Keď sa raz nevrátim
domov, tak pod môj obraz napíšte...
"Odišla tam, kde láska
nebolí..."
SMRŤ
Smrť je spoločná všetkým a predsa
existuje cesta v tomto slzavom a bezútešnom
údolí zeme... cesta, ktorá dovedie k
nesmrteľnosti toho, kto sa vzdal všetkého
sebectva.
Desať právd o
smrti
▲- Život
smrteľníkov na tomto svete je krátky, plný
strastí a bolestí. Niet žiadneho prostriedku
pomocou ktorého by sa dalo vyhnúť smrti tých,
ktorí sa narodili; po dosiahnutí staroby
nasleduje smrť, taká je prirodzenosť živých
bytostí.
▲- Tak, ako
zrelé ovocie je hneď po svojom dozretí v
nebezpečí, že spadne zo stromu, tak i na
smrteľníkov číha nebezpečie smrti v každej
chvíli po narodení.
▲- Tak, ako
všetky hlinené nádoby, ktoré urobil hrnčiar,
končia svoju existenciu tak, že sa rozbijú, tak
je to i so životom smrteľníkov.
▲- Mladí i
starí, hlúpi i múdri, všetci sa dostanú do drápov
smrti, všetci podliehajú smrti.
▲- Z tých,
ktorých premôže smrť a musia sa rozlúčiť so
životom, otec nemôže zachrániť svojho syna, ani
príbuzní svojich rodinných príslušníkov.
▲- Pozri! Zatiaľ
čo sa rodina díva na svojich mŕtvych
príslušníkov a narieka nad ich odchodom, smrť si
odvádza smrteľníkov jedného po druhom ako voly,
ktoré sú vedené na jatky.
▲- Tak je
svet súžený smrťou a hnilobou a múdri ľudia
nenariekajú, pretože poznajú podmienky v ktorých
sa svet nachádza.
▲- Nech ľudia
akýmkoľvek spôsobom premýšľajú o nejakej veci,
že sa objaví, keď sa to skutočne
stane, dôjde k tomu vždy akosi inak a
potom nasleduje veľké sklamanie, v takých
podmienkach sa nachádza svet.
▲- Ani plačom,
ani žiaľom nedosiahne nikto pokoja mysle,
naopak, jeho bolesť sa bude zväčšovať a jeho
telo bude trpieť. bude chorý a bledý, ale jeho
nárek nezachráni mŕtvych.
▲- ľudia
sa pominú a ich osud po smrti sa bude vyvíjať podľa
toho, aké robili skutky.
▲- I keď človek
žije sto rokov alebo dokonca i viac, bude
nakoniec odtrhnutý od spoločnosti svojich
rodinných príslušníkov a bude sa musieť rozlúčiť
so životom na tomto svete.
▲- Ten, kto
hľadá pokoj, mal by vytrhnúť zo svojho srdca šíp
bedákania, nárekov a žiaľu.
▲- Ten, kto
vytrhne tento šíp, dosiahne vyrovnanosti a
pokoja mysle a bude požehnaný. 



PORTEJBLOVANIE na Kulháni
a pod Panskou Javorinou, keď mala Rozálka 84
rokov.

MYŠLIENKA
Říkám
těm, kdo byli lidstvu nejvíc užiteční.
„Považuji za důležitější se starat o žaludky živých, než budováním pomníků oslavovat mrtvé."
Alfred
Nobel
----------------------------------------
Moji
známi - neznámi, kamaráti a priatelia CB
rádioamatéri, ktorí opustili nás i vlny éteru a
preladili sa na "vyššiu
frekvenciu"...
Dostala som oznam...
Měj
jsi nás rád, my Tebe ještě víc,
přišla zlá nemoc a Ty jsi musel odejít.
Přijď k nám aspoň ve snu, když nemůžeš v bdění,
ať máme lepší sen než probuzení...
Utichlo srdce znavené, nebylo z ocele, nebylo z
kamene.
Utichlo a šlo spát, budeme na něj věčně
vzpomínat.
Posílám pozdrav poslední, všem, kdo měl mě rád -
mě už se nerozední, já budu spát...
*
1.5.1946. † 19.4.2010.
Vlk Znojmo vl.m. Pavel SOURAL
zakladateľ exp. Furgon

Něco málo
z historie
Exp.Furgon ve složení Vlk Znojmo, Milda Lesná,
Mattoni Znojmo a Luboš Znojmo patří mezi přední
představitele sdružení Matador. Do sdružení
vstoupili po splnění kriterií kat.1 tedy
základní požadavek 1200 QSO za 48 hod. Pro mnoho
CB čkářů je toto kritérium nesplnitelné. Tato
představa o nesplnitelnosti byla, ale pro Vlka
Znojmo, co by hlavního přestavitele exp.Furgon,
naprosto scestná a po důkladné přípravě jak
technické tak i morální to zkrátka se svými
kolegy dokázal splnit beze zbytku. Vlk Znojmo má
velký cit pro perfektní práci a to nejen
technického směru, ale i co se týká CB provozu .
Zkrátka jeho místo ve sdružení Matador je
nezastupitelné stejně tak, jako místo ostatních
členů exp Furgon.
A tady je krátký sestřih jejich působení.
Byl jedním ze zakladatelů exp.Furgon a
zúčastňoval se hlavních soutěží CB, jako je Éter
bez hranic, Polní letní den , Mušky, Rozhledny a
jiné akce na CB pásmu.
Vždy rád poradil, když bylo třeba pomohl
kamarádům a nikdy nikoho nenechal na holičkách,
zkrátka,
BYL TO DOBRÝ KAMARÁD A V NAŠICH SRDCÍCH ZŮSTANE
ŽÍT DÁL!
Vzkaz pro tu paní s kosou, " taky sis mohla dát
ještě dovolenou"!
Kdo jste ho znali věnujte mu, prosím, tichou
vzpomínku.
Za celou rodinu děkuje Veverka, Mattony a Petr.
Za exp.Anděl
Baron.
Poslední
rozloučení se koná v pátek 23.4.2010. ve
14.00.hodin na Ústředním hřbitově ve Znojmě.
Vlku mám toho
již hodně za sebou. Ztratil jsem cestou životem
již dost přátel. Domníval jsem se, že jsem si
již zvykl na ty hořké chvíle. Ale ono to zase
bolí jak sviňa. Vždyť na světě je tolik mizerů
tak proč takový osud musí potkat tak dobrého
člověka jako byl Vlk. To mi asi nikdo neprozradí.
Vlku patřil jsi mezi mé nejlepší přátele a věř,
že jich není až tolik. Dávám Ti proto do dlaně
dukát pro Charona a až přejedeš řeku Styx podrž
mi místo tam na druhé straně po Tvém boku.
Nikdy na tebe nezapomenu.
Venca Chotěšov
Kamarátov
si človek nájde rýchlo, no priateľov musí hľadať
s hromničnou sviecou, ako sa tomu u nás ľudovo
hovorí. Pavel bol nielen kamarátsky založený,
ale vedel byť aj dobrým priateľom a nechýbal mu
ani svojsky humor s akým dokázal nadľahčovať
"dusné atmosféry" zvané inak zaťažkávacie
krízové situácie. Nezabudnuteľné zážitky mám s
ním a jeho parťákmi z exp. Furgon z rôznych
stretnutí, no najviac mi utkvela v pamäti veselá
atmosféra zo stretnutia Matadorov, ktorej som sa
zúčastnila s Ľubom Trebišov a Romanom Komárany.
Ďakujem za
nádherné a veselé chvíle, aké dokázal Pavel
vytvárať so svojim príslovečným potmehútskym
úsmevom. Nie, to sa nedá nikdy zabudnúť, navždy
zostane v mojej pamäti ako človek ochotný pridať
nielen k práci iných, ale aj do partie, aby
rozveselil a potešil, čo je vzácnosťou v dnešnom
uponáhľanom svete. Vlku, Ďakujem Ti za všetky
príjemnosti, ktoré som mala česť s Tebou a "Furgoňákmi"
prežiť.
Kto ste ho
poznali, venujte mu tichú spomienku
Za
cébečkárov SR dnes už Deväťbabka Kosačka
Česť jeho pamiatke!


