Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov
[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Čo nájdete na tejto stránke?
Tu je OBSAH!

V piatok 5. 2. 2010 vysielal Slovenský rozhlas rozhovor na tému:

"OSKAR IDE DO NEBA"  (vyšla začiatkom roka 2010)

(05.02.2010; Rozhlasová stanica Regina; Rádiobudík; 07.45; 4 min.; MAZÁKOVÁ Marika)

Dalibor UHLÁR, moderátor:
"Teraz sa vás opýtam tak trochu nezvyčajnú otázku, máte strach zo smrti? Nech už ste na otázku odpovedali akokoľvek, spisovateľ Stano HÁBER napísal román, o ktorom tvrdí, že je práve o smrti. Nie je to žiadny horor, ale príbeh horára, Oskára, ktorý má neľahký život. Snaží sa vyrovnať s ťažkým bremenom z detstva. O knihe Oskár ide do neba sa s autorom rozprávala Marika MAZÁKOVÁ."

Marika MAZÁKOVÁ, redaktorka:
"Vaša najnovšia kniha hovorí príbeh Oskára, ktorý v mladosti zabije svojho otca tým, že chráni svoju matku. Aký je jeho ďalší príbeh?"

Stano HÁBER:
"Oskár je taký prototyp človeka na Slovensku, ktorý žije v stiesnených pomeroch nášho sveta, poznačeného v tom detskom veku veľkým holdovaním alkoholu. Poznám sám niekoľko takýchto príbehov aj z vlastného života, preto je to taká trošku obžaloba, trošku kritika a ten jeho ďalší príbeh spočíva v tom, že si to nikdy neodpustí, pretože zabiť vôbec človeka, to si citlivý nemôže odpustiť, celý život sa tým trápi a nemôže ani kvôli tomu zomrieť. Takže je to dosť taká morálna dilema, zabiť a žiť alebo radšej sám zomrieť ako žiť s tým, že som niekoho zabil."

M. MAZÁKOVÁ:
"Silným motívom je napríklad aj viera v Boha?"

S. HÁBER:
"Ľudia majú predstavu, že svätci sú nejakí ľudia, ktorí možno nie sú ani z mäsa a kostí. Jedni ich budú zatracovať, druhí ich budú zase zbožňovať, a pritom svätci možno žijú medzi nami a my o tom nevieme, a sú výnimoční vo svojich morálnych, vôľových vlastnostiach, o ktorých zase ale iní ľudia ani nemusia vedieť, lebo naozaj môžu žiť v skrytosti, a preto som sa rozhodol napísať tento román, lebo Oskár je vlastne prototypom toho obyčajného človeka, ktorý v skutočnosti celý život si môže myslieť, že je zlý a že je vinný a v skutočnosti je svätý a ani on o tom nevie."

M. MAZÁKOVÁ:
"Ďalším silným motívom je napríklad to, že Oskár je horárom, vraciate sa k lesu a prírode, ste možno takpovediac prepchatý mestskou literatúrou?"

S. HÁBER:
"Slovensko, ale málo sa to zdôrazňuje, je najviac vidiecka krajina zo všetkých štátov Európskej únie. Možno, že to sami o sebe nevieme, ale my sme všetci viditeľní, aj tí, čo žijeme v mestách, netreba sa za to hanbiť, treba byť práve naopak na to hrdí, lebo tá dedina má v sebe proste veľmi veľa krás a človek je prírodný tvor, a preto by sa nemalo z tej prírody odkrajovať, a preto aj ten môj príbeh je vlastne zasadený na tú dedinu."

M. MAZÁKOVÁ:
"Mnohí kritici tvrdia, že máte blízko k DOSTOJEVSKÉMU príbehu, možno rozprávaním, súhlasíte s tým?"

S. HÁBER:
"Je to pre mňa veľká pocta ako byť takto priradený, mám k DOSTOJEVSKÉMU veľmi blízko, určite nepíšem plánovane. Pre mňa je ako pre spisovateľa oveľa viac dôležitejšie ak stretnem čitateľa, ktorý mi povie, že mu moja kniha pomohla žiť, a mám tú česť už takých čitateľov niekoľkých poznať aj osobne."

M. MAZÁKOVÁ:
"Ako hovoríte svojim čitateľom pomáhate, v čom môže napríklad Oskár, hlavná postava v najnovšej knihe vašej pomôcť ľuďom a v čom ich môže donútiť, napríklad sa zamyslieť?"

S. HÁBER:
"Ten hlavný hrdina zomrie, a on vlastne zomiera celú tú knihu. Vlastne od prvej strany zomiera a viac‑menej tí starší ľudia sa tu nachádzajú, dokonca jeden z nich mi povedal, ale veď ty nemáš 91 rokov, a ako si mohol napísať niečo také? Ľudia si myslia, že život je proste o všetkom inom, len nie o smrti, a pritom to je práve naopak, život je o smrti hlavne, lebo svet je pre nás tá najdôležitejšia skúška, ktorá nám vystaví vysvedčenie, kým sme boli. Je to len normálny stav prechodu kamsi, kam my vkráčame a nechceme si to priznať, že je to tak, a že naozaj tá smrť je pre nás dôležitá."

M. MAZÁKOVÁ:
"Ešte dopovieme, že Stano HÁBER je novinárom, spisovateľom a v minulosti sa nevyhol ani politike. Píše poéziu a prózu. Knihu Oskár ide do neba uviedol do sveta na prelome nového roku 2010."
STORIN
 

Prišiel mi balíček - kniha je na svete!
Na stole ma čakalo oznámenie z pošty. Balík z Martina? Nechápal som. Kniha mi v Matici slovenskej mala síce vyjsť, ale podľa posledných správ som myslel, že to bude na Nový rok. A ona vyšla teraz!Volá sa - Oskár ide do neba - a je to román. V balíku som dostal podľa zmluvy desať autorských výtlačkov. Už som ich minul. Ale keďže mám podľa zmluvy propragovať moje dielo, dovoľujem si Vám tu ponúknuť lektorské posudky:

Posudok 1
Autor: Stanislav HÁBER
Dielo: Oskar ide do neba (próza)

Posledná prozaická kniha Stanislava Hábera Oskar ide do neba je akousi ságou rodiny, ktorá sa začína otcovraždou večne opitého otca svojim štrnásťročným synom, budúcim horárom Oskarom. Táto dráma pri ktorej syn ochránil matku vlastným telom pred opileckým atakom svojho otca, nakoniec vyusťuje v celoživotnú traumu samotného protagonistu.
V príbehu dominuje metafora raskoľnikovského syndrómu - fenomén pocitu viny, trestu a odpustenia. A na druhej strane status dobra a zla, ktorý je architektonickým základom, v ktorom horár Oskar rieši svoju neuhasiteľnú túžbu po samoodpustení v tichu lesnej samoty modlitbou, v pokore a na kolenách - prostredníctvom transcedentálneho spojenia s Bohom - konaním dobrých skutkov. Touto vnútornou katarziou, dalo by sa povedať, si až nadpozemsky "hojí" vlastnú ranu, pocitom zosobneného zavrhnutia a spoločenskou rolou tzv. chybujúceho jedinca. Stotožnenie sa s týmto pocitom a jeho celkové nazeranie na bežnú realitu, nakoniec potom úplne mení a celkove determinuje aj jeho postoj k rodine, svetu a ľuďom v blízkom okolí.
Film času a priestor viny a neviny deväťdesiatročného horára "nad hrobom" je nakoniec v Háberovej knihe iba "transferom" (médiom) senzibila, novinára Vaša, ktorý sprostredkováva túto jeho jedinečnú vnútornú spoveď tesne pred jeho fyzickou smrťou.
Samotná technika literárneho stvárnenia tohto príbehu, ságy je retrospektívna so spomienkovými exkurzmi do skutočnej reality. Dielo, je čo do obsahu pomerne objemné a je hĺbkovou sondou do pocitov a konania človeka, ktorý si sám vymeral trest bez sudcu.
Oskarová premena a náprava sa deje v rovine myslenia, pretože čím je jeho myšlienka ďalej od života, o to viac je abstraktnejšia. A najabstraktnejšia myšlienka je zároveň najžhavejšou a najvášnivejšou myšlienkou na Boha.
Stanislav Háber v tejto knihe nastavil zrkadlo ľudskej kazuistike pádov a pozostalostnej energii, ktorá núti človeka bez pátosu a potlesku okoloidúcich, akýmsi spôsobom stále povstať z prachu zeme.
Je to zaujímavé čítanie, na Slovensku pôvodne, i keď je tu medzi riadkami sem-tam cítiť "dych" F. M. Dostojevského. Pozorného čitateľa ale určite dielo zaujme a preto doporučujem knihu Stanislava Hábera - Oskar ide do neba - vydať.
Ireney Baláž
tajomník slovenského Pen Clubu

