CB a PMR rádioklub v Banskej Bystrici

Rozhovor s cébečkárom Albbertom B.Bystrica

Vzhľadom k tomu, že CB a PMR rádioklub v Banskej Bystrici je jedným z aktívnych klubov Slovenska, požiadala som TENTO ROK (2006) jeho predstaviteľa, cébečkára ALBBERTA o rozhovor.  

Albbert, prezraď čitateľom časopisu Júnošík, ako si začínal s CB vysielaním a ako došlo k založeniu CB a PMR rádioklubu v Banskej Bystrici? 

Povedať fundované informácie o CB a PMR rádioklube BARBAKAN Banská Bystrica nebude ľahké, ale vyskúšam to už aj preto, že nejaká ucelenejšia informácia o tomto klube vlastne ešte ani neexistuje.

S myšlienkou založiť v Banskej Bystrici nový CB rádioklub som prišiel v auguste 2003, bolo to práve vtedy, keď som prvýkrát držal v rukách CB staničku Allamat 27 a snažil som sa pochopiť, čo sa to tam vlastne deje, čo sú to za ľudia, ktorí sa na jednotlivých kanáloch ozývajú. Vtedy mi veľmi významne pomohol Martin B. Bystrica, inak všeobecnejšie známy aj ako SK 001. Keďže som netušil, že sa na vzdialenejšie stanice nemám ako dokričať z rúčky, ozval sa mi práve Martin a vysvetlil mi ten najzákladnejší základ, ktorý som v tej chvíli určite potreboval pochopiť ako soľ. A okrem toho mi ešte povedal niečo, čo ma nielen potešilo, ale ma priviedlo aj k myšlienke zaradiť sa medzi vysielajúcich. Keďže sa blížilo celoslovenské CB stretnutie DONOVALY 2003, dostal som od Martina akúsi pozvánku, aby som prišiel, uvidel čo a ako a pochopil aj ďalšie súvislosti okolo vysielania na CB pásme. Na spomenuté stretnutie som prišiel v sobotu ráno, samozrejme nikto ma tam nemal šancu poznať a aj keď tam zase nebolo až tak veľa ľudí, myslím, že som sa dosť zaujímavo stratil v dave. Všetku tú atmosféru a všetko okolo som hltal plnými dúškami a keďže som od Martina vedel, že na tomto stretnutí bude aj rádioburza, bol som v kútiku duše pripravený, že si tu zaobstarám vybavenie na vysielanie. Spomenutá Allamat 27-čka totiž nebola moja. Takto nejako to celé začalo. 

S kým všetkým si komunikoval prostredníctvom vysielačky po CB pásme a ako v tebe skrsla myšlienka založenia CB rádioklubu?  

Po pár spojeniach s miestnymi cébečkármi, kde stále dominantné miesto zastával Martin B.Bystrica, ale tiež postupne ďalší ako Gyro, Mirči alias Snoopy, MacGyver a postupne aj ďalší nováčikovia na CB pásme ako Friďo, Elvis, Miky, Aladár, Foxo, Peki alebo Mima B. Bystrica, som sa dozvedal, ako to v Banskej Bystrici vlastne s CB vysielaním chodí, či existuje nejaký miestny rádioklub, kde by som sa mohol zaradiť a podozvedať sa ďalšie podrobnosti a postupne som prichádzal na to, že rozkvet CB vysielania je už dávno za obzorom a že na pásme vlastne zostali už iba tí skalní. CB rádioklub samozrejme existoval, ale bol to už len akýsi pozostatok klubu, ktorý sa ešte nejakým spôsobom snažil udržať Mirči (B. Bystrica) pri živote. Darilo sa mu to hlavne preto, lebo pod hlavičkou klubu Night Scream Banská Bystrica bežalo napríklad organizovanie celoslovenského CB stretnutia DONOVALY, ale tiež najprestížnejšia celoročná CB súťaž 1. Slovenská portejblová liga. Ja som však mal o CB rádioklube úplne inú predstavu, ktorú som najskôr povedal Gyrovi a toho, myslím si, moja myšlienka dosť nadchla. Začali sme teda spoločne kuť plány pre zrod nového CB rádioklubu, ktorý dostal meno BARBAKAN (podľa starého bystrického mestského hradného areálu, ktorý tu v Banskej Bystrici nikto inak nevolá).  

Absolvoval si osobné stretnutia s cébečkármi v Bystrici a okolí, alebo si komunikoval iba prostredníctvom nejakého CB kanála a tak si získal členov do klubu?  

Od 02. 02. 2004 sa na CB kanáli 26 začala mestom šíriť informácia a výzva o informačnom kanáli CB rádioklubu BARBAKAN a tu niekde to celé začalo. Zvolil sa kanál, kde sme sa stretávali prostredníctvom éteru a postupne sa do klubu začali zapisovať prvý členovia.

Mirčimu to na začiatku nevoňalo, ale bola tu nastolená otázka, či ponechať v Banskej Bystrici starý klub Night Scream, alebo urobiť niečo nové a prevážila tá druhá strana mince. Bol som v tej dobe spokojný, lebo všetko sa vyvíjalo až zázračne dobrým smerom. Za pár týždňov mal CB BARBAKAN klub okolo 20 členov a tento stav pretrváva v podstate do dnes. Aktivity sa rozbiehali, boli sme dokonca oslovení zabezpečovaním spojení na športových podujatiach, čo určite zase o krôčik podporilo aj ďalších nerozhodných ľudí vysielajúcich v Banskej Bystrici na voľných pásmach.

Treba ešte povedať základnú vec. CB rádioklub BARBAKAN Banská Bystrica fungoval a dodnes funguje na základe dobrovoľnosti a plnej nezávislosti všetkých jeho členov. Samozrejme sa spolu aj stretávame, voláme to „klubové stretnutie“ a pravidelne to býva tak dvakrát ročne. Sú však aj výnimky a v poslednom roku sme sa spoločne stretli asi päťkrát. Dôležitý pre nás je však predsa len klubový kanál 26.

 Uvažoval si alebo uvažujete spoločne o zaregistrovaní CB a PMR rádioklubu na oficiálnej úrovni, teda na Ministerstve vnútra SR?

 Nie sme registrovaným klubom a základná myšlienka o celom klube bola taká, že klub nebude mať ani vedenie. Toto sa však časom muselo prehodnotiť, lebo ak sme chceli vystupovať ako banskobystrický klub aj na zasadnutiach (Rozšírených prezídiách) Slovenského CB rádioklubu na celoslovenských stretnutiach, musel niekto náš klub zastupovať. Tak sa stalo, že sme si na členskom stretnutí klubu zvoli 3 funkcie: predsedu, podpredsedu a zástupcu vedenia klubu.

Považujem to dodnes však iba za „proformu“, ktorá musí byť.

 Máte zvolené miesto na pravidelné osobné stretnutia?

 Klub nemá klubovňu, ani miesto kde sa jeho členovia pravidelne stretávajú. Tieto dve veci nahrádza CB kanál 26, kde takmer vždy niekto počúva. Jeden alebo dvakrát ročne si urobíme celoklubové stretnutie, na ktorom rozdebatujeme najzákladnejšie otázky, ktoré klub trápia, alebo ktoré treba vyriešiť. To som už vlastne spomínal. Všetko nám to celkom fajn fungovalo až prišiel jeden deň D...  

O veľkých dňoch „D“ vieme toľko, že sú zlomové a pamätné už či v dobrom alebo zlom slova význame. Aký deň „D“ nastal?

 Kým sa dostanem k tomuto dňu D, musím spomenúť našu klubovú aktivitu smerom k SCBR. Nebolo v tom nič výrazne osobné, nebolo v tom nič, čím by sme chceli niekoho uraziť, alebo niečo podobné. Iba sme si na internetových stránkach SCBR podrobnejšie pozreli Stanovy tohto celoslovenského klubu a postupne sme prišli na to, že sa viac rokov nedodržiavajú. Aspoň teda nie v niektorých bodoch. Keďže sme boli niektorí členmi tohto klubu a pohrávali sme sa aj s myšlienkou začleniť CB BARBAKAN klub aj s jeho členskou základňou pod krídla SCBR, bolo iba prirodzené, že sme na nedodržiavanie Stanov SCBR poukázali na celoslovenskom CB stretnutí REMATA 2005. Čo všetko sa stalo potom, už zrejme viete a ak náhodou nie, tak to ani nechcite vedieť.  

Zaiste, v časopise Júnošík boli zverejnené otvorené listy a tak čitatelia mali možnosť dozvedieť sa o nepríjemnostiach. Ako to však bolo s dňom „D“?  

Prišiel však spomínaný deň D, kedy sa do CB rádioklubu BARBAKAN prihlásil aj jeden člen, ktorého meno radšej spomínať nebudem (mám na to svoje dôvody). Okrem toho, že urobil pár krokov, ktoré boli proti srsti členom CB BARBAKAN klubu, za čo bol z nášho klubu vylúčený, roztočil kolotoč nevraživosti proti nášmu klubu a to v dosť výraznej miere. Na lep mu skočil aj už spomínaný Martin (Bystrica) a neskôr Magnet Zvolen. Spoločne vytvorili, alebo lepšie povedané pretvorili jednu z expedícii klubu BARBAKAN na svoj obraz. To im však nezazlievame, nech majú expedíciu, ale ich postupné kroky, ktoré boli pred prípravou, počas, ale aj po skončení celoslovenského stretnutia SKALKA 2005 sa už naozaj nedajú len tak prehltnúť. Nejdem tu rozpitvávať konkrétne veci, lebo by Júnošík nestačil, prípadne by to bol seriál na pokračovanie, ale musím povedať aspoň toľko, že zo slova „barbakanec“ sa títo ľudia snažili (zámerne som použil bývalý čas, lebo dúfam, že v tom už nebudú pokračovať) urobiť slovo z veľkým výkričníkom, že na týchto ľudí si treba dávať pozor, že sú to pomaly nepriatelia CB pásma a podobne. Viac netreba hovoriť, nemá to význam a v klube sme sa dohodli, že lepšia je v takýchto prípadoch ignorácia, prípadne zastavenie všetkých protiaktivít, ako to hnať do extrémov... Výsledkom ich snaženia je však dosť stagnujúca situácia v našom klube, aj keď sa snažíme robiť ďalej, človekom takéto veci jednoducho pohnú.

 Aké má CB a PMR rádioklub plány na tento rok?

 V prvom rade ideme vysielať, lebo máme klub hlavne preto, že sme ľudia, ktorých vysielanie baví. Povedal by som, že sme už aj aktívne začali, pretože naši členovia, spolu so Števom Zvolen a Karčim Lučenec urobili novú expedíciu SPARTAKUS pre súťaženie v Českej portejblovej lige a majú za sebou už aj prvý súťažný štart. Tiež budeme ďalej rozvíjať naše klubové web stránky, aby boli ešte aktuálnejšie ako doteraz, aby si každý, kto ich navštívi, našiel to svoje. Určite budeme tento rok pripravovať celoslovenské CB stretnutie Skalka 2006, či bude spoluorganizátorom stretnutia aj SCBR, to v tejto chvíli naozaj povedať neviem a veľmi to odo mňa ani nezáleží. Už minulý rok sme chceli spustiť novú celoslovenskú CB súťaž „CB LOKÁTORY SLOVENSKA“, verím, že sa nám to tento rok podarí, malo by ísť o letnú prázdninovú súťaž. Pôjdeme zabezpečovať spojenie na dve športové podujatia a určite toho bude viac.

 Zapojíte sa aktívne aj do iných súťaží okrem 1. slovenskej portejblovej ligy?

 Áno, pravidelne sme zapojení aj v súťaži „Éter bez hraníc, Memoriál Milana 42“ a tiež v súťaži „CB poľný deň“. Myslím, že ich nevynecháme ani tento rok a verím, že aj súťaž „CB lokátory Slovenska“ bude zaujímavá natoľko, že si zasúťažíme spoločne. Chalani z klubu sa obzerajú aj po ďalších súťažiach, v ktorých by sa Expedícia BARBAKAN mohla objaviť.

 Keďže som žena, zaujímalo by ma, máte vo vašom klube aj ženy operátorky?

 Ženy sú pri tomto koníčku viac menej výnimka, ale môžem povedať, že máme v klube výnimky dve a to Kvetku (B. Bystrica) a Mimu (B. Bystrica). Nie sú až také aktívne na pásme, ale sem-tam ich v éteri je možné počuť.  

Ako iste viete, CB Fan Rádioklub Slovakia Kosačka organizuje Medzinárodnú akciu Jánskej noci v troch disciplínach. Zatiaľ sa do akcie zapája stred Slovenska iba na Let Jánskej mušky a nie do súťaže o Putovnú Jánsku mušku a hlavnú cenu - pohár. Zapojí sa aspoň niekto z vás do súťaže Jánska stovka alebo O zlaté srdiečko? (Týmto vás srdečne pozývam.)

Ďakujem Kosačka, pozrieme sa do propozícii tejto súťaže a uvidíme, či sa niekto z klubu chytí, myslím však, že sme dosť nažhavení na novú vysielaciu sezónu, hlavne aj pre túto nekončiacu zimu, ktorej už má určite každý po krk.

 Kto navrhol a robí vašu klubovú www stránku?

 Návrh, ako aj celková práca na webových stránkach CB a PMR rádioklubu BARBAKAN je moja srdcová záležitosť. Môj voľný čas sa tomu venovať však už nie je taký veľký ako na začiatku, takže sa ku mne pridali aj Peki a Mirči, ktorí sa snažia udržiavať stránky aktuálne.

Naozaj v skratke som povedal o CB a PMR rádioklube BARBAKAN Banská Bystrica asi všetko, tešíme sa na každé spojeníčko s vami a veríme, že naša klubová Expedícia BARBAKAN (ako aj nová Expedícia SPARTAKUS) bude v roku 2006 počuteľná aspoň tak často, ako v predošlom roku.

Albbert, ďakujem ti za rozhovor od srdca k srdcu, želám ti veľa šťastia v súkromí i v práci a s tvojim hobby, vysielaním na pásme i portejblovaním na kopcoch. Nech stretávaš a aj počuješ na pásme čo najviac dobrosrdečných a dobrých ľudí a nech váš klub zostane dlhodobo aktívnym oživovateľom CB rádiových vĺn.

Rozhovor od srdca k srdcu viedla s oficiálne - neoficiálnym „predsedom“ CB a PMR rádioklubu Kosačka.

Stručná história miest a CB klubov Slovenska

  Na CB pásme je stále živo, niekedy viac a niekedy menej. Užívatelia CB techniky prichádzajú a odchádzajú tak, ako sa CB kluby zakladajú a rušia. Pred pár rokmi sme mali činné a aktívne CB kluby z ktorých už viacero zaniklo. Pripomeniem Vám ich rozhovormi, ktoré som zrealizovala počas roku 2003.

Budem rada, ak aspoň stručné rozhovory s terajšími činovníkmi CB klubov budú môcť byť znovu uskutočnené kýmkoľvek, kto by mal o takúto aktivitu záujem. Pokiaľ sa nájde niekto, kto rozhovory uskutoční a zaznamená, zašlite texty na moju adresu. Zverejním ich v časopise Júnošík. 

Rozhovory uskutočnené s prezidentmi a cébečkármi CB klubov: Košice, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nová Dubnica, Piešťany, Poprad, Považská Bystrica, Trnava, Bytča, Trebišov, Topoľčany, Vranov nad Topľou, Žilina, Horné Chlebany.  

 Nachádza sa uprostred Liptovskej kotliny v doline rieky Váh. Nízke Tatry sa týčia na juh od mesta a na sever Západné Tatry.

Najstaršie osídlenie územia sa viaže na dobu bronzovú, keďže sa tu našiel svojho času najväčší tzv. „bronzový poklad“ oblasti Karpát. Odvtedy už bolo územie stále osídlené, čo dokazujú archeologické nálezy tejto oblasti. Z 12. storočia sú zachované zvyšky rádového pohrebiska, z čias slovanského osídlenia.  

