
[
Späť |
Obnoviť |
Dopredu ]
Táto stránka sa správne zobrazuje
kódovaním Windows 1250. Stránky sú
optimalizované pre Microsoft Internet Explorer
4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768
pixelov
CB
a PMR rádioklub v Banskej
Bystrici
Rozhovor s cébečkárom Albbertom
B.Bystrica

Vzhľadom k tomu,
že CB a PMR rádioklub v Banskej Bystrici je
jedným z aktívnych klubov Slovenska, požiadala
som TENTO ROK (2006) jeho predstaviteľa,
cébečkára ALBBERTA o rozhovor.
Albbert,
prezraď čitateľom časopisu Júnošík, ako si
začínal s CB vysielaním a ako došlo k založeniu
CB a PMR rádioklubu v Banskej
Bystrici?
Povedať
fundované informácie o CB a PMR rádioklube
BARBAKAN Banská Bystrica nebude ľahké, ale
vyskúšam to už aj preto, že nejaká ucelenejšia
informácia o tomto klube vlastne ešte ani
neexistuje.
S
myšlienkou založiť v Banskej Bystrici nový CB
rádioklub som prišiel v auguste 2003, bolo to
práve vtedy, keď som prvýkrát držal v rukách CB
staničku Allamat 27 a snažil som sa pochopiť, čo
sa to tam vlastne deje, čo sú to za ľudia, ktorí
sa na jednotlivých kanáloch ozývajú. Vtedy mi
veľmi významne pomohol Martin B. Bystrica, inak
všeobecnejšie známy aj ako SK 001. Keďže som
netušil, že sa na vzdialenejšie stanice nemám
ako dokričať z rúčky, ozval sa mi práve Martin a
vysvetlil mi ten najzákladnejší základ, ktorý
som v tej chvíli určite potreboval pochopiť ako
soľ. A okrem toho mi ešte povedal niečo, čo ma
nielen potešilo, ale ma priviedlo aj k myšlienke
zaradiť sa medzi vysielajúcich. Keďže sa blížilo
celoslovenské CB stretnutie DONOVALY 2003,
dostal som od Martina akúsi pozvánku, aby som
prišiel, uvidel čo a ako a pochopil aj ďalšie
súvislosti okolo vysielania na CB pásme. Na
spomenuté stretnutie som prišiel v sobotu ráno,
samozrejme nikto ma tam nemal šancu poznať a aj
keď tam zase nebolo až tak veľa ľudí, myslím, že
som sa dosť zaujímavo stratil v dave. Všetku tú
atmosféru a všetko okolo som hltal plnými
dúškami a keďže som od Martina vedel, že na
tomto stretnutí bude aj rádioburza, bol som v
kútiku duše pripravený, že si tu zaobstarám
vybavenie na vysielanie. Spomenutá Allamat
27-čka totiž nebola moja. Takto nejako to celé
začalo.
S
kým všetkým si komunikoval prostredníctvom
vysielačky po CB pásme a ako v tebe skrsla
myšlienka založenia CB rádioklubu?
Po
pár spojeniach s miestnymi cébečkármi, kde stále
dominantné miesto zastával Martin B.Bystrica,
ale tiež postupne ďalší ako Gyro, Mirči alias
Snoopy, MacGyver a postupne aj ďalší nováčikovia
na CB pásme ako Friďo, Elvis, Miky, Aladár,
Foxo, Peki alebo Mima B. Bystrica, som sa
dozvedal, ako to v Banskej Bystrici vlastne s CB
vysielaním chodí, či existuje nejaký miestny
rádioklub, kde by som sa mohol zaradiť a
podozvedať sa ďalšie podrobnosti a postupne som
prichádzal na to, že rozkvet CB vysielania je už
dávno za obzorom a že na pásme vlastne zostali
už iba tí skalní. CB rádioklub samozrejme
existoval, ale bol to už len akýsi pozostatok
klubu, ktorý sa ešte nejakým spôsobom snažil
udržať Mirči (B. Bystrica) pri živote. Darilo sa
mu to hlavne preto, lebo pod hlavičkou klubu
Night Scream Banská Bystrica bežalo napríklad
organizovanie celoslovenského CB stretnutia
DONOVALY, ale tiež najprestížnejšia celoročná CB
súťaž 1. Slovenská portejblová liga. Ja som však
mal o CB rádioklube úplne inú predstavu, ktorú
som najskôr povedal Gyrovi a toho, myslím si,
moja myšlienka dosť nadchla. Začali sme teda
spoločne kuť plány pre zrod nového CB
rádioklubu, ktorý dostal meno BARBAKAN (podľa
starého bystrického mestského hradného areálu,
ktorý tu v Banskej Bystrici nikto inak nevolá).
Absolvoval
si osobné stretnutia s cébečkármi v Bystrici a
okolí, alebo si komunikoval iba prostredníctvom
nejakého CB kanála a tak si získal členov do
klubu?
Od
02. 02. 2004 sa na CB kanáli 26 začala mestom
šíriť informácia a výzva o informačnom kanáli CB
rádioklubu BARBAKAN a tu niekde to celé začalo.
Zvolil sa kanál, kde sme sa stretávali
prostredníctvom éteru a postupne sa do klubu
začali zapisovať prvý členovia.
Mirčimu
to na začiatku nevoňalo, ale bola tu nastolená
otázka, či ponechať v Banskej Bystrici starý
klub Night Scream, alebo urobiť niečo nové a
prevážila tá druhá strana mince. Bol som v tej
dobe spokojný, lebo všetko sa vyvíjalo až
zázračne dobrým smerom. Za pár týždňov mal CB
BARBAKAN klub okolo 20 členov a tento stav
pretrváva v podstate do dnes. Aktivity sa
rozbiehali, boli sme dokonca oslovení
zabezpečovaním spojení na športových
podujatiach, čo určite zase o krôčik podporilo
aj ďalších nerozhodných ľudí vysielajúcich v
Banskej Bystrici na voľných pásmach.
Treba
ešte povedať základnú vec. CB rádioklub BARBAKAN
Banská Bystrica fungoval a dodnes funguje na
základe dobrovoľnosti a plnej nezávislosti
všetkých jeho členov. Samozrejme sa spolu aj
stretávame, voláme to „klubové stretnutie“ a
pravidelne to býva tak dvakrát ročne. Sú však aj
výnimky a v poslednom roku sme sa spoločne
stretli asi päťkrát. Dôležitý pre nás je však
predsa len klubový kanál 26.
Uvažoval
si alebo uvažujete spoločne o zaregistrovaní CB
a PMR rádioklubu na oficiálnej úrovni, teda na
Ministerstve vnútra SR?
Nie
sme registrovaným klubom a základná myšlienka o
celom klube bola taká, že klub nebude mať ani
vedenie. Toto sa však časom muselo prehodnotiť,
lebo ak sme chceli vystupovať ako
banskobystrický klub aj na zasadnutiach
(Rozšírených prezídiách) Slovenského CB
rádioklubu na celoslovenských stretnutiach,
musel niekto náš klub zastupovať. Tak sa stalo,
že sme si na členskom stretnutí klubu zvoli 3
funkcie: predsedu, podpredsedu a zástupcu
vedenia klubu.
Považujem
to dodnes však iba za „proformu“, ktorá musí
byť.
Máte
zvolené miesto na pravidelné osobné
stretnutia?
Klub
nemá klubovňu, ani miesto kde sa jeho členovia
pravidelne stretávajú. Tieto dve veci nahrádza
CB kanál 26, kde takmer vždy niekto počúva.
Jeden alebo dvakrát ročne si urobíme celoklubové
stretnutie, na ktorom rozdebatujeme
najzákladnejšie otázky, ktoré klub trápia, alebo
ktoré treba vyriešiť. To som už vlastne
spomínal. Všetko nám to celkom fajn fungovalo až
prišiel jeden deň D...
O
veľkých dňoch „D“ vieme toľko, že sú zlomové a
pamätné už či v dobrom alebo zlom slova význame.
Aký deň „D“ nastal?
Kým
sa dostanem k tomuto dňu D, musím spomenúť našu
klubovú aktivitu smerom k SCBR. Nebolo v tom nič
výrazne osobné, nebolo v tom nič, čím by sme
chceli niekoho uraziť, alebo niečo podobné. Iba
sme si na internetových stránkach SCBR
podrobnejšie pozreli Stanovy tohto
celoslovenského klubu a postupne sme prišli na
to, že sa viac rokov nedodržiavajú. Aspoň teda
nie v niektorých bodoch. Keďže sme boli niektorí
členmi tohto klubu a pohrávali sme sa aj s
myšlienkou začleniť CB BARBAKAN klub aj s jeho
členskou základňou pod krídla SCBR, bolo iba
prirodzené, že sme na nedodržiavanie Stanov SCBR
poukázali na celoslovenskom CB stretnutí REMATA
2005. Čo všetko sa stalo potom, už zrejme viete
a ak náhodou nie, tak to ani nechcite vedieť.
Zaiste,
v časopise Júnošík boli zverejnené otvorené
listy a tak čitatelia mali možnosť dozvedieť sa
o nepríjemnostiach. Ako to však bolo s dňom „D“?
Prišiel
však spomínaný deň D, kedy sa do CB rádioklubu
BARBAKAN prihlásil aj jeden člen, ktorého meno
radšej spomínať nebudem (mám na to svoje
dôvody). Okrem toho, že urobil pár krokov, ktoré
boli proti srsti členom CB BARBAKAN klubu, za čo
bol z nášho klubu vylúčený, roztočil kolotoč
nevraživosti proti nášmu klubu a to v dosť
výraznej miere. Na lep mu skočil aj už spomínaný
Martin (Bystrica) a neskôr Magnet Zvolen.
Spoločne vytvorili, alebo lepšie povedané
pretvorili jednu z expedícii klubu BARBAKAN na
svoj obraz. To im však nezazlievame, nech majú
expedíciu, ale ich postupné kroky, ktoré boli
pred prípravou, počas, ale aj po skončení
celoslovenského stretnutia SKALKA 2005 sa už
naozaj nedajú len tak prehltnúť. Nejdem tu
rozpitvávať konkrétne veci, lebo by Júnošík
nestačil, prípadne by to bol seriál na
pokračovanie, ale musím povedať aspoň toľko, že
zo slova „barbakanec“ sa títo ľudia snažili
(zámerne som použil bývalý čas, lebo dúfam, že v
tom už nebudú pokračovať) urobiť slovo z veľkým
výkričníkom, že na týchto ľudí si treba dávať
pozor, že sú to pomaly nepriatelia CB pásma a
podobne. Viac netreba hovoriť, nemá to význam a
v klube sme sa dohodli, že lepšia je v takýchto
prípadoch ignorácia, prípadne zastavenie
všetkých protiaktivít, ako to hnať do
extrémov... Výsledkom ich snaženia je však dosť
stagnujúca situácia v našom klube, aj keď sa
snažíme robiť ďalej, človekom takéto veci
jednoducho pohnú.
Aké
má CB a PMR rádioklub plány na tento
rok?
V
prvom rade ideme vysielať, lebo máme klub hlavne
preto, že sme ľudia, ktorých vysielanie baví.
Povedal by som, že sme už aj aktívne začali,
pretože naši členovia, spolu so Števom Zvolen a
Karčim Lučenec urobili novú expedíciu SPARTAKUS
pre súťaženie v Českej portejblovej lige a majú
za sebou už aj prvý súťažný štart. Tiež budeme
ďalej rozvíjať naše klubové web stránky, aby
boli ešte aktuálnejšie ako doteraz, aby si
každý, kto ich navštívi, našiel to svoje. Určite
budeme tento rok pripravovať celoslovenské CB
stretnutie Skalka 2006, či bude
spoluorganizátorom stretnutia aj SCBR, to v
tejto chvíli naozaj povedať neviem a veľmi to
odo mňa ani nezáleží. Už minulý rok sme chceli
spustiť novú celoslovenskú CB súťaž „CB LOKÁTORY
SLOVENSKA“, verím, že sa nám to tento rok
podarí, malo by ísť o letnú prázdninovú súťaž.
Pôjdeme zabezpečovať spojenie na dve športové
podujatia a určite toho bude
viac.
Zapojíte
sa aktívne aj do iných súťaží okrem 1.
slovenskej portejblovej ligy?
Áno,
pravidelne sme zapojení aj v súťaži „Éter bez
hraníc, Memoriál Milana 42“ a tiež v súťaži „CB
poľný deň“. Myslím, že ich nevynecháme ani tento
rok a verím, že aj súťaž „CB lokátory Slovenska“
bude zaujímavá natoľko, že si zasúťažíme
spoločne. Chalani z klubu sa obzerajú aj po
ďalších súťažiach, v ktorých by sa Expedícia
BARBAKAN mohla objaviť.
Keďže
som žena, zaujímalo by ma, máte vo vašom klube
aj ženy operátorky?
Ženy
sú pri tomto koníčku viac menej výnimka, ale
môžem povedať, že máme v klube výnimky dve a to
Kvetku (B. Bystrica) a Mimu (B. Bystrica). Nie
sú až také aktívne na pásme, ale sem-tam ich v
éteri je možné počuť.
Ako
iste viete, CB Fan Rádioklub Slovakia Kosačka
organizuje Medzinárodnú akciu Jánskej noci v
troch disciplínach. Zatiaľ sa do akcie zapája
stred Slovenska iba na Let Jánskej mušky a nie
do súťaže o Putovnú Jánsku mušku a hlavnú cenu -
pohár. Zapojí sa aspoň niekto z vás do súťaže
Jánska stovka alebo O zlaté srdiečko? (Týmto vás
srdečne pozývam.)
Ďakujem
Kosačka, pozrieme sa do propozícii tejto súťaže
a uvidíme, či sa niekto z klubu chytí, myslím
však, že sme dosť nažhavení na novú vysielaciu
sezónu, hlavne aj pre túto nekončiacu zimu,
ktorej už má určite každý po
krk.
Kto
navrhol a robí vašu klubovú www stránku?
Návrh,
ako aj celková práca na webových stránkach CB a
PMR rádioklubu BARBAKAN je moja srdcová
záležitosť. Môj voľný čas sa tomu venovať však
už nie je taký veľký ako na začiatku, takže sa
ku mne pridali aj Peki a Mirči, ktorí sa snažia
udržiavať stránky aktuálne.
Ak
máte záujem dozvedieť sa o našom CB a PMR
BARBAKAN klube viac, je to možné prostredníctvom
internetových stránok, ktoré nájdete na:
COLOR: #ffcc99;
http://barbakan.bbxnet.sk/
Naozaj
v skratke som povedal o CB a PMR rádioklube
BARBAKAN Banská Bystrica asi všetko, tešíme sa
na každé spojeníčko s vami a veríme, že naša
klubová Expedícia BARBAKAN (ako aj nová
Expedícia SPARTAKUS) bude v roku 2006 počuteľná
aspoň tak často, ako v predošlom
roku.
Albbert,
ďakujem ti za rozhovor od srdca k srdcu, želám
ti veľa šťastia v súkromí i v práci a s tvojim
hobby, vysielaním na pásme i portejblovaním na
kopcoch. Nech stretávaš a aj počuješ na pásme čo
najviac dobrosrdečných a dobrých ľudí a nech váš
klub zostane dlhodobo aktívnym oživovateľom CB
rádiových vĺn.
Rozhovor
od srdca k srdcu viedla s oficiálne -
neoficiálnym „predsedom“ CB a PMR rádioklubu
Kosačka.


Stručná história miest a CB
klubov Slovenska
Na
CB pásme je stále živo, niekedy viac
a niekedy menej. Užívatelia CB techniky
prichádzajú a odchádzajú tak, ako sa CB
kluby zakladajú a rušia. Pred pár rokmi sme
mali činné a aktívne CB kluby
z ktorých už viacero zaniklo. Pripomeniem
Vám ich rozhovormi, ktoré som zrealizovala počas
roku 2003.
Budem
rada, ak aspoň stručné rozhovory
s terajšími činovníkmi CB klubov budú môcť
byť znovu uskutočnené kýmkoľvek, kto by mal
o takúto aktivitu záujem. Pokiaľ sa nájde
niekto, kto rozhovory uskutoční
a zaznamená, zašlite texty na moju adresu.
Zverejním ich v časopise
Júnošík.
Rozhovory
uskutočnené s prezidentmi a cébečkármi
CB klubov: Košice, Liptovský Mikuláš,
Michalovce, Nová Dubnica, Piešťany, Poprad,
Považská Bystrica, Trnava, Bytča, Trebišov,
Topoľčany, Vranov nad Topľou, Žilina, Horné
Chlebany.
Mesto a CB rádioklub Liptovský
Mikuláš
Z histórie
mesta
Nachádza
sa uprostred Liptovskej kotliny v doline
rieky Váh. Nízke Tatry sa týčia na juh od mesta
a na sever Západné Tatry.
Najstaršie
osídlenie územia sa viaže na dobu bronzovú,
keďže sa tu našiel svojho času najväčší tzv.
„bronzový poklad“ oblasti Karpát. Odvtedy
už bolo územie stále osídlené, čo dokazujú
archeologické nálezy tejto oblasti. Z 12.
storočia sú zachované zvyšky rádového
pohrebiska, z čias slovanského osídlenia.
Kostol
sv. Mikuláša bol postavený v 13. stor. na
námestí osady, kde sa už vtedy konali pravidelné
trhy. Prvý písomný záznam o Liptovskom
Mikuláši je z roku 1286, keď už bol uznaným
mestečkom. Vlastnili ho Pongraczovci
a práve oni pre mestečko získali
v prvej polovici 14. stor. mestské výsady
s trhovým právom. Ďalšími výsadami získalo
mestečko získanie možnosti konania týždenných
trhov a jarmokov od roku 1424. Tento fakt
napomohol obchodu a remeslám na Liptove.
Liptovský Mikuláš sa od tejto doby rozvíjal ako
zemepánske mestečko a stal sa strediskom
majetku Pongraczovcov, ktorí v 15. stor.
dali vystavať kúriu a opevniť kostol
a týmto význam mesta iba vzrástol. Na
rozhraní 15. a 16. stor. už patril
Liptovský Mikuláš medzi najdôležitejšie obchodné
strediská územia. Liptova, kde sa rozmohla
remeselná výroba. Vznikli cechy remeselníkov
ševcov, kožušníkov, zámočníkov, čižmárov,
kováčov atď. Roku 1677 sa stalo mesto
centrom Liptovskej stolice a roku 1693 ho
oslobodili od platenia mýta.
Ako
prevažná väčšina obyvateľstva vie,
v Liptovskom Mikuláši (Paludzka) popravili
- zavesením na hák za ľavé rebro – zbojníka,
ľudového hrdinu, Juraja Jánošíka. V 18.
storočí sa rozšírila výroba spracovania koží
a garbiarstvo - garbiari sa preslávilo
i za hranicami Uhorska.
V 19.
storočí sa stalo mesto jedným z najvýznamnejších
centier slovenského národného a kultúrneho
života. Prispel k tomu nemalou mierou hlavne
vydavateľ slovenských kníh a ochotník Gašpar
Fejérpataky - Belopotocký. Pôsobil tu
i spolok Tatrín a národní dejatelia medzi
ktorých patrí známa osobnosť, kňaz Michal
Miloslav Hodža. V meste bola zriadená
verejná mestská knižnica, učilo sa
v nedeľnej škole a hralo sa ochotnícke
divadlo. Toto všetko pôsobilo na národné
povedomie. Tu sa dňa 10. 5. 1848 pripravili
podmienky pre vyhlásenie Žiadosti slovenského
národa ako prvého politického programu
slovenských národovcov.
Výstavba
Košicko - bohumínskej železnice spolu so
zrušením cechov v roku 1872 podnietili
vznik priemyselných závodov. Dlhoročné
skúsenosti majstrov kožiarov a garbiarov sa
uplatnili v kožiarskych závodoch. Založená
bola i textilka, likérka a chemická
továreň. V medzivojnovom období nastala
stagnácia a zatvorenie kožiarskej
prevádzky, ale v druhej polovici 20.
storočia vznikla nanovo kožiarska, textilná,
potravinárska a nábytkárska
výroba.
V meste
sa narodilo a pôsobilo veľa významných
osobností Slovenska ako napríklad básnik Janko
Kráľ, vydavateľ Gašpar Féjerpataky -
Belopotocký, hudobný skladateľ Ján Levoslav
Bella, vynálezca Aurel Stodola, maliar a
spisovateľ Janko Alexy, spisovatelia Michal
Miloslav Hodža, Janko Jesenský, Svetozar Hurban
Vajanský, Mária Rázusová - Martáková a i.
Historickými
pamiatkami zostali dodnes najstaršia kultúrna
pamiatka – rímskokatolícky, pôvodne gotický
Kostol svätého Mikuláša, zaujímavé sú tri oltáre
a kamenná krstiteľnica. Župný dom – dnes
sídlo Okresného úradu, Ilesházyovská kúria
(Seligovský dom) s Literárnohistorickým múzeom
Janka Kráľa. Ďalej Slovenské múzeum ochrany
prírody a jaskyniarstva, galéria Petra M.
Bohúňa.
Tradičnými
podujatiami mesta sú Stoličné dni, Kultúrne leto
(júl-august), Mikulášske trhy (december). Počet
obyvateľov v r. 2002 bol 33 007, ktorí
žijú na rozlohe 69,97 km2 v nadmorskej
výške 575 m.
Primátor
mesta LM - r.2002 MUDr. Alexander
Slafkovský
www.lmikulas.sk
e-amil:
lmikulas@lmikulas.sa
CB rádioklub Liptovský Mikuláš
Rozhovor
s cébečkárom Jankom Paludzkom konaný
v roku 2003
Janko,
mnohí cébečkári ťa poznajú z CB pásma ako
pravidelne monitoruješ CB pásmo a vždy sa
ozveš portejblistom i domácim. Mohol by si
v stručnosti povedať svoj názor a opísať
svoj uhol pohľadu na CB pásmo 27 MHz, činnosť na
CB pásme a spolky – CB kluby
Slovenska?
Pri
odpovedi na Tvoje otázky vychádzam predovšetkým
z čias pred 38 rokmi, kedy v roku 1964
bolo rozhodnuté, že krátkovlnné pásmo 27 MHz
bude slúžiť záujmovým skupinám - modelárom,
športu a pod. Tento frekvenčný rozsah
ležiaci pod rádioamatérskym pásmom dostal časom
označenie CB /Citizen Band/ alebo občianske
pásmo. Prvé rozšírenie popularity vysielania
v pásme 27 MHz sa zaznamenalo až
v roku 1975, kedy došlo
k liberalizácií možnosti využitia CB
rádiostaníc. Od roku 1983 došlo v západnej
Európe napr. v Nemecku k zjednoteniu
predpisov s tým, že vysielaný výkon mohol
byť 4 W a pracovať možno na 40 kanáloch. Nejdem
sa touto problematikou širšie zaoberať, chcem
iba pripomenúť, že už dávno neplatí, že CB
rádiostanice slúžia iba vybraným záujmovým
skupinám. CB rádiostanicu si dnes môže zakúpiť
každý a každý podľa svojej chuti
a potreby používať.
Pre
prevádzku na CB občianskom pásme nie je
stanovený spôsob komunikácie tak, ako je tomu
u rádioamatérskeho alebo profesionálneho
pásma. Sú však určité zvyklosti, ktoré treba
dodržiavať a najmä držať sa „Všeobecného
povolenia nového Telekomunikačného
zákona.“
Ja
osobne som členom SCBR, ktorý spolupracoval
s príslušným povoľovacím orgánom
telekomunikácií od 30. 11. 1995, kedy mi bola
pridelená i klubová volačka SK 238.
Samozrejme, že v prípade DX – ového
spojenia používam pred značkou prefix 330
v zmysle listiny DXCC. Členom SCBR som
doposiaľ i napriek tomu, že nie vždy sa
všetky úlohy „Programu zakladajúcej schôdze
SCBR“ (zo dňa 14. 7. 1991, ktoré boli schválené
Zhromaždením SCBR dňa 23. 4. 1994) plnili k
úplnej spokojnosti mňa i ostatných členov.
Je
pravda, že od roku 1995 došlo k mnohým
výrazným zmenám v živote našej spoločnosti,
čo malo dopad i na členov, záujemcov a
priateľov CB pásma. Došlo i k mnohým
zmenám vo vzájomných vzťahoch, ale
i pohľadu na prácu a záujmovú činnosť na
pásme 27 MHz. Klesol evidovaný počet členov
klubu SCBR, naopak založili sa a vyrástli nové
CB kluby, ktoré v ostatnom čase úzko
spolupracujú, čo je viac než potešiteľné.
V
poslednom období konštatujem i vylepšenie
celkovej činnosti funkcionárov SCBR, čoho
dôkazom bolo i posledné stretnutie členov
a fandov - priateľov ostatných CB klubov -
na Donovaloch. Na také pracovné
i priateľské stretnutie sa už dávno
nepamätám. Vylepšil sa i informačný
spravodaj SCBR čo treba tiež hodnotiť kladne. Že
činnosť na CB pásme sa od roku 2002 postupne
začína vylepšovať a ožívať, patrí vďaka
našim priateľom z Českej republiky, najmä
Milanovi 42, ktorý vniesol do pásma 27 MHz život
a oživil i našich členov
o spoločné podujatia.
Ak
som zahryzol do tejto tematiky musím úprimne
zdvihnúť klobúk nad činnosťou vydavateľky a
zostavovateľky časopisu JÚNOŠIK, časopisu CBRSK
(CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“), Tvojej
činnosti. Svojim prístupom i aktívnym
postojom k jednotlivým CB klubom, najmä však
vydávaním časopisu Júnošík, si prispela
a prispievaš k zdravému prístupu i
koordinácií a najmä informovanosti o
činnosti CB klubov a jednotlivcov na CB
pásme, za čo ti patrí úprimné poďakovanie nás
všetkých. Anežka zo svojich snáh nepoľav,
výsledky budú ešte
lepšie.
Je
v Liptovskom Mikuláši založený CB klub?
Myslím tým oficiálnu registráciu CB klubu na MV
SR alebo pri Mestskom osvetovom stredisku
v Liptovskom Mikuláši.
Nie, v L.
Mikuláši nie je oficiálne založený CB klub. V
záujme jeho založenia bolo vedených viacero
návrhov i pokusov, zatiaľ bezúspešne.
Nepísanou dohodou sa stalo, že Janko 3 Liptovský
Mikuláš (na foto). je akousi „vysunutou
rukou“, napomáha, prenáša i koordinuje
a teda navonok (vo vzťahu k verejnosti
a CB klubom Slovenska) zastupuje cébečkárov
Liptova, záujemcov o CB pásmo na zasadnutiach
jednotlivých klubov i SCBR. Na Donovaloch,
kde sa konalo celoslovenské stretnutie
cébečkárov a výročná členská schôdza SCBR,
bol zvolený za viceprezidenta SCBR.
Akú
činnosť na CB pásme vyvíjajú cébečkári
Liptova?
Činnosť
na pásme 27 MHz prostredníctvom občianskych
rádiostaníc sa viac menej v tejto oblasti
zabezpečuje individuálne, i keď treba
zvýrazniť, že sa občas vytvárajú skupinky -
kolečka, kedy sa život na pásme obnovuje
a prináša mnoho pekných odborných,
účelových i zábavných chvíľ.
Zapájajú
sa cébečkári Liptova do akcií organizovaných
mestom? Ak áno, do akých?
V akciách
pomoci mestu sa najviac angažuje Janko 3 L.
Mikuláš, ktorý spolupracuje pri zabezpečovaní
rôznych športových akcií a najmä jednej
z najväčších „Hore Váhom dole
Váhom“, do ktorej sú zapojené všetky školy z
okolia L. Mikuláša. Na jednotlivých
stanovištiach sa prenášajú žiadané správy a
informácie prostredníctvom obč. rádiostaníc. Do
tohto sú zapojení i žiaci v doprovode
operátorov a to zároveň slúži k výchove
a poznaniu mladých tejto technickej
oblasti.
Koľko
členov vášho neoficiálneho CB združenia
evidujete?
Ku
koncu roka 2002 evidujeme v rámci L.
Mikuláša nižšie uvedených členov
a aktívnych účastníkov CB pásma:
Janko
3 (na foto), Martin, Norbert, Kasper, Twingo,
Nokia, Igor, Braňo, Janko Paludzka L. Mikuláš,
Viktor a Ľubomír L. Hrádok, Laco a Rasťo
Pribylina, Lubo Smrečko –Západ. Tatry, Vlado
Tvarožná, Palo Partizánska Ľupča, Ivan Demänová,
Jano Podbreziny, Miro Žiar a Jožko Železnô - ide
o neúnavného a najaktívnejšieho člena
v rámci celej tejto Liptovskej oblasti.
Zvlášť vysoko hodnotím jeho aktivity na
portejblových vystúpeniach v rámci súťaže
„Prvej slovenskej portejblovej ligy“. Väčšina
aktívnych členov jeho portejblovú volačku
„Čučoriedka“ pozná.
Zmienil
som sa iba o týchto členoch
a účastníkoch CB pásma, ktorí vyslovene
patria do oblasti L. Mikuláša a počas roku 2002
sa zapojili do konkrétnej aktívnej činnosti
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
Liptova?
V poslednom
čase väčšina účastníkov CB pásma sa zdržuje na
kanáloch: 30 ,32, 33 a 16 kanál. Ak sú
zariadenia na týchto kanáloch vypnuté, väčšina
sa prelaďuje na kanál č.1.
Mnohí
cébečkári využívajú aj inú možnosť komunikácie
ako priamou rečou, čiže paket rádio. Je niekto
z vašich členov a fandov pripojený na
paket rádio?
Napriek
tomu, že viacerí užívatelia CB pásma vlastnia
PC, paket rádiom nik z nich
nepracuje.
Aké
plány máte do budúcnosti? V čom sa dá
činnosť skupín a jednotlivcov
zlepšiť?
Sú
veľké rezervy pre činnosť na samotnom CB pásme.
Z môjho pohľadu môže tu zohrať veľkú úlohu
predovšetkým osobný prístup, osobná
angažovanosť
jednotlivca a najmä upustenie od niektorých
doterajších systémov t.j. rušenia, gumovania
počas kultivovanej relácie, výmena osobných -
nie vždy vhodných a slušných - názorov, no
a najviac zaužívaných t. z.
„ZABUKAČOV“. Do niektorých skupín snáď
v určitých prípadoch patríme všetci bez
výnimky - i ja osobne. Je ale na nás a nie
len v oblasti L. Mikuláša, ale
i v iných mestách, aký prístup
k činnosti na CB pásme každý jednotlivec
nájde, aby uspokojil seba i záujmy ostatných
a tak prispel k obohateniu pásma 27
MHz.
Janko
Paludzka, ďakujem ti za úprimný rozhovor od
srdca k srdcu a prajem tebe
i celému spolku cébečkárov Lipotova čo
najviac zdravia a úspechov nielen počas
tohto roku, ale i v čase budúcom.
Kosačka

Spoločná
fotografia zo stretnutia v L .Mikuláši.
Prvý sediaci zprava je Janko Paludzka Lipt.
Mikuláš


