wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov

Keď sa raz nevrátim domov, tak pod môj obraz napíšte...

"Odišla tam, kde láska nebolí..."

SMRŤ

Smrť je spoločná všetkým a predsa existuje cesta v tomto slzavom a bezútešnom údolí zeme... cesta, ktorá dovedie k nesmrteľnosti toho, kto sa vzdal všetkého sebectva.

Desať právd o smrti

▲- Život smrteľníkov na tomto svete je krátky, plný strastí a bolestí. Niet žiadneho prostriedku pomocou ktorého by sa dalo vyhnúť smrti tých, ktorí sa narodili; po dosiahnutí staroby nasleduje smrť, taká je prirodzenosť živých bytostí.

▲- Tak, ako zrelé ovocie je hneď po svojom dozretí v nebezpečí, že spadne zo stromu, tak i na smrteľníkov číha nebezpečie smrti v každej chvíli po narodení.

▲- Tak, ako všetky hlinené nádoby, ktoré urobil hrnčiar, končia svoju existenciu tak, že sa rozbijú, tak je to i so životom smrteľníkov.

▲- Mladí i starí, hlúpi i múdri, všetci sa dostanú do drápov smrti, všetci podliehajú smrti.

▲- Z tých, ktorých premôže smrť a musia sa rozlúčiť so životom, otec nemôže zachrániť svojho syna, ani príbuzní svojich rodinných príslušníkov.

▲- Pozri! Zatiaľ čo sa rodina díva na svojich mŕtvych príslušníkov a narieka nad ich odchodom, smrť si odvádza smrteľníkov jedného po druhom ako voly, ktoré sú vedené na jatky.

 ▲- Tak je svet súžený smrťou a hnilobou a múdri ľudia nenariekajú, pretože poznajú podmienky v ktorých sa svet nachádza.

▲- Nech ľudia akýmkoľvek spôsobom premýšľajú o nejakej veci, že sa objaví, keď sa to skutočne  stane,  dôjde k tomu vždy akosi inak a potom nasleduje veľké sklamanie, v takých podmienkach sa nachádza svet.

▲- Ani plačom, ani žiaľom nedosiahne nikto pokoja mysle, naopak, jeho bolesť sa bude zväčšovať a jeho telo bude trpieť. bude chorý a bledý, ale jeho nárek nezachráni mŕtvych.

▲- ľudia sa pominú a ich osud po smrti sa bude vyvíjať podľa toho, aké robili skutky.

▲- I keď človek žije sto rokov alebo dokonca i viac, bude nakoniec odtrhnutý od spoločnosti svojich rodinných príslušníkov a bude sa musieť rozlúčiť so životom na tomto svete.

▲- Ten, kto hľadá pokoj, mal by vytrhnúť zo svojho srdca šíp bedákania, nárekov a žiaľu.

▲- Ten, kto vytrhne tento šíp, dosiahne vyrovnanosti a pokoja mysle a bude požehnaný.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PORTEJBLOVANIE na Kulháni a pod Panskou Javorinou, keď mala Rozálka 84 rokov.

 MYŠLIENKA

Říkám těm, kdo byli lidstvu nejvíc užiteční.

 Považuji za důležitější se starat o žaludky živých, než budováním pomníků oslavovat mrtvé."

 Alfred Nobel

 

Moji známi - neznámi, kamaráti a priatelia CB rádioamatéri, ktorí opustili nás i vlny éteru a preladili sa na "vyššiu frekvenciu"...

Janko Palúdzka Liptovský Mikuláš

  Posledná rozlúčka sa uskutočnila v sobotu 14.2.2015 o 14:00
v Dome smútku v Liptovskom Mikuláši na Vrbickej ulici.


v Dome smútku v Liptovskom Mikuláši na Vrbickej ulici.

ČESŤ  JEHO PAMIATKE!

Úprimnú sústrasť

Verím, že dobrí ľudia nikdy skutočne nezomrú, hoci odídu z tohto sveta, to podstatné čo sme na nich mali radi, ako úsmev, láskavosť, názory, zostane tu navždy. Je iba na nás, či si dokážeme uchovať živú spomienku na ich výnimočnosť...

Nenachádzam slov, ktorými by som vyjadrila to, čo momentálne cítim. Je mi smutno, plačlivo, a úzko pri srdci po obdržaní správy, že môj dobrý priateľ Janko Palúdzka odišiel do inej sféry bytia a preladil sa na vyššiu frekvenciu. Navždy zmĺkla CB stanička, ktorá vysielala bodíky portejblistom súťažiacich na kopcoch domoviny. Naša dlhoročná komunikácia prostredníctvom e-mailov je uzavretá a začína sa komunikácia v kontempatívnej podobe.
Ďakujem Ti Janko za všetky dobré slová a rady, povzbudenia a vzácnu spolupatričnosť s akou si pristupoval k všetkému o čom sme viedli dialógy. Ďakujem Bohu zato, že som mala tú česť spoznať Ťa Janko a stať sa Tvojou priateľkou.
Zostávaš v mojom srdci priateľ môj!
Cezmín

Zopár fotiek z vysielania

  Josef Zlín Podvesná

Dostala som smutný oznam od Zdeňka (Zdeněk OK2VMJ - na CB Zdeněk Velmez) , že jeho otecko Josef Zlín Podvesná odišiel na druhý breh bytia, do CB nebíčka dňa 10.2.2015 vo veku požehnaných nedožitých 99 rokov. Hovorí sa, človeku stačí minúta nato, aby sa mu niekto zapísal do srdca na celý život a je to tak. Stačila minúta na mieste stretnutia CB rádioamatérov Kotlíka Trnky Brnky vo Vizoviciach a na celý ďalší život zostala vo mne iskierka, ktorá sa vždy rozhorí pri spomienke na Josefa s jeho synom Zdeňkom. Zakaždým som sa tešila na stretnutie s nimi vo Vizoviciach a pobudnutie v ich spoločnosti bolo vždy od srdca k srdcu. Na moje veľké prekvapenie, prišiel v doprovode Zdeňka aj do Horných Chlebian a vo svojom vysokom požehnanom veku. Zostal mi v srdci krásny zážitok aj spomienky zo spoločne pobudnutých chvíľ vo Vizoviciach. Josefova dobroprajnosť bola zjavná a jeho vytrvalosť s akou absolvoval stretnutia vo Vizoviciach bola obdivuhodná vzhľadom k jeho veku. Obzvlášť krásne mám spomienky, ako sme vo Vizoviciach oslavovali narodenie môjho vnúčaťa...
Josefe, ďakujem Bohu zato, že som Ťa mohla spoznať a prežiť s Tebou niekoľko krásnych a srdce i ducha povznášajúcich chvíľ.

S úctou a vďakou spomína Anežka alias "Kosačka".

Zo spomienok

ČESŤ JEHO PAMIATKE!

Odkaz na stránky Zdeňka Velmez OK2VMJ: http://ok2vmj.webnode.cz
Josef Zlín Podvesná Jeseň života: http://cbrsk.euweb.cz/Jesenzivota.htm
Rozhovor: http://cbrsk.euweb.cz/Najstarsicebeckar.htm
Zo stretnutí http://cbrsk.euweb.cz/Trnky-brnky.htm
Odkaz na oznam: v CB klube Česká Lípa

Dňa 12.3.2013 vo večerných hodinách nás vo veku nedožitých 74 rokov opustil
Ivan Auder
ORBIT BANSKÁ BYSTRICA
Pohreb bude v krematóriu v Banskej Bystrici – Kremničke 18.3.2013 o 14,00 hod.

Česť jeho pamiatke!

Dostala som oznam od pána Jána z Dobrouče o úmrtí cébečkára, ľudového liečiteľa a spisovateľa pána Bohouše ČERNÍKA s volacím znakom
"Bohouš Česká Rybná",
ktorý bol jednym z hlavných moderátorov pravidelného vysielania "Ranní Sedmička."

