad na ďalší priebeh športovej súťaže, resp. na ďalšie profesionálne
pôsobenie športovca. Z toho dôvodu sú na mieste zákonné lehoty, v ktorých by
mal Arbitrážny súd pri Spolkovom úrade rozhodnúť a ktoré by mali byť vymedzené
v rozsahu 30 dní.
4. Právne inštitúty neziskového práva
Medzi základné inštitúty neziskového práva bude patriť verejná
zbierka, sponzorstvo a dobrovoľníctvo. Tieto inštitúty buď v súčasnom právnom
poriadku vôbec neexistujú (sponzorstvo a dobrovoľníctvo), alebo ich právna
úprava je zastaraná a nevyhovujúca (verejné zbierky).
Verejná zbierka
Jednou z foriem získavania finančných prostriedkov bude aj
verejná zbierka. Zákonník neziskového práva zruší zákon o verejných zbierkach
vrátane vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní verejných
zbierok. Z pohľadu novej právnej úpravy verejnej zbierky je dôležité zabezpečiť,
aby inštitút verejnej zbierky bol inštitútom, ktorý bude efektívnym nástrojom
získavania prostriedkov určených na verejnoprospešný účel. Verejná zbierka by
mala predstavovať proces získavania peňažných aj nepeňažných prostriedkov
zákonom stanoveným spôsobom. Dôležitou skutočnosťou pre proces vykonávania
verejnej zbierky bude spôsob jej povolenia zo strany Spolkového úradu, tak aby
sa zabezpečil transparentný mechanizmus jej vykonávania vrátane jej kontroly.
Na druhej strane bude takisto dôležité, aby tie právnické osoby, ktoré chcú
verejnú zbierku vykonávať, mohli ju pri splnení zákonných podmienok realizovať
vo veľmi krátkom čase.
Dôležitou skutočnosťou je aj určenie, či výnos z verejnej
zbierky bude použitý na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej
republiky. Na tomto základe nová právna úprava rozdelí verejné zbierky z
pohľadu ich povoľovania na ohlasované (v prípade živelných pohrôm a udalostí im
podobných a výnos bude použitý na území Slovenskej republiky) a registrované (v
ostatných prípadoch a v prípadoch, že výnos bude použitý mimo územia Slovenskej
republiky).
Nová právna úprava stanoví náležitosti návrhu na ohlásenie a
registráciu verejnej zbierky. Medzi ne bude patriť najmä názov právnickej
osoby, ktorá ohlasuje verejnú zbierku, sídlo právnickej osoby, ktorá ohlasuje
verejnú zbierku, verejnoprospešný účel verejnej zbierky, osobitný účet
vytvorený za účelom verejnej zbierky, doba trvania verejnej zbierky, špesifikácia spôsobu použitia verejnej zbierky,
špecifikácia jednotlivých foriem realizácie verejnej zbierky a predpokladané
náklady na verejnú zbierku vrátane ich špecifikácie. Verejné zbierky môžu byť
vykonávané aj dlhšie ako po dobu 1 roka. V návrhu môže byť uvedená aj dlhšia
lehota.
Podstatným ustanovením novej právnej úpravy bude úprava výnosov
verejnej zbierky. Ide o dôležitý nástroj dôvery verejnosti v tento inštitút,
pretože každý subjekt, ktorý poskytne dobrovoľne akýkoľvek príspevok, musí mať
záruku, že použitie prostriedkov pôjde výlučne na účel, ktorý bol predmetom
verejnej zbierky. Podľa novej právnej úpravy bude môcť právnická osoba, ktorá
vykonáva verejnú zbierku, použiť na správu maximálne 5 % z celkovej sumy
získanej z verejnej zbierky. Výdavky na správu budú zahrnovať administratívne
náklady spojené s verejnou zbierkou. Zvyšná časť výnosov verejnej zbierky musí
byť poukázaná na verejnoprospešný účel.