Rozhovor bol
uskutočnený v roku
2003
Jožko,
si známou volačkou na CB pásme hlavne
z pôsobenia na expedíciách a „sedenia“
takmer non stop (pokiaľ nie si na súťaži) na k.
33. Odkedy sa datuje tvoje pôsobenie na
CB?
V roku
1996 som začal robiť najviac spojení na k. 3.
Jeho objavenie som opísal v CB Reporte.
bolo to úsmevné vysielanie. Ako „bažant“ som si
vybehol na Latiborskú hoľu, kde na moju výzvu
niekto reagoval. Ten niekto ma hneval, pretože
ma donekonečna opakoval. Manželka ma upozornila:
„Jožo, veď to rozprávaš sám so sebou!“
V tom istom roku - deň pred Silvestrom - sa
mi podarilo cez kanál 3 spolu s Horskou
službou zachrániť život mladému študentovi
z Piešťan. potom prišla na „trojku“ pohroma
v podobe „Petrovka“ - veľkej stavby
v Ruku. To bola, pravdepodobne príčina
sťahovania na kanál 33. Cez tento kanál sa dá
dobre organizovať život na ostatnom CB pásme,
pomáhať vodičom a turistom na
horách.
Je
bežnou praxou registrácia vo viacerých CB
kluboch. Ako aktívny cébečkár si registrovaný
v jednom či viacerých CB kluboch?
Koketoval
som s členstvom v CB kluboch
Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Hoci sú
tieto mestá okresnými, nemajú oficiálne
registrované CB kluby, tak som vstúpil spolu
s manželkou Alenkou a dcérkou Monikou
do CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“. Rád by
som CBRSK reprezentoval v súťažiach čo
najlepšie.
Čo
ťa najviac priťahuje k CB pásmu. Je to
lovenie spojení, komunikácia s ľuďmi alebo
niečo iné?
Mojim
životom sa ťahá neprerušovaná niť športových
súťaží. Po skončení výkonnostnej atletiky som
ochorel a rozsudok lekárov bol jednoznačný:
„Ak sa chcete dožiť pekného veku, musíte
športovať až do smrti.“ Považujem Portejblovú
ligu za výkonnostný šport v mojich
podmienkach. Väčšina portejblov bez auta
a zásuvky na 220 V, s batohom 15-20 kg
na chrbte a výstup do výšky 1200 až 2024
m.n.m. Moja „profesionálna deformácia“ mi
nebráni komunikovať tak s 2 ročným Kubkom
z Martina (otec Jogurt MT) či Skarlet (otec
Jozef Vráble alebo s kamošššom nad 0,8
promile. Okruh a obsah rozhovoru si
nevynucujem okrem vulgárností, tie nemajú čo
zamorovať vlny CB pásma.
Monitoruješ
motoristický kanál?
10.
kanál nemonitorujem, od hlavných ciest som
ďaleko. Robím na ňom diaľkové spojenia a je to
veľký zážitok.
Čo
sa ti na CB pásme najviac páči a čo ťa vie
znepokojiť alebo nahnevať?
Päťdesiat
rokov som žil v okresnom meste. Teraz žijem
šestnásť kilometrov od Partizánskej Ľupče v
Nízkych Tatrách, v horskej osade Železné.
Je nás tu dvanásť osôb a tak spoloč-nosť
nie je veľká. CB pásmo mi väčšiu spoločnosť
istým spôsobom nahrádza. Na CB pásme ma
znepokojuje nezáujem o dianie
a zhoršené medziľudské
vzťahy.
Keďže
je na pásme rôznorodosť ľudí s inými povahami
a charaktermi, môžeš prezradiť s kým
najradšej komunikuješ a na akú
tému?
Na
pásme som povďačný každému človeku, ktorý sa na
výzvu ozve alebo na mňa zavolá. Najradšej mám
témy: rodina, šport, varenie, počasie, CB
súťaže. Vyhýbam sa „stokám kde sa
klebetí.“
Je
o tebe známe, že okrem lesných plodov
zbieraš aj bylinky. Prosím, prezraď nám recept
svojho obľúbeného bylinkového
čaju.
Materina
dúška, mäta pieporná, medovka lekárska,
čučoriedkový list, fenikel a osladiť medom.
Koho pobolieva žalúdok, môže pridať
kamilky.
Tvoja
manželka Alenka je výborná gazdinka
a kuchárka. Mohol by si poskytnúť nejaké
tajomstvo „šéfkuchárky?“
Požehnaná
to rodina, kde sa chutno a zdravo varí.
Alenka sľubuje napísanie receptov
osobitne.
Keďže
si sa prehupol cez vek nazývaný vysoko
produktívny, vyzraď nám, čo najradšej robíš vo
svojom voľnom čase?
Uspokojuje
ma zber lesných plodín, liečivých bylín,
vysokohorská turistika, skialpinizmus, bežecké
lyžovanie, surfovanie na Liptovskej Mare,
príprava dreva na zimu a v poslednom
čase výcvik a prechádzky so psíkom „bíglom“
počúvajúcim na meno Bella.
Žiješ
vysoko v horách a určite si zvyknutý
aj na samotu. Chystáš sa napísať „pamäte učiteľa
Jožka Železnô?“
Pamäte
sa napísať dajú, ale z tohto obdobia by
v nich bolo viac smútku ako radosti.
O opaku ma nik nepresvedčí. Bolí ma
z toho celý človek. Prečo musia najviac
trpieť nevinné deti? Štatistika je
neúprosná.
V čom
spočíva tvoja pomoc deťom s chorobami dýchacích
ciest?
Cez
hodiny telesnej výchovy cvičíme v najväčšej
a najkrajšej telocvični na svete, v
Národnom parku Nízke Tatry. Osnova to
dovoľuje.
Stalo
sa, že si poskytol prvú pomoc niekomu
z turistov?
Prvú
pomoc turistom treba dávať až priveľmi často.
Mnohí z nich nedokážu odhadnúť svoje
možnosti. V lete odišla zo Salatína skupina
a svojho kamaráta nechala na vrchole vo
výške 1630 m.n.m. so zraneným členkom a v
podnapitom stave. Urobil som mu barlu zo svojich
lyžiarskych palíc, obviazal členok – predtým som
obväz premáčal vínom, ktoré nestihol vypiť – a
doterigal som ho do Ráztockého sedla. Zo sedla
už nebol problém dostať sa do Liptovskej Lužnej.
Z ktorého
kopca sa ti podarilo urobiť najdlhšie spojenie
s ručnou rádiostanicou
a kam?
Zo
spomínaného Salatína mám i peknú spomienku
na najdlhšie spojenie urobené v obedňajšom
búrlivom atmosférickom rušení ručnou
rádiostanicou Allamat 27 na 4W a 106 cm
teleskopickou anténou. Signál zaletel do Bielych
Karpát na Lopeník, kde sa mi ozvala prekvapená
babka Kosačka. To bolo milé prekvapenie aj pre
mňa. Odvtedy sa mi takýto husársky kúsok
s ručkou už nepodaril. Neviem pochopiť,
prečo sa niekto s „monštrom“ anténou z B.
Karpát nedokáže dovolať na
Liptov.
Jožko,
koľko rokov pôsobíš na CB
pásme?
„Cébečkárim“
od mája r. 1996, teda 7 rokov.
Zvedavá
otázka. Aký to je pocit, mať tak krásnu dcéru
Moniku a užívať si jeseň života s jej
štebotavými otázkami?
Dcérka
Monika je moja najmladšia z piatich detí.
Je úzko spätá s prírodou, čo na nej
pravdepodobne zanechá trvalé pozitívne
schopnosti. Je na vrchole pubertálneho obdobia
bez väčších problémov, zdravá a výborne sa
učí. Verím tomu, že vyšší vek otca je pre dieťa
výhodou, lebo otec je pokojnejší, zodpovednejší
a má viac skúseností. To ostatné, čo by sa
dalo ešte povedať, si nechám pre seba.
Máš
nejaký konkrétny návrh, čo by ešte mohlo byť
v časopise Júnošík?
Mne
osobne v Júnošíka nechýba nič, skôr by som
mal pripomienku k pomerne tvrdým vtipom
a ako vieš, deti sú takisto členmi nášho
CBRSK a aj čitateľmi Júnošíka, hoci ich nie
je veľa. Júnošík 1/2003 je podľa môjho názoru (a
nielen môjho) vzorový a zmäkla už i tvrdosť
vtipov.
Na
záver nášho rozhovoru čo zaželáš cébečkárom
Slovenska?
Všetkým
želám veľa zdravia, úspechov, lásky
a porozumenia, najmä aby bol pre nich tento
rok a rok nasledujúci lepší ako predošlý
rok 2002.
Nezostáva
mi nič iné, iba ti poďakovať a poprosiť ťa, aby
si aj naďalej reprezentoval náš CBRSK
a zostal jeho členom až po hrob. Prajem ti
veľa elánu so zdravím tela a ducha, nech z
kopcov do dolín našej domoviny počujeme čo
najčastejšie výzvy na kanáli... „Tu je exp.
ČUČORIEDKA, z Nízkych Tatier Jožko Železnô,
brejknite sa...“
Kosačka,
ďakujem, ale...
(Rozhovor
viedla Kosačka Horné
Chlebany)

Teraz
je rad na tebe
Prezraď,
uvažuje Rada CBRSK o možnosti poskytovania QSL
služby pre členov, vytvorenie P. O.
Boxu?
Vzhľadom
k tomu, že členmi CBRSK sú cébečkári
z celého Slovenska a mnohí aktívni
cébečkári sú i členmi domácich CB klubov,
nik doposiaľ nemal požiadavku vytvorenia P. O.
BOXovej adresy. Obvykle si dajú zaslať QSL
lístky na svoje domáce P. O. BOXové adresy. Ku
tomu, členský poplatok je iba symbolická 1,-Sk
a nebolo by z čoho zaplatiť vytvorenie
P. O. BOXovej adresy. Pokiaľ bude mať väčšina
členov CBRSK záujem o vytvorenie P. O. BOXovej
adresy a poskytne rozumný návrh, čo nebolo,
môže byť.
Plánuje
Rada CBRSK organizovať CB stretnutie ako iné CB
kluby?
Už
v čase, keď sa zakladal klub CBRSK,
uvažovalo sa o tom. Dospeli sme
k záveru, že je pomerne dosť kvalitne
organizovaných CB stretnutí ako sú: Remata,
Jelenec, Jahodník, Autocamping Bojnice,
Donovaly. To je dostatočné množstvo stretnutí
pre všetkých milovníkov rádiových vĺn, takže
organizovať ďalšie nemá význam vzhľadom
k množstvu cébečkárov na Slovensku.
Rozhodlo sa o organizovaní jednej,
poprípade dvoch klubových akcií. Zatiaľ zostáva
iba pri akcii pálenia Jánskych
ohňov.
Spolupracuje
CBRSK s niektorými ďalšími CB klubmi
Slovenska a v akom
smere?
Hlavným
cieľom CBRSK je vydávanie CB mesačníka
a v tomto smere je určitá spolupráca
v informovaní o stretnutiach,
súťažiach a iných akciách tak CB klubov,
ako i jednotlivcov.
Sú
členmi CBRSK iba cébečkári alebo
nie?
Ďalším
cieľom CBRSK je poskytnutie možnosti združovania
celých CB rodín a nielen cébečkárov –
vlastníkov rádiostaníc, pretože CB vplýva na
celú rodinu, keď je v dome či byte zapnutá
rádiostanica. Nie je ojedinelým javom, že cez CB
komunikujú cébečkári a ich manželky
s deťmi. Niektorí členovia CBRSK nie sú
vlastníkmi CB rádiostanice, ale chodia na CB
stretnutia, portejblovať s cébečkármi
a čítajú CB časopis Júnošík. Ďalší zasa
majú CB rádiostanice, ale sú viac poslucháčmi a
čitateľmi časopisu. Komunikujú iba so svojimi
blízkymi - majú CB namiesto telefónu. Máme
i takých členov, ktorí vstúpili do CBRSK
preto, že ma osobne poznajú a fandia dobrej
veci, členstvom ma morálne podporujú a sú
čitateľmi CB mesačníka Júnošíka. Sú i takí
členovia, ktorí vstúpili do CBRSK
z recesie.
Mohla
by si prezradiť kto je najstarším a kto
najmladším členom CBR SK?
Samozrejme,
mohla. Naj-staršou členkou je Rozálka H.Chlebany
(moja matka) 83 r., ktorá je vždy prvou
čitateľkou časopisu. Naj-mladšou členkou je
Skarletka Vráble vo veku 5 r. (vytrvalá
cestovateľka a expedičníčka, ktorá rada
komunikuje a tak ľahko nezaspí, keď je
v spoločnosti cébečkárov.) K tomu
môžem dodať, že doposiaľ je v CBRSK
najsilnejšie zastúpená stredná veková kategória,
takmer polovica všetkých členov. Veková skladba
členov je pestrou paletou všetkých troch
generácií, ako aj skladba čitateľov časopisu
Júnošíka.
Cébečkár,
ktorý chce odoberať a čítať časopis Júnošík
musí byť zároveň členom CBRSK? Alebo je to
inak?
Zväčša
tí, ktorí odoberajú časopis, stávajú sa i členmi
CBRSK so symbolickým členským poplatkom 1,-Sk.
Členovia CBRSK majú možnosť prefocovať časopis
pre ďalších záujemcov za náklady
a symbolickú korunu k nákladom.
Členstvo v CBRSK sa stáva morálnou podporou
vydávania nezávislého klubového CB časopisu
Júnošíka.
Ako
prezidentka CBRSK spolupracuješ s obcou
v ktorej je sídlo
CBRSK?
Ak
sa dá nazvať ústretovosť z mojej strany
k OcÚ v smere dokumentovania toho čo
obec, resp. Obecný úrad a Jednota dôchodcov
organizuje - fotografujem, robím obecnú kroniku
a publikácie o obci (pre členov CBRSK,
ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo
o sídle CBRSK), tak potom spolupracujem.
Má
CBRSK sponzorov?
Áno,
má, no doteraz nemala firmy a podnikateľov, ale
jednoduchých dobrých ľudí z radov čitateľov
a členov CBRSK (i nečlenov), ktorí prispievajú
morálne, hmotne a finančne na tlač
a distribúciu časopisu Júnošíka. Ceny do
súťaže pálenia Jánskych ohňov zväčša financujem
zo svojho dôchodku. Musím uviesť, že v
minulom roku prispeli na ceny v súťaži
nielen domáci, ale i cébečkári z CB klubu
Česká Lípa. Podstavec prvej ceny, mušky zo
žltého kovu urobil Roman Oravec z H.
Chlebian. Propagačné kalendáriky robím
v počítači a financujem sama tak, ako
aj propagačné materiály Jánskej súťaže. Náklady
s dopisovaním sú nemalé, ale veľmi ma teší
každý dopis (i SMS-ka a e-mail), ktorý
dostanem a na ktorý sa snažím odpovedať
osobitne každému pisateľovi. Ako bolo uvedené
v Júnošíku 3/2003, odpovedala som na viac
ako 300 dopisov a každý si ľahko zráta
náklady na známky a obálky. Uvádzam to iba
z dôvodu otázky, sponzorujem CBRSK zo svojho
dôchodku a ako vidieť, nezbankrotovala som.
Jesť mám čo, teplo v dome je, strechu mám
nad hlavou a aspoň 2-3 krát v roku sa
dostanem na CB akcie.
Tento
rok má akcia pálenia Jánskych ohňov aj sponzorov
mimo cébečkárskej obce. Stal sa ním náš známy
slovenský historik, spisovateľ a vydavateľ pán
Pavel Dvořák, ktorý dobrými knihami rád podporí
staroslovienskú tradíciu pálenia Jánskych ohňov,
pretože prináša i na CB pásmo hodnotnú
tradíciu Slovienov. Pani Anežka Somorovská –
asistentka vydavateľstva RAK - je toho istého
názoru. Tak vydavateľstvu RAK, ako aj ľuďom
dobrej vôle som povďačná za morálnu, vecnú
a finančnú podporu akcie svätojánakej noci.
Prosím
ťa, prezraď, kde na to všetko berieš čas
a energiu. Veď napísať vyše tristo dopisov
je veľa času. Píšem jeden dopis a trvá mi
to prinajmenšom hodinu.
Výhodou
pre človeka je, keď na čas vôbec nemyslí
a zorganizuje si deň v určitom svojom
rytme využijúc všetky „hluché“ miesta. Takými
hluchými miestami je popoludňajšie posedenie pri
káve, večerné pri čaji, obdobie medzi varením
a nočný čas pred spaním. Samozrejme, bez
tolerancie rodiny to nie je možné. Na zdroj
energie sa ma už viacerí pýtali a vždy je
rovnaká odpoveď. Pobyt v samote, meditácia
a hlavne láska k životu ako takému
a k všetkému čo
robím.
Teraz
sa ja teba spýtam, čo zaželáš cébečkárom
Slovenska na záver nášho
rozhovoru?
Priatelia,
nech sú čas a doba také, aké sú, vy
zostaňte vždy samí sebou, individuality -
osobnosti milujúce život a prostriedok,
ktorý zbližuje ľudí - vlny éteru CB pásma 27
MHz.
Rozhovor viedol Jožko
Železnô

Mesto a CB
rádioklub Trnava
Z histórie
mesta
Mesto
Trnava leží v nadmorskej výške 146 m
a má rozlohu 71,53 kilometrov štvorcových
na ktorých žije 70 286 obyvateľov. Nachádza
sa v Podunajskej nížine v strede
Trnavskej pahorkatiny. V roku 1925 sa
v Trnave našli strieborné keltské mince
typu Biatec, archeológovia však našli
v katastrálnom území mesta i kosti
mamutov a výtvory ľudských rúk
z mladšej doby kamennej. Počas
Veľkomoravskej ríše sa osídlenie zahusťovalo
a rozširovalo.
Písomná
zmienka o Trnave pochádza z rokov
1205-1211. Ako prvé mesto na Slovensku bola
povýšená kráľom Belom IV. Roku 1238 na slobodné
kráľovské mesto. Trnavčania sú oslobodení od
mýta v celom Uhorsku, môžu si voliť farára
a majú povinnosť vydržiavať kráľa so
sprievodom pri návšteve Trnavy. Trnava bohatla
na základe práva vydržiavať osem výročných
jarmokov v roku.
Husiti
sa dostali k Trnave v rokoch 1428
a roku 1430. Vtedy sa stretli
s vojskami cisára Žigmunda a roku 1432
sa mesta zmocnil husitský hajtman Blažek
z Borotína. V roku 1466 zničili mesto
bratríci a 1469 požiar. V období
Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo. Centrom
duchovnej slovenskej národnosti sa nadlho stal
kostol sv. Michala, ktorý dal postaviť kapitán
Pavol Holý z Hradnej v roku 1498. Po
bitke pri Moháči roku 1526 Turci doslova
zaplavili uhorskú nížinu a po páde
Ostrihomu roku 1543 sa arcibiskup
s kapitulou presťahoval do Trnavy. Do roku
1820 sa stala Trnava cirkevným, kultúrnym
a sčasti i politickým centrom Uhorska,
ktoré nebolo obsadené Turkami. Kardinál Peter
Pazmáň otvoril v roku 1635 univerzitu,
najprv len s fakultou filozofickou
a teologickou, roku 1667 pribudla právnická
a 1769 lekárska. Univerzita s vlastnou
tlačiarňou vydala viac ako 5000 titulov. Roku
1629 začal stavebný ruch výstavbou chrámu sv.
Jána Krstiteľa (na foto) a univerzitného areálu.
Na príkaz cisárovnej roku 1777 presťahovali
Trnavskú univerzitu do Budína. 18.stor. sa stalo
silnou pákou slovakizácie mesta a keď
prišiel do Trnavy Jozef II., prihovoril sa ľudu
po slovensky.
Roku
1831 zo zbierky mešťanov bola postavená budova
divadla. Roku 1846 otvorili prvú konskú
železničnú trať na území Slovenska
s trasou: Bratislava – Trnava. Roku 1872 ju
prebudovali na parný pohon a roku 1876
predĺžili do Nového Mesta nad Váhom, Serede
a roku 1897 cez Kúty do Břeclavy. Roku 1868
začína výstavba cukrovaru a nastupuje
prudký hospodársky rozvoj. V rokoch
1850-1860 sa stala Trnava sídlom novozriadenej
Hornonitrianskej župy.
Roku
1870 bol založený Spolok sv. Vojtecha, ktorý
prevzal na seba národné a kultúrne úlohy
počas zákazu akejkoľvek činnosti tohto zamerania
Matrici slovenskej.
Po
rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení
Československa obsadili Trnavu maďarské vojská.
24. 11. 1918 však obsadilo Trnavu československé
vojsko. Roku 1945 sa Trnavou prehnal front,
mesto nebolo veľmi poškodené. V roku 1922
sa obnovila činnosť starej Trnavskej univerzity
s fakultou humanistiky a pedagogiky,
neskôr pribudli zdravotná, teologická
a právnická. Po reforme štátnej správy
v roku 1966 sa Trnava stala sídlom kraja
a krajských inštitúcií.
V roku
1987 bol komplex stredovekých historických budov
ako celok vyhlásený za mestskú pamiatkovú
rezerváciu. Národnou kultúrnou pamiatkou Trnavy
je deväť univerzitných budov zo 17. a 19.
storočia. Jedno z najstarších na Slovensku
je mestské opevnenie, fortifikačný celok
v rámci okolitých krajín. Fortifikáciu
tvoril trojkilometrový kamenný múr, miestami až
10 metrov vysoký a 170 až 230 cm hrubý s 35
štvorpodlažnými hranolovými vežami.
V hradbách boli štyri vstupné brány: Horná,
Dolná, Lovčická a Malženická,
z ktorých dvojice protiľahlých boli naprieč
celým mestom prepojené cestou.
Dominantou
Trnavy je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša
postavený okolo roku 1380, gotická trojloďová
bazilika s dvojvežovým priečelím
a barokovými kaplnkami. Najstarším oltárom
je ranobarokový oltár Všetkých svätých
z roku 1659. Na severnej strane lode
postavili roku 1741 kaplnku Panny Márie
Trnavskej. V postranných kaplnkách sa
nachádzajú vzácne renesančné a barokové epitafy
a dva náhrobné kamene. Stavebne najstarším
kostolom v Trnave je kostol sv. Heleny na
Hlavnej ulici mesta. Postavili ho pri južných
hradbách mesta asi v 14. storočí. v rokoch
1363-1368 postavili jednoloďový kostol sv.
Jakuba (františkánsky) a v rokoch
1710-1729 trinitári postavili kláštor
a jednoloďový kostol Najsvätejšej trojice.
Protestantský kostol kalvínsky kostol sv. Jozefa
– paulínsky je ranobarokový z roku 1646
s prvkami sliezkej architektúry. Klariský
kostol a kláštor dal postaviť rád klárisiek
okolo roku 1239 a dokončený bol až
v druhej polovici 13. storočia.
K cirkevným stavbám patrí aj Arcibiskupský
palác postavený roku 1526.
Na
námestí sa nachádza divadlo – empírová stavba
a mestská veža postavená ako pozorovateľňa
počas tureckého nebezpečenstva roku 1574.
V historickom jadre mesta je radnica.
Hlavná budova komplexu budov má klasicistický
vzhľad, v suteréne sa zachovala krížová
klenba. Dominantou Trojičného námestia je
súsošie Najsvätejšej trojice pochádzajúce
z roku 1695.
V meste
je zimný a futbalový štadión, tenisové
kurty, krytá plaváreň, športová hala, letné
kúpaliská i možnosť jazdenia na koňoch.
V okolí sa nachádzajú atraktivity ako napr.
hrad Červený kameň, Smolenice, Dolná Krúpa.
Tradičné podujatia mesta sú: LUMEN – festival
náboženskej piesne (6. mesiac v roku);
DOBROFEST - festival( mesiac 8. august);
Tradičný trnavský jarmok počas druhého
septembrového víkendu. V Trnave sa nachádza
i krajská štátna knižnica, západoslovenské
múzeum, galéria a iné.
Primátor
mesta(r. 2002) Ing. Bošňák Štefan e-
mail:
msutt@trnava.sk
http://www.trnava.sk/

MESTO A CB
RÁDIOKLUB TRNAVA
Otázky
kladené v roku 2003 prezidentovi CBRKTT
Trnava, Pietrovi
vl.m. Peter
MARKOVIČ
Kontaktná
adresa na CB rádioklub
Trnava
Ing.Bc.
Peter Markovič, Na Hlinách 20, 917 01
Trnava
E-mail:
markovic@vuje.sk
,
Web:
http://www.cb-trnava.sk/
V
ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub,
ktorí cébečkári sa stali zakladajúcimi
členmi?
Prvé
rozhovory o založení CB rádioklubu Trnava začali
v šiestom mesiaci 1999.
Počas
júla a augusta sme sa informovali o možných
výhodách a nevýhodách neziskových organizácii.
Veľa času nám zabralo štúdium príslušnej
legislatívy.
Zakladajúci
členovia CBRKTT: Pietro Trnava, Amsliko Trnava,
K1 Trnava a Biely Anjel Trnava, Jerry Trnava ,
ORTA Trnava, PC 12 Trnava, Dodo, Jety, Rogy,
Igor všetci Trnava, Bobrík a Dušan Ružindol,
Blesk a Bleskulienka Trstín a mnohí ďalší, ktorí
nás podporili duševne.
Keďže
CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si
povedať, kedy bol CB klub zaregistrovaný na
Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v
prípravnom Prezídiu do registrácie CB
klubu?
CB
rádioklub Trnava bol založený v auguste 1999,
registrovaný na MV SR: 22 septembra 1999, číslo
spisu: VVS/1 - 900/90 – 15709.
V
prípravnom výbore boli: Pietro Trnava, K1
Trnava, Biely Anjel
Trnava.
Ktorí
cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia
dodnes?
Peter-Pietro
Trnava, Mária-Amsliko Trnava, Karol-K1 Trnava a
Peter-Biely Anjel Trnava, Martin-Jerry Trnava ,
Milan-ORTA Trnava, Milan-PC 12 Trnava,
Robert-Bobrík a Dušan Ružindol, Bohuš-Blesk,
Margita-Bleskulinka
Trstín.
Uvedené
volačky patria aj k najaktívnejším v CBRKTT,
zapájajú sa do klubovej činnosti a sú dobrým
príkladom pre začínajúcich
cébečkarov.
Ktorí
cébečkári sú teraz členmi Prezídia CB
klubu?
Prezident:
Pietro Trnava, viceprezident K1 Trnava (na
foto), viceprezident pre marketing Biely Anjel
Trnava, viceprezident pre ekonomiku PC 12
Trnava.
Aké
aktivity vyvíjajú v priebehu roka cébečkári
z CB klubu alebo
individuálne?
Zúčastňujeme
sa na CB súťažiach, taktiež sa zúčastňujeme ne
CB stretnutiach Remata, Donovaly, Jelenec,
Bojnice. Organizujeme cébečkárske MDD na
Plešivej Hore pri Chtelnici, ďalej rôzne
expedičné vysielania vrátene expedície s
témou.
Momentálne
pripravujeme expedíciu s témou, ročník 2003 a ak
všetko pôjde dobre, možno budú tento rok až dve
expedície s témou. Vysielať sa bude z výbornej
cébečkárskej kóty. CBRKTT je vyhlasovateľom
súťaže - aktivity „DIPLOM-TRNAVSKÉ ANTÉNY.“
Každú
sobotu o 21:00 hod. na kanále č.37 letí tradičná
CB burza, ktorú úspešne moderuje K1 Trnava.
Nezanedbateľná je naša pomoc začínajúcim
cébečkárom, nie len teoretická, ale aj praktická
pri stavbe antén a riešení problémov s týmto
spojených.
Myslím,
že vrcholom našej skromnej činnosti je
zapožičiavanie CB rádiotechniky začínajúcim
cébečkárom, respektíve menej majetnej
mládeži.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta ako napr.: preteky cyklistov, hromadné
turistické trasy, detské olympiády a podobne?
Takúto
činnosť zatiaľ nemáme
Je
u vás packet rádio?
Packet
rádio v Trnave a okolí veselo cvrliká. Zaoberajú
sa ním viacerí členovia
CBRKTT.
Aké
plány do budúcnosti s CB a paketom sú pred Vami?
Plánujete niečo perspektívne?
Na
túto tému sme v CBRKTT viedli obsažné rozhovory,
zvažovalo sa všetko pre a proti. Nezanedbateľné
je porovnanie packetu s Internetom a
zodpovedanie si otázok, ktoré z toho vyplývajú.
Momentálne nechystáme nič, nakoľko je v dosahu
piešťanský Nód, otázka zostáva
otvorená.
Koľko
členov je registrovaných v CB klube?
Členská
základňa CBRKTT je pohyblivá, momentálne ju
tvorí 26 riadnych členov.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
CBRKTT?
Kanál
č.1 a č. 37, väčšina je „odparkovaná“ na kanáli
č. 37.
Kedy
si ty osobne prišiel na CB pásmo a ako si sa k
nemu dostal? Bol si skôr rádioamatérom alebo
cébečkárom?
S
cébečkom som sa dostal do kontaktu ešte za
hlbokého „totáča“, samozrejme v tej dobe mali CB
stanice výrazne odlišnú podobu a výkon ako dnes.
Výraznejšiu činnosť na CB pásme som začal
vyvíjať až v druhej polovici deväťdesiatych
rokov. Kvôli dostupnosti som bol skôr cébečkár a
až neskôr rádioamatér. Momentálne som držiteľ
rádioamatérskeho oprávnenia triedy „C“ a moja
značka je OM 2 ATT.
Zúčastňujete
sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB
klubmi Slovenska?
Áno,
ja aj členská základňa CBRKTT, (k spokojnosti
organizátorov) tvoríme veľké percento účasti na
rôznych CB stretnutiach.
Plánujete
účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov
2004, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa a
Rádioklubu Liberec - „Svätojánske mušky babky
Kosačky?“
Tak
ako každoročne, aj v budúcnosti
áno.
Kto
z cébečkárov CBRKTT chodí najčastejšie
portejblovať? - Máte v pláne portejblovanie na
kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších
kótach republiky?
Medzi
portejblové esá CBRKTT patria: Leosh, K1, Jerry,
Pietro a Amsliko Trnava.
Je
nás počuť zväčša z kopcov v okolí, ale máme
už za sebou aj veľmi zaujímavé kóty Slovenska,
ktoré chceme túto sezónu riadne
rozšíriť.
Môžete
našim čitateľom povedať, z ktorých kopcov v
okolí najčastejšie vysielate a ako ďaleko doletí
signál?
Sú
to zväčša kopce Malých Karpát. Signál nám letí
od najbližšie vzdialenej ručnej rádiostanice až
po antény vzdialené tisíce
kilometrov.
Si
členom aj nejakého iného CB klubu okrem
CBRKTT?
CB
Fan rádioklub Kosačka,
SCBR
Čo
ťa na CB najviac priťahuje a čo ťa vie
„vytočiť?“
Veľmi
ma priťahuje komunikácia s ľuďmi, CB súťaže a
som veľký fanúšik CB stretnutí. Kvôli vlastnému
zdraviu sa snažím nenechať vytočiť
a vlastne, ani si neviem spomenúť, že by ma
niečo v poslednej dobe na cébečku vytáčalo.
Všetko funguje ako má ... ?!
Je
známe, že CBRKTT pravidelne vysiela CB burzu.
Kedy táto burza začala? Je dostatok
prispievateľov do burzy?
Áno,
tradičná „CB káčer burza Trnavského CB
rádioklubu“ letí každú sobotu o 21:00 hod. na
kanále č.37, moderátorom tejto úspešnej a stále
žiadanej aktivity je K1 Trnava. CB burza má s
malou prestávkou už mnohoročnú tradíciu.
Odvysielajú sa v nej on-line príspevky kúpy či
predaja chtivých cébečkárov z okolia a v dosahu
cca. 80 km, tiež aj príspevky podané telefónom.
Burza má trvanie 25 až 45 minút, podľa množstva
príspevkov. V poslednej dobe má trvanie skôr 35
až 45 minút, čo svedčí o jej žiadanosti a
množstve príspevkov. Pre záujemcov, mobilné
číslo na burzu je 0903/ 122 471 a pevná linka
033/ 544 7626.
Máte
aj nejakú spoluprácu s mestom? Myslím tým
zabezpečovanie akcií mesta alebo
spoluorganizovanie akcií mesta
Trnava?
Nie,
zatiaľ nemáme, avšak stále sa snažíme
komunikovať so zástupcami Trnavy o vzájomnej
spolupráci.
Pokiaľ
nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som
informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v
Trnave bola spolupráca s mestom pri organizovaní
akcií pre deti.
Áno,
plánujeme stále. Akákoľvek snaha však vychádza
navnivoč pokiaľ nespolupracujú aspoň dve strany.
K
druhej otázke, či konštatovaniu: Treba si
uvedomiť, že v tom čase boli vo volených
mestských funkciách úplne iní ľudia ako sú tam
teraz. Flintu na vešiak však nevešiame a
obmedziť sa na spoluprácu s mestom len pri
akciách pre deti tiež nie je to pravé,
orechové.
Máte
svoju www stránku, kto ju
robí?
Naša
klubová stránka má adresu
www.cbrktt.miesto.sk . Server „miesto“ je
veľmi nespoľahlivý, z toho dôvodu bude naša
stránka v dohľadnej dobe premiestnená na doménu
www.11m.sk a bude mať adresu www.
cbrktt.11m.sk . Správcom stránky je Biely
Anjel Trnava a skromne vypomáha Pietro Trnava.(
Terajšia www adresa je:
http://www.cb-trnava.sk/)
Aký
je Tvoj názor na CB na Slovensku ako celok,
myslím tým globálny pohľad na dianie na CB
pásme, v čom sú jeho výhody a nevýhody? Čo by sa
dalo zlepšiť?
Momentálne
som nadšený! Vysvetlím.
CB
pásmo sa svojho času po úpadku živelného
nadšenia a nástupu mobilného bómu dostalo do
recesie. Po tomto všetkom sa situácia
stabilizovala a našťastie sa nestalo to, čo
mnohé skeptické hlasy prorokovali, cébečko
nezaniklo, zostalo tu a pevne si drží svoje
miesto v našich srdciach. Ba čo viac rozvíja sa
a napreduje, či už po legislatívnej alebo
technickej stránke.
Členská
základňa sa vyprofilovala a znovu naberá
vzostupnú úroveň a aj o tomto to
je.
Spoločnosť, organizácie, kde vládnu len „staré
kusy – starí mazáci“ zákonite zaniká, pretože absentuje nová
krv, nové myšlienky. Na Slovensku sa musíme učiť
komunikovať, komunikovať navzájom medzi sebou a
mládežou, cébečko je nám aj v tomto smere veľmi
nápomocné a výhodné. Nadväzujú sa nové
priateľstvá, budujú sa nové vzťahy, rozširuje sa
nám rozhľad a získavame nezanedbateľný prehľad o
dianí okolo seba.
Nevýhoda?
Seriózna rádioamatérska technika je veľmi drahá
a aj napriek tomu, že cébečko v porovnaní s ňou
stojí bagateľ, je stále pre mnohých cenovo
nedostupné. A žiaľ, musím konštatovať, že
aj napriek hospodárskemu zázraku na Slovensku,
ceny cébečiek stále rastú.