Zo smútočnej reči pána Jána Dobrouč, ktorú mal nad hrobom pána Černíka, uvádzam:

"Dalším darem zemřelý pan Černík oplýval, že dokázal statečně stát u mikrofonu, který šířil do oblasti východních Čech pravidelně duchovní úvahy a dlouhý čas mnohá čtení z bible.
Právě před 16 roky se dohodli radioamatéři v naši oblasti východních Čech, že založí jakýsi vysílací kroužek –neboli společenství těch kdo mají doma radiostanici vysílačku pod názvem Cíbíčko, a že budeme pravidelně vysílat, a to denně, hlavně s křesťanskou tématikou. Pravidelné vysílání začalo dne 15 prosince 1995, a hlavním moderátorem byl od začátku pan Bohumil Černík, kterého jsme všichni od začátku nazývali: Bohoušek z Rybné.
Vždy po půl roce jsme se scházeli, abychom se poznali nejen z vysílání, ale osobně. Za těch 16 let jsme se setkávali – celkem 24x. Několikrát se náš kolektiv - vysílání Ranní Sedmičky - setkal v Horní Dobrouči, i v České Třebové. Před 11 lety po setkání, na kterém byla naposledy přítomna jeho manželka Anička, se stalo to obrovské neštěstí, kdy při požáru jeho domku uhořela. Dnes je to právě 11 roků a 14 týdnů, kdy jsme se tu s Aničkou loučili, a za přítomnosti pana arcibiskupa Karla Otčenáška ukládali do hrobu.
Po obnovení vyhořelého domku, se náš Bohoušek rozhodnul, že setkávání našeho kolektivu vysílání pod názvem Ranní Sedmička, že ten byt po požáru přestaví, abychom my, radioamatéři se mohli scházet u něho v prostorách jeho vyhořelého bytu, a také měl přání, aby v budoucnu ty prostory sloužily pro konání Bohoslužeb pro místní věřící, kteří musí dojíždět daleko.
Dnes jsem proto zde, abych za všechny radioamatéry Cíbíčkáře potvrdil, že na nepsaného kapitána našeho vysílání, nikdy nezapomeneme, ani při našem dalším vysílání, ani při nahlédnutí do jeho knížek a samozřejmě při vzpomínce na jeho manželku Aničku, a rovněž na člověka plného dobroty, štědrosti a lidskosti, kterou Bůh odměňuje věčnou radostí.

"Buď s Bohem milý Bohouši! "

Česť jeho pamiatke!

Anežka alias Kosačka

Pán Bohumil Černík zomrel v domove svätého Václava pre starých kňazov  Stará Boleslav.

Zádušná Bohoslužba, na ktorej zastupoval Královohradecké biskupstvo a bol pri oltári okrem miestneho pátra tiež Monsignor Josef Socha...

Rozlúčková reč pána Jána Dobrouč nad hrobom na cintoríne v Proseči u Skutče...

http://rannisedmicka.wz.cz

Dušan Kostráb

alias Kosťo Partizánske

http://sk-sk.facebook.com/dusan.kostrab

Medzi prvými, s ktorými som sa zoznámila na stretnutí cébečkárov v Partizánskom, bol Kosťo - Dušan. Usmievavý, vtipkár, ochotný pomáhať, práve od neho som si zakúpila tak rádiostanicu, ako aj polku anténu (s ladením dolu, akú dnes už nedostanem kúpiť) a aj ručnú rádiostanicu za výhodnú cenu. On si najradšej kupoval to, čo bolo najnovšie a hoci nemal rádiostanicu opotrebovanú priveľmi, zakaždým ju predal iným a za výhodnú cenu.
Jednou najcharakteristickejšou jeho vlastnosťou bola prajnosť. Nejeden krát sme sa u neho doma na činžiaku na Šípku stretli a posedeli spolu s jeho milou pani manželkou Jarmilkou. On bol jednym z hlavných sponzorov klubového časopisu cébečkárov z okolia Partizánskeho, pretože všetky časopisy platil zo svojho vrecka a boli vytlačené lacnejšie, ako boli vtedajšie ceny v tlačiarňach.
Práve s Kosťom som sa zúčastnila aj svojho prvého CB rádioamatérskeho stretnutia na "Kaktus majáku" pri Handlovej a veruže bolo veľmi veselo pri ohníku, kde v noci pricestovali aj Milan 42 Hrade Králové - vydavateľ CB časopisu Výzva na kanále - spolu s Giuseppom z Česka.
Duško, ako sme ho familiárne volali, sa aktívne zúčastňoval príprav všetkých akcií organizovaných CB rádioklubom Partizánske  a aj stretnutí na Remate - Kaktus majáku. Na stretnutia s ním nemožno zabudnúť, keďže jeho svojsky humor bol neopakovateľný.
Kosťo náš, pamätáš?
Po stretnutí plného dojmov z Rematy 1998 som napísala aj rýmovačku a bola zverejnená v českej "Výzve na kanále"

Pod Bralovou skalou

Hraničný potôčik mlynské kolo točí
každý hneď nad nimi Kozie chrbty zočí
a nad Mladosťou Veľký vrch s Bralovou skalou
objímajú viadukt i s Rematou malou.

Brejko, brejko, brejko ... príď si pre mašinku!
volá Kosťo Bimba na chvíľu malinkú.
Sedlo pod Vysokou zvedavo sa stáča,
keď Kosťo k Mladosti ľahkým krokom kráča.
.
Hviezdny prach, planéty aj čierne diery
majúce svoj zákon a vesmírne miery
zírajú úžasom - to nemá chybu -
jak Marconi tlačí na Kaktus Maják Bimbu.

Viadukt sa diví ako Kosťo vzdychá
a ráta na prstoch: „sudá či lichá...
skydnú sa, neskydnú ... neurobia škodu?
Ak nie, tak budem piť vodku a nie vodu!“

Baník a učiteľ ver´ maturovali,
kým Kosťov pekelný stroj namontovali.
Mokrí, zablatení nocľah si chystajú
a vlkom, medveďom dobrú noc poprajú.

Za Bralovou skalou už žiari svetlo,
Kosťovi na tvári šťastný úsmev blesol.
„73 vy dolu!“ - opakovač dupľuje
a Kosťo s úľavou od pľúc vydychuje.

Pri Mladosti táborák, ohník si pukoce,
deti, mládež, stárež kol neho dupoce
sťa pred tisícročiami dupali mamuti,
majúc k jedlu, pitiu veľa dobrej chuti.

Keď horský vlk Bimbo tíško odfukuje,
Marconi Milana s Pepom naviguje.
Schopným navigátorom patrí 9 plus,
veď Hradčanov z Česka priviezol Nautilus.

Kosačka Milana a Giuseppa „vražbí“,
keď im ovlažuje jabĺčkami gamby.
A Kosťo perfektne nad ohňom čaruje,
on vodou plamene z polien vydoluje.

Z celého Slovenska milovníci CéBé
idú na stretnutie Hornej Nitry v klube,
viadukt s osadou v údolí ich víta
A skala s kopcami srdciam radosť skytá.

Pod Bralovou skalou Remata milená
stala sa pre mnohé srdiečka súdená.
Na vlnách éteru Božia láska pláva
k ľuďom dobrej vôle kmitá Jeho sláva.

Kosťo, budeš nám chýbať a Tvoje miesto nikto nenahradí, zostane prázdne so spomienkami na dobrotu a prajnosť Tvojho srdca. Vy, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku a modlitbu.

Česť jeho pamiatke!


Kosačka - Cezmín Horné Chlebany

Dostala som oznam...

Měj jsi nás rád, my Tebe ještě víc,
přišla zlá nemoc a Ty jsi musel odejít.
Přijď k nám aspoň ve snu, když nemůžeš v bdění,
ať máme lepší sen než probuzení...

Utichlo srdce znavené, nebylo z ocele, nebylo z kamene.
Utichlo a šlo spát, budeme na něj věčně vzpomínat.
Posílám pozdrav poslední, všem, kdo měl mě rád - mě už se nerozední, já budu spát...

* 1.5.1946 † 19.4.2010

Vlk Znojmo vl.m. Pavel SOURAL

zakladateľ exp. Furgon

Něco málo z historie
Exp.Furgon ve složení Vlk Znojmo, Milda Lesná, Mattoni Znojmo a Luboš Znojmo patří mezi přední představitele sdružení Matador. Do sdružení vstoupili po splnění kriterií kat.1 tedy základní požadavek 1200 QSO za 48 hod. Pro mnoho CB čkářů je toto kritérium nesplnitelné. Tato představa o nesplnitelnosti byla, ale pro Vlka Znojmo, co by hlavního přestavitele exp.Furgon, naprosto scestná a po důkladné přípravě jak technické tak i morální to zkrátka se svými kolegy dokázal splnit beze zbytku. Vlk Znojmo má velký cit pro perfektní práci a to nejen technického směru, ale i co se týká CB provozu . Zkrátka jeho místo ve sdružení Matador je nezastupitelné stejně tak, jako místo ostatních členů exp Furgon.
A tady je krátký sestřih jejich působení.
Byl jedním ze zakladatelů exp.Furgon a zúčastňoval se hlavních soutěží CB, jako je Éter bez hranic, Polní letní den , Mušky, Rozhledny a jiné akce na CB pásmu.
Vždy rád poradil, když bylo třeba pomohl kamarádům a nikdy nikoho nenechal na holičkách, zkrátka,
BYL TO DOBRÝ KAMARÁD A V NAŠICH SRDCÍCH ZŮSTANE ŽÍT DÁL!
Vzkaz pro tu paní s kosou, " taky sis mohla dát ještě dovolenou"!
Kdo jste ho znali věnujte mu, prosím, tichou vzpomínku.
Za celou rodinu děkuje Veverka, Mattony a Petr.