Kostol sv. Mikuláša bol postavený v 13. stor. na námestí osady, kde sa už vtedy konali pravidelné trhy. Prvý písomný záznam o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286, keď už bol uznaným mestečkom. Vlastnili ho Pongraczovci a práve oni pre mestečko získali v prvej polovici 14. stor. mestské výsady s trhovým právom. Ďalšími výsadami získalo mestečko získanie možnosti konania týždenných trhov a jarmokov od roku 1424. Tento fakt napomohol obchodu a remeslám na Liptove. Liptovský Mikuláš sa od tejto doby rozvíjal ako zemepánske mestečko a stal sa strediskom majetku Pongraczovcov, ktorí v 15. stor. dali vystavať kúriu a opevniť kostol a týmto význam mesta iba vzrástol. Na rozhraní 15. a 16. stor. už patril Liptovský Mikuláš medzi najdôležitejšie obchodné strediská územia. Liptova, kde sa rozmohla remeselná výroba. Vznikli cechy remeselníkov ševcov, kožušníkov, zámočníkov, čižmárov, kováčov atď.  Roku 1677 sa stalo mesto centrom Liptovskej stolice a roku 1693 ho oslobodili od platenia mýta.

 Ako prevažná väčšina obyvateľstva vie, v Liptovskom Mikuláši (Paludzka) popravili - zavesením na hák za ľavé rebro – zbojníka, ľudového hrdinu, Juraja Jánošíka. V 18. storočí sa rozšírila výroba spracovania koží a garbiarstvo - garbiari sa preslávilo i za hranicami Uhorska.

V 19. storočí sa stalo mesto jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného a kultúrneho života. Prispel k tomu nemalou mierou hlavne vydavateľ slovenských kníh a ochotník Gašpar Fejérpataky - Belopotocký. Pôsobil tu i spolok Tatrín a národní dejatelia medzi ktorých patrí známa osobnosť, kňaz Michal Miloslav Hodža. V meste bola zriadená verejná mestská knižnica, učilo sa v nedeľnej škole a hralo sa ochotnícke divadlo. Toto všetko pôsobilo na národné povedomie. Tu sa dňa 10. 5. 1848 pripravili podmienky pre vyhlásenie Žiadosti slovenského národa ako prvého politického programu slovenských národovcov.

 Výstavba Košicko - bohumínskej železnice spolu so zrušením cechov v roku 1872 podnietili vznik priemyselných závodov. Dlhoročné skúsenosti majstrov kožiarov a garbiarov sa uplatnili v kožiarskych závodoch. Založená bola i textilka, likérka a chemická továreň. V medzivojnovom období nastala stagnácia a zatvorenie kožiarskej prevádzky, ale v druhej polovici 20. storočia vznikla nanovo kožiarska, textilná, potravinárska a nábytkárska výroba. 

V meste sa narodilo a pôsobilo veľa významných osobností Slovenska ako napríklad básnik Janko Kráľ, vydavateľ Gašpar Féjerpataky - Belopotocký, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Aurel Stodola, maliar a spisovateľ Janko Alexy, spisovatelia Michal Miloslav Hodža, Janko Jesenský, Svetozar Hurban Vajanský, Mária Rázusová - Martáková a i.

 Historickými pamiatkami zostali dodnes najstaršia kultúrna pamiatka – rímskokatolícky, pôvodne gotický Kostol svätého Mikuláša, zaujímavé sú tri oltáre a kamenná krstiteľnica. Župný dom – dnes sídlo Okresného úradu, Ilesházyovská kúria (Seligovský dom) s Literárnohistorickým múzeom Janka Kráľa. Ďalej Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, galéria Petra M. Bohúňa.

Tradičnými podujatiami mesta sú Stoličné dni, Kultúrne leto (júl-august), Mikulášske trhy (december). Počet obyvateľov v r. 2002 bol 33 007, ktorí žijú na rozlohe 69,97 km2 v nadmorskej výške 575 m.

CB rádioklub Liptovský Mikuláš

Rozhovor s cébečkárom Jankom Paludzkom konaný v roku 2003

 Janko, mnohí cébečkári ťa poznajú z CB pásma ako pravidelne monitoruješ CB pásmo a vždy sa ozveš portejblistom i domácim. Mohol by si v stručnosti povedať svoj názor a opísať svoj uhol pohľadu na CB pásmo 27 MHz, činnosť na CB pásme a spolky – CB kluby Slovenska?

 Pri odpovedi na Tvoje otázky vychádzam predovšetkým z čias pred 38 rokmi, kedy v roku 1964 bolo rozhodnuté, že krátkovlnné pásmo 27 MHz bude slúžiť záujmovým skupinám - modelárom, športu a pod. Tento frekvenčný rozsah ležiaci pod rádioamatérskym pásmom dostal časom označenie CB /Citizen Band/ alebo občianske pásmo. Prvé rozšírenie popularity vysielania v pásme 27 MHz sa zaznamenalo až v roku 1975, kedy došlo k liberalizácií možnosti využitia CB rádiostaníc. Od roku 1983 došlo v západnej Európe napr. v Nemecku k zjednoteniu predpisov s tým, že vysielaný výkon mohol byť 4 W a pracovať možno na 40 kanáloch. Nejdem sa touto problematikou širšie zaoberať, chcem iba pripomenúť, že už dávno neplatí, že CB rádiostanice slúžia iba vybraným záujmovým skupinám. CB rádiostanicu si dnes môže zakúpiť každý a každý podľa svojej chuti a potreby používať.

Pre prevádzku na CB občianskom pásme nie je stanovený spôsob komunikácie tak, ako je tomu u rádioamatérskeho alebo profesionálneho pásma. Sú však určité zvyklosti, ktoré treba dodržiavať a najmä držať sa „Všeobecného povolenia nového Telekomunikačného zákona.“

Ja osobne som členom SCBR, ktorý spolupracoval s príslušným povoľovacím orgánom telekomunikácií od 30. 11. 1995, kedy mi bola pridelená i klubová volačka SK 238. Samozrejme, že v prípade DX – ového spojenia používam pred značkou prefix 330 v zmysle listiny DXCC. Členom SCBR som doposiaľ i napriek tomu, že nie vždy sa všetky úlohy „Programu zakladajúcej schôdze SCBR“ (zo dňa 14. 7. 1991, ktoré boli schválené Zhromaždením SCBR dňa 23. 4. 1994) plnili k úplnej spokojnosti mňa i ostatných členov.

Je pravda, že od roku 1995 došlo k mnohým výrazným zmenám v živote našej spoločnosti, čo malo dopad i na členov, záujemcov a priateľov CB pásma. Došlo i k mnohým zmenám vo vzájomných vzťahoch, ale i pohľadu na prácu a záujmovú činnosť na pásme 27 MHz. Klesol evidovaný počet členov klubu SCBR, naopak založili sa a vyrástli nové CB kluby, ktoré v ostatnom čase úzko spolupracujú, čo je viac než potešiteľné.

V poslednom období konštatujem i vylepšenie celkovej činnosti funkcionárov SCBR, čoho dôkazom bolo i posledné stretnutie členov a fandov - priateľov ostatných CB klubov - na Donovaloch. Na také pracovné i priateľské stretnutie sa už dávno nepamätám. Vylepšil sa i informačný spravodaj SCBR čo treba tiež hodnotiť kladne. Že činnosť na CB pásme sa od roku 2002 postupne začína vylepšovať a ožívať, patrí vďaka našim priateľom z Českej republiky, najmä Milanovi 42, ktorý vniesol do pásma 27 MHz život a oživil i našich členov o spoločné podujatia.

Ak som zahryzol do tejto tematiky musím úprimne zdvihnúť klobúk nad činnosťou vydavateľky a zostavovateľky časopisu JÚNOŠIK, časopisu CBRSK (CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“), Tvojej činnosti. Svojim prístupom i aktívnym postojom k jednotlivým CB klubom, najmä však vydávaním časopisu Júnošík, si prispela a prispievaš k zdravému prístupu i koordinácií a najmä informovanosti o činnosti CB klubov a jednotlivcov na CB pásme, za čo ti patrí úprimné poďakovanie nás všetkých. Anežka zo svojich snáh nepoľav, výsledky budú ešte lepšie. 

Je v Liptovskom Mikuláši založený CB klub? Myslím tým oficiálnu registráciu CB klubu na MV SR alebo pri Mestskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.

Nie, v L. Mikuláši nie je oficiálne založený CB klub. V záujme jeho založenia bolo vedených viacero návrhov i pokusov, zatiaľ bezúspešne. Nepísanou dohodou sa stalo, že Janko 3 Liptovský Mikuláš (na foto). je akousi „vysunutou rukou“, napomáha, prenáša i koordinuje a teda navonok (vo vzťahu k verejnosti a CB klubom Slovenska) zastupuje cébečkárov Liptova, záujemcov o CB pásmo na zasadnutiach jednotlivých klubov i SCBR. Na Donovaloch, kde sa konalo celoslovenské stretnutie cébečkárov a výročná členská schôdza SCBR, bol zvolený za viceprezidenta SCBR.

 Akú činnosť na CB pásme vyvíjajú cébečkári Liptova?

Činnosť na pásme 27 MHz prostredníctvom občianskych rádiostaníc sa viac menej v tejto oblasti zabezpečuje individuálne, i keď treba zvýrazniť, že sa občas vytvárajú skupinky - kolečka, kedy sa život na pásme obnovuje a prináša mnoho pekných odborných, účelových i zábavných chvíľ.  

Zapájajú sa cébečkári Liptova do akcií organizovaných mestom? Ak áno, do akých?

V akciách pomoci mestu sa najviac angažuje Janko 3 L. Mikuláš, ktorý spolupracuje pri zabezpečovaní rôznych športových akcií a najmä jednej z najväčších „Hore Váhom dole Váhom“, do ktorej sú zapojené všetky školy z okolia L. Mikuláša. Na jednotlivých stanovištiach sa prenášajú žiadané správy a informácie prostredníctvom obč. rádiostaníc. Do tohto sú zapojení i žiaci v doprovode operátorov a to zároveň slúži k výchove a poznaniu mladých tejto technickej oblasti.

  Koľko členov vášho neoficiálneho CB združenia evidujete?

Ku koncu roka 2002 evidujeme v rámci L. Mikuláša nižšie uvedených členov a aktívnych účastníkov CB pásma:

Janko 3 (na foto), Martin, Norbert, Kasper, Twingo, Nokia, Igor, Braňo, Janko Paludzka L. Mikuláš, Viktor a Ľubomír L. Hrádok, Laco a Rasťo Pribylina, Lubo Smrečko –Západ. Tatry, Vlado Tvarožná, Palo Partizánska Ľupča, Ivan Demänová, Jano Podbreziny, Miro Žiar a Jožko Železnô - ide o neúnavného a najaktívnejšieho člena v rámci celej tejto Liptovskej oblasti. Zvlášť vysoko hodnotím jeho aktivity na portejblových vystúpeniach v rámci súťaže „Prvej slovenskej portejblovej ligy“. Väčšina aktívnych členov jeho portejblovú volačku „Čučoriedka“ pozná.

Zmienil som sa iba o týchto členoch a účastníkoch CB pásma, ktorí vyslovene patria do oblasti L. Mikuláša a počas roku 2002 sa zapojili do konkrétnej aktívnej činnosti  

Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Liptova?

V poslednom čase väčšina účastníkov CB pásma sa zdržuje na kanáloch: 30 ,32, 33 a 16 kanál. Ak sú zariadenia na týchto kanáloch vypnuté, väčšina sa prelaďuje na kanál č.1.

 Mnohí cébečkári využívajú aj inú možnosť komunikácie ako priamou rečou, čiže paket rádio. Je niekto z vašich členov a fandov pripojený na paket rádio?

Napriek tomu, že viacerí užívatelia CB pásma vlastnia PC, paket rádiom nik z nich nepracuje.  

Aké plány máte do budúcnosti? V čom sa dá činnosť skupín a jednotlivcov zlepšiť?

Sú veľké rezervy pre činnosť na samotnom CB pásme. Z môjho pohľadu môže tu zohrať veľkú úlohu predovšetkým osobný prístup, osobná angažovanosť jednotlivca a najmä upustenie od niektorých doterajších systémov t.j. rušenia, gumovania počas kultivovanej relácie, výmena osobných - nie vždy vhodných a slušných - názorov, no a najviac zaužívaných t. z. „ZABUKAČOV“. Do niektorých skupín snáď v určitých prípadoch patríme všetci bez výnimky - i ja osobne. Je ale na nás a nie len v oblasti L. Mikuláša, ale i v iných mestách, aký prístup k činnosti na CB pásme každý jednotlivec nájde, aby uspokojil seba i záujmy ostatných a tak prispel k obohateniu pásma 27 MHz.  

Janko Paludzka, ďakujem ti za úprimný rozhovor od srdca k srdcu a prajem tebe i celému spolku cébečkárov Lipotova čo najviac zdravia a úspechov nielen počas tohto roku, ale i v čase budúcom.

Kosačka

Spoločná fotografia zo stretnutia v L .Mikuláši. Prvý sediaci zprava je Janko Paludzka Lipt. Mikuláš

Rozhovor bol uskutočnený v roku 2003

Jožko, si známou volačkou na CB pásme hlavne z pôsobenia na expedíciách a „sedenia“ takmer non stop (pokiaľ nie si na súťaži) na k. 33. Odkedy sa datuje tvoje pôsobenie na CB?

V roku 1996 som začal robiť najviac spojení na k. 3. Jeho objavenie som opísal v CB Reporte. bolo to úsmevné vysielanie. Ako „bažant“ som si vybehol na Latiborskú hoľu, kde na moju výzvu niekto reagoval. Ten niekto ma hneval, pretože ma donekonečna opakoval. Manželka ma upozornila: „Jožo, veď to rozprávaš sám so sebou!“ V tom istom roku - deň pred Silvestrom - sa mi podarilo cez kanál 3 spolu s Horskou službou zachrániť život mladému študentovi z Piešťan. potom prišla na „trojku“ pohroma v podobe „Petrovka“ - veľkej stavby v Ruku. To bola, pravdepodobne príčina sťahovania na kanál 33. Cez tento kanál sa dá dobre organizovať život na ostatnom CB pásme, pomáhať vodičom a turistom na horách.  

Je bežnou praxou registrácia vo viacerých CB kluboch. Ako aktívny cébečkár si registrovaný v jednom či viacerých CB kluboch?

Koketoval som s členstvom v CB kluboch Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Hoci sú tieto mestá okresnými, nemajú oficiálne registrované CB kluby, tak som vstúpil spolu s manželkou Alenkou a dcérkou Monikou do CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“. Rád by som CBRSK reprezentoval v súťažiach čo najlepšie.  

Čo ťa najviac priťahuje k CB pásmu. Je to lovenie spojení, komunikácia s ľuďmi alebo niečo iné?

Mojim životom sa ťahá neprerušovaná niť športových súťaží. Po skončení výkonnostnej atletiky som ochorel a rozsudok lekárov bol jednoznačný: „Ak sa chcete dožiť pekného veku, musíte športovať až do smrti.“ Považujem Portejblovú ligu za výkonnostný šport v mojich podmienkach. Väčšina portejblov bez auta a zásuvky na 220 V, s batohom 15-20 kg na chrbte a výstup do výšky 1200 až 2024 m.n.m. Moja „profesionálna deformácia“ mi nebráni komunikovať tak s 2 ročným Kubkom z Martina (otec Jogurt MT) či Skarlet (otec Jozef Vráble alebo s kamošššom nad 0,8 promile. Okruh a obsah rozhovoru si nevynucujem okrem vulgárností, tie nemajú čo zamorovať vlny CB pásma.  

Monitoruješ motoristický kanál?

10. kanál nemonitorujem, od hlavných ciest som ďaleko. Robím na ňom diaľkové spojenia a je to veľký zážitok.

Čo sa ti na CB pásme najviac páči a čo ťa vie znepokojiť alebo nahnevať?

Päťdesiat rokov som žil v okresnom meste. Teraz žijem šestnásť kilometrov od Partizánskej Ľupče v Nízkych Tatrách, v horskej osade Železné. Je nás tu dvanásť osôb a tak spoloč-nosť nie je veľká. CB pásmo mi väčšiu spoločnosť istým spôsobom nahrádza. Na CB pásme ma znepokojuje nezáujem o dianie a zhoršené medziľudské vzťahy.

 Keďže je na pásme rôznorodosť ľudí s inými povahami a charaktermi, môžeš prezradiť s kým najradšej komunikuješ a na akú tému?