Za
celý čas čo ťa poznám stal si sa pre moju osobu
určitou morálnou oporou, človekom na ktorého je
spoľahnutie, ktorý vie a dokáže dodržať dané
slovo a ktorý jedná i koná čestne. Vzhľadom k
tomuto faktu ti touto formou ďakujem za
ľudskosť, ktorá ti nechýba, za pochopenie a úctu
a hlavne za morálnu podporu v každom smere, už
či sa týka CB alebo obyčajného každodenného
života.
Pietro,
využívam príležitosť, keďže sa zaujímam o
históriu (a nielen ja), a prosím ťa
o láskavosť. Poskytneš mi informácie
o predkoch rodu
Markovics?
Áno,
poskytnem. Myslím si, že poznanie minulosti
pomáha tvoriť budúcnosť a prehlbuje vzťah
človeka k pravým hodnotám a nie
k nadradenosti.
GENEALOGICKO
HERALDICKÁ SPRÁVA
DENISA
GRÓFA PONGRÁCZA de SZENT MIKLOSS et ÓVÁR
O ŠĽACHTICKÓM
RODE MARKOVICS de SECULA
Šľachtický
rod Markovics pochádzajúci z Chorvátska,
žijúci v Bratislavskej stolici, obdržal 19.
februára 1658 erb armálnou potvrdzovacou
listinou od Leopolda I.. Adresátom armálnej
potvrdzovacej listiny bol Juraj Markovicz so
svojim synom Martinom, ako aj Jurajov brat
Štefan. Jurajova manželka bola Žofia
Presslovich. Juraj mal dvoch synov Martina
a Juraja. Už Juraj žil v roku 1667
v Morav-skom Svätom Jáne. Podľa záznamu
v investigačnom protokole z roku
1725, armálna listina nikdy nebola
publikovaná.
Najstarší
údaj o príslušníkovi rodu žijúcom
v Bratislavskej stolici je z roku
1632, kedy Juraj Markovich platil daň 35 denárov
v Sekuliach. V roku 1650 si zrejme
vylepšil finančné možnosti, v tomto roku
zaplatil plnú daň 4 zlaté.
V roku
1659 získali Ján, Peter a Juraj
Markovicsovci pozemky od Kataríny a Sidónie
Revay v Sekuliach. Neskôr odkúpili Anton
a Štefan majetky od Štefana Kocziána
v Závode.
V roku
1720 dostali majetky od grófky Barbory Erdödy zo
Šaštína na sesie v Borskom Svätom Jure.
Časť rodu žila v 17.- 18. storočí
v Moravskom Sv. Jáne a časť
v Sekuliach.
Markovicsovci
- potomkovia Juraja mladšieho (zomrel pred r.
1720) žili aj v Nitrianskej stolici
v Topoľčanoch
.
V roku
1725 predkladal armálnu listinu, ktorá podľa
poznámky nikdy nebola publikovaná.
V roku
1756 sa nechali investigovať: Jakub
a Michal, synovia Petra Markovicsa, tiež
Michal, Adam a Pavol, synovia Martina
Markovicsa. Ján, syn Jána, za nich preukázal
armálnu listinu. Je zaujímavé, že v tejto
investigácii je listina označená ako okamžite
vyhlásená.

Rod
Markovics dal katolíckej cirkvi mnoho kňazov.
Krištof
Markovics narodený v Trnave bol v roku
1647 licenciovaný pod jurisdikciou Juraja
Lippay, kde bol potvrdený a zapísaný aj
v roku 1657.
Juraj
Markovics bol 2. mája roku 1680 uvedený do
fary v Čajakove (miestna časť Hronoviec).
Martin
Ján Markovics zo Sekúl bol zasa v roku 1728
uvedený na faru v Lakšarskej Novej Vsi. Tam
založil aj vikariát, ktorý fungoval do konca 18.
storočia. Ako kňaz nechal postaviť za pomoci
miestnych zemepánov kostol v Uníne
a Radimove. Neskôr vysvätil filiálny
cintorín v Lednici. V roku 1743 na
fare v Petrovej Vsi bol Martin Ján Markovics
nahradený Františkom Polakovičom. Tam 28. marca
roku 1745 zomrel a bol pochovaný
v kostolnej krypte. 
Štefan
Markovics sa narodil 11. marca roku 1841
v Koniarovciach. Vyštudoval filozofiu v
Trnave a teológiu v Ostrihome, kde bol
8. marca roku 1865 vysvätený. Bol kooperátorom
v Okoči, Tvrdošovciach, Veľkých Ludunciach,
Kmeťove, Uníne a Suchej nad Parnou. Dňa 28.
februára roku 1871 mu bola pridelená vlastná
fara v Kostolnej. Ján, gróf Pállfy ho
povolal v roku 1878 na svoju službu, kde
bol až do konca života.
Ján
Rudolf Markovics z Chtelnice bol trinitárom
v Zvolensko-Budínskom dištrikte.
V roku 1787 bol prvým farárom vo Veľkej
Lehote. Zomrel 25. októbra roku 1807
v Hontianskych Nemcoch.
POPIS
ERBU:
Podľa
Kempelena je v modrom poli na zelenom
trojvrší doprava obrátený lev so šabľou.
Klenotom je vyrastajúci lev zo štítu,
prikrývadlá sú čierno-strieborné
a červeno-zlaté. +++ Staršiu pečať
z roku 1756
poznáme
bez krstného mena majiteľa, nakoľko použil iba
skratku mena v popise.
V štíte
sa nachádza na trojvrší celý lev držiaci
v pravej labe šabľu a v ľavej
odťatú tureckú hlavu. V pravom hornom rohu
sa nachádza odvrátený polmesiac
a v ľavom hviezda. Klenotom je husár
držiaci v pravej
ruke šabľu.
Poznáme
aj otlačok z roku 1834, prísažného Bratislavskej
stolice Žigmunda, táto je takmer identická
s otlačkom z roku 1756. V štíte je
doprava obrátený jednochvostý lev držiaci
v pravej zdvihnutej labe šabľu
a v ľavej odťatú tureckú hlavu.
Klenotom je z koruny vyrastajúci husár bez
čiapky držiaci v pravej ruke odťatú tureckú
hlavu a pravú má opretú vbok.
Peterko,
vďaka za Ti rozhovor, tak cébečkárom Trnavy
a okolia, ako i Tebe, prajem veľa
zdravia a síl, tvorivého elánu, úspechov v práci
i súkromí v čase budúcom a čo najviac CB spojení
od srdca k srdcu.
Kosačka

MESTO KOŠICE
Vzhľadom
k faktu, že mesto Košice je
východoslovenskou metropolou, je o ňom
písaný rozsiahlejší článok.
Z histórie
mesta
Erb
a pečať ako osobitný historický prameň
najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke
stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav
hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho
postavenia v nich vystupuje
a najkoncentrova-nejšom obraze. Najmä
v prvopočiatkoch je tento obraz istou
sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu
formou, ktorá je všeobecne poznateľná, ľahko
identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má
významný vnútorný alebo vonkajší vzťah, ktorý sa
vníma ako nemenný.
Košice
ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369
erbovú listinu od panovníka. Naviac je mesto
jednoznačné aj tým, že v období živej heraldiky
dostalo od roku 1502 od štyroch panovníkoch
štyri erbové listiny. Predheraldické
obdobie 1. Ľalia, 2. Sv. Alžbeta a
Heraldické obdobie. Nádherný zlatý kalich
z r.1503 s erbom mesta, zdobený drahokamami
- perlami a emailom - z pokladu mestského
farského kostola- Dómu sv. Alžbety je od r.1939
nezvestný.
Od
konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva
bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v
druhej polovici 15. storočia významný košický
Terajšia radničná budova bola postavená v rodák,
kancelár kráľovstva a arcibiskup - Prímas
Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17.
storočia tu stála Curia Civitatis - radnica
mesta.
V
rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta
Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba
mestského palácového typu bola postavená podľa
projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená
pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy
z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára
Antona Krausa.
Erb
mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny
priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na
poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou
balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na
odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja
Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú
dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu
schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus
Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského
práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou
panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju
reštaurovala M. Spoločníková).
Výskyt
erbu po roku 1502
K
príslušnosti službám mesta sa hlási aj
existencia radničnej vinárne v suteréne objektu.
V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino
Capitol (Slovan) a mestský úrad sa
presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu
ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre
potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej
verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého
košického richtára a básnika. V roku 1996 sa
knižnica presťahovala do nových priestorov na
Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala
aj rekonštrukcia budovy, po ktorej sa opäť stala
sídlom mestského úradu - kancelárie primátora
mesta Košice.
Od
roku 1307 stálo na čele mesta Košice vyše dvesto
osobností, niektoré z nich opakovane. Mená
richtárov, mešťanostov, predsedov správnej
komisie, predsedov národných, mestských
národných výborov a od roku 1983 primátorov
Košíc zaznamenáva na ušľachtilom dreve umelecky
zhotovená LISTINA STAROSTOV umiestnená v
reprezentačných priestoroch Jakabovho paláca.
Mesto
Košice vo vývoji
(r.1143-r.1560
)
Mesto
Košice leží v kotline, v ktorej archeológovia
objavili stopy najstaršieho osídlenia nielen na
Slovensku, ale aj na území bývalého
Československa. Kedy vznikla osada Košice nedá
sa historicky doložiť. Košice sú totiž oveľa
staršie ako prvé zachované písomné dokumenty.
r.
1143 - prvá písomná správa vzťahujúca sa na
Krásnu nad Hornádom (resp. kláštor v nej) v
tesnom susedstve Košíc. Benediktínsky kláštor v
Krásnej patrí k najstarším doteraz známym
kláštorom na východnom Slovensku. Krásňanské
opátstvo s kláštorom sa tu stalo centrom celej
Košickej doliny a pravdepodobne i ono mohlo
podnietiť vybudovanie a vzrast stredovekých
Košíc, o ktorých sa ako o „ville” (pozn. la
ville - fr. mesto) dozvedáme až zo správy z roku
1230.
R.1230-
prvá písomná zmienka o Košiciach v ľubinskej
listine, v ktorej sa spomína kúpa pôdy
Košičanmi, kňaz košického kostola i dve hlavné
cesty z Košíc; r.1249- Belo IV. udelil
hosťom (kolonistom) v Seni všetky slobody, aké
mali košickí hostia;
r.1261-
Vyšné Košice darované dvom hosťom z (Nižných)
Košíc, Samphlebenovi a Oblovi;
r.
1283- spomína sa kostol sv. Alžbety a k nemu
patriaci hospital;
r.1290-
Košice dostali mestské výsady s autonómiou v
správe a súdnictve s právom opevneného mesta
(boli obohnané hradbami) a používali pečať.
Koncom 13. storočia bol v Košiciach najvyšší
orgán štátnej moci pre túto oblasť - Kráľovská
komora;
r.1303-
zmienka o kostole dominikánov - najstaršej,
dosiaľ jestvujúcej sakrálnej stav. v meste;
r.1307-
potvrdené stanovy košických kožušníkov -
najstarší cechový dokument na Slovensku a v
bývalom Uhorsku; - prvá zmienka o košických
minciach; r.1310- darovanie Košíc palatínovi
Omodejovi a povstanie Košičanov;
r.1311-
rezignácia Omodejovcov - mesto prešlo na stranu
Karola Róberta;
r.1312-
bitka pri Rozhanovciach, Košice prispeli k
víťazstvu Karola Róberta nad Omodejovcami;
r.1319-
Karol z Anjou oslobodil tovary košických kupcov
od cla a mýta v celej oblasti košickej komory
”medzi Tisou a Slanou”;
r.1321-
kráľ rozšíril mincové výsady Košičanov (platby
aj zahraničnými mincami a drahými kovmi) aj na
cudzích kupcov v meste a provincii; r.1342-
udelenie privilégia, ktoré zaradilo Košice medzi
hlavné mestá kráľovstva;
r.1347-
28. júl - Ľudovít Veľký priznal Košiciam tie
isté práva, aké mal Budín. Odvtedy boli Košice v
období celého feudalizmu spomedzi všetkých
slobodných kráľovských miest v Uhorsku druhým
najvýznamnejším mestom po Budíne;
r.1357-
mesto spustošil požiar; V prvej polovici 14.
storočia nastal prudký rozkvet mesta. Začala sa
výstavba dómu sv. Alžbety, ktorý bol po požiari
obnovovaný v rokoch 1378-1508. Košice boli
centrom remesiel, prosperovali aj v druhej
polovici 14. storočia i v nasledujúcich dvoch
storočiach.
r.1369-
Ľudovít Veľký udelil mestu erb - prvý armáles
pre mesto v Európe; - dohoda Košíc a
Krakova o obchode v Prusku;
r.1394-
prvá zmienka o existen. Mest. školy;
r.1382-1397-
začiatky feudálneho panstva Košíc nad
poddanskými dedinami Klátov (Vyšný, Nižný),
Myslava, Ťahanovce atď.
R.1401-
výskyt názvu Slovenská ulica, Hradová (hora) a
iných ulíc;
r.1411-
Žigmund Luxemburský udelil košickým barchetárom
monopolné práva na výrobu barchetu
v Uhorsku;
r.1412-
19. apríl - prvé známe snemovanie poslov miest
Košice, Bardejov, Prešov, Levoča a Sabinov
(Pentapolis);
r.
1446 - písomne zachytené stanovy cechu bohatých
kupcov (najstaršie na Slovensku);
r.1453-
privilégium na ochranu proti nežiadúcemu prílevu
cudzincov - Košice boli jednou z metropol
európskeho obchodu;
r.1480-
Košice mali (aj s predmestiami) približne 10 000
obyvateľov. V ďalšom období nastala v meste
najprv stagnácia, neskôr (v 16. storočí)
ekonomický úpadok, ktorý bol zapríčinený
preorientovaním obchodníkov na partnerov na
pobreží pri oceáne a pri
veľtokoch.
R.
1501- založená kráľovská lejáreň diel;
r.1508–
ukonč. stav. prác na dóme sv. Alžbety; r.1532-
mesto získalo budovu Levočského domu,
najstaršiu, exist. svetskú budovu
v Košiciach;
r.1556-
ďalší ničivý požiar v meste, pri ktorom vyhoreli
všetky významné stavby;
r.
1560- v tlačiarni Gál Huszár vytlačený spevník;
ROK
1657- r.1938:
Košice
a ich okolie boli často miestom, kde sa
rozhodovalo o osude krajiny. Šlo o zápasy medzi
Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským;
protiturecké boje o záchranu severovýchodnej
oblasti Uhorska, nápory výbojného Jána Alberta.
V 17. storočí prežívali Košice krušné chvíle
protihabsburských stavovských povstaní
(Bočkaiho, Betlenovo, Rákociho, Tökölyho),
náboženských bojov i sedliackych vzbúr. Tieto
nepokoje, časté vojny, krvavé boje, zdĺhavé
obliehanie mesta, ako aj vytváranie nových
obchodných ciest mali za následok postupný
úpadok obchodu a remesiel v meste.
R.1657-
26. február - založenie Košickej univerzity s
fakultami teologickou, filozofickou
a filologickou;
r.1660-
7. august - cisár Leopold I. Zlatou bulou
potvrdil vznik a existenciu Košickej univerzity,
ktorá mala rovnaké práva ako iné
univerzity ríše;
R.1776-
reorganizácia a zmena Košickej univerzity na
Košickú kráľovskú akadémiu (po zrušení
jezuitského rádu v roku 1773) s názvom Academia
Regia Cassoviensis, ktorá sa stala
pobočkou budínskej univerzity;
r.1778-
založená škola na výchovu učiteľov;
r.1784
- vznik hudobnej školy;
R.1802-
zriadená prvá košická manufaktúra na výrobu
kameninového riadu;
r.1828-
v meste bolo 460 remeselníckych dielní;
r.1856-
otvorený prvý telegrafný úrad;
r.1859-
prvý pokus o založenie podporného robotníckeho
spolku v Košiciach;
r.1860-
5. júl - príchod prvého vlaku do Košíc (smerom
od Miškolca); - vznik terajšieho Mestského
parku;
r.1861-
vznik podporného spolku obchodných pomocníkov;
r.1866-
utvorená Plynárenská účastinná
spoloč.;
r.1869-
vznik Samovzdelávacieho spolku košickej
remeselníckej mládeže a spolku typografov;
r.1870-
1. september - do používania sa odovzdala časť -
33-kilometrový úsek košicko-bohumínskej
železnice Košice- Kysak- Prešov; - začiatky
zavádzania plyn. osvetlenia v meste;
r.1872-
vznik Hornouhorského múzea; - vznik prvej
priemyselnej školy na Slovensku, Vyššieho
strojníckeho učilišťa;
r.1873-
pre verejnosť otvorený hotel Schalkház;
r.1874-
založenie korčuliarskeho spolku;
r.1876-
apríl - začal vychádzať prvý robotnícky časopis
na území Slovenska Sozial- Oekonomisches
Volksblatt;
r.1877-
začala sa rozsiahla rekonštrukcia dómu sv.
Alžbety (trvala do roku 1896), ktorá bola
po požiari v roku 1775, zemetrasení v roku 1834,
povodni v roku 1845 a silnej víchrici v roku
1875 už veľmi potrebná; r.1891- začiatky
zavádzania telefónnej siete; - 14. november - do
prevádzky odovzdaná prvá časť konskej koľajovej
dráhy;
r.1898-
začiatky organizovaného športového života (v
meste bol založený cyklisticky spolok);
r.
1899 - 28. september - otváracie divadelné
predstavenie v terajšej budove divadla Janka
Borodáča v Košiciach
r.1907-
17. marec - vyšlo prvé číslo novín - týždenníka
Kassai Munkás (Košický robotník),
r.1910-
začiatok výroby magnezitového slinku; - 20.
august - otvorenie Robotníckeho domu, kde bolo
súčasne aj sídlo redakcie Kassai Munkás,
knižnica, čitáreň a robotnícky hotel; r.1914-
28. február - začiatok elektrifikovanej mestskej
hromadnej koľajovej dopravy;
r.1918-
18. marec - založené Robotnícke konzumné
družstvo, prvé spotrebné družstvo na území
východného Slovenska; - 29. dec. obsadenie Košíc
Českosl. vojskom;
r.1919-
6. jún - príchod maďarskej ČA do mesta;
r.1921-
12. jún - oblastná konferencia KSS- vznik KSČ
v Košiciach;
r.1924-
máj - predĺžená letecká linka českosl. aerolínií
z Prahy cez Bratislavu do Košíc; - 28. október –
1.roč. Košického maratónu;
r.1927-
17. apríl - založenie štúdia Českosl. rozhlasu a
začiatok rozhl. vysielania v Košiciach;
r.1929–
1.roč. najstarších viacetapových cyklistických
pretekov v ČSL Košice-Tatry-Košice;
r.1935-
24. august - objavený tzv. košický zlatý poklad,
ktorý obsahoval 2 920 zlatých mincí, 3 zlaté
medaily, zlatú renesančnú reťaz - spolu 10 367 g
rýdzeho zlata - dnes stála expozícia
Východoslovenského múzea;
r.1937-
25. jún - zriadenie prvej techniky na Slovensku,
Vysokej školy technickej M. R. Štefánika;
r.1938-
2. nov. – zač. horthyovskej okupácie
mesta.
ROK
1945–1987:
Prílevom
obyvateľstva z ostatných oblastí Slovenska sa
počet obyvateľov mesta zvýšil niekoľko násobne.
Košice sa stali zo stredovekého „bohatého
Uhorského“ mesta metropolou východ. Slovenska.
r.-1945-
19. január - oslobodenie Košíc vojskami 4.
ukrajinského frontu; - február - apríl: Košice
boli dočasným sídlom prezidenta republ., vlády,
SNR a ÚV KSČ; - v dňoch 28. 2.-1. 3. sa
uskutočnila košická konferencia KSS - prvá
pracovná konferencia KSS na území
Slovenska oslobod. Sov. Armádou;
r.1945-
4. apríl - utvorenie prvej vlády Národného
frontu Čechov a Slovákov; - 5. apríl -
vyhlásenie Košického vládneho prog.;- 15.
september - prvá premiéra v novozaloženom
Východoslovenskom národnom divadle (lvan
Stodola: Marína Havranová v réžii A. Chmelku)
r.1946-
vznik Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného
inžinierstva; - založená Štátna vedecká knižnica
v Košiciach;
r.1947-
založené Technické múzeum s celoslovenskou
pôsobnosťou - prvá expozícia zo zbierok bola
verejnosti sprístupnená 24. 1. 1948; r.1948-
vznik Lekárskej fakulty Univerzity P. J.
Šafárika v Košiciach;
r.1949-
vznik VŠ veterinárskej v Košiciach;
r.1951-
zriadená Krajská galéria (v roku 1960
premenovaná na Východoslovenskú galériu);
r.1952-
vznik Vysokej školy technickej s fakultami
baníckou, hutníckou a ťažkého strojárstva;
r.1955-
1. máj - otvorenie Pionierskej železnice v
Čermeľskom údolí (s dĺžkou 5,5 km);
r.1958-
začiatok výstavby sídl. Mlynský náhon;
r.1959-
1 . apríl - podpísanie zakladacej listiny
Východoslovenských železiarní; - vznik
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika; - vznik
profesionálneho Bábkového divadla;
r.1960-
4. január – zač. výst. Východosl. želez.;
r.1961- začiatok výstavby rýchlodráhy od ulice
Českosl. Arm. po vstupný areál;
r.
1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska
Nové mesto (Terasa); - do prevádzky odovzdaný
hotel Hutnik; - verejnosť dostala do užívania
Dom umenia; r.1964- začiatok výstavby modernej
závodnej nemocnice VSŽ v Košiciach –Šaci;
r.1965-
2. jún - v prevádzke vysoká pec č. 1; -
obyvateľom začala slúžiť nová poliklin. Sever;
r.1966-
11. máj - začala sa prevádzka na
širokorozchodnej Trate priateľstva; - 3.
december - vypukol požiar, ktorý ťažko poškodil
Urbanovu vežu a zničil vyše 70 metrických centov
vážiaci zvon Urbana (z roku 1557);
r.1968-
1. august - MsNV v Košiciach dostal právomoc
okresu a k mestu sa pričlenili obce Barca,
Košická Nová Ves, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca,
Ťahanovce, Vyšné Opátske; - otvorený nový
obchodný dom PRIOR;
r.1969-
4. jan.- vznikla Štátna filharmónia;
r.1971-
december - otvorený nový hotel Slovan;
r.1973-
december - v prevádzke budova žel.stan.; r.1974–
zač. činnosti Domú kultúry ROH VSŽ; -
ukonč.výstavby hlavného pavilónu v areáli VŠT;
r.1976- 21. január - ďalšia zmena v politických
hraniciach okresu Košice-mesto. Ku Košiciam boli
pričlenené Kavečany, Krásna nad Hornádom,
Šebastovce, Lorinčík; - 10. marec - otvorená
nová autobusová stanica; - 29. jún - začiatok
výstavby sídliska Dargovských hrdinov; r.1977-
5. júl - začala sa výstavba 50-metrového krytého
bazénu na Kirovovej ulici; - 27. august -
dokončená reštaurácia Urbanovej veže a otvorená
výstava Východoslovenského múzea - Expozícia
umeleckého lejárstva na východnom Slovensku; -
október - v Dome umenia dali do prevádzky
najmodernejší koncertný organ v republike;
r.1979-
február - odovzdaný do prevádzky moderný Dom
dôchodcov na Garbiarskej ulici. Takýto penzión
bol vtedy prvým zariadením svojho druhu na
Slovensku, služby pre 162 obyvateľov; - október
- počet obyvateľov Košíc 200 000; -
november - začiatok výstavby električkovej trate
do Krásnej cez sídlisko Nad jazerom; - december
- začiatok výstavby Zoologickej záhrady Košice v
lokalite Kavečany;
r.1980-
august - odovzdané do prevádzky kúpalisko pri
splave (reštaurácia Ryba); - november -
otvorenie Malej scény Štát. divadla Košice Smer
v priestoroch býv. kina Partizán; r.1981- počnúc
1. januárom platí nové územnosprávne
usporiadanie Košíc (obvody I.-V.); - začiatkom
roka bolo v meste evidovaných 30 390 osobných
motorových vozidiel; - 26. január - otvorená
lôžková časť Fakultnej nemocnice s polikl.
v Košiciach s 1071 lôžkami; - september -
prvýkrát usporiadali Košické výst. trhy
v priest. Všešportového areálu v Košiciach;
- sprístupnená expozícia Východoslovenského
múzea na nám. Medzinárodného maratónu mieru -
Zlatníctvo na východnom Slovensku; - 31 .
október - vznikla pešia zóna na Leninovej ulici
(dnešná Hlavná ulica),
r.1982-
máj - ukončená výstavba krematória; r.1983- 3.
február - historická časť Košíc vyhlásená vládou
SSR za mestskú pamiat. rezerváciu; - 4. október
- začiatok výstavby Domu techniky a mestského
kultúrno-osvetového zariadenia znamená aj
začiatok prestavby nám. Osloboditeľov; - 17.
december - začiatok prevádzky na novej
električkovej trate ZŤS-sídlisko Krásna III;
r.1984-
2. január - vylúčenie automobilovej dopravy z
pešej zóny; - máj - začiatok výstavby nového
sídliska Košice-Ťahanovce.; -september -
odovzdaný do používania komplex prvej stavby
Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UPJŠ; -
september - sprístupnená stála expozícia
Východoslovenskej galérie v nových priestoroch
na Šrobárovej ulici č. 22 (dnešná Alžbetina
ulica)- Košice vo výtvarnom umení; r.1985- 25.
január - do prevádzky odovzdaná budova býv.
straníckych orgánov na triede SNP 48/A - od r.
1990 sídlo Magistrátu mesta Košice; - apríl -
začiatok výstavby nového závodu Slovenských
magnezitových závodov v Bočiari; -
september - verejnosti odovzdaná prvá časť ZOO
záhrady Košice (prístup. euroázijská časť); - 6.
október - Svetová rada mieru udelila mestu
Košice titul Mesto mieru; r.1987- 25. február -
otvorenie nového združeného obch. domu Dargov na
nám. Osloboditeľov; - jún - posledné
predstavenie baletu, činohry a opery v starej
budove Štátneho divadla v Košiciach pred
rekonštrukciou a modernizáciou celého jej areálu
(divadlo sa presťahovalo do náhradných
priestorov - Domu kult. ROH VSŽ; - 1. júl -
počet obyv. mesta dosiahol 238 000; -
4. november - odhalená socha V. I. Lenina pred
budovou straníckych orgánov na Tr. SNP 48/A. K
jej odstráneniu došlo po novembri
1989.
Medzi
významne pamiatky Košíc patria:
2.
Dóm sv. Alžbety; 3. Kaplnka sv. Michala;4.
Urbanova veža; 5. Štátne divadlo; 6. Levočský
dom; 7. Andrášiho palác; 8. Súsošie Immaculata -
"morový stĺp"; 9. Župný dom; 10. Stará
radnica; 11. Žobrákov dom; 12. Biskupský
palác; 13. Jakabov palác; 14. Hotel Európa; 15.
Hadík - Barkócziho palác; 16. Pongrácovsko –
Forgáčovský palác; /budova Vedeckej knižnice/;
17. Csáky - Dezőfiho palác /budova Ústavného
súdu/; 18. Kráľovský dom /budova bývalej
Košickej univerzity/; 19. Miklušova väznica; 20.
Kapitánsky palác /Slovenské technické múzeum/;
21. Knižnica Jána Bocatia; 22. Východos.múzeum
23. Mestské hradby - Poľná brána, bašty,
Chrámové objekty: 24. Kostol dominikánov; 25.
Kostol na Kalvárii; 26. Morová kaplnka sv.
Rozálie; 27. Kostol sestričiek uršuliniek; 28.
Seminárny, predtým Františkánsky kostol; 29.
Kalvínsky kostol; 30. Špitálsky kostol sv.
Ducha; 31. Evanjelický kostol; 32.
Premonštrátny, predtým Jezuitský kostol; 33.
Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie;
34. Synagóga na Zvonárskej ulici; 35. Synagóga
na Puškinovej ulici; Ostatné historické
pamiatky: Stavby, ktoré sa nezachovali do
dnešných čias: 36. Gymnázium na Kováčskej ulici;
37. Budova vojenského veliteľstva; 38. Budova
železničného riaditeľstva; 39. Hotel Schalkház;
40. Budova starej železničnej stanice; Novodobé
pamätníky: Výletné miesta: 41. Pamätník
Medzinárodného maratónu mieru; 42. Pamätník
neznámeho protifašistického bojovníka; 43.
Pamätník vojakov Sovietskej armády; 44.
Hudobný altánok v Mestskom parku; 45. Bankov;
46. Čermeľ. Zo starých čias ostalo málo. Ale to
čo im čas ponechal, nazýva sa dnes historickým
jadrom. Od roku 1992 prebieha rekonštrukcia
Košíc, ktorá vracia mestu historický nádych a
krásu.
JUDr.
Zdenko Trebuľa Primátor mesta e-mail:
Mmk01@ccsun.tuke.sk ,
www.kosice.sk
CB V KOŠICIACH
Ako sa darí
cébečkárom Košíc povie nám v rozhovore
z roku 2003 známy expedičník:
Sokol
Košice vl.m. Martin Baran
Kontaktné
adresy na CB pozitívnych z Košíc:
pošta:
Martin Baran, Tri Hôrky 7, 040 11 Košice;
e-mail:
om8ark@szm.sk
http://www.cbrkk.szm.sk/
Osobná
www stránka Martina – Sokola Košice:
http://www.om8ark.cnet.sk/
Rozhovor
so Sokolom Košice vedený v roku
2003
Vedie
niekto CB klub Košice alebo ste sa stali iba
voľným neoficiálnym klubom?
Podarilo
sa mi zistiť, že CB klub Košice (CB KE) je
súčasťou Slovenského spoločenstva elektronikov
SSE – ktorý JE registrovaný na MV SR, čiže CBKE
funguje pod jeho záštitou a je súčasťou
vysielacej techniky SSE.
Si
alebo si bol členom CBKE o ktorom si práve
povedal?
Nie,
nie som, my sme iba voľné združenie bez
oficiálnej registrácie.
Si
členom nejakého CB klubu okrem CBRSK a ak áno,
ktorého?
Nie,
nie som.
Približne
koľko cébečkárov je
v CBKE?
Ešte
pred 5 rokmi bolo v CBKE registrovaných 411
aktívnych cébečkárov v Košiciach
a blízkom okolí. V súčasnosti je asi
60..Žiaľ.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári Košíc a blízkeho
okolia?
Aktívne
sú používané kanály: 10; 11; 12; 15; 17; 19; 20;
28 (a 32 Classic taxi.)
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári
z CBKE alebo
individuálne?
Stretnutia,
burzy, portejbly.
Kto
z cébečkárov paketí?
Kongo,
Level, Balvan.
Aké
plány do budúcna s CB a paketom sú
pred Vami?
V blízkej
budúcnosti by sme radi sprevádzkovali novú BBS
v Slanských vrchoch. Je nutné ešte doriešiť
jeden menší problém.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj
akcie mesta a akcie s celospoločenským
významom ako napr.: preteky cyklistov,
motokrosy, detské
olympiády?
Nie,
nechodíme, neboli sme o to
požiadaní.
Zúčastňujete
sa stretnutí a súťaží organizovanými inými
CB klubmi Slovenska?
Zúčastňujeme
sa, no pravdou je, že dosť
zriedka.
Zúčastníte
sa letnej akcie súťaže CBRSK – „Svätojánske
mušky babky Kosačky r.
2004?“
Samozrejme,
radi by sme. (Aspoň ja
áno).
Keď
si začínal s CB, nemal si problémy
s postavením antény ?
Pri
mojich začiatkoch bolo problémov okolo antény
dosť veľa! Samotné postavenie antény nebol až
taký veľký problém. Problémy nastali, keď ju
bolo treba zladiť, a to sa týkalo najmä tej
predošlej ant., ktorú som používal ešte
v mojich úplných začiatkoch. Menší problém
som mal neskôr aj s 5/8, no ten som ihneď
odstránil. V súčasnosti používam ˝. Zladená
na PSV 1:1,1. Nerobí mi problémy ani počas
daždivých či veterných dní, ktorých si
v Košiciach
užijeme dosť. Som s ňou
spokojný.
Kedy
si Ty osobne prišiel na CB pásmo, kto Ťa
k nemu pritiahol?
Dostal
k CB asi pred piatimi rokmi a pritiahla ma
k nemu jedna nemenovaná nezisková
organizácia, ktorej som bol
členom.
Kto
Ťa učil základy CB ?
Cez
základy som sa musel dostať sám. Nepomáhal mi
nikto. Nikoho som z pásma nepoznal. Najprv
som nejaký čas len počúval. Až po určitej dobe
som sa začal ozývať a robiť nejaké tie
spojenia. Vtedy som mal anténu v byte,
priviazanú o stoličku v strede izby,
tak si viete predstaviť, ako to „išlo“. Až po
pár týždňoch som ju dal na strechu, lebo
v tom čase bol ešte sneh. Bola to anténa
dosť podobná ku DV, ale DVčka to nebola.
Chodíte
aj portejblovať alebo máte v pláne
portejblovanie na kopcoch v okolí Košíc a
kto?
Portejblovať
chodíme a plánujeme výrazne zvýšiť našu aktivitu
v tejto činnosti. Kto? Z Košíc je to
Sokol, Level, Kongo.
Jednou
z aktivít CB klubov a jednotlivcov
Slovenska sú súťaže spojené
s portejblovaním. Najznámejšie sú akcie CB
Poľný deň, Éter bez hraníc a celoročná
súťaž 1. Slovenská portejblová liga. Samozrejme
aj akcia „Jánska noc.“ Zapojíte sa i vy do
niektorej, zo súťaží ?
Problémom
je to, že v KE je veľmi málo cébečkárov,
ktorí prejavujú aký-taký záujem o portejblovanie
– fakticky sme traja. Aktivitu prejavujú ešte
Vranovčania, ktorých počuť z kopcov pomerne
dosť často. Urobiť spojenie s expedíciou je
jedna vec a vyškriabať sa na kopec je už
niečo iné. Ale.....veď nikoho sa nedá nútiť do
niečoho, k čomu nemá kladný vzťah. Nie?
Teda zatiaľ neviem, či sa priamo zapojíme do
niektorých zo súťaží. Rozhodne sme si dali
predsavzatie, že tento rok (i na budúci) nás
bude počuť z portejblov východu oveľa
častejšie ako doteraz. A keď hovorím oveľa,
myslím tým oveľa! Pokúsime sa. Uvidíme, ako to
pôjde, a podľa toho sa
rozhodneme.
Z ktorých
kót v okolí vysielate a ako ďaleko
doletí signál?
Kót
je tu viacero. Kojšovská hoľa (1246), Šimonka
(1092), Opátka KN08MS (1054), Makovica (981),
Dubník (877) a iné. Signál „letí“ celkom
pekne. Spomeniem napríklad z Kojšovskej
hole - Budapešť, Ukrajina a veľká časť
Slovenska; z Makovice – Martinské hole,
Poprad, Praha... jednoducho
krása.
4.
Čo Ťa na CB zaujíma najviac, a čo Ťa na CB
znepokojuje – hnevá ?
Hm,
zaujímavá otázka.... Najviac ma zaujíma, resp.
sa mi páči nadväzovanie nových známostí
a priateľstiev, ochota pomôcť ostatným,
široké možnosti využitia CB (paket, DX
a ostatné.) No najmä sú to spojenia od
srdca k srdcu s dobrými, milými ľuďmi
a upokojujúci duch na pásme. Spojenia,
nielen na 2, 10 či 100 km, ale aj také, pri
ktorých signál preletí pol sveta. Spojenia
s ľuďmi, s ktorými sa možno nikdy
nestretnete (DX prevádzka). Je to akési
puto, ktoré mňa (nás) k tomu
viaže.
Na
CB sa mi vyslovene nepáčia ľudia, ktorí si
zadovážia rádiostanicu len na to, aby druhým
kazili radosť a potešenie z prevádzky.
Myslím gumy, arogantných ľudí a tých, ktorí
si myslia, že zhltli všetku múdrosť sveta. Toto
platilo ešte pred zopár rokmi, teraz je situácia
našťastie iná. V posledných rokoch ich je
na pásme menej.
5.
Kde sa stretávajú cébečkári a ako často?
Myslím Teba a cébečkárov
Košíc.
Neviem,
ako je to v ostatných mestách, ale
u nás sa vytvorili skupiny ľudí, ktorí sa
medzi sebou navzájom poznajú. Je to rozčlenené
väčšinou podľa kmitočtov - kanálov na CB. Sú aj
takí, ktorí sú síce na rozdielnych frekvenciách,
no sú nerozlučnkamaráti a stretávajú sa
takmer každý deň alebo aspoň každý víkend. Tých
je najviac. A nakoniec, žiaľ, sú
i takí, ktorí sedia a sedia a sedia
LEN na jednom kanáli 365 dní v roku
a o ostatných takpovediac neprejavujú
záujem. Nie je ich veľa, ale SÚ, a to ma
dosť mrzí. Debatujú len medzi sebou a slovo
„poď brejk“ nepoznajú alebo nechcú poznať. Preto
sa nestretávame všetci, komplet z celého
pásma. Ja osobne (my) chodíme na Internet,
zájdeme sem-tam aj do reštaurácie na kofolu
alebo ... chodievame aj na vyhliadkovú vežu, do
Kavečian alebo len tak – do mesta či do
prírody tu - v okolí
mesta.
Najviac
ma trápi to, že na CB (aspoň tu v KE) to už
nie je také ako kedysi - pred štyrmi, piatimi
rokmi. A asi to už nikdy také ani nebude.
Veď posúďte sami - 411 ľudí na CB v jednom
meste.....hi,hi,hi ... nemusíte veriť, ale bolo
to tak! To, čo nám zostalo, sú len spomienky na
tých, ktorí tu boli a z CB odišli.
Odišli inde (profi KV, VKV, UKV alebo „inde“);
odišli, lebo ich to prestalo baviť (možno kvôli
rušeniam v posledných rokoch....?); odišli,
lebo ich kamarátstvo sa rozpadlo; alebo odišli
tam, kam raz každý musí a so sebou vzali
i kus z nás.
Čo
zapraješ cébečkárom
Slovenska?
Veľa
zdravia, šťastia, úspechov a rodinnej
pohody Tebe aj všetkým
ostatným.
Sokol,
ďakujem za rozhovor a za ochotu podeliť sa
s cébečkármi o svoje skúsenosti, postrehy
a myšlienky. Prajem veľa zdravia a síl
do budúcnosti a čo najviac spojení od srdca
k srdcu.
Kosačka