Za exp.Anděl
Baron.

Poslední rozloučení se koná v pátek 23.4.2010. ve 14.00.hodin na Ústředním hřbitově ve Znojmě.

Vlku mám toho již hodně za sebou. Ztratil jsem cestou životem již dost přátel. Domníval jsem se, že jsem si již zvykl na ty hořké chvíle. Ale ono to zase bolí jak sviňa. Vždyť na světě je tolik mizerů tak proč takový osud musí potkat tak dobrého člověka jako byl Vlk. To mi asi nikdo neprozradí.
Vlku patřil jsi mezi mé nejlepší přátele a věř, že jich není až tolik. Dávám Ti proto do dlaně dukát pro Charona a až přejedeš řeku Styx podrž mi místo tam na druhé straně po Tvém boku.
Nikdy na tebe nezapomenu.

Venca Chotěšov

Kamarátov si človek nájde rýchlo, no priateľov musí hľadať s hromničnou sviecou, ako sa tomu u nás ľudovo hovorí. Pavel bol nielen kamarátsky založený, ale vedel byť aj dobrým priateľom a nechýbal mu ani svojsky humor s akým dokázal nadľahčovať "dusné atmosféry" zvané inak zaťažkávacie krízové situácie. Nezabudnuteľné zážitky mám s ním a jeho parťákmi z exp. Furgon z rôznych stretnutí, no najviac mi utkvela v pamäti veselá atmosféra zo stretnutia Matadorov, ktorej som sa zúčastnila s Ľubom Trebišov a Romanom Komárany.

Ďakujem za nádherné a veselé chvíle, aké dokázal Pavel vytvárať so svojim príslovečným potmehútskym úsmevom. Nie, to sa nedá nikdy zabudnúť, navždy zostane v mojej pamäti ako človek ochotný pridať nielen k práci iných, ale aj do partie, aby rozveselil a potešil, čo je vzácnosťou v dnešnom uponáhľanom svete. Vlku, Ďakujem Ti za všetky príjemnosti, ktoré som mala česť s Tebou a "Furgoňákmi"  prežiť. 

Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku

Za cébečkárov SR dnes už Deväťbabka Kosačka

Česť jeho pamiatke!

Zvony smutne bijú!

Dostala som oznam...
Dne 17.01.2009 po těžké nemoci nás navždy opustil

PEPA NOVÁ VČELNICE

vl.menom Jozef  VAŠ

zemřel ve věku nedožitých 58 let.

Dlouhá léta pracoval jako zaměstnanec Uranových dolů a později u hlídací agentury. Celá léta se věnoval radiotechnice a své zkušenosti rád předával i svým mladším kolegům a po mnoho let se věnoval provozování radiostanic v pásmu CB.
Byl jedním ze zakladatelů exp. Anděl a zúčastňoval se hlavních soutěží CB, jako je Éter bez hranic, Polní letní den, Mušky, Rozhledny a jiné akce na CB pásmu.

Kdo jste ho znali věnujte mu, prosím, tichou vzpomínku.

Pepo nikdy nezapomeneme!

Exp.Anděl

Poslední rozloučení s Pepíkem v sobotu dne 24.01.2009 12.30.hod. v Jindřichuv Hradec u sv. Václava.

Mapka
http://amapy.atlas.cz/?smartname=u-vaclava#x=-715169@y=-1153407@cs=1@sidx=12@pg=1@pl=@app=0@sbar=c

Je to veľmi smutná správa a je mi ľúto, že nás navždy opustil jeden z dobrých, ochotných, obetavých ľudí, akým Pepa Včelnice bol. Vyjadrujem hlbokú sústrasť jeho smútiacej rodine a bolí to... moc zabolí srdce, keďže som Pepu osobne spoznala a aj pobudla u neho doma spolu s priateľmi, kde sa nám venoval a vzdal nám úctu ako vlastnej rodine. Nie každý dokáže takto nezištne mať rád, ako dokázal Pepa Nová Včelnice mať rád ľudí a obzvlášť cébečkárov. Expedícia v ktorej pôsobil má názov "ANDĚL" a tým "andělom" CB pásma bol už za života nielen svojimi aktivitami, ale hlavne ľudskosťou, ústretovosťou, ochotou počúvať iných ľudí a stáť pri nich v ťažkostiach, spolupatričnosťou, ktorá mu bola taká vlastná a hlavne nezištnosťou. U nás sa tomu hovorí "dobrák od kosti" a Pepa takým vždy bol a aj v mojom srdci a spomienkach takým navždy zostane.

Česť jeho pamiatke!

Za cébečkárov Slovenska

Osembabka Kosačka

Dozvedela som sa od Delty Nové Mesto nad Váhom smutnú správu, odišiel do večnosti náš kamarát cébečkár

GARONE NITRA
vl.m. Milan  V A L K O V I Č

Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala v Nitre dňa 13.6.2008.

Milanko pochádza zo Zlatých Moraviec, kde úspešne ukončil gymnázium. I na jeho čas mladosti si spomenula dnes už 88 ročná pani profesorka gymnázia, ktorá recitovala pri jeho telesných pozostatkoch.
Milanko – Garone dlhé roky pôsobil v Nitre ako riaditeľ Bábkového divadla s ktorým pochodil celý svet. Toto divadlo bolo veľmi populárne hlavne vo Francii a na ďalekom východe. Podľa jeho rozprávania zožali veľké úspechy v Číne a v Japonsku, kde chodievali skoro každý rok, ale i v Jemene a na iných miestach.
Na CB pásme bol obľúbený, pretože mal hlboké znalosti z psychológie, politiky, histórie a neposlednom rade i z medicíny. Mnohým cébečkárom podal pomocnú radu v týchto oblastiach. Populárny bol nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, keďže dokázal robiť diaľkové spojenia s francúzsky hovoriacimi cébečkármi a perfektne vedel i po rusky čo bola jeho ďalšia „parketa“, robiť spojenia po vlnách éteru smerom na východ.
Garone nám bude chýbať. Vedel tak, ako nik iný, na CB stretnutiach urobiť zaujímavý a perfektný program pre prítomné deti cébečkárov, ktoré ho zbožňovali. Vždy ich očaril svojimi kúzelníckymi schopnosťami. Každý rok na stretnutí Jelenec (pod zrúcaninou hradu Gýmeš) mal kvalitne pripravený a profesionálne spracovaný kultúrny program na vyše ako jednu hodinu a deti ho preto mali veľmi rady a tešili sa každoročne, že bude s nimi zase ujo Garone.
Okrem predstavenia pre deti vedel hrať na harmonike a o zábavu pri ohníku a opekačke bolo postarané.
Veľmi pekné spomienky mám na Milanka aj ja osobne, pri príležitosti mojej okrúhlej päťdesiatky prišiel na „Haciendu“ a takýto zábavný program dokázal a vedel urobiť pre prítomných. Všetkým sa to páčilo, môže to potvrdiť aj Delta Nové Mesto n.V., Rádio Simon Nemšová, Taxameter, Tina Nitra a ďalší cébečkári.
Okrem svojho domáceho QTH v Nitre vysielal aj z portejblového miesta na Veľkom Inovci, kde mal chatu a kde chodil počas leta relaxovať. Nejednu noc predebatoval počas pobytu na chate nielen s nitrianskymi cébečkármi, ale aj s babkou Kosačkou, Včelárom Zlaté Moravce a aj s expedíciami.
Milanko - Garone Nitra odišiel do večnosti vo veku nedožitých 70 rokov. Boli sa s ním rozlúčiť na poslednej ceste mnohí nitrianski vyznávači CB pásma, ale aj rádioamatéri. Spomeniem aspoň niekoľko známych volačiek: Taxameter, Bloko, Vykuk, Stefan, Jewel, Jozef 4, Rak Nitra ja a niektorí rádioamatéri.

Česť jeho pamiatke!

Radio AWAS Nitra

Úprimná sústrasť smútiacej rodine! Kosačka

25. 1. 2007 nás navždy opustil

Dedko Dobrá vl.m. Vladimír Hošták

Správa o tom že dedkove srdce dotĺklo rna zastihla v práci dopoludnía, oznámil mi ju Satelit. Bolo mi z toho smutno a ihneď v tej chvíli mi napadlo, že musím napísať spomienkový článok pre človeka, ktorý si to zaslúžil a pre ľudí, ktorí ho mali radi a nikdy na neho nezabudnú.