Na pásme som povďačný každému človeku, ktorý sa na výzvu ozve alebo na mňa zavolá. Najradšej mám témy: rodina, šport, varenie, počasie, CB súťaže. Vyhýbam sa „stokám kde sa klebetí.“

Je o tebe známe, že okrem lesných plodov zbieraš aj bylinky. Prosím, prezraď nám recept svojho obľúbeného bylinkového čaju.

Materina dúška, mäta pieporná, medovka lekárska, čučoriedkový list, fenikel a osladiť medom. Koho pobolieva žalúdok, môže pridať kamilky.  

Tvoja manželka Alenka je výborná gazdinka a kuchárka. Mohol by si poskytnúť nejaké tajomstvo „šéfkuchárky?“

Požehnaná to rodina, kde sa chutno a zdravo varí. Alenka sľubuje napísanie receptov osobitne.

Keďže si sa prehupol cez vek nazývaný vysoko produktívny, vyzraď nám, čo najradšej robíš vo svojom voľnom čase?

Uspokojuje ma zber lesných plodín, liečivých bylín, vysokohorská turistika, skialpinizmus, bežecké lyžovanie, surfovanie na Liptovskej Mare, príprava dreva na zimu a v poslednom čase výcvik a prechádzky so psíkom „bíglom“ počúvajúcim na meno Bella.

Žiješ vysoko v horách a určite si zvyknutý aj na samotu. Chystáš sa napísať „pamäte učiteľa Jožka Železnô?“

Pamäte sa napísať dajú, ale z tohto obdobia by v nich bolo viac smútku ako radosti. O opaku ma nik nepresvedčí. Bolí ma z toho celý človek. Prečo musia najviac trpieť nevinné deti? Štatistika je neúprosná.

 V čom spočíva tvoja pomoc deťom s chorobami dýchacích ciest?

Cez hodiny telesnej výchovy cvičíme v najväčšej a najkrajšej telocvični na svete, v Národnom parku Nízke Tatry. Osnova to dovoľuje.

Stalo sa, že si poskytol prvú pomoc niekomu z turistov?

Prvú pomoc turistom treba dávať až priveľmi často. Mnohí z nich nedokážu odhadnúť svoje možnosti. V lete odišla zo Salatína skupina a svojho kamaráta nechala na vrchole vo výške 1630 m.n.m. so zraneným členkom a v podnapitom stave. Urobil som mu barlu zo svojich lyžiarskych palíc, obviazal členok – predtým som obväz premáčal vínom, ktoré nestihol vypiť – a doterigal som ho do Ráztockého sedla. Zo sedla už nebol problém dostať sa do Liptovskej Lužnej.

 Z ktorého kopca sa ti podarilo urobiť najdlhšie spojenie s ručnou rádiostanicou a kam?

Zo spomínaného Salatína mám i peknú spomienku na najdlhšie spojenie urobené v obedňajšom búrlivom atmosférickom rušení ručnou rádiostanicou Allamat 27 na 4W a 106 cm teleskopickou anténou. Signál zaletel do Bielych Karpát na Lopeník, kde sa mi ozvala prekvapená babka Kosačka. To bolo milé prekvapenie aj pre mňa. Odvtedy sa mi takýto husársky kúsok s ručkou už nepodaril. Neviem pochopiť, prečo sa niekto s „monštrom“ anténou z B. Karpát nedokáže dovolať na Liptov.

 Jožko, koľko rokov pôsobíš na CB pásme?

„Cébečkárim“ od mája r. 1996, teda 7 rokov.

 Zvedavá otázka. Aký to je pocit, mať tak krásnu dcéru Moniku a užívať si jeseň života s jej štebotavými otázkami?

Dcérka Monika je moja najmladšia z piatich detí. Je úzko spätá s prírodou, čo na nej pravdepodobne zanechá trvalé pozitívne schopnosti. Je na vrchole pubertálneho obdobia bez väčších problémov, zdravá a výborne sa učí. Verím tomu, že vyšší vek otca je pre dieťa výhodou, lebo otec je pokojnejší, zodpovednejší a má viac skúseností. To ostatné, čo by sa dalo ešte povedať, si nechám pre seba.  

Máš nejaký konkrétny návrh, čo by ešte mohlo byť v časopise Júnošík?

Mne osobne v Júnošíka nechýba nič, skôr by som mal pripomienku k pomerne tvrdým vtipom a ako vieš, deti sú takisto členmi nášho CBRSK a aj čitateľmi Júnošíka, hoci ich nie je veľa. Júnošík 1/2003 je podľa môjho názoru (a nielen môjho) vzorový a zmäkla už i tvrdosť vtipov.

  Na záver nášho rozhovoru čo zaželáš cébečkárom Slovenska?

Všetkým želám veľa zdravia, úspechov, lásky a porozumenia, najmä aby bol pre nich tento rok a rok nasledujúci lepší ako predošlý rok 2002.

Nezostáva mi nič iné, iba ti poďakovať a poprosiť ťa, aby si aj naďalej reprezentoval náš CBRSK a zostal jeho členom až po hrob. Prajem ti veľa elánu so zdravím tela a ducha, nech z kopcov do dolín našej domoviny počujeme čo najčastejšie výzvy na kanáli... „Tu je exp. ČUČORIEDKA, z Nízkych Tatier Jožko Železnô, brejknite sa...“

Kosačka, ďakujem, ale...

(Rozhovor viedla Kosačka Horné Chlebany)

  Teraz je rad na tebe

 Prezraď, uvažuje Rada CBRSK o možnosti poskytovania QSL služby pre členov, vytvorenie P. O. Boxu?

Vzhľadom k tomu, že členmi CBRSK sú cébečkári z celého Slovenska a mnohí aktívni cébečkári sú i členmi domácich CB klubov, nik doposiaľ nemal požiadavku vytvorenia P. O. BOXovej adresy. Obvykle si dajú zaslať QSL lístky na svoje domáce P. O. BOXové adresy. Ku tomu, členský poplatok je iba symbolická 1,-Sk a nebolo by z čoho zaplatiť vytvorenie P. O. BOXovej adresy. Pokiaľ bude mať väčšina členov CBRSK záujem o vytvorenie P. O. BOXovej adresy a poskytne rozumný návrh, čo nebolo, môže byť.

 Plánuje Rada CBRSK organizovať CB stretnutie ako iné CB kluby?

Už v čase, keď sa zakladal klub CBRSK, uvažovalo sa o tom. Dospeli sme k záveru, že je pomerne dosť kvalitne organizovaných CB stretnutí ako sú: Remata, Jelenec, Jahodník, Autocamping Bojnice, Donovaly. To je dostatočné množstvo stretnutí pre všetkých milovníkov rádiových vĺn, takže organizovať ďalšie nemá význam vzhľadom k množstvu cébečkárov na Slovensku. Rozhodlo sa o organizovaní jednej, poprípade dvoch klubových akcií. Zatiaľ zostáva iba pri akcii pálenia Jánskych ohňov.

 Spolupracuje CBRSK s niektorými ďalšími CB klubmi Slovenska a v akom smere?

Hlavným cieľom CBRSK je vydávanie CB mesačníka a v tomto smere je určitá spolupráca v informovaní o stretnutiach, súťažiach a iných akciách tak CB klubov, ako i jednotlivcov.

 Sú členmi CBRSK iba cébečkári alebo nie?

Ďalším cieľom CBRSK je poskytnutie možnosti združovania celých CB rodín a nielen cébečkárov – vlastníkov rádiostaníc, pretože CB vplýva na celú rodinu, keď je v dome či byte zapnutá rádiostanica. Nie je ojedinelým javom, že cez CB komunikujú cébečkári a ich manželky s deťmi. Niektorí členovia CBRSK nie sú vlastníkmi CB rádiostanice, ale chodia na CB stretnutia, portejblovať s cébečkármi a čítajú CB časopis Júnošík. Ďalší zasa majú CB rádiostanice, ale sú viac poslucháčmi a čitateľmi časopisu. Komunikujú iba so svojimi blízkymi - majú CB namiesto telefónu. Máme i takých členov, ktorí vstúpili do CBRSK preto, že ma osobne poznajú a fandia dobrej veci, členstvom ma morálne podporujú a sú čitateľmi CB mesačníka Júnošíka. Sú i takí členovia, ktorí vstúpili do CBRSK z recesie.

 Mohla by si prezradiť kto je najstarším a kto najmladším členom CBR SK?

Samozrejme, mohla. Naj-staršou členkou je Rozálka H.Chlebany (moja matka) 83 r., ktorá je vždy prvou čitateľkou časopisu. Naj-mladšou členkou je Skarletka Vráble vo veku 5 r. (vytrvalá cestovateľka a expedičníčka, ktorá rada komunikuje a tak ľahko nezaspí, keď je v spoločnosti cébečkárov.) K tomu môžem dodať, že doposiaľ je v CBRSK najsilnejšie zastúpená stredná veková kategória, takmer polovica všetkých členov. Veková skladba členov je pestrou paletou všetkých troch generácií, ako aj skladba čitateľov časopisu Júnošíka.

  Cébečkár, ktorý chce odoberať a čítať časopis Júnošík musí byť zároveň členom CBRSK? Alebo je to inak?

Zväčša tí, ktorí odoberajú časopis, stávajú sa i členmi CBRSK so symbolickým členským poplatkom 1,-Sk. Členovia CBRSK majú možnosť prefocovať časopis pre ďalších záujemcov za náklady a symbolickú korunu k nákladom. Členstvo v CBRSK sa stáva morálnou podporou vydávania nezávislého klubového CB časopisu Júnošíka.

 Ako prezidentka CBRSK spolupracuješ s obcou v ktorej je sídlo CBRSK?

Ak sa dá nazvať ústretovosť z mojej strany k OcÚ v smere dokumentovania toho čo obec, resp. Obecný úrad a Jednota dôchodcov organizuje - fotografujem, robím obecnú kroniku a publikácie o obci (pre členov CBRSK, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo o sídle CBRSK), tak potom spolupracujem.

 Má CBRSK sponzorov?

Áno, má, no doteraz nemala firmy a podnikateľov, ale jednoduchých dobrých ľudí z radov čitateľov a členov CBRSK (i nečlenov), ktorí prispievajú morálne, hmotne a finančne na tlač a distribúciu časopisu Júnošíka. Ceny do súťaže pálenia Jánskych ohňov zväčša financujem zo svojho dôchodku. Musím uviesť, že v minulom roku prispeli na ceny v súťaži nielen domáci, ale i cébečkári z CB klubu Česká Lípa. Podstavec prvej ceny, mušky zo žltého kovu urobil Roman Oravec z H. Chlebian. Propagačné kalendáriky robím v počítači a financujem sama tak, ako aj propagačné materiály Jánskej súťaže. Náklady s dopisovaním sú nemalé, ale veľmi ma teší každý dopis (i SMS-ka a e-mail), ktorý dostanem a na ktorý sa snažím odpovedať osobitne každému pisateľovi. Ako bolo uvedené v Júnošíku 3/2003, odpovedala som na viac ako 300 dopisov a každý si ľahko zráta náklady na známky a obálky. Uvádzam to iba z dôvodu otázky, sponzorujem CBRSK zo svojho dôchodku a ako vidieť, nezbankrotovala som. Jesť mám čo, teplo v dome je, strechu mám nad hlavou a aspoň 2-3 krát v roku sa dostanem na CB akcie.

Tento rok má akcia pálenia Jánskych ohňov aj sponzorov mimo cébečkárskej obce. Stal sa ním náš známy slovenský historik, spisovateľ a vydavateľ pán Pavel Dvořák, ktorý dobrými knihami rád podporí staroslovienskú tradíciu pálenia Jánskych ohňov, pretože prináša i na CB pásmo hodnotnú tradíciu Slovienov. Pani Anežka Somorovská – asistentka vydavateľstva RAK - je toho istého názoru. Tak vydavateľstvu RAK, ako aj ľuďom dobrej vôle som povďačná za morálnu, vecnú a finančnú podporu akcie svätojánakej noci.

 Prosím ťa, prezraď, kde na to všetko berieš čas a energiu. Veď napísať vyše tristo dopisov je veľa času. Píšem jeden dopis a trvá mi to prinajmenšom hodinu.

Výhodou pre človeka je, keď na čas vôbec nemyslí a zorganizuje si deň v určitom svojom rytme využijúc všetky „hluché“ miesta. Takými hluchými miestami je popoludňajšie posedenie pri káve, večerné pri čaji, obdobie medzi varením a nočný čas pred spaním. Samozrejme, bez tolerancie rodiny to nie je možné. Na zdroj energie sa ma už viacerí pýtali a vždy je rovnaká odpoveď. Pobyt v samote, meditácia a hlavne láska k životu ako takému a k všetkému čo robím.

Teraz sa ja teba spýtam, čo zaželáš cébečkárom Slovenska na záver nášho rozhovoru?

Priatelia, nech sú čas a doba také, aké sú, vy zostaňte vždy samí sebou, individuality - osobnosti milujúce život a prostriedok, ktorý zbližuje ľudí - vlny éteru CB pásma 27 MHz.

Mesto a CB rádioklub Trnava

Z histórie mesta

 Mesto Trnava leží v nadmorskej výške 146 m a má rozlohu 71,53 kilometrov štvorcových na ktorých žije 70 286 obyvateľov. Nachádza sa v Podunajskej nížine v strede Trnavskej pahorkatiny. V roku 1925 sa v Trnave našli strieborné keltské mince typu Biatec, archeológovia však našli v katastrálnom území mesta i kosti mamutov a výtvory ľudských rúk z mladšej doby kamennej. Počas Veľkomoravskej ríše sa osídlenie zahusťovalo a rozširovalo.  

Písomná zmienka o Trnave pochádza z rokov 1205-1211. Ako prvé mesto na Slovensku bola povýšená kráľom Belom IV. Roku 1238 na slobodné kráľovské mesto. Trnavčania sú oslobodení od mýta v celom Uhorsku, môžu si voliť farára a majú povinnosť vydržiavať kráľa so sprievodom pri návšteve Trnavy. Trnava bohatla na základe práva vydržiavať osem výročných jarmokov v roku.  

Husiti sa dostali k Trnave v rokoch 1428 a roku 1430. Vtedy sa stretli s vojskami cisára Žigmunda a roku 1432 sa mesta zmocnil husitský hajtman Blažek z Borotína. V roku 1466 zničili mesto bratríci a 1469 požiar. V období Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo. Centrom duchovnej slovenskej národnosti sa nadlho stal kostol sv. Michala, ktorý dal postaviť kapitán Pavol Holý z Hradnej v roku 1498. Po bitke pri Moháči roku 1526 Turci doslova zaplavili uhorskú nížinu a po páde Ostrihomu roku 1543 sa arcibiskup s kapitulou presťahoval do Trnavy. Do roku 1820 sa stala Trnava cirkevným, kultúrnym a sčasti i politickým centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. Kardinál Peter Pazmáň otvoril v roku 1635 univerzitu, najprv len s fakultou filozofickou a teologickou, roku 1667 pribudla právnická a 1769 lekárska. Univerzita s vlastnou tlačiarňou vydala viac ako 5000 titulov. Roku 1629 začal stavebný ruch výstavbou chrámu sv. Jána Krstiteľa (na foto) a univerzitného areálu. Na príkaz cisárovnej roku 1777 presťahovali Trnavskú univerzitu do Budína. 18.stor. sa stalo silnou pákou slovakizácie mesta a keď prišiel do Trnavy Jozef II., prihovoril sa ľudu po slovensky. 

Roku 1831 zo zbierky mešťanov bola postavená budova divadla. Roku 1846 otvorili prvú konskú železničnú trať na území Slovenska s trasou: Bratislava – Trnava. Roku 1872 ju prebudovali na parný pohon a roku 1876 predĺžili do Nového Mesta nad Váhom, Serede a roku 1897 cez Kúty do Břeclavy. Roku 1868 začína výstavba cukrovaru a nastupuje prudký hospodársky rozvoj. V rokoch 1850-1860 sa stala Trnava sídlom novozriadenej Hornonitrianskej župy.  

Roku 1870 bol založený Spolok sv. Vojtecha, ktorý prevzal na seba národné a kultúrne úlohy počas zákazu akejkoľvek činnosti tohto zamerania Matrici slovenskej.  