Nová právna úprava zavedie inštitút Správy o vykonaní verejnej
zbierky. Správu bude povinná vypracovať každá právnická osoba, ktorá ohlásila
verejnú zbierku alebo ktorá má registrovanú verejnú zbierku. Súčasťou správy
bude najmä celková suma získaná verejnou zbierkou a v rámci nej špecifikácia
použitia výdavkov na správu a špecifikácia použitia výnosu verejnej zbierky.
SPONZORSTVO
Nová právna úprava bude definovať sponzorstvo ako vzťah medzi
sponzorom, ktorým môže byť akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba a
sponzorovaným, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá bude prevádzkovať činnosti,
z ktorých príjmy sa zdaňujú ako príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej
zárobkovej činnosti (§ 6 ods.
1 a 2 zákona o dani z príjmov platného od 1. januára 2004) a
právnická osoba podľa Zákonníka neziskového práva, prípadne podľa osobitného
zákona. Sponzorstvo bude určené u sponzora na priame alebo nepriame
propagovanie mena, ochrannej známky, dobrej povesti alebo jeho iných aktivít a
u sponzorovaného na priame alebo nepriame financovanie jeho hlavného účelu
zapísaného v Spolkovom registri, ak ide o právnickú osobu a ak ide o fyzickú
osobu, na výkon jej činnosti, z ktorej príjmy bude zdaňovať ako príjmy z
podnikania lebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Činnosti vykonávané
sponzorovaným, ktoré budú úplne alebo čiastočne sponzorované sponzorom, musia
byť vykonávané tak, aby po celý čas ich výkonu bolo zreteľné, že ide o činnosť
sponzorovanú sponzorom. Sponzor nesmie zasahovať do činnosti prijímateľa,
ovplyvňovať obsah jeho činnosti ani inak ovplyvňovať hlavnú činnosť
sponzorovaného. Právna úprava sponzorstva sa bude vzťahovať na verejne
prospešné činnosti, pričom osobitné predpisy môžu rozšíriť použitie sponzorstva
aj na iné oblasti.
Na daňové účely príjem plynúci sponzorovanému zo sponzorstva
bude oslobodený od dane v plnej výške (alebo v pomernej výške, ak sa nepoužije
celá poskytnutá suma na dohodnutý účel), ale len za ustanovených podmienok; u
sponzora (fyzická osoba alebo právnická osoba) pôjde o odpočítateľnú položku od
základu dane v ustanovených výškach a za ustanovených podmienok; ak sa porušia
dohodnuté podmienky, resp. sa nepoužijú prostriedky na dohodnuté účely v zmluve
v určenej lehote, zvýši sa základ dane u sponzorovaného, ale aj u sponzora v
tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu dohodnutých podmienok alebo
do ktorého konca ich mal sponzorovaný použiť na dohodnuté účely. Neupravuje sa
základ dane spätne za príslušný rok, v ktorom boli prostriedky poskytnuté
sponzorovanému (ak sa nepoužije časť, vzťahuje sa uvedené primerane).
DOBROVOĽNÍCTVO
Dobrovoľníctvo, ktoré po roku 1989 nadobudlo nové formy i
spoločenské postavenie, nie je až do súčasnosti upravené v právnom poriadku
Slovenskej republiky. V praxi to spôsobuje výrazné problémy, ktoré brzdia túto
významnú pozitívnu aktivitu človeka voči iným ľuďom a voči celej spoločnosti.