V dušiach všetkých členov OCBR Stredné Považie zavládol smútok, keď sme sa dozvedeli smutnú správu., Že nás navždy opustil Dedko Dobrá - človek, ktorého si pamätám vždy ochotného pomôcť inému, vždy v dobrej nálade s úsmevom a ochotného obetovať sa pre spoločnú vec. Veľmi veľkou mierou sa zapísal do povedomia cébečkárov svojou preveľkou ochotou a veľkorysosťou pri pomoci na spoločných akciách nášho klubu.

Takou prvou významnou pomocou bola možnosť pri usporiadaní l. ročníka CB stretnutia SOBLAHOV 1997 pripraviť s pomocou dedka Dobrá kompletné stravovanie účastníkov.  Veľa z nás sa tejto prípravy zúčastnilo a iste si pamätajú ochotu a ústretovosť Dedka pri varení, ale aj materiálnu pomoc, ktorú vtedy poskytol bez akejkoľvek požiadavky. Bolo na ňom vidieť, že je rád v spoločnosti a rád nám pomohol. Toto však nebola jediná pomoc, ktorú poskytol členom OCBR Stredné Považie. Ani jedna významnejšia akcia sa nezaobišla bez výraznej pomoci Dedka Dobrá. Iste každému utkvel v pamäti veľmi dobrý guláš, ktorý Dedko varil na naše spoločné akcie, napríklad BURZA DOBRA. Taktiež si rád spomínam na stretnutia u Dedka v Dobrej pri rôznych príležitostiach, ako boli schôdze alebo len neformálne stretnutia.  Nikdy nezabudneme na veľkorysosť a ochotu Dedka, budeme na neho spomínať s úctou a vďakou.

Takého som ho poznal ja, a takého si ho budem pamätať, človeka nezištného, vždy ochotného pomôcť, poradiť, alebo len tak potešiť, keď bolo treba. Aj keď  sa Dedko v posledných rokoch nezapájal do diskusií na CB pásme, nič to nemení na veci, že patril medzi nás a mal medzi nami stabilné miesto. Takto to aj navždy ostane - bol a bude mať cestné miesto v našich srdciach.


Po Stanovi a Petrovi je Dedko tretím našim členom, ktorý nás navždy opustil. Bude nám chýbať tak, ako nám chýba Stano s Petrom, ale život ide ďalej, nezostáva nám nič iné, len sa s tým zmieriť a občas sa zastaviť, spomenúť si na priateľov, s ktorými sme prežili veľa pekných spoločných chvíľ pri rôznych akciách.

Stalo sa peknou tradíciou, že na pamiatku zosnulých sa stretneme, a ideme našim priateľom zapáliť na cintorín sviečku. Chcem veriť, že tento pekný a nezištný čin pretrvá a budeme si aj naďalej spomínať na našich troch priateľov každý rok.
Ešte raz, chcem touto cestou poďakovať Dedkovi Dobrá za všetky jeho činy a veci, ktoré urobil pre nás, robil ich s radosťou a nezištne.

Patrí mu naše poďakovanie a úcta.

Česť jeho pamiatke!

Démon Dubnica:   ocbr@ocbr.sk  ,  http://www.ocbr.sk/ 


 

18. 2. 2007 dotĺklo srdce

 26 ročného milovníka CB volačkou

Peco Dubnica - vl.m. Andrej PECÚŠ

Poznal som ho ako obetavého, ochotného kedykoľvek pomôcť každému z nás, kto to potreboval. Zväčša sa na jeho tvári udržiaval úsmev a porozumenie, niekedy mu cez tvár preletela letná búrka, rýchla a silná, no po chvíli opäť vyšlo slnko a tvár sa usmievala. Takto si budem Andreja pamätať ja. Skromného nenáročného, usmiateho, niekedy ukričaného, ale v zásade dobrého človeka , ktorý sa rád podelil zo svojimi radosťami. Medzi sebou v OCBR sme ho poznali ako PEC A, bol medzi nami v klube 6 rokov, a počas tohto obdobia stihol toho veľa a zanechal v nás nezmazateľnú stopu. Ostane po ňom v klube prázdne miesto, lebo sa nezabudnuteľné zapísal do dejín našej organizácie, či to už bolo pri organizovaní rôznych akcií, alebo pri zabezpečovaní konkrétnych činností počas nami uskutočňovaných akcií. Zapájal sa takmer do všetkých činností v klube, kus práce po ňom bolo vždy vidieť, Svojským humorom nám spríjemňoval zložité situácie a prinášal kus radosti a pohody medzi nás.
            Peco, budeš nám chýbať, nikdy na Teba nezabudneme, vždy si na Teba spomenieme pri príležitosti sviatku zosnulých, a takisto ako ostatným, aj Tebe pôjdeme zapáliť sviečku. Aj keď Peco už nebude medzi nami, zostane navždy v našich srdciach a pri našich spoločných akciách, na ktorých sa veľmi rád zúčastňoval, bude aspoň v duchu stále s nami.

S úctou a tichou smutnou spomienkou na kamaráta Peca

Démon Dubnica:  ocbr@ocbr.sk  ,  http://www.ocbr.sk/ 

Česť jeho pamiatke!

 

Cesta do Prahy na poslednú rozlúčku s priateľom ubehla rýchlo.

Pred svitaním som po dlhých rokoch, kedy som bola v stovežatej krásavici naposledy, stála na hlavnej stanici. Hneď pri vstupe do haly ma obklopili počerní páni a núkali mi na predaj nejaké noviny, o ktoré som nemala záujem. Rozhliadla som sa, zašla k okienku informácií a milá pani mi našla spojenia späť domov. Zacítila som, že sa na mňa niekto uprene díva, bol to nepríjemný pocit, tak som sa obrátila na predavača bagiet a potvrdil môj „ciťák“, bola som sledovaná. Informácia, že tam je denne niekto okradnutý, ma prikovala k stánku na bagety, kde som čakala až sa rozvidnie, aby som nemusela ísť asi 200 metrov po parčíku k električke. Nepríjemný pocit!

 Vo viazačstve pod Flórou mi pán viazač urobil NA POČKANIE slovenský dvojkríž, ktorý som neskôr položila do rakvy priateľa a počas doobedia som sa rozprávala so zamestnancami Olšanských cintorínov, ktorí sa o mňa starali ako o svoju starú známu kamarátku, ponúkli kávu, čaj, posedenie i možnosť na prezlečenia sa do čiernych šiat. Tam sa celkom zotrel nepríjemný pocit z rána na hlavnej stanici (ďakujem mladému pánovi v stánku predaja bagiet za informácie a dobré rady!), pretože ich pohostinnosť, láskavý prístup k človeku, ochota poradiť a pomôcť, vlastnosti, ktoré sú v dnešnej dobe vzácnosťou, mi dali vedieť, že dobro v ľuďoch stále existuje tak doma na Slovensku, ako i v Česku.  

S pani Marcelkou Papežovou, majúcou na starosti pohrebné obrady, som sa dohodla na programe, s fotografom a kameramanom na snímaní obradu a napriek tomu, že mi bolo na srdci ťažko, zažila som príjemné chvíle v spoločnosti pána Václava, zhodou okolností narodeného v ten istý deň a mesiac ako ja, iba o rok neskôr.

 I touto formou ďakujem zamestnancom pohrebnej služby Olšanských cintorínov.

 

VÝBER Z JEHO BÁSNÍ

 Úryvok z básne:

KDE ŠEDIVÉ MRAČNÁ...

Usmievaj sa a buď šťastná tak, ako som ja sám,

nahmataj tep života a rozdávaj vždy lásku tam,

kde šedivé mračná chmúria sa nad rosou

a znie striebro menín z cinkotu podnosov. 

 

KEĎ SA RAZ NEVRÁTIM 

Keď sa raz nevrátim, tak sa nehnevaj

a kvety no hrobe slzami polievaj.

Ja už nemám ani jednu jedinú,

zájdi k nám domov a pozdrav rodnú dedinu.

 

Keď sa raz nevrátim, rozhliadni so po šírom poli,

to je naše Slovensko, v zlatožltom kroji.

Oblohe povedz, že ju srdečne pozdravujem

a všetok svoj majetok, že jej odkazujem.

 

Keď so raz nevrátim, pomodli so za mňa,

veril som pravde, aj keď bolo klamná.

Môj podpis na múr kostola, pod ostatné dopíš,

kde svetu lásku hlása, strieborný dvojkríž.