Posudok 2

Smelo už začiatkom týchto riadkov možno vysloviť úsudok, že rukopis románu Stanislava Hábera Oskar ide do neba je v slovenskej literatúre ojedinelý. Má viacero charakteristík, ktoré samé osebe by netvorili až takú výnimočnosť, silu získavajú až v synergickom, spoločnom účinkovaní.
Román bez okolkov môžeme priradiť do kategórie biografických: protagonistom - hrdinom i antihrdinom, či časovo v opačnom slede, je Oskar. Mladík, ktorý si zabije otca, starostlivý horár, verný manžel, jednoduchý človek, niekedy až priveľký dobrák, bohabojný kresťan (presnejšie katolík)... starý muž, ktorý kľačí za senníkom a čaká na smrť ako na vykúpenie.
Naratívny postup, ktorý si Háber zvolil, je vo svojej podstate statický. V retrospekcii rozpráva život neveľmi školovaného človeka. No v jeho podaní sa samotné odhaľovanie jednotlivostí stáva šúpaním cibuľoviny, aby sme sa dostali až k jadru, dopĺňaním mozaiky obyčajného, a predsa prebohatého života. Háber dokazuje, že aj život obyčajného človeka môže v sebe ukrývať protirečenia hodné Dostojevského spracovania témy o vine a treste. Háber Oskara nepoňal hlbokomyseľne, úvahovo, Oskar je "rpírodnou" a nekomplikovanou osobnosťou, ktorá však svoju vinu hlboko prežíva. Azda trochu zázračne a menej organicky zapôsobí na čitateľa Oskarovo vymodlené odvrátenie synovej smrti, ale s prižmúrením oka v rámci celkovej koncepcie je aj toto vybočenie zo zemitosti, ktorá je dotvorená i jazykovo, na hrane znesiteľnosti. Podobne vstupuje do príbehu ako vysvetlenie (nie nutne potrebné) genézy celého románu transfinitný prenos Oskarových myšlienok do vedomia reportéra Vaša. Transmiterom je aj v tomto prípade modlitba.
O Háberovej knihe by sme mohli hovoriť aj ako o knihe zapodievajúcej sa hranicami viny a odpustenia, pričom odpustenie (alebo neodpustenie) hriechov Bohom je vlastne hlavnou líniou románu, ktorá sa končí (alebo začína) v románovom finále (a pred vstupom do rajskej záhrady).
Napriek svojmu do istej miery náboženskému obsahu, nejde v prvom rade o literatúru náboženského razenia, ale o umelecké dielo univerzálne a pars ecellence. Pochopiteľne, smrť a kresťanská viera v znovuzrodenie v nejednom percipientovi našej masovej povizualizovanej kultúry môžu ako známe rekvizity aj menej hodnotných náboženských filmov evokovať sladkobôľne pocity. Háber sa však aj na tenkom ľade pohybuje profesionálne, i keď zjavne musí prijať obmedzenia vyplývajúce z kĺzavosti. Nástrahám lacných efektov sa ale úspešne vyhol. Román bravúrne doviedol až k poslednej bodke. Nikto nie je taký zlý, aby mu nemohlo byť odpustené. A to nie je iba kresťanské, ale všeobecné humanistické posolstvo.
PhDr. Ľuboš Svetoň,
spisovateľ a slovenský literárny kritik
 

(6.6.2008)

Spisovateľ Stanislav Háber sa čitateľom uviedol v roku 1995. Je tak prozaikom ako aj básnikom. V minulosti napísal niekoľko literárnych rozhlasových pásiem a dokumentárnych filmov. Píše preto, že to považuje za prirodzenú súčasť svojho života. V uplynulých dňoch mu vyšla zbierka básní Štvrťstoročie lásky, ktorú k výročiu zoznámenia napísal pre svoju manželku.
Najaktuálnejšou udalosťou vo vašej spisovateľskej činnosti je nová zbierka Štvrťstoročie lásky. Je to zbierka básní, ktoré ste počas polroka pravidelne písali pre svoju manželku. Kedy vznikla myšlienka, že tie básne vydáte v jednej publikácii?
Ani neviem, kedy tá myšlienka vznikla. Možno vznikla napísaním práve tej básničky Štvrťstoročie lásky, urobiť zbierku básní aj s týmto názvom. Aj keď ten názov bol trošku problematický, aby nevyznel ako klišé. Už som sa stretol s takými komentármi, že kedy bude polstoročnica lásky a podobne... Manželka sa mi priznala, že si ich sama chce vytlačiť a odložiť na pamiatku. Takže aj ona ma k tomu priviedla, že sa som si povedal, áno, treba skúsiť urobiť z toho knižku, či sa to podarí. A podarilo sa. Tvorba knižky a konkrétne zbierky je svojská alchýmia. Niekedy stačí zmeniť jednu vetu a tá knižka vyjde a niekedy neprídete na to, ktorú vetu máte zmeniť a knižka čaká v zásuvke.
Koľko básní obsahuje zbierka? Sú v knižke zaradené všetky básne, ktoré ste počas toho polroka pred vašim výročím napísali?
Nie sú tam všetky, je ich tam 81. Zrkadlovo je to 18. Toľko sme mali s manželkou, keď sme sa brali. Bol to trošku taký malý zámer, aby ich tam bolo 81, ale nie sú všetky, ktoré som jej napísal. Prihliadal som na to, aby zbierka oslovovala širšie publikum, aj keď je venovaná a písaná pre jednu osobu. Ľudská skúsenosť je prenosná, čo zažijem ja, zažijete aj vy, aj niekto iný, takže aby sa v tej skúsenosti našiel.

ďalej čítajte na stránke - KLIKNI!: http://www.osobnost.sk/index.php?os=clanok&ided=7825&view=a

(ng) http://www.exil.sk/site/haber.php/2008/06/06/stvrstorocie_lasky_brezno_horehronie_cie  , http://www.brezno.sk/regionalny-tyzdennik-horehronie.phtml?id3=26350&id2=0

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

17.3.2008

Spisovateľ a publicista Stanislav Háber oslávil minulý týždeň spolu s manželkou 25. výročie zoznámenia.
- „Posledný polrok som jej každý deň písal básničky. Posielal som jej ich do práce. Bola z toho veľmi dojatá. Hovorila mi, že jej nemusím písať každý deň báseň. Ale ja som chcel. Tvorba nie je pre mňa niečím, čím sa potrebujem vystatovať na verejnosti. Najdôležitejšie je robiť šťastnými svojich najbližších," rozpráva spisovateľ. Zbierka sa volá "Štvrťstoročie lásky".
Či sa však do nej zmestia všetky básne, ešte nevie.
- „To závisí od finančných prostriedkov."
Stanislav Háber plánuje vydať zbierku do mája.
- „Vtedy bude Ján Chryzostom kardinál Korec prezentovať knihu Ladislava Zrubca "Zomrel dva razy" o poetovi Sándorovi Petőfym. Dostal som od kardinála možnosť prezentovať pri tejto príležitosti aj svoju knihu, pokiaľ ju stihnem vydať."
Tento rok by mal vyjsť aj jeho najnovší román "Oskar ide do neba". Bude to už jeho jedenásta vydaná kniha. Zopár ich pre nedostatok financií leží ešte v šuflíku.

Z pilota novinár a spisovateľ

Na otázku, kedy začal písať, odpovedal Stanislav Háber v momente:
- „Písal som vždy. Poéziu som publikoval od šiestich rokov. Vymýšľal som si sám pre seba rozprávky. Doteraz ich mám odložené."
Preto mu príde čudné, že "niekto písať nevie".
- „Mám pocit, že to dokáže každý. Ja v tom nevidím nič výnimočné."
Prvú knihu, ktorú napísal, Sme samý lepší chlap, po sebe niekoľkokrát prepísal.
- „Prvých 86 strán som 15-krát roztrhal. Viete si predstaviť, koľko papiera som zničil? Vtedy ešte neboli počítače," prezrádza spisovateľ, ktorý študoval za pilota nadzvuku. Po ťažkej havárii, keď strávil v nemocnici takmer dva roky, sa dal na písanie a „novinárčinu". Písať knihy vraj začal preto, lebo chcel pomôcť ľuďom. Chcel im povedať, na čo v živote prišiel, podeliť sa o skúsenosti. Darí sa mu to, hoci spätná väzba medzi spisovateľom a čitateľom býva vzácna.
- „Jedna učiteľka mi povedala, že jej môj román Najvyšší a najnižší v živote veľmi pomohol. Vysvetlil jej to, čo ona sama prežila, ale nevedela pochopiť. Vďaka môjmu románu sa jej podarilo vysporiadať so strašnou tragédiou." Román Palko Hrchov zas vraj pomohol zmieriť otca so synom.