Zvony smutne bijú!
Dostala som oznam...
Dne
17.01.2009 po těžké nemoci nás navždy opustil
PEPA NOVÁ VČELNICE
vl.menom Jozef VAŠ
zemřel ve věku nedožitých 58 let.

Dlouhá léta pracoval jako zaměstnanec Uranových
dolů a později u hlídací agentury. Celá léta se
věnoval radiotechnice a své zkušenosti rád
předával i svým mladším kolegům a po mnoho let
se věnoval provozování radiostanic v pásmu CB.
Byl jedním ze zakladatelů exp. Anděl a
zúčastňoval se hlavních soutěží CB, jako je Éter
bez hranic, Polní letní den, Mušky, Rozhledny a
jiné akce na CB pásmu.
Kdo
jste ho znali věnujte mu, prosím, tichou
vzpomínku.
Pepo nikdy nezapomeneme!
Exp.Anděl
Poslední rozloučení s Pepíkem v sobotu dne
24.01.2009 12.30.hod. v Jindřichuv Hradec
u sv. Václava.
Mapka
http://amapy.atlas.cz/?smartname=u-vaclava#x=-715169@y=-1153407@cs=1@sidx=12@pg=1@pl=@app=0@sbar=c

Je
to veľmi smutná správa a je mi ľúto, že nás
navždy opustil jeden z dobrých, ochotných,
obetavých ľudí, akým Pepa Včelnice bol.
Vyjadrujem hlbokú sústrasť jeho smútiacej rodine
a bolí to... moc zabolí srdce, keďže som Pepu
osobne spoznala a aj pobudla u neho doma spolu s
priateľmi, kde sa nám venoval a vzdal nám úctu
ako vlastnej rodine. Nie každý dokáže takto
nezištne mať rád, ako dokázal Pepa Nová Včelnice
mať rád ľudí a obzvlášť cébečkárov. Expedícia v
ktorej pôsobil má názov "ANDĚL" a tým "andělom"
CB pásma bol už za života nielen svojimi
aktivitami, ale hlavne ľudskosťou,
ústretovosťou, ochotou počúvať iných ľudí a stáť
pri nich v ťažkostiach, spolupatričnosťou, ktorá
mu bola taká vlastná a hlavne nezištnosťou. U
nás sa tomu hovorí "dobrák od kosti" a Pepa
takým vždy bol a aj v mojom srdci a spomienkach
takým navždy zostane.
Česť jeho pamiatke!
Za
cébečkárov Slovenska
Osembabka Kosačka
 
Dozvedela som sa od Delty Nové Mesto nad Váhom
smutnú správu, odišiel do večnosti náš kamarát
cébečkár
GARONE NITRA
vl.m.
Milan V A L K O V I Č

Posledná
rozlúčka so zosnulým sa konala v Nitre
dňa 13.6.2008.
Milanko
pochádza zo Zlatých Moraviec, kde úspešne
ukončil gymnázium. I na jeho čas mladosti si
spomenula dnes už 88 ročná pani profesorka
gymnázia, ktorá recitovala pri jeho telesných
pozostatkoch.
Milanko – Garone dlhé roky pôsobil v Nitre ako
riaditeľ Bábkového divadla s ktorým pochodil
celý svet. Toto divadlo bolo veľmi populárne
hlavne vo Francii a na ďalekom východe. Podľa
jeho rozprávania zožali veľké úspechy v Číne a v
Japonsku, kde chodievali skoro každý rok, ale i
v Jemene a na iných miestach.
Na CB pásme bol obľúbený, pretože mal hlboké
znalosti z psychológie, politiky, histórie a
neposlednom rade i z medicíny. Mnohým cébečkárom
podal pomocnú radu v týchto oblastiach.
Populárny bol nielen na Slovensku, ale aj v
zahraničí, keďže dokázal robiť diaľkové
spojenia s francúzsky hovoriacimi cébečkármi a
perfektne vedel i po rusky čo bola jeho ďalšia
„parketa“, robiť spojenia po vlnách éteru smerom
na východ.
Garone nám bude chýbať. Vedel tak, ako nik iný,
na CB stretnutiach urobiť zaujímavý a perfektný
program pre prítomné deti cébečkárov, ktoré ho
zbožňovali. Vždy ich očaril svojimi
kúzelníckymi schopnosťami. Každý rok na
stretnutí Jelenec (pod zrúcaninou hradu Gýmeš)
mal kvalitne pripravený a profesionálne
spracovaný kultúrny program na vyše ako jednu
hodinu a deti ho preto mali veľmi rady a tešili
sa každoročne, že bude s nimi zase ujo Garone.
Okrem predstavenia pre deti vedel hrať na
harmonike a o zábavu pri ohníku a opekačke bolo
postarané.
Veľmi pekné spomienky mám na Milanka aj ja
osobne, pri príležitosti mojej okrúhlej
päťdesiatky prišiel na „Haciendu“ a takýto
zábavný program dokázal a vedel urobiť pre
prítomných. Všetkým sa to páčilo, môže to
potvrdiť aj Delta Nové Mesto n.V., Rádio Simon
Nemšová, Taxameter, Tina Nitra a ďalší
cébečkári.
Okrem svojho domáceho QTH v Nitre vysielal aj z
portejblového miesta na Veľkom Inovci, kde mal
chatu a kde chodil počas leta relaxovať. Nejednu
noc predebatoval počas pobytu na chate nielen s
nitrianskymi cébečkármi, ale aj s babkou
Kosačkou, Včelárom Zlaté Moravce a aj s
expedíciami.
Milanko - Garone Nitra odišiel do večnosti vo
veku nedožitých 70 rokov. Boli sa s ním rozlúčiť
na poslednej ceste mnohí nitrianski vyznávači CB
pásma, ale aj rádioamatéri. Spomeniem aspoň
niekoľko známych volačiek: Taxameter, Bloko,
Vykuk, Stefan, Jewel, Jozef 4, Rak Nitra ja a
niektorí rádioamatéri.
Česť jeho pamiatke!
Radio AWAS
Nitra
Úprimná
sústrasť smútiacej rodine! Kosačka