MESTO POPRAD
Z histórie
mesta
V krásnej
Podtatranskej kotline leží mesto Poprad na oboch
brehoch rovnomennej rieky, na mieste, kde sa jej
tok ohýba na sever. Travertínový odliatok
mozgovej kosti neandertálca ako archeologický
nález z blízkych Gánoviec svedčí o tom, že
v praveku bolo územie osídlené.
Poprad
- najväčšie mesto na Spiši – pozostáva zo
samotného Popradu, ku ktorému boli v roku
1945 pripojené Veľká a Malá Spišská Sobota,
roku 1960 Stráže pod Tatrami a roku 1977
Matejovce. Názov mesta sa spomína v listine
kráľa Ondreja II. Roku 1209, ide však
o neúplnú informáciu. Až v roku 1256
sa nachádza v listine kráľa Belu IV.
Zmienka a existujúcej osade pod týmto
názvom. Po tatárskom vpáde sa obyvateľstvo
rozšírilo o o nemeckých kolonistov,
ktorí pomohli najmä rastu Spišskej Soboty.
I panovník udelil mestu rôzne výhody. Právo
poriadať sobotné trhy mali v Spišskej
Sobote od roku 1380 a v roku 1567
k nim pribudli ešte dva výročné jarmoky.
Boli tu rôzne cechy, stredisko kultúrneho
a administratívneho života piatich
miest, ktoré dnes tvoria Poprad. V rokoch
1412-1772 patrilo mesto Poľsku. V tomto
čase vynikalo mesto súkenníctvom, mäsiarstvom,
obuvníctvom, krajčírstvom. V 17. storočí sa
zaznamenáva aj stavebníctvom – postavený bol
kamenný most, zvonica a radnica. V roku
1692 boli založené papierne, 1812 pivovar,
neskôr drevospracujúca fabrika, tehelne,
strojárne – dnešná Vagónka a.s. a mnoho ďalších.
Postavenie železnice predstavovalo výrazný obrat
v živote obyvateľstva Popradu. V roku 1932
sa stal Poprad okresným mestom. Záujem
o Vysoké Tatry prebudil ľudí k rozvoju
kultúrneho a spoločenského života, rastu
bytovej výstavby.
Historické
a kultúrne pamiatky
Renesančná
zvonica v Poprade sa nachádza pri kostole
a pochádza z roku 1658.
Rímskokatolícky kostol sv. Egídia v Poprade
pochádza z 13.stor. je dominantou námestia.
Z pôvodnej stavby sa zachovala veža, časť
lode a presbytérium.
Rímskokatolícky
kostol sv. Štefana Kráľa v Matejovciach bol
postavený v prvej polovici 14. stor. v
gotickom slohu, barokovo upravený v 18. storočí.
Najcennejšou súčasťou interiéru je gotický
krídlový oltár pochádzajúci asi z r.
1540.
Zvonica
v Matejovciach zo 17. storočia má vo vnútri
vzácny gotický zvon.
Rímskokatolícky
kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej je
dvojloďový, postavený v 13. storočí.
Z neskororománskej stavby sa zachovala veža
a múry lode. Bronzová krstiteľnica
z roku 1439 a strieborná monštrancia
z 15. storočia si zaslúžia svoju pozornosť
pre historickú a umeleckú hodnotu. Podtatranské
múzeum bolo postavené roku 1886 v
pseudorenesančnom slohu zásluhou Dávida Husza,
propagátora Vysokých Tatier.
Rímskokatolícky
kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote je
neskororománsky, spomínaný v listinách už koncom
roku 1273. Roku 1464 goticky prestavaný. Na
severnej strane pribudovali zač. 16. stor.
kaplnku sv. Anny. Vzácny je aj interiér kostola,
hlavný oltár z roku 1516, ktorý je dielom
Majstra Pavla z Levoče. Patrí medzi
európske umelecké skvosty.
Zvonica
(na foto) postavená hneď pri kostole v Spišskej
Sobote je renesančná, postavená roku 1598.
Postavil ju kežmarský majster U. Meterer. Roku
1728 bola barokovo upravená.
Socha
Immaculaty v Spišskej Sobote stojí na
voľnom priestranstve pri kostole a je
typickým symbolom 13 zálohovaných spišských
miest Poľsku.
Evanjelický
kostol v Spišskej Sobote bol postavený
v klasicistickom slohu roku 1777.
V jeho interiéri je cenný oltárny obraz od
J. Czauczika z roku 1852.
Mestský
dom v Spišskej Sobote bol sídlom mestskej
správy. Budova má klasicistickú
fasádu.
Poprad
je vstupnou bránou na Spiš a do Vysokých
Tatier a patrí medzi najväčšie strediská
cestovného ruchu na Slovensku. Na územie Spiša
zasahuje celý podcelok Popradskej kotliny a
východná časť Tatranského pohoria. Okrem
množstva kultúrnych pamiatok a nádhernej
prírodnej scenérie ponúka mesto svojim
obyvateľom a návštevníkom kultúrne
a športové možnosti ako sú jazdectvo, krytá
tenisová hala, zimný štadión, krytá plaváreň
atď. V Poprade je aj najvyššie položené letisko
na Slovensku, je vo výške 670
m.n.m.
Primátor
mesta Ing. Štefan Kubík (r.2002); E-mail:
mestskyurad@msupoprad.sk
,
www.pp.miesto.sk
CB v POPRADE
sPrezident CB klubu Poprad: Ivan Kamenský - Iron Poprad (na
foto)
Kontaktné
adresy: Viliam; P. O. Box 29; 059 60 Tatranská
Lomnica;
E-mail
na Viliama Tatranská
Lomnica:
om0aao@cq.sk
WWW
stránka:
www.cq.sk
Rozhovor
s Ironom Poprad konaný v roku
2003
V
ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho
zakladateľom?
CB
klub Poprad sme založili v roku 2002.
Zakladateľmi CB klubu sú Iron, Fokker Poprad a
Jano Šuňava.
Ktorí
cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB
klubu a sú jeho členmi
dodnes?
Iron,
Fokker, Janko, Camaro Poprad, Jano Šuňava,
Viliam Tatr. Lomnica a Miňo Štrbs.
Pleso.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB
klubu alebo
individuálne?
Zúčastňujeme
sa pravidelne na stretnutiach Remata a Donovaly,
CB Poľného dňa SCBR a vlastných expedícií na K
120 Štrbské Pleso.
Plánujete
na rok 2003 zúčastniť sa aj letnej JÚNOVEJ akcie
pálenia Jánskych ohňov?
Na
túto otázku zatiaľ neexistuje jednoznačná
odpoveď. Je ale pravdepodobné, že
ANO.
Máte
aj svoju pečiatku CB klubu alebo
nie?
Pečiatku
nie a ani neplánujeme. Práve dezignujeme logo,
ktoré budú členovia môcť používať na QSL
lístkoch, vizitkách či preukazoch... Keď bude
hotové, pošleme cez e-mail. Zatiaľ neviem
povedať, kedy to bude hotové.
Aké
plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred
Vami? Plánujete niečo perspektívne?
V
najbližšej dobe chceme uviesť do prevádzky
vlastný paketový nod.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta s celospoločenským významom?
Nie.
Na
ktorom kanáli najčastejšie sídlia cébečkári
Popradu?
Nemáme
svoj kanál, keď treba, nájdeme sa na prvom
kanáli.
Kosačka

MESTO BYTČA
Z histórie
mesta
Mesto
Bytča leží na strednom Považí, v údolí Váhu,
uprostred Byt-čianskej doliny. Z juhu chránia
kotlinu Strážovské vrchy, zo severu a západu
Javorníky.
Prvá
písomná zmienka o Bytči je z prvej polovice 13.
storočia. V roku 1378 dostala Bytča výsady
zemepanského mestečka. Najväčší rozkvet
zaznamenalo mesto, keď patrilo rodine
Thurzovcov, na konci 16. a začiatkom 17.
storočia. Thurzovci boli jedným z najmocnejších
feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo,
uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči.
Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi
klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku.
Areál zámku tvoria štyri budovy - renesančný
kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a arkádovým
nádvorím; sobášny palác, ktorý dal postaviť
Juraj Thurzo pre svadobné hostiny svojich
siedmych dcér; pôvodne staršia budova prestavaná
v klasicistickom štýle a vstupná budova z konca
19. storočia. V zámku sa nekonali len honosné
svadby, ale súdili tu pomocníkov krvavej
čachtickej panej Alžbety Bátoryovej.
V
17. storočí patrilo mesto a celé panstvo Bytča
Esterházyovcom. Za čias Mikuláša Esterházyho sa
uskutočnila prestavba pôvodne gotického kostola
v duchu baroka. O dokončenie prestavby kostola
zasväteného všetkým svätým sa zaslúžili hlavný
jágerský prepošt Ondrej Matúšek, bytčiansky
rodák. Obstaral pre kostol hlavný oltár s
obrazom všetkých svätých v dolnej časti a sv.
Ondreja v hornej časti. Umelecky a historicky
cenná je drevená kazateľnica z roku 1690.
Poslednú prestavbu kostola uskutočnil architekt
M. Harminc v tridsiatych rokoch tohto storočia.
Vtedy bola na vonkajšiu stenu inštalovaná
mozaika Ukrižovaného od bytčianskeho sochára S.
Bíroša. Kostol sa nachádza na námestí, ktorým
preteká rieka Petrovička. Námestie s priľahlými
uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu.
Okolie
Bytče je ako stvorené pre turistické vychádzky.
Najkrajšia a najviac navštevovaná je Štátna
prírodná rezervácia Súľovské skaly. Vápencové a
zlepencové skalné útvary, ruiny Súľovského
hradu. Vzácne živočíchy a rastliny priťahujú
mnohých návštevníkov. Turisticky atraktívne je
aj okolie Hričovského hradu a Hlbocký vodopád.
Všetky prírodné lokality v Strážovských vrchoch
sú spojené značkovanými turistickými chodníkmi.
Pohorie Javorníky zasa poskytuje dobré podmienky
najmä milovníkom lyžovania, turistiky a
cykloturistiky. Na Čerenke sú dva vleky i
možnosť ubytovania a
stravovania.
Priemyselné
podniky v Bytči výrobným zameraním nepôsobia
nepriaznivo na tunajšie životné prostredie.
Tradíciu tu má drevárska výroba - najmä lyže,
sánky a hokejky značky SULOV, strojárenská
výroba (KINEX) a odevný priemysel (MAKYTA). V
Bytči je jeden z najstarších pivovarov na
Slovensku, ktorý je známy pod značkou POPPER -
KONBIER.
Kaštieľ
v Bytči -
Kaštieľ
v Bytči patrí k najzachovalejším renesančným
stavbám na Slovensku, ktorý stojí na mieste
pôvodného vodného hradu, chráneného vodnou
priekopou v blízkosti Váhu. Keď sa tento hrad
stal majetkom Thurzovcov, postavil neskôr na
jeho mieste v roku 1571 František Thurzo
poschodový štvorkrídlový kaštieľ so štyrmi
nárožnými okrúhlymi vežami a arkádovým nádvorím.
Stavba kaštieľa pochádza od staviteľa Kiliana z
Milána. Kaštieľ bol sídlom Thurzovskej rodiny,
ktorá vlastnila mnoho hradov (najmä Oravský
zámok) a ktorá podporovala aj renesančnú
kultúru.
Okrem
kaštieľa v jeho blízkosti postavili Thurzovci aj
samostatnú budovu z príležitosti svadby jednej z
Thurzovych dcér, tzv. svadobný palác s portálom
i oknami bohato vyzdobenými s grafitovými
figurálnymi i ornamentálnymi motívmi. Nádvorie
kaštieľa, do ktorého sa vstupuje masívnym
portálom pod vežou, má dvojposchodové arkády a
na stenách prvého poschodia početné nástenné
maľby (fresky) antických hrdinov a niektorých
vojvodcov. V kaštieli sú zaujímavé aj klenby,
kozuby, komín s plastickou
výzdobou.
Kaštieľ
i svadobný palác menili neskôr často majiteľov a
uskutočnili sa tu aj opravy fresiek. V
súčasnosti sa v kaštieli nachádza štátny
archív.
Rímskokatolícky
Kostol Všetkých svätých na Námestí SR v Bytči -
Pôvodný
gotický kostol zasvätený Všetkým svätým
pochádzal z 13. storočia. Turzovci ho rozšírili
a prestavali v renesančnom štýle. Prestavbu
robili a roku 1590 dokončili taliansky majstri
pod vedením milánskeho staviteľa Jána Kiliána de
Syroth. Kostol prešiel ďalšími prestavbami v
roku 1696 a po požiaroch v rokoch 1768, 1856,
1904. Posledná prestavba bola vykonaná v rokoch
1937 -38. Bytčiansky farský kostol je
jednoloďová stavba so svätyňou a s predstavanou
vežou. Kostol má hladkú fasádu s opornými
piliermi. Nad vchodom je pozoruhodná kolorovaná
mozaika Pána Ježiša. Barokový hlavný oltár s
bohatou stĺpovou architektúrou pochádza z roku
1696. Dal ho postaviť roku 1696 bytčiansky rodák
titulárny biskup rabský Ondrej Matušek.
Uprostred má na plátne maľovaný obraz Všetkých
svätých. Na bokoch sú sochy svätcov. V nadstavci
je obraz svätého Ondreja, apoštola, a vo
vrcholovej časti socha Panny
Márie.
Bočné
oltáre pochádzajú z roku 1743. Ľavý oltár je s
obrazom Nanebovzatia Panny Márie, pravý s
obrazom sv. Františka z Assisi. Baroková
kazateľnica na severnej strane triumfálneho
oblúka je z konca 17. storočia. Vo výklenku
vpravo pri hlavnom oltári je namaľovaný obraz
pred rokom 1526, ktorý znázorňuje citát z
evanjelia podľa Jána 3, 14-21.
Príhovor
pána primátora Ing Petra Korca
Dovoľte,
aby som Vám i touto cestou predstavil naše
mesto, ktoré sa nachádza v severozápadnej časti
Slovenska, na strednom toku rieky Váh, v
Žilinskom kraji.
Mesto
Bytča je od roku 1996 okresným mestom s počtom
obyvateľov cca 11,5 tis. Má bohatú históriu i
súčasnosť, je bohaté na krásnu prírodnú scenériu
i kultúrne pamiatky. Z týchto stránok sa môžete
dozvedieť o samospráve mesta, ktorej hlavné
zásady sú zachytené v štatúte mesta, kto v
súčasnosti zastupuje občanov v orgánoch mesta,
aké platia na území mesta nariadenia, príp. aké
sú predložené návrhy nariadení, kedy sa konajú
verejné schôdze, ako hlasujú poslanci k
jednotlivým uzneseniam mestského zastupiteľstva
a aká je ich dochádzka. Ďalej sa tu môžete
dozvedieť o činnosti niektorých organizácií
zriadených mestom (mestský úrad, mestská
polícia, mestská knižnica, technické služby), o
tom aké kluby pôsobia na území mesta i o tom čo
sa deje u nás v oblasti kultúry, či športu a
mnoho ďalších užitočných informácií, ktorých
bude postupom času pribúdať. Prajem Vám veľa
úspechov pri hľadaní práve toho, čo Vás o našom
meste zaujíma.
Primátor
mesta Bytča Ing. Peter Korec (Zdroj z www
stránky mesta Bytča: www:
www.bytca.sk
Email:
msu@za.psg.sk
CB
KLUB BYTČA
Znak CB klubu
Bytča
Rozhovor
s Mustafom -
prezidentom
CBKB
V
ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho
zakladateľom?
CB
klub bol založený 1.6.2002. Iniciátormi
založenia CB klubu v Bytči sa stali: Lovec
Bytča a ja, Mustafa
Bytča.
Od
ktorého roku a kto je prezidentom CB klubu
Bytča?
Od
založenia som prezidentom CB klubu ja, Silvester
Daniš volačkou Mustafa Bytča.
Ktorí
cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia
dodnes?
Popper,
Gambrinus, Lovec, Jožo, Sandokan, Peťo, Jožo 2,
Jano, Pino, Monika, Jahôdka, Staroprameň, všetci
QTH Bytča.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú
cébečkári z CB klubu alebo
individuálne?
Spoločne
chodíme na túry do hôr na portejblovanie
a samozrejme máme i spoločné
posedenia.
Ste
naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet
rádio?
Naklonení
sme inej komunikácii, no v našom klube zatiaľ
nemáme „paketistu“, ale čo nebolo, môže byť
v budúcnosti. Všetko je vo vývoji.
Približne
koľko členov je registrovaných v CB
klube?
V CB
klube máme zatiaľ registrovaných 14
členov.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta a akcie s celospoločenským významom ako
napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické
túry, motokrosy a podobne?
Máme
veľmi dobrú spoluprácu s osobitnou školou
a radi pomôžeme, keď sme o to
požiadaní. Zúčastnili sme sa ako poriadková
služba počas jarmokov v Bytči. Cez deň a aj
počas nocí zabezpečujeme poriadok na jarmoku,
hliadkovali sme pri stánkoch.
Ďalšia
akcia sa konala na sv. Mikuláša. Organizovali
sme Mikulášsky večierok pre telesne postihnuté
deti a následnú diskotéku. Deti boli veľmi
spokojné a šťastné. V mesiaci december boli
telesne postihnuté detičky v bábkovom divadle
v Žiline. Našou úlohou bolo dávať na ne
pozor a navigovať ich k autobusom, tam na
ne čakali ich rodičia. Konalo sa to v
podvečerných hodinách.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
Bytče?
Všetci
na 5 kanáli okrem mňa, monitorujem 9. SOS
a 10. motoristický kanál, aby som mohol
pomáhať v prípade
autohavárií.
Plánujete
účasť na akciách roka
2003?
Počas
roka sa zúčastníme súťaže Prvá slovenská
portejblová liga, CB letní polní den 2003
organizovaný CB rádioklubom Česká Lípa, Nočného
vysielania akcie Svätojánske mušky babky
Kosačky.
Mieni
organizovať váš klub nejakú svoju akciu roka
2003?
V mesiaci
marec máme na pláne preteky pre dámy cébečkárky.
Letáčik o akcii určite
pošleme!
Akých
súťaží ste sa zúčastnili v uplynulom roku
2002?
Mali
sme Účasť na akcii pálenia Jánskych ohňov
v mesiaci jún, súťažili sme v Prvej
slovenskej portejblovej lige a 23 krát sme
vyliezli na portejbly vysielať pod stálym
volacím znakom „ expedícia ALFA“.
Mustafa,
(na foto) ďakujem ti za rozhovor a všetkým
členom CB rádioklubu Bytča prajem čo najviac
úspechov v súťažiach, pekných chvíľ na CB
pásme 27MHz počas portejblovania
i z domáceho QTH a na dôvažok aj
perfektnú spoluprácu tak s Mestským úradom,
ako aj s osobitnou školou v Bytči. Tebe
osobitne ďakujem za záslužnú prácu -
monitorovanie 9. a 10. kanála a následné
privolávanie pomoci raneným na cestách po
autohaváriách.
Kosačka.
SÚŤAŽ
CB KLUBU BYTČA
PRVÝ Slovenský CB pretek
„Žena operátorka“
organizovaný
k Medzinárodnému dňu žien CB klubom
Bytča
PROPOZÍCIE
1.
Organizátor: CB klub Bytča s
SCBR
2.
Dátum konania: 7.-9. marec 2003 v čase od:
piatok 7. 3. 2003 od 18:00 do nedele 9. 3. 2003
do 12:00 hod.
3.
Cieľom tohto preteku je spestriť prevádzku
CB pásma (hlavne žien).
1.Slovenský
CB pretek „Žena operátorka“ je trojdňový pretek
týkajúci sa hlavne žien. V súťaži je
minimum administratívnych a korešpondenčných
úkonov.
Zo
strany organizátora nie je tento pretek ničím
obmedzovaný. Je to voľný pretek s dĺžkou
konania tri dni.
4.
Preteku sa môže zúčastniť každý. Jedinou
podmienkou je, že nadpolovičná väčšina spojení
musí byť vykonaná operátorkou -
ženou.
a)
pretekajúci/a sa riadi Všeobecným povolením
1/2000
b)
štartovné pre tento pretek je symbolických 50
Sk
c)stanovište
(QTH) operátora/ky musí byť na území
SR
d)pretekajúci
si zvolí pre pretek svoj volací znak a za
ním QTH operátora/ky
e)pretekajúci/a
si musí viesť denník, ktorý sa skladá
z titulnej strany a zápisu
o spojeniach
f)
titulná strana musí obsahovať:
1.názov
pretekajúceho/cej
2.dátum
a čas zahájenia a ukončenia
vysielania
3.
stanovište (QTH) – nie je potrebný jeho lokátor,
prípadne podrobný opis miesta
4.
použitté CB zariadenie (rádiostanica,
anténa...)
5
meno a volačku hlavného operátora/ky a
kontakt na neho
6.
volačky ostatných zúčastnených
operátorov/iek.
g)zápis
o spojeniach musí
obsahovať:
1.
poradové číslo spojenia
2.
dátum a čas
3.
volačku protistanice
4.
stanovište protistanice alebo popísať miesto.
LOKÁTORY NIE SÚ POTREBNÉ.
5.
Za platné sú považované VŠETKY spojenia zapísané
v denníku. S každým operátorom/kou je
možné za 1 deň uskutočniť dve spojenia. Jedno od
00:00 do 12:00 a druhé od 12:00 do 24:00
hodín.
6.
Bodovanie súťažných spojení je následovné: 1 km
= 1 bod
s pretekajúcou
stanicou v tomto preteku 1 km = 2
body
7.
Vo vlastnom záujme je vhodné (nie však nutné)
štart preteku vopred organizátorovi oznámiť na
adresu: e-mail:
pressto@post.sk
;
SMS: 0907/694 108 alebo 0905/320 860. Pretek je
spropagovaný i na internete, kde je možné
vypísať prihlášku:
www.scbr.sk
8.
Tento pretek neovplyvňuje ostatné preteky
a súťaže konané v SR (napr.
Portejblová liga).
Všetky
spojenia v tomto preteku sú takisto
započítané do Portejblovej ligy (pre tých, ktorí
sa jej zúčastňujú) avšak tam sa treba riadiť
pravidlami pre Portejblovú
ligu.
9.
Konečné poradie zostaví organizátor podľa
celkového súčtu bodov, ktoré pretekajúci/a získa
zo všetkých spojení.
10.
Pri rovnosti bodov je víťazom pretekajúci/a,
ktorý/á uskutočnil/a viac spojení s operátorkami
ženami.
Pri
rovnosti bodov pretekajúci/a s dlhším
spojením.
11.
Z celkového vyzbieraného štartovného
a s prispením sponzorov budú zakúpené ceny
do preteku 1. Slovenský CB pretek „Žena
operátorka“ a pretek bude vyhodnotený na
celoslovenskom CB stretnutí Remata 2003, kde
budú odovzdané aj ceny
víťazom.
12.
Oragnizátor sa zaväzuje, že informácie o
jednotlivých pretekajúcich nebude poskytovať
ďalej iným osobám.
13.
Denník z preteku je potrebné zaslať
najneskôr do konca marca 2003 poštou, emailom,
prípadne faxom (info na čísle 0907/694 108 alebo
0905/320 860).
Kontaktné
adresy:
Pošta: Silvester Daniš, Bottová 1149/24, 014 01
Bytča
Email:
presstoupost.sk SMS - 0907/694 108
alebo 0905/320 860 , Mustafa, prezident CB klubu
Bytča