Stanislav Háber píše pre Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Knižnú revue. Momentálne sa živí písaním.
Zdroj: Pokrstí Háberovo Štvrťstoročie lásky Korec? (17.03.2008; Nitrianske noviny; roč. 17, č. 11, s. 9; KR)

  [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

15.3.2008

Za dlhých deväť rokov nášho pôsobenia v „ilegalite" si mnohí z nás zvykli na život v uzavretom intelektuálnom gete. Do istej miery sa to podobalo postaveniu disidentov v časoch normalizácie. Mali sme svoje konferencie a semináre (najznámejšiu pravidelne v decembri organizuje SKSI Slovakia plus a V. Hornáček), kde sme sa každoročne stretali, utvrdili sa vo svojej pravde a v pokoji sa rozišli do svojich domovov. Dlhé roky sme písali do Kultúry, Slovenských pohľadov, SNN, Literárneho týždenníka, Extraplus či Slova, ktoré svojím nákladom a uzavretosťou okruhu čitateľov a prispievateľov (často išlo o takmer identickú skupinu ľudí sa až príliš podobali na normalizačné samizdaty.
Oproti časom normalizácie je rozdiel len v jednom, vtedajšia moc nás priamo nepostihovala brachiálnou silou. Pochopila, že priamym mocenským zásahom by z nás urobila martýrov a radikálne by spropagovala naše myšlienky. O to ťažší dosah malo veľmi účinné vytesnenie nás zo spoločenského a mediálneho diskurzu. Už takmer rok a pol pôsobia politické sily, do ktorých sme vkladali toľko nádejí. Čo robíme zle, že v našom postavení sa takmer nič nezmenilo? Ba naopak, aj keď je to samovražedné, dodnes nemáme jediný proslovenský denník, resp. národne a sociálne orientovaný denník, a ako sa zdá, v dohľadnom čase ani žiaden nebude.
Dvojtýždenníky (Kultúra, SNN či Literárny dvojtýždenník) a mesačníky ako Extraplus a Slovenské pohľady živoria rovnako ako v opozičných časoch, ba niektoré ešte oveľa horšie. Na podporu vydávania pôvodných alebo nekomerčných spoločenskovedných či umenovedných kníh išla asi tretina rozpočtu z roku 2006. Napriek výmene na čele STV nie je v redakcii spravodajstva ani jediná výrazná žurnalistická osobnosť, ktorá by presadzovala národnú, sociálnu či alterglobalistickú agendu. 0 Slovenskom rozhlase škoda hovoriť, ten sa stal novým rádiom Twist, respektíve odložiskom pre všetkých skrachovaných opozičných politikov či novinárov. Jednostrannosť médií je zarážajúca.
Dnes sa o akejkoľvek kauze, vnútro - či zahraničnopolitickom probléme dočítate v podstate to isté v akomkoľvek denníku. Pluralita názorov či pohľadov v podstate absentuje. Je možné, že si súčasná vláda neuvedomuje nutnosť prezentovať svoje názory a argumenty v sebe hodnotovo blízkych médiách ? Alebo je to len stratégia (uznávam, že dočasne možno aj účinná) pasovať sa do roly obete, s tým, že ľudia sami pochopia, že všetky relevantné médiá sú opozičné, a preto nedôveryhodné. Aby bolo jasné, rozhodne nehorujem za vznik straníckeho denníka, ktorý by prezentoval úzko stranícky pohľad na veci. Je však nevyhnutné, aby spektrum čitateľov so silným národným a sociálnym cítením malo svoje periodikum.
Práve denník totiž okolo seba vytvára prirodzené gravitačné prostredie, pre odborníkov z rôznych oblastí, umelcov, vedcov, stáva sa prirodzenou zásobárňou argumentačnej munície, ktorá dokáže vyvážiť jednostranné interpretácie komerčných, ale, bohužiaľ, často aj verejnoprávnych elektronických médií. Je jasné, že to nie je priamo parketa vlády, ale spoločenská zodpovednosť súčasnej koalície za dnešný stav v printových médiách je neoddiskutovateľná, minimálne v rovine záväzku voči svojim voličom. A napriek tomu, že to bez pochýb v počiatkoch bude finančne nákladný projekt, som presvedčený, že ak sa spoja vlastníci kapitálu s vlastníkmi know-how, nie však tak, ako to bolo pri Novom dni - projekt Nového dňa nech je odstrašujúcim príkladom -, bude tento projekt v strednodobom horizonte samofinancovateľný. Som presvedčený, že na Slovensku sa nájde 60 000 čitateľov, ktorí by pravidelne čítali denník podobného zamerania, ak, pravda, bude dostatočne kvalitný.
Ak by sme aj prijali tézu, že politici nemajú priamy vplyv na printové médiá, lebo sa ho pred rokmi sami dobrovoľne vzdali, niečo iné je situácia vo verejnoprávnych médiách.
Veľmi dobrým príkladom je STV. Nielenže nedáva priestor celému spektru názorov v spoločnosti, ale od teatrálneho odchodu ultrapravicového neoboľševika Hríba je v totálnej defenzíve. Skutočne som sa pobavil, keď tesne po voľbách „verejnoprávna" STV začala kádrovať členov vlády podľa ich členstva v strane. Na tom by (pri mentálnej výbave vtedajšieho vedenia spravodajstva) nebolo nič prekvapivé, keby hlavným kádrovníkom nebol vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS, najmladší profesor marxizmu-leninizmu Miroslav Kusý.
Dodnes som nepochopil, či to mala byť zžieravá sebairónia, alebo „kompetentní" redaktori a ich šéfovia nemali o minulosti „nezávislého" analytika ani potuchy. Korunu všetkému nasadil okamžitý „padák" Stanislava Hábera za svoj dvanásť rokov starý „hriech", trojmesačné účinkovanie na tlačovom odbore istej parlamentnej strany. Čierne listiny, kádrovanie a krágľovanie, to sú základné charakteristiky vzťahu médiá a časť nekonformnej žurnalistickej obce. Bohužiaľ, aj tie verejnoprávne. A ak ma niečo skutočne prekvapuje, tak je to nepredstaviteľná neschopnosť či impotencia (a či falošné pravidlá politickej korektnosti?) súčasnej vlády niečo s tým robiť.
Ešte horšia je situácia v Slovenskom rozhlase, ktorý sa pod duom Zemková - Máchaj pretransformoval na klon rádia Twist. Sprievodným znakom toho bol exodus takmer všetkých slušných profesionálov z tohto patologického prostredia. A čo sa stalo, keď gesčný výbor, teda výbor pre kultúru a média, prijal platné uznesenie o poslaneckom prieskume. Riaditeľka Zemková. opierajúc sa o právnu analýzu Petra Procházku, „prefackala" poslancov (Muškovu a Jariabka) v tom zmysle, že ich prieskum neuznáva a že ich vníma ako návštevu, riadiac sa podľa donutilovského hesla „Zeptejte sa na cokoli, na co chci. odpovím". A aká bola odpoveď poslancov na toto poníženie? Dali preskúmať rozhodnutie riaditeľky Zemkovej Ústavno­právnemu výboru, aby posúdil, či konala v súlade so zákonom. Napriek tomu, že od spomínanej udalosti prešlo už viac ako pol roka, výbor zatiaľ nijaké stanovisko nevydal. Aj toto pokorenie demonštruje mediálnu nemohúcnosť súčasnej garnitúry.
Ďalším obrovským hriechom je nevyužitý intelektuálny potenciál. Kým druhá strana disponuje celou sieťou profesionálnych think-tankov, ktoré vytvárajú intelektuálny softwér pravice - IVO, Mesa 10, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Nadácia F. A. Hayeka, Konrad Adenauer Stiftung, Nadácia Pontis, EFPA, Spoločnosť pre zahraničnú politiku, Spoločnosť pre medzinárodné vzťahy, HESP a podobne, disponuje mediálnou printovou triádou denník Sme, týždenník .týždeň a Domino, mesačník OS a kvartálnik Impulz, naša strana nemá nič. Treba si uvedomiť, že všetky zásadné reformy (rovná daň, reforma zdravotníctva, verejnej správy, daňová reforma) nevznikli na pôde strán, ale práve v think-tankoch, ktorých činnosť koordinuje mikrostranička OKS. Tieto mozgové trusty sú zároveň odkladiskom použitých politikov, ktorí však veľmi aktívne čakajú na novú príležitosť.