 

Keď sa raz nevrátim, opi sa z čírej vody,

na uši si zaves farbu pier, čerešňové plody.

 Čo mi bolo milé, to všetko ľuďom daj

a z mozaiky myšlienok si ma pozliepaj.

 

Keď sa raz nevrátim, prepáč, že na teba sa nedívam,

láska, nebudem ti už blahoželať k meninám...

Tak si pískaj pieseň, ktorá môj hrob prikryla,

tú pieseň si pískaj, čo najkrajšia je od Kryla. BRATŘÍČKU... 

Moja krásna snežienka

(k narodeninám a meninám (16.3. a 16.11.):

 Moja krásna snežienka, snežienková pani,

dar ti dávam do vienka, šestnásť vyznávaní.

Až raz pôjdeš sama nocou po perlovom námestí,

uvidíš dedičstvo otcov, ako nad ním šelestí.

 

Moja krásna snežienka, snežienková víla,

v oku Vesny prstienka, krásu si si skryla.

Nosím si tu krásu v sebe ako bolesť, ako strach,

pristane však iba tebe, narodenej v snežienkach.

 

Šestnásť a šestnásť je tridsaťdva,

taká je dlhá niť hodvábna,

niť našej lásky priateľskej,

čo modrá hviezda svieti v nej.

 

Moja krásna snežienka, snežienková, milá,

zvečnená si v snežienkach, aby si v nich žila.

Keď raz moje pery zmĺknu a zostanú len spomienky,

nech ti v srdci navždy kvitnú mojej úcty snežienky.

 

Zákon besnoty

 Ja, básnik bláznivý, som tu bol a tu žil
a vaše príbehy si v srdci uložil.
O spomienkach na lásku,
o smrteľných omyloch,
o Vašich životoch, ktoré stvoril večný Boh.
 
Počúval som šialený plač nenávisti
nešťastných ľudí, čo ňou si boli istí,
čo im smrť jedno jediné povedala:
„Keď budete moji, tak budete v gala!"
 
Myslel som na slobodu, každý ma okašľal,
zo slobody zostal mi len konopný šál
a večná ničota vládne svetom navždy
a zákon besnoty... požehnáva vraždy.
 
Veril som na lásku, aj tá ma oklamala,
žltá farba slnka, čierny závoj móla.
Zničený svet mi náhradu ponúkol,
„naraz sa teda sám na tatarský kôl.“
 
Zúfal som za Vás a každý ma opľul,
desiatky jednotiek a desiatky núl...
(Zákon besnoty, čítajte teda ďalej...
a ty, krčmár, básnikovi ďalšie víno nalej!)
 
Ja, básnik bláznivý, som tu bol a tu žil
a vaše príbehy si v srdci uložil.
0 spomienkach na lásku,
o smrteľných omyloch,
o zákone besnoty, ktorý opľul večný Boh.

 

Keď Vesna bozkáva pery slnovratu

Vesna kráča krajinou zo sŕdc bohov zrodená,

vlasy z lúčov slnka má, do zlata je odená.

Na bieloskvúcich rukách má náramky

z ametystu, oči modré, srdce z lásky,

pery z jahôd, dušu čistú.

 

Zo studničiek vodou čírou, milo požehnaná,

budí slnko zo spánku a požehnáva rána.

Z hrkaliek jej smiechu, zvončeky nehy zvonia

a z bielych kvetov čerešní,

nám jej vôňa vonia.

 

V posvätnom lipovom háji, nad jej zlatým

oltárom, kvitne veky vekov od nepamäti,

jej zázračný strom, nad ním večne slnko

bez prestania svieti, vzhliadni k nebu vtedy,

vždy keď smutno je ti.

 

Pozri sa do slnka, pozri na tú nádheru zlatú,

to Vesna s láskou bozkáva, pery slnovratu.

Najkrajší dar od Vesny, to je jar milá,

dar pre tvoje meniny, milá Jarmila.

 

Na Kráľovej holi

 (Venované cébečkárom - portejblistom

vysielajúcim na Kráľovej holi.)

 

Na Kráľovej holi stojí biela víla

čelenka strieborná čelo jej ovíja.

 

A keď lúče slnka vlasy jej pozlátia,

tak túžby Slovienov sa im späť navrátia.

 

Tancuje po lúke a kvety bozkáva,

závoj sa jej vlní, je krásna, voňavá...

 

Na Kráľovej holi biela víla máva,

chlapcov portejblistov s láskou požehnáva.

 

Ked kráľ Svätopluk tiahol do boja

Keď kráľ Svätopluk tiahol do boja

naklonení boli mu všetci bohovia.

Meč Siglind si pripäl, pripäl ku boku

a zavelil Slovienom, zavelil k útoku.

 

Vesna mu spievala a Perún hromom bil,

aby žiadny Nemec večera nedožil.

Triglav sa preháňal na bielom žrebcovi

zvonili o slnko strieborné podkovy.

 

Vladykovia, kniežatá rúbali a ťali,

jemu sa však krvi ale stále máli.

Chors, milá mesiaca, smiala sa do dlaní

hŕstka ich zostala, už sú odrovnaní.

 

Prelestná bohyňa, prekrásna Pizamar

dýchala mu na vlasy a pohládzala tvár,

keď napínal tetivu a svišťali šípy,

pyšne viali na Devíne vejok jeho cípy.

 

Keď posledný Germán padol,

Svätopluk sa smial a objímal svojich

verných, vernejších od skál.

Nech pamiatka večná tu je, každého Sloviena,

tu sme Nemcov porazili a Perún nám požehnal.

 

Pereplut tam vyslal na stráž Svantovíta,

nech večným ohňom Germánov nad poľom tam víta.

Krv je dávno v zemi; len Stribog nad ňou fúka

a v našich srdciach navždy žije meno Svätopluka.

 

S volavčím chocholom vietor sa pohrával

i Svätopluk k nebesiam Siglindom zamával.

Víťazstvo je naše, sláva Ti, Morava,

ten kto sa nebojí víťazom zostáva.

 

MAMINA VEČNÁ PIESEŇ

(Venované milovaným dcéram.)

Keď ráno vstaneš z bielych perín,

srdce ti ticho oznámi, že láska ľúbi pieseň viery, tú pieseň večnú, od mamy.

 Keď z okna hľadíš, zasnívaná, na smútok šedej ulice, v hrudi máš lásku,

ktorej brána je v piesni mamy, kraslice.

 V srdci ti večná pieseň zneje, tá pieseň krásna, pre mamu a vtedy podáš ľuďom ruky, tým, čo ťa vždy len oklamú.

 Keď večer spánok pobozká ťa

a sen ti hlávku omámi, tak sa ti detské túžby vrátia v tej večnej piesni od mamy.

 V srdci ti večná pieseň zneje,

tá pieseň krásna, pre mamu a vtedy podáš ľuďom ruky, tým, čo ťa vždy len oklamú.

  

Úryvok z básne:

„SVETLO“

Vrahovia sa stretli a mlčky hrajú scat, v očiach majú zlobu, ich láskou je kat.

Na sekere krvou plače sloboda,

zostal len zub dračí, smrti úroda.

 

Zapáľme oheň čo nikdy nezhasne,

vytvorme plameň, plameň pre básne,

čo v nich svetlo lásky bude svietiť nám

a nikdy už nebude každý s každým sám!

 

Svetlo, raz ťa nájdeme aj v krivých zrkadlách,

premôžeme v sebe ten malý,

ľudský strach, budeme ti šepkať tisíc nežných viet, l

áskou nám budeš svietiť

na tento krásny svet.

 

Úryvok z básne:

ZDEGENEROVANÝ SVET

Stále sa rodia noví idioti,

ktorí chcú odomňa byť za alebo proti.

Stále sa rodia noví degéni,

ktorí si myslia, že majú patent na gény.

Stále sa rodia noví lumpi,

čo z ružových záhrad chcú narobiť žumpy.

Stále sa rodia noví debili,

ktorí by vystrieľať chceli všetky víly.

Stále sa rodia noví banditi,

ktorí majú mozog niekde pri ri...

Stále sa rodia nové hovädá

a keď na ne pomyslím, tak ma napadá:

Svet patrí špinavcom, lumpom a idiotom,

len nebyť nápadný, to je ich mottom.

Potichu spraviť chcú zo sveta stoku,

vládnuť by chceli na každom kroku.

 

NOVÁKY

Úryvok z básne venovanej mestečku, v ktorom Michal pracoval na železničnej stanici:

 Kde žijú najkrajšie zo slovenských žien,

kde ruku ti podáva najzlatejšie z mien,

tam kvitne mesto, ktoré stvoril čas,

tam sa raz vráti každý rodák z nás.