Dobrovoľníctvo v súčasnosti predstavuje fenomén prekračujúci
hranice štátov, náboženských, sociálnych skupín a poukazuje na možnosť
spolužitia, ktoré je založené na vzájomnej pomoci a solidarite. Jeho
medzinárodný význam zvýrazňuje aj to, že Organizácia Spojených národov
vyhlásila rok 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníctva za účelom propagovania a
pozdvihnutia verejnej mienky o význame, ktorý má dobrovoľnícka služba v
občianskej spoločnosti Rada Európy vyzvala všetky členské štáty, aby prijali
rozličné stimulujúce opatrenia v priebehu Medzinárodného roka dobrovoľníctva na
pozdvihnutie úlohy dobrovoľnej služby jednak na národnej, ako aj na európskej
úrovni. Medzi iným vyzvala členské štáty, aby:
uznali demokratické, humánne, výchovné, sociálne a ekonomické
hodnoty dobrovoľníckej služby,
hlásili sa k významu, ktorý má dobrovoľnícka služba v procese
zapojenia sa občanov do demokratického života spoločnosti,
uznali dobrovoľných pracovníkov ako subjekt práva a poskytli im
adekvátne sociálne zabezpečenie rešpektujúc ich jedinečnosť a odstránili všetky
prekážky, ktoré stoja v ceste dobrovoľníctvu,
použili rozličné motivujúce opatrenia na povzbudenie každého a
všetkých sektorov v spoločnosti – zahrnujúc politických predstaviteľov,
zamestnaných, nezamestnaných, zdravotne postihnutých, dôchodcov – stať sa
aktívnym v dobrovoľníckej službe.
Výsledkom toho boli aj nové, resp. novelizované právne úpravy
dobrovoľníctva. Príkladom môže byť Česká republika, kde bol v roku 2001 prijatý
úplne nový zákon o dobrovoľníctve. Je celkom prirodzené, že Slovenská republika
by mala na tento trend nadviazať a v rámci Zákonníka neziskového práva prijať
základnú právnu úpravu dobrovoľníctva.
Obsahovým základom právnej úpravy dobrovoľníctva by mal byť
inštitucionálny rámec dobrovoľníctva,
vzťah štátu k dobrovoľníctvu v smere jeho podpory a vytvárania
podmienok na jeho rozvoj.
V zákonnej úprave by sa mali odraziť základné princípy
dobrovoľníctva, a to
princíp solidarity, ktorý jednak posilňuje vzájomnú medziľudskú
pomoc a podporu a jednak zvyšuje zodpovednosť všetkých občanov za dosiahnutie
cieľov dobrovoľníctva,
princíp bezodplatnosti, ktorý znamená, že dobrovoľníci nie sú
odmeňovaní za svoju dobrovoľnícku prácu, čo však nevylučuje náhradu nákladov
vynaložených na dobrovoľnícku prácu, vrátane s tým spojených otázok
nemocenského, sociálneho, dôchodkového a zodpovednostného poistenia,
princíp podpornosti, ktorý vylučuje,
aby inštitút dobrovoľníctva nahrádzal pracovnoprávne a im podobné inštitúty,
princíp podpory, ktorým sa vyjadruje vzťah štátu k
dobrovoľníctvu, najmä v uznaní jeho sociálnej hodnoty a podpore jeho pluralizmu
a autonómie.
Dôležitým východiskom právnej úpravy dobrovoľníctva bude
definovanie základných pojmov, ku ktorým patria pojmy dobrovoľník,
dobrovoľnícka služba, vysielajúca organizácia, prijímajúca organizácia a
dobrovoľnícka zmluva.
Dobrovoľníkom bude môcť byť v zásade každá fyzická osoba (občan,
ale aj cudzinec) bez potrebnej osobitnej kvalifikácie. Jedinou regulujúcou
požiadavkou je veková hranica, ktorá by u dobrovoľníka vykonávajúceho dobrovoľnícku
službu mala byť 15 rokov (Zákonník neziskového práva podobne ako Zákonník práce
by upravoval osobitné podmienky dobrovoľníckej služby vykonávanej osobou
mladšou ako 15 rokov), resp. 18 rokov pre výkon dobrovoľníckej služby v
zahraničí. Zákonník neziskového práva bude zakotvovať inkompatibilitu
dobrovoľníka vo vzťahu k prácam, ktoré vykonáva za odmenu, alebo k činnosti,
ktorú vykonáva v rámci podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo v
pracovnoprávnom vzťahu.
