Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním
Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet
Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1080x1024 pixelov
[Späť | Obnoviť | Dopredu]
Túžba po
dotyku s vesmírom
Amatérske
vysielanie prvých fotozáberov zo
stratosférického balóna naživo po PRVÝ
krát na Slovensku
Je naozaj krásne,
ak ľudia nezabudnú snívať s otvorenými očami aj
"hlavami" a idú za svojim snom s hlbokým
presvedčením, že ho môžu naplniť a stane sa
skutkom. Človek môže byť len vďačný zato, že
stále máme takých zanietencov, ktorí dokážu ísť
za svojim snom s plným nasadením a robia veci,
ktoré by inak bez presvedčenia nevedeli dokázať
zrealizovať. Som rada, že som mala možnosť
zoznámiť sa s projektom STS-1 prostredníctvom
Delty Nové Mesto nad Váhom, ktorý sa priamo
zúčastnil príprav a letu stratosférického balóna
STS-1 s jeho návratom na zem a aj dohľadaním.
Je to neopakovateľný autentický zážitok, ktorý z
pamäte nevymizne a prináša človeku nielen
radosť, ale aj množstvo nových či doplňujúcich
informácií v danej oblasti záujmu. Krásne na tom
je, že lety stratosférických balónov pripravuje
a realizuje tím rádioamatérov zo Šport clubu
Považany a realizáciu projektu má na starosti
konštruktér - amatér Radim Mutina z Ružomberka
(syn cébečkára Dominika Ružomberok vlastným
menom Břetislav Mutina) a výdatne mu pomáha aj
syn ďalšie cébečkára Bordonára Ružomberok.
Zaujímavé na tomto projekte je práve to, že
schopní konštruktéri robia svoje dielka doslova
"na kolene" bez podpory štátu a toľko v médiách
"omieľaných" eurofondov. Do projektu investujú
tak svoje financie, ako aj svoj voľný čas a
všetky vedomosti, ktoré majú a ktoré pri
realizácii svojho sna dopĺňajú, rozširujú a
snažia sa ich aj popularizovať na svojej webovej
stránke.
Hlavným cieľom druhého letu STS-2 je okrem
dosiahnutia najvyššieho možného bodu výšky letu
balóna aj priamy prenos fotografií naživo a v čo
možno najlepšej kvalite. To je podmienené
množstvom faktorov a samozrejme medzi ne patria
aj finančné možnosti aktérov projektu na výšku
kvality prístrojov.
Tí, u ktorých niet ducha otvoreného pre ľudskú
zvedavosť a samostatnú tvorivosť namietnu a
kriticky sa postavia k projektu konštruktérov -
amatérov s tým, že to je celkom zbytočné, však
je na internete množstvo kvalitných fotografií z
meteostaníc, meteorológovia to dokážu hocikedy.
Takisto namietnu, že dnes už aj malé deti dokážu
"poskladať" hotové zariadenia a vyslať ich do
výšok a podobne. Práve u týchto "kritikov pre
kritiku" sa stráca to hlavné, "hravé dieťa v
nás", ktoré by malo byť v nás až po sklonok
života, aby náš duch rástol a dokázal prijímať
nové impulzy života. Rozum hovorí, že je
priepastný rozdiel pracovať s hotovými
fabrickými výrobkami a skladať ich dohromady a
medzi dennodenným praktickým učením sa pri
prepočítavaní a skladaní samostatných súčiastok
dohromady a dopracovať sa ku konečnému výsledku
cestou pokusov a omylov. Veď aj veda a samotné
vedenie je založené na množstve pokusov aj
omylov, kým sa dostane na svetlo sveta konečný
výsledok.
Stratosférický balón STS-2
Nastal druhý
pokus o dotyk s blízkym vesmírom – let
stratosférického balóna s
označením STS-2. Pôvodne bol plánovaný druhý let
balóna na jar. Vypustenie balóna v januári však
so sebou prináša niekoľko nových výziev, s
ktorými sa treba popasovať a to: silné prúdenie
vo vyšších vrstvách atmosféry – tzv. jet-stream,
vzniká riziko, že balón s nákladom zaletí veľmi
ďaleko. Z tohto dôvodu ide i o pokus o
dosiahnutie rekordnej výšky.
Zimné obdobie predstavuje isté ťažkosti hlavne pri dohľadávaní nákladu po návrate na Zem.
V skorých ranných hodinách (o 3:00) dorazil tím
nadšencov na miesto štartu v Považanoch, kde ako
prvé pripravil elektrotechniku, antény a
zariadenie na sledovanie letu stratosférického
balóna.