CB KLUB PIEŠŤANY
CB
rádioklub Piešťany bol založený 28.6.1996 na
stretnutí v sedle Havran (340 m.n.m.- JN 88
WN), kde sa stretli dvanásti cébečkári na
základe myšlienky Alexa Radošina (na foto), aby
bol založený CB klub v Piešťanoch.
V
uvedený deň sa stali zakladajúcimi členmi CB
klubu Piešťany:
Alex
Radošina (na foto), Havran Radošina (OM5AMA),
Meteor (OM3CCT), Roland (SK 037), Cliper, Agent,
Pavel–Elba Piešťany, Anton
a Fílio Hlohovec, Miro 1, Turista Chtelnica
a Ján 19 Brezová pod Bradlom.
V uvedenom
roku vyšlo aj prvé vianočné vydanie informácií
o založení CB klubu Piešťany, občasník pod
názvom
:„Spravodaj
Havran“,
ktorý spracoval Meteor Piešťany (SK 251)
a Alex Radošina (SK 282).
Najviac
členov mal CB klub v roku 1997. 
Stretnutia
cébečkárov sa konali obvykle v reštaurácii
Magura v starých Piešťanoch alebo pri vode
či na Havrane, odkiaľ sa dá vysielať.
CB
klub organizoval akcie Ideme z kopca 97
(hlavní organizátori: Virgo, Bahno a Domino
Piešťany) a na rozhovor mali pozvaného
predsedu UFO klubu na Slovensku.
Druhá
akcia Ideme z kopca sa konala vo februári
1999 (organizátori: Virgo, Bahno, Mahony, Mery,
Barney, Cliper) a k rozhovoru bol
pozvaný riaditeľ Balneologického múzea
s témou „archeológia.“
V máji
roku 1999 urobili expedíciu Smrekovica
z kóty Skalná Alpa (1463m JN98OX) neďaleko
Ružomberku Callimero a Mahony Piešťany.
11.8. 1999 od 10:00 do 19:00 usporiadal
Callimero, ako hlavný organizátor, expedíciu na
Bezovci (743m - JN88XQ) pri príležitosti
historického zatmenia Slnka pod názvom:
„Zatmenie Slnka alebo Koniec sveta.“ Akcie sa
zúčastnili aj cébečkári z CB rádioklubu
Trnava, ktorí vydali aj príležitostný QSL
lístok. 
V roku
2000 nasledovala tretia akcia Ideme
z kopca, ktorú organizovali Virgo, Bahno,
Domino, Mahony, Mery, Barney, Callimero
a Temer 1. S účastníkmi besedoval
účastník vojny v Kórei a akcia mala
názov Bombardéry nad Sinuji. Pri tejto
príležitosti boli vytvorené aj QSL lístky.
V roku 2000 (3.-4.júna) sa cébečkári
zapojili do súťaže Night Scream 2000
(z Bezovca vysielali Barney a Bahno
Piešťany);
30.
7. urobil miniexpedíciu Barney Piešťany a ďalšiu
expedíciu v zahraničí Brescia-Roncadelle
v Taliansku, odkiaľ sa podarilo urobiť 12
spojení so Slovenskom.
Ďalšiu
expedíciu robil Callimero, Barney a Temer 1
Piešťany namiesto plánovanej akcie Ideme
z kopca. V čase tejto expedície bol
spustený do prevádzky paket NOD SK2NOD, ktorého
sysopom je SK2LAC – Callimero Piešťany (na
foto).
NOVÁ
DUBNICA
Mestečko
Nová Dubnica sa nachádza v okrese TRENČÍN, ktorý
má spolu: 275 obcí, rozloha v km2: 4501, počet
obyvateľov: 609 828, hustota na 1 km2: 135. Nová
Dubnica patriaca do okresu Trenčín leží v
malebnom STREDNOM POVAŽÍ v Ilavskej kotline,
ktorá sa tiahne od severovýchodu na juhovýchod.
Mesto je moderné, mladé, budované v päťdesiatych
rokoch, história je krátka a úzko spätá s
najbližším okolím. Vznik mesta Nová Dubnica je
spojený s rozširovaním sa strojárskych závodov v
Dubnici nad Váhom.
Ako
rástla výroba v týchto závodoch, zvyšoval sa aj
počet zamestnancov. S výstavbou Novej Dubnice sa
začalo podľa projekčného návrhu vypracovaného
umeleckým ateliérom arch. Jiřího Krohu v roku
1951. O dva roky neskôr bol vybudovaný prvý
objekt, domov mladých.
V
roku 1956 bola otvorená prvá materská škola. V
tom istom roku sa začala aj kultúrna činnosť
otvorením kina Mier, ktoré slúžilo nielen
premietaniu filmov, ale aj na poriadanie
tanečných zábav. Neskôr v ňom boli vytvorené
priestory pre reštauráciu a jedáleň.
Samostatnou
obcou sa sídlisko, patriace pod samosprávu
Dubnice stalo 1. januára 1957, kedy dostalo
názov Nová Dubnica. Po vzniku mesta sa budovala
obchodná sieť, vznikla telovýchovná jednota a
osvetová beseda, v ktorej bola obyvateľom k
dispozícií knižnica. V tom čase vyšlo aj prvé
číslo miestneho spravodajcu Hlas Novej
Dubnice.
Mesto
sa rozrástlo o štvrť Miklovky, v ktorej od roku
1970 dodnes vyrástlo takmer 750 rodinných domov
formou individuálnej bytovej výstavby.
Prirodzeným centrom Novej Dubnice je Mierové
námestie, kde je sústredená obchodná sieť a
služby. Svojím prostredím poskytuje príjemný
oddych a dáva príležitosť spoločenským
sústredeniam. Návštevníci mesta sa môžu ubytovať
v hoteli Victoria a Dynamic, kde je k dispozícií
reštaurácia a v hoteli Dynamic aj relax centrum
s príjemným posedením.
V
meste sú v súčasnosti tri základné školy,
Gymnázium sv. Jána Bosca, 5 predškolských
zariadení, základná umelecká škola a centrum
voľného času. Okrem škôl je v meste deväť
záhradkárskych osád. Občanom slúži na oddych aj
kino, mestská knižnica, športové kluby a krytá
plaváreň. Pre dôchodcov je zabezpečená komplexná
lekárska starostlivosť v novom zdravotnom
stredisku a v domove dôchodcov. Mesto
zabezpečuje stravovanie všetkým dôchodcom mesta.
Veriacim občanom mesta slúži kresťanské centrum,
ktoré sa nachádza v mestskej štvrti Miklovky.
V
súčasnosti sa v meste nachádzajú spoločnosti:
ZTS Elektronika, a.s. - vyrába elektroniku pre
riadiace a regulačné systémy, EVPÚ a.s. -
projekčný ústav pre elektronické systémy so
štátnou skúšobňou, Leoni-Slovakia - vyrába
konfekčnú elektroniku, NES s.r.o. - výroba
výkonovej elektroniky a zariadení pre
priemyselnú automatizáciu, Transmetal a.s. -
kovovýroba, ESEX s.r.o. - výroba kuchynského
nábytku. Rozširujú sa drobné prevádzky služieb
pre obyvateľstvo. V meste sú drobné
elektrotechnické spoločnosti, napr. Eling,
Kelcom, Q-Nova, RMC.
Len
niekoľko kilometrov na juhozápad od mesta leží
historický Trenčín, na juhovýchod svetoznáme
kúpele Trenčianske Teplice, na severozápad
romantický Vršatec s ruinami hradu a na
severovýchod starobylá Dubnica n/ V. a Ilava.
Ilavskou kotlinou preteká rieka Váh na ktorej
boli vybudované elektrárne v Ladcoch, Ilave,
Dubnici nad Váhom, pri Skalke. Vegetácia
Ilavskej kotliny je pestrá. Strieda sa horská
vegetácia s prvkami alpínskymi a teplou
suchomilnou vegetáciou panónskou.
V
minulosti preskúmali tento kraj významní
botanici J. Holuby a dr. Brancsík, zakladateľ
trenčianskeho múzea. Raritou kvetenstva v okolí
N. Dubnice je výskyt ponikleca slovenského na
skalnatej pôde Dubovca, ako najjužnejšieho
výskytu na Slovensku. Príroda okolo mesta priam
láka k nenáročným turistickým vychádzkam ako aj
denné navštevovanie lyžiarskych stredísk
Homôlka, Mojtín, Vršatec, Zliechov a
Čičmany.
Primátor
mesta Ing. Ján Šušaník
mailto:primator@novadubnica.sk
AQUA
DUHA LAND
AQUA
DÚHA LAND bude centrom aktívneho oddychu a
zábavy, ktoré bude slúžiť nielen obyvateľom
mesta Nová Dubnica, ale aj ľuďom z iných miest a
regiónov Slovenska a zahraničným turistom. Po
rekonštrukcii areál ponúkame návštevníkom
európsky štandard služieb. Samotný Aquapark bude
rozdelený na niekoľko častí. Zachovaný ostáva 50
m bazén. Časť bazénu bude slúžiť ako dojazdová
dráha pre 100 m tobogan a kamikadze. V ďalšej
časti vybudujeme meandrový bazén s pohybujúcou
sa vodou, ktorý umožní návštevníkom pomalú,
relaxačnú plavbu v okruhu cca 100 m na
nafukovacích kolesách. Osobitnú časť areálu bude
tvoriť vodný svet pre deti.
Objekt
aqaparku ponúkne aj možnosť športových aktivít -
plážový volejbal, adrenalínové atrakcie, bungee
trampolíny. Popoludnie budú návštevníkom
spestrovať animačné programy, súťaže pre deti aj
dospelých, na ktorých sa budú aktívne podieľať
aj moderátori a technici Rádia Dúha. Osobitnú
pozornosť budeme pri realizácii aquaparku
venovať telesne postihnutým občanom. Nová
Dubnica nebude slovenskou výnimkou, podobné
projekty sa začínajú realizovať aj v ďalších
mestách. Veríme, že pozitívnu zmenu do života
ľudí prinesie oživenie všedných dní v podobe
AQUA DÚHA LANDu a veríme i tomu, že tento
projekt nájde od začiatku realizácie až po
otvorenie letnej sezóny 2004 podporu u
verejnosti.
Generálny
riaditeľ Rádia Dúha I. Kováčik
Info:
http://www.novadubnica.sk/
(krátené)
CB KLUB STREDNÉ POVAŽIE
Rozhovor s
prezidentom OCBR volačkou Pupáčik, 
vl.m. Ing. Pavol
KOLLÁR uskutočnený v roku
2003
Kedy
si prišiel na CB pásmo? Čí bol nápad založiť CB
klub vo Vašej oblasti?
Na
CB pásmo som sa dostal koncom roku 1994. Náš
klub vznikol spontánne na môj popud a popud dnes
už nebohého K1-Petra.
Čo
ťa pritiahlo ku koníčku cébečkáreniu? Alebo ťa
niekto k nemu pritiahol?
Bol
to môj chlapčenský sen, zhovárať sa s niekym bez
toho, aby som musel ťahať káble. Od mala som mal
blízko k elektrotechnike a elektronike (viedol
ma k tomu môj otec). Za čias minulého režimu -
cca v roku 1970 otcovi niekto doniesol domov na
opravu 2 ks vysielačiek. Používať také
zariadenie bolo nebezpečné, hlavne vo veľkom
meste, ale aj tak sme sa chodievali potajmä po
poobediach hrávať s bratom, jeden na jeden
koniec činžiaku a druhy na druhy koniec.
Nevideli sme sa, ale počuli sme sa. To mi
ostalo. Keď v roku 1994 môj bývalý zamestnávateľ
kúpil pre potreby firmy dve stanice COCKER 22
(SY 101), požičal som si ich na pár dní a
skúšal, čo to dokáže. Pritom sa mi ozvali
fungujúci cébečkári, ktorí poradili po
technickej stránke, čo a ako robiť na
pásme.
Máš
podporu koníčka u členov svojej rodiny?
Nepoužívajú
túto techniku (dnes v čase mobilných telefónov),
ale radi prídu na Rematu i Donovaly, berú to ako
zaujímavú a oddychovú
akciu.
Chodíš
na portejblovanie preto, aby si urobil čo
najviac spojení alebo aby si si tak od srdca
pohovoril s priateľmi CB?
Mám
strašne málo času na portejblovanie a na takéto
akcie (Éter bez hraníc) chodím hlavne preto, aby
som trochu vypol z bežných starostí a problémov,
niekedy rád niekoho počujem a snažím sa
(neúspešne) získať vždy čo najviac spojení. Tak
z každého trochu.
Popri
hudbe éteru - počúvaní vysielačky- aký štýl
hudby máš najradšej -ľudová, folk, trampská,
klasika, jazz a.p.?
Poviem
pravdu, na hudbu éteru moc času nemám a hudbu
počúvam málo (najčastejšie v aute čo rádio dá).
Ale mám rád aj vážnu hudbu (Bachove koncerty) aj
rock, aj mnoho iných štýlov.
Na
ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti
najviac prirástol k srdcu?
Nemám
takého kopca.
Ako
znáša tvoja manželka pomerne náročnú organizačnú
prácu pri akciách klubu? Pomáha alebo dudre a
frfle?
Už
to zobrala na vedomie a berie to ako môj relax.
Spočiatku mala názor, že svoju energiu by som
dokázal aj lepšie využiť, ale pochopila, že aj
starý chlap musí mať občas nejakú
hračku.
Čo
neznášaš na CB pásme a čo Ťa rozčuľuje?
Najviac
mi vadí na pásme (a nielen tam) ľudská
bezohľadnosť.
Ako
často chodíš na stretnutia CB?
Keď
mi čas dovolí (zatiaľ sa mi to darí), chodím na
Rematu a Donovaly. Z pochopiteľných dôvodov -
ako člen rozšíreného prezídia sa MUSÍM zúčastniť
zasadnutia rozšíreného prezídia (aj keď
mnohokrát nájsť na to čas je umenie). Ale zatiaľ
sa mi to darí. Na iné stretnutia, žiaľ, nie je
čas.
V
ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub,
ktorí cébečkári sú zakladajúcimi členmi?
OCBR
Stredne Považie sme založili neoficiálne 3. 8.
1996, počas stretnutia na Šebestovej chate.
Zakladajúcich členov bolo asi 25, takže nemá
zmysel ich tu všetkých
vymenovať.
Ktorí
cébečkári sú členmi Prezídia OCBR?
Momentálne
máme prezídium 5 členné: Pupáčik, Démon, Radka,
Krpatý a Dano.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB
klubu alebo individuálne?
Chodíme
na Éter bez hraníc, Poľný deň a nejaké skupinky
na portejbly. Sústreďujeme sa na zabezpečenie
pretekov horských bicyklov, TruckShow, preteky
aut do vrchu, pomoc pri pretekoch minikár na
Jankovom Vŕšku, tradičný Vianočný portejbl,
zimná burza medzi Vianocami a Novým rokom a
pod.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta?
Nielen
s ručnými stanicami. Pri takýchto akciách je
dobra každá noha, ruka, hlava, stanička, anténa,
mikrofón, akumulátor a
pod.
Keďže
CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si
povedať, či bol CB klub zaregistrovaný na
Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v
prípravnom Prezídiu do registrácie CB klubu?
Oficiálne
sme požiadali Min. vnútra začiatkom júna 2001 o
zaregistrovanie. Od 20. 6. 2001 sme
registrovaní ako združenie pod názvom „Oblastný
CB Rádioklub Stredne Považie“ s IČOm 36123277.
Máme aj svoju pečiatku.
Ktorí
cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia
dodnes?
Je
veľa členov klubu, menej aktívnych a dosť ľudí
sa nám vymenilo. Členov, ktorí sú v klube od
založenia je dosť a nemá zmysel ich tu všetkých
uvádzať, lebo keby som náhodou na niekoho
zabudol, môže sa na mňa
nahnevať
Je
u vás packet rádio?
Snažíme
sa o rozbeh packetu, naši mladí to dostali ako
klubovú úlohu.
Plánujete
niečo perspektívne s paketom?
Uvidíme.
Koľko
členov je registrovaných v CB klube? Zoznam
27 ľudí by bol dosť veľký a určite nudný. Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
OCBR?
Sídlia
na 1, 10, 11, 13, 17, 32, prípadne aj na iných
kanáloch.
Zúčastňujete
sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB
klubmi Slovenska?
Niekedy
sa podarí.
Plánujete
účasť na letnej akcii - „Svätojánske mušky babky
Kosačky 2004“, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa
a Rádioklubu Liberec?“
Zatiaľ
nie, uvidíme, možno sa náš názor
zmení.
Kto
z cébečkárov OCBR chodí najčastejšie
portejblovať? Máte v pláne portejblovanie na
kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších
kótach republiky?
Uvažujeme
o tom, že sa raz vyberieme na Chopok alebo
Lomničák alebo iný kopec a spravíme viacdňový
portejbl, ale teraz je naša aktivita v
portejbloch trochu
utlmená.
Z
ktorých kopcov v okolí najčastejšie vysielate a
ako ďaleko doletí signál?
Občas
sa objavíme na Baske, Homôľke, Vršatci,
Chmeľovej a pod. a lieta to až do
Krkonoš.
Si
členom aj nejakého iného CB klubu?
Áno,
som členom SCBR.
Čo
ťa na CB priťahuje a čo ťa vie „vytočiť?“
Priťahuje
ma to, že existujú ľudia, ktorí sa vedia na
zaštrkotanie v staničke zobudiť, chytiť do ruky
kľúč a hodiny ho držať v ruke, počúvať staničku,
telefonovať, prípadne vykonávať inú činnosť (a
to aj o 02:00 v noci) len preto, aby tomu, čo ma
tiež mikrofón v rukách a potrebuje pomoc, aj
pomohli. Priťahuje ma aj to, že mnoho mladých
ľudí prišlo na to, že rozprávať sa dá aj bez
toho, aby som míňal kredit a pri tom kecaní (o
ničom - podľa mnohých z nás) nemusím hľadieť na
hodiny, kedy ma môj mobilný operátor zruší, lebo
som pretelefonoval viac, ako som si mohol
dovoliť. Vytočiť ma vie (nie len na pásme)
ľudská bezohľadnosť. Chválabohu, na pásme sa to
trošku zlepšuje. Keď robíme náročnú akciu, stalo
sa nám, že dokonca expedícia nám uvoľnila kanál
a popriala veľa zdaru (pri takýchto akciách ide
o bezpečnosť a život ľudí a vtedy prestáva
sranda).
Máte
aj nejakú spoluprácu s mestom?
Zatiaľ
máme spoluprácu s mestom z nášho pohľadu dobrú,
mame k dispozícii miestnosť - bývalú požiarnu
zbrojnicu - kde sa každú druhú nedeľu v mesiaci
vždy o 18:00 schádzame a mesto nám tuto
miestnosť požičalo celkom zdarma - za čo sa
musíme mestu Nová Dubnica a jeho primátorovi
veľmi srdečné poďakovať. My sme zatiaľ nenašli
spôsob, ako to mestu vrátiť, možno
sa
časom nájde akcia, kde nás mesto
využije.
Pokiaľ
nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som
informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v
Novej Dubnici bola spolupráca s mestom pri
organizovaní akcií pre deti.
Zatiaľ
nás mesto Nová Dubnica, ani Dubnica nad Váhom a
Nemšova neoslovili s požiadavkou. My sme sa boli
predstaviť a ponúknuť naše služby. Ak nás
oslovia, tak určite vyjdeme v ústrety, pokiaľ to
bude v našich silách.
Máte
svoju www stránku, kto ju robí?
Áno,
www.ocbr.sk existuje od 1. 7. 2001. Sú tam
informácie, ale staršieho dáta. Nieto času na
aktualizáciu. Posledná dohoda bola taká, že naša
omladina dodá príspevky a ja to na stránku
umiestnim. Zatiaľ som nič nedostal. Stránku som
spravil a spravujem ja sám.
Aký
je Tvoj názor na dianie na CB pásme. Čo by sa
dalo zlepšiť?
Vždy
existuje niečo, čo sa dá zlepšiť. Nič nie je
ideálne. Som veľmi rád, že SCBR spravil to, čo
spravil - mám na mysli generálne povolenie a iné
veci, za čo sa treba Alexovi a Marconimu
poďakovať a ešte nikto to neurobil. Celkovo sa
život CB odohráva v regiónoch (aj CB je spojenie
na krátku vzdialenosť) a je len škoda, že máme
menej informácií z východnej časti našej
republiky. Myslím si však, že netreba nikoho do
ničoho siliť a tlačiť a že je dobre, keď nie je
horšie. Cébečko je na voľný čas, na pokec, na
debatu a nie na to, aby niečo suplovalo alebo
vytváralo.
Ďakujem
za rozhovor. Kosačka

POVAŽSKÁ BYSTRICA
Z
histórie
Považská Bystrica
je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku
medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s
pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Priaznivá
klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr,
úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej
obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem
prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy
najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko
úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z
neskorej kamennej doby, starých asi 4500
rokov.
Prvá písomná
zmienka
o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom
1316. Písomná zmienka o hrade z roku 1316 sa
spája s menom Matúš Čák Trenčiansky. Dejiny
mesta sú úzko späté s dejinami Bystrického
(Považského) hradu. Najznámejšími majiteľmi
Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri
Ján a Rafael Podmanickí. Ďalšia známa písomná
zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V
roku 1432 bola Považská Bystrica vypálená
(nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili
všetky obecné listiny a obyvateľstvo zostalo bez
právnych dokumentov. Na ich žiadosť kráľ Žigmund
obnovil Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej
výsadné práva. V 1458-om roku kráľ Matej Korvín
darúva mestečko i s šestnástimi dedinami
Ladislavovi Podmanickému za jeho verné služby
Huňadyovcom i krajine. Tým začína storočné
panstvo rodu Podmanických na hrade Bystrica,
rodu, ktorého členovia zohrali významnú úlohu v
dejinách celého Uhorska. Ladislavov syn Ján,
bratislavský hlavný župan a kapitán
bratislavského hradu, zdedil podľa otcovho
testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestečku
postaviť gotický kostol a stal sa jeho prvým
súkromným patrónom, čím získal právo voľby
duchovného s biskupským schválením.
Mimoriadne cenným
svedectvom vnútorného života mestečka je listina
nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2. januára
1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30
článkoch obecný štatút mesta Bystrica. Okrem
iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky,
tkáčsky, čižmársky, existencii "ľudovej" školy.
Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným
mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk
cechových majstrov používala slovenčina. 29.
augusta 1526 padol v bitke pri Moháči Jánov brat
Michal i uhorský kráľ Ľudovít II.. Druhému
Jánovmu bratovi Štefanovi, najstaršiemu
biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha -
korunovať nového panovníka. A korunoval ich hneď
dvoch. Na tom istom mieste, tou istou korunou. V
Stoličnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápoľského
a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburgského.
Epitaf Rafaela
Podmanického Poslední z rodu, Ján a Rafael,
ťažiac z tejto politickej situácie, ako
prívrženci Jána Zápoľského násilne obsadzovali
panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od
"svojho" kráľa, aby im na ne udelil donáciu. Po
smrti Zápoľského sa usilovali o zmierenie s
Ferdinandom II. Turecké nebezpečenstvo im
dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v
decembri 1544 Ferdinandovi prisahali vernosť.
Rod Podmanických vymrel po meči - smrťou Rafaela
roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a
slovakizovaným textom je zabudovaný v stene
predsália rímsko- katolíckeho kostola v
Považskej Bystrici, postaveného v 14. storočí.
Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo
prechádza do rúk mocného rodu Balassovcov.
S ich príchodom nastáva
pre mesto ďalšie z ťažkých období - storočie
stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne
drancovali vojská Štefana Bočkaya /1604/,
Imricha Tokolyho /1679 - 80/, Berczényiho a
Očkaya /1707/. Napriek nepriaznivej dobe,
panovníci mestu udeľujú ďalšie privilégiá, čím
získava prestíž pred ostatnými obcami na
okolí.
V roku 1571 kráľ
Maximilián dodáva k dvom sviatkom jarmočným ešte
dva jarmoky na Troch kráľov a na sv. Trojicu. V
1656 panovník Ferdinand III. udeľuje mestu
ďalšie výsady, a to potvrdením jarmokov v
pondelok po Kvetnej nedeli a na sv. Vavrinca. Na
žiadosť občanov zemepáni ešte potvrdili staré
právo výčapu v časoch jarmoku a povolili
postavenie jednej píly na vyšnom mlyne. V roku
1716 sa začína sústavné zaznamenávanie obecných
záležitostí tzv. Protocolum privilegiati oppidi
vagh Besterze. Zo záznamov sa dozvedáme, že
hlavou mesta bol richtár, volený podľa zvyku na
sv. Juraja, právne záležitosti vybavoval volený
notár, majetok mesta spravoval obecný hospodár -
gazda. Mesto ďalej zamestnávalo hájnikov,
pastierov a hlásnika.
19. storočie môžeme z
pohľadu mesta nazvať storočím pohrôm. Mestečko
stíhali povodne, požiare a epidémie. Z dobových
dokumentov sa môžeme napríklad dočítať, že: "od
23. do 26. augusta 1813 štyri dni ustavične
pršalo, čo zapríčinilo rozvodnenie Váhu. Voda
dole prúdom strhávala brvná, stromy, celé domy,
ľudí a dobytok. Škody predstavovali miliónové
sumy, v Považskej Bystrici zahynulo viac ako sto
ľudí."-"6.augusta 1831 cholera skosila prvé
obete medzi obyvateľmi mesta a utíšila sa až 14.
septembra 1831. Celkom zahynulo 135 ľudí."-" V
roku 1832 zhorela jedna časť, v roku 1834 druhá
časť mesta." 15. februára 1858 o 8.hodine večer
bolo silné zemetrasenie v okolí Bystrického
hradu, kedy sa zrútila i veža hradnej väznice."
Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné
rozdiely medzi obcami, Považská Bystrica ako
poddanské mestečko stratila v zmysle zákona
svoje postavenie a stala sa malou obcou, avšak
len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v
Trenčíne ju povýšila na veľkú
obec.
Rozvoj spoločenského
života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne
spolky, školy, menšie podniky. Veľkým prínosom
pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej
muničnej továrne firmy Roth. Základný kameň
výstavby nového závodu bol položený 7. júla
1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci
počet obyvateľov súvisel aj s výstavbou bytov,
kultúrnych, sociálnych a športových zariadení.
Počas druhej svetovej vojny dosiahol rozvoj
Považskej Bystrice taký stupeň, že sa obec
rozhodla požiadať o priznanie charakteru mesta,
ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí
25. júna 1946 priznané. V roku 1948 sa Považská
Bystrica stala okresným mestom.
Úplná prestavba starého
mesta na nové, ktorá sa uskutočnila v 70. a 80.
rokoch, zmenila jeho ráz. Medzi ďalšie dnes už
kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštieľ
s dvoma nárožnými vežami, vybudovaný pod
považskobystrickým hradom, zvaný Burg,
renesančný kaštieľ v obci Orlové, kde v
súčasnosti sídli Vlastivedné múzeum. Na kopci
nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza
kaplnka sv. Heleny z roku
1728.
style="FONT-WEIGHT: 700">Základné
informácie
- Mesto Považská Bystrica je v rámci
nového územnoprávneho členenia Slovenskej
republiky od júla 1996 sídlom novoutvoreného
okresu Považská Bystrica v Trenčianskom
kraji.
V meste Považská
Bystrica žije viac ako 43 000 obyvateľov, z toho
približne 8 000 v mestských častiach. Tie
vznikli pripojením k mestu Považská Bystrica
pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov,
Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové,
Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie,
Milochov, Horný a Dolný Moštenec. Obyvatelia
užívajú viac ako 13 000 bytov, v meste je
vybudovaných 80,6 km vodovodných sietí
zásobujúcich vodou viac ako 38 000 obyvateľov,
68 km rozvodov plynu pre 12 000 obyvateľov, 42,6
km kanalizácii so 4 čistiarňami odpadových vôd,
na ktoré je napojených 34 500 obyvateľov.
Pre potreby obyvateľstva
slúži viac ako 60 predajní nepotravinového
tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk,
40 zariadení pohostinského typu, 6 hotelov s
kapacitou viac ako 500 miest a 2 autokempingy.
Považská Bystrica je sídlom mnohých orgánov
štátnej správy, spoločenských organizácii, 7
bánk. V meste pôsobí viacero materských škôl, 10
základných škôl a osobitná internátna škola, 2
stredné odborné učilištia, gymnázium a 4 stredné
odborné školy.
Územie mesta o rozlohe
89,49 km2 sa rozprestiera v údolí Javorníkov,
Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, cez
ktoré preteká rieka Váh, čo vytvára krásnu
prírodnú scenériu.
Infraštruktúra - Vývoj zamestnanosti a
štruktúru hospodárstva v meste a okrese po roku
1989 výrazne ovplyvnila likvidácia špeciálnej
výroby a poľnohospodárskych družstiev. Zrútenie
sa gigantu Považských strojárni podnietilo vznik
najmä stredného a malého podnikateľského
sektora, ktorý má prioritné postavenie v oblasti
rozvoja mesta. Samotné Mesto Považská Bystrica
znižuje dopad určitých ekonomických opatrení a
sprievodných javov hospodárskej politiky štátu u
svojich občanov.
Od 22. augusta 1999 má
mesto Považská Bystrica družbu s malebným
valašským mestom Rožnov pod Radhoštěm, ktoré je
významným kultúrnym a najmä turistickým centrom
ležiacim v srdci Beskýd a Vsetinských vrchov.
Zmluvu o vzájomnej spolupráci podpísali za mesto
Považská Bystrica primátor Ing. Ľuboš Lackovič a
za Rožnov pod Radhoštěm starosta JUDr. Jaroslav
Kubín. Demografická štruktúra mesta
Považská
Bystrica 35
665
Považská
Teplá 412
Milochov 792
Podmanín 579
Zemiansky Kvášov 236
Horný
Moštenec 591
Dolný
Moštenec 705
Orlové 653
Považské
Podhradie 838
Šebešťanová 578
Praznov 646
Podvažie 554
Spolu: 43 249 (stav - júl 2002)
O zábavu a
kultúrne vyžitie v meste sa stará mestská
organizácia PX CENTRUM.
Tvorivosť detí a mládeže
rozvíjajú: centrum voľného času (CVČ), dve
základné a prvá súkromná umelecká škola.
Jedna z nich nesie meno bystrického rodáka,
akademického maliara Imra Weinera Kráľa
(1901-1978).
Na realizácii kultúrnych
podujatí sa podieľajú viaceré folklórne súbory
(Považan, Mladosť, Ovenka, Bystričan), dychové
hudby (Považanka, Strojár) a detské súbory MINI,
TIP-TOP, Melódia, súbory súkromnej základnej
umeleckej školy manželov Kardošovcov a mažoretky
Mesta Považská Bystrica – Artemis. V
jednotlivých prímestských častiach mesta
pracujú: detský folklórny súbor Manínček v
Považskej Teplej, ženská spevácka skupina a
mužská spevácka skupina z Praznova, ženská
spevácka skupina Teplanka v Považskej
Teplej. Mesto Považská Bystrica a PX
CENTRUM v spolupráci s inými kultúrnymi
inštitúciami každoročne pripravujú podujatia
väčšieho rázu ako sú Považskobystrický jarmok,
folklórny festival detských súborov z celého
Slovenska, Marikovské folklórne slávnosti, rôzne
koncerty v rámci kultúrneho leta, Dni Európskeho
kultúrneho dedičstva, Mikulášske a Silvestrovské
podujatia. Do činnosti
už spomenutých kultúrnych organizácií patria aj
rôzne výstavy, prednášky, divadlá, filmové
predstavenia pre deti a
mládež.
V meste Považská
Bystrica sídli mestská organizácia - Mestské
športové kluby, ktorá obhospodaruje komplex
športovísk: krytá plaváreň, letné kúpalisko,
zimný štadión, športovú halu a areál tenisových
kurtov. Vodná plocha Nosickej priehrady
poskytuje možnosti priaznivcom kanoistiky,
jachtingu a windsurfingu. Okolité horské
prostredie je rajom skalolezcov, najmä Manínska
tiesňava, kde sa pravidelne stretávajú
fanúšikovia tohoto športu. V rámci športovej
činnosti sa mesto dostalo do povedomia vo
svetovom meradle v organizovaní majstrovstiev
Európy a sveta v súťažiach terénnych motocyklov
(Enduro, medzinárodná 6-dňová motocyklová súťaž,
motocross) a závodov terénnych automobilov
(OFFROAD) v priestoroch motocrossového areálu vo
Sverepci.
Turistika - Považskú
Bystricu obklopuje množstvo prírodných krás. Z
mesta sa do okolia lúčovito rozbiehajú
Strážovské a Súľovské vrchy na ľavej a Javorníky
na pravej strane Váhu. V tesnej blízkosti mesta
leží Malý a Veľký Manín medzi ktorými je známa
Manínska tiesňava, miesto využívané na
prímestskú turistiku. I ďalšie skalné útvary v
doline Manínskeho potoka, ako je Kostolecká
tiesňava s najväčším skalným previsom na
Slovensku určite stoja za to, aby si návštevník
Považskej Bystrice našiel čas na prechádzku
touto dolinou.
Ak sa vydáme proti prúdu
Domanižanky, riečky tečúcej cez mesto, dostaneme
sa do zákutí Domanižanskej doliny. V tomto
malebnom prostredí Strážovských vrchov je obec
Domaniža, v ktorej nájdeme starý gotický kostol.
Ak ste vyznavačmi ďalekých výhľadov, potom
vystúpte na najvyšší vrch tohoto pohoria
Strážov, odkiaľ sa otvára kruhový výhľad na
rozsiahle horské okolie. Na pravom brehu rieky
Váh dvíhajú svoje chrbty Javorníky,
slovensko-moravská hranica. Tu nájdeme
Papradňanskú a Maríkovskú dolinu, ktoré sú vďaka
výborným podmienkam obľúbené hubárske lokality.
V zimnom období sú tieto miesta vyhľadávanými
lyžiarskymi miestami nielen pre zjazdárov ale i
pre bežkárov.
V posledných rokoch sa
pre majiteľov horských bicyklov vytvorili
podmienky pre rozvoj cykloturistiky. V okolitých
kopcoch si môžu preveriť svoje fyzické
schopnosti na viacerých cykloturistických
trasách.
Štatút okresného mesta
bol Považskej Bystrici zachovaný aj v rámci
nového územnosprávneho členenia Slovenskej
republiky od júla 1996. Info v Považskej
Bystrici 12. 8. 2002 Ing. Ľuboš Lackovič, v. r.-
primátor mesta
www.povazska-bystrica.sk/mesto.htm
a
http://www.pb.mesto.sk/