Dobrovoľníckou službou bude každá činnosť vykonávaná na základe
dobrovoľnej zmluvy, ktorá napĺňa princípy dobrovoľníctva. Pozitívnou
enumeráciou možno ako príklad uviesť niektoré dobrovoľnícke služby priamo v
Zákonníku neziskového práva. K nim by patrila napríklad
pomoc nezamestnaným, osobám sociálne slabým, zdravotne
postihnutým, dôchodcom, príslušníkom národnostných menšín, imigrantom, osobám
po vykonaní trestu odňatia slobody, osobám drogovo závislým, osobám trpiacim
domácim násilím, ako aj pomoc pri starostlivosti o deti a mládež v rámci ich
voľného času,
pomoc pri prírodných, ekologických alebo humanitárnych
katastrofách, pri ochrane a zveľaďovaní životného prostredia, pri
starostlivosti o zachovanie kultúrneho dedičstva,
pomoc pri uskutočňovaní rozvojových programov, v rámci projektov
a programov medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Vysielajúcou organizáciou bude právnická osoba so sídlom v
Slovenskej republike, ktorá dobrovoľníkov vyberá, eviduje, pripravuje na výkon dobrovoľníckej
služby a uzatvára s nimi zmluvu o výkone dobrovoľníckej služby za podmienky, že
má udelenú akreditáciu Spolkovým úradom. Vysielajúca organizácia bude môcť
okrem uzatvárania zmlúv s prijímajúcimi organizáciami uzatvárať predmetné
zmluvy aj vo svoj prospech, čo znamená, že bude môcť uzatvárať dobrovoľnícke
zmluvy aj ako prijímajúca organizácia. V prípade, že vysielajúca organizácia
bude vysielať dobrovoľníkov do zahraničia, musí požiadať o súhlas Spolkový úrad
a dokladovať, že je schopná vzhľadom na výkon a druh dobrovoľníckej služby
realizovať konkrétne projekty dobrovoľníckej služby vrátane ich finančného
zabezpečenia.
Vysielajúca organizácia bude mať povinnosť uzatvoriť poistnú
zmluvu ku krytiu zodpovednosti za škodu na majetku alebo na zdraví, ktorú
dobrovoľník pri výkone služby spôsobí sám alebo ktorá mu bude pri výkone
dobrovoľníckej služby spôsobená. Dobrovoľník bude zodpovedať iba za škodu
spôsobenú úmyselne. Ďalej bude vysielajúca organizácia povinná zabezpečiť pri
výkone dobrovoľníckej služby mimo obce trvalého pobytu dobrovoľníka aj riadne
ubytovanie a v prípade dobrovoľníckej služby v zahraničí aj zdravotné poistenie
dobrovoľníka, ktoré však môže byť hradené aj štátom.
Prijímajúcou organizáciou bude osoba, pre ktorej potrebu bude
dobrovoľnícka služba vykonávaná, pričom má spôsobilosť uzatvoriť zmluvu s
vysielajúcou organizáciou a bude schopná plniť záväzky z tejto zmluvy.
Do využívania dobrovoľníckej služby sa budú môcť zapojiť v
medziach svojej pôsobnosti aj štátne orgány a orgány územnej samosprávy. V
tomto prípade budú mať postavenie prijímajúcej organizácie. Súčasne budú môcť
bezodplatne sprostredkovať uzatvorenie zmluvy medzi vysielajúcou organizáciou
na území Slovenskej republiky a prijímajúcou organizáciou.
Zmluva o výkone dobrovoľníckej služby bude zmluvou, na základe
ktorej dobrovoľník bude vykonávať dobrovoľnícku službu. Bude uzatváraná medzi
vysielajúcou organizáciou, ktorá ho vybrala, eviduje, pripravuje na výkon
dobrovoľníckej služby, prípadne v prospech ktorej priamo vykonáva dobrovoľnícku
službu.