Začínajú testy, ktoré trvajú niekoľko hodín.
Kľúčom je zistiť nielen to, či praje štartu
počasie, ale aj či funguje systém na sledovanie
a dohľadanie nákladu. Jeho súčasťou sú
fotoaparáty a videokamery, ktoré budú
zaznamenávať let na pamäťové karty.
Po siedmej hodine rannej nasleduje telefonát na
riadenie leteckej prevádzky a prvé ubezpečenie,
že dnes balón naozaj poletí. Zašumelo to ako
v domčeku včelstva. Približne dvadsať ľudí s
napätím a očakávaniami pracuje na prípravách a
zopár z nich hľadí na obrazovky troch LCD
televízorov, kde sa nachádza online poloha
lietadiel a aj poloha balóna. Nadšenci vidia, že
vo výškach je už riadne hustá premávka
lietadiel. Štart je povolený od ôsmej do osem
hodín pätnásť minút. Okolo pól ôsmej je test GPS
hotový, stratosférický modul ukazuje svoju
polohu správne a je ho možno uzatvoriť. Na jeho
okrajoch sú reflexné nálepky, aby ho bolo možné
nájsť aj za tmy v prípade, ak by nastali pri
dohľadávaní nejaké ťažkosti. Na uzatvorený modul
ešte prilepiť naše najobľúbenejšie domáce jedlo
"halušky" s titulkom SME.sk a partia
začína s nafukovaním balóna na približne desať
centimetrovej snehovej pokrývke miestneho
ihriska ihneď po telefonáte na riadenie letovej
prevádzky s povolením štartu o ôsmej hodine.
Očakávaná výška balóna
je 34 kilometrov a stúpanie šesť a pol metra za
sekundu.
Ako je dobrým zvykom, najprv aktéri vypustili
modrý balónik do vzduchu, aby videli, kam bude
stúpať v tichom rannom a hlavne miernom snežení
bez silného vetra. Nad dedinou sa vznášajú
oblaky a balón sa už majestátne týči do
dva a štvrť metra nad zemou so šírkou približne meter
osemdesiat, zaťažený s obsahom štyroch
kilogramov vody v bandaske. Napätie stúpa a
pohľady zúčastnených smerujú nielen na balón s
príslušenstvom, ale i vozvysok k nebesiam.
Podarí sa prekonať spomenutých 34 kilometrov?
Dostane sa do výšky zoskoku Rakúšana? Vydrží
technika a nasníma všetko ako predpokladáme a
chceme? Dohľadáme ho po ukončení misie?
Množstvo zatiaľ nezodpovedaných otázok vírilo vo
všetkých mozgových závitoch dohora hľadiacich
aktérov projektu STS-2. Všetci mali v
očiach spoločnú črtu, túžbu s nádejou, že sa
projekt vydarí a ich námaha, úsilie, stovky
hodín strávených pri konštrukcii s množstvom
pokusov, omylov a znovu pokusov s napravenými
omylmi bude korunovaná úspešným zavŕšením ich
snažení.
Presne o ôsmej hodine štart a balón takmer vo
vertikálnej polohe rýchlo stúpa do výšky, modul
sa točí dokola iba mierne a predznamenáva, že by
mohli byť pekné zábery. Po vzlietnutí vyráža
pátrací tím do terénu. A to už stúpa nielen
balón, ale aj napätie s adrenalínom. Lov -
dohľadávanie má svoje neopakovateľné čaro. Bolo
doposiaľ dosť tých, ktorí sa svojich modulov
nedohľadali a ktoré čakajú na objavenie tak od
domácich či zahraničných dohľadávačov, ako aj
náhodných nálezcov s oznámeniami, že ich našli.
STS-2 letel v stratosfére a po prvý raz na
Slovensku sa mu podarilo naživo, cez rádioamatérske pásma, poslať aj
fotografie. Sledovanie bolo možné online na
stránkach sme.sk
Modul bol projektovaný na extrémne podmienky,
ktoré zvládol bez veľkých ťažkostí a priniesol
podrobné dáta z troposféry a stratosféry až
do výšky 38 kilometrov čo je o 4 kilometre
vyššie od predpokladaných 34 kilometrov.
Kozmické žiarenie v 38 kilometroch nie je také
silné, aby ohrozilo fungovanie prístrojov v
module. Felix Baumgartner zoskočil z výšky 39
km a prekonal zvukovú rýchlosť, takže iba 1
km a niekoľko desiatok metrov delil balón od výšky zoskoku rekordmana.