25. 1. 2007 nás
navždy opustil
Dedko Dobrá
vl.m. Vladimír Hošták

Správa o tom že dedkove
srdce dotĺklo rna zastihla v práci dopoludnía,
oznámil mi ju Satelit. Bolo mi z toho smutno a
ihneď v tej chvíli mi napadlo, že musím napísať
spomienkový článok pre človeka, ktorý si to
zaslúžil a pre ľudí, ktorí ho mali radi a nikdy
na neho nezabudnú.
V dušiach všetkých
členov OCBR Stredné Považie zavládol smútok, keď
sme sa dozvedeli smutnú správu., Že nás navždy
opustil Dedko Dobrá - človek, ktorého si pamätám
vždy ochotného pomôcť inému, vždy v dobrej
nálade s úsmevom a ochotného obetovať sa pre spoločnú vec. Veľmi veľkou mierou sa zapísal do
povedomia cébečkárov svojou preveľkou ochotou a
veľkorysosťou pri pomoci na spoločných akciách
nášho klubu.
Takou prvou významnou
pomocou bola možnosť pri usporiadaní l.
ročníka CB stretnutia SOBLAHOV 1997
pripraviť s pomocou dedka Dobrá kompletné
stravovanie účastníkov. Veľa z nás sa
tejto prípravy zúčastnilo a iste si pamätajú
ochotu a ústretovosť Dedka pri varení, ale aj
materiálnu pomoc, ktorú vtedy poskytol bez akejkoľvek požiadavky. Bolo na
ňom vidieť, že je
rád v spoločnosti a rád nám pomohol. Toto však
nebola jediná pomoc, ktorú poskytol členom OCBR
Stredné Považie. Ani jedna významnejšia akcia sa
nezaobišla bez výraznej pomoci Dedka Dobrá. Iste
každému utkvel v pamäti veľmi dobrý guláš, ktorý
Dedko varil na naše spoločné akcie, napríklad
BURZA DOBRA. Taktiež si rád spomínam na
stretnutia u Dedka v Dobrej pri rôznych
príležitostiach, ako boli schôdze alebo len
neformálne stretnutia. Nikdy nezabudneme
na veľkorysosť a ochotu Dedka, budeme na neho
spomínať s úctou a vďakou.
Takého som ho poznal
ja, a takého si ho budem pamätať, človeka
nezištného, vždy ochotného pomôcť, poradiť,
alebo len tak potešiť, keď bolo treba. Aj
keď sa Dedko v posledných rokoch nezapájal
do diskusií na CB pásme, nič to nemení na veci,
že patril medzi nás a mal medzi nami stabilné
miesto. Takto to aj navždy ostane - bol a bude
mať cestné miesto v našich srdciach.
Po Stanovi a
Petrovi je Dedko tretím našim členom, ktorý nás
navždy opustil. Bude nám chýbať tak, ako nám
chýba Stano s Petrom, ale život ide ďalej,
nezostáva nám nič iné, len sa s tým zmieriť a občas sa zastaviť, spomenúť si na priateľov, s
ktorými sme prežili veľa pekných spoločných
chvíľ pri rôznych akciách.
Stalo sa peknou
tradíciou, že na pamiatku zosnulých sa
stretneme, a ideme našim priateľom zapáliť na
cintorín sviečku. Chcem veriť, že tento pekný a
nezištný čin pretrvá a budeme si aj naďalej
spomínať na našich troch priateľov každý
rok. Ešte raz, chcem touto cestou poďakovať
Dedkovi Dobrá za všetky jeho činy a veci, ktoré
urobil pre nás, robil ich s radosťou a
nezištne.
Patrí mu naše
poďakovanie a úcta.
Česť jeho
pamiatke!
Démon
Dubnica: ocbr@ocbr.sk
, http://www.ocbr.sk/

----------------------------------------
18. 2.
2007 dotĺklo srdce
26 ročného
milovníka CB volačkou

Peco Dubnica -
vl.m. Andrej PECÚŠ
Poznal som ho ako
obetavého, ochotného kedykoľvek pomôcť každému z
nás, kto to potreboval. Zväčša sa na jeho tvári
udržiaval úsmev a porozumenie, niekedy mu cez
tvár preletela letná búrka, rýchla a silná, no
po chvíli opäť vyšlo slnko a tvár sa usmievala.
Takto si budem Andreja pamätať ja. Skromného nenáročného, usmiateho, niekedy ukričaného, ale
v zásade dobrého človeka , ktorý sa rád podelil
zo svojimi radosťami. Medzi sebou v OCBR sme ho
poznali ako PEC A, bol medzi nami v klube 6
rokov, a počas tohto obdobia stihol toho veľa a
zanechal v nás nezmazateľnú stopu. Ostane po ňom
v klube prázdne miesto, lebo sa nezabudnuteľné
zapísal do dejín našej organizácie, či to už
bolo pri organizovaní rôznych akcií, alebo pri
zabezpečovaní konkrétnych činností počas nami
uskutočňovaných akcií. Zapájal sa takmer do
všetkých činností v klube, kus práce po ňom bolo
vždy vidieť, Svojským humorom nám spríjemňoval
zložité situácie a prinášal kus radosti a pohody
medzi
nás.
Peco, budeš nám chýbať, nikdy na Teba
nezabudneme, vždy si na Teba spomenieme pri
príležitosti sviatku zosnulých, a takisto ako
ostatným, aj Tebe pôjdeme zapáliť sviečku. Aj
keď Peco už nebude medzi nami, zostane navždy v
našich srdciach a pri našich spoločných akciách,
na ktorých sa veľmi rád zúčastňoval, bude aspoň
v duchu stále s nami.
S úctou a tichou
smutnou spomienkou na kamaráta Peca
Démon Dubnica: ocbr@ocbr.sk
, http://www.ocbr.sk/
Česť jeho
pamiatke!

----------------------------------------


Cesta
do Prahy na poslednú rozlúčku s priateľom ubehla
rýchlo.
Pred svitaním som po dlhých
rokoch, kedy som bola v stovežatej krásavici
naposledy, stála na hlavnej stanici. Hneď pri
vstupe do haly ma obklopili počerní páni
a núkali mi na predaj nejaké noviny,
o ktoré som nemala záujem. Rozhliadla som
sa, zašla k okienku informácií a milá
pani mi našla spojenia späť domov. Zacítila som,
že sa na mňa niekto uprene díva, bol to
nepríjemný pocit, tak som sa obrátila na
predavača bagiet a potvrdil môj „ciťák“, bola som sledovaná.
Informácia, že tam je denne niekto okradnutý, ma
prikovala k stánku na bagety, kde som čakala až
sa rozvidnie, aby som nemusela ísť asi 200
metrov po parčíku k električke.
Nepríjemný pocit!
Vo viazačstve pod Flórou mi pán
viazač urobil NA POČKANIE slovenský dvojkríž,
ktorý som neskôr položila do rakvy priateľa a
počas doobedia som sa
rozprávala so zamestnancami Olšanských cintorínov, ktorí
sa o mňa starali ako o svoju starú
známu kamarátku, ponúkli kávu, čaj, posedenie i
možnosť na prezlečenia sa do čiernych šiat. Tam
sa celkom zotrel nepríjemný pocit z rána na
hlavnej stanici (ďakujem mladému pánovi v stánku
predaja bagiet za informácie a dobré rady!),
pretože ich pohostinnosť, láskavý prístup k človeku, ochota poradiť a pomôcť, vlastnosti,
ktoré sú v dnešnej dobe vzácnosťou, mi dali
vedieť, že dobro v ľuďoch stále existuje tak
doma na Slovensku, ako i v Česku.
S pani Marcelkou Papežovou, majúcou na
starosti pohrebné obrady, som sa dohodla na
programe, s fotografom a kameramanom na snímaní
obradu a napriek tomu, že mi bolo na srdci ťažko, zažila som príjemné chvíle v
spoločnosti pána Václava, zhodou okolností
narodeného v ten istý deň a mesiac ako ja,
iba o rok neskôr.
I touto formou ďakujem
zamestnancom pohrebnej služby Olšanských
cintorínov.