V zákone by mali byť stanovené základné formálne a obsahové
náležitosti zmluvy, ktoré budú rôzne v závislosti od toho, či pôjde o výkon
dobrovoľníckej služby doma alebo v zahraničí a či táto služba bude krátkodobá
alebo dlhodobá.
Okrem všeobecných identifikačných údajov a údajov, ktoré sú
obligatórnou súčasťou pracovných zmlúv, musí zmluva o výkone dlhodobej
dobrovoľníckej služby obsahovať aj ustanovenia o
náhradách nákladov spojených s činnosťou dobrovoľníka vrátane
práv a povinností vysielajúcej a prijímajúcej organizácie,
dôvodoch, pre ktoré je možné výkon dobrovoľníckej služby
predčasne ukončiť,
záväzku právnickej osoby platiť za dobrovoľníka dôchodkové a
zdravotné poistenie stanovené z minimálneho vymeriavacieho základu, ak bude je
dlhodobá dobrovoľnícka služba vykonávaná aspoň v rozsahu prekračujúcom v
priemere 20 hodín v kalendárnom týždni.
Po ukončení výkonu dobrovoľníckej činnosti bude vysielajúca
organizácia povinná vystaviť certifikát pre dobrovoľníka, ktorý bude obsahovať:
druh výkonu dobrovoľníckej služby,
dobu výkonu dobrovoľníckej služby.
Zákon určí aj recepciu iných právnych noriem využiteľných pre
výkon dobrovoľníckej služby, napr. Zákonník práce pre oblasť zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci či právne predpisy o cestovných
náhradách na úhradu týchto nákladov.
Druhou podstatnou obsahovou súčasťou právnej úpravy
dobrovoľníctva bude podpora zo strany štátu. Táto podpora bude spočívať jednak
v priamej forme a jednak vo vytváraní podmienok pre výkon dobrovoľníctva.
Na účely priamej podpory dobrovoľníctva by mal byť vytvorený
grantový systém, pričom zákon by mal upraviť základné pravidlá jeho fungovania.
Osobitnou formou podpory dobrovoľníckej služby zo strany štátu by mali byť
opatrenia formálne vymedzené v príslušných právnych predpisoch, ktoré by sa
týkali
zdravotného poistenia (novelou zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení),
sociálneho poistenia (novelou zákona č. 413/2002 Z. z.),
dôchodkového poistenia.
Podporou dobrovoľníctva zo strany štátu bude aj zákonné uznanie
výkonu dobrovoľníckej služby
ako dôvodu na uvoľnenie zo zamestnania vo verejnom záujme v
osobitných prípadoch (napríklad dobrovoľnícka služba pri záchranných prácach po
prírodných katastrofách),
na účely výmery dôchodku ako určitej formy pracovnej činnosti
Súčasťou vytvárania podmienok na výkon dobrovoľníckej služby
bude aj zriadenie príslušného odboru na Spolkovom úrade, ktorý bude
registračným úradom pre vysielajúce organizácie, rozhodovacím orgánom v oblasti
dotácií z verejných zdrojov, ako aj metodickým a koordinačným orgánom
dobrovoľníctva na Slovensku.
Viac sa dozviete na: http://www.mvoservis.sk
TELEKOMUNIKAČNÝ
ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Továrenská 7, P.O. BOX 18, 810 06 Bratislava 16
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len
„úrad“) ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa § 6
ods. 1 písmeno b) zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z.z.
(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), ktorý podľa § 6 ods. 3
písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vykonáva štátnu reguláciu
telekomunikačných činností, vydáva podľa §
12 a 13 zákona o elektronických komunikáciách
všeobecné povolenie č. VPR – 02/2005
na prevádzkovanie občianskych rádiostaníc, t.j.
vysielacích rádiových zariadení s malým výkonom, pracujúcich vo frekvenčnom
pásme 27 MHz (tzv. pásmo CB[i]),
určených na rádiové spojenie fyzických alebo právnických osôb (ďalej len
„prevádzkovatelia“).