Kde rastú topole a v parku agáty,

kde nájdeš priateľstvo nad všetky karáty, tam je to mesto, čo navždy milujem,

tam je môj cit a šperk mu darujem.

Na mape ciest túžba spevavá

volá ťa k sebe ruža krvavá,

jej tŕne ostré sú ako bodáky,

naveky vekov nech žijú Nováky.

 

Keď skončí láska

Keď skončí láska nemáš už prečo žiť,

len stváraš bláznovstvá do zošalenia

a drobné keď na celé chceš premeniť,

v zmenárni lások ti ich nepremenia.

 

Lavička zakričí, jej zelené dosky,

srdce sa rozbúcha v divokom rytme,

uvidíš na zemi odkopnuté bozky,

namiesto svetla objíme ťa prítmie.

 

Nikto ti nepomôže, sám na to musíš prísť,

zo stromu lásky odpadol ďalší list,

nikto ti nepomôže, sám musíš ďalej ísť,

sám musíš hľadať odpadnutý lásky list.

 

Hľadíš na svet cez slzy, je ten istý,

len tebe v očiach sa niečo zmenilo,

láska v nich je prikrytá tmou nenávisti

pre dievča čo si ľúbil, oklamalo, zradilo.

 

So sklonenou hlavou blúdiš ulicami,

v duši sa ti modlí tiché dievča - samota

a ty si nevieš nájsť miesto pod hviezdami,

peklo ozdobené perlami,

ti zostane zo života.

 

Nikto ti nepomôže, sám na to musíš prísť,

zo stromu lások odpadol ďalší list,

nikto ti nepomôže, sám musíš ďalej ísť,

sám musíš hľadať odpadnutý lásky list.

 

Rumančeková poludnica

Krv mi víno rozpaľuje do žeravá

a víla poézie mi dáva znamenie,

acháty, tyrkysy, diamanty oproti láske

sú len zbytočné kamenie.

 

Trhaj si rumanček do zástery s nehou,

voňavý, ľahko mäkučký,

i rusalky ho rozosiali pre tvoje deti,

 pre ich vlasy, oči, pre rúčky.

 

Výskajúc a chichotajúc

stratili sa v jazernom mĺkvom opare

a mne z ich závojov priesvitných

dýcha rumanček šťastia do tváre.

 

Láskavá vôňa rumančeka nech navždy ti

pripomína krásu sveta, slnko lásky,

slovenskú zem, dcéru i syna a tvoja šťastná

hviezda, Marcelka, nech nikdy nezhasína.

 

SLNKO MÔJHO ŽIVOTA

 Báseň venovaná starej matke Helene,

(ktorá svojho vnuka Michala vychovala).

 

Kde slnko môjho života

„pod javorom“* je pochované,

ten kúsok zeme hladiť chcú

moje vďačné dlane

a prstom skrvaveným

do hliny napíšem:

„Tu som sa narodil,

toto je moja rodná zem!“

 *(Poznámka: Na hornochlebianskom cintoríne chránený strom „javor mliečny“)

 

 PERÚNOV OHNIVÝ KVET

Vykvitne na nebi vždy v pravú chvíľu,

osvetlí sedliaka, fľandru či vílu

zasvieti do očí dobrým aj zlým,

stúleným v posteliach či pocestným.

 

Osvieti paláce i chyže tmavé,

objíme čakanky ležiace v tráve,

postraší deti, aby sa báli

a zopár hlupákom pohľady skalí.

 

Požehná úrodu a pozláti klasy

perám dá pravý lesk Vesninej krásy,

vkĺzne do pokožky tehotným ženám

a ohnivé jazýčky daruje stenám.

 

Perúnov ohnivý kvet Slovanov spojí

v žeravej páľave kráľ stojí v zbroji.

Na celý slovanský svet žiari mu koruna,

zo zlata a diamantov, od boha Perúna.

 

Pozláti kupoly kresťanských chrámov

lačno sa preženie zlatistou slamou,

zvedavo preletí jaskyne, hrobky,

oživí vulkány i nečinné sopky.

 

Zablysne do komôr, pivníc aj chát,

ukradne dievčatám spony zo šiat,

zvezie sa potichu po rysej srsti

a pozdraví tých, čo pália si prsty.

 

Sekerou zatne do matky zeme

a na tom mieste, tam sa zídeme,

pre slávu Perúna spojíme sily,

tancovať budú nám slovanské vily.

 

Perúnov ohnivý kvet Slovanov spojí

v žeravej páľave kráľ stojí v zbroji.

Na celý slovanský svet žiari mu koruna,

zo zlata a diamantov, od boha Perúna.

 

SLOVANOM

Do vašich sŕdc som vstúpil

osmičkou nohou,

ja, Michal Krpeľan,

syn Vesny a Perúna,

syn slovanských bohov.

 VYZNANIE Michala

(rodnej dedine Horné Chlebany) 

V srdci mi kvitne krásna ruža,

ktorá je biela ako pokožka Lady a lesklá ako vlasy Pizamar.

Z jej lupeňov vonia názov mojej rodnej dedinky -

HORNÉ CHLEBANY.

Michal KRPEľAN

Môj priateľ Michal Krpeľan pripravoval do tlače svoju druhú knihu básní a požiadal ma o doslov, ktorý som mu zaslala v mesiaci september 2005, teda v čase jeho 46-tich narodenín. Bohužiaľ, pripravovaná kniha s doslovom zostáva zatiaľ bez vydania.

 DOSLOV (k zatiaľ nevydanej knihe)

 Poét Michal Krpeľan - autor nespútanej poézie.

Narodil sa ako prvé dieťa svojich rodičov, uzrel svetlo sveta v Horných Chlebanoch dňa 25. 9. 1959. Školské lavice a nohavice dral v základnej škole v Krušovciach od r.1966 do r. 1974, kedy odišiel do školy v Bánovciach nad Bebravou. Dnes pracuje na železničnej stanici Nováky a trvalo býva v Prievidzi s manželkou i dcérami.

Priateľ Michal je búrlivák s neskrotnou vôľou žiť svoj život naplno a túžbou milovať ho, pijúc jeho slasti i strasti až na samé dno a do dna.

Keď som 9 ročného chlapca Michala v roku 1968 (po vydaji som sa presťahovala do Horných Chlebian) po prvý krát uvidela, zaujal ma tým, že veľa čítal a o tom, ako na neho obsah knihy zapôsobil, vedel svojsky hovoriť. To znamená, prerozprával príbeh po svojom a snažil sa rozveseľovať poslucháčov rýmujúc slová. I preto bol u svojich rovesníkov obľúbený.

V čase, keď sa mladému človeku „zapaľujú lýtka“, Michal očividne miloval hudbu, no nie iba pre jej tóny (nemá veľmi vyvinutý hudobný sluch), ale hlavne pre slová textárov. Musel mať preložené všetky texty piesni zahraničných skupín, aby vedel o čom tie nádherné melódie hovoria a čím ho chcú osloviť. V tom čase sa navonok prejavoval ako hippies“. Po vydaní prvej platne Karla Kryla pod názvom Bratříčku, zavírej vrátka...“ prišiel čas, kedy sa plne stotožňoval s jeho myšlienkami majúc až bytostnú nenávisť k neslobode s odporom voči zlu v každej podobe a hlavne pohŕdanie totalitnou mocou. Následne z rádia „Slobodná Európa“ nahrával na magnetofónové pásky všetky Karlove skladby a v uvedenej „dobe Kryla“ začal písať svoje básnické prvotiny plné romantiky a „výlevov citov“ ku kráse prírody:

... Lúče slnka vstrebávajú do seba vysoké tóny postelí...;

 ku kráse domoviny - vo vydanej básni Keď vchádza svitanie -

...krúži orol pod tvárou teplého slnka a matka zem ľúbi všetkých bez rozdielu rás...;

ku kráse žien vo zverejnenej básni „Tej, ktorá je bohom milá“

Krásna si, krásna, ako rysích očí svit, príď ma ľúbezná dnes v noci navštíviť...

 Svoj vnútorný pohľad upriamoval však i na trpiacich ľudí, ako napríklad v nezverejnenej básni „Túžba“

Spoznával som ťa mĺkvu na vozíku pre chromých.

 Ako protipól písal básne proti neslobode, pätolízačstvu, udavačstvu, ohýbaniu chrbtov a pod.

V nezverejnenej básni „Škovránok“ píše:

Dni dlhé ako polárna noc, v slučke je hebký krk slobody,

kto je dnes pri moci... ten aj má MOC, brat, priateľ poleno pod nohy podhodí.