Po rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení Československa obsadili Trnavu maďarské vojská. 24. 11. 1918 však obsadilo Trnavu československé vojsko. Roku 1945 sa Trnavou prehnal front, mesto nebolo veľmi poškodené. V roku 1922 sa obnovila činnosť starej Trnavskej univerzity s fakultou humanistiky a pedagogiky, neskôr pribudli zdravotná, teologická a právnická. Po reforme štátnej správy v roku 1966 sa Trnava stala sídlom kraja a krajských inštitúcií.  

V roku 1987 bol komplex stredovekých historických budov ako celok vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Národnou kultúrnou pamiatkou Trnavy je deväť univerzitných budov zo 17. a 19. storočia. Jedno z najstarších na Slovensku je mestské opevnenie, fortifikačný celok v rámci okolitých krajín. Fortifikáciu tvoril trojkilometrový kamenný múr, miestami až 10 metrov vysoký a 170 až 230 cm hrubý s 35 štvorpodlažnými hranolovými vežami. V hradbách boli štyri vstupné brány: Horná, Dolná, Lovčická a Malženická, z ktorých dvojice protiľahlých boli naprieč celým mestom prepojené cestou.  

Dominantou Trnavy je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša postavený okolo roku 1380, gotická trojloďová bazilika s dvojvežovým priečelím a barokovými kaplnkami. Najstarším oltárom je ranobarokový oltár Všetkých svätých z roku 1659. Na severnej strane lode postavili roku 1741 kaplnku Panny Márie Trnavskej. V postranných kaplnkách sa nachádzajú vzácne renesančné a barokové epitafy a dva náhrobné kamene. Stavebne najstarším kostolom v Trnave je kostol sv. Heleny na Hlavnej ulici mesta. Postavili ho pri južných hradbách mesta asi v 14. storočí. v rokoch 1363-1368 postavili jednoloďový kostol sv. Jakuba (františkánsky) a v rokoch 1710-1729 trinitári postavili kláštor a jednoloďový kostol Najsvätejšej trojice. Protestantský kostol kalvínsky kostol sv. Jozefa – paulínsky je ranobarokový z roku 1646 s prvkami sliezkej architektúry. Klariský kostol a kláštor dal postaviť rád klárisiek okolo roku 1239 a dokončený bol až v druhej polovici 13. storočia. K cirkevným stavbám patrí aj Arcibiskupský palác postavený roku 1526.  

Na námestí sa nachádza divadlo – empírová stavba a mestská veža postavená ako pozorovateľňa počas tureckého nebezpečenstva roku 1574. V historickom jadre mesta je radnica. Hlavná budova komplexu budov má klasicistický vzhľad, v suteréne sa zachovala krížová klenba. Dominantou Trojičného námestia je súsošie Najsvätejšej trojice pochádzajúce z roku 1695.  

V meste je zimný a futbalový štadión, tenisové kurty, krytá plaváreň, športová hala, letné kúpaliská i možnosť jazdenia na koňoch. V okolí sa nachádzajú atraktivity ako napr. hrad Červený kameň, Smolenice, Dolná Krúpa. Tradičné podujatia mesta sú: LUMEN – festival náboženskej piesne (6. mesiac v roku); DOBROFEST - festival( mesiac 8. august); Tradičný trnavský jarmok počas druhého septembrového víkendu. V Trnave sa nachádza i krajská štátna knižnica, západoslovenské múzeum, galéria a iné.

 MESTO A CB RÁDIOKLUB TRNAVA

  V ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub, ktorí cébečkári sa stali zakladajúcimi členmi?

Prvé rozhovory o založení CB rádioklubu Trnava začali v šiestom mesiaci 1999.

Počas júla a augusta sme sa informovali o možných výhodách a nevýhodách neziskových organizácii. Veľa času nám zabralo štúdium príslušnej legislatívy.

Zakladajúci členovia CBRKTT: Pietro Trnava, Amsliko Trnava, K1 Trnava a Biely Anjel Trnava, Jerry Trnava , ORTA Trnava, PC 12 Trnava, Dodo, Jety, Rogy, Igor všetci Trnava, Bobrík a Dušan Ružindol, Blesk a Bleskulienka Trstín a mnohí ďalší, ktorí nás podporili duševne.

 Keďže CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si povedať, kedy bol CB klub zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v prípravnom Prezídiu do registrácie CB klubu?

CB rádioklub Trnava bol založený v auguste 1999, registrovaný na MV SR: 22 septembra 1999, číslo spisu: VVS/1 - 900/90 – 15709.

V prípravnom výbore boli: Pietro Trnava, K1 Trnava, Biely Anjel Trnava.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Peter-Pietro Trnava, Mária-Amsliko Trnava, Karol-K1 Trnava a Peter-Biely Anjel Trnava, Martin-Jerry Trnava , Milan-ORTA Trnava, Milan-PC 12 Trnava, Robert-Bobrík a Dušan Ružindol, Bohuš-Blesk, Margita-Bleskulinka Trstín.

Uvedené volačky patria aj k najaktívnejším v CBRKTT, zapájajú sa do klubovej činnosti a sú dobrým príkladom pre začínajúcich cébečkarov.  

Ktorí cébečkári sú teraz členmi Prezídia CB klubu?

Prezident: Pietro Trnava, viceprezident K1 Trnava (na foto), viceprezident pre marketing Biely Anjel Trnava, viceprezident pre ekonomiku PC 12 Trnava.

  Aké aktivity vyvíjajú v priebehu roka cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Zúčastňujeme sa na CB súťažiach, taktiež sa zúčastňujeme ne CB stretnutiach Remata, Donovaly, Jelenec, Bojnice. Organizujeme cébečkárske MDD na Plešivej Hore pri Chtelnici, ďalej rôzne expedičné vysielania vrátene expedície s témou.

Momentálne pripravujeme expedíciu s témou, ročník 2003 a ak všetko pôjde dobre, možno budú tento rok až dve expedície s témou. Vysielať sa bude z výbornej cébečkárskej kóty. CBRKTT je vyhlasovateľom súťaže - aktivity „DIPLOM-TRNAVSKÉ ANTÉNY.“

Každú sobotu o 21:00 hod. na kanále č.37 letí tradičná CB burza, ktorú úspešne moderuje K1 Trnava. Nezanedbateľná je naša pomoc začínajúcim cébečkárom, nie len teoretická, ale aj praktická pri stavbe antén a riešení problémov s týmto spojených.

Myslím, že vrcholom našej skromnej činnosti je zapožičiavanie CB rádiotechniky začínajúcim cébečkárom, respektíve menej majetnej mládeži.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta ako napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické trasy, detské olympiády a podobne?

Takúto činnosť zatiaľ nemáme

 Je u vás packet rádio?

Packet rádio v Trnave a okolí veselo cvrliká. Zaoberajú sa ním viacerí členovia CBRKTT.

 Aké plány do budúcnosti s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

Na túto tému sme v CBRKTT viedli obsažné rozhovory, zvažovalo sa všetko pre a proti. Nezanedbateľné je porovnanie packetu s Internetom a zodpovedanie si otázok, ktoré z toho vyplývajú. Momentálne nechystáme nič, nakoľko je v dosahu piešťanský Nód, otázka zostáva otvorená.

 Koľko členov je registrovaných v CB klube?

Členská základňa CBRKTT je pohyblivá, momentálne ju tvorí 26 riadnych členov.

 Na ktorom kanáli sídlia cébečkári CBRKTT?

Kanál č.1 a č. 37, väčšina je „odparkovaná“ na kanáli č. 37.

 Kedy si ty osobne prišiel na CB pásmo a ako si sa k nemu dostal? Bol si skôr rádioamatérom alebo cébečkárom?

S cébečkom som sa dostal do kontaktu ešte za hlbokého „totáča“, samozrejme v tej dobe mali CB stanice výrazne odlišnú podobu a výkon ako dnes. Výraznejšiu činnosť na CB pásme som začal vyvíjať až v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Kvôli dostupnosti som bol skôr cébečkár a až neskôr rádioamatér. Momentálne som držiteľ rádioamatérskeho oprávnenia triedy „C“ a moja značka je OM 2 ATT.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Áno, ja aj členská základňa CBRKTT, (k spokojnosti organizátorov) tvoríme veľké percento účasti na rôznych CB stretnutiach.

Plánujete účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov 2004, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa a Rádioklubu Liberec - „Svätojánske mušky babky Kosačky?“

Tak ako každoročne, aj v budúcnosti áno.

 Kto z cébečkárov CBRKTT chodí najčastejšie portejblovať? - Máte v pláne portejblovanie na kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších kótach republiky?

Medzi portejblové esá CBRKTT patria: Leosh, K1, Jerry, Pietro a Amsliko Trnava. Je nás počuť zväčša z kopcov v okolí, ale máme už za sebou aj veľmi zaujímavé kóty Slovenska, ktoré chceme túto sezónu riadne rozšíriť.  

Môžete našim čitateľom povedať, z ktorých kopcov v okolí najčastejšie vysielate a ako ďaleko doletí signál?

Sú to zväčša kopce Malých Karpát. Signál nám letí od najbližšie vzdialenej ručnej rádiostanice až po antény vzdialené tisíce kilometrov.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu okrem CBRKTT?

CB Fan rádioklub Kosačka, SCBR

 Čo ťa na CB najviac priťahuje a čo ťa vie „vytočiť?“

Veľmi ma priťahuje komunikácia s ľuďmi, CB súťaže a som veľký fanúšik CB stretnutí. Kvôli vlastnému zdraviu sa snažím nenechať vytočiť a vlastne, ani si neviem spomenúť, že by ma niečo v poslednej dobe na cébečku vytáčalo. Všetko funguje ako má ... ?!  

Je známe, že CBRKTT pravidelne vysiela CB burzu. Kedy táto burza začala? Je dostatok prispievateľov do burzy?

Áno, tradičná „CB káčer burza Trnavského CB rádioklubu“ letí každú sobotu o 21:00 hod. na kanále č.37, moderátorom tejto úspešnej a stále žiadanej aktivity je K1 Trnava. CB burza má s malou prestávkou už mnohoročnú tradíciu. Odvysielajú sa v nej on-line príspevky kúpy či predaja chtivých cébečkárov z okolia a v dosahu cca. 80 km, tiež aj príspevky podané telefónom. Burza má trvanie 25 až 45 minút, podľa množstva príspevkov. V poslednej dobe má trvanie skôr 35 až 45 minút, čo svedčí o jej žiadanosti a množstve príspevkov. Pre záujemcov, mobilné číslo na burzu je 0903/ 122 471 a pevná linka 033/ 544 7626.

 Máte aj nejakú spoluprácu s mestom? Myslím tým zabezpečovanie akcií mesta alebo spoluorganizovanie akcií mesta Trnava?

Nie, zatiaľ nemáme, avšak stále sa snažíme komunikovať so zástupcami Trnavy o vzájomnej spolupráci.

 Pokiaľ nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v Trnave bola spolupráca s mestom pri organizovaní akcií pre deti.

Áno, plánujeme stále. Akákoľvek snaha však vychádza navnivoč pokiaľ nespolupracujú aspoň dve strany.

K druhej otázke, či konštatovaniu: Treba si uvedomiť, že v tom čase boli vo volených mestských funkciách úplne iní ľudia ako sú tam teraz. Flintu na vešiak však nevešiame a obmedziť sa na spoluprácu s mestom len pri akciách pre deti tiež nie je to pravé, orechové.

 Máte svoju www stránku, kto ju robí?

 Aký je Tvoj názor na CB na Slovensku ako celok, myslím tým globálny pohľad na dianie na CB pásme, v čom sú jeho výhody a nevýhody? Čo by sa dalo zlepšiť?

Momentálne som nadšený! Vysvetlím.

CB pásmo sa svojho času po úpadku živelného nadšenia a nástupu mobilného bómu dostalo do recesie. Po tomto všetkom sa situácia stabilizovala a našťastie sa nestalo to, čo mnohé skeptické hlasy prorokovali, cébečko nezaniklo, zostalo tu a pevne si drží svoje miesto v našich srdciach. Ba čo viac rozvíja sa a napreduje, či už po legislatívnej alebo technickej stránke.

Členská základňa sa vyprofilovala a znovu naberá vzostupnú úroveň a aj o tomto to je.

Spoločnosť, organizácie, kde vládnu len „staré kusy – starí mazáci“ zákonite zaniká, pretože absentuje nová krv, nové myšlienky. Na Slovensku sa musíme učiť komunikovať, komunikovať navzájom medzi sebou a mládežou, cébečko je nám aj v tomto smere veľmi nápomocné a výhodné. Nadväzujú sa nové priateľstvá, budujú sa nové vzťahy, rozširuje sa nám rozhľad a získavame nezanedbateľný prehľad o dianí okolo seba.

Nevýhoda? Seriózna rádioamatérska technika je veľmi drahá a aj napriek tomu, že cébečko v porovnaní s ňou stojí bagateľ, je stále pre mnohých cenovo nedostupné. A žiaľ, musím konštatovať, že aj napriek hospodárskemu zázraku na Slovensku, ceny cébečiek stále rastú.

 Za celý čas čo ťa poznám stal si sa pre moju osobu určitou morálnou oporou, človekom na ktorého je spoľahnutie, ktorý vie a dokáže dodržať dané slovo a ktorý jedná i koná čestne. Vzhľadom k tomuto faktu ti touto formou ďakujem za ľudskosť, ktorá ti nechýba, za pochopenie a úctu a hlavne za morálnu podporu v každom smere, už či sa týka CB alebo obyčajného každodenného života.

  Pietro, využívam príležitosť, keďže sa zaujímam o históriu (a nielen ja), a prosím ťa o láskavosť. Poskytneš mi informácie o predkoch rodu Markovics?

  Áno, poskytnem. Myslím si, že poznanie minulosti pomáha tvoriť budúcnosť a prehlbuje vzťah človeka k pravým hodnotám a nie k nadradenosti.

 GENEALOGICKO HERALDICKÁ SPRÁVA

DENISA GRÓFA PONGRÁCZA de SZENT MIKLOSS et ÓVÁR

O ŠĽACHTICKÓM RODE MARKOVICS de SECULA

  Šľachtický rod Markovics pochádzajúci z Chorvátska, žijúci v Bratislavskej stolici, obdržal 19. februára 1658 erb armálnou potvrdzovacou listinou od Leopolda I.. Adresátom armálnej potvrdzovacej listiny bol Juraj Markovicz so svojim synom Martinom, ako aj Jurajov brat Štefan. Jurajova manželka bola Žofia Presslovich. Juraj mal dvoch synov Martina a Juraja. Už Juraj žil v roku 1667 v Morav-skom Svätom Jáne. Podľa záznamu v  investigačnom protokole z roku 1725, armálna listina nikdy nebola publikovaná.

Najstarší údaj o príslušníkovi rodu žijúcom v Bratislavskej stolici je z roku 1632, kedy Juraj Markovich platil daň 35 denárov v Sekuliach. V roku 1650 si zrejme vylepšil finančné možnosti, v tomto roku zaplatil plnú daň 4 zlaté.

V roku 1659 získali Ján, Peter a Juraj Markovicsovci pozemky od Kataríny a Sidónie Revay v Sekuliach. Neskôr odkúpili Anton a Štefan majetky od Štefana Kocziána v Závode.

V roku 1720 dostali majetky od grófky Barbory Erdödy zo Šaštína na sesie v Borskom Svätom Jure. Časť rodu žila v 17.- 18. storočí v Moravskom Sv. Jáne a časť v Sekuliach.

Markovicsovci - potomkovia Juraja mladšieho (zomrel pred r. 1720) žili aj v Nitrianskej stolici v Topoľčanoch .

V roku 1725 predkladal armálnu listinu, ktorá podľa poznámky nikdy nebola publikovaná.

V roku 1756 sa nechali investigovať: Jakub a Michal, synovia Petra Markovicsa, tiež Michal, Adam a Pavol, synovia Martina Markovicsa. Ján, syn Jána, za nich preukázal armálnu listinu. Je zaujímavé, že v tejto investigácii je listina označená ako okamžite vyhlásená.

Rod Markovics dal katolíckej cirkvi mnoho kňazov.

Krištof Markovics narodený v Trnave bol v roku 1647 licenciovaný pod jurisdikciou Juraja Lippay, kde bol potvrdený a zapísaný aj v roku 1657.

Juraj Markovics bol 2. mája  roku 1680 uvedený do fary v Čajakove (miestna časť Hronoviec).