VÝBER
Z JEHO BÁSNÍ
Úryvok
z básne:
KDE
ŠEDIVÉ MRAČNÁ...
Usmievaj sa a buď šťastná tak, ako
som ja sám,
nahmataj tep života a rozdávaj vždy lásku
tam,
kde šedivé mračná chmúria sa nad rosou
a znie striebro menín z cinkotu
podnosov.
KEĎ
SA RAZ NEVRÁTIM
Keď sa raz nevrátim, tak sa nehnevaj
a kvety no hrobe slzami polievaj.
Ja už nemám ani jednu jedinú,
zájdi k nám domov a pozdrav rodnú
dedinu.
Keď sa raz nevrátim, rozhliadni so po
šírom poli,
to je naše Slovensko, v zlatožltom kroji.
Oblohe povedz, že ju srdečne pozdravujem
a všetok svoj majetok, že jej
odkazujem.
Keď so raz nevrátim, pomodli so za mňa,
veril som pravde, aj keď bolo
klamná.
Môj podpis na múr kostola, pod ostatné
dopíš,
kde svetu lásku hlása, strieborný
dvojkríž.
Keď sa raz nevrátim, opi sa z čírej vody,
na uši si zaves farbu pier, čerešňové
plody.
Čo mi bolo milé, to všetko ľuďom
daj
a z mozaiky myšlienok si ma
pozliepaj.
Keď sa raz nevrátim, prepáč, že na teba
sa nedívam,
láska, nebudem ti už blahoželať k
meninám...
Tak si pískaj pieseň, ktorá môj hrob
prikryla,
tú
pieseň si pískaj, čo najkrajšia je od Kryla.
BRATŘÍČKU...
Moja
krásna snežienka
(k narodeninám a meninám (16.3.
a 16.11.):
Moja krásna snežienka, snežienková
pani,
dar ti dávam do vienka, šestnásť
vyznávaní.
Až raz pôjdeš sama nocou po perlovom
námestí,
uvidíš dedičstvo otcov, ako nad ním
šelestí.
Moja krásna snežienka, snežienková víla,
v oku Vesny prstienka, krásu si
si
skryla.
Nosím si tu krásu v sebe ako bolesť,
ako strach,
pristane však iba tebe, narodenej
v snežienkach.
Šestnásť a šestnásť je tridsaťdva,
taká je dlhá niť hodvábna,
niť našej lásky priateľskej,
čo modrá hviezda svieti
v nej.
Moja krásna snežienka, snežienková, milá,
zvečnená si v snežienkach, aby si
v nich žila.
Keď raz moje pery zmĺknu a zostanú
len spomienky,
nech ti v srdci navždy kvitnú mojej
úcty snežienky.
Zákon
besnoty
Ja, básnik
bláznivý, som tu bol a tu žil a vaše príbehy
si v srdci uložil. O spomienkach na lásku,
o smrteľných omyloch, o Vašich životoch,
ktoré stvoril večný Boh. Počúval
som šialený plač nenávisti nešťastných ľudí,
čo ňou si boli istí, čo im smrť jedno jediné
povedala: „Keď budete moji, tak budete v
gala!" Myslel som na slobodu, každý
ma okašľal, zo slobody zostal mi len konopný
šál a večná ničota vládne svetom navždy a
zákon besnoty... požehnáva
vraždy. Veril som na lásku, aj tá
ma oklamala, žltá farba slnka, čierny závoj
móla. Zničený svet mi náhradu ponúkol,
„naraz sa teda sám na tatarský
kôl.“ Zúfal som za Vás a každý ma
opľul, desiatky jednotiek a desiatky núl...
(Zákon besnoty, čítajte teda
ďalej... a ty, krčmár, básnikovi ďalšie
víno nalej!) Ja, básnik bláznivý,
som tu bol a tu žil a vaše príbehy si v
srdci uložil. 0 spomienkach na lásku, o
smrteľných omyloch, o zákone besnoty, ktorý
opľul večný Boh.

Keď
Vesna bozkáva pery
slnovratu
Vesna kráča krajinou zo sŕdc bohov
zrodená,
vlasy z lúčov slnka má, do zlata je odená.
Na bieloskvúcich rukách má náramky
z ametystu, oči modré, srdce z lásky,
pery z jahôd, dušu
čistú.
Zo studničiek vodou čírou, milo
požehnaná,
budí slnko zo spánku a požehnáva rána.
Z hrkaliek jej
smiechu, zvončeky nehy
zvonia
a z bielych kvetov čerešní,
nám jej vôňa vonia.
V posvätnom lipovom háji, nad jej zlatým
oltárom, kvitne veky vekov od nepamäti,
jej zázračný strom, nad ním večne slnko
bez prestania svieti, vzhliadni k nebu
vtedy,
vždy keď smutno je
ti.
Pozri sa do slnka, pozri na tú nádheru
zlatú,
to Vesna s láskou bozkáva, pery
slnovratu.
Najkrajší dar od Vesny, to je jar
milá,
dar pre tvoje meniny, milá
Jarmila.
Na
Kráľovej holi
(Venované cébečkárom
- portejblistom
vysielajúcim na
Kráľovej holi.)
Na Kráľovej holi
stojí biela víla
čelenka strieborná
čelo jej ovíja.
A keď lúče slnka
vlasy jej pozlátia,
tak túžby Slovienov
sa im späť navrátia.
Tancuje po lúke a
kvety bozkáva,
závoj sa jej vlní, je
krásna, voňavá...
Na Kráľovej holi
biela víla máva,
chlapcov
portejblistov s láskou
požehnáva.