Prístroje potvrdili, že teplota automaticky so stúpajúcou nadmorskou výškou
neklesá. Na štarte bolo tesne pod nulou, vo
výške deväť kilometrov teplota prekročila
mínusovú hranicu 51°C a potom sa opäť otepľovalo
na -20°C. Inak, ako stratosféra sa označuje
oblasť vo výške približne 10-50 km nad Zemou.
Najchladnejšie je v jej spodných vrstvách
(mínus 45 až mínus 75 °C), teda... v
spodnej stratosfére dochádza k pohlcovaniu
ultrafialového žiarenia a podstatná časť tepla
vzniká práve z tohto procesu. V tejto časti
stratosféry je prítomný ozón, veľmi intenzívny
skleníkový plyn, ktorý chráni Zem pred
ultrafialovým žiarením. Pohlcuje tak nielen UV
žiarenie, ale aj časť tepla zo spodnej vrstvy –
z troposféry a v horných poschodiach
stratosféry teploty rastú nad nulu.
Balón podlieha zvýšenej námahe pri prelete z
troposféry do stratosféry. Medzi týmito vrstvami
sa pohybujú jet-streamy rýchlosťou až okolo 600
kilometrov za hodinu.
Extrémne bolo zrýchlenie na 360 km/h., ktoré
modul zaznamenal krátko po prasknutí balóna tam,
kde pre riedky vzduch nefungoval padák. Za
tridsať sekúnd sa „rozbehol“ z nuly smerom k
zemi na 362 kilometrov za hodinu. Počas
letu modul zhotovil veľké množstvo fotografií a
vyše dve a pol hodiny videozáznamu, ktorý bežal
aj potom, ako dopadol na zem. Väčšina
prístrojov fungovala aj po náraze na zem a pri
dopade modul narazil rýchlosťou 23,4 kilometra
za hodinu.
Niekoľko údajov v číslach, ktoré modul
priniesol: Najvyššia zaznamenaná teplota: na zemi
-1,5 st. C.
Tlak pri zemi v čase štartu:
1012 hPa.
Teplota vnútri modulu:
+16,7 st. C
až
+32,2 st. C.
Rýchlosť stúpania:
4 m/s - 9 m/s. Najvyššia dosiahnutá výška:
38 003 metrov
-
balón ju dosiahol
o 9:51. Najnižšia teplota:
- 51,3 st. C
vo výške
9060 m. Dĺžka letu:2:29:01,
z toho pád:38 minút 32 sekúnd. Najvyššia rýchlosť v páde:
100,6 m/svo výške
36 861 m. Krabica s technikou
začala padať rýchlosťou
100 m/s (360 km/h),
postupne ako hustla atmosféra,
spomaľovala na rýchlosť pri páde
6,6 m/s. Údaje z najvyššieho bodu:
teplota
20,4 st. C,
vlhkosť
0 %,
teplota v module
+20,3 st. C,
barometrický tlak
3,87 hPa.
Posledný signál bol:
o 10:26
z výšky
1 986 m. Krabička dopadla:
cca 70 km
od miesta štartu.
A k týmto údajom ešte jeden a to podstatný.
Stratosférický balón stál oveľa viac času ako
financií. Ide o to, že nadšenci dokázali
vydolovať z mála maximum. Nešlo o fabrickú
skladačku, (ako keď si kúpite montovaný dom "Okál"
a majstri Vám ho do týždňa zmontujú "na kľuč"),
ale o ORIGINÁL modul, ktorý niesol
minikamery s hmotnosťou len 13 gramov, ktorý
fotil zábery vo výške 38 kilometrov s rozlíšením
16 megapixelov a po celý čas posielal online cez
amatérske rádiopásma fotky
a bez finančnej podpory z eurofondov.
Väčšina zariadení vo vnútri, vrátane plošných
spojov i samotný modul, sú originálnym riešením
rádioamatérov a celé zariadenie bez padáka a
nosných laniek vážilo iba jeden kilogram. Toto
prispelo k faktu, že balón dokázal vyletieť až
nad 38 kilometrov. Týmto výsledkom boli
korunované stovky hodín konštruktérov pri
realizácii sna, dostať balón čo najvyššie,
získať "naživo" fotodokument a aj
videozáznam.
Je 11 hodín a 22 minút, éterom zazneli slová:
"Našli sme modul!"
