wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov

CB a PMR rádioklub v Banskej Bystrici

Rozhovor s cébečkárom Albbertom B.Bystrica

Vzhľadom k tomu, že CB a PMR rádioklub v Banskej Bystrici je jedným z aktívnych klubov Slovenska, požiadala som TENTO ROK (2006) jeho predstaviteľa, cébečkára ALBBERTA o rozhovor.  

Albbert, prezraď čitateľom časopisu Júnošík, ako si začínal s CB vysielaním a ako došlo k založeniu CB a PMR rádioklubu v Banskej Bystrici? 

Povedať fundované informácie o CB a PMR rádioklube BARBAKAN Banská Bystrica nebude ľahké, ale vyskúšam to už aj preto, že nejaká ucelenejšia informácia o tomto klube vlastne ešte ani neexistuje.

S myšlienkou založiť v Banskej Bystrici nový CB rádioklub som prišiel v auguste 2003, bolo to práve vtedy, keď som prvýkrát držal v rukách CB staničku Allamat 27 a snažil som sa pochopiť, čo sa to tam vlastne deje, čo sú to za ľudia, ktorí sa na jednotlivých kanáloch ozývajú. Vtedy mi veľmi významne pomohol Martin B. Bystrica, inak všeobecnejšie známy aj ako SK 001. Keďže som netušil, že sa na vzdialenejšie stanice nemám ako dokričať z rúčky, ozval sa mi práve Martin a vysvetlil mi ten najzákladnejší základ, ktorý som v tej chvíli určite potreboval pochopiť ako soľ. A okrem toho mi ešte povedal niečo, čo ma nielen potešilo, ale ma priviedlo aj k myšlienke zaradiť sa medzi vysielajúcich. Keďže sa blížilo celoslovenské CB stretnutie DONOVALY 2003, dostal som od Martina akúsi pozvánku, aby som prišiel, uvidel čo a ako a pochopil aj ďalšie súvislosti okolo vysielania na CB pásme. Na spomenuté stretnutie som prišiel v sobotu ráno, samozrejme nikto ma tam nemal šancu poznať a aj keď tam zase nebolo až tak veľa ľudí, myslím, že som sa dosť zaujímavo stratil v dave. Všetku tú atmosféru a všetko okolo som hltal plnými dúškami a keďže som od Martina vedel, že na tomto stretnutí bude aj rádioburza, bol som v kútiku duše pripravený, že si tu zaobstarám vybavenie na vysielanie. Spomenutá Allamat 27-čka totiž nebola moja. Takto nejako to celé začalo. 

S kým všetkým si komunikoval prostredníctvom vysielačky po CB pásme a ako v tebe skrsla myšlienka založenia CB rádioklubu?  

Po pár spojeniach s miestnymi cébečkármi, kde stále dominantné miesto zastával Martin B.Bystrica, ale tiež postupne ďalší ako Gyro, Mirči alias Snoopy, MacGyver a postupne aj ďalší nováčikovia na CB pásme ako Friďo, Elvis, Miky, Aladár, Foxo, Peki alebo Mima B. Bystrica, som sa dozvedal, ako to v Banskej Bystrici vlastne s CB vysielaním chodí, či existuje nejaký miestny rádioklub, kde by som sa mohol zaradiť a podozvedať sa ďalšie podrobnosti a postupne som prichádzal na to, že rozkvet CB vysielania je už dávno za obzorom a že na pásme vlastne zostali už iba tí skalní. CB rádioklub samozrejme existoval, ale bol to už len akýsi pozostatok klubu, ktorý sa ešte nejakým spôsobom snažil udržať Mirči (B. Bystrica) pri živote. Darilo sa mu to hlavne preto, lebo pod hlavičkou klubu Night Scream Banská Bystrica bežalo napríklad organizovanie celoslovenského CB stretnutia DONOVALY, ale tiež najprestížnejšia celoročná CB súťaž 1. Slovenská portejblová liga. Ja som však mal o CB rádioklube úplne inú predstavu, ktorú som najskôr povedal Gyrovi a toho, myslím si, moja myšlienka dosť nadchla. Začali sme teda spoločne kuť plány pre zrod nového CB rádioklubu, ktorý dostal meno BARBAKAN (podľa starého bystrického mestského hradného areálu, ktorý tu v Banskej Bystrici nikto inak nevolá).  