 Alebo úryvok  „Nech žije!“ (výsmech, výzva, pohŕdanie):

„Nech žije tuposť, láska na pranieri, totálne hlúposť a lož na tanieri!“

 Či úryvok z ďalšej nevydanej básne „Kvet“, ktorou reagoval na zabitie mladej dievčiny v šesťdesiatomôsmom roku:

Kvet lásky zomrel v tichej noci, zahynul za hrmotu tankov,

nikdy naplno nevykvitne pre špinavosť a zlobu katov.

 Na čas „Poučenia z krízového vývoja“ reaguje v básni „Zabúdanie pri plazení“

Paragraf hrozí nám z každého kúta, na mreže krajina nie je veru skúpa....

 Nebolo v bývalej Miestnej ľudovej knižnici knihy, ktorú by neprečítal (nevyhýbal sa ani Marxovi a Leninovi) a ku ktorej obsahu by nemal tak plno otázok, ako komentárov. Zo všetkých kategórií kníh však mal najradšej poéziu a miluje ju tak bytostne, že bez nej svoj život nevie a ani nechce žiť. Ako obecná knihovníčka som ho vnímala ako inteligentnú, tvorivú a samostatnú osobnosť. Nosil mi svoje verše a chcel počuť názor, ako na mňa pôsobia, čo sa mi na nich páči alebo nepáči. Tak pred rokmi, ako i dnes... POÉZIA JE V ŇOM a vidí svet i ľudí navôkol cez prizmu radosti i bolesti, múdrosti i bláznivosti, vážnosti i humoru, hravosti i satiry, ale hlavne cez prizmu „šibalstva“ a LÁSKY.

Poézia na krídlach Pegasa vynáša človeka do výšin tak, že môže vidieť a hlavne prežiť hĺbku nadhľadu.

Keďže priateľa Michala som mala možnosť vidieť ako sa vo vyjadrovaní vnútorných prežívaní zdokonaľuje a rastie, mojim želaním je, nech jeho verše „krásnym slovom tepané“ oživujú a povznášajú, robia nás lepšími, citlivejšími a duchovne bohatšími.

   Priateľka Anežka Vražbová z H. Chlebian - Kosačka

 

Posledné zbohom kamarátovi

Luboš Velmez

vl.m. Lubomír Slabý

(17. 9. 1956 V.Meziříčí -  17. 1. 2005 Mostice u V.Meziříčí)

Rozloučení s přítelem
Lubomír Slabý - Luboš Velmez - narodil se 17. 9. 1956 ve Velkém Meziříčí. V letech 1971 až 1974 se učil strojním zámečníkem v GEOTESTU – Uhřínov, kde také pracoval do roku 1991. Od roku 1991 až do roku 1993 pracoval u Technických služeb ve Velkém Meziříčí.
Od mládí jeho koníčkem bylo radioamatérství. Působil v místním radioklubu kolektivní stanice OK2RAB ve Velkém Meziříčí. Později působil v radioklubu Třebíč – Borovina, kde se aktivně zúčastňoval radioamatérských soutěží v kolektiv-ní stanici OK2KLN. Ovládal velmi dobře telegrafii, takže se aktivně zúčastňoval okresních přebo-rů v rychlotelegrafii, kde později působil také jako rozhodčí.
Během působení v radioklubu Třebíč – Borovina rád navštěvoval Jižní Čechy, zejména oblast Třeboňsko, řeku Lužnici a rekreační oblast ryb-níku Dvořiště u Lomnice nad Lužnicí, kde měl hodně přátel mezi vodáky a radioamatéry. Vždy se do těchto míst rád vracel a vzpomínal na krás-né chvíle, strávené u vody a táboráku mezi kama-rády. Později jeho zdravotní stav nedovoloval plně se věnovat svému zaměstnání a koníčku. Od roku 1996 byl v částečném invalidním důchodu a vypomáhal u různých firem dle svých zdravotních možností.
Od roku 1999 se opět začal plně věnovat svému koníčku a to vysílání na občanském pásmu CB. Založil expedici s názvem „ LUKA“ a později působil v expedici „VYSOČINA“, kde měl mnoho zásluh na dobrém umístění v celostátních soutěžích. Po celou dobu rád vyjížděl na kopce pokud mu to jeho zdravotní stav dovoloval. Poslední výjezd na kopec „KŘOVINA“ nedaleko Nového Města na Moravě absolvoval v srpnu r. 2004, kde již bylo patrné, že jeho zdravotní stav se zhoršil. Od září 2004 začíná těžká nevyléčitelná nemoc a stále se snaží do poslední chvíle nevzdávat se a bojovat. Dne 17. 1. 2005 umírá v nemocnici v Mostištích u V. Meziříčí na zákeřnou nemoc. (Zdeněk Velmez, Velké Meziříčí)


POSLEDNÉ ZBOHOM

 Už za života sa stal legendou CB na Slovensku

 "LESKY" BRATISLAVA

 Jozef LESKOVSKÝ

Dňa 28. 7. 2004 som dostala oznam od Deltu Nové Mesto n/V. o úmrtí nášho známeho cébečkára volačkou Lesky Bratislava, ktorý roky „sedel“ na 33 kanáli a chodieval medzi nás na CB stretnutia, pokiaľ mu to zdravie dovolilo.

Lesky - elegán so šarmom jemu blízkym si dokázal získať srdcia ľudí. Za svojho života sa stal živou „legendou“ CB pásma 27 MHz na Slovensku. Vždy bol ochotný poradiť, poslúžiť a pomôcť. Navigoval po hlavnom meste Bratislave mnohých šoférov a podával informácie všetkého druhu. (I v Júnošíku č.1/2004 nájdete článok o jeho ochote a pomoci.)

Keď pred rokmi zavítal (cestou zo stretnutia na Remate) za mnou do Horných Chlebian s klobúkom na hlave a neodmysliteľnou paličkou v ruke, chodenie mal veľmi bolestivé, zostali mi v pamäti jeho slová, citujem:

-„Kosačka, buďme veselí a rozdávajme radosť, keď už nám zdravie neslúži ako potrebujeme. “

Všetci, ktorí ho osobne poznali vedia, ako sa snažil rozveseľovať smutné tváre vtipmi a historkami zo života cébečkárov.

Vy, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

  Česť jeho pamiatke!

 Za cébečkárov Slovenska - Kosačka

O Jozefovi volačkou LESKY  Bratislava napísali:

LESKY Bratislava je na príjme na 16-stom kanáli

V živote človeka nastávajú situácie, kedy potrebuje pomocnú ruku, lebo ani pri najlepšej vôli nemá času a možnosti na dlhšiu prípravu pred cestou autom. Tak sa stalo i mne a som rád, že máme na cébečku ešte stále viac tých, ktorí sú ochotní a slušní ľudia.
Dňa 2. decembra nám v neskorých večerných hodinách prišiel telegram s textom: „Dostavte sa 3. decembra v dopoludňajších hodinách do Národného onkologického ústavu svätej Alžbety.“
A problém bol na svete. Nastala otázka, kde to môže byť. Večer som sa pozeral do mapy Bratislavy, ale nič prevratné som tam nevyčítal. Po dvoch hodinách štúdia zemepisu nášho veľkomesta som to vzdal zo slovami:
-„Na mieste sa uvidí!“
Je ráno. Matka s roztraseným srdiečkom je zbalená a sedí už v aute, olej v motore doliaty, ešte zbežne skontrolujem čo je treba a priberám spolujazdca – brata a samozrejme vysielačku s magnetkou. Matka sa ma pýta:
-Martinko, načo to tam montuješ?  odpovedám:
-„Uvidíš na čo je to dobré.“
Cesta pomaly ubieha. Vchádzame do Nitry a dávam výzvu na 1. kanáli, kde sa mi ozve Rádio AWAS Nitra. Pozdraví, zaželá šťastnú cestu a už sme na diaľnici smer Bratislava. Po ceste sa nám posmieva zopár kamiónistov, vraj, kam sa hrabem s tou „popolnicou...“
Prichádzame do Bratislavy a hneď pri vstupe som zistil, že sa v nej poriadne zmenilo za roky čo som tam nebol. Dávam výzvu na 10 kanáli a žiadam dobrých cébečkárov o navigáciu. Ozve sa mi nejaký hlupák a pošleoma do p.... aj s tou „popolnicou“ v ktorej sedíme. Neznášam vulgárnych ľudí, no ovládam sa a prelaďujem na 16-nástku o ktorej viem, že je domovským kanálom dobrého priateľa CB volačkou Lesky Bratislava (na foto vpravo). Nebolo ho treba ani volať, už tam viedol debatu. Brejknem sa a nasledujú pozdravy s osviežovaním si pamäti, kto je kto a odkiaľ sa poznáme. Lesky je okamžite ochotný pomôcť nám, štartuje komputer, volá mobilom svojich priateľov volačkami Luky a Mareček.
Navigujú ma semafor po semafore, ulica po ulici na správne miesto, rovno pod okna nemocnice a upozorňujú ma, že tam nie je kde parkovať. Vykladám posádku a mierim na parkovisko pred nákupné stredisko TESCO. Za pol hodinu sme vybavení a bohužiaľ, matku sme tam museli nechať. Nasleduje blesková kontrola vozidla a ide sa naspäť do Zlatých Moraviec. Samozrejme, počas jazdy mestom i za ním sa zhováram z Leskym. Za mestom Sereď predbiehame starší ťahač Liaz s vodičom Ivanom z Nitry a vzápätí nasleduje výzva na zelenú škodu 100. Konečne jeden kamionista, ktorý nás berie ako rovnocenných účastníkov cestnej premávky. Debatujeme po celý zvyšok cesty domov o anténach a rádiostaniciach.
Ďakujem Vám, páni cébečkári Lesky, Luky a Mareček Bratislava za ochotu pomôcť a príjemnú spoločnosť počas pobytu v Bratislave a taktiež kamionistovi z Nitry za fajn pokec o technike. Presvedčil som sa, že je viac tých slušných a ochotných ako takých hulvátov, o akom som sa zmienil.