Ked
kráľ Svätopluk tiahol do
boja
Keď kráľ Svätopluk tiahol do boja
naklonení boli mu všetci bohovia.
Meč Siglind si
pripäl, pripäl ku boku
a zavelil Slovienom, zavelil k
útoku.
Vesna mu spievala a Perún hromom bil,
aby žiadny Nemec večera nedožil.
Triglav sa
preháňal na bielom žrebcovi
zvonili o slnko strieborné
podkovy.
Vladykovia,
kniežatá rúbali a ťali,
jemu sa však krvi ale stále máli.
Chors, milá
mesiaca, smiala sa do dlaní
hŕstka ich zostala, už sú odrovnaní.
Prelestná bohyňa, prekrásna Pizamar
dýchala mu na vlasy a pohládzala tvár,
keď napínal tetivu a svišťali šípy,
pyšne viali na Devíne vejok jeho
cípy.
Keď posledný Germán
padol,
Svätopluk sa smial a objímal
svojich
verných, vernejších od skál.
Nech pamiatka večná tu je, každého Sloviena,
tu sme Nemcov porazili a Perún nám
požehnal.
Pereplut tam
vyslal na stráž Svantovíta,
nech večným ohňom Germánov nad poľom tam
víta.
Krv je dávno v zemi; len Stribog nad ňou fúka
a v našich srdciach navždy žije meno
Svätopluka.
S volavčím chocholom vietor sa pohrával
i Svätopluk k nebesiam Siglindom zamával.
Víťazstvo je naše, sláva Ti, Morava,
ten kto sa nebojí víťazom
zostáva.
MAMINA
VEČNÁ PIESEŇ
(Venované milovaným dcéram.)
Keď ráno vstaneš z bielych perín,
srdce ti ticho oznámi, že láska ľúbi
pieseň viery, tú pieseň večnú, od
mamy.
Keď z okna hľadíš, zasnívaná,
na smútok šedej ulice, v hrudi máš lásku,
ktorej brána je v piesni mamy,
kraslice.
V srdci ti večná pieseň zneje,
tá pieseň krásna, pre mamu a vtedy podáš ľuďom ruky, tým,
čo ťa vždy len
oklamú.
Keď večer spánok pobozká ťa
a sen ti hlávku omámi, tak sa ti
detské túžby vrátia v tej večnej piesni od
mamy.
V srdci ti večná pieseň zneje,
tá pieseň krásna, pre mamu a vtedy podáš
ľuďom ruky, tým, čo ťa vždy len
oklamú.
Úryvok
z básne:
„SVETLO“
Vrahovia sa stretli a mlčky hrajú
scat, v očiach
majú zlobu, ich láskou je kat.
Na sekere krvou plače sloboda,
zostal len zub dračí, smrti
úroda.
Zapáľme oheň čo
nikdy nezhasne,
vytvorme plameň, plameň pre
básne,
čo v nich svetlo lásky bude svietiť
nám
a nikdy už nebude každý
s každým sám!
Svetlo, raz ťa nájdeme aj v krivých
zrkadlách,
premôžeme v sebe ten malý,
ľudský strach, budeme ti šepkať tisíc
nežných viet, l
áskou nám budeš svietiť
na tento krásny
svet.
Úryvok
z básne:
ZDEGENEROVANÝ
SVET
Stále sa rodia noví idioti,
ktorí chcú odomňa byť za alebo
proti.
Stále sa rodia noví degéni,
ktorí si myslia, že majú patent na
gény.
Stále sa rodia noví lumpi,
čo z ružových záhrad chcú narobiť
žumpy.
Stále sa rodia noví debili,
ktorí by vystrieľať chceli všetky víly.
Stále sa rodia noví banditi,
ktorí majú mozog niekde pri ri...
Stále sa rodia nové hovädá
a keď na ne pomyslím, tak ma
napadá:
Svet patrí špinavcom, lumpom
a idiotom,
len nebyť nápadný, to je ich mottom.
Potichu spraviť chcú zo sveta stoku,
vládnuť by chceli na každom
kroku.
NOVÁKY
Úryvok z básne venovanej mestečku, v
ktorom Michal pracoval na železničnej stanici:
Kde žijú
najkrajšie zo slovenských žien,
kde ruku ti podáva najzlatejšie z mien,
tam kvitne mesto, ktoré stvoril čas,
tam sa raz vráti každý rodák
z nás.
Kde rastú topole a v parku
agáty,
kde nájdeš priateľstvo nad všetky karáty, tam je to mesto, čo
navždy milujem,
tam je môj cit a šperk mu darujem.
Na mape ciest túžba spevavá
volá ťa k sebe ruža krvavá,
jej tŕne ostré sú ako bodáky,
naveky vekov nech žijú Nováky.
Keď
skončí láska
Keď skončí láska nemáš už prečo
žiť,
len stváraš bláznovstvá do
zošalenia
a drobné keď na celé chceš
premeniť,
v zmenárni lások ti ich
nepremenia.
Lavička zakričí, jej zelené dosky,
srdce sa rozbúcha v divokom
rytme,
uvidíš na zemi odkopnuté
bozky,
namiesto svetla objíme ťa
prítmie.
Nikto ti nepomôže, sám na to musíš
prísť,
zo stromu lásky odpadol ďalší
list,
nikto ti nepomôže, sám musíš ďalej
ísť,
sám musíš hľadať odpadnutý lásky
list.
Hľadíš na svet cez slzy, je ten istý,
len tebe v očiach sa niečo zmenilo,
láska v nich je prikrytá tmou nenávisti
pre dievča čo si ľúbil, oklamalo,
zradilo.
So sklonenou hlavou blúdiš ulicami,
v duši sa ti modlí tiché dievča - samota
a ty si nevieš nájsť miesto pod
hviezdami,
peklo ozdobené perlami,
ti zostane zo
života.
Nikto ti nepomôže, sám na to musíš
prísť,
zo stromu lások odpadol ďalší list,
nikto ti nepomôže, sám musíš ďalej
ísť,
sám musíš hľadať odpadnutý lásky list.
Rumančeková
poludnica
Krv mi víno rozpaľuje do žeravá
a víla poézie mi dáva znamenie,
acháty, tyrkysy, diamanty oproti láske
sú len zbytočné
kamenie.
Trhaj si rumanček do zástery s nehou,
voňavý, ľahko mäkučký,
i rusalky ho rozosiali pre tvoje
deti,
pre ich vlasy, oči, pre rúčky.
Výskajúc
a chichotajúc
stratili sa v jazernom mĺkvom opare
a mne z ich závojov priesvitných
dýcha rumanček šťastia do tváre.
Láskavá vôňa rumančeka nech navždy ti
pripomína krásu sveta, slnko lásky,
slovenskú zem, dcéru i syna a tvoja šťastná
hviezda, Marcelka, nech nikdy
nezhasína.
SLNKO
MÔJHO ŽIVOTA
Báseň
venovaná starej matke Helene,
(ktorá svojho vnuka Michala
vychovala).
Kde slnko môjho
života
„pod javorom“* je pochované,
ten kúsok zeme hladiť chcú
moje vďačné dlane
a prstom skrvaveným
do hliny napíšem:
„Tu som sa narodil,
toto je moja rodná
zem!“
*(Poznámka: Na hornochlebianskom cintoríne
chránený strom „javor
mliečny“)
PERÚNOV
OHNIVÝ KVET
Vykvitne
na nebi vždy v pravú
chvíľu,
osvetlí sedliaka, fľandru či
vílu
zasvieti do očí dobrým aj
zlým,
stúleným v posteliach či
pocestným.
Osvieti paláce i chyže tmavé,
objíme čakanky ležiace v tráve,
postraší deti, aby sa báli
a zopár hlupákom pohľady
skalí.
Požehná úrodu a pozláti klasy
perám dá pravý lesk Vesninej krásy,
vkĺzne do pokožky tehotným ženám
a ohnivé jazýčky daruje
stenám.
Perúnov ohnivý kvet Slovanov spojí
v žeravej páľave kráľ stojí v zbroji.
Na celý slovanský svet žiari mu koruna,
zo zlata a diamantov, od boha
Perúna.
Pozláti kupoly kresťanských chrámov
lačno sa preženie zlatistou slamou,
zvedavo preletí jaskyne,
hrobky,
oživí vulkány i nečinné
sopky.
Zablysne do komôr, pivníc aj chát,
ukradne dievčatám spony zo šiat,
zvezie sa potichu po rysej srsti
a pozdraví tých, čo pália si
prsty.
Sekerou zatne do matky zeme
a na tom mieste, tam sa zídeme,
pre slávu Perúna spojíme sily,
tancovať budú nám slovanské
vily.
Perúnov ohnivý kvet Slovanov spojí
v žeravej páľave kráľ stojí v zbroji.
Na celý slovanský svet žiari mu koruna,
zo zlata a diamantov, od boha
Perúna.
SLOVANOM
Do vašich sŕdc som vstúpil
osmičkou nohou,
ja, Michal Krpeľan,
syn Vesny a Perúna,
syn slovanských
bohov.
VYZNANIE
Michala
(rodnej
dedine Horné Chlebany)
V srdci mi kvitne krásna
ruža,
ktorá je biela ako pokožka Lady
a lesklá ako vlasy Pizamar.
Z jej lupeňov vonia názov mojej
rodnej dedinky -
HORNÉ
CHLEBANY.