Martin Ján Markovics zo Sekúl bol zasa v roku 1728 uvedený na faru v Lakšarskej Novej Vsi. Tam založil aj vikariát, ktorý fungoval do konca 18. storočia. Ako kňaz nechal postaviť za pomoci miestnych zemepánov kostol v Uníne a Radimove. Neskôr  vysvätil filiálny cintorín v Lednici. V roku 1743 na fare v Petrovej Vsi bol Martin Ján Markovics nahradený Františkom Polakovičom. Tam 28. marca roku 1745 zomrel a bol pochovaný v kostolnej krypte.

Štefan Markovics sa narodil 11. marca roku 1841 v Koniarovciach. Vyštudoval filozofiu v Trnave a teológiu v Ostrihome, kde bol 8. marca roku 1865 vysvätený. Bol kooperátorom v Okoči, Tvrdošovciach, Veľkých Ludunciach, Kmeťove, Uníne a Suchej nad Parnou. Dňa 28. februára roku 1871 mu bola pridelená vlastná fara v Kostolnej. Ján, gróf Pállfy ho povolal v roku 1878 na svoju službu, kde bol až do konca života.

Ján Rudolf Markovics z Chtelnice bol trinitárom v Zvolensko-Budínskom dištrikte. V roku 1787 bol prvým farárom vo Veľkej Lehote. Zomrel 25. októbra roku 1807 v Hontianskych Nemcoch.  

  POPIS ERBU:

 Podľa Kempelena je v modrom poli na zelenom trojvrší doprava obrátený lev so šabľou. Klenotom je vyrastajúci lev zo štítu, prikrývadlá sú čierno-strieborné a červeno-zlaté. +++ Staršiu pečať z roku 1756 poznáme bez krstného mena majiteľa, nakoľko použil iba skratku mena v popise.

MESTO KOŠICE

CB V KOŠICIACH

MESTO  POPRAD

CB v POPRADE

CB klub Poprad sme založili v roku 2002. Zakladateľmi CB klubu sú Iron, Fokker Poprad a Jano Šuňava.

Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu a sú jeho členmi dodnes?

Iron, Fokker, Janko, Camaro Poprad, Jano Šuňava, Viliam Tatr. Lomnica a Miňo Štrbs. Pleso.

  Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Zúčastňujeme sa pravidelne na stretnutiach Remata a Donovaly, CB Poľného dňa SCBR a vlastných expedícií na K 120 Štrbské Pleso.

Plánujete na rok 2003 zúčastniť sa aj letnej JÚNOVEJ akcie pálenia Jánskych ohňov?

Na túto otázku zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Je ale pravdepodobné, že ANO.

Máte aj svoju pečiatku CB klubu alebo nie?

Pečiatku nie a ani neplánujeme. Práve dezignujeme logo, ktoré budú členovia môcť používať na QSL lístkoch, vizitkách či preukazoch... Keď bude hotové, pošleme cez  e-mail. Zatiaľ neviem povedať, kedy to bude hotové.

Aké plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

V najbližšej dobe chceme uviesť do prevádzky vlastný paketový nod.

Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta s celospoločenským významom?

Nie.

Na ktorom kanáli najčastejšie sídlia cébečkári Popradu?

Nemáme svoj kanál, keď treba, nájdeme sa na prvom kanáli.

Kosačka

MESTO BYTČA

CB KLUB PIEŠŤANY

V uvedenom roku vyšlo aj prvé vianočné vydanie informácií o založení CB klubu Piešťany, občasník pod názvom :„Spravodaj Havran“, ktorý spracoval Meteor Piešťany (SK 251) a Alex Radošina (SK 282).

Najviac členov mal CB klub v roku 1997.

Stretnutia cébečkárov sa konali obvykle v reštaurácii Magura v starých Piešťanoch alebo pri vode či na Havrane, odkiaľ sa dá vysielať.

CB klub organizoval akcie Ideme z kopca 97 (hlavní organizátori: Virgo, Bahno a Domino Piešťany) a na rozhovor mali pozvaného predsedu UFO klubu na Slovensku.

Druhá akcia Ideme z kopca sa konala vo februári 1999 (organizátori: Virgo, Bahno, Mahony, Mery, Barney, Cliper) a k rozhovoru bol pozvaný riaditeľ Balneologického múzea s témou „archeológia.“

V máji roku 1999 urobili expedíciu Smrekovica z kóty Skalná Alpa (1463m JN98OX) neďaleko Ružomberku Callimero a Mahony Piešťany. 11.8. 1999 od 10:00 do 19:00 usporiadal Callimero, ako hlavný organizátor, expedíciu na Bezovci (743m - JN88XQ) pri príležitosti historického zatmenia Slnka pod názvom: „Zatmenie Slnka alebo Koniec sveta.“ Akcie sa zúčastnili aj cébečkári z CB rádioklubu Trnava, ktorí vydali aj príležitostný QSL lístok.

V roku 2000 nasledovala tretia akcia Ideme z kopca, ktorú organizovali Virgo, Bahno, Domino, Mahony, Mery, Barney, Callimero a Temer 1. S účastníkmi besedoval účastník vojny v Kórei a akcia mala názov Bombardéry nad Sinuji. Pri tejto príležitosti boli vytvorené aj QSL lístky. V roku 2000 (3.-4.júna) sa cébečkári zapojili do súťaže Night Scream 2000 (z Bezovca vysielali Barney a Bahno Piešťany);

30. 7. urobil miniexpedíciu Barney Piešťany a ďalšiu expedíciu v zahraničí Brescia-Roncadelle v Taliansku, odkiaľ sa podarilo urobiť 12 spojení so Slovenskom.

Ďalšiu expedíciu robil Callimero, Barney a Temer 1 Piešťany namiesto plánovanej akcie Ideme z kopca. V čase tejto expedície bol spustený do prevádzky paket NOD SK2NOD, ktorého sysopom je SK2LAC – Callimero Piešťany (na foto).

   Rozhovor s prezidentom OCBR volačkou Pupáčik,

 vl.m. Ing. Pavol KOLLÁR uskutočnený v roku 2003

Na CB pásmo som sa dostal koncom roku 1994. Náš klub vznikol spontánne na môj popud a popud dnes už nebohého K1-Petra.

 Čo ťa pritiahlo ku koníčku cébečkáreniu? Alebo ťa niekto k nemu pritiahol?

Bol to môj chlapčenský sen, zhovárať sa s niekym bez toho, aby som musel ťahať káble. Od mala som mal blízko k elektrotechnike a elektronike (viedol ma k tomu môj otec). Za čias minulého režimu - cca v roku 1970 otcovi niekto doniesol domov na opravu 2 ks vysielačiek. Používať také zariadenie bolo nebezpečné, hlavne vo veľkom meste, ale aj tak sme sa chodievali potajmä po poobediach hrávať s bratom, jeden na jeden koniec činžiaku a druhy na druhy koniec. Nevideli sme sa, ale počuli sme sa. To mi ostalo. Keď v roku 1994 môj bývalý zamestnávateľ kúpil pre potreby firmy dve stanice COCKER 22 (SY 101), požičal som si ich na pár dní a skúšal, čo to dokáže. Pritom sa mi ozvali fungujúci cébečkári, ktorí poradili po technickej stránke, čo a ako robiť na pásme.

Máš podporu koníčka u členov svojej rodiny?

Nepoužívajú túto techniku (dnes v čase mobilných telefónov), ale radi prídu na Rematu i Donovaly, berú to ako zaujímavú a oddychovú akciu.

Chodíš na portejblovanie preto, aby si urobil čo najviac spojení alebo aby si si tak od srdca pohovoril s priateľmi CB?

Mám strašne málo času na portejblovanie a na takéto akcie (Éter bez hraníc) chodím hlavne preto, aby som trochu vypol z bežných starostí a problémov, niekedy rád niekoho počujem a snažím sa (neúspešne) získať vždy čo najviac spojení. Tak z každého trochu.  

Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky- aký štýl hudby máš najradšej -ľudová, folk, trampská, klasika, jazz a.p.?

Poviem pravdu, na hudbu éteru moc času nemám a hudbu počúvam málo (najčastejšie v aute čo rádio dá). Ale mám rád aj vážnu hudbu (Bachove koncerty) aj rock, aj mnoho iných štýlov.  

Na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti najviac prirástol k srdcu?

Nemám takého kopca.

 Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha alebo dudre a frfle?

Už to zobrala na vedomie a berie to ako môj relax. Spočiatku mala názor, že svoju energiu by som dokázal aj lepšie využiť, ale pochopila, že aj starý chlap musí mať občas nejakú hračku.

 Čo neznášaš na CB pásme a čo Ťa rozčuľuje?

Najviac mi vadí na pásme (a nielen tam) ľudská bezohľadnosť.

 Ako často chodíš na stretnutia CB?

Keď mi čas dovolí (zatiaľ sa mi to darí), chodím na Rematu a Donovaly. Z pochopiteľných dôvodov - ako člen rozšíreného prezídia sa MUSÍM zúčastniť zasadnutia rozšíreného prezídia (aj keď mnohokrát nájsť na to čas je umenie). Ale zatiaľ sa mi to darí. Na iné stretnutia, žiaľ, nie je čas.

 V ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub, ktorí cébečkári sú zakladajúcimi členmi?

OCBR Stredne Považie sme založili neoficiálne 3. 8. 1996, počas stretnutia na Šebestovej chate. Zakladajúcich členov bolo asi 25, takže nemá zmysel ich tu všetkých vymenovať.

 Ktorí cébečkári sú členmi Prezídia OCBR?

Momentálne máme prezídium 5 členné: Pupáčik, Démon, Radka, Krpatý a Dano.

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Chodíme na Éter bez hraníc, Poľný deň a nejaké skupinky na portejbly. Sústreďujeme sa na zabezpečenie pretekov horských bicyklov, TruckShow, preteky aut do vrchu, pomoc pri pretekoch minikár na Jankovom Vŕšku, tradičný Vianočný portejbl, zimná burza medzi Vianocami a Novým rokom a pod.  

Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta?

Nielen s ručnými stanicami. Pri takýchto akciách je dobra každá noha, ruka, hlava, stanička, anténa, mikrofón, akumulátor a pod.

 Keďže CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si povedať, či bol CB klub zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v prípravnom Prezídiu do registrácie CB klubu?

Oficiálne sme požiadali Min. vnútra začiatkom júna 2001 o zaregistrovanie. Od 20. 6. 2001 sme registrovaní ako združenie pod názvom „Oblastný CB Rádioklub Stredne Považie“ s IČOm 36123277. Máme aj svoju pečiatku.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Je veľa členov klubu, menej aktívnych a dosť ľudí sa nám vymenilo. Členov, ktorí sú v klube od založenia je dosť a nemá zmysel ich tu všetkých uvádzať, lebo keby som náhodou na niekoho zabudol, môže sa na mňa nahnevať

 Je u vás packet rádio?

Snažíme sa o rozbeh packetu, naši mladí to dostali ako klubovú úlohu.

 Plánujete niečo perspektívne s paketom?

Uvidíme.

 Koľko členov je registrovaných v CB klube? Zoznam 27 ľudí by bol dosť veľký a určite nudný. Na ktorom kanáli sídlia cébečkári OCBR?

Sídlia na 1, 10, 11, 13, 17, 32, prípadne aj na iných kanáloch.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Niekedy sa podarí.

 Plánujete účasť na letnej akcii - „Svätojánske mušky babky Kosačky 2004“, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa a Rádioklubu Liberec?“

Zatiaľ nie, uvidíme, možno sa náš názor zmení.  

Kto z cébečkárov OCBR chodí najčastejšie portejblovať? Máte v pláne portejblovanie na kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších kótach republiky?

Uvažujeme o tom, že sa raz vyberieme na Chopok alebo Lomničák alebo iný kopec a spravíme viacdňový portejbl, ale teraz je naša aktivita v portejbloch trochu utlmená.

 Z ktorých kopcov v okolí najčastejšie vysielate a ako ďaleko doletí signál?

Občas sa objavíme na Baske, Homôľke, Vršatci, Chmeľovej a pod. a lieta to až do Krkonoš.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu?

Áno, som členom SCBR.

 Čo ťa na CB priťahuje a čo ťa vie „vytočiť?“

Priťahuje ma to, že existujú ľudia, ktorí sa vedia na zaštrkotanie v staničke zobudiť, chytiť do ruky kľúč a hodiny ho držať v ruke, počúvať staničku, telefonovať, prípadne vykonávať inú činnosť (a to aj o 02:00 v noci) len preto, aby tomu, čo ma tiež mikrofón v rukách a potrebuje pomoc, aj pomohli. Priťahuje ma aj to, že mnoho mladých ľudí prišlo na to, že rozprávať sa dá aj bez toho, aby som míňal kredit a pri tom kecaní (o ničom - podľa mnohých z nás) nemusím hľadieť na hodiny, kedy ma môj mobilný operátor zruší, lebo som pretelefonoval viac, ako som si mohol dovoliť. Vytočiť ma vie (nie len na pásme) ľudská bezohľadnosť. Chválabohu, na pásme sa to trošku zlepšuje. Keď robíme náročnú akciu, stalo sa nám, že dokonca expedícia nám uvoľnila kanál a popriala veľa zdaru (pri takýchto akciách ide o bezpečnosť a život ľudí a vtedy prestáva sranda).

 Máte aj nejakú spoluprácu s mestom?

Zatiaľ máme spoluprácu s mestom z nášho pohľadu dobrú, mame k dispozícii miestnosť - bývalú požiarnu zbrojnicu - kde sa každú druhú nedeľu v mesiaci vždy o 18:00 schádzame a mesto nám tuto miestnosť požičalo celkom zdarma - za čo sa musíme mestu Nová Dubnica a jeho primátorovi veľmi srdečné poďakovať. My sme zatiaľ nenašli spôsob, ako to mestu vrátiť, možno sa časom nájde akcia, kde nás mesto využije.

 Pokiaľ nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v Novej Dubnici bola spolupráca s mestom pri organizovaní akcií pre deti.

Zatiaľ nás mesto Nová Dubnica, ani Dubnica nad Váhom a Nemšova neoslovili s požiadavkou. My sme sa boli predstaviť a ponúknuť naše služby. Ak nás oslovia, tak určite vyjdeme v ústrety, pokiaľ to bude v našich silách.

 Máte svoju www stránku, kto ju robí?

Áno, www.ocbr.sk existuje od 1. 7. 2001. Sú tam informácie, ale staršieho dáta. Nieto času na aktualizáciu. Posledná dohoda bola taká, že naša omladina dodá príspevky a ja to na stránku umiestnim. Zatiaľ som nič nedostal. Stránku som spravil a spravujem ja sám.  

Aký je Tvoj názor na dianie na CB pásme. Čo by sa dalo zlepšiť?

Vždy existuje niečo, čo sa dá zlepšiť. Nič nie je ideálne. Som veľmi rád, že SCBR spravil to, čo spravil - mám na mysli generálne povolenie a iné veci, za čo sa treba Alexovi a Marconimu poďakovať a ešte nikto to neurobil. Celkovo sa život CB odohráva v regiónoch (aj CB je spojenie na krátku vzdialenosť) a je len škoda, že máme menej informácií z východnej časti našej republiky. Myslím si však, že netreba nikoho do ničoho siliť a tlačiť a že je dobre, keď nie je horšie. Cébečko je na voľný čas, na pokec, na debatu a nie na to, aby niečo suplovalo alebo vytváralo.

Ďakujem za rozhovor. Kosačka

POVAŽSKÁ BYSTRICA

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov. 

Prvá písomná zmienka  o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom 1316. Písomná zmienka o hrade z roku 1316 sa spája s menom Matúš Čák Trenčiansky. Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami Bystrického (Považského) hradu. Najznámejšími majiteľmi Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Ďalšia známa písomná zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V roku 1432 bola Považská Bystrica vypálená (nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili všetky obecné listiny a obyvateľstvo zostalo bez právnych dokumentov. Na ich žiadosť kráľ Žigmund obnovil Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej výsadné práva. V 1458-om roku kráľ Matej Korvín darúva mestečko i s šestnástimi dedinami Ladislavovi Podmanickému za jeho verné služby Huňadyovcom i krajine. Tým začína storočné panstvo rodu Podmanických na hrade Bystrica, rodu, ktorého členovia zohrali významnú úlohu v dejinách celého Uhorska. Ladislavov syn Ján, bratislavský hlavný župan a kapitán bratislavského hradu, zdedil podľa otcovho testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestečku postaviť gotický kostol a stal sa jeho prvým súkromným patrónom, čím získal právo voľby duchovného s biskupským schválením.  