Absolvoval si osobné stretnutia s cébečkármi v Bystrici a okolí, alebo si komunikoval iba prostredníctvom nejakého CB kanála a tak si získal členov do klubu?  

Od 02. 02. 2004 sa na CB kanáli 26 začala mestom šíriť informácia a výzva o informačnom kanáli CB rádioklubu BARBAKAN a tu niekde to celé začalo. Zvolil sa kanál, kde sme sa stretávali prostredníctvom éteru a postupne sa do klubu začali zapisovať prvý členovia.

Mirčimu to na začiatku nevoňalo, ale bola tu nastolená otázka, či ponechať v Banskej Bystrici starý klub Night Scream, alebo urobiť niečo nové a prevážila tá druhá strana mince. Bol som v tej dobe spokojný, lebo všetko sa vyvíjalo až zázračne dobrým smerom. Za pár týždňov mal CB BARBAKAN klub okolo 20 členov a tento stav pretrváva v podstate do dnes. Aktivity sa rozbiehali, boli sme dokonca oslovení zabezpečovaním spojení na športových podujatiach, čo určite zase o krôčik podporilo aj ďalších nerozhodných ľudí vysielajúcich v Banskej Bystrici na voľných pásmach.

Treba ešte povedať základnú vec. CB rádioklub BARBAKAN Banská Bystrica fungoval a dodnes funguje na základe dobrovoľnosti a plnej nezávislosti všetkých jeho členov. Samozrejme sa spolu aj stretávame, voláme to „klubové stretnutie“ a pravidelne to býva tak dvakrát ročne. Sú však aj výnimky a v poslednom roku sme sa spoločne stretli asi päťkrát. Dôležitý pre nás je však predsa len klubový kanál 26.

 Uvažoval si alebo uvažujete spoločne o zaregistrovaní CB a PMR rádioklubu na oficiálnej úrovni, teda na Ministerstve vnútra SR?

 Nie sme registrovaným klubom a základná myšlienka o celom klube bola taká, že klub nebude mať ani vedenie. Toto sa však časom muselo prehodnotiť, lebo ak sme chceli vystupovať ako banskobystrický klub aj na zasadnutiach (Rozšírených prezídiách) Slovenského CB rádioklubu na celoslovenských stretnutiach, musel niekto náš klub zastupovať. Tak sa stalo, že sme si na členskom stretnutí klubu zvoli 3 funkcie: predsedu, podpredsedu a zástupcu vedenia klubu.

Považujem to dodnes však iba za „proformu“, ktorá musí byť.

 Máte zvolené miesto na pravidelné osobné stretnutia?

 Klub nemá klubovňu, ani miesto kde sa jeho členovia pravidelne stretávajú. Tieto dve veci nahrádza CB kanál 26, kde takmer vždy niekto počúva. Jeden alebo dvakrát ročne si urobíme celoklubové stretnutie, na ktorom rozdebatujeme najzákladnejšie otázky, ktoré klub trápia, alebo ktoré treba vyriešiť. To som už vlastne spomínal. Všetko nám to celkom fajn fungovalo až prišiel jeden deň D...  

O veľkých dňoch „D“ vieme toľko, že sú zlomové a pamätné už či v dobrom alebo zlom slova význame. Aký deň „D“ nastal?

 Kým sa dostanem k tomuto dňu D, musím spomenúť našu klubovú aktivitu smerom k SCBR. Nebolo v tom nič výrazne osobné, nebolo v tom nič, čím by sme chceli niekoho uraziť, alebo niečo podobné. Iba sme si na internetových stránkach SCBR podrobnejšie pozreli Stanovy tohto celoslovenského klubu a postupne sme prišli na to, že sa viac rokov nedodržiavajú. Aspoň teda nie v niektorých bodoch. Keďže sme boli niektorí členmi tohto klubu a pohrávali sme sa aj s myšlienkou začleniť CB BARBAKAN klub aj s jeho členskou základňou pod krídla SCBR, bolo iba prirodzené, že sme na nedodržiavanie Stanov SCBR poukázali na celoslovenskom CB stretnutí REMATA 2005. Čo všetko sa stalo potom, už zrejme viete a ak náhodou nie, tak to ani nechcite vedieť.  