Michal
KRPEľAN
Môj priateľ Michal Krpeľan pripravoval do tlače
svoju druhú knihu básní a požiadal ma o
doslov, ktorý som mu zaslala v mesiaci
september 2005, teda v čase jeho 46-tich
narodenín. Bohužiaľ, pripravovaná kniha s
doslovom zostáva zatiaľ bez vydania.
DOSLOV
(k
zatiaľ nevydanej knihe)
Poét
Michal Krpeľan
-
autor nespútanej poézie.
Narodil sa ako prvé dieťa svojich rodičov, uzrel svetlo sveta v Horných
Chlebanoch dňa 25. 9. 1959. Školské lavice a
nohavice dral v základnej škole v
Krušovciach od r.1966 do r. 1974, kedy odišiel
do školy v Bánovciach nad Bebravou. Dnes
pracuje na železničnej stanici Nováky
a trvalo býva v Prievidzi s manželkou
i dcérami.
Priateľ Michal je búrlivák
s neskrotnou vôľou žiť svoj život naplno
a túžbou milovať ho, pijúc jeho slasti
i strasti až na samé dno a do dna.
Keď som 9 ročného chlapca Michala v roku
1968 (po vydaji som sa
presťahovala do Horných Chlebian) po prvý krát
uvidela, zaujal ma tým, že veľa čítal
a o tom, ako na neho obsah knihy
zapôsobil, vedel svojsky hovoriť. To znamená,
prerozprával príbeh po svojom a snažil sa rozveseľovať poslucháčov rýmujúc slová. I preto
bol u svojich rovesníkov obľúbený.
V čase, keď sa mladému človeku
„zapaľujú lýtka“, Michal očividne miloval hudbu,
no nie iba pre jej tóny (nemá veľmi vyvinutý
hudobný sluch), ale hlavne pre slová textárov.
Musel mať preložené všetky texty piesni zahraničných skupín, aby vedel o čom tie
nádherné melódie hovoria a čím ho chcú
osloviť. V tom čase sa navonok prejavoval
ako „hippies“.
Po vydaní prvej platne Karla Kryla pod názvom
„Bratříčku, zavírej vrátka...“
prišiel čas, kedy sa plne stotožňoval
s jeho myšlienkami majúc až bytostnú
nenávisť k neslobode s odporom voči zlu
v každej podobe a hlavne pohŕdanie
totalitnou mocou. Následne z rádia
„Slobodná Európa“ nahrával na magnetofónové
pásky všetky Karlove skladby
a v uvedenej „dobe Kryla“ začal
písať svoje básnické prvotiny plné romantiky a
„výlevov citov“ ku kráse
prírody:
... Lúče slnka vstrebávajú do seba vysoké
tóny postelí...;
ku kráse
domoviny - vo vydanej básni „Keď vchádza
svitanie“ -
...krúži orol pod tvárou teplého slnka
a matka zem ľúbi všetkých bez rozdielu
rás...;
ku kráse
žien vo zverejnenej básni „Tej, ktorá je bohom
milá“
Krásna si, krásna, ako rysích očí svit, príď ma ľúbezná dnes v noci
navštíviť...
Svoj
vnútorný pohľad upriamoval však i na trpiacich ľudí, ako napríklad v nezverejnenej
básni „Túžba“
Spoznával som ťa mĺkvu na vozíku pre
chromých.
Ako
protipól písal básne proti neslobode, pätolízačstvu, udavačstvu,
ohýbaniu chrbtov a pod.
V nezverejnenej básni
„Škovránok“
píše:
Dni dlhé ako polárna noc, v slučke
je hebký krk slobody,
kto je dnes pri moci... ten aj má MOC,
brat, priateľ poleno pod nohy
podhodí.
Alebo
úryvok „Nech žije!“
(výsmech, výzva, pohŕdanie):
„Nech žije tuposť, láska na pranieri,
totálne hlúposť a lož na
tanieri!“
Či
úryvok z ďalšej nevydanej básne
„Kvet“, ktorou reagoval na zabitie
mladej dievčiny v šesťdesiatomôsmom roku:
Kvet lásky zomrel v tichej noci,
zahynul za hrmotu
tankov,
nikdy naplno nevykvitne pre špinavosť
a zlobu katov.
Na čas
„Poučenia z krízového vývoja“ reaguje
v básni „Zabúdanie pri
plazení“
Paragraf hrozí nám z každého kúta,
na mreže krajina nie je veru
skúpa....
Nebolo
v bývalej Miestnej ľudovej knižnici knihy,
ktorú by neprečítal (nevyhýbal sa ani Marxovi
a Leninovi) a ku ktorej obsahu by
nemal tak plno otázok, ako komentárov. Zo
všetkých kategórií kníh však mal najradšej
poéziu a miluje ju tak bytostne, že bez nej
svoj život nevie a ani nechce žiť. Ako
obecná knihovníčka som ho vnímala ako
inteligentnú, tvorivú a samostatnú osobnosť.
Nosil mi svoje verše a chcel počuť názor,
ako na mňa pôsobia, čo sa mi na nich páči alebo
nepáči. Tak pred rokmi, ako i dnes...
POÉZIA JE V ŇOM a vidí svet i ľudí navôkol cez prizmu radosti
i bolesti, múdrosti i bláznivosti, vážnosti
i humoru, hravosti i satiry, ale
hlavne cez prizmu „šibalstva“ a LÁSKY.
Poézia na krídlach Pegasa vynáša človeka
do výšin tak, že môže vidieť a hlavne prežiť hĺbku nadhľadu.
Keďže priateľa Michala som mala možnosť vidieť ako sa vo vyjadrovaní vnútorných
prežívaní zdokonaľuje a rastie, mojim
želaním je, nech jeho verše „krásnym slovom
tepané“ oživujú a povznášajú, robia nás
lepšími, citlivejšími a duchovne bohatšími.
Priateľka Anežka
Vražbová z H. Chlebian -
Kosačka