Mimoriadne cenným svedectvom vnútorného života mestečka je listina nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2. januára 1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30 článkoch obecný štatút mesta Bystrica. Okrem iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky, tkáčsky, čižmársky, existencii "ľudovej" školy. Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina. 29. augusta 1526 padol v bitke pri Moháči Jánov brat Michal i uhorský kráľ Ľudovít II.. Druhému Jánovmu bratovi Štefanovi, najstaršiemu biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha - korunovať nového panovníka. A korunoval ich hneď dvoch. Na tom istom mieste, tou istou korunou. V Stoličnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburgského.

Epitaf Rafaela Podmanického Poslední z rodu, Ján a Rafael, ťažiac z tejto politickej situácie, ako prívrženci Jána Zápoľského násilne obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od "svojho" kráľa, aby im na ne udelil donáciu. Po smrti Zápoľského sa usilovali o zmierenie s Ferdinandom II. Turecké nebezpečenstvo im dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v decembri 1544 Ferdinandovi prisahali vernosť. Rod Podmanických vymrel po meči - smrťou Rafaela roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a slovakizovaným textom je zabudovaný v stene predsália rímsko- katolíckeho kostola v Považskej Bystrici, postaveného v 14. storočí. Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo prechádza do rúk mocného rodu Balassovcov.  

S ich príchodom nastáva pre mesto ďalšie z ťažkých období - storočie stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne drancovali vojská Štefana Bočkaya /1604/, Imricha Tokolyho /1679 - 80/, Berczényiho a Očkaya /1707/. Napriek nepriaznivej dobe, panovníci mestu udeľujú ďalšie privilégiá, čím získava prestíž pred ostatnými obcami na okolí.

V roku 1571 kráľ Maximilián dodáva k dvom sviatkom jarmočným ešte dva jarmoky na Troch kráľov a na sv. Trojicu. V 1656 panovník Ferdinand III. udeľuje mestu ďalšie výsady, a to potvrdením jarmokov v pondelok po Kvetnej nedeli a na sv. Vavrinca. Na žiadosť občanov zemepáni ešte potvrdili staré právo výčapu v časoch jarmoku a povolili postavenie jednej píly na vyšnom mlyne. V roku 1716 sa začína sústavné zaznamenávanie obecných záležitostí tzv. Protocolum privilegiati oppidi vagh Besterze. Zo záznamov sa dozvedáme, že hlavou mesta bol richtár, volený podľa zvyku na sv. Juraja, právne záležitosti vybavoval volený notár, majetok mesta spravoval obecný hospodár - gazda. Mesto ďalej zamestnávalo hájnikov, pastierov a hlásnika.  

19. storočie môžeme z pohľadu mesta nazvať storočím pohrôm. Mestečko stíhali povodne, požiare a epidémie. Z dobových dokumentov sa môžeme napríklad dočítať, že: "od 23. do 26. augusta 1813 štyri dni ustavične pršalo, čo zapríčinilo rozvodnenie Váhu. Voda dole prúdom strhávala brvná, stromy, celé domy, ľudí a dobytok. Škody predstavovali miliónové sumy, v Považskej Bystrici zahynulo viac ako sto ľudí."-"6.augusta 1831 cholera skosila prvé obete medzi obyvateľmi mesta a utíšila sa až 14. septembra 1831. Celkom zahynulo 135 ľudí."-" V roku 1832 zhorela jedna časť, v roku 1834 druhá časť mesta." 15. februára 1858 o 8.hodine večer bolo silné zemetrasenie v okolí Bystrického hradu, kedy sa zrútila i veža hradnej väznice." Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné rozdiely medzi obcami, Považská Bystrica ako poddanské mestečko stratila v zmysle zákona svoje postavenie a stala sa malou obcou, avšak len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v Trenčíne ju povýšila na veľkú obec.

Rozvoj spoločenského života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne spolky, školy, menšie podniky. Veľkým prínosom pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej muničnej továrne firmy Roth. Základný kameň výstavby nového závodu bol položený 7. júla 1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci počet obyvateľov súvisel aj s výstavbou bytov, kultúrnych, sociálnych a športových zariadení. Počas druhej svetovej vojny dosiahol rozvoj Považskej Bystrice taký stupeň, že sa obec rozhodla požiadať o priznanie charakteru mesta, ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí 25. júna 1946 priznané. V roku 1948 sa Považská Bystrica stala okresným mestom.  

Úplná prestavba starého mesta na nové, ktorá sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch, zmenila jeho ráz. Medzi ďalšie dnes už kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštieľ s dvoma nárožnými vežami, vybudovaný pod považskobystrickým hradom, zvaný Burg, renesančný kaštieľ v obci Orlové, kde v súčasnosti sídli Vlastivedné múzeum. Na kopci nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. 

style="FONT-WEIGHT: 700">Základné informácie  -  Mesto Považská Bystrica je v rámci nového územnoprávneho členenia Slovenskej republiky od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Považská Bystrica v Trenčianskom kraji.

V meste Považská Bystrica žije viac ako 43 000 obyvateľov, z toho približne 8 000 v mestských častiach. Tie vznikli pripojením k mestu Považská Bystrica pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec. Obyvatelia užívajú viac ako 13 000 bytov, v meste je vybudovaných 80,6 km vodovodných sietí zásobujúcich vodou viac ako 38 000 obyvateľov, 68 km rozvodov plynu pre 12 000 obyvateľov, 42,6 km kanalizácii so 4 čistiarňami odpadových vôd, na ktoré je napojených 34 500 obyvateľov.

Pre potreby obyvateľstva slúži viac ako 60 predajní nepotravinového tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk, 40 zariadení pohostinského typu, 6 hotelov s kapacitou viac ako 500 miest a 2 autokempingy. Považská Bystrica je sídlom mnohých orgánov štátnej správy, spoločenských organizácii, 7 bánk. V meste pôsobí viacero materských škôl, 10 základných škôl a osobitná internátna škola, 2 stredné odborné učilištia, gymnázium a 4 stredné odborné školy.

Územie mesta o rozlohe 89,49 km2 sa rozprestiera v údolí Javorníkov, Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, cez ktoré preteká rieka Váh, čo vytvára krásnu prírodnú scenériu.

Infraštruktúra  - Vývoj zamestnanosti a štruktúru hospodárstva v meste a okrese po roku 1989 výrazne ovplyvnila likvidácia špeciálnej výroby a poľnohospodárskych družstiev. Zrútenie sa gigantu Považských strojárni podnietilo vznik najmä stredného a malého podnikateľského sektora, ktorý má prioritné postavenie v oblasti rozvoja mesta. Samotné Mesto Považská Bystrica znižuje dopad určitých ekonomických opatrení a sprievodných javov hospodárskej politiky štátu u svojich občanov.

Od 22. augusta 1999 má mesto Považská Bystrica družbu s malebným valašským mestom Rožnov pod Radhoštěm, ktoré je významným kultúrnym a najmä turistickým centrom ležiacim v srdci Beskýd a Vsetinských vrchov. Zmluvu o vzájomnej spolupráci podpísali za mesto Považská Bystrica primátor Ing. Ľuboš Lackovič a za Rožnov pod Radhoštěm starosta JUDr. Jaroslav Kubín. Demografická štruktúra mesta

  Považská Bystrica     35 665

  Považská Teplá    412

  Milochov    792

  Podmanín    579

  Zemiansky Kvášov    236

  Horný Moštenec    591

  Dolný Moštenec    705

  Orlové    653

  Považské Podhradie    838

  Šebešťanová    578

  Praznov     646

  Podvažie    554

  Spolu:    43 249  (stav - júl 2002)

 O zábavu a kultúrne vyžitie v meste sa stará mestská organizácia PX CENTRUM.

Tvorivosť detí a mládeže rozvíjajú: centrum voľného času (CVČ), dve základné a prvá súkromná umelecká škola.  Jedna z nich nesie meno bystrického rodáka, akademického maliara Imra Weinera Kráľa (1901-1978).

Na realizácii kultúrnych podujatí sa podieľajú viaceré folklórne súbory (Považan, Mladosť, Ovenka, Bystričan), dychové hudby (Považanka, Strojár) a detské súbory MINI, TIP-TOP, Melódia, súbory súkromnej základnej umeleckej školy manželov Kardošovcov a mažoretky Mesta Považská Bystrica – Artemis. V jednotlivých prímestských častiach mesta pracujú: detský folklórny súbor Manínček v Považskej Teplej, ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina z Praznova, ženská spevácka skupina Teplanka v Považskej Teplej.  Mesto Považská Bystrica a PX CENTRUM v spolupráci s inými kultúrnymi inštitúciami každoročne pripravujú podujatia väčšieho rázu ako sú Považskobystrický jarmok, folklórny festival detských súborov z celého Slovenska, Marikovské folklórne slávnosti, rôzne koncerty v rámci kultúrneho leta, Dni Európskeho kultúrneho dedičstva, Mikulášske a Silvestrovské podujatia.     Do činnosti už spomenutých kultúrnych organizácií patria aj rôzne výstavy, prednášky, divadlá, filmové predstavenia pre deti a mládež. 

V meste Považská Bystrica sídli mestská organizácia - Mestské športové kluby, ktorá obhospodaruje komplex športovísk: krytá plaváreň, letné kúpalisko, zimný štadión, športovú halu a areál tenisových kurtov. Vodná plocha Nosickej priehrady poskytuje možnosti priaznivcom kanoistiky, jachtingu a windsurfingu. Okolité horské prostredie je rajom skalolezcov, najmä Manínska tiesňava, kde sa pravidelne stretávajú fanúšikovia tohoto športu. V rámci športovej činnosti sa mesto dostalo do povedomia vo svetovom meradle v organizovaní majstrovstiev Európy a sveta v súťažiach terénnych motocyklov (Enduro, medzinárodná 6-dňová motocyklová súťaž, motocross) a závodov terénnych automobilov (OFFROAD) v priestoroch motocrossového areálu vo Sverepci.  

Turistika - Považskú Bystricu obklopuje množstvo prírodných krás. Z mesta sa do okolia lúčovito rozbiehajú Strážovské a Súľovské vrchy na ľavej a Javorníky na pravej strane Váhu. V tesnej blízkosti mesta leží Malý a Veľký Manín medzi ktorými je známa Manínska tiesňava, miesto využívané na prímestskú turistiku. I ďalšie skalné útvary v doline Manínskeho potoka, ako je Kostolecká tiesňava s najväčším skalným previsom na Slovensku určite stoja za to, aby si návštevník Považskej Bystrice našiel čas na prechádzku touto dolinou.

Ak sa vydáme proti prúdu Domanižanky, riečky tečúcej cez mesto, dostaneme sa do zákutí Domanižanskej doliny. V tomto malebnom prostredí Strážovských vrchov je obec Domaniža, v ktorej nájdeme starý gotický kostol. Ak ste vyznavačmi ďalekých výhľadov, potom vystúpte na najvyšší vrch tohoto pohoria Strážov, odkiaľ sa otvára kruhový výhľad na rozsiahle horské okolie. Na pravom brehu rieky Váh dvíhajú svoje chrbty Javorníky, slovensko-moravská hranica. Tu nájdeme Papradňanskú a Maríkovskú dolinu, ktoré sú vďaka výborným podmienkam obľúbené hubárske lokality. V zimnom období sú tieto miesta vyhľadávanými lyžiarskymi miestami nielen pre zjazdárov ale i pre bežkárov. 

V posledných rokoch sa pre majiteľov horských bicyklov vytvorili podmienky pre rozvoj cykloturistiky. V okolitých kopcoch si môžu preveriť svoje fyzické schopnosti na viacerých cykloturistických trasách.

POVAŽSKÁ BYSTRICA - PODHRADIE 

Položila som niekoľko otázok nám všetkým dobre známemu činovníkovi a organizátorovi podujatí, prezidentovi CB rádioklubu Považská Bystrica,  

Rafaelovi vl.m. Rudolf CORASSA

 Otázka: V ktorom roku bol založený CB klub V Považskej Bystrici a kto bol jeho zakladateľom?

Odpoveď:  CB rádioklub funguje od roku 1996. V tomto roku sa konal  PRVÝ VIANOČNÝZÁVOD. Oficiálne bol klub založený až 30. 1. 1998. Zakladateľmi sa stali Rafael Pov. Podhradie, Bukovina Brvnište a Kocúr Pov. Teplá.

Otázka: Od ktorého roku si prezidentom CB klubu v Považskej Bystrici?

Odpoveď: Prezidentom som od roku 1996, od založenia CB rádioklubu Pov. Bystrica.

 Otázka: Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu v Pov. Bystrici a sú jeho členmi dodnes?

Odpoveď: Všetci viac-menej fungujú, niektorí viac a niektorí menej.

 Otázka: Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári  z CB klubu alebo individuálne?

Odpoveď: Ako KWB poriadame už na začiatku  uvedený závod od roku 1996. Slovakia CB diplom (aj ty si ho kuriózne získala za 25 spojení) je priebežnou akciou. Ďalej sú to pravidelné spoločenské stretnutia s rodinami v zime „vo fraku“ a v lete pri guláši. Po večeroch denne stretnutia na 29.kanáli. 

Otázka: Je známe, že vo Vašom klube vznikajú dobré nápady a ste naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio. Kto dal návrh na konanie akcie CB telefón a druhá otázka: Je u vás packet rádio?

Odpoveď:  CB telefón nebol naša akcia, ale CB rádioklubu Stredné Považie - Dubnica nad Váhom. Packet rádio u nás je síce kompletné, ale boh žiaľ zatiaľ ešte v krabici. Dúfam že to nepotrvá dlho a bude umiestnené na kóte.

 Otázka: Približne koľko členov je registrovaných v CB rádioklube Považská Bystrica.?

Odpoveď: Registrovaných je 19 členov.

 Otázka: Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr. preteky cyklistov, motokrosy a podobne?

Odpoveď: V spolupráci s rádioklubom OM 3 ROM Považská Bystrica zabezpečujeme turistický pochod „Jilemnického 25-ka“, ktorý je zapísaný aj v medzinárodnom kalendári podujatí.

Otázka: Ak pomáhate zabezpečovať uvedené akcie, pôjdete i tento rok?

Odpoveď: Pôjdeme samozrejme i na budúci rok.

 Otázka: Máte v pláne ísť v roku 2003 do družobného mesta Rožnova pod Radhoštem, kde chodia aj cébečkári z uvedeného moravského mesta a širokého okolia (Ostravy, Přerova atď.) robiac priame prenosy zo stretnutí predstaviteľov oboch družobných miest?

Odpoveď: Zatiaľ sme neboli, ale nič tomu nebráni, určite by to bolo zaujímavé.

Rafael, (na foto) blahoželám k zvoleniu za prezidenta Slovenského CB rádioklubu na Donovaloch 2002.

Ďakujem za rozhovor a prajem čo najviac pekných chvíľ na pásme 27MHz. Nech sa Vám dobre darí a o akcii družobných miest Pov. Bystrica a Rožnov p/Radhoštem pouvažujte, zájdite a napíšte.

Kosačka

MESTO ŽILINA

CB KLUB ŽILINA

MESTO MICHALOVCE  

  Z histórie mesta

 Mesto Michalovce sa stalo prvým sídlom CB rádioklubu Zemplín v roku 1999.

 Michalovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec. Sú centrom Zemplína. Vo Veľkomoravskom období tu stála osada pri brode cez Laborec. Prvá písomná zmienka je z roku 1244, kde sa spomínajú pod menom Myhal. Ako sídlu hradného panstva Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa rozvíjalo ako zemepánske mestečko poľnohospodárskeho charakteru s málo rozvinutými remeslami. Roku 1449 získavajú právo poriadať dva výročné trhy. Husiti dobyli hrad roku 1453. Od 16.stor. bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat. Od 17. stor. sú zakladané cechy remeselníkov a v roku 1867 tu už pracovalo 49 remeselníckych dielní. Roku 1867 získali Michalovce štatút veľkej obce. Železničné spojenie sa datuje rokom 1871 a v rockoch 1919-1923 boli sídlom župy. V roku 1922 vzniklo gymnázium Pavla Horova, sídli tu aj pobočka Ekonomickej univerzity v Bratislave a pobočka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V meste pôsobili tri významné osobnosti: - maliar Jozef Teodor Mousson, básnik Pavol Horov a pedagóg – kňaz a humanista ThDr. Štefan Hlaváč.