POVAŽSKÁ BYSTRICA - PODHRADIE
Položila som
niekoľko otázok nám všetkým dobre známemu
činovníkovi a organizátorovi podujatí,
prezidentovi CB rádioklubu Považská Bystrica,
Rafaelovi vl.m. Rudolf
CORASSA

Otázka:
V ktorom roku bol založený CB klub
V Považskej Bystrici a kto bol jeho
zakladateľom?
Odpoveď: CB
rádioklub funguje od roku 1996. V tomto
roku sa konal PRVÝ VIANOČNÝZÁVOD.
Oficiálne bol klub založený až 30. 1. 1998.
Zakladateľmi sa stali Rafael Pov. Podhradie,
Bukovina Brvnište a Kocúr Pov.
Teplá.
Otázka: Od ktorého roku
si prezidentom CB klubu v Považskej
Bystrici?
Odpoveď: Prezidentom som
od roku 1996, od založenia CB rádioklubu Pov.
Bystrica.
Otázka: Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB
klubu v Pov. Bystrici a sú jeho členmi
dodnes?
Odpoveď: Všetci
viac-menej fungujú, niektorí viac
a niektorí menej.
Otázka: Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo
individuálne?
Odpoveď: Ako KWB
poriadame už na začiatku uvedený závod od
roku 1996. Slovakia CB diplom (aj ty si ho
kuriózne získala za 25 spojení) je priebežnou
akciou. Ďalej sú to pravidelné spoločenské
stretnutia s rodinami v zime „vo
fraku“ a v lete pri guláši. Po
večeroch denne stretnutia na
29.kanáli.
Otázka: Je známe, že vo
Vašom klube vznikajú dobré nápady a ste
naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio. Kto dal návrh na konanie akcie CB
telefón a druhá otázka: Je u vás
packet rádio?
Odpoveď: CB
telefón nebol naša akcia, ale CB rádioklubu
Stredné Považie - Dubnica nad Váhom. Packet
rádio u nás je síce kompletné, ale boh žiaľ
zatiaľ ešte v krabici. Dúfam že to nepotrvá
dlho a bude umiestnené na
kóte.
Otázka: Približne
koľko členov je registrovaných v CB rádioklube Považská Bystrica.?
Odpoveď: Registrovaných
je 19 členov.
Otázka: Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj
akcie mesta a akcie s celospoločenským
významom ako napr. preteky cyklistov, motokrosy
a podobne?
Odpoveď:
V spolupráci s rádioklubom OM 3 ROM
Považská Bystrica zabezpečujeme turistický
pochod „Jilemnického 25-ka“, ktorý je zapísaný
aj v medzinárodnom kalendári
podujatí.
Otázka: Ak pomáhate
zabezpečovať uvedené akcie, pôjdete i tento
rok?
Odpoveď: Pôjdeme
samozrejme i na budúci
rok.
Otázka: Máte
v pláne ísť v roku 2003 do družobného
mesta Rožnova pod Radhoštem, kde chodia aj
cébečkári z uvedeného moravského mesta
a širokého okolia (Ostravy, Přerova atď.)
robiac priame prenosy zo stretnutí
predstaviteľov oboch družobných miest?
Odpoveď: Zatiaľ sme
neboli, ale nič tomu nebráni, určite by to bolo
zaujímavé.
Rafael, (na foto)
blahoželám k zvoleniu za prezidenta Slovenského
CB rádioklubu na Donovaloch 2002.
Ďakujem za rozhovor
a prajem čo najviac pekných chvíľ na pásme
27MHz. Nech sa Vám dobre darí
a o akcii družobných miest Pov.
Bystrica a Rožnov p/Radhoštem pouvažujte,
zájdite a napíšte.
Kosačka
E-mailová adresa
Rafaela, prezidenta CB rádioklubu Pov. Bystrica:
restamo@post.sk

MESTO ŽILINA
Z histórie
mesta
Mesto
Žilina leží na sútoku riek Váh, Kysuca
a Rajčianka v Žilinskej kotline
ohraničenej pohoriami Malá Fatra, Strážovské,
Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.
Leží v nadmorskej výške 344 m.n.m. na rozlohe
80,03 km štvorcových s počtom obyvateľov
85 400. Mesto patrí medzi najstaršie
a historicky najvýznamnejšie mestá SR.
Nachádza sa v údolí rieky Váh, na
križovatke dávnych ciest. Strategická poloha
ovplyvňovala mesto, ktoré bolo osídlené už
v 5. storočí nášho letopočtu.
Prvá
písomná zmienka pochádza z roku 1208
a už v roku 1312 bola mestom.
Historický dokument, listina Privilegium pro
Slavis panovník zrovnoprávnil žilinských
Slovákov s nemeckými kolonistami v mestskej
rade. Dokumentom stredoeurópskeho významu je
Žilinská kniha so záznamami z roku 1378. V
nasledujúcom období bola Žilina strediskom
remeselnej výroby a vzdelávania. Významnou
udalosťou dejín sa stalo vyhlásenie autonómie
Slovenska roku 1938 a následne ustanovenie
Žilinského kraja v roku
1996.
Žilina
je dôležitým strediskom vzdelávania a kultúry.
V meste
sídli univerzita so zameraním na dopravu
a spoje, Považské múzeum s jedinečnou
drotárskou expozíciou, Považská galéria umenia,
žilinský zmiešaný zbor. V meste je
zrekonštruované námestie, pešia zóna, buduje sa
trolejbusová doprava a priamo v meste
je vybudované Vodné dielo Žilina, ktoré bude
prínosom pre energetiku, protipovodňovú ochranu
a možnosti rekreácie.
Historickým
jadrom Žiliny je Mariánske námestie, ktoré si
uchovalo azda ako jediné na Slovensku, pôvodné
arkády po celom obvode, tzv. laubne,
v prízemiach meštianskych domov. Jeho pôvod
sa datuje do roku 1300. Uprostred námestia stojí
Mariánsky stĺp s Immaculatou.
Na
námestí stojí dvojvežový barokový kostol sv.
Pavla apoštola z roku 1750. Panorámu mesta
dotvárajú dve veže rímskokatolíckeho farského,
pôvodne gotického kostola asi z roku 1400,
okolo ktorého bolo vybudované opevnenie roku
1540.
Budatínsky
zámok postavený na sútoku Váhu a Kysuce,
pôvodne vodný hrad, s valcovitou románskou
vežou z roku 1250 je dnes sídlom Považského
múzea.
Jedna
z najstarších pamiatok jazykovej právnej
pamiatky je Žilinská kniha z roku 1378.
V blízkosti
Žiliny sa nachádza pohorie Malá Fatra
s Vrátnou dolinou v blízkosti obce
Terchova.
Do
Vrátnej doliny zasahujú tri národné prírodné
rezervácie – Rozsutec, Chleb a Tiesňavy.
Lúčanská
Malá Fatra je ďalšia krásna rekreačná oblasť
spolu so Strečianským priesmykom a hradom
Strečno.
Milovníci
histórie si prídu na svoje zaujímavými
návštevami okolitých hradov Lietava, Strečno,
Starý hrad a Súľovský hrad.
V
blízkosti sa nachádzajú i kúpele Rajecké
Teplice.
Mestské
divadlo sídli na Hornom vale a Hvezdáreň
v Makovického dome, bábkové divadlo na
Kuzmányho ulici, Dom umenia je na Dolnom vale
a Krajská štátna knižnica na Bernolákovej
ulici. V meste je krytá plaváreň, tradíciou
sú motocyklové preteky a úspešnými športmi
sú v súčasnosti vodné športy, basketbal
a volejbal.
Primátor
mesta Ing. Ján Slota E-mail:
msuza@zilina.sk
,
Web:
www.zilina.sk
CB KLUB ŽILINA
Kontakt:
Marián Hanza, Trnavská 15, 010 08 Žilina
tatkokarlo@rectus.sk
prezentácia
CB rádioklubu Žilina
www.rectus.sk/cbzilina
ROZHOVOR s prezidentom CB rádioklubu
Žilina
Tatkom
Karlom
Tatko
Karlo, v ktorom roku bol založený CB klub
u vás a kto bol jeho
zakladateľom?
CB
klub bol založený približne v roku 1992.
Zakladateľmi
sa stali: Paľo, Vírus, Fero Rosinky, Ďuri
Sponzor, Miro 1, Korádo, Žilina a Rafael
Považské Podhradie.
Od
ktorého roku a kto je prezidentom CB klubu
Žilina?
Od
decembra roku 2001 je prezidentom Tatko Karlo
Žilina.
Ktorí
cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia
dodnes?
Paľo
Žilina, Vírus , Fero Harley, Fero Rosinky, Dušan
Konská, Ďuri Sponzor, Matrix, Korádo
Žilina.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB
klubu alebo
individuálne?
Stretnutia
(výmena skúseností, odborné prednášky), účasť na
CB súťažiach, dvaja až traja členovia sa
zúčastňujú ROB – rádioorientačný
beh.
Ste
naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet
rádio?
Áno.
Je
u vás packet rádio? Kto z cébečkárov
paketí?
Dušan
Konská a Fero Žilina sa venujú tomuto druhu
komunikácie.
Približne
koľko členov je registrovaných v CB
klube.?
V CB
klube máme registrovaných 35
členov.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta a akcie s celospoločenským významom ako
napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické
trasy, motokrosy a podobne?
Nie,
zatiaľ sme neboli oslovení, ale v dohľadne
je možná spolusúčinnosť so záchranným systémom
ALFA -sú to psíčkari.
Aké
plány do budúcnosti s CB a paketom sú pred Vami?
Plánujete niečo perspektívne?
Je
to jedna z ďalších mét na našej ceste po CB
schodoch.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
Žiliny?
„Sedíme“
na FM 18. kanál.
Tatko
Karlo, ďakujem za rozhovor. Prajem Vám čo
najviac pekných chvíľ na pásme 27MHz
a úspechov v súťažiach, ale aj
v súkromí. Nech sa vám podarí nadviazať pre
obe strany prospešnú spoluprácu s
mestom.
Rozhovor
viedla v roku 2003
Kosačka
Čo a ako sa robí v CB rádioklube
Žilina
CB rádioklub Žilina
obnovil svoju činnosť z podnetu Paľa Žilina v
decembri 2001.
Na
svojom (po niekoľkých rokoch) prvom stretnutí
rozhodol sa dovtedajší prezident Vírus Žilina
odovzdať funkciu kvôli pracovnej
zaneprázdnenosti. Vírus je zakladateľom CB
rádioklubu Žilina a jeho dlhoročným prezidentom.
Pozná ho celá cébečkárska verejnosť a dnes i
koncesionovaní rádioamatéri. Touto formou
ďakujem Vírusovi v mene všetkých členov klubu za
odvedenú prácu, šírenie CB v Žilinskom regióne
Že to bola riadna robota, o tom niet pochýb.
Stretnutia
sa zúčastnilo 15 členov, zvolili sme nové
Prezídium
v zložení: prezident Tatko Karlo Žilina,
viceprezident:
Paľo Žilina a ďalší viceprezident: Dušan Konská.
Voľba
nového Prezídia bola potvrdená na nasledujúcom
stretnutí v januári roku 2002 za účasti 23
členov CB rádioklubu.
V
klube máme registrovaných 35 členov od starších,
ktorí s prevádzkou na CB pásme majú skúsenosti,
cez laikov až po začiatočníkov.
Vek,
farba pleti, pohlavie a iné „chuťové bunky“
neboli rozhodujúce.
Činnosť
sme začali pravidelnými stretnutiami raz za
mesiac. Schádzame sa na rôznych miestach, napr.:
v priestoroch Závodného klubu Slovena, v
reštaurácii Kotva, mali sme stretnutie i na
jazierku v Brodne atď. Volíme miesta, kde by sme
si mohli „separé“ prebrať naše záujmy a pritom
nerušili okolie. Prvou témou bolo Vše-obecné
povolenie č.VPR-1/2000 na zriadenie a prevádzku
obč. rádiostaníc. Postupne sme prešli k ďalším
problematikám, hlad po vedomostiach a
informáciách bol veľký. Napríklad sme
predebatovali témy:
-Prevádzka
na CB pásme, komunikačné kanále 1, 9, 10, 24,
25.
-Desatoro
cébečkára. (Už je jedenástoro, jedenás-te znie:
Keď máš v guli, nevysielaj!)
-Stanovy
SCBR a propagácia činnosti.
-Stacionárne
antény, zlaďovanie a nastavovanie antén,
prostriedky pre zladenie antény, anténne
káble.
-Lokátorove
mapy – spôsob určovania lokátora – úvod do
problematiky.
-Lokátorové
mapy II – Európa, Slovensko, ČR a severozápadné
Slovensko v mierke 1:100 000 z kuchyne Tatka
Karla.
-Predstavenie
počítačového programu pre vyhod-nocovanie
pretekov na základe zadania
lokátora.
-Anténa
polka, drôtovka, názorná ukážka konštrukcie,
naladenie, výhody a nevýhody rôznych riešení v
mechanickom prevedení, poznatky z praktickej
prevádzky.
Lektori
boli z domáceho CB rádioklubu: Fero Harley,
Milan Brodno, Fero Rosinky, Ondro Dolina Turie,
no a Tatko Karlo Žilina. Boli aj zo susedného
považskobystrického CB klubu, konkrétne jeho
prezident Rafael Považské Podhradie.
Okrem
odborných tém sa zaoberáme aj kultúrnosťou
prevádzky a možno povedať, že z bohapustého
skákania si do reči, chodenia jedného cez
druhého a podobných začiatočníckych chorôb sme
sa prepracovali ku kultivovanému spôsobu
komunikácie. Naše verné kolečká – „nočníčky“ už
zaznamenali účasť aj 25 staníc v jednu chvíľu a
„ukérovať“ takéto koleso dá predsa len zabrať.
Stretnutí sa nezúčastňujú len cébečkári zo
Žiliny, ale i z Martina, Bytče, Rajeckej doliny
a prišli aj chalani z Vysokej nad Kysucou. Sú to
stretnutia všetkých bez rozdielu členstva v SCBR
alebo CBRSK, či neorganizovaní.
Po
odprednášaných témach sa spontánne vytvoria
menšie krúžky, kde si vzájomne vymieňame
skúsenosti z prevádzky na CB pásme, DX spojenia,
QSL lístky a pod. Na stretnutí v apríli a máji
roku 2002sme dali širšiu informáciu o CB
stretnutí Remata vrátane diskusie k opakovačom a
vydali sme info 1 - 4 o organizovaných pretekoch
v prvom polroku 2002 so stručným výpisom dátumov
konania a podmienok jednotlivých súťaží ako
napr.: Súťaž Svätojánske mušky babky Kosačky; CB
Night Scream závod 2002; Prvá Slovenská
portejblová liga; Éter bez hraníc.
Snaha podať čo najkomplexnejšiu informáciu a čo
najširšiemu okruhu cébečkárov s použitím
„tamtamovej“ metódy jej ďalšieho šírenia,
vrátila sa v aktivite. V prvom roku „novodobých
dejín“ nášho CB rádioklubu sme sa zamerali už i
na také úspechy, s ktorými sa možno pochváliť v
rámci známeho: „Nie
je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!“
-CB
Poľný deň: Umiestnenie na 8.mieste exp. Kriváň –
Janko Tatra Martin a Paľo Turany, na 11. mieste
exp. Polom- CB klub ZŠ Brodno – Milan
Brodno;
-Éter
bez hraníc: Umiestnenie na 3.mieste v SR exp.
Kriváň ST 01 – Janko Tatra Martin, Paľo Turany
celkovo 11;
Na
4. mieste v SR exp. Medveď BT 06 Milan Brodno a
spol. celkovo 15;
Na
9. mieste v SR exp. Oblazov BT 05 Tatko Karlo a
Katarína Žilina, celkovo 27;
Z
9 exp. zo Slovenska boli 3 z nášho CB rádioklubu
Žilina; I keď exp. Oblazov uzatvárala celkové
po-radie, bolo to značkou: „Netrúbte na mňa,
robím čo môžem.“
-
Night Scream závod 2002: umies-tnenie na
1.mieste Janko Tatra Martin, Paľo Turany; Na
3.mieste Tatko Karlo Žilina, z troch expedícií,
ktoré sa zúčastnili preteku boli 2 z nášho
klubu.
-
Svätojánske mušky babky Kosačky: umiestnenie: na
5.mieste v spojeniach Janko Tatra Martin; Na
1.mieste v napísaní príspevku o zážitku z
Jánskej noci na portejbly Tatko Karlo Žilina
(zdieľal 1.miesto spolu so stanicou Zvíře Zlín
ČR);
-Medzinárodný
pretek CB Letní polní den ČR organizovaný CB
klubom Česká Lípa: umiestnenie: na 2. mieste v
SR ET 04 Janko Tatra Martin, Paľo Turany,
celkovo: 40
Na
4. mieste v SR: ET 69 Milan Brodno, celkovo: 46;
Na
5. mieste exp. Kohútka ET 94 – Mustafa Bytča,
Majo 1 Bytča, Tatko Karlo Žilina, Matrix Žilina.
Spoločná exp. CB klubov Žilina a Bytča, celkovo:
58;
Z
81 prihlásených staníc bolo vyhodnotených 66
expedícií a z 5 zúčastnených zo Slovenska bolo 2
a pól z nášho CB rádioklubu Žilina.
Z
ďalších akcií: účasť na AMA Holice (Majo 1,
Mustafa a Jahôdka Bytča, Tatko karlo Žilina a
Števo Zvolen);
Stretnutia:
Donovaly,
AMA
Turany, aktívny
podiel
na exp. Mosty, ktorú realizoval Milan 42 Hr.
Králové. Milana sme prevzali „do opatery“ na
slovenskom území a zrealizovali sme vysielanie z
Martinských holí – Jano Tatra Martin, Paľo
Turany, Majo 1 Bytča, Tatko Karlo Žilina. Milan
42 na spiatočnej ceste domov - vlakom – vysielal
z rúčky vo vlaku a podarilo sa s ním urobiť
spo-jenie Jankovi Tatra keď prechádzal cez
Martin a s Tatkom Karlom Žilina, ktorý s Milanom
strávil dobu čakania na rýchlikový prípoj zo
Žiliny domov.
Potešiteľné
je, že sa nám spoločne podarilo opätovne oživiť
pásmo i na severozápade Sloven-ska. Sme prosto
partia so správnou diagnózou a verím, že nám to
aj vydrží.
Brejk! Brejk! Žilina žije! Tatko Karlo
Žilina

MESTO MICHALOVCE
Z histórie
mesta
Mesto
Michalovce sa stalo prvým sídlom CB rádioklubu
Zemplín v roku 1999.
Michalovce
ležia v severnej časti Východoslovenskej
nížiny na brehoch rieky Laborec. Sú centrom
Zemplína. Vo Veľkomoravskom období tu stála
osada pri brode cez Laborec. Prvá písomná
zmienka je z roku 1244, kde sa spomínajú
pod menom Myhal. Ako sídlu hradného panstva
Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa
rozvíjalo ako zemepánske mestečko
poľnohospodárskeho charakteru s málo
rozvinutými remeslami. Roku 1449 získavajú právo
poriadať dva výročné trhy. Husiti dobyli hrad
roku 1453. Od 16.stor. bolo mesto pod vplyvom
sedmohradských kniežat. Od 17. stor. sú
zakladané cechy remeselníkov a v roku
1867 tu už pracovalo 49 remeselníckych dielní.
Roku 1867 získali Michalovce štatút veľkej obce.
Železničné spojenie sa datuje rokom 1871
a v rockoch 1919-1923 boli sídlom
župy. V roku 1922 vzniklo gymnázium Pavla
Horova, sídli tu aj pobočka Ekonomickej
univerzity v Bratislave a pobočka
Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity
Cyrila a Metoda v Trnave. V meste
pôsobili tri významné osobnosti: - maliar Jozef
Teodor Mousson, básnik Pavol Horov
a pedagóg – kňaz a humanista ThDr. Štefan
Hlaváč.
Kaštieľ
vznikol prestavbou vodného hradu šľachtického
rodu Nagymihályi. V 17.-18. stor. dostal
kaštieľ barokovú podobu a v 30.rokoch
bol prestavaný v klasicistickom slohu, rozšírený
o bočné prízemné krídla. V parku kaštieľa
bola roku 1977 odkrytá najvýchodnejšie situovaná
rotunda na Slovensku z čias Veľkomoravskej
ríše.
K významným
sakrálnym pamiatkam patrí kostol narodenia P.
Márie, pôvodne gotický zo 14. stor., roku
1749-1760 barokovo upravený,
barokovoklasicistický gréckokatolícky chrám
Narodenia P. Márie z rokov 1770-1772 a
gréckokatolícky chrám Sv. Ducha z roku
1931-1934. Ďalšia z kultúrnych pamiatok je
neogotická kaplnka na Hrádku– mauzóleum rodiny
Sztárayovcov, postavená podľa kaplnky sv.
Michala v Košiciach roku 1893-1898 a kláštor
rehole redemptortistov.
Rekreačné
zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora,
Zemplínska šírava, Vinianske jazero
a Morské oko. Ubytovanie: Hotel Jalta.
Zemplínske múzeum – kaštieľ, Kostolné námestie,
expozície: prírodovedná, umelecko-historic-ká,
archeologická, etnografická
a vinohradnícka. Kult. zariadenie
Zemplínska hvezdáreň, Zemplínska knižnica
a Dom Matice slovenskej. Tradičné
podujatia: Zemplínske slávnosti piesní
a tancov – medzinárodný folklórny festival
(júl) a Zemplínsky jarmok
(august).
Ing.
Jozef Bobík – primátor mesta E-mail:
msumi@ke.psg.sk
;
http://www.michalovce.sk/
CB RÁDOKLUB ZEMPLÍN
s CB rádioklub
Zemplín založil Imnex Michalovce v roku
1999.
Už
v roku 2000 mal viac ako 60 členov z celej
Zemplínskej oblasti. Vzhľadom k faktu že
Imnex pracuje v zahraničí, nebolo možné
nadviazať s ním kontakt, aby som s ním
urobila rozhovor o začiatkoch a trvaní
CBRKZ v Michalovciach. Siaham preto do archívu a
prinášam čitateľom časopisu prvý pozdrav vo
forme QSL lístka a moju reakciu
style="BACKGROUND: #d9d9d9">.
BACKGROUND: #d9d9d9;
QSL
lístok zo Zemplína
Na
minuloročnom stretnutí Remata 98 som
zaregistrovala poznámku cébečkárov
západoslovenského regiónu, že okrem Prešova a
Popradu nie sú dostačujúce kontakty
s cébečkármi východného cípu Slovenska.
Neprešiel ani rok od Rematy a prišla
potešujúca správa od Imnexa z Michaloviec
v podobe QSL lístka, na ktorom je napísané
o založení CB klubu Zemplín dňa 6.12.1998.
Po písomnom privítaní CB klubu Zemplín vo veľkej
rodine CB klubov Slovenska som následne dostala
dopis, z ktorého vyberám:
„Vzhľadom
k tomu, že náš región na východe Slovenska
je pomerne rozsiahly, rozhodli sme sa založiť CB
klub, ktorý by združoval „fandov“ CB pásma 27
MHz. Nachádzame sa v kraji známom pod
názvom Zemplín, preto je náš klub pod hlavičkou
„CB klub Zemplín“.
Združuje
cébečkárov z okolitých obcí a miest
ako napríklad: Trebišov, Sobrance, Veľké
Kapušany, Vranov nad Topľou, Snina atď. Na
ustanovujúcej schôdzi ma členovia zvolili za
prezidenta CB klubu Zemplín. Pri zakladaní klubu
mi všestranne pomáhali Malaga a Jožo -
Trebišov, ale nielen oni. Všetkým, ktorí
priložili ruky k spoločnému dielu, patrí
moja vďaka.
Od
založenia klubu sme mali tri stretnutia na
kopcoch a jeden „CB Poľný deň“
v lokátore KN08TS. Uvádzam ho preto, lebo
sme počas tohoto dňa spisovali všetky volačky
v okruhu 100 km, aby sme ich mohli
poskytnúť do Callbooku 99.
Najmladším
účastníkom CB Poľného dňa bol Batman (13 rokov),
najstarším - veselá kopa -Fero z Remetských
Hámrov - 49 ročný. Akciu finančne
podporili
Jožo, Dodo a Cobra.
Plánujeme
ešte ďalšie tri stretnutia a každé na inom
mieste Zemplína. Vychádzame do terénu
k svojim členom. Ako som už uviedol, náš
región je rozsiahly a nie je možné, aby sme
sa mohli všetci stretávať pravidelne na jednom
mieste napríklad v nejakej reštaurácii, ako
to je zvykom v iných mestách Slovenska.
Stretávame sa jedenkrát mesačne na expedíciách
a hlavne pravidelne na
pásme.
V CB
klube Zemplín máme doteraz 53 členov
s vekovou hranicou od 10 do 50 rokov a 70%
z toho tvoria študenti.
Zatiaľ
nie sme zaregistrovaní pri MsKS (Mestské
kultúrne stredisko), nevidíme žiadne obojstranné
výhody. Pokiaľ ty, Kosačka, alebo niekto iný
z CB klubov Slovenska má nejaké skúsenosti
o prospešnej spolupráci s MsKS, tak
budem rád, ak niečo v tomto smere zverejníš
v časopise. Potom pouvažujeme o tom viac
a hlbšie. Máme záujem o kontaktné
adresy CB klubov Slovenska kvôli informovanosti
o rôznych akciách mimo nášho regiónu.
Pokiaľ to bude možné, radi sa zúčastníme
stretnutí, súťaží a pod. poriadaných
cébečkármi.
Všetkým
cébečkárom dobrej vôle prajem veľa pekných
spojení, vydarených expedícií a úspešných
stretnutí v tomto roku zvanom „predvečer“
dvojtisícročia.
Toľko
z prvého listu Imnexa Michalovce,
zakladateľa CB klubu Zemplín.