--------------------------------------
Posledné zbohom
kamarátovi

Luboš Velmez
vl.m. Lubomír
Slabý
(17. 9. 1956 V.Meziříčí
- 17. 1. 2005 Mostice u
V.Meziříčí)
Rozloučení s
přítelem Lubomír Slabý - Luboš
Velmez - narodil se 17. 9. 1956 ve Velkém
Meziříčí. V letech 1971 až 1974 se učil strojním
zámečníkem v GEOTESTU – Uhřínov, kde také
pracoval do roku 1991. Od roku 1991 až do roku
1993 pracoval u Technických služeb ve Velkém
Meziříčí. Od mládí jeho koníčkem bylo
radioamatérství. Působil v místním radioklubu
kolektivní stanice OK2RAB ve Velkém Meziříčí.
Později působil v radioklubu Třebíč – Borovina,
kde se aktivně zúčastňoval radioamatérských
soutěží v kolektiv-ní stanici OK2KLN. Ovládal
velmi dobře telegrafii, takže se aktivně
zúčastňoval okresních přebo-rů v
rychlotelegrafii, kde později působil také jako
rozhodčí. Během působení v radioklubu Třebíč
– Borovina rád navštěvoval Jižní Čechy, zejména
oblast Třeboňsko, řeku Lužnici a rekreační
oblast ryb-níku Dvořiště u Lomnice nad Lužnicí,
kde měl hodně přátel mezi vodáky a radioamatéry.
Vždy se do těchto míst rád vracel a vzpomínal na
krás-né chvíle, strávené u vody a táboráku mezi
kama-rády. Později jeho zdravotní stav
nedovoloval plně se věnovat svému zaměstnání a
koníčku. Od roku 1996 byl v částečném invalidním
důchodu a vypomáhal u různých firem dle svých
zdravotních možností. Od roku 1999 se opět
začal plně věnovat svému koníčku a to vysílání
na občanském pásmu CB. Založil expedici s názvem
„ LUKA“ a později působil v expedici „VYSOČINA“,
kde měl mnoho zásluh na dobrém umístění v
celostátních soutěžích. Po celou dobu rád
vyjížděl na kopce pokud mu to jeho zdravotní
stav dovoloval. Poslední výjezd na kopec
„KŘOVINA“ nedaleko Nového Města na Moravě
absolvoval v srpnu r. 2004, kde již bylo patrné,
že jeho zdravotní stav se zhoršil. Od září 2004
začíná těžká nevyléčitelná nemoc a stále se
snaží do poslední chvíle nevzdávat se a bojovat.
Dne 17. 1. 2005 umírá v nemocnici v Mostištích u
V. Meziříčí na zákeřnou nemoc. (Zdeněk Velmez,
Velké Meziříčí)
 
-------------------------------
POSLEDNÉ
ZBOHOM
Už
za života sa stal legendou CB
na
Slovensku
"LESKY"
BRATISLAVA

Jozef
LESKOVSKÝ
Dňa
28. 7. 2004 som
dostala oznam od Deltu Nové Mesto n/V.
o úmrtí nášho známeho cébečkára volačkou
Lesky Bratislava, ktorý roky „sedel“ na
33 kanáli a chodieval medzi nás na CB
stretnutia, pokiaľ mu to zdravie dovolilo.
Lesky
- elegán so šarmom jemu blízkym si dokázal
získať srdcia ľudí. Za svojho života sa stal
živou „legendou“ CB pásma 27 MHz na Slovensku.
Vždy bol ochotný poradiť, poslúžiť
a pomôcť. Navigoval po hlavnom meste
Bratislave mnohých šoférov a podával
informácie všetkého druhu. (I v Júnošíku č.1/2004 nájdete
článok o jeho ochote
a pomoci.)
Keď
pred rokmi zavítal (cestou zo stretnutia na
Remate) za mnou do Horných Chlebian
s klobúkom na hlave a neodmysliteľnou
paličkou v ruke, chodenie mal veľmi
bolestivé, zostali mi v pamäti jeho slová,
citujem:
-„Kosačka,
buďme veselí a rozdávajme radosť, keď už
nám zdravie neslúži ako potrebujeme.
“
Všetci,
ktorí ho osobne poznali vedia, ako sa snažil
rozveseľovať smutné tváre vtipmi
a historkami zo života cébečkárov.
Vy,
ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú
spomienku.
Česť jeho pamiatke!
Za
cébečkárov Slovenska - Kosačka
O Jozefovi volačkou
LESKY Bratislava napísali:
LESKY Bratislava je na príjme na
16-stom kanáli
V živote človeka
nastávajú situácie, kedy potrebuje pomocnú ruku,
lebo ani pri najlepšej vôli nemá času a možnosti
na dlhšiu prípravu pred cestou autom. Tak sa
stalo i mne a som rád, že máme na cébečku ešte
stále viac tých, ktorí sú ochotní a slušní ľudia. Dňa 2. decembra nám v neskorých
večerných hodinách prišiel telegram s textom:
„Dostavte sa 3. decembra v dopoludňajších
hodinách do Národného onkologického ústavu
svätej Alžbety.“ A problém bol na svete.
Nastala otázka, kde to môže byť. Večer som sa
pozeral do mapy Bratislavy, ale nič prevratné
som tam nevyčítal. Po dvoch hodinách štúdia
zemepisu nášho veľkomesta som to vzdal zo
slovami: -„Na mieste sa uvidí!“ Je ráno.
Matka s roztraseným srdiečkom je zbalená a sedí
už v aute, olej v motore doliaty, ešte zbežne
skontrolujem čo je treba a priberám spolujazdca
– brata a samozrejme vysielačku s magnetkou.
Matka sa ma pýta: -Martinko, načo to tam
montuješ? odpovedám: -„Uvidíš na čo je
to dobré.“ Cesta pomaly ubieha. Vchádzame do
Nitry a dávam výzvu na 1. kanáli, kde sa mi ozve
Rádio AWAS Nitra. Pozdraví, zaželá šťastnú cestu
a už sme na diaľnici smer Bratislava. Po ceste
sa nám posmieva zopár kamiónistov, vraj, kam sa
hrabem s tou „popolnicou...“ Prichádzame do
Bratislavy a hneď pri vstupe som zistil, že sa v
nej poriadne zmenilo za roky čo som tam nebol.
Dávam výzvu na 10 kanáli a žiadam dobrých
cébečkárov o navigáciu. Ozve sa mi nejaký hlupák
a pošleoma do p.... aj s tou „popolnicou“ v
ktorej sedíme. Neznášam vulgárnych ľudí, no
ovládam sa a prelaďujem na 16-nástku o ktorej
viem, že je domovským kanálom dobrého priateľa
CB volačkou Lesky Bratislava (na foto vpravo).
Nebolo ho treba ani volať, už tam viedol debatu. Brejknem sa a nasledujú pozdravy s osviežovaním
si pamäti, kto je kto a odkiaľ sa poznáme. Lesky
je okamžite ochotný pomôcť nám, štartuje
komputer, volá mobilom svojich priateľov
volačkami Luky a Mareček. Navigujú ma
semafor po semafore, ulica po ulici na správne
miesto, rovno pod okna nemocnice a upozorňujú
ma, že tam nie je kde parkovať. Vykladám posádku
a mierim na parkovisko pred nákupné stredisko
TESCO. Za pol hodinu sme vybavení a bohužiaľ,
matku sme tam museli nechať. Nasleduje blesková
kontrola vozidla a ide sa naspäť do Zlatých
Moraviec. Samozrejme, počas jazdy mestom i za
ním sa zhováram z Leskym. Za mestom Sereď
predbiehame starší ťahač Liaz s vodičom Ivanom z
Nitry a vzápätí nasleduje výzva na zelenú škodu
100. Konečne jeden kamionista, ktorý nás berie
ako rovnocenných účastníkov cestnej premávky.
Debatujeme po celý zvyšok cesty domov o anténach
a rádiostaniciach. Ďakujem Vám, páni
cébečkári Lesky, Luky a Mareček Bratislava za
ochotu pomôcť a príjemnú spoločnosť počas pobytu
v Bratislave a taktiež kamionistovi z Nitry za
fajn pokec o technike. Presvedčil som sa, že je
viac tých slušných a ochotných ako takých
hulvátov, o akom som sa zmienil.
Tino Zlaté Moravce