Kaštieľ vznikol prestavbou vodného hradu šľachtického rodu Nagymihályi. V 17.-18. stor. dostal kaštieľ barokovú podobu a v 30.rokoch bol prestavaný v klasicistickom slohu, rozšírený o bočné prízemné krídla. V parku kaštieľa bola roku 1977 odkrytá najvýchodnejšie situovaná rotunda na Slovensku z čias Veľkomoravskej ríše.

K významným sakrálnym pamiatkam patrí kostol narodenia P. Márie, pôvodne gotický zo 14. stor., roku 1749-1760 barokovo upravený, barokovoklasicistický gréckokatolícky chrám Narodenia P. Márie z rokov 1770-1772 a gréckokatolícky chrám Sv. Ducha z roku 1931-1934. Ďalšia z kultúrnych pamiatok je neogotická kaplnka na Hrádku– mauzóleum rodiny Sztárayovcov, postavená podľa kaplnky sv. Michala v Košiciach roku 1893-1898 a kláštor rehole redemptortistov.

Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, Zemplínska šírava, Vinianske jazero a Morské oko. Ubytovanie: Hotel Jalta. Zemplínske múzeum – kaštieľ, Kostolné námestie, expozície: prírodovedná, umelecko-historic-ká, archeologická, etnografická a vinohradnícka. Kult. zariadenie Zemplínska hvezdáreň, Zemplínska knižnica a Dom Matice slovenskej. Tradičné podujatia: Zemplínske slávnosti piesní a tancov – medzinárodný folklórny festival (júl) a Zemplínsky jarmok (august).

CB RÁDOKLUB ZEMPLÍN

 Vzhľadom k tomu, že od 14. februára roku 2003 sa stalo sídlom CB rádioklubu Zemplín mestečko Vranov nad Topľou, uvedieme základné údaje z jeho histórie

 Z histórie mesta

Vranov n/T. leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách rieky Tople a agradačnom vale Ondavy. Na území mesta bolo objavené sídlisko z rímskej doby. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1270, mesto ako súčasť hradného panstva Čičva sa dostalo do vlastníctva šľachtica Rainholda, pána z Rozhanoviec. Od roku 1414 sa Vranov vyvíjal ako poddanské mestečko so strediskom remesiel, obchodu a sídlom kláštora františkánov, ktorý zanikol v čase reformácie. Roku 1461 získal právo skladu, roku 1607 boli obyvatelia zbavení povinnosti platenia mýta. Roku 1672 až do roku 1786 tu bol kláštor paulínov. Roku 1831 bol Vranov centrom východoslovenského roľníckeho povstania.

Historické a kultúrne pamiatky mesta: Najcennejšou je sakrálna pamiatka, neskorogotický rímskokatolícky kostol Panny Márie, založený ako františkánsky v poslednej tretine 15. stor., po zničení roku 1578 bol znovu postavený. Koncom 19. stor. bola veža kostola prestavaná v duchu romantickej pseudogotiky. Cenný je interiér, stropné maľby sú od významného českého maliara Krackera a rezbárske práce z dielne košického sochára J. Hartmana. Vzácne je barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie s Ježiškom z roku 1770. Zreštaurované súsošie sa nachádza v rímskokatolíckom kostole sv. Františka z Asissi. Ďalšou pamiatkou je kostol evanjelickej reformovanej cirkvi postavený v duchu secesie v prvej tretine 20. stor. a kláštor paulínov (na mieste kde stál v 15. stor. kláštor františkánov). Zaujímavé sú priestory zaniknutého stredovekého opevneného sídla – vodného hradu z 15. stor. a dom Dr. Cyrila Daxnera, ktorý tu žil v rokoch 1938-1944. Na dome je pamätná tabuľa. Výtvarník Július Muška, ktorý žil v obci Čičava v rokoch 1934-1946, daroval mestu do obrazového fondu 337 výtvarných diel.

Rekreačná oblasť Domaša je najčastejšie navštevovanou oblasťou. Je to priehradné jazero v horskom prostredí Nízkych Beskýd napájané vodami rieky Ondavy. Jej dĺžka je 14 km, max. šírka 4 km a celková rozloha 14,22 km štvorcových. Podmienky na rybolov. Aktívna rekreácia je možná v Slanských vrchoch s prírodnými a technickými zaujímavosťami.

Ubytovanie: Hotel Rozkvet a tradičné podujatia: Zemlínsky maratón (1.máj), Vranovské zborové slávnosti (jún), Vranovská dvadsiatka - medzinárodné chodecké preteky (jún), Zlatý gaštan – celoslovenská súťaž spevákov populárnej piesne (september).

Ing. Milan Muška – primátor mesta (r.2002)

Po dohode s Orlom Vranov nad Topľou vl.m. Jozef CHOCHLA  

v poradí druhý prezident CB rádioklubub Zemplín, vznikol nasledovný rozhovor.

Má CB klub Zemplín svoje stanovy a pečiatku CB klubu?

Áno, má pečiatku i stanovy. Imnex Michalovce mi odovzdal materiály CB klubu Zemplín.

 Koľko registrovaných členov je v CB klube Zemplín?

V CB klube Zemplín bolo viac ako 60 členov. Členstvo sa zre-dukovalo na niekoľko stálych milov-níkov CB ako napr.: Kapitán Vranov, Kargo a Čertík Pozdišovce, Bageta Laškovce, Škorpión senior a junior Majky Michalovce, Megy, Jana, Charlie Vyšné Ne-mecké, Kondor Vranov n/Topľou, Rado a Ľubo Čakľov, Miro Rodinná oblasť.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Škorpión Michalovce, Bageta Laškovce, Kargo a Čertík Pozdišovce, Condor Vranov n/Top., Megy a Jana Vyšné Nemecké a samozrejme zakladateľ CB klubu - Imnex Michalovce.

 Ktorí cébečkári sú členmi prezídia CB klubu Zemplín?

Rado, Megy a Jana, Concor, Kargo a Škorpión .

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú členovia klubu alebo individuality?

Najčastejšie stretnutia na kopcoch počas víkendov spojené s expedičným vysielaním.

 Kto z cébečkárov Vranova paketí?

Zatiaľ neviem o tom, že by  niekto paketil.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami nejaké akcie mesta Vranov?

Nie sme registrovanou organizáciou a z toho vyplýva, že sme nemohli byť oslovení predstavenstvom mesta, aby sme vypomáhali pri nejakej akcii, ktorú mesto organizuje.

 Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Vranova a Michaloviec?

Na 10 a na 38 kanáli sídlia Vranovčania, na 14 a na 10-tom cébečkári Michaloviec.

 Kedy si ty osobne prišiel na CB pásmo a kto ťa k nemu pritiahol?

Vysielam už asi piaty rok a môžem povedať, že CB ma stále drží a som rád, keď môžem komunikovať s kamarátmi v čase, keď som doma. Pracoval som mimo Vranova a prvé čo sa mi v Bratislave stalo bolo, že po vysielaní z miesta pri hrade mi ukradli zo zadného vrecka ručku Allamatku 27. Stalo sa to v električke. Odvtedy som zostal bez kontaktov cez CB počas troch mesiacov práce v Bratislave. K CB ma pritiahol Kobra Vranov.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Ako vieš, tento rok som sa zúčastnil stretnutia Jelenec 2003 pri Nitre a súťaže Svätojánska stovka. V budúcnosti... uvidím čo a ako bude. Faktom je, že nemáme šancu bodovať v súťažiach organizovaných inými CB klubmi Slovenska, pretože sme skrytí za našimi veľhorami Tatrami.  

Orol, musím upozorniť, predsa len máte možnosť zapojiť sa do súťaže, robiť spojenia, zapisovať ich a posielať do celoročnej súťaže Prvá slovenská portejblová liga, ktorú organizuje CB klub Nigght Scream. Pokiaľ ide cébečkárom o zapojenie sa do diania CB a nie iba o výhru, tak uvedená súťaž je jedna z možností ako na to.

 Plánujete účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov 2004?

Ja určite áno, pokiaľ budem doma a verím, že od nás pôjdu i ďalší cébečkári.

 Portejblujete na kopcoch?

Chodíme na Šimonku, Makovicu, Javorovú chatu, Medvediu horu, Dubník, Počičvanský hrad, Vihorlat, Viniansky hrad atď. Zväčša sa dá dohromady veľká partia cébečkárov z Vranova, Michaloviec, Košíc, Trebišova i Prešova a vždy je portejblovanie takmer familiárne s guláš party a riadnou nočnou výhrevnou konzumáciou domácich špecialít. Chodíme na celé víkendy, ale i na otočku, čiže na jednu noc.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu okrem CB klubu Zemplín a CBRSK?

Dostatočne mi stačí členstvo v uvedených dvoch CB kluboch. Túžil som viesť CB klub u nás a túžba sa mi splnila. Čaká ma veľa práce, pretože nie je jednoduché zaujať ľudí tak, aby mali záujem o celoplošné CB dianie.

Čo ťa na CB najviac priťahuje?

Stručne povedané, dobrá nálada, zábavné chvíle s priateľmi CB a možnosť oddychu s relaxom nielen pri vysielačke doma, ale aj s vysielačkou v prírode.

 Plánujete do budúcnosti portejblovanie na kopcoch?

Áno, plánujeme a aj v zimnom čase tak, ako sme boli aj v minulom roku.

 Čo zapraješ cébečkárom?

V prvom rade ďakujem cébečkárom Vranova zato, že zostávajú verní CB. Všetkým cébečkárom prajem veľa spojení, porozumenia, rodinnej pohody a hlavne čo najviac zdravia.  

Orol, už tvoja volačka napovedá o lietaní. Nech ti to riadne ďaleko lieta po vlnách éteru a lietaj od jednej stanice k druhej, aby si mal široký spolok dobrých ľudí so záujmom o konverzáciu na jednej frekvencii, na CB pásme 27 MHz. Vďaka za rozhovor. 

Kosačka.

Na foto: Prezident CBRKZ -  Orol Vranov n/T.

STRETNUTIE CÉBEČKÁROV SLOVENSKA A UKRAJINY

 Keď bol pred časom Orol Vranov n/Topľou v Chlebanoch, hovorili sme spolu i o možnosti spojenia počas Jánskej noci s priateľmi CB na Ukrajine v blízkosti hraníc SR, konkrétne z Užhorodu a možné osobné stretnutie s nimi. Že Orol Vranov n/Topľou nemá ďaleko od slov k skutkom som sa presvedčila, keď mi priniesol do Chlebian príspevok o osobnom stretnutí s cébečkármi z Užhorodu.

Po debatách s Dídžejom – Slavom Užhorod a dohovore s Jankou a Megy Vyšné Nemecké sme si vybavili víza a už nám nič nebránilo v predsavzatí navštíviť priateľov CB za hranicami Slovenska. Je pekné slnečné ráno, nasadám na bicykel a upaľujem do Vyšného Nemeckého pre Janku a Natašu. Bohužiaľ, Janka nemohla ísť, tak sme o pol siedmej vyrazili na bicykloch vo dvojke, ja a Megy.

Na hraničnom prechode nás čakal Vasil Užhorod a onedlho po ňom prišiel za nami usmiatý Didžej Užhorod, ktorý nás pozval na návštevu. Po odložení bicyklov do batožinového priestoru dispečingu taxislužby nás priatelia zaviedli do miestneho múzea pozrieť si exponáty, medzi ktorými sa nachádzali aj moji predkovia „vypchaté“, orly (dúfam, že mňa tak nevypchajú po smrti!). Po prehliadke múzea sme zašli na návštevu k Sergejovi, kde sme boli veľmi srdečne prijatí a uhostení. Medzitým Dídžej s Vasilom urobili nákupy. Osviežení sme pokračovali v ceste. Vasil nás svojim autom vyviezol k zrúcanine Niveckého hradu s prekrásnou vyhliadkou na okolie. Po prechádzke prírodou smeruje auto k chate v záhradnej osade vo výške asi osemsto metrov nad morom. V dobrej nálade sa pripravuje živánska, hovoria sa i vtipy a čas rýchlo letí. Osobne sa stretnúť a byť v prírode s priateľmi zo zahraničia, ktorých pravidelne počujeme na CB pásme, môcť ich vidieť, podať im ruku a prežívať s nimi spolupatričnú chvíľu... to je niečo, čo sa nedá opísať slovami, to človek musí len prežiť. Verím, že priatelia z Ukrajiny prídu za nami na Slovensko a budú sa aspoň tak dobre cítiť, ako sme sa my cítili u nich.  

Pokiaľ budete mať cestu na Ukrajinu, dajte výzvu na Dídžeja – rádioamatéra Slava UX0DE, Sergeja, Vasila, Mikyho či Charlieho Užhorod. Určite sa vám aspoň jeden z nich ozve, sú pravidelne na CB pásme. I touto formou im ďakujeme za pozvanie, pekné prijatie, zaujímavý program, ktorý pre nás zorganizovali, pohostenie a hlavne za veľmi dobrú atmosféru, ktorá nám spríjemnila pobyt medzi nimi, v ich domove.

Orol Vranov nad Topľou

MESTO TOPOĽČANY

CB RÁDIOKLUB TRÍBEČ

Myslím, že je to veľmi slušné a cenu nehodlám nijak upravovať, pretože výroba programu trvá už teraz asi 4 mesiace a ešte nie je celkom dokončený. Samozrejme pracujem na programe sám, pretože nikto z najbližšieho okolia nemá znalosti v programovaní. Jediný, kto mi pomáha ako-tak dať dokopy volačky je Marconi, ten je do toho správne zapálený. Bližšie podrobnosti o programe sa dozviete na internetovej stránke nášho klubu CBRK Tríbeč.

 Je veľa tých, ktorí nemajú počítače a tak informácie o CBRK Tríbeč nemajú iné, iba z časopisu Júnošíka. Rátate v tomto smere so spoluprácou a posielaním aspoň stručných informácií o aktivitách jednotlivcov a členov klubu? 

Pravdupovediac, ani veľmi nie, pretože mám momentálne veľa iných povinností a nemám toľko voľného času (robím na CB CallBook-u 2004 tiež). Je to možno škoda, ale dosť ma zamestnáva veľa iných dôležitejších vecí a ani to nadšenie pre CB už nie je také. Predsa som skoro 12 rokov na pásme, takže to je čo povedať. Ale ak mi vydá čas, sem tam skúsim niečo napísať .

 Ďakujem za úprimný rozhovor a ochotu nájsť si čas na jeho uskutočnenie. Viem a uvedomujem si, že máš priveľa práce a rôznych aktivít, ktoré Ťa naplno vyťažujú, dôverne to poznám. O to viac si cením tvoju ochotu podeliť sa s čitateľmi Júnošíka o svoje skúsenosti a prežívanie života s CB rádiostanicou (a počítačom) i bez nej.

Vďaka! Kosačka

MESTO TREBIŠOV

 Rozhovor s prezidentom CB klubu Nitra volačkou TONY a  vl.m.  Jozef Tonhauser uskutočnený v roku 2000.

Anežka, neviem či patrím zrovna medzi významné CB osobnosti, ale budem sa snažiť nevýznamne odpovedať na všetky Tvoje otázky. 

Odpoveď: Do mikrofónu som prvýkrát zabrejkoval asi pred 8. rokmi. V čase, keď som tak urobil, už CB- club Nitra fungoval. Zakladateľmi CB klubu boli Ľubo 1, Ľubo 2, Gama, Awas, Mišo a ďalší. Dokonca som bol pozvaný na nejaké pravidelné piatkové stretnutie pri kávičke. Nikd y som nemal odrazu toľko nových priateľov podobnej krvnej skupiny ako ja! Vtedy to na mňa zapôsobilo a začal som piatky chodiť pravidelne. Už v tom čase, vzhľadom na postupný nárast členov klubu, mali zakladatelia vypracované akési základné pravidlá prevádzkovania CB. Myslím že nápad presadiť kanál č.1 ako zvolávací sa zrodil práve v tomto klube a ja som priebežne sledoval, ako sa systematicky rozrastá. Dnes je už CB- club Nitra tretí rok zaregistrovaný na MV SR pod názvom CBCN (CB Club Nitra) ako Občianske združenie.