Tino Zlaté Moravce
 

  

 Keď zvony smutne bijú

V pondelok 30. 8. 2004 vo veku 36 rokov nás po zákernej chorobe navždy opustil kamarát cébečkár, odborník na meraciu a satelitnú techniku,

"SATEL Boleráz", vl.m. Jaro KRCHNÁK

Posledná rozlúčka sa konala 2. 9. 2004 v Bolerázi pri Trnave.

  Česť jeho pamiatke!

 Za všetkých  Pietro Trnava

 

..

Človek, ktorý po sebe zanecháva svetlo

Niet slov ktorými by som vyjadrila bolesť a smútok nad stratou vzácneho a dobrého človeka, vydavateľa CB novín Výzva na kanále,

Milana 42 

Ing.Miloslav Vohralík

Hradec Králové
vo veku 51 rokov

20. 4. 1952 – † 5. 8. 2003

nás náhle opustil vo večerných hodinách o 21:45 hodine dňa 5. 8. 2003. Posledná rozlúčka so zosnulým sa koná v Kuklenách Hradec Králové dňa 11. 8. 2003 - pondelok.

Česť jeho pamiatke!

Priateľka Anežka

Jeho život patril rodine a duchovnu. Svojou činnosťou napĺňal životy tých, ktorí sa venovali ušľachtilému športovému koníčku - CB rádiovým vlnám. Život CB a jeho dianie zdokumentovával v CB novinách, mesačníku Výzva na kanále. Okrem CB mesačníka robil i BIO noviny o zdravej výžive.
Milan 42 je neodmysliteľnou osobnosťou CB a niet človeka, ktorý by si ho neuchovával v srdci za jeho láskavý prístup ku každému bez rozdielu a s ochotou pomáhať všade tam, kde je treba. Jeho tvorivý duch sa prejavoval nielen spoluorganizovaním v Česku najväčšieho Medzinárodného stretnutia rádioamatérov a cébečkárov v Holiciach, založením zväzu Českej asociácie klubov a uvedením mnohých podnetných akcií na CB pásmo ako napríklad „Súťaž o pohár ČAK-u“, „Nonstop portejbl“, „Éter bez hraníc“ atď., ale i na doskách ktoré znamenajú svet- v ochotníckom divadle kde dlhé roky pôsobil a stvárňoval rôzne postavy a postavičky života.
Nech nám je navždy vzorom i podľa výroku, ktorý mi povedal na stretnutí v Holiciach, keď mi ukazoval divadlo a javisko na ktorom hrá: „Kto byl slušný, ten je a bude slušný vždycky a na CB je hromada slušných lidí s kterými je o čem hovořit a co dělat. Na ně se obracej, k nim jeď a tvůj duch nikdy neucítí prázdno a nihil!“ Oslovil ma do hĺbky duše a prehĺbil vo mne úctu k nemu a všetkému čo robí s láskou, obetavosťou a s prehľadom.
Vyjadrujem hlbokú sústrasť manželke Mirke s deťmi, matke Miluške a celej smútiacej rodine. V pozemskom živote zostáva po ňom prázdne miesto, ale nie v našich srdciach v ktorých zanechával po kúskoch mozaiku svetla svojho ducha napĺňaného plodným a zmysluplným životom.
Venujte tichú spomienku s modlitbou dobrému srdcu, nášmu velikánovi CB pásma 27 MHz, Milkovi – Milanovi 42 Hradec Králové, ktorý po sebe zanecháva svetlo svojho duchovne bohatého života.

Za cébečkárov Slovenska
Anežka Vražbová - Kosačka Horné Chlebany

Smutné tóny umieračika

Tandem 1 Prievidza

vl.m.Dušan Gáhér  († 13. apríla 2003)

nás 13.4.2003 náhle opustil, rozlúčili sme sa s ním v utorok 15. 4. 2003 o 15. hodine na mestskom cintoríne v Prievidzi.

 Keď sa povedalo stretnutie VIZOVICE alebo KOTLÍK TRNKY BRNKY, pred vnútorným zrakom sa mi ako film premietne obraz drobného usmiateho človeka, ktorý vedel nielen zabaviť, ale aj povzbudiť a prejaviť spoluúčasť na šťastí či nešťastí iných. Naposledy sme mali spojenie počas Jánskej noci, kedy mi povedal: „Kosačko, pokud budu žít, o rok se sejdeme a bude nám zase veselo.“
Dňa 2. 11. 2003 zomrel predpoludním o 11 hodine

TONDA VIZOVICE

vl.m. Anton MATĚJKA

V piatok 7. 11. 2003 sa s ním rozlúčila rodina, priatelia, známi a taktiež cébečkári. Tonda bol priateľský a kamarátsky človek bývajúci vysoko nad Vizovicami, kde mal na vysielanie výborné QTH, lebo ho bolo počuť nielen na Morave a v Česku, ale i na Slovensku. Ohlasoval sa nám i na kanáli 33 a dával body expedíciám na kopcoch. Niekoľko rokov moderoval Valašský KOTLÍK TRNKY BRNKY a taktiež viac rokov sa staral ako vedel a vládal o svoju ťažko chorú matku.

Tonda, je po tebe prázdne miesto, bude mi chýbať tvoj hlas pri portejblovaní na Panskej Javorine v Inoveckom pohorí, kde si sa mi vždy ozval a pobudol pri vysielačke i celú noc.
Vy, ktorí ste Tondu poznali, venujte mu tichú spomienku s malou kytičkou v podobe modlitby.

Česť jeho pamiatke!

Anežka Vražbová

Dňa 11. 9. 2001

nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil


K 1 Dubnica

vl.m. Peter KURINEC,

vy, ktorí ste ho poznali, venujte mu modlitbu a tichú spomienku.

Česť jeho pamiatke!

Kosačka:  http://www.ocbr.sk/ 
 

Moje stránky

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz/
Vianoce:
http://vianocesk.wz.cz/ 
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org/
Svadba:
http://svadbask.unas.cz/ 
Bylinky:
http://bylinky.czweb.org/ 
Moji psi:
http://mikinka.czweb.org/ 
Príroda:
http://milujempanip.wz.cz/ 
Slovania:
http://slovania.czweb.org/
Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to/ 
Zo života:
http://svetbabik.czweb.org/ 
Miss sveta z Indie:
http://aishwarya.wz.cz/
Obec H.Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz/ 
Hobby CBRSK Horné Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz/
Kóma - prežila svoju smrť:
http://gloriapolo.czweb.org/
Môj pes Mikinka a ďalší psíkovia:
http://cezmin.szm.com/
Christmas all the year:
http://vianocechristmas.czweb.org/ 
Múdra ako rádio:
http://mudraakoradio.euweb.cz/ 
Milujem pani Prírodu:
http://eufrosyne.wz.cz/ 
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org/ 
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz/
Cezmín:
http://cezmin.czweb.org/ 
Vianoce:
http://vianocesk.szm.com/
Stránky urobené zdarma iným
Dieťa a jeho práva:
http://dieta.czweb.org/ 
Buldog english:
http://rudovaetuda.czweb.org/
Cébečkár a jeho olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk/
Kresťanský spolok CB seniorov ČR:
http://rannisedmicka.wz.cz/

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

by Cezmín Slovakia roku Pána 2011 http://cezmin.wz.sk