Toto všeobecné povolenie aplikuje rozhodnutie
ERC/DEC/(98)16[ii] a oprávňuje prevádzkovateľov prevádzkovať
na území Slovenskej republiky občianske rádiostanice za týchto podmienok:
Občianske rádiostanice môžu pracovať na frekvenciách (v
kanáloch), uvedených v tabuľke:
Čísla kanálov a prevádzkové frekvencie pre občianske rádiostanice v pásme 27
MHz
Kanál č.
|
Nosná frekvencia
(MHz)
|
Kanál č.
|
Nosná frekvencia
(MHz)
|
Kanál č.
|
Nosná frekvencia
(MHz)
|
1
|
26,965
|
21
|
27,215
|
70
|
26,855
|
2
|
26,975
|
22
|
27,225
|
71
|
26,865
|
3
|
26,985
|
23
|
27,255
|
72
|
26,875
|
4
|
27,005
|
24
|
27,235
|
73
|
26,885
|
5
|
27,015
|
25
|
27,245
|
74
|
26,895
|
6
|
27,025
|
26
|
27,265
|
75
|
26,905
|
7
|
27,035
|
27
|
27,275
|
76
|
26,915
|
8
|
27,055
|
28
|
27,285
|
77
|
26,925
|
9
|
27,065
|
29
|
27,295
|
78
|
26,935
|
10
|
27,075
|
30
|
27,305
|
79
|
26,945
|
11
|
27,085
|
31
|
27,315
|
80
|
26,955
|
12
|
27,105
|
32
|
27,325
|
-
|
-
|
13
|
27,115
|
33
|
27,335
|
-
|
-
|
14
|
27,125
|
34
|
27,345
|
-
|
-
|
15
|
27,135
|
35
|
27,355
|
-
|
-
|
16
|
27,155
|
36
|
27,365
|
-
|
-
|
17
|
27,165
|
37
|
27,375
|
-
|
-
|
18
|
27,175
|
38
|
27,385
|
-
|
-
|
19
|
27,185
|
39
|
27,395
|
-
|
-
|
20
|
27,205
|
40
|
27,405
|
-
|
-
|
Vo frekvenčných kanáloch podľa bodu 1 je povolené vysielať
telefóniu s frekvenčnou alebo fázovou moduláciou (trieda vysielania F3E, resp. G3E,
ak ďalej nie je uvedené inak) s maximálnym vysokofrekvenčným výkonom koncového
stupňa vysielača občianskej rádiostanice do 4 W. Technické vlastnosti týchto
občianskych rádiostaníc musia byť v súlade s požiadavkami európskej normy EN
300 135, resp. inými ekvivalentnými technickými špecifikáciami.
Vysielanie s amplitúdovou moduláciou s dvomi postrannými
pásmami (trieda vysielania A3E) je povolené do 31.12.2005, pričom maximálny
vysokofrekvenčný výkon koncového stupňa vysielača občianskej rádiostanice nesmie
prekročiť 1 W. Technické vlastnosti týchto občianskych rádiostaníc musia byť v
súlade s požiadavkami európskej normy EN 300 433, resp. inými ekvivalentnými
technickými špecifikáciami.
Občianske rádiostanice spĺňajú technické požiadavky podľa
§ 3 nariadenia vlády č. 443/2001 Z.z.[iii]
Vysielanie a príjem sa musí uskutočňovať na tom istom
kanáli (simplexná prevádzka). Vysielať správy je povolené len formou otvorenej reči
alebo prenosom digitálnych údajov. Pri nadväzovaní spojenia je možné používať
zariadenia na vysielanie a príjem tónovej selektívnej voľby.