Stačí si len pripomenúť, že MESA 10 „dala" Slovensku takých „nezávislých" odborníkov, ako Ivan Mikloš, Rudolf, Zajac, Peter Pažitný, Viktor Nižňanský, Jozef Kučerák, Pavol Kinčeš a množstvo ďalších. Fakt je však ten, že v čase, keď pôsobili v týchto think-tankoch, sa aktívne politike nevenovali. Na tomto príklade môžeme dokumentovať priamy a bezbariérový prechod pravicových politikov z politiky do tretieho sektora a potom naopak, ich reaktivovanie do aktívnej politiky.
Politici ľavicového či národného zamerania v tom lepšom prípade odchádzajú, respektíve sa vracajú na akademickú pôdu, v horšom idú podnikať, a sú pre ďalší spoločenskovedný diskurz celkom stra­tení. Čo teda robia naše think - tanky? Predovšetkým neexistujú. A ak áno, tak sú v hlbokej ilegalite. ASA, aspoň ako to ja vnímam, od prechodu k moci umŕtvila svoju činnosť. Fair Analyses už pravdepodobne neexistuje, Fridrich Eberth Stiftung je skôr protivládny a PO MS malo ešte nedávno rozpočet 2000 Sk ročne a o ničom inom neviem. Navyše je krajne nešťastné, ak programovými riaditeľmi ASA sú aktívni poslanci Smeru. Každý síce vie, že Grigorij Mesežnikov z IVO je jasne hodnotovo ukotvený a je blízky neoliberálnym názorom bývalej vlády, ale nikto mu nemôže vyčítať, že je poslancom vládnej či opozičnej strany. Skutočnosť, že programoví riaditelia ASA sú aktívni politici, znehodnocuje všetky výstupy tohto think-tanku na stranícku agitku, často aj neprávom. O Novinárskom študijnom ústave škoda hovoriť. Tento vedecký ústav s takmer 50-ročnou históriou, obrovským archívom, knižnicou je dnes bezprizorný. Naopak, je možné, že jeho bohatstvo zneužije jedna protivládna žurnalistická organizácia, ktorá ho chce bezplatne využívať na svoj osobný biznis - Súkromnú žurnalistickú univerzitu.
A tu sa znova dostávame k bezprecedentnému mrhaniu s tým najcennejším, čím Slovensko disponuje - ľudským kapitálom. Pre ľudí nášho hodnotového zakotvenia prestalo byť povolanie novinára celoživotným zamestnaním. Za posledných 5-6 rokov skrachovalo päť denníkov (Republika, Práca, Hospodársky denník, Národná obroda, 24 hodín, Nový deň, o reklamných denníkoch ani nehovoriac). Na dlažbe sa ocitlo niekoľko stoviek denníkarov. Ak si uvedomíme, že v každom denníku pracuje asi štyridsať žurnalistov, tak 240 denníkarov sa ocitlo na dlažbe. Kvôli svojmu hodnotovému ukotveniu 240 nezamestnateľných žurnalistov. Čo z toho, že existuje viacero katedier žurnalistiky - okrem bratislavskej na UK je na UCM v Trnave dokonca Fakulta masmediálnej komunikácie, ďalšia je v Nitre na UKF( Univerzita Konštantína Filozofa) či v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela alebo v Prešove na Prešovskej univerzite, keď jej absolventi nemajú žiadnu perspektívu. Kde sa totiž môžu uplatniť, denník nemajú, týždenníky takisto, dvojtýždenníky živoria vďaka nízko platenej práci dôchodcov, a mesačník Extra plus detto.
Od roku 1998, po známej deratizácii v STV a po zániku rádia Hviezda FM, nie je ani najmenšia šanca zamestnať sa v elektronických médiách - verejnoprávne sú totiž pred časťou žurnalistov dokonalé hermeticky uzavreté. Čo má teda mladý žurnalista či politológ po absolvovaní štúdia robiť? V tom „lepšom" prípade ostane na akademickej pôde, v horšom robí poisfováka, slúži v SBS (Súkromnej bezpečnostnej službe) alebo v najhoršom prípade robí žoldniera v službách nadnárodných mediálnych koncernov. Je potom logické, že veková štruktúra žurnalistov je taká, aká je. Vekové zloženie je 30 plus jednoducho preto, že nikto mladší nezažil šancu reálne sa uplatniť. Mediálne prostredie SR je totálne deformované. Vlastníci médií sú zväčša, okrem jednej výnimky (spol. Plus 7, s.r.o) v zahraničných rukách. SME vlastní nemecká mediálna skupina Bertelsmann group, Nový čas švajčiarska skupina Rignier a Pravdu britský koncern Daily mail. Ich cieľ je jasný - zarobiť čo najviac peňazí a zisk vyviezť do vlastnej krajiny.
A je preto logické, že sa im hodí nesvojprávne Slovensko, ktoré sa dá ľahko ovládať, usmerňovať, vydierať. Treba si uvedomiť, že na Slovensko vtrhli globálni hráči, ktorí veľmi premyslene a systematicky presadzujú svoje záujmy a dlhodobé stratégie. Je potom logické, že vláda, ktorá sa naozaj usiluje aj o niečo iné, než ničím neobmedzené zisky nadnárodných spoločností, musí naraziť. Problém je i v tom, že jediný a najväčší mediálny koncern, ktorý ešte ostal v slovenských rukách, už spomenutý vydavateľský dom spol. Plus 7, s.r.o, vydavateľ týždenníka Plus 7 dní a denníka Plus 1 deň, má osobný spor s premiérom. Tendenčnosť nimi vydávaného bulvárneho týždenníka Plus 7 dní je taká očividná, že to už prestáva byť únosné. V poslednom vydaní pred voľbami 2006 časopis uverejnil tri články hanobiace vtedajšieho šéfa opozície a dnešného premiéra. Tento týždenník sa už pomaly stáva smiešny svojimi dvoma konštantami, nekonečným seriálom mapujúcim vilky novozbohatlíkov a patologoickou nenávisťou k súčasnej vláde. Ich hyenizmus kulminoval, keď na obálke svojho plátku uverejnili portrét ministra vnútra s palcovým titulkom Rakovina.
To už je absolútna patológia a len žasnem nad tým, že slovenský národ niečo také hrubozrnné neznechutí. Pokiaľ ide o komerčné televízie, ktoré boli po roku 1998 priam režimistické, teda obhajovali aj tie najväčšie hanebnosti a špinavosti dzurindovskej kamarily, v ich prípade sa skutočne nemôžeme čudovať. Vrátim sa k otázke, aké možnosti má čerstvo vyštudovaný žurnalista, politológ, sociológ či sociálny filozof. V médiách sa uplatniť nemôže a vďaka neexistujúcim think-tankom nemôže rásť ani v odbornej rovine. Táto deformovaná situácia potom vedie k absurdným skutočnostiam. Na Slovensku sa vytvoril mediálny obraz, akoby sme mali len jedinú katedru politológie, tú na UK v Bratislave pod vedením Sone Szomolány, akoby neexistovali podobné katedry na UCM, na UMB v Banskej Bystrici či na PU v Prešove, alebo na UKF v Nitre. A tak nám všetky politické kauzy, voľby či iné politické procesy interpretujú stále tie isté tváre, stále z tých istých názorových pozícií (Grigorij Mesežnikov, Soňa Szomolány, Pavol Horváth, Alexander Duleba, Ivo Samson a pod.). < target=blank"br>Sme slabí a v ilegalite, ale keby sme každoročne vydali alternatívnu Správu o stave Slovenska a spočiatku tri, štyri špecializované monografie či odborné a vedecké zborníky na aktuálne témy, od analýzy, parlamentných, regionálnych či komunálnych volieb až po problémy sociálneho štátu, dvojitých štandardov v zahraničnej politike či o vyrovnávaní sa Slovenska s výzvami globalizácie, v tom prípade by nebolo celkom možné ostentatívne nás ignorovať. Iste, že by to niečo stálo, ale nepremrhaný intelektuálny potenciál, otvorený spoločenskovedný diskurz a široká zásobáreň talentov pre praktickú politiku by určite stáli za tú cenu. Ak nie, súčasné vládnutie aktuálnej garnitúry je len náhodným nedopatrením, ktoré sa už dlho nebude opakovať. A stane sa tak len a len vďaka vlastnej arogancii, neschopnosti pochopiť nevyhnutnosť a správne si zadefinovať priority. Verím, že doba geta, disentu a zúfalej improvizácie je už nenávratne preč. Ak nie, prehrali sme všetci a plnú zodpovednosť za to nesie predovšetkým súčasná vládnuca garnitúra.