Zaiste, v časopise Júnošík boli zverejnené otvorené listy a tak čitatelia mali možnosť dozvedieť sa o nepríjemnostiach. Ako to však bolo s dňom „D“?  

Prišiel však spomínaný deň D, kedy sa do CB rádioklubu BARBAKAN prihlásil aj jeden člen, ktorého meno radšej spomínať nebudem (mám na to svoje dôvody). Okrem toho, že urobil pár krokov, ktoré boli proti srsti členom CB BARBAKAN klubu, za čo bol z nášho klubu vylúčený, roztočil kolotoč nevraživosti proti nášmu klubu a to v dosť výraznej miere. Na lep mu skočil aj už spomínaný Martin (Bystrica) a neskôr Magnet Zvolen. Spoločne vytvorili, alebo lepšie povedané pretvorili jednu z expedícii klubu BARBAKAN na svoj obraz. To im však nezazlievame, nech majú expedíciu, ale ich postupné kroky, ktoré boli pred prípravou, počas, ale aj po skončení celoslovenského stretnutia SKALKA 2005 sa už naozaj nedajú len tak prehltnúť. Nejdem tu rozpitvávať konkrétne veci, lebo by Júnošík nestačil, prípadne by to bol seriál na pokračovanie, ale musím povedať aspoň toľko, že zo slova „barbakanec“ sa títo ľudia snažili (zámerne som použil bývalý čas, lebo dúfam, že v tom už nebudú pokračovať) urobiť slovo z veľkým výkričníkom, že na týchto ľudí si treba dávať pozor, že sú to pomaly nepriatelia CB pásma a podobne. Viac netreba hovoriť, nemá to význam a v klube sme sa dohodli, že lepšia je v takýchto prípadoch ignorácia, prípadne zastavenie všetkých protiaktivít, ako to hnať do extrémov... Výsledkom ich snaženia je však dosť stagnujúca situácia v našom klube, aj keď sa snažíme robiť ďalej, človekom takéto veci jednoducho pohnú.

 Aké má CB a PMR rádioklub plány na tento rok?

 V prvom rade ideme vysielať, lebo máme klub hlavne preto, že sme ľudia, ktorých vysielanie baví. Povedal by som, že sme už aj aktívne začali, pretože naši členovia, spolu so Števom Zvolen a Karčim Lučenec urobili novú expedíciu SPARTAKUS pre súťaženie v Českej portejblovej lige a majú za sebou už aj prvý súťažný štart. Tiež budeme ďalej rozvíjať naše klubové web stránky, aby boli ešte aktuálnejšie ako doteraz, aby si každý, kto ich navštívi, našiel to svoje. Určite budeme tento rok pripravovať celoslovenské CB stretnutie Skalka 2006, či bude spoluorganizátorom stretnutia aj SCBR, to v tejto chvíli naozaj povedať neviem a veľmi to odo mňa ani nezáleží. Už minulý rok sme chceli spustiť novú celoslovenskú CB súťaž „CB LOKÁTORY SLOVENSKA“, verím, že sa nám to tento rok podarí, malo by ísť o letnú prázdninovú súťaž. Pôjdeme zabezpečovať spojenie na dve športové podujatia a určite toho bude viac.

 Zapojíte sa aktívne aj do iných súťaží okrem 1. slovenskej portejblovej ligy?

 Áno, pravidelne sme zapojení aj v súťaži „Éter bez hraníc, Memoriál Milana 42“ a tiež v súťaži „CB poľný deň“. Myslím, že ich nevynecháme ani tento rok a verím, že aj súťaž „CB lokátory Slovenska“ bude zaujímavá natoľko, že si zasúťažíme spoločne. Chalani z klubu sa obzerajú aj po ďalších súťažiach, v ktorých by sa Expedícia BARBAKAN mohla objaviť.