F
oto:
(Zakladateľ CB klubu Zemplín Imnex Michalovce
druhý zprava.)

MESTO VRANOV nad TOPĽOU
Vzhľadom
k tomu, že od 14. februára roku 2003 sa
stalo sídlom CB rádioklubu Zemplín mestečko
Vranov nad Topľou, uvedieme základné údaje
z jeho histórie
Z histórie
mesta
Vranov
n/T. leží v severozápadnom výbežku
Východoslovenskej nížiny na terasách rieky Tople
a agradačnom vale Ondavy. Na území mesta
bolo objavené sídlisko z rímskej doby. Prvá
písomná zmienka pochádza z roku 1270, mesto
ako súčasť hradného panstva Čičva sa dostalo do
vlastníctva šľachtica Rainholda, pána
z Rozhanoviec. Od roku 1414 sa Vranov
vyvíjal ako poddanské mestečko so strediskom
remesiel, obchodu a sídlom kláštora
františkánov, ktorý zanikol v čase
reformácie. Roku 1461 získal právo skladu, roku
1607 boli obyvatelia zbavení povinnosti platenia
mýta. Roku 1672 až do roku 1786 tu bol kláštor
paulínov. Roku 1831 bol Vranov centrom
východoslovenského roľníckeho
povstania.
Historické
a kultúrne pamiatky mesta: Najcennejšou je
sakrálna pamiatka, neskorogotický
rímskokatolícky kostol Panny Márie, založený ako
františkánsky v poslednej tretine 15.
stor., po zničení roku 1578 bol znovu postavený.
Koncom 19. stor. bola veža kostola prestavaná
v duchu romantickej pseudogotiky. Cenný je
interiér, stropné maľby sú od významného českého
maliara Krackera a rezbárske práce z dielne
košického sochára J. Hartmana. Vzácne je
barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého
a Panny Márie s Ježiškom z roku
1770. Zreštaurované súsošie sa nachádza
v rímskokatolíckom kostole sv. Františka
z Asissi. Ďalšou pamiatkou je kostol
evanjelickej reformovanej cirkvi postavený
v duchu secesie v prvej tretine 20. stor.
a kláštor paulínov (na mieste kde stál
v 15. stor. kláštor františkánov).
Zaujímavé sú priestory zaniknutého stredovekého
opevneného sídla – vodného hradu z 15.
stor. a dom Dr. Cyrila Daxnera, ktorý tu
žil v rokoch 1938-1944. Na dome je pamätná
tabuľa. Výtvarník Július Muška, ktorý žil
v obci Čičava v rokoch 1934-1946,
daroval mestu do obrazového fondu 337 výtvarných
diel.
Rekreačná
oblasť Domaša je najčastejšie navštevovanou
oblasťou. Je to priehradné jazero v horskom
prostredí Nízkych Beskýd napájané vodami rieky
Ondavy. Jej dĺžka je 14 km, max. šírka 4 km a
celková rozloha 14,22 km štvorcových. Podmienky
na rybolov. Aktívna rekreácia je možná v
Slanských vrchoch s prírodnými
a technickými
zaujímavosťami.
Ubytovanie:
Hotel Rozkvet a tradičné podujatia:
Zemlínsky maratón (1.máj), Vranovské zborové
slávnosti (jún), Vranovská dvadsiatka -
medzinárodné chodecké preteky (jún), Zlatý
gaštan – celoslovenská súťaž spevákov populárnej
piesne (september).
Ing.
Milan Muška – primátor mesta
(r.2002)
E-mail:
msu@vranov.sk
;
http://www.vranov.sk/
Po dohode
s Orlom Vranov nad Topľou vl.m. Jozef
CHOCHLA

v poradí
druhý prezident CB rádioklubub Zemplín, vznikol
nasledovný rozhovor.
Má
CB klub Zemplín svoje stanovy a pečiatku CB
klubu?
Áno,
má pečiatku i stanovy. Imnex Michalovce mi
odovzdal materiály CB klubu Zemplín.
Koľko
registrovaných členov je v CB klube
Zemplín?
V CB
klube Zemplín bolo viac ako 60 členov. Členstvo
sa zre-dukovalo na niekoľko stálych milov-níkov
CB ako napr.: Kapitán Vranov, Kargo a Čertík
Pozdišovce, Bageta Laškovce, Škorpión senior
a junior Majky Michalovce, Megy, Jana,
Charlie Vyšné Ne-mecké, Kondor Vranov n/Topľou,
Rado a Ľubo Čakľov, Miro Rodinná
oblasť.
Ktorí
cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia
dodnes?
Škorpión
Michalovce, Bageta Laškovce, Kargo a Čertík
Pozdišovce, Condor Vranov n/Top., Megy
a Jana Vyšné Nemecké a samozrejme
zakladateľ CB klubu - Imnex
Michalovce.
Ktorí
cébečkári sú členmi prezídia CB klubu
Zemplín?
Rado,
Megy a Jana, Concor, Kargo
a Škorpión
.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú členovia klubu
alebo individuality?
Najčastejšie
stretnutia na kopcoch počas víkendov spojené s
expedičným vysielaním.
Kto
z cébečkárov Vranova
paketí?
Zatiaľ
neviem o tom, že by niekto paketil.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami nejaké
akcie mesta Vranov?
Nie
sme registrovanou organizáciou a z toho
vyplýva, že sme nemohli byť oslovení
predstavenstvom mesta, aby sme vypomáhali pri
nejakej akcii, ktorú mesto organizuje.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári Vranova a
Michaloviec?
Na
10 a na 38 kanáli sídlia Vranovčania, na 14
a na 10-tom cébečkári Michaloviec.
Kedy
si ty osobne prišiel na CB pásmo a kto ťa
k nemu pritiahol?
Vysielam
už asi piaty rok a môžem povedať, že CB ma
stále drží a som rád, keď môžem komunikovať
s kamarátmi v čase, keď som doma. Pracoval
som mimo Vranova a prvé čo sa mi
v Bratislave stalo bolo, že po vysielaní
z miesta pri hrade mi ukradli zo zadného
vrecka ručku Allamatku 27. Stalo sa to v
električke. Odvtedy som zostal bez kontaktov cez
CB počas troch mesiacov práce v Bratislave.
K CB ma pritiahol Kobra Vranov.
Zúčastňujete
sa stretnutí a súťaží organizovaných inými
CB klubmi Slovenska?
Ako
vieš, tento rok som sa zúčastnil stretnutia
Jelenec 2003 pri Nitre a súťaže Svätojánska
stovka. V budúcnosti... uvidím čo
a ako bude. Faktom je, že nemáme šancu
bodovať v súťažiach organizovaných inými CB
klubmi Slovenska, pretože sme skrytí za našimi
veľhorami Tatrami.
Orol,
musím upozorniť, predsa len máte možnosť zapojiť
sa do súťaže, robiť spojenia, zapisovať ich a
posielať do celoročnej súťaže Prvá slovenská
portejblová liga, ktorú organizuje CB klub
Nigght Scream. Pokiaľ ide cébečkárom o zapojenie
sa do diania CB a nie iba o výhru, tak
uvedená súťaž je jedna z možností ako na
to.
Plánujete
účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov
2004?
Ja
určite áno, pokiaľ budem doma a verím, že
od nás pôjdu i ďalší
cébečkári.
Portejblujete
na kopcoch?
Chodíme
na Šimonku, Makovicu, Javorovú chatu, Medvediu
horu, Dubník, Počičvanský hrad, Vihorlat,
Viniansky hrad atď. Zväčša sa dá dohromady veľká
partia cébečkárov z Vranova, Michaloviec, Košíc,
Trebišova i Prešova a vždy je
portejblovanie takmer familiárne s guláš
party a riadnou nočnou výhrevnou
konzumáciou domácich špecialít. Chodíme na celé
víkendy, ale i na otočku, čiže na jednu
noc.
Si
členom aj nejakého iného CB klubu okrem CB
klubu Zemplín a CBRSK?
Dostatočne
mi stačí členstvo v uvedených dvoch CB
kluboch. Túžil som viesť CB klub u nás
a túžba sa mi splnila. Čaká ma veľa práce,
pretože nie je jednoduché zaujať ľudí tak, aby
mali záujem o celoplošné CB dianie.
Čo
ťa na CB najviac
priťahuje?
Stručne
povedané, dobrá nálada, zábavné chvíle
s priateľmi CB a možnosť oddychu
s relaxom nielen pri vysielačke doma, ale
aj s vysielačkou v
prírode.
Plánujete
do budúcnosti portejblovanie na
kopcoch?
Áno,
plánujeme a aj v zimnom čase tak, ako
sme boli aj v minulom roku.
Čo
zapraješ cébečkárom?
V prvom
rade ďakujem cébečkárom Vranova zato, že
zostávajú verní CB. Všetkým cébečkárom prajem
veľa spojení, porozumenia, rodinnej pohody
a hlavne čo najviac
zdravia.
Orol,
už tvoja volačka napovedá o lietaní. Nech
ti to riadne ďaleko lieta po vlnách éteru a
lietaj od jednej stanice k druhej, aby si
mal široký spolok dobrých ľudí so záujmom
o konverzáciu na jednej frekvencii, na CB
pásme 27 MHz. Vďaka za
rozhovor.
Kosačka.
Na
foto: Prezident CBRKZ - Orol Vranov
n/T.

STRETNUTIE
CÉBEČKÁROV SLOVENSKA
A UKRAJINY
Keď
bol pred časom Orol Vranov n/Topľou
v Chlebanoch, hovorili sme spolu
i o možnosti spojenia počas Jánskej
noci s priateľmi CB na Ukrajine
v blízkosti hraníc SR, konkrétne
z Užhorodu a možné osobné stretnutie s
nimi. Že Orol Vranov n/Topľou nemá ďaleko od
slov k skutkom som sa presvedčila, keď mi
priniesol do Chlebian príspevok o osobnom
stretnutí s cébečkármi
z Užhorodu.
Po
debatách s Dídžejom – Slavom Užhorod
a dohovore s Jankou a Megy Vyšné
Nemecké sme si vybavili víza a už nám nič
nebránilo v predsavzatí navštíviť priateľov
CB za hranicami Slovenska. Je pekné slnečné
ráno, nasadám na bicykel a upaľujem do
Vyšného Nemeckého pre Janku a Natašu. Bohužiaľ,
Janka nemohla ísť, tak sme o pol siedmej
vyrazili na bicykloch vo dvojke, ja a Megy.
Na
hraničnom prechode nás čakal Vasil Užhorod
a onedlho po ňom prišiel za nami usmiatý
Didžej Užhorod, ktorý nás pozval na návštevu. Po
odložení bicyklov do batožinového priestoru
dispečingu taxislužby nás priatelia zaviedli do
miestneho múzea pozrieť si exponáty, medzi
ktorými sa nachádzali aj moji predkovia
„vypchaté“, orly (dúfam, že mňa tak nevypchajú
po smrti!). Po prehliadke múzea sme zašli na
návštevu k Sergejovi, kde sme boli veľmi
srdečne prijatí a uhostení. Medzitým Dídžej
s Vasilom urobili nákupy. Osviežení sme
pokračovali v ceste. Vasil nás svojim autom
vyviezol k zrúcanine Niveckého hradu s
prekrásnou vyhliadkou na okolie. Po prechádzke
prírodou smeruje auto k chate
v záhradnej osade vo výške asi osemsto
metrov nad morom. V dobrej nálade sa
pripravuje živánska, hovoria sa i vtipy
a čas rýchlo letí. Osobne sa stretnúť a byť
v prírode s priateľmi zo zahraničia,
ktorých pravidelne počujeme na CB pásme, môcť
ich vidieť, podať im ruku a prežívať
s nimi spolupatričnú chvíľu... to je niečo,
čo sa nedá opísať slovami, to človek musí len
prežiť. Verím, že priatelia z Ukrajiny
prídu za nami na Slovensko a budú sa aspoň
tak dobre cítiť, ako sme sa my cítili
u nich.
Pokiaľ
budete mať cestu na Ukrajinu, dajte výzvu na
Dídžeja – rádioamatéra Slava UX0DE, Sergeja,
Vasila, Mikyho či Charlieho Užhorod. Určite sa
vám aspoň jeden z nich ozve, sú pravidelne
na CB pásme. I touto formou im ďakujeme za
pozvanie, pekné prijatie, zaujímavý program,
ktorý pre nás zorganizovali, pohostenie
a hlavne za veľmi dobrú atmosféru, ktorá
nám spríjemnila pobyt medzi nimi, v ich
domove.
Orol
Vranov nad Topľou

MESTO TOPOĽČANY
Z histórie
mesta
Mesto
Topoľčany sa rozprestiera na úrodnej Nitrianskej
pahorkatine, časti Podunajskej pahorkatiny
(nížiny) a na rieke Nitre. Najstaršie
archeologické nálezy sú zo staršej doby
kamennej. V mladšej dobe bronzovej bolo
územie už trvalo obývané.
Najstaršia
písomná zmienka existuje v listine, ktorou
kráľ Belo III. Mesto daroval, vtedy mali názov
Topolnach. Počas storočí mali viac majiteľov. v
13.stor. patrili načas Matúšovi Čákovi
Trenčianskemu, jeho synovec dal postaviť hrad.
Mestské privilégia získali koncom 13.stor. Žiaľ,
listina sa nezachovala. Počas panovania Karola
Róberta sú už kráľovským mestom. Obrat
v živote mesta nastal roku 1389, keď ich
kráľ Žigmund daroval feudálom a stali sa
poddanským mestom. Neskôr sa mešťania za
poplatok vyku-povali z poddanských
povinností. Spory pretrvávali až do 18.
stor. Od roku 1341 mali husiti
v moci
hrad, neskôr mesto. Odišli roku 1434 po
výkupnom.
V okolí
Topoľčian sa dlho zachovali myšlienky husitského
hnutia, najmä medzi drobnými zemanmi. V 15.
stor. Obklopovali mesto hradby a bol tu
sklad soli, ku tomu sa vyberalo i mýto.
Turci dobyli mesto roku 1599 a zničili ho.
V 17.
stor. sa rozmohli remeslá. Okrem nich sa
obyvatelia zaoberali pestovaním šafránu
a obchodovaním s ním (šafraníci). Trhy
a jarmoky v meste však preslávilo
obchodovanie s vlnou. V 19. stor., od
roku 1881 vedie Topoľčanmi
železnica.
Prvé
priemyselné podniky založili v druhej
polovici 19. stor. vzniká octáreň, pálenica,
sladovňa, parná píla a továreň na nábytok.
V medzivojnovom období pracujú menšie
potravinárske prevádzky a továreň na káble.
Topoľčany reprezentujú v súčasnej dobe
elektrotechnické, strojárske
a nábyt-
kárske
a vyhľadávané potravinárske výrobky. Sú
predurčené na poľnohospodársku výrobu svojou
polohou a známe sú i v zahraničí
hlavne pivom Topvar.
Z kultúrno-historických pamiatok je
zaujímavý kaštieľ na pôvodne renesančných
základoch s parkom. Roku 1945 vyhorel. Na
námestí stojí rímskokatolícky
barokovo-klasicistický kostol. Za mestom na
úpätí Považského Inovca pri obci Podhradie sa
nachádza zrúcanina gotického hradu. Jeho časť
v 19. stor.
zrekonštruovali
Na
dovolenkový oddych slúži rekreačná oblasť
Duchonka, Podhradie a Nemečky. Ubytovanie
pre turistov je možné na Zimnom štadióne.
Primátor
mesta Ing. Pavol Segeš E-mail:
topolcany@topolcany.sk
CB RÁDIOKLUB TRÍBEČ
Rozhovor
s prezidentom CBRK Tríbeč
Topoľčany
Felixom Ludanice vl.m. Bohumil
VALENT
konaný v roku
2003
Kontakt:
CB
RK Tríbeč, P.O.Box 24, 955 01Topoľčany
1
Internet
:
http://www.rktribec.11m.sk/
E-mail
:
rktribec@11m.sk
V
ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho
zakladateľom?
Zakladateľom
CBRK Tríbeč boli v decembri roku 2000 Felix
Ludanice a ostatní nižšie spomenutí členovia.

Kto
je prezidentom CB klubu ?
Prezidentom
CB RK Tríbeč Topoľčany som ja - Felix
Ludanice
Ktorí
cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB
klubu a sú jeho členmi
dodnes?
Johny
2 Oponice, Modul Oponice, Gýmeš Oponice, Albert
Mýtna, Falco 3 Mýtna
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú
cébečkári z CB klubu alebo
individuálne?
Ja
pracujem počas celého roka na počítačových
programoch pre cébečkárov – CB CallBook 2002 SK
verzia 2.1.1 a 2.1.3 a QSL manažér 1.1, chlapci
striedavo podľa času spolupracujú na
informáciách, čo sa začujú na éteri, ktoré potom
dávam na náš WEB.
Ste
naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet
rádio?
Trochu
packetím, chalani zatiaľ nie, ale sú už
v príprave modemy a je len otázkou času,
kedy sa to spustí.
Koľko
členov je registrovaných v CB
klube.?
Momentálne
je 8 členov.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiosta-nicami aj akcie
mesta a akcie s celospoločen-ským významom
ako napr. preteky cyklistov, hromadné turistické
trasy, motokrosy
a p.?
Nie
nechodíme, možno by sme radi, skôr ale len
v našom blízkom
okolí.
Aké
plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred
Vami? Plánujete niečo perspektívne?
Chceli
by sme založiť nejaké packetové nódy ako
spojenie medzi východom a západom SR, je to však
zatiaľ stagnujúca záležitosť, lebo nie je
dostatok času na zohnatie všetkých potrebných
vecí.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
CBRKT?
Na
kanáli č.1, väčšinou občas, aj to podľa
pracovného vyťaženia.
Plánujete
zapojiť sa do súťaží iných
klubov?
Už
sme sa aj niekoľkokrát zapojili, samozrejme
budeme sa zapájať ďalej.
Si
rádioamatérom s koncesiou. kedy si sa
odhodlal/la získať koncesiu rádioamatéra, kto
bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?
Mám
koncesiu typu C a značku OM5AVB, ktorú som
získal na základe skúšok, ktoré sa konali
v Nitre v roku
2001.
Máš
podporu koníčka, teda vysielania na CB pásme u
členov svojej rodiny?
Moja
rodina sa príliš nestotožňuje so mnou, čo sa
týka vysielania. Je to pre nich blbosť. Moja
snúbenica to plne podporuje, tiež ju to
baví.
Chodíš
na portejbly preto, aby si urobil/la čo najviac
spojení alebo aby si si od srdca pohovoril/la s
priateľmi CB?
Moje
chodenie na portejbly je také všelijaké. Veľa
nechodím, ale keď idem má to dvojaký účinok. Aby
som si zasúťažil (vždy sa snažím predbehnúť
Števa Zvolen, ale nedarí sa mi to, hihi), ale aj
pokecal s kamošmi, s ktorými sa na
direct z môjho QTH
nedosiahneme.
Popri
hudbe éteru - počúvaní vysielačky- akú hudbu máš
najradšej?
Moje
počúvanie hudby by sa dalo popísať ako
disko-techno-vážny maniak. Počúvam skoro všetky
žánre, aj keď je pravda, že najbližšie srdcu mi
je disko hudba a vážna
hudba.
Mohol
by si prezradiť aké je Tvoje obľúbené jedlo,
ktoré máš najradšej, poprípade by si mohol dať
recept na svoje obľúbené jedlo? (Mama ho určite
vie a povie nám ho!)
Moje
obľúbené jedlo je KUNG-PAO, alebo Prírodné
morčacie s orechmi a broskyňovou
omáčkou. A recept ? Ja sám viem trochu
variť, skôr však hlavné jedlá, ako polievky.
Polievky neviem, raz mi jedna vyvrela a aby som
zachoval pôvodný objem, dolial som to vodou,
(hihihi) a malo to otrasnú chuť. Ani pes to
potom nechcel žrať.
Skúsim
jeden recept, „Morčacie závitky s
praženicou“ pre 4 osoby :
Potrebujeme
:
4
plátky (môže byť aj balené na tácke, napr.
BILLA) morčacích rezňov, 2 celé vajcia, korenie,
soľ, petržlenovú vňať, zaváranú kápiu, maslo,
olej, špáradlá na
spojenie.
Postup:
Vyklepeme
plátky morčacieho mäsa, osolíme a okoreníme
podľa chuti, necháme postáť. Pripravíme si
praženicu z dvoch vajec, po skončení do nej
pridáme pokrájanú kapiu a petržlenovú vňať podľa
chuti. Touto praženicovou masou naplníme
vyklepané rezne, ktoré potom zatočíme ako rolády
a prepichneme špajdľou, alebo špáradlami, tak,
aby sa nám závitky nerozpadávali. Takto
pripravené, potreté maslom a podliate
vodou (môžeme dať aj trochu oleja do vody)
dáme piecť do rúry až kým sa na mäso neupečie
pekne do bledoružova. Vyberieme a podávame
s ryžou, hráškovou ryžou, šunkovou ryžou.
Každému podľa chuti. Na tanieri dozdobíme kúskom
petržlenovej vňate a plátkom
uhorky.
Povedz
mi, na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej,
ktorý ti prirástol najviac k
srdcu?
Najradšej
chodím na Veľký Tríbeč, ale aj na Považský
Inovec. Zážitky sú úžasné. Hlavne, keď sa
prenášajú veci.
Ako
znáša tvoja rodina (a snúbenica) pomerne
náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu?
Pomáhajú ti alebo dudrú?
Myslím,
že tá práca nie je až tak náročná. Všetci to
znášajú dobre, nesnažím sa zbytočne ich do toho
zaťahovať.
Čo
najviac praješ cébečkárom
Slovenska?
Nech
sa im darí v práci a v koníčkoch,
ktoré si predsavzali, pretože, najlepšie je
„dudrať“ na všetko, ale niečo aj urobiť
v tomto svete, to je úspech. Je potrebné
pracovať s mládežou. Vychovávať ich a
pomáhať na ceste k úspechom. Ja a moji
priatelia sme si to predsavzali a ide
to.
Čo
najviac neznášaš na CB pásme, čo ťa vie nahnevať
a čo sa Ti na CB najviac
páči?
Neznášam
blbcov, ľudí, ktorí robia druhým zle, pretože
prišli na pásmo len z nudy a z nudy aj
blbnú. Na CB sa mi páči nezávislosť, to je to,
čo rádioamatéri nikdy nemajú. Preto si to vážme.
CB je zábava, rádioamatérstvo je
vážne.
Uvažuješ
o účasti v budúcoročnej akcii Jánskej noci spolu
so svojou snúbenicou, aby ste prežili noc vonku
na kopci medzi masou dobrých ľudí, cítiac ich
cez atmosféru čara svätojánskej
noci?
Ani
nie, myslím, že čaro pravej Jánskej noci je
prežiť v originálnu, nefalšovanú, kľudnú
a neuponáhľanú „svadobnú noc“ to pravé. Ale
niekedy ma postihnú bláznivosti a dokážem spať
aj na Inovci pri mínus 5 stupňoch vonku. Hihihi.
Takže nič nie je nemožné.
Počujem
chválu na www stránku CB klubu Tríbeč. Kedy si
začal s jej tvorbou a kto Ti dodáva materiály,
ktoré používaš na www
stránku?
Stránku
robím od roku 2000, ale neustále ju aj
z hľadiska grafického inovujem, pretože sa
mi vždy po nejakom čase žiada niečo nové (v
osobnom živote to tak nie je, ženu by som
nevymenil za nič na svete, hlavne tú moju
budúcu). Materiály zoháňam
sám, síce je toho málo, ale dá sa to
udržať.
Ako
som sa dozvedela, si jednym z tvorcov portálu
www.11m sk. Čo obnáša táto práca, čo máš v
náplni tvorby portálu?
V prvom
rade je to snaha pričiniť sa o niečo, čo plní
vzdelávaciu funkciu. Internet je vlastne o tom
(aj keď nie vždy), o vzdelaní. Ja, ako aj
ostatní administrátori sme vlastne vlastníkmi
tohto WEBU, riadne ho platíme a teda aj
zapĺňame, ako sa dá. Je to v podstate
administrátorská práca. Keď nejaký registrovaný
užívateľ pridá nejaký článok, našou úlohou,
úlohou toho admina, ktorý sa prvý k tomu
článku dostane, je skontrolovať chyby
v ňom, preklepy a vulgarizmy a podobné
drobnosti. Upraviť ho a jednoduchou cestou
umiestniť na prednú plochu článkov. Samozrejme
všetci administrátori sa starajú aj o technické
záležitosti, aby portál
http://www.11m.sk/
správne fungoval, aby boli správne odkazy na
internetové stránky, zapísané v ňom a linky
na súbory na stiahnutie a tak
ďalej.
Po
náhlom odchode zakladateľa prehľadného zoznamu
volačiek na CB pásme 27 MHz a tvorcovi programu
Callbooku, Milana 42, ho-dláš pokračovať v jeho
diele a zdokonaľovať jeho dobrú načatú prácu v
prospech všetkých? Čo máš na pláne v tomto
smere? Pomáha Ti pritom niekto alebo to robíš
sám?
No,
pravdupovediac, tento náhly odchod Milana 42 ma
šokoval. Bol som na dovolenke dva týždne a po
príchode do práce som si našiel asi 90 mailov,
z ktorých tento jediný oznamoval smutnú
udalosť. Čo sa týka programu LOKÁTORY Milana 42,
tak v ňom pokračovať nebudem, pretože ja
pracujem úplne s iným prostredím ako Milan,
ale na čo sa môžu cébečkári tešiť je „zbrusu“
nový program CB CallBook 2004 The Next
Generation, ktorý bude obsahovať všetky volačky
z Česka a Slovenska. Navyše mapu
packetových nódov oboch republík a ich linky.
Tento program obsahuje veľa možností, omnoho
viac, ako pôvodné verzie a je hlavne ZDARMA na
internete k stiahnutiu od februára budúceho
roku, za cenu CD (20.-Sk) na stretnutiach CB a
na dobierku v SR asi 70,-Sk a v ČR asi
100,-Kč.
Myslím,
že je to veľmi slušné a cenu nehodlám nijak
upravovať, pretože výroba programu trvá už teraz
asi 4 mesiace a ešte nie je celkom dokončený.
Samozrejme pracujem na programe sám, pretože
nikto z najbližšieho okolia nemá znalosti
v programovaní. Jediný, kto mi pomáha
ako-tak dať dokopy volačky je Marconi, ten je do
toho správne zapálený. Bližšie podrobnosti o
programe sa dozviete na internetovej stránke
nášho klubu CBRK Tríbeč.
Je
veľa tých, ktorí nemajú počítače a tak
informácie o CBRK Tríbeč nemajú iné, iba z
časopisu Júnošíka. Rátate v tomto smere so
spoluprácou a posielaním aspoň stručných
informácií o aktivitách jednotlivcov a členov
klubu?
Pravdupovediac,
ani veľmi nie, pretože mám momentálne veľa iných
povinností a nemám toľko voľného času (robím na
CB CallBook-u 2004 tiež). Je to možno škoda, ale
dosť ma zamestnáva veľa iných dôležitejších vecí
a ani to nadšenie pre CB už nie je také. Predsa
som skoro 12 rokov na pásme, takže to je čo
povedať. Ale ak mi vydá čas, sem tam skúsim
niečo napísať
.
Ďakujem
za úprimný rozhovor a ochotu nájsť si čas na
jeho uskutočnenie. Viem a uvedomujem si, že
máš priveľa práce a rôznych aktivít, ktoré Ťa
naplno vyťažujú, dôverne to poznám. O to viac si
cením tvoju ochotu podeliť sa s čitateľmi
Júnošíka o svoje skúsenosti a prežívanie
života s CB rádiostanicou (a počítačom) i bez
nej.
Vďaka!
Kosačka