Autor článku: Roman Michelko, vyšlo v Slovenských pohľadoch 2/2008.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]
 

Skuhraví čtveráci
noblesně výřeční
žehrají na osud
a to tak velmi
při troše laxnosti
člověk že nevnímá
z úst vytí zákeřné
zbloudilé šelmy
 
s tendencí pomoci
kde život nadělil
podivným selháním málo
sám sebe ošidí
ruce pryč od lidí
s maskami
to by tak hrálo
 
nezměrných setkání
prožít a uchopit
jas v očích
člověku třeba
aby se nespletl
pár očí andělských
má světlo odjinud
a srdce anděla?
skývou je solenou
čerstvého chleba

Cesta pána Hábera s manželkou (grafička a ilustrátorka), do Prahy (zatiaľ ešte za hranice Slovenska - nikto nie je doma prorokom!) na krst hnihy ubehla rýchlo, obzvlášť  z dôvodu, že autora čakalo príjemné pobudnutie v nádhernom prostredí nielen Galérie, ale aj posedenie v  jej ďalšom objekte, "Krištáľovej čajovni".

Autorka básne "St.Haberovy oči", pani Jarmila Kuřitková Moosová (rodená Přikrylová) je narodená 27.novembra 1956 v Zlíne (bývalý Gottwaldov). Študovala a aj vyštudovala Gymnázium v Strážnici a SEŠ v Hodoníne. Stala sa matkou troch synov: Igora, Lukáša a Stanka. V súčasnej dobe žije a pracuje v Prahe, kde sa zaoberá literárnou činnosťou a vizážistikou. Jej tvorivý duch ani na chvíľu nepoľavuje, mladá žena, ktorá doposiaľ popri práci a výchove synov napísala a vydala  šesť básnických zbierok:
"Jen tak"  - vydané v júli (červenci) 2001
"Už jen pár slov"  - december (prosinec) 2001
"Návrat ztraceného světla"  - október (říjen) 2002
"Čím se ženy souží.  Po čem ženy touží"  - november (listopad) 2002
"Projdi branou" -  september (září)  2003
"Sníh z křídel mých" - máj (květen) 2005). E-mail:  jarmila.moos@gmail.com  

Gratulujeme k uvedeniu nového dielka do nie veľmi zaplneného priestoru bohatstva duchovnej kultúry hodnotnou súčasnou tvorbou autorov. Ďakujeme vám za pozdvihnutie ideálu krásna a priblíženie jeho zákutí skrytých v nekonečne mikrokozmu ľudských sŕdc.

(Vražbová Anežka)

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

A koná sa tak, aby sa na to "zabudlo", aby sa NIK nemusel ospravedlniť za doslova špinavosť voči jednému človeku, keď je nesporné, že verejnoprávne prostriedky zamestnávajú viacerých, ktorí predtým pôsobili v kadejakých stranách republiky. Tak o čo vlastne ide týmto ľuďom? Pošpiniť, zašliapať, zneuctiť, napľuvať na človeka a tváriť sa, že sa nič nestalo?

Stallo sa! Jedného človeka očividne diskriminujú zatiaľ čo ďalší sedia na miestach, za ktoré je tento jeden diskriminovaný. Tak ako to vlastne je? Čo také majú proti tomuto jednému človeku? Prečo im leží v žalúdku?

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(4.12.2007)

Od: Radima Hrehu, generálneho riaditeľa STV
Pre: Združenia občianskej sebaobrany
V Bratislave dňa 04.12.2007

VEC: Odpovede na doplňujúce otázky ZOS

Vážená pani Miklovičová,
na základe Vašej žiadosti o doplnenie odpovedí vo veci protestu proti diskriminácii za pracovnú pozíciu pán Stanislava Hábera zo dňa 19.11.2007 Vám v zmysle zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám zasielam nasledujúce odpovede:

1/ KTO a KEDY SI PRI ÚČASTI PÁNA S. HÁBERA NA KONKURZE VYŽIADAL CURRICULUM VITAE?
STV: Výberová komisia zložená zo zástupcov redakcie duchovného života v papierovej podobe životopis nepožadovala, nakoľko ho pán Háber sám poskytol v ústnom pohovore pred kamerou na kamerových skúškach. Vedúca redakcie duchovného života tieto informácie považovala za dostačujúce.
2/ AK HO NIEKTO MAL K DISPOZÍCII, AKO JE MOŽNÉ, PRI UZATVÁRANÍ KONKURZNÉHO KONANIA, ŽE FAKT, ŽE MENOVANÝ NIEKOĽKO MESIACOV PRED 12 ROKMI PRACOVAL v HZDS?
STV: O tejto skutočnosti sme nevedeli nakoľko ju pán Háber na pohovore v rámci svojej profesionálnej kariéry nespomenul. Pán Háber na pohovore dokonca ani neuviedol svoje aktuálne zamestnanie na ministerstve pôdohospodárstva – to sme sa paradoxne dozvedeli až z denníka SME.
3/ MAME ÚPRIMNÚ RADOSŤ, ŽE SA V STV PO VZORE ANGLOSASKÝCH KRAJÍN USILUJETE O "CLEAR BLU WATER" A ŽE POLITICKÝ AKTIVIZMUS JE NEZLUČITEĽNÝ PRE PRIJATIE NA NIEKTORÚ PRACOVNÚ POZÍCIU.
PÝTAME SA, ČO SI PREDSTAVUJETE POD POLITICKÝM AKTIVIZMOM? PODĽA NÁS JE TO ČLENSTVO V POLITICKEJ STRANE, KANDIDATÚRA ZA POLITICKÚ STRANU V AKÝCHKOĽVEK VOĽBÁCH, PRÍP. PRIAMA AKTUÁLNA PREPOJENOSŤ NA POLITICKÚ STRANU.
Poznámka: Odporúčame Vám, overiť si aj obsah pojmu "clear blue water", ako aj politickú minulosť niektorých moderátorov a ich pracovne pôsobenia v verejnoprávnych, resp. štátnych inštitúciách v krajinách EÚ.
STV: Pod politickým aktivizmom považujeme akúkoľvek aktívnu účasť v politickej strane a to aj prácu hovorcu pre politické zoskupenie. Pre verejnoprávnu inštitúciu nie je eticky vhodné, aby bývalý hovorca určitej politickej strany moderoval reláciu, v ktorej je jedným
z hosťom predseda strany, ktorú v minulosti sám prezentoval v médiách. Pán Háber vedel o účastníkoch diskusie a napriek tomu nikomu z redakcie neoznámil, že pre jedného z účastníkov v minulosti, aj keď len krátko, pracoval. Ešte k Vašej poznámke: pojem „clear blue water“ sa používa v mnohých významoch, v politológii sa v anglosaských krajinách v 80. a 90. rokoch minulého storočia zaužíval ako označenie transparentného priestoru, oddeľujúceho v ideálnom prípade žurnalistickú a politickú prax.

STV: Nejde o príkaz, ale o zásady žurnalistickej etiky v zmysle Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov STV (schválený Radou STV zo 16.11.2004), ktoré sú pri výkone svojej činnosti povinní dodržiavať všetci programoví pracovníci a spolupracovníci STV.