Modul je medzi rozostavanými domami
v zasneženej dedine
Huslenky na Morave
Rádioamatéri ho zamerali s presnosťou šiestich
metrov. O 13 hodine a 40 minútach je tím
dohľadávačov späť na svojom pracovisku, kde dáva
do počítača dáta a sleduje videozáznam z dolnej
kamery, ktorá nahrala všetko počnúc štartom a
končiac dopadom na zem. Bočná kamera zaznamenala
takmer pól hodinky letu a potom zlyhala.
Reakcia
starostu obce Huslenky, ktorá ma pobavila...
Dar z nebe pro
obec Huslenky
Balíček který dopadl na katastrální území
Huslenky jste povinní nahlásit starostovy obce.
Tímto Vás vyzývám k odevzdání celého balíčku k
rukám starosty obce. Email: starosta @ huslenky.
cz. Originál:
TU!
Český vzdušný
prostor
„narušil“ slovenský balon s nákladem halušek
15. ledna 2013
Balon odstartoval
z obce Považany v osm hodin ráno. Stoupal a
směřoval po slovenské straně hranic k Žilině.
Pak se "rozmyslel", zamířil na západ, přeletěl
hranici a dopadl nedaleko Vsetína.
A jakýpak by to byl slovenský balon, kdyby
nevezl i krabičku s nákladem halušek. Dobře,
lehčí tón stranou.
Balon se k "emigraci" nerozhodl dobrovolně, nad
Česko ho zavál vítr. A cíl projektu, který
uspořádal tým radioamatérů STSproject.net ve
spolupráci s deníkem SME (který nyní slaví
dvacáté narozeniny), byl trochu jiný: zkusit
jako první na Slovensku vyslat stratosférický
balon, který dokáže fotit černotu vesmíru a
zakřivení Země a rovnou během letu posílat
snímky na zem. Neznamená to ale, že by celá akce
byla jen sucharským vypuštěním, sledováním a
nalezením balonu. "Řídící centrum v Považanech
vypadá jako malé NASA v krčmě. Na třech LCD
televizorech je on-line poloha letadel a balonu,"
líčil brzy ráno atmosféru ve středisku reportér
SME. Krátce poté dalo řízení letového provozu
povolení ke startu. A za chvíli doplnil další
zprávu z paluby: "Houston hlásí, že halušky na
palubě zamrzly. V okolí modulu je -46 stupňů
Celsia." Heliem naplněný balon nakonec překonal
očekávání a praskl ve výšce 38 003 metrů. Viac
TU!
Z diskusie
Niekto
nepochopil, že cieľom bolo, aby balón praskol.
Ako inak by sa náklad vrátil opäť na zem?
V tom je celá pointa, že balón vynesie do výšky
zariadenie, ktoré cestou všetko zaznamenáva na
foťák/kameru. Potom balón praskne a náklad padne
na padáku naspäť, aby ho mohli vyzdvihnúť a
získať tak záznam z letu.
Na tom všetkom je zaujímavé to, že partia
amatérov s (v podstate) bežne dostupným
zariadením skompletizovaným "na kolene", je ho
schopná vyslať do výšky cez 30km a získať
unikátne zábery so stratosféry. Vie si niekto
predstaviť, že by bolo niečo podobné možné pár
rokov dozadu?
BTW, "páči sa" mi, ako to tu väčšina kritizuje,
nadáva na kvalitu záznamu, ukazuje, ako to iní
spravili lepšie a podobne. Ale ani sa nezamyslí
nad tým, koľko technických problémov treba
prekonať a vyriešiť, aby to bolo možné? Je fajn,
že niekto iný to dokáže lepšie. Ale koľkí z nás
by dokázali niečo podobné sami? Je ľahké
povedať, toto je o ničom, lebo tam ten to
spravil lepšie.
Za seba vyjadrujem obdiv konštruktérom, že také
zariadenie skonštruovali a podujali sa na
podobný projekt.
Ty si ale pako.
Nechápeš stále, že ide o narodeninový samodarček,
recesiu, technickú zábavku, propagáciu, srandu s
haluškami...?
Nikto nechcel podsúvať, že ide o vedecký výskum,
nikto netvrdí, že je tam hitech vybavenie.
A má to aj jeden vzdelávací aspekt: Kopu ľudí sa
dozvedelo mnoho technických detailov, ako to
vlastne s balónmi a stratosférou je. Pravda,
niektorí sa nedozvedeli ani doteraz, že bolo
vysoko pravdepodobné, že nakoniec ten balón
praskne, a teraz sa škodoradostne vytešujú, že
blbý balón im praskol a ešte ho aj stratili How
it1otic! Originál
TU!