Odpoveď: Do firmy som kúpil dve ručné rádiostanice, ktoré som chcel používať pri výškových prácach, ktoré vykonávam. Rádiostanica bola pre mňa dovtedy niečím neznámym, záhadným a lákavým. Už ako deti sme si robili rôzne zariadenia zložené z nitky a dvoch kusov mištičiek od Miláči-kov. A tak som doma nabil batérie a z reproduktora sa ozvali hlasy miestnych cébečkárov pri večernej „runde“. Bol som milo prekvapený, že také niečo existuje a raz večer - po týždni sledovania spôsobu prevádzky - som priškrteným hlasom zavolal v pauze slovo „brejk.“ Dlho som sa na tento moment pripravoval. Vymyslel som si volačku, dokonca som si urobil poznámky a po vyzvaní „poď brejk“ som zo seba priškrteným hlasom a trasúcimi rukami začal sypať všetko čo som chcel povedať. Ale to som ešte vtedy nevedel, že ma nikto nepočúva, lebo mi v priebehu mojej relácie, asi 10 sekúnd po zakľúčovaní, „kľakli baterky“. Na druhý deň som sa na to lepšie technicky pripravil a krúžok ma medzi seba veľmi taktným spôsobom prijal .

Odpoveď: Rádio sa stalo moje skutočné hobby. Dnes som rádioamatér triedy „B“ a od roku 1996 som postupne trikrát úspešne zvládol skúšku na TÚSR v Bratislave. Skúšala ma komisia TÚSR.  

Odpoveď: Nie som členom SCBR, ale fandím mu ako každému klubu a rád chodím na ich stretnutia.  

Odpoveď: Moja rodina podporuje mňa a ja podporujem ju. Členovia mojej rodiny sú aj členmi nitrianskeho CB- clubu a tak všetci spolu tvoríme jednu veľkú CB- rodinu.

Odpoveď: Myslím si, že jedno i druhé patrí k účelu portable.

Odpoveď: Najradšej počúvam rockovú muziku, ale rád počúvam aj konvenčnú hudbu napríklad cestou v aute. Občas si príležitostne zabrnkám i na gitare.

Odpoveď: Keď si odmyslím mäso zo šialených kráv, tak držky na paprike zbožňujem!

Odpoveď: Najradšej chodím na taký kopec, kde sa ide stále dolu kopcom. Ale keď vo mne zvíťazí športovec, tak sa vyterigám obyčajne na Zobor, na zrúcaniny hradu Gýmeš alebo na Veľký Inovec. 1-2 krát do roka „účinkujem“ aj na Lomnickom štíte (2632 m.n.m.).

Odpoveď: Napečie vždy dobré koláče. Inak dudre vždy!

Odpoveď: V prvom rade zdravie a šťastie, potom veľa pohody a pekných zážitkov spojených s rádiom.

Odpoveď: To je asi najťažšia otázka. Som veľmi rád, že na Slovensku existuje takýto časopis.

 „Ale nach je sranda“: „S JÚNOŠÍKOM NA VEČNE ČASY!“

Veľmi sa mi páči jeden výrok od pána Murphyho: „Dnes je prvý deň tvojho zvyšku života, tak si ho teda uži!“ „A nach je sranda!“

  Na foto: Zakladateľ CBN  GAMA 1

CB klub Nitra patrí medzi jeden z najstarších klubov na Slovensku. Bol založený 19.12. 1992 a mal 20 členov: Gama1 (na foto vľavo hore) Mišo, Ľubo2, Martin Rádio, Orion1, Juro, Rádio Awas, Paľo, Ľuboš1, Laco, Štefan, Miro, Andrej1 Starý Tekov, Andrej2 Levice, Oskar Levice, Čarli1 Zlaté Moravce, Ivo Vyškov, Paťo Veľké Zálužie, Milan Veľké Zálužie, a Ondrej Šurany. Na zakladajúcej schôdzi sa však vtedy stretlo 21 cébečkárov a rádioamatérov zo širokého okolia.

Od 2. februára 1992 je CB club Nitra zaregistrovaný na Ministerstve vnútra pod číslo spisu VVS/1-999/90-13636. Súčasným prezidentom je druhý rok Martin3 Nitra. Pred ním túto funkciu zastávali Tony a Gama 1.

Odpoveď: Žiaľ, nikto zo zakladajúcich členov nie je platným členom klubu aj dnes, nakoľko platný člen je iba ten kto zaplatil členské. Viacerí zo zakladajúcich členov sú však stále aktívni cébečkári a už aj rádioamatéri.

Nakoľko som „na pásme“ už 7. rok zažil som už aj krúžky o 20 členoch do neskorej noci a niekedy až do skorého rána. Zažil som už aj niekoľko dní hluché pásmo. Je mi jasné, že pásmo ohluchlo najmä vďaka mohutnému rušeniu, ktoré len pomaly klesá z roka na rok. S novou dobou však nastupujú aj nové technológie a tak si myslím, že o pár rokov, keď bude pásmo opäť čisté, nezaznamená 27 MHz rozkvet z pred rokov. Nemrzí ma to. Naopak mám radosť, že tak, ako bolo vysielanie progresívne pred pár rokmi, tak prídu na rad možno iné technológie, poprípade iné voľné frekvencie, ktoré sa progresívnymi ešte len stanú. Osobne som však presvedčený, že cébečko z môjho bytu napriek tomu rozhodne nezmizne, tak ako nezmiznú členovia nášho klubu z exp. kopcov.

Samozrejme najznámejšou aktivitou je stretnutie na Jelenci, ktoré organizujeme ročne vždy posledný májový víkend. Veľmi milou tradíciou je aj Silvestrovská expedícia na zrúcaniny hradu Gýmeš nad Jelencom. Na konci roka bilancujeme na výročnej schôdzi. V roku 2002 sme opäť oživili rádioburzu a okrem toho sa každý piatok o piatej stretávame vo Vinárni dreváreň, kam srdečne všetkých pozývame.

Samozrejme áno. Rodičmi packetu v Nitre sú Tina a Taxameter Nitra a paketista Callimero Piešťany.

K dnešnému dňu má CB-club Nitra 22 platiacich členov.

Nie, nakoľko nás nikto s takouto žiadosťou neoslovil. V prípade potreby by sme sa však na takúto úlohu bez problémov podujali.

Paket rádio má už v Nitre svoje pevné miesto celý jeden rok. Momentálne bol krstný otec nitrianskeho packetu – Tina Nitra nútený BBSku presťahovať na svoje domáce QTH. Ide o stále sa rozvíjajúcu technológiu, takže mierne výpadky, dolaďovanie a zveľaďovanie sú na „dennom poriadku“. Ľúto je nám však to, že o packet sa paradoxne zaujímajú tí skôr narodení a mladšia generácia sa v logoch nenachádza. Naše plány sa teda budú pravdepodobne toho roku uberať aj týmto smerom.

Už dlhodobo takmer všetci cébečkári v Nitre sídlia na jednotke.

Samozrejme sa zapájame do súťaží organizovaných inými klubmi. Medzi najaktívnejších v tomto smere patrí Mladá Vrana a Roman2. Nitra.

 Staroslovienske mesto Nitra je azda každému známe a netreba sa dnes o ňom priveľmi zmieňovať. V meste pod Zoborom sa konalo stretnutie na konci miléniového roka s bilancovaním, hodnotením, správou o stretnutí Jelenec, o hospodárení s finančnými prostriedkami, používaní klubovej techniky a vybavenia, oboznámením sa so Všeobecným povolením TÚSR, sponzorstvom akcií a stretnutí 4 taxislužbami atď. Iba CB klub Nitra, o čom doposiaľ viem, má vzorovú spoluprácu s taxislužbami, čo je príkladné pre CB kluby.

 Medzi cébečkármi ani tento rok nechýbali, zvučné volačky Hexagón, Jewel, Taxameter, Tina, Roman2, Bravo, obe Vrany, Vega 3 Nitra v spoločnosti svojej sprievodkyne a ďalší páni cébečkári. Neodmysliteľným účastníkom sa stal predajca techniky Rádio AWAS s Jozefom a zavítali i hostia z Topoľčian Janko a z Ludaníc prezident CB klubu Tríbeč Topoľčany, Felix Ludanice. Cestu do Nitry meral aj známy expedičník Fornax Trstín, s ktorým som sa po prvý krát osobne stretla a nielen ja a ktorý priniesol veľmi zaujímavú zbierku QSL lístkov. Mnohí si ju prezreli a mladých zbierka veľmi zaujala. Taktiež prišli nováčikovia CB - Fero a Kolotoč Nitra. Vynikajúce koláče a škvarkové pagáčiky (ako som videla na vlastné oči) chutili aspoň tak ako perfektný „čípoš guláš“, ktorého bolo aj na dve dupľované porcie. Tombola bohatá a tento rok sa šťastena usmievala na Berca Nitra, pred ktorého sa kopili ceny tomboly za veselého smiechu účastníkov stretnutia.

Činnosť klubu je zameraná na stretnutie Jelenec, expedície na Lomnickom štíte a na zrúcanine hradu Gýmeš, na Zobore a okolitých kopcoch Veľký Inovec atď. a po celý rok na pravidelné piatkové stretnutia v reštaurácii BAK na Levickej ceste.

Je toho dosť, čo možno napísať o CB klube Nitra a meste, v ktorom cébečkári pôsobia. Ešte napíšem, že za viceprezidenta klubu je namiesto Jewela zvolený Taxameter Nitra a členmi výboru sú: Martin Rádio, Martin 3, Tina a Jozaf 4 Nitra, Falco Rišňovce, a namiesto pokladníčky Kofoly je novozvolený Berco Nitra. Toto sú tí, čo sa budú starať o prípravu stretnutia Jelenec 2001 v spolupráci s aktívnymi cébečkármi.

 Na záver prezident CB klubu Nitra – Tony - pozval cébečkárov na spoločné vítanie nového roka, storočia a tisícročia z vrchu Zobor a okrem poakovania za účasť nazabudol dodať: „Každý cébečkár od Bratislavy po Užhorod môže prísť medzi nás do Nitry, bude vítaným hosťom na stretnutí Jelenec, na piatkových stretnutiach v reštaurácii BAK (od 17 hodiny), ako aj na našich koncoročných a iných stretnutiach. Páni a dámy, ste u nás v Nitre vítanými hosťami!

 Cébečkári okrem vážnych tém o obnovení záchranného 9. kanála debatovali v hlúčikoch v priestore reštaurácie aj o svojich rodinách, zamestnaniach, medziľudských vzťahoch a tak sme ani neregistrovali, že doba pokročila a treba ísť domov.

Odpoveď: V roku 1995 sme spolu s veľkou partiou boli na jednej chalupe. Bol s nami aj Broučí Partizánske a vtedy som videl CB prevádzku naživo prvýkrát. Koncom roka si cébečko kúpil môj sused - Kapitán Partizánske a onedlho po ňom aj ja. O založenie CB klubu Partizánske sme sa pokúšali spolu s Montym Partizánske (už nie je na pásme) počas celého roka 1996, ale nejako sa nám nedarilo. Až vo februári 1997 sme sa všetci (!) zišli u Alfa Bielice, kde bola zakladajúca schôdza CB klubu Partizánske. Koľko nás vtedy presne bolo, to si už nepamätám, okolo dvadsať - dvadsaťpäť. Klub nie je registrovaný, naším prvým cieľom bolo pravidelne sa stretávať na CB pásme, príležitostne na CB stretnutiach. Vydávali sme časopis CB INFO. Posledné číslo vyšlo v lete roku 2000, odvtedy naň akosi nezostal čas. Mali sme však aj čísla s nákladom 50 kusov.

Odpoveď: Na to som už odpovedal - Broučí a Kapitán. Vysielačky ma zaujímali už dlho, ale vždy som si myslel, že ich môžu používať len policajti, hasiči, záchranka a armáda. Až u nich som videl to, po čom som dlho túžil.

Otázka: Si rádioamatérom s koncesiou? Ak áno, kedy si sa odhodlal získať koncesiu rádioamatéra, kto bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?

Odpoveď: Nie, koncesiu nemám a pravdepodobne ani nikdy mať nebudem.

Odpoveď: Členom Slovenského CB rádioklubu som od mája 1997.

Odpoveď: Podpora asi nie je to správne slovo, skôr tolerancia. V rodine, kde je malé dieťa, je vždy čo robiť, takže k vysielačke sa väčšinou dostanem len pri raňajkách, keď je ešte v dome ticho, alebo večer, keď je už ticho. No často sa stáva, že rozhovor preruším s tým, že o chvíľu sa ozvem, lenže to o chvíľu je až na druhý - tretí deň.

Odpoveď: Na expedícii som bol naposledy na prelome novembra a decembra 2001. Bolo to prvýkrát po 20 mesiacoch. Aj tú sme pripravovali a hľadali vhodný termín asi pol roka. Ale pri expedičnom vysielaní väčšinou ide o nadviazanie čo najväčšieho počtu spojení. Ak však na pásme nie je počuť ďalšie stanice, ostane čas aj na rozhovor s tými, ktorých už v denníku zapísaných máme. Takže oba dôvody sa navzájom dopĺňajú.

Odpoveď: Nemám vyhranený jeden hudobný štýl. Najčastejšie počúvam slovenský gospel (Stanley a Kapucíni, skupiny Kompromis, Atlanta...) alebo folk. Kvôli práci vo videoštúdiu však sledujem aj filmovú hudbu.

Odpoveď: To nie je jednoznačné, skôr viem presne definovať, čo nemám rád.

Odpoveď: Závisí od toho, koľko máme času a s kým idem. Na expedíciu je v našom okolí vhodný Buchlov (1040 m. lokátor JN98GO). Od najbližšej cesty sa naň fyzicky zdatní cébečkári s celým nákladom na pleciach dostanú asi za hodinu a trištvrte. Môj osobný rekord je 53 minút, ale vtedy som išiel úplne naľahko a išlo o úplne niečo iné ako o CB expedíciu.

Ďalším vhodným kopcom je Veľký vrch (cca 500 m. JN98FP) Prístup aj na horských bicykloch alebo terénnom aute (pozor, je to chránená krajinná oblasť!). V roku 2000 sme tam počas sobotného dopoludajšieho rušenia urobili niekoľko pekných spojení - Trnava (report 5/5), Smrekovica pri Ružomberku 5/8). Z oboch kopcov je pekný výhľad na okolie.

Odpoveď: Ak si človek vie rozdeliť čas, tak sa to dá. O vysielaní na pásmach som už hovoril, spevokol je istá forma odreagovania sa od pracovných problémov, stretneme sa asi desiati, často aj s deťmi a na spievanie akosi ostáva málo času... CB krúžok už tento rok nefunguje, spolu s Moskytom Partizánske sme im za dva roky povedali všetko čo sme vedeli, ostatné už musia získať sami. V prvom rade vysielačky a musia sa aktívne sami zapojiť do prevádzky. Čo sa týka časopisov, momentálne mám na starosti CB report ako šéfredaktor, zároveň zastupujem šéfredaktora farského časopisu SATIS a robím "naklepávača" v školskom časopise ŠÍPKAR". Okrem toho niekoľko interetových web stránok a ďalšie záľuby.

Odpoveď: Dudre. Najmä keď som dlhšie v práci. Doma totiž počítač nemám a mnoho vecí robím práve na ňom. Ale samozrejme aj pomáha, najmä pri gramatickej a štylistickej úprave časopisov.  

Odpoveď: To, čo všetkým ľuďom - veľa zdra-via, šťastia, lásky a pokoja, aby ich obchádzalo všetko zlo, ktorého je stále medzi nami veľa.  

Odpoveď: Samozrejme stále silné rušenie. To však ovplyvniť nemôžeme. Nemám rád gumákov, tých treba ignorovať a neprovokovať nadávaním a dohováraním. Vrcholne neznášam na pásme hodinové relácie, v ktorých počujem sedemkrát to isté, neznášam opitých cébečkárov, ktorí od nudy bľabocú do éteru. Neznášam (slušne povedané) prirovnávanie niekoho ku zvieratám a podobne. A vadí mi kopa ďalších vecí na cébečkároch, s ktorými som sa stretol a stretávam osobne i prostredníctvom mikrofónu.  

Odpoveď: Prosím, bez urážky, ale nemohol. CB report a Júnošík sú predsa len dva konkurenčné časopisy.