5/ AKO JE MOŽNÉ? ŽE PÁN M. KŇAŽKO, KTORÝ BOL JEDNOZNAČNE POLITICKY ANGAŽOVANÝ (VIAC AKO NIEKOĽKO MESIACOV) PÔSOBÍ V STV AKO MODERÁTOR SPOLOČENSKEJ DISKUSIE V PRIMETIME? TU UŽ NEPLATÍ PRÍKLAD (i keď nie vhodný, ale použili ste ho Vy) "clear blue water"? V tomto prípade ani nie je potrebné si vyžiadať životopis, čo predpokladáme, že pri uzatvorení externej spolupráce STV urobila. Zrejme preskočila iste časové obdobia v životopise pána Kňažka, nepredpokladáme, že by zatajil niečo, čo je verejne známe.
5.1. AKO JE MOŽNÉ, ŽE V TOMTO KONKRÉTNOM PRÍPADE NEPLATÍ „MAXIMÁLNA MOŽNÁ MIERA NAPĹŇANIA VÁŠHO PREDSAVZATIA“, o ktorom ste sa v odpovedi zmienili?
STV:  V tomto prípade nejde o spravodajskú reláciu alebo o politickú diskusiu.

6/ AKO JE MOŽNÉ, ŽE STV SA ZNÍŽILA KU "KÁDROVANIU V PRIAMOM PRENOSE" V PRÍPADE HÁBER (vyjadrenia na TA3)?
STV: Pre TA3 hovorkyňa STV uviedla, že sme sa s p. Háberom rozhodli ďalej nespolupracovať nie preto, že by bol predtým hovorcom istej politickej strany, ale preto, že nám túto skutočnosť zatajil (nahrávku z kamerových skúšok Vám môžeme poskytnúť v prípade potreby k nahliadnutiu).
Uvádzame doslovný prepis relácie TA3 aj s vyjadrením STV:
Chyba! Neplatný hypertextový odkaz. TV TA3 | 28.9.2007 | Hlavné správy, 18:45, | Ľuba Oravová, Soňa Miháliková

Moderator: Vlado Vondrák, Alžbeta Rajtková

Moderátorka:
Slovenská televízia už nebude spolupracovať s bývalým hovorcom HZDS Stanislavom Háberom. Pre ta3 to povedala hovorkyňa STV Želmíra Habánová. Hábera si televízia najala ako moderátora relácie Sféry dôverné, v ktorej tento týždeň ako jediný aktívny politik vystúpil líder HZDS Vladimír Mečiar. Práve za jeho éry Háber vo verejnoprávnej televízii pracoval.
Redaktorka:
Bývalý hovorca HZDS Stanislav Háber dnes pracuje na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré tiež riadi nominant hnutia. Jeho články sa stále objavujú na internetovej stránke Mečiarovej strany. To, že vystúpil ako moderátor relácie STV preto okamžite vyvolalo okamžitý rozruch. Televízia tvrdí: O jeho minulosti sme nevedeli. Z vysielania ho sťahujeme.

Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Nevedeli sme o tejto skutočnosti. On nám to nepovedal. Ako náhle sme sa o tomto dozvedeli, tak sme túto situáciu vyhodnotili tak, že s ním nebudeme ďalej spolupracovať. Nie je v silách redakcie do duchovného života, aby si overovala tieto skutočnosti.
Redaktorka:
Samotný Háber nám celý deň tvrdil, že na rozhovor nemá čas.
Stanislav Háber, bývalý hovorca HZDS:
Viete čo? Momentálne mám veľmi súrny program, takže sa vám nemôžem venovať.
Redaktorka:
HZDS pritom v minulosti cez svojho podpredsedu Urbániho naznačovalo, že chce mať vplyv v spravodajstve. Dnes sa Urbáni k Stanislavovi Háberovi vyjadriť nevie.
Milan Urbáni, podpredseda HZDS:
Neviem, o čo ide, nebudem sa k tomu vyjadrovať, neviem ani kto je Háber.
Redaktorka:
Podľa organizácie MEMO 98, ktorá monitoruje vystupovanie politických subjektov v médiách ide o jasný konflikt záujmov. Moderátor, ktorý má blízko k politickej strane, nemá od nej odstup.
Rastislav Kužel, analytik MEMO 98:
Toto sú dve nezlučiteľné veci. Pán Háber bol hovorcom politickej strane v čase, kedy sa u nás nie úplne dodržiavali práva.
Želmíra Habánová, hovorkyňa STV:
Vylučujeme akékoľvek zámerné politické ovplyvňovanie.
Redaktorka:
Kauzou sa chce zaoberať aj Rada Slovenskej televízie. Ľuba Oravová, Soňa Miháliková, ta3.

7/ AKO VYSVETLITE PROFESIONÁLNE ZLYHANIE STV, KEĎ STE PRISTÚPILI NA ŠPINAVÚ CIELENÚ SENZÁCIU DENNÍKA SME A VEREJNE STE DISKREDITOVALI PÁNA HÁBERA?

STV: Zámerom STV nebolo diskreditovať osobu p. Hábera. Uvádzame doslovné stanovisko, ktoré sme poskytli denníku SME v tejto súvislosti dňa 27.9.2007:
„Pán Stanislav Háber nebol zamestnancom STV. "Sféry dôverné" moderoval na základe jednorázovej zmluvy v rámci hľadania stáleho moderátora pre túto reláciu. STV pána Hábera k jeho moderovaniu vybrala na základe výsledkov kamerových skúšok. Pán Háber o tom, že bol istý čas aj hovorcom HZDS, príslušnú redakciu STV neinformoval. Nie je v silách Redakcie duchovného života preverovať profesionálnu minulosť uchádzačov o post moderátora nad rámec údajov, ktoré o sebe poskytnú oni sami, a preto mohlo dôjsť k tomuto nedopatreniu. Po dramaturgickej stránke bola relácia pripravená zodpovedne. K problematike Ústavy Slovenskej republiky bolo pozvaní hostia z opačných strán názorového spektra...“ 8/ S odvolaním sa na Vaše tvrdenie, že „medzi kvalitnou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica“, sa pýtame, ako je možné, že v STV ako dramaturg pracuje pán M. Krupa. V jeho životopise (predpokladáme, ze ste si ho vyžiadali) by malo byt uvedené, že doteraz pracoval ako hovorca BB VUC za Smer a pracoval aj vo volebnom tíme Smeru.
STV: Pán Martin Krupa nastúpil do Slovenskej televízie 1. októbra 2007 na pozíciu vedúceho redakcie spravodajstva, športu a regionálneho vysielania. Pre nástupom do televízie predložil korektný životopis a informoval nás, že v súčasnosti nemá žiadne väzby na BB VÚC alebo stranu Smer. Nemáme dôvod pochybovať o jeho odbornosti a tiež nestrannosti. V prípade, ak by sa preukázala jeho nestrannosť alebo neobjektívnosť vo vysielaní regionálneho spravodajstva, budeme situáciu bezodkladne riešiť.
Záverom si Vám, pán generálny riaditeľ, dovoľujeme navrhnúť mimosúdne vysporiadanie celej záležitosti, a to konkrétne verejným ospravedlnením sa STV pánovi Stanislavovi Háberovi za poškodenie jeho dobrého mena a povesti, nekompetentným postupom STV.
Menovaný bol neprávom osočovaný, lebo pri svojom moderovaní neurobil žiadnu chybu a žiadnej politickej strane nenahrával a to je podstata každého korektného moderovania, navyše STV doteraz nevzniesla protest pre jeho možné chyby pri moderovaní, ale zaoberá sa kádrovým posudkom 18 rokov po páde totality!
Poznámka: ZOS je splnomocnene zastupovaním vyššie menovaného v predmetnej veci diskriminácie.
STV: Okrem toho, že p. Háber neuviedol všetky dôležité skutočnosti vyplývajúce z jeho predchádzajúcej kariéry, STV nebola spokojná ani s jeho moderátorským výkonom.
STV si pre svoje interné potreby štandardne vypracováva hodnotiace správy odvysielaných relácií. Aj v prípade predmetnej relácie Sféry dôverné Intendantúra Dvojky vypracovala hodnotenie priebehu živého vysielania vrátane osobitného hodnotenia výkonu moderátora, ktoré poukázalo na viaceré problémy a neskúsenosť p. Hábera s moderovaním ako aj na jeho odbornú nespôsobilosť v danej téme. Vzhľadom k tomu, že ide o interné hodnotenie, túto správu môžeme poskytnúť len osobám zainteresovaním na tvorbe relácie – to zn. na vyžiadanie p. Háberovi, prípadne jeho právnemu zástupcovi, ak sa preukáže relevantným spôsobom. Tak či tak i z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa STV neusilovala a neusiluje o diskreditáciu pána Hábera.