--------------------------------------

Keď
zvony smutne bijú
V
pondelok 30. 8. 2004 vo veku 36
rokov nás po zákernej chorobe navždy opustil
kamarát cébečkár, odborník na meraciu a
satelitnú techniku,
"SATEL
Boleráz", vl.m.
Jaro
KRCHNÁK
Posledná
rozlúčka sa konala 2. 9. 2004 v Bolerázi pri Trnave.
Česť
jeho pamiatke!
Za
všetkých Pietro
Trnava

---------------------------------------
..
Človek, ktorý
po sebe zanecháva svetlo
Niet slov
ktorými by som vyjadrila bolesť a smútok nad
stratou vzácneho a dobrého človeka, vydavateľa
CB novín Výzva na kanále,
Milana
42
Ing.Miloslav
Vohralík
Hradec
Králové vo veku 51 rokov
20. 4. 1952 – †
5. 8. 2003
nás náhle
opustil vo večerných hodinách o 21:45 hodine dňa
5. 8. 2003. Posledná rozlúčka so zosnulým sa
koná v Kuklenách Hradec Králové dňa 11. 8.
2003 - pondelok.
Česť jeho
pamiatke!
Priateľka
Anežka |

Jeho život patril
rodine a duchovnu. Svojou činnosťou napĺňal
životy tých, ktorí sa venovali ušľachtilému
športovému koníčku - CB rádiovým vlnám. Život CB
a jeho dianie zdokumentovával v CB novinách,
mesačníku Výzva na kanále. Okrem CB mesačníka
robil i BIO noviny o zdravej výžive. Milan
42 je neodmysliteľnou osobnosťou CB a niet človeka, ktorý by si ho neuchovával v srdci za
jeho láskavý prístup ku každému bez rozdielu a s
ochotou pomáhať všade tam, kde je treba. Jeho
tvorivý duch sa prejavoval nielen
spoluorganizovaním v Česku najväčšieho
Medzinárodného stretnutia rádioamatérov a
cébečkárov v Holiciach, založením zväzu Českej
asociácie klubov a uvedením mnohých podnetných
akcií na CB pásmo ako napríklad „Súťaž o pohár ČAK-u“, „Nonstop portejbl“, „Éter bez hraníc“
atď., ale i na doskách ktoré znamenajú svet- v
ochotníckom divadle kde dlhé roky pôsobil a
stvárňoval rôzne postavy a postavičky života.
Nech nám je navždy vzorom i podľa výroku,
ktorý mi povedal na stretnutí v Holiciach, keď
mi ukazoval divadlo a javisko na ktorom hrá:
„Kto byl slušný, ten je a bude slušný vždycky a
na CB je hromada slušných lidí s kterými je o
čem hovořit a co dělat. Na ně se obracej, k nim
jeď a tvůj duch nikdy neucítí prázdno a nihil!“
Oslovil ma do hĺbky duše a prehĺbil vo mne úctu
k nemu a všetkému čo robí s láskou, obetavosťou
a s prehľadom. Vyjadrujem hlbokú sústrasť
manželke Mirke s deťmi, matke Miluške a celej
smútiacej rodine. V pozemskom živote zostáva po
ňom prázdne miesto, ale nie v našich srdciach v
ktorých zanechával po kúskoch mozaiku svetla
svojho ducha napĺňaného plodným a zmysluplným
životom. Venujte tichú spomienku s modlitbou
dobrému srdcu, nášmu velikánovi CB pásma 27 MHz,
Milkovi – Milanovi 42 Hradec Králové, ktorý po
sebe zanecháva svetlo svojho duchovne bohatého
života.
Za cébečkárov
Slovenska Anežka Vražbová - Kosačka Horné
Chlebany

--------------------------------------
Smutné tóny
umieračika
Tandem 1 Prievidza

vl.m.Dušan Gáhér
(† 13. apríla
2003)
nás 13.4.2003 náhle
opustil, rozlúčili sme sa s ním v utorok 15. 4.
2003 o 15. hodine na mestskom cintoríne v
Prievidzi.
 
-------------------------------------
Keď sa povedalo stretnutie
VIZOVICE alebo KOTLÍK TRNKY BRNKY, pred
vnútorným zrakom sa mi ako film premietne obraz
drobného usmiateho človeka, ktorý vedel nielen
zabaviť, ale aj povzbudiť a prejaviť spoluúčasť
na šťastí či nešťastí iných. Naposledy sme mali
spojenie počas Jánskej noci, kedy mi povedal:
„Kosačko, pokud budu žít, o rok se sejdeme a
bude nám zase veselo.“ Dňa 2. 11. 2003
zomrel predpoludním o 11 hodine
TONDA VIZOVICE
 vl.m. Anton
MATĚJKA
V piatok 7. 11. 2003 sa s
ním rozlúčila rodina, priatelia, známi a taktiež
cébečkári. Tonda bol priateľský a kamarátsky
človek bývajúci vysoko nad Vizovicami, kde mal
na vysielanie výborné QTH, lebo ho bolo počuť
nielen na Morave a v Česku, ale i na Slovensku.
Ohlasoval sa nám i na kanáli 33 a dával body
expedíciám na kopcoch. Niekoľko rokov moderoval
Valašský KOTLÍK TRNKY BRNKY a taktiež
viac rokov sa staral ako vedel a vládal o svoju
ťažko chorú matku.
Tonda, je po tebe prázdne miesto,
bude mi chýbať tvoj hlas pri portejblovaní na
Panskej Javorine v Inoveckom pohorí, kde si sa
mi vždy ozval a pobudol pri vysielačke i celú
noc. Vy, ktorí ste Tondu poznali, venujte mu
tichú spomienku s malou kytičkou v podobe
modlitby.
Česť jeho
pamiatke!
Anežka Vražbová


--------------------------------------
Dňa 11. 9. 2001
nás po dlhej a ťažkej
chorobe navždy opustil
 K 1 Dubnica
vl.m. Peter
KURINEC,
vy, ktorí ste ho
poznali, venujte mu modlitbu a tichú
spomienku.
Česť jeho
pamiatke!
Kosačka: http://www.ocbr.sk/




KONTAKT
Mail : agnesa@seznam.cz ; hornechlebany@seznam.cz Horné Chlebany 39, 956
31 Krušovce
ODKAZY
na moje www stránky
Obec Horné Chlebany:
http://www.sweb.cz/hornechlebany ; Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.land.ru/ ; CBRSK Horné Chlebany :
http://www.cbrsk.php5.sk/ ; Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz/ ; Jánska noc : http://byliny.krovatka.su/ ; Vianoce : http://vianocesk.wz.cz/ ; Svadba: http://svadbask.unas.cz/ ; Veľká noc: http://cbrsk2.pisem.net/ ; Vianoce : http://www.cbrsk3.pisem.net/ ; Pani Príroda :
http://www.agika.szm.com/ ; Milovaná príroda :
http://www.cezmina.szm.sk/ ; CB rádioamatérske
hobby : http://cbrsk.euweb.cz/ ; Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz/ ; CB rádioamatérske
hobby : http://www.sweb.cz/agnesa ; Svadba Chlebany:
http://www.svadba-chlebany.land.ru/ ; Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.pisem.net/ ; Veľká noc: http://www.eufrosyne.szm.com/ ; Jánska noc :
http://www.cbjanskanoc.ic.cz/ ; Príroda : http://eufrosyne.wz.cz/ ; Vianoce : http://vianocesk.szm.com/ ; Veľká noc : http://velkanoc.czweb.org/
;
[ Späť |
Obnoviť
| Dopredu
]
|