Kanál č. 9 je vyhradený na prenos informácií so zvláštnou
dôležitosťou (tiesňové volania, oznámenia trestných činov a pod.). Na prenos
digitálnych údajov (druh vysielania F2D, F3D) sú určené kanály č. 24, 25,
76 a 77. Na prevádzku opakovačov sú určené kanály č. 3,
15 a 33. Kanál č. 1 sa odporúča využívať ako zvolávací kanál.
K občianskym rádiostaniciam sa môžu pripojovať len také
prídavné zariadenia, ktoré neovplyvnia ich základné technické vlastnosti
(maximálny vysokofrekvenčný výkon, maximálny frekvenčný zdvih, maximálne
nežiadúce vysokofrekvenčné vyžarovanie).
Pri prevádzke občianskych rádiostaníc sa nesmú používať
prídavné zosilňovače vysokofrekvenčného výkonu, utajovače
hovorov a prevádzače.
K občianskym rádiostaniciam, vybaveným konektorom na
pripojenie externej antény, sa môžu pripojovať všetky typy antén okrem
smerových antén so ziskom v horizontálnej rovine.
Občianske rádiostanice sa môžu používať ako základňové
alebo pohyblivé / prenosné stanice. Nesmú sa používať na palube lietadiel, ani
ako lietadlové alebo letecké stanice.
Občianske rádiostanice sa nesmú pripojovať priamo ani
nepriamo na verejné elektronické komunikačné siete a nesmú sa používať na
poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Nesmú sa prevádzkovať v
spojení s družicami.
Na občianskych rádiostaniciach je zakázané vykonávať
akékoľvek elektrické alebo mechanické úpravy, ktoré by mohli zmeniť ich
technické vlastnosti, zaručované výrobcom.
Ak nedodržanie stanovených vlastností nastalo v dôsledku
závady na rádiovom zariadení, prevádzkovateľ je
povinný rádiové zariadenie bezodkladne vyradiť z prevádzky až do odstránenia
závady.
Prevádzkovanie občianskych rádiostaníc pri ich servise je
možné iba na základe osobitného povolenia podľa § 35 ods. 5 písm. c) zákona o
elektronických komunikáciách.
Pri prenose digitálnych údajov sa na označenie vysielania
použije postupnosť znakov v tvare SKAXXX, kde:
SK je označenie Slovenskej republiky
A je číslo, určujúce miesto trvalého pobytu (fyzická
osoba) alebo sídla (právnická osoba) prevádzkovateľa občianskej rádiostanice
podľa tabuľky:
A
|
Kraj
|
A
|
Kraj
|
1
|
Bratislavský
|
5
|
Banskobystrický
|
2
|
Trnavský
|
6
|
Žilinský
|
3
|
Nitriansky
|
7
|
Košický
|
4
|
Trenčiansky
|
8
|
Prešovský
|
o
Pre označenie uzlu a schránky je vyhradená číslica 0.
o
Pre skúšobnú a testovaciu prevádzku je vyhradená číslica 9.
o
XXX je vlastná identifikačná značka prevádzkovateľa zariadenia,
odporúča sa použiť skratka jeho mena alebo priezviska.
1.
Občianske rádiostanice, prevádzkované na základe tohto povolenia
a označené značkou CEPT PR 27 X, sa môžu používať aj v zahraničí v krajinách,
ktoré prijali odporúčanie T/R 20-09[iv].
Zoznam týchto krajín a im zodpovedajúce skratky X, označujúce krajinu, ktorá
schválila typ občianskej rádiostanice na prevádzku, je uvedený v prílohe č. 1.