Vážená pani Miklovičová, vyššie uvedenými doplňujúci odpoveďami sme Vám vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedali na všetky otázky vo veci Vášho protestu proti diskriminácii p. Hábera za pracovnú pozíciu. Z nášho pohľadu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, uzatváranie jednorázových zmlúv je plne v kompetencii Slovenskej televízie a zvolený postup považujem na základe spomenutých argumentov za opodstatnený. Týmto považujte naše stanovisko za definitívne. Zároveň Vás žiadam, aby ste naše odpovede nemedializovali.

S pozdravom, Ing. Radim Hreha, generálny riaditeľ STV

Na vedomie:
Rada STV
Slovenský syndikát novinárov

Zdroj: www.sebaobrana.szm.sk

(13.11.2007) 

A tortúra pokračuje. Niet toho, kto by sa ospravedlnil očividne diskriminovanému človeku! (Veta oznamovacia!) No veď čítajte... a urobte si názor

Vec:
Odpoveď na otvorený list

Vážený pán Háber,

nikdy som netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak. Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na základe kamerových skúšok a túto skutočnosť Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.
Na druhej strane však ako skúsený novinár určite dobre viete, že v demokratickom svete platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica. V anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný. Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov však nie je možné v stredoeurópskych krajinách túto zásadu dodržať absolútne, ale je pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah televíznych relácií (moderátor, reportér, redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.
Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho pravdivé a úplné informácie o jej priebehu. Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších zamestnaní je pre každého zamestnávateľa dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je jedno, ktorej) by Vás automaticky diskvalifikovalo vo výberovom riadení na moderátora spoločensko – politickej relácie.
Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom, či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo či ste ju považovali za nedôležitú. V každom prípade ste však jej zatajením uviedli Slovenskú televíziu do omylu a v očiach verejnosti ste poškodili jej dôveryhodnosť. Slovenská televízia na to reagovala adekvátnym spôsobom. Je mi ľúto, pokiaľ sa cítite dotknutý ničím nepodloženými dohadmi zo strany niektorých médií o politickej protekcii vo Vašom prípade; dobre rozumiem i motivácií Vášho listu. Chcem Vás uistiť, že nikto z manažmentu Slovenskej televízie nebol pôvodcom tejto dezinformácie. Napriek tomu Vás z vyššie uvedených dôvodov nemôžem považovať za vhodného uchádzača na pozíciu moderátora diskusných programov.
S úctou,

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(23. 10. 2007)

Prešiel určitý čas a vo veci diskriminácie pána Hábera sa ľady vonkoncom nepohli k náprave krivdy. Zo strany zodpovedných za daný stav zostalo ignorantské mlčanie... To sa už v dnešnom vedení STV nenájde ani jeden charakterný človek, ktorý má slušnú výchovu a mieru pre zodpovednosť takú, aby zjednal nápravu a ospravedlnil sa za spáchanú chybu a omyl? Nezostáva nič iné, iba apelovať na tých, ktorých sa vec týka a na kultúrnu verejnosť, aby nezostala ľahostajná k takýmto praktikám v demokratickej spoločnosti. 

Tu je otvorený list, prečítajte si a nestranný názor nech si urobí každý sám...

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Radim Hreha
riaditeľ STV
Mlynská dolina
845 45 Bratislava

Otvorený list riaditeľovi STV Radimovi Hrehovi

Vážený pán riaditeľ,
vyzývam Vás k verejnému osobnému postoju v prípade môjho tohtoročného septembrového moderovania relácie Sféry dôverné. Doteraz ste v tejto veci komunikovali s verejnosťou len cez svoj tlačový odbor. Ten však vydal viacero škandalóznych vyjadrení. Verejnosť, a v neposlednom rade aj ja, máme právo vedieť, ako sa k tomuto prípadu staviate.
K tejto verejnej výzve ste ma donútili svojim konaním. Mesiac som čakal, kým sa ku kauze vyjadríte, ale márne. Na otázky verejnosti som sám prostredníctvom médií dal jednoznačné vyjadrenie, že moje moderovanie Sfér dôverných nebolo zabezpečené politickou protekciou. Takáto možnosť v mojom prípade neprichádzala do úvahy. Azda ak by bola pravda iná, dokázali by ste sa ma na verejnosti zastať?
K tejto verejnej výzve ma viaže zodpovednosť voči budúcim takýmto prípadom verejného politického prenasledovania novinárov, ako aj spomienka na nedávne časy. Po roku 1998 totiž v Slovenskej televízii vzniklo internačné pracovisko nepohodlných novinárov na 28 poschodí. Šlo o bezprecedentné pošliapanie demokratických princípov plurality a o škandalóznu politickú perzekúciu novinárov, ktorí boli strčení do priam názorového koncentračného tábora. Dovolím si s trpkosťou, ale aj hrdosťou, priradiť sa k týmto pracovníkom takmer po desiatich rokoch od týchto smutných udalostí vďaka postupu terajšieho vedenia Slovenskej televízie.
Je mi to osobitne ľúto, keďže v novembri 1989 som patril k maličkej hŕstke novinárov zamestnaných v Slovenskej televízii, ktorá na 24. novembra 1989 pripravila štrajk televíznych pracovníkov. Vážený pán Radim Hreha, možno o tom neviete, aj keď ste dnes riaditeľom STV, ale podarilo sa nám otvoriť brány vtedy jedinej Slovenskej televízie nežnej revolúcii o týždeň skôr ako Československej televízii v Prahe, ktorá vysielala Štúdio dialóg až 1. decembra, kým my v Bratislave už 24. novembra 1989! Text o tom, že ak vedenie STV nesplní požiadavku zaradenia do programu a odvysielania Štúdia dialóg, tak pracovníci STV vstupujú do štrajku, som písal ja na stretnutí so štrajkujúcimi študentmi a vedúcimi predstaviteľmi vtedajších zmien v našej spoločnosti v noci z 23. na 24. novembra 1989 na pôde Vysokej školy múzických umení, kam som sa dostal vďaka môjmu priateľstvu s Milošom Žiakom. Čo ste vtedy robili Vy, pán Hreha, ma nezaujíma.
Chcem Vám však, pán súčasný riaditeľ STV Radim Hreha pripomenúť, že človek nie je súčiastka v automobile, ktorú možno vymeniť podľa ľubovôle akéhokoľvek vedúceho predstaviteľa, či krabica v sklade, ktorú možno presúvať. Takéto praktiky sú vlastné práve pomerom, ktoré sme chceli v roku 1989 zmeniť. Žiaľ, niekedy to vyzerá tak, že sa nám to nepodarilo. Systémy sa síce menia, ale zjavne ľudia zostávajú rovnakí.
Na otázky verejnosti po mojom moderovaní Sfér dôverných v septembrovom vydaní, v ktorom boli o. i. hosťami aj politici Ján Čarnogurský a Vladimír Mečiar, Váš tlačový odbor zaujal stanovisko, že ste nevedeli o mojom účinkovaní pred 12 rokmi ako hovorcu politickej strany. Vraj som Vám túto skutočnosť zatajil a rušíte so mnou spoluprácu. Jednoznačne Váš tlačový odbor aj opakovane vzniesol proti mne túto pripomienku. Lenže otázka od verejnosti znela inak. Či som získal post moderátora v STV vďaka politickej protekcii. Na ňu ste meritórne neodpovedali, čo je chyba.
Preto sa Vás verejne pýtam, vyvíjal na Vás niekto tlak, aby som sa stal moderátorom v STV? Veľmi ma to zaujíma. Ja o žiadnom politickom tlaku neviem. S nikým z politikov a ani iných vplyvových ľudí som sa o tomto mojom poste nerozprával. Ani mi to nenapadlo, lebo by to bolo v rozpore s mojimi mravnými princípmi. Preto nechápem odpoveď Vášho tlačového odboru, že naopak, som Vám ja niečo zatajil. Neviem o tom, že moderátorom v STV nesmie byť žiaden bývalý hovorca politickej strany. Nijaký podobný právny predpis, či aspoň interný štatút takéhoto znenia podľa mojich informácií neexistuje. Preto odmietam byť vykresľovaný ako človek, ktorý čosi tajil, takmer ako zločinec.
Skúste sa, vážený pán riaditeľ STV Radim Hreha, k problému postaviť ako chlap nezakrývajúci sa za vyjadrenia svojich hovorkýň a odpovedzte jasne: bol na Vás ako riaditeľa STV vyvíjaný politický nátlak, aby som bol moderátorom? Ak nie, žiadam Vás, aby ste sa mi verejne ospravedlnili za vyhlásenia Vašich podriadených, z ktorých vyplýva, že ma diskriminujete na základe môjho predchádzajúceho zamestnania. Pôvodným povolaním som nadzvukový pilot a hádam táto profesia, v ktorej som bol zaradený pred 23 rokmi, nie je v rozpore s tým, aby som dnes bol moderátorom STV, ale priznávam sa teraz už aj k nej rovnako, ako k faktu, že som bol hovorcom.
Pre objasnenie vysvetlím, že ja viem, ako som sa stal moderátorom Sfér dôverných. V minulom roku v pomerne mladom veku zomrel môj dlhoročný priateľ a moderátor STV Roman Mistrík. Jeden z tých, ktorí boli internovaní na 28 poschodí. Podobné traumy sa podpisujú aj pod zdravotný stav zúčastnených osôb, ktoré nie sú neživé predmety. Rodina si priala, aby som ho pochoval. Mal som reč nad jeho truhlou. O rok na to mi zavolali pracovníci Vašej redakcie duchovného života, ktorí sa tohto pohrebu zúčastnili ako bývalí kolegovia výborného človeka a výnimočného novinára Romana Mistríka.
Oznámili mi, že si ma všimli na pohrebe. Doslova uviedli, že tam sa utvrdili v názore, že by som mohol skúsiť pracovať pre ich vysielacie potreby ako moderátor. Navyše mi niekoľko rokov denne (!) vysielali vlastné relácie v kresťanskom rádiu Lumen. Najprv to bol každodenný celoročný cyklus Príbehy mena (2004 - 2005) a následne po ňom opäť každodenný celoročný cyklus Svätí pre súčasnosť (2005 - 2006). Podotýkam, že žiadnemu z biskupov, či predstaviteľov cirkví neprekážala moja profesná minulosť. Pracovníci STV ma pozvali teda na konkurz na moderátora, ktorého som sa zúčastnil. Poďakoval som sa im za pozvanie s tým, že ak ma aj nevyberú, potešilo ma aspoň ich pozvanie.
Preto bolo o to väčšie moje prekvapenie, keď mi zavolali týždeň pred vysielaním Sfér dôverných, že ma vybrali za moderátora tejto relácie. A úplne v šoku som zostal zo správania Slovenskej televízie a najmä Vás, pán riaditeľ Slovenskej televízie Radim Hreha, ako najvyššieho predstaviteľa tejto verejnoprávnej inštitúcie potom, ako sa časť novinárskej verejnosti u Vás informovala, či som túto pozíciu nezískal náhodou vďaka politickej protekcie? Doteraz ste túto možnosť takto jednoznačne neodmietli, preto Vás vyzývam, aby ste vzhľadom k pravde tak urobili teraz a v prípade, ak potvrdíte moju pravdu, že žiaden politický a ani iný tlak na to, aby som uspel, pri konkurze nebol, ste sa mi, vážený pán riaditeľ Slovenskej televízie, ospravedlnili.