MESTO TREBIŠOV
Z histórie
mesta
Trebišov
je centrum južného Zemplína, rozprestiera sa v
juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na
rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej
vrchoviny.
Prvá
písomná zmienka o Trebišove je z roku
1254, vtedy bol Trebišov spolu s hradom
Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika
z Trebišova. Už v neolite žili
v Trebišove ľudia bukovohorskej kultúry
a z doby bronzovej sú známe kostrové hroby.
Slovanské osídlenie potvrdzuje osada
s cenným nálezom symetrickej
radlice.
Mestské
práva, ale obmedzené, dostal Trebišov roku 1439
a vyvíjal sa až po novovek ako poddanské
mestečko. Od roku 1502 do roku 1530 tu
v novozaloženom kláštore sídlili Paulíni.
Hrad Parič roku 1686vyhodili do vzduchu kuruci.
Majitelia Csákyovci nevyužitý hrad rozobrali na
kameň a použili pri stavbe kaštieľa.
Trebišov bol napojený k železnici roku
1871.
V súčasnosti
patrí Trebišov medzi menšie okresné mestečká. Má
všešportový areál s dvoma ihriskami
a krytou plavárňou, nový zimný štadión
a športovú halu. Tunajšie múzeum má
expozíciu poľnohospodárstva na východnom
Slovensku a expozíciu tokajského
vinohradníctva. V januári roku 1988
bola zriadená hvezdáreň, ktorá nemá vlastnú
budovu a sídli v prenajatých
priestoroch. Od 1. apríla roku 1999 je hvezdáreň
organizačnou súčasťou Hvezdárne
v Michalovciach. S mestom sú späté
práce výtvarného umelca Štefana
Bubána.
Kultúrne
a historické pamiatky mesta
Najvýznamnejšie
sú základy kostola sv. Ducha z polovice 13.
stor., rímskokatolícky kostol Navštívenia P.
Márie, pôvodne gotický s neskoršou
barokovou úpravou, postavený pred rokom 1404,
rokokovo-klasicistické morové súsošie Immaculata
z roku 1800 a zvyšky hradu Parič.
Pôvodne barokovo, neskôr klasicisticky upravený
trojkrídlový kaštieľ v Trebišove postavili
roku 1786, je pri ňom pekný chránený mestský
park. Neogotické mauzóleum rodiny Andrassyovcov
z roku 1893, so sarkofágom posledného
ministerského predsedu Rakúsko-Uhorska grófa
Júliusa Andassyho sú pozoruhodnými pamiatkami.
Pamätná tabuľa je umiestnená na budove prvého
sídla SNR na oslobodenom území v roku 1945.
Turistika
je možná v Slanských vrchoch. Vo východnej
časti výbežkov sa nachádza rekreačné stredisko
Byšta – kúpele s minerálnymi prameňmi.
Ubytovanie je možné: Hotel Zemplín.
Tradičné
podujatia Trebišova sú: Gorazdov Trebišov –
celoslovenská prehliadka cirkevných zborov
(júl); divadelný Trebišov – festival divadelných
hier (október); Trebišovský jarmok letný
a zimný (august, október).
Michalanský
Ladislav primátor mesta
(r.2002)
mailto:trebisov@mail.viapvt.sk
,
http://www.trebisov.sk/
Rozhovor
s Ľubom Trebišov vl.m. Ľubomír
Kramla
Výrok:
FONT-STYLE: italic;„Len
ten, kto sa dokáže s prírodou stotožniť,
dokáže jej rozumieť a využiť jej dary v
adekvátnej miere vo svoj prospech.“
Ľubo Trebišov
Ľubomír,
aký máš názor na snahu priblížiť čitateľom CB
kluby Slovenska a tak ich aj určitým
spôsobom prezentovať?
Ako
pútač som dostal časopis Júnošík č.12/2002
a 1/2003 a stal som sa aj pravidelným
čitateľom časopisu Júnošíka.
Sú
tam ale tie isté otázky. Nie je to kritika, ale
má to charakter šablónovitosti. Je to však vecou
názoru.
Aké
sú tvoje začiatky na CB
pásme?
Môj
príchod na CB pásmo sa datuje rokom 2001
a vďačím za to svojmu susedovi volačkou
Murko – Ďurko. Spočiatku sa to obmedzovalo len
na vzájomnú komunikáciu, pretože nám
v prekonaní dvoch poschodí bránilo
„pohodlie.“ Samozrejme, zakúpenie prvej CB
rádiostanice sa nezaobišlo bez náležitého
komentára manželky. Časom sa skľudnila, no
prišla ďalšia ťažkosť, vadilo jej rušenie
z prídavného reproduktora, čo som riešil
zaobstaraním slúchadiel. Anténu mi zapožičal
Murko – Ďurko, no a keď som začul chlapcov
z Vranova nad Topľou a Michaloviec,
bol som nesmierne šťastný a keď som
zachytil Dídžeja Užhorod, moja radosť nemala
konca kraja. Je pravdou, že s rôznymi stanicami
som prichádzal do kontaktu aj predtým, ale to
malo svoje špecifické určenia Zvládnutie
spojovacieho poriadku dalo zabrať, ale dnes to
oceňujem.
Keď
už si mal určité skúsenosti s rádiostanicami,
mohol by si povedať v akom
smere?
Zaiste.
Rád spomínam na rôzne akcie určené pre deti,
ktoré sme zabezpečovali práve spojovacími
prostriedkami..
S kým
sa ti darí robiť spojenia na
pásme?
Pravidelné
spojenia mám s cébečkármi ako sú: Jessie
Vranov n/T., Fliper, Kendy a sporadicky Imnex
Michalovce, Bageta, Kargo a Čertík
Pozdišovce, Malaga Hraň, Charlie Vyšné Nemecké,
Didžej Užhorod, Sokol a Luky Košice atď.
Monitoruješ
pravidelne alebo aspoň občas 10. kanál, ktorý
užívajú vodiči a pomáhaš im nejako?
Okrem
pravidelných spojení sú to aj spojenia
s vodičmi – tirákmi, ktorých navigujem
k miestu vykládky v meste a jeho
okolí, ale aj poskytovanie konkrétnej pomoci
v súvislosti s technickými závadami,
kde v jednom prípade hrozilo, že by mohlo
dôjsť k dopravnej nehode
s nedoziernymi následkami. Aj keď volanie
o pomoc vyšlo z iného kamiónu, signál
bol zachytený a spolu s Murkom-Ďurkom
sme poskytli pomoc, ktorou sme odvrátili
hroziace nebezpečenstvo spočívajúce v
neosvetlenom kamióne uprostred križovatky. Táto
skutočnosť presvedčila vodiča kamiónu
z Čadce tak, že si zaobstaral rádiostanicu
do vozidla i on. To je len jeden prípad,
podobných je viac a u všetkých figuruje CB
pásmo a zanietenosť pre tohto „koníčka.“
Aké
najdlhšie spojenie sa ti podarilo
urobiť?
FONT-STYLE: italic;Za
priaznivých podmienok som urobil spojenie
s Lovosicami, Chomutovom, Ústi nad Labem
a dokonca aj s mobilom
v rakúskych Alpách. Hoci tieto spojenia
nemám potvrdené QSL lístkom, sú pre mňa cenné
a potešili ma.
Chodíš
expedične vysielať?
FONT-STYLE: italic;Najradšej
spomínam na expedíciu „Vihorlat“ 2.- 4. 8. 2001
(písal o nej Roman Komárany), kde som sa
mal podiel na organizácii i zabezpečení
expedície. Behania a zoháňania bolo dosť,
ale radosť z vydarenej akcie
a perfektného počasia so spokojnosťou
všetkých účastníkov bola najkrajšou
odmenou.
Je
u vás v Trebišove založený CB klub
alebo voľné združenie
cébečkárov?
FONT-STYLE: italic;Bohužiaľ,
zatiaľ nie je, ale čo nebolo, môže byť.
Bez akéhokoľvek organizovania pôsobím na CB
spolu Murkom-Ďurkom a Malagom Hraň.
Ako
som sa však dozvedel, tak Malaga s CB
končí, čo je škoda.
Na
ktorom kanáli sídlia cébečkári
Trebišova?
Na
10,20,28 a 13.
Používaš
aj paket? Ak nie, vieš o niekom kto
u vás používa paket?
Ja
nie, ale pokusne paketí Murko
–Ďu
rko
a Janko Kukučka. Ako im to ide,
neviem.
Zúčastňujú
sa cébečkári Trebišova a okolia súťaží
organizovaných inými CB klubmi
Slovenska?
Ťažká
odpoveď. Individuálne možno
áno. O súťažiach mi nie je veľa
známe.
Zúčastníte
sa letnej akcie „Pálenia Jánskych ohňov“
organizovanej CBRSK i v roku
2004?
Ja
určite áno.
Spolu
s priateľmi CB u vás máš v pláne
portejblovanie na kopcoch?
Vyskúšame
vysielať z Dargova a iných
miest.
Mohol
by si povedať názvy niektorých kót
v okolí?
Sú
to: Šimonka (1092m), Makovica (981m), Vihorlat
(1075m), Bogota (855m) a ďalšie
kopce.
Si
členom nejakého CB klubu okrem
CBRSK?
Zatiaľ
nie, na akcie s cébečkármi Vranova chodím
individuálne.
Čo
máš v pláne do
budúcnosti?
CB
ma baví stále viac a viac. Nielen kvôli
spojeniam a vzájomnej komunikácii, ale aj
preto, lebo mám rád prírodu ako takú so všetkými
jej krásami a záhadami. Som Horehronec
a môj názor je, len ten, kto sa dokáže
s prírodou stotožniť, dokáže jej rozumieť
a využiť jej dary v adekvátnej miere vo
svoj prospech.
Ďakujem
za rozhovor a prajem čo najviac spojení od
srdca k srdcu. Verím, že CB zostane pre
teba hobby i naďalej a nájdeš si
prostredníctvom CB veľa dobrých priateľov nielen
na Slovensku.
http://hornechlebany.unas.cz



Rozhovor s prezidentom CB klubu Nitra volačkou TONY a vl.m. Jozef
Tonhauser uskutočnený v roku
2000.
Anežka,
neviem či patrím zrovna medzi významné CB
osobnosti, ale budem sa snažiť nevýznamne
odpovedať na
všetky
Tvoje otázky.
Otázka
:
Kedy si prišiel na CB pásmo a čí to bol nápad
založiť
CB klub? Je CB klub registrovaný na
Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky? Ak nie je,
uvažujete o legalizovaní?
Odpoveď:
Do mikrofónu som prvýkrát zabrejkoval asi pred
8. rokmi. V čase, keď som tak urobil, už
CB- club Nitra fungoval. Zakladateľmi CB klubu
boli Ľubo 1, Ľubo 2, Gama, Awas, Mišo
a ďalší. Dokonca som bol pozvaný na nejaké
pravidelné piatkové stretnutie pri kávičke.
Nikd
y som nemal odrazu toľko nových priateľov
podobnej krvnej skupiny ako ja! Vtedy to na mňa
zapôsobilo a začal som piatky chodiť pravidelne.
Už v tom čase, vzhľadom na postupný nárast
členov klubu, mali zakladatelia vypracované
akési základné pravidlá prevádzkovania CB.
Myslím že nápad presadiť kanál č.1 ako zvolávací
sa zrodil práve v tomto klube a ja som
priebežne sledoval, ako sa systematicky
rozrastá. Dnes je už CB- club Nitra tretí rok
zaregistrovaný na MV SR pod názvom CBCN (CB Club
Nitra) ako Občianske združenie.
Otázka:
Čo ťa pritiahlo ku koníčku, cébečkáreniu?
Alebo ťa niekto k nemu
pritiahol?
Odpoveď:
Do firmy som kúpil dve ručné rádiostanice, ktoré
som chcel používať pri výškových prácach, ktoré
vykonávam. Rádiostanica bola pre mňa dovtedy
niečím neznámym, záhadným a lákavým. Už ako deti
sme si robili rôzne zariadenia zložené z nitky a
dvoch kusov mištičiek od Miláči-kov. A tak som
doma nabil batérie a z reproduktora sa
ozvali hlasy miestnych cébečkárov pri večernej
„runde“. Bol som milo prekvapený, že také niečo
existuje a raz večer - po týždni sledovania
spôsobu prevádzky - som priškrteným hlasom
zavolal v pauze slovo „brejk.“ Dlho som sa
na tento moment pripravoval. Vymyslel som si
volačku, dokonca som si urobil poznámky a po
vyzvaní „poď brejk“ som zo seba priškrteným
hlasom a trasúcimi rukami začal sypať všetko čo
som chcel povedať. Ale to som ešte vtedy
nevedel, že ma nikto nepočúva, lebo mi v
priebehu mojej relácie, asi 10 sekúnd po
zakľúčovaní, „kľakli baterky“. Na druhý deň som
sa na to lepšie technicky pripravil
a krúžok ma medzi seba veľmi taktným
spôsobom prijal .
Otázka:
Si rádioamatérom s koncesiou?
Kedy si sa odhodlal získať koncesiu
rádioamatéra,
kto bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?
Odpoveď:
Rádio sa stalo moje skutočné hobby. Dnes som
rádioamatér triedy „B“ a od roku 1996 som
postupne trikrát úspešne zvládol skúšku na TÚSR
v Bratislave. Skúšala ma komisia TÚSR.
Otázka:
Si členom SCBR? Kedy si vstúpil do
Slovenského CB rádioklubu?
Odpoveď:
Nie som členom SCBR, ale fandím mu ako každému
klubu a rád chodím na ich
stretnutia.
Otázka:
Máš podporu koníčka, teda vysielania na CB
pásme u členov svojej
rodiny?
Odpoveď:
Moja rodina podporuje mňa a ja podporujem ju.
Členovia mojej rodiny sú aj členmi nitrianskeho
CB- clubu a tak všetci spolu tvoríme jednu
veľkú CB- rodinu.
Otázka:
Chodíš na portejbly preto, aby si urobil čo
najviac spojení alebo aby si si tak od srdca
pohovoril s priateľmi CB?
Odpoveď:
Myslím si, že jedno i druhé patrí
k účelu portable.
Otázka:
Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky - akú
hudbu máš najradšej?
Odpoveď:
Najradšej počúvam rockovú muziku, ale rád
počúvam aj konvenčnú hudbu napríklad cestou
v aute. Občas si príležitostne zabrnkám
i na gitare.
Otázka:
Mohol by si prezradiť aké jedlá máš
najradšej?
Odpoveď:
Keď si odmyslím mäso zo šialených kráv, tak
držky na paprike zbožňujem!
Otázka:
Povedz čitateľom Júnošíka, na ktorý kopec
v okolí chodíš najradšej, ktorý ti
prirástol najviac k srdcu?
Odpoveď:
Najradšej chodím na taký kopec, kde sa ide stále
dolu kopcom. Ale keď vo mne zvíťazí športovec,
tak sa vyterigám obyčajne na Zobor, na zrúcaniny
hradu Gýmeš alebo na Veľký Inovec. 1-2 krát do
roka „účinkujem“ aj na Lomnickom štíte (2632
m.n.m.).
Otázka:
Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú
organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha
alebo dudre?
Odpoveď:
Napečie vždy dobré koláče. Inak dudre
vždy!
Otázka:
Čo najviac praješ cébečkárom Slovenska do
nového roku, storočia a
tisícročia?
Odpoveď:
V prvom rade zdravie a šťastie, potom
veľa pohody a pekných zážitkov spojených
s rádiom.
Otázka:
Čo najviac neznášaš na CB pásme?
Odpoveď:
Nie je toho veľa – gumákov a špičkových
odborníkov na politiku, ktorí vnucujú ostatným
svoj politický názor.
Otázka:
Mohol by si vymyslieť slogan na časopis
Júnošík?
Odpoveď:
To je asi najťažšia otázka. Som veľmi rád, že na
Slovensku existuje takýto časopis.
„Ale
nach je sranda“: „S JÚNOŠÍKOM
NA VEČNE ČASY!“
Veľmi
sa mi páči jeden výrok od pána Murphyho: „Dnes
je prvý deň tvojho zvyšku života, tak si ho teda
uži!“ „A nach
je sranda!“
Ďakujem
prezidentovi CB klubu Nitra za rozhovor a
„prospešné užívanie dňa“. Povedal aspoň čo-to
z CB kuchyne v Nitre.
Vďaka.
Kosačka
CB
CLUB NITRA-CBCN
Na
foto: Zakladateľ CBN GAMA 1
Adresa
CB klubu pre písomný kontakt:
Jozef
Janík, ul. Richtára Peregrína 5; 94901
Nitra; E--mail :
cbcn
@euroweb.sk ; Internet :
www.cbcn.sk
Rozhovor
s prezidentom CBCN
Martinom
3 Nitra
vl.m.
Martin Ďurov
V
ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho
zakladateľom?
CB
klub Nitra patrí medzi jeden z najstarších
klubov na Slovensku. Bol založený 19.12. 1992
a mal 20 členov:
Gama1
(na foto vľavo hore) Mišo, Ľubo2, Martin Rádio,
Orion1, Juro, Rádio Awas, Paľo, Ľuboš1,
Laco, Štefan, Miro, Andrej1 Starý Tekov,
Andrej2 Levice, Oskar Levice, Čarli1 Zlaté
Moravce, Ivo Vyškov, Paťo Veľké Zálužie, Milan
Veľké Zálužie, a Ondrej Šurany. Na
zakladajúcej schôdzi sa však vtedy stretlo 21
cébečkárov a rádioamatérov zo širokého
okolia.
Je
CB klub registrovaný na Ministerstve vnútra
Slovenskej republiky a odkedy? Kto je
prezidentom CB klubu a koľkí
prezidenti boli za jeho existencie?
Od
2. februára 1992 je CB club Nitra zaregistrovaný
na Ministerstve vnútra pod číslo spisu
VVS/1-999/90-13636. Súčasným prezidentom je
druhý rok Martin3 Nitra. Pred ním túto funkciu
zastávali Tony a Gama 1.
Ktorí
cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB
klubu a sú jeho členmi dodnes?
Odpoveď:
Žiaľ, nikto zo zakladajúcich členov nie je
platným členom klubu aj dnes, nakoľko platný
člen je iba ten kto zaplatil členské. Viacerí zo
zakladajúcich členov sú však stále aktívni
cébečkári a už aj rádioamatéri.
Mohol
by si čitateľom časopisu v stručnosti
povedať svoj názor a opísať svoj uhol pohľadu na
CB pásmo 27 MHz, činnosť na CB pásme
a spolky – CB kluby Slovenska?
Nakoľko
som „na pásme“ už 7. rok zažil som už aj krúžky
o 20 členoch do neskorej noci a niekedy až
do skorého rána. Zažil som už aj niekoľko dní
hluché pásmo. Je mi jasné, že pásmo ohluchlo
najmä vďaka mohutnému rušeniu, ktoré len pomaly
klesá z roka na rok. S novou dobou však
nastupujú aj nové technológie a tak si
myslím, že o pár rokov, keď bude pásmo opäť
čisté, nezaznamená 27 MHz rozkvet z pred
rokov. Nemrzí ma to. Naopak mám radosť, že tak,
ako bolo vysielanie progresívne pred pár rokmi,
tak prídu na rad možno iné technológie,
poprípade iné voľné frekvencie, ktoré sa
progresívnymi ešte len stanú. Osobne som však
presvedčený, že cébečko z môjho bytu
napriek tomu rozhodne nezmizne, tak ako nezmiznú
členovia nášho klubu z exp.
kopcov.
Aké
aktivity v priebehu roka vyvíjajú
cébečkári z CB klubu alebo
individuálne?
Samozrejme
najznámejšou aktivitou je stretnutie na Jelenci,
ktoré organizujeme ročne vždy posledný májový
víkend. Veľmi milou tradíciou je aj
Silvestrovská expedícia na zrúcaniny hradu Gýmeš
nad Jelencom. Na konci roka bilancujeme na
výročnej schôdzi. V roku 2002 sme opäť
oživili rádioburzu a okrem toho sa každý
piatok o piatej stretávame vo Vinárni
dreváreň, kam srdečne všetkých
pozývame.
Ste
naklonení i inej komunikácii-paket rádiu?
Samozrejme
áno. Rodičmi packetu v Nitre sú Tina
a Taxameter Nitra a paketista
Callimero Piešťany.
Koľko
členov je registrovaných v CB klube?
K dnešnému
dňu má CB-club Nitra 22 platiacich
členov.
Chodíte
zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie
mesta a akcie s celospoločenským významom ako
napr. preteky cyklistov, hromadné turistické
trasy, motokrosy a podobne?
Nie,
nakoľko nás nikto s takouto žiadosťou
neoslovil. V prípade potreby by sme sa
však
na takúto úlohu bez problémov podujali.
Aké
plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred
Vami? Plánujete niečo perspektívne?
Paket
rádio má už v Nitre svoje pevné miesto celý
jeden rok. Momentálne bol krstný otec
nitrianskeho packetu – Tina Nitra nútený BBSku
presťahovať na svoje domáce QTH. Ide
o stále sa rozvíjajúcu technológiu, takže
mierne výpadky, dolaďovanie a zveľaďovanie
sú na „dennom poriadku“. Ľúto je nám však to, že
o packet sa paradoxne zaujímajú tí skôr
narodení a mladšia generácia sa
v logoch nenachádza. Naše plány sa teda
budú pravdepodobne
toho roku uberať aj týmto smerom.
Na
ktorom kanáli najčastejšie sídlia cébečkári z
Nitry?
Už
dlhodobo takmer
všetci cébečkári v Nitre sídlia na
jednotke.
Plánujete
zapojiť sa do súťaží iných klubov?
Samozrejme
sa zapájame do súťaží organizovaných inými
klubmi. Medzi najaktívnejších v tomto
smere
patrí Mladá Vrana a Roman2.
Nitra.
Počula
som pochvalné slová o Vašej www stránke.
Mohli by ste prispieť článkami o činnosti
aj do CB časopisu Júnošíka aspoň 1x
štvrťročne?
O web
stránku
www.cbcn.sk
sa stará prezident klubu Martin 3 Nitra. Je
aktualizovaná aspoň raz týždenne. Nájdete na nej
zoznam členov klubu, informácie
o uskutočnených a konaných expedíciách
klubu, archív rádioburzy, fotky... Všetko sa
týka výlučne nitrianskeho klubu, nakoľko
zastávame názor, že netreba zbytočne
„konkurovať“ celoslovenskými informáciami
kvalitnej web stránke
www.scbr.sk
.
Na
záver ešte dodám, Tony Nitra, v poradí
druhý prezident CBCN vl.m. Jozef Tonhauser,
robil 5. roč. klubového časopisu BREAK a viedol
klubovú kroniku, za čo mu patrí osobitné
poďako-vanie. Tebe Martin 3 Nitra, ďakujem za
rozhovor a prajem čo najviac pekných chvíľ na
pásme 27MHz. Nech sa všetkým cébečkárom Nitry a
okolia darí v súkromí i na CB pásme.
Kosačka
Na
foto: Gama 1, Martin 3 Nitra a tit.list
časopisu BREAK.
Staroslovienská
pohostinnosť v Nitre
Staroslovienske
mesto Nitra je azda každému známe a netreba
sa dnes o ňom priveľmi zmieňovať.
V meste pod Zoborom sa konalo stretnutie na
konci miléniového roka s bilancovaním,
hodnotením, správou o stretnutí Jelenec,
o hospodárení s finančnými prostriedkami,
používaní klubovej techniky a vybavenia,
oboznámením sa so Všeobecným povolením TÚSR,
sponzorstvom akcií a stretnutí 4
taxislužbami atď. Iba CB klub Nitra, o čom
doposiaľ viem, má vzorovú spoluprácu s
taxislužbami, čo je príkladné pre CB kluby.
Medzi
cébečkármi ani tento rok nechýbali, zvučné
volačky Hexagón, Jewel, Taxameter, Tina, Roman2,
Bravo, obe Vrany, Vega 3 Nitra
v spoločnosti svojej sprievodkyne
a ďalší páni cébečkári. Neodmysliteľným
účastníkom sa stal predajca techniky Rádio AWAS
s Jozefom a zavítali i hostia z Topoľčian
Janko a z Ludaníc prezident CB klubu
Tríbeč Topoľčany, Felix Ludanice. Cestu do Nitry
meral aj známy expedičník Fornax Trstín, s
ktorým som sa po prvý krát osobne stretla a
nielen ja a ktorý priniesol veľmi zaujímavú
zbierku QSL lístkov. Mnohí si ju prezreli a
mladých zbierka veľmi zaujala. Taktiež prišli
nováčikovia CB - Fero a Kolotoč Nitra.
Vynikajúce koláče a škvarkové pagáčiky (ako
som videla na vlastné oči) chutili aspoň tak ako
perfektný „čípoš guláš“, ktorého bolo aj na dve
dupľované porcie. Tombola bohatá a tento rok sa
šťastena usmievala na Berca Nitra, pred ktorého
sa kopili ceny tomboly za veselého smiechu
účastníkov stretnutia.
Činnosť
klubu je zameraná na stretnutie Jelenec,
expedície na Lomnickom štíte a na zrúcanine
hradu Gýmeš, na Zobore a okolitých kopcoch Veľký
Inovec atď. a po celý rok na pravidelné piatkové
stretnutia v reštaurácii BAK na Levickej
ceste.
Je
toho dosť, čo možno napísať o CB klube Nitra
a meste, v ktorom cébečkári pôsobia.
Ešte napíšem, že za viceprezidenta klubu je
namiesto Jewela zvolený Taxameter Nitra a členmi
výboru sú: Martin
Rádio, Martin 3, Tina a Jozaf 4 Nitra,
Falco Rišňovce, a namiesto pokladníčky
Kofoly je novozvolený Berco Nitra. Toto sú tí,
čo sa budú starať o prípravu stretnutia Jelenec
2001 v spolupráci s aktívnymi
cébečkármi.
Na
záver prezident CB klubu Nitra – Tony - pozval
cébečkárov na spoločné vítanie nového roka,
storočia a tisícročia z vrchu Zobor a okrem
poakovania za účasť nazabudol dodať: „Každý
cébečkár od Bratislavy po Užhorod môže prísť
medzi nás do Nitry, bude vítaným hosťom na
stretnutí Jelenec, na piatkových stretnutiach v
reštaurácii BAK (od 17 hodiny), ako aj na našich
koncoročných a iných stretnutiach. Páni a
dámy, ste u nás v Nitre vítanými
hosťami!
Cébečkári
okrem vážnych tém o obnovení záchranného 9.
kanála debatovali v hlúčikoch v priestore
reštaurácie aj o svojich rodinách,
zamestnaniach, medziľudských vzťahoch a tak
sme ani neregistrovali, že doba pokročila a
treba ísť domov.
Dovidenia
PRIATELIA CB Kosačka

CB KLUB PARTIZÁNSKE
Rozhovory
od srdca k srdcu
Rozhovor
s členom CB klubu Partizánske volacím znakom
Marconi
vl.m. Martin Znášik uskutočnený v roku
2001.
Otázka:
Kedy si prišiel na CB pásmo a čí to bol nápad
založiť CB klub Partizánske? Je CB klub
registrovaný na Ministerstve vnútra
SR?
Odpoveď:
V
roku 1995 sme spolu s veľkou partiou boli na
jednej chalupe. Bol s nami aj Broučí Partizánske
a vtedy som videl CB prevádzku naživo prvýkrát.
Koncom roka si cébečko kúpil môj sused - Kapitán
Partizánske a onedlho po ňom aj ja. O založenie
CB klubu Partizánske sme sa pokúšali spolu s
Montym Partizánske (už nie je na pásme) počas
celého roka 1996, ale nejako sa nám nedarilo. Až
vo februári 1997 sme sa všetci (!) zišli u Alfa
Bielice, kde bola zakladajúca schôdza CB klubu
Partizánske. Koľko nás vtedy presne bolo, to si
už nepamätám, okolo dvadsať - dvadsaťpäť. Klub
nie je registrovaný, naším prvým cieľom bolo
pravidelne sa stretávať na CB pásme,
príležitostne na CB stretnutiach. Vydávali sme
časopis CB INFO. Posledné číslo vyšlo v lete
roku 2000, odvtedy naň akosi nezostal čas. Mali
sme však aj čísla s nákladom 50 kusov.
Otázka:
Čo ťa pritiahlo ku koníčku, cébečkáreniu? Alebo
ťa niekto k nemu pritiahol?
Odpoveď:
Na to som už odpovedal - Broučí a Kapitán.
Vysielačky ma zaujímali už dlho, ale vždy som si
myslel, že ich môžu používať len policajti,
hasiči, záchranka a armáda. Až u nich som videl
to, po čom som dlho túžil.
Otázka:
Si rádioamatérom s koncesiou? Ak áno, kedy si sa
odhodlal získať koncesiu rádioamatéra, kto bol
skúšajúci a kde sa konali skúšky?
Odpoveď:
Nie, koncesiu nemám a pravdepodobne ani nikdy
mať nebudem.
Otázka:
Si členom SCBR? Kedy si vstúpil do Slovenského
CB rádioklubu?
Odpoveď:
Členom Slovenského CB rádioklubu som od mája
1997.
Otázka:
Máš podporu koníčka, teda vysielania na CB pásme
u členov svojej rodiny?
Odpoveď:
Podpora asi nie je to správne slovo, skôr
tolerancia. V rodine, kde je malé dieťa, je vždy
čo robiť, takže k vysielačke sa väčšinou
dostanem len pri raňajkách, keď je ešte v dome
ticho, alebo večer, keď je už ticho. No často sa
stáva, že rozhovor preruším s tým, že o chvíľu
sa ozvem, lenže to o chvíľu je až na druhý -
tretí deň.
Otázka:
Chodíš na portejbly preto, aby si urobil/la čo
najviac spojení alebo aby si si tak od srdca
pohovoril s priateľmi CB?
Odpoveď:
Na expedícii som bol naposledy na prelome
novembra a decembra 2001. Bolo to prvýkrát po 20
mesiacoch. Aj tú sme pripravovali a hľadali
vhodný termín asi pol roka. Ale pri expedičnom
vysielaní väčšinou ide o nadviazanie čo
najväčšieho počtu spojení. Ak však na pásme nie
je počuť ďalšie stanice, ostane čas aj na
rozhovor s tými, ktorých už v denníku zapísaných
máme. Takže oba dôvody sa navzájom
dopĺňajú.
Otázka:
Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky-
akú hudbu máš najradšej?
Odpoveď:
Nemám vyhranený jeden hudobný štýl. Najčastejšie
počúvam slovenský gospel (Stanley a Kapucíni,
skupiny Kompromis, Atlanta...) alebo folk. Kvôli
práci vo videoštúdiu však sledujem aj filmovú
hudbu.
Otázka:
Mohol by si prezradiť aké máš
najobľúbenejšie jedlo?
Odpoveď:
To nie je jednoznačné, skôr viem presne
definovať, čo nemám rád.
Otázka:
Povedz čitateľom Júnošíka, na ktorý kopec
v okolí chodíš najradšej, ktorý ti
prirástol k srdcu?
Odpoveď:
Závisí od toho, koľko máme času a s kým idem. Na
expedíciu je v našom okolí vhodný Buchlov (1040
m. lokátor JN98GO). Od najbližšej cesty sa naň
fyzicky zdatní cébečkári s celým nákladom na
pleciach dostanú asi za hodinu a trištvrte. Môj
osobný rekord je 53 minút, ale vtedy som išiel
úplne naľahko a išlo o úplne niečo iné ako o CB
expedíciu.
Ďalším
vhodným kopcom je Veľký vrch (cca 500 m. JN98FP)
Prístup aj na horských bicykloch alebo terénnom
aute (pozor, je to chránená krajinná oblasť!). V
roku 2000 sme tam počas sobotného dopoludajšieho
rušenia urobili niekoľko pekných spojení -
Trnava (report 5/5), Smrekovica pri Ružomberku
5/8). Z oboch kopcov je pekný výhľad na
okolie.
Otázka:
Si mladý muž. Ako dokážeš popri práci vysielať
na pásmach, spievať v spevokole, viesť CB krúžok
a pritom robiť časopis?
Odpoveď:
Ak si človek vie rozdeliť čas, tak sa to dá. O
vysielaní na pásmach som už hovoril, spevokol je
istá forma odreagovania sa od pracovných
problémov, stretneme sa asi desiati, často aj s
deťmi a na spievanie akosi ostáva málo času...
CB krúžok už tento rok nefunguje, spolu s
Moskytom Partizánske sme im za dva roky povedali
všetko čo sme vedeli, ostatné už musia získať
sami. V prvom rade vysielačky a musia sa aktívne
sami zapojiť do prevádzky. Čo sa týka časopisov,
momentálne mám na starosti CB report ako
šéfredaktor, zároveň zastupujem šéfredaktora
farského časopisu SATIS a robím "naklepávača" v
školskom časopise ŠÍPKAR". Okrem toho niekoľko
interetových web stránok a ďalšie
záľuby.
Otázka:
Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú
organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha
alebo dudre?
Odpoveď:
Dudre. Najmä keď som dlhšie v práci. Doma totiž
počítač nemám a mnoho vecí robím práve na ňom.
Ale samozrejme aj pomáha, najmä pri gramatickej
a štylistickej úprave časopisov.
Otázka:
Čo najviac praješ cébečkárom Slo-venska v tomto
roku, storočí a tisícročí?
Odpoveď:
To, čo všetkým ľuďom - veľa zdra-via, šťastia,
lásky a pokoja, aby ich obchádzalo všetko zlo,
ktorého je stále medzi nami veľa.
Otázka
:
Čo najviac neznášaš na CB pásme?
Odpoveď:
Samozrejme stále silné rušenie. To však
ovplyvniť nemôžeme. Nemám rád gumákov, tých
treba ignorovať a neprovokovať nadávaním a
dohováraním. Vrcholne neznášam na pásme hodinové
relácie, v ktorých počujem sedemkrát to isté,
neznášam opitých cébečkárov, ktorí od nudy
bľabocú do éteru. Neznášam (slušne povedané)
prirovnávanie niekoho ku zvieratám a podobne. A
vadí mi kopa ďalších vecí na cébečkároch, s
ktorými som sa stretol a stretávam osobne i
prostredníctvom mikrofónu.
Otázka:
Mohol by si vymyslieť slogan na časopis
Júnošík?
Odpoveď:
Prosím, bez urážky, ale nemohol. CB report a
Júnošík sú predsa len dva konkurenčné
časopisy.
Prajem
Ti veľa zdaru a zdravia v ďalšom
roku. Ďakujem
za úprimný rozhovor a prajem veľa úspechov tak
v práci a rodinnom živote, ako aj
v CB hobby, ktoré ho napĺňa radosťou a
pohodou.
Na
finále:
Na poslednú odpoveď o slogane
reagujem objasnením svojho názoru
a presvedčenia.
Neberiem
a ani nechápem CB Report, Júnošík
a ďalšie CB periodiká ako konkurenčné
časopisy, ale vzájomne sa dopĺňajúce informačné
spravodaje o živote na CB pásme 27 MHz pre
cébečkárov Slovenska a nielen členov CB klubov
SCBR a CBRSK.
Kosačka.






|