Krajina
|
Skratka
|
Krajina
|
Skratka
|
Belgicko
|
B
|
Maďarsko
|
H
|
Bulharsko
|
BG
|
Nemecko
|
D
|
Česká republika
|
CZ
|
Nórsko
|
N
|
Dánsko
|
DK
|
Portugalsko
|
P
|
Estónsko
|
EST
|
Rakúsko
|
A
|
Fínsko
|
FI
|
Slovensko
|
SK
|
Francúzsko
|
F
|
Slovinsko
|
SVN
|
Holandsko
|
NL
|
Španielsko
|
E
|
Chorvátsko
|
HR
|
Švédsko
|
S
|
Írsko
|
IRL
|
Švajčiarsko
|
CH
|
Island
|
IS
|
Taliansko
|
I
|
Lichtenštajnsko
|
FL
|
Veľká Británia
|
GB
|
Lotyšsko
|
LIT
|
|
|
2.
Občianske rádiostanice, prevádzkované na základe tohto povolenia
je možné používať v krajinách (príloha č. 2), ktoré uzavreli mnohostrannú
dohodu o povolení krátkodobej prevádzky zariadení, na základe cirkulačnej karty,
ktorú vydáva úrad na základe žiadosti vlastníka zariadenia do 31.12. 2005.
3.
Cudzí štátni príslušníci môžu doviezť a počas pobytu na území
Slovenskej republiky na základe tohto povolenia prevádzkovať len občianske
rádiostanice, ktoré sú vybavené uvedenou značkou CEPT PR 27 X, alebo ktorým
bola vydaná cirkulačná karta. Týmto povolením nie sú dotknuté povinnosti,
vyplývajúce zo zákona č. 180/1996 Z.z. v znení
neskorších predpisov (Colný zákon).
4.
Pri prevádzke občianskych rádiostaníc sa zakazuje vysielať
správy, ktoré by mohli porušovať všeobecne záväzné právne predpisy, správy a
relácie s povahou reklamného alebo rozhlasového vysielania a neslušné a
vulgárne výrazy.
5.
Prevádzka občianskych rádiostaníc podľa tohto povolenia nemá
zaručenú ochranu proti rušeniu spôsobenému inými elektronickými komunikačnými
zariadeniami alebo službami prevádzkovanými podľa zákona.
6.
Prevádzka občianskych rádiostaníc nesmie spôsobovať rušenie
iných elektronických komunikačných zariadení alebo služieb, ktoré sú
prevádzkované podľa zákona.
7.
Prevádzkovatelia občianskych rádiostaníc majú pri využívaní
povolených frekvenčných kanálov rovnaké práva. Na zabránenie vzájomného rušenia
sú povinní prejavovať pri prevádzke rádiostaníc vzájomnú ohľaduplnosť a
prípadné rušenie riešiť vzájomnou dohodou. Pokiaľ rušenie vzniklo nedodržaním
podmienok stanovených na prevádzku zariadenia, náklady na odstránenie rušenia
nesie prevádzkovateľ tohto zariadenia, inak ich nesie prevádzkovateľ
zariadenia, uvedeného do prevádzky neskôr.
8.
Občianske rádiostanice a ich prevádzkovatelia podliehajú dohľadu
podľa § 37 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v platnom znení.
9.
Týmto povolením sa ruší všeobecné povolenie č. VPR – 1/2000 (č.r. 6945/2000), uverejnené vo vestníku Spravodajca MDPT
SR, čiastka 6 z 15. decembra 2000.
10.
Toto všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia vo
vestníku úradu.
V Bratislave 13.5. 2005 Ing. Milan Luknár predseda
Príloha č. 1 ku všeobecnému povoleniu č. VPR – 02/2005
Prehľad
krajín, ktoré prijali odporúčanie CEPT T/R 20-09
[v]
Príloha č. 2 ku všeobecnému povoleniu č. VPR – 02/2005
Skratka
|
Krajina
|
B
|
Belgicko
|
F
|
Francúzsko
|
D
|
Nemecko
|
FL
|
Lichtenštajnsko
|
P
|
Portugalsko
|
E
|
Španielsko
|
CH
|
Švajčiarsko
|