S úctou,
Mgr. Stanislav Háber

Na vedomie:
1. Rada STV
2. VKM NR SR
3. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
4. verejnosť

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

(15.11.2007)

Odpoveď na otvorený list

Vážený pán Háber,

nikdy som netvrdil, že ste boli prijatý k moderovaniu relácie „Sféry dôverné“ na základe politickej protekcie. V tomto smere na mňa nikto a rovnako ani na žiadneho ďalšieho člena manažmentu Slovenskej televízie nevyvíjal žiadny tlak. Rozhodnutie o Vašom moderovaní sme prijali na základe kamerových skúšok a túto skutočnosť Slovenská televízia nikdy nespochybňovala.
Na druhej strane však ako skúsený novinár určite dobre viete, že v demokratickom svete platí všeobecne jedna zásada: medzi kvalitnou nezávislou žurnalistikou a straníckou politikou musí byť jasná a zreteľná hranica. V anglosaských krajinách pre ňu majú termín „clear blue water“, ktorý naznačuje, že priestor medzi politikou a žurnalistikou by mal byť priezračný. Akýkoľvek politický aktivizmus je s touto zásadou nezlučiteľný. Z historických dôvodov však nie je možné v stredoeurópskych krajinách túto zásadu dodržať absolútne, ale je pochopiteľné, že pri profesiách, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú obsah televíznych relácií (moderátor, reportér, redaktor, dramaturg) sa Slovenská televízia usiluje o maximálnu možnú mieru jej napĺňania.
Pri prijímaní na akúkoľvek pracovnú pozíciu každý zamestnávateľ prihliada k predchádzajúcej profesnej kariére uchádzača a vyžaduje od neho pravdivé a úplné informácie o jej priebehu. Preto uchádzač o zamestnanie spravidla predkladá svoje curriculum vitae. Priebeh doterajších zamestnaní je pre každého zamestnávateľa dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí uchádzača. Slovenská televízia v tomto smere nie je výnimkou. Informáciu o tom, že ste boli tlačovým hovorcom politickej strany (a je jedno, ktorej) by Vás automaticky diskvalifikovalo vo výberovom riadení na moderátora spoločensko – politickej relácie.
Nechcem sa však púšťať do špekulácii o tom, či ste túto informáciu neuviedli zámerne alebo či ste ju považovali za nedôležitú. V každom prípade ste však jej zatajením uviedli Slovenskú televíziu do omylu a v očiach verejnosti ste poškodili jej dôveryhodnosť. Slovenská televízia na to reagovala adekvátnym spôsobom. Je mi ľúto, pokiaľ sa cítite dotknutý ničím nepodloženými dohadmi zo strany niektorých médií o politickej protekcii vo Vašom prípade; dobre rozumiem i motivácií Vášho listu. Chcem Vás uistiť, že nikto z manažmentu Slovenskej televízie nebol pôvodcom tejto dezinformácie. Napriek tomu Vás z vyššie uvedených dôvodov nemôžem považovať za vhodného uchádzača na pozíciu moderátora diskusných programov.
S úctou,
Dátum: 11 Nov 2007

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Viac sa dočítate  na stránke: http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/

Združenie občianskej sebaobrany (ZOS) sa domnieva, že kauza politickej cenzúry v spravodajstve Slovenskej televízie (STV) bola vytvorená na politickú objednávku. Z redakcie spravodajstva STV odišlo v krátkom čase viac ako desať redaktorov. Odchádzajúci redaktori kritizovali zásahy do redakčnej práce, ktoré považovali za neadekvátne.
Združenie spochybňuje cenzúru na základe argumentácie bývalého redaktora STV Jaroslava Barboráka. Ten uviedol, že vedenie spravodajstva cenzurovalo jeho príspevok z Ministerstva kultúry (MK) SR. Viac sa dočítate: http://www.sme.sk/c/3440415/Obcianska-sebaobrana-spochybnuje-cenzuru-v-STV.html

Združenie občianskej sebaobrany
Mraziarenská 3, 821 08 Bratislava 2 Oľga Kuchtová-Š
PhDr. Jana Miklovičová tel. 02/55410175, 0904/ 883249
sebaobrana@szm.sk ; www.sebaobrana.szm.sk

Zdroje: http://www.sme.sk/c/3513894/Spolok-spisovatelov-sa-pripaja-k-protestu-proti-diskriminacii-v-STV.html 
http://www.sme.sk/c/3508770/STV-plati-novinara-HZDS.html 
Občianska sebaobrana: http://dnes.atlas.sk/z-domova/131427/obcianska-sebaobrana-stv-diskriminuje-na-zaklade-povolania ; Koncert na želanie: http://diskusie.sme.sk/viewdiscussion.php?spoj=clanok-3508666
Korzár - STV...: http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=28.9.2007/85366O
Aktuality - Diskriminačné rozhodnutie STV: http://www.aktuality.sk/spravy/domace/hzds-diskriminacne-rozhodnutie-stv
Názory: http://www.sme.sk/rubrika-20070928-print_nazory.html
Diskusie: http://diskusie.sme.sk/view.php/1025390/stv-plati-novinara-hzds.html
O STV: http://dnes.atlas.sk/z-domova/130445/
Bude zmena zákona o STV?: http://dnes.atlas.sk/z-domova/130967/krestanski-demokrati-chcu-zmenit-zakon-o-stv-a-sro
http://celamko.blogspot.com/ont>