 Keďže som žena, zaujímalo by ma, máte vo vašom klube aj ženy operátorky?

 Ženy sú pri tomto koníčku viac menej výnimka, ale môžem povedať, že máme v klube výnimky dve a to Kvetku (B. Bystrica) a Mimu (B. Bystrica). Nie sú až také aktívne na pásme, ale sem-tam ich v éteri je možné počuť.  

Ako iste viete, CB Fan Rádioklub Slovakia Kosačka organizuje Medzinárodnú akciu Jánskej noci v troch disciplínach. Zatiaľ sa do akcie zapája stred Slovenska iba na Let Jánskej mušky a nie do súťaže o Putovnú Jánsku mušku a hlavnú cenu - pohár. Zapojí sa aspoň niekto z vás do súťaže Jánska stovka alebo O zlaté srdiečko? (Týmto vás srdečne pozývam.)

Ďakujem Kosačka, pozrieme sa do propozícii tejto súťaže a uvidíme, či sa niekto z klubu chytí, myslím však, že sme dosť nažhavení na novú vysielaciu sezónu, hlavne aj pre túto nekončiacu zimu, ktorej už má určite každý po krk.

 Kto navrhol a robí vašu klubovú www stránku?

 Návrh, ako aj celková práca na webových stránkach CB a PMR rádioklubu BARBAKAN je moja srdcová záležitosť. Môj voľný čas sa tomu venovať však už nie je taký veľký ako na začiatku, takže sa ku mne pridali aj Peki a Mirči, ktorí sa snažia udržiavať stránky aktuálne.

Ak máte záujem dozvedieť sa o našom CB a PMR BARBAKAN klube viac, je to možné prostredníctvom internetových stránok, ktoré nájdete na: COLOR: #ffcc99; http://barbakan.bbxnet.sk/

Naozaj v skratke som povedal o CB a PMR rádioklube BARBAKAN Banská Bystrica asi všetko, tešíme sa na každé spojeníčko s vami a veríme, že naša klubová Expedícia BARBAKAN (ako aj nová Expedícia SPARTAKUS) bude v roku 2006 počuteľná aspoň tak často, ako v predošlom roku.

Albbert, ďakujem ti za rozhovor od srdca k srdcu, želám ti veľa šťastia v súkromí i v práci a s tvojim hobby, vysielaním na pásme i portejblovaním na kopcoch. Nech stretávaš a aj počuješ na pásme čo najviac dobrosrdečných a dobrých ľudí a nech váš klub zostane dlhodobo aktívnym oživovateľom CB rádiových vĺn.

Rozhovor od srdca k srdcu viedla s oficiálne - neoficiálnym „predsedom“ CB a PMR rádioklubu Kosačka.

Stručná história miest a CB klubov Slovenska

  Na CB pásme je stále živo, niekedy viac a niekedy menej. Užívatelia CB techniky prichádzajú a odchádzajú tak, ako sa CB kluby zakladajú a rušia. Pred pár rokmi sme mali činné a aktívne CB kluby z ktorých už viacero zaniklo. Pripomeniem Vám ich rozhovormi, ktoré som zrealizovala počas roku 2003.

Budem rada, ak aspoň stručné rozhovory s terajšími činovníkmi CB klubov budú môcť byť znovu uskutočnené kýmkoľvek, kto by mal o takúto aktivitu záujem. Pokiaľ sa nájde niekto, kto rozhovory uskutoční a zaznamená, zašlite texty na moju adresu. Zverejním ich v časopise Júnošík. 

Rozhovory uskutočnené s prezidentmi a cébečkármi CB klubov: Košice, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Nová Dubnica, Piešťany, Poprad, Považská Bystrica, Trnava, Bytča, Trebišov, Topoľčany, Vranov nad Topľou, Žilina, Horné Chlebany.  

Mesto a CB rádioklub Liptovský Mikuláš

  Z histórie mesta

 Nachádza sa uprostred Liptovskej kotliny v doline rieky Váh. Nízke Tatry sa týčia na juh od mesta a na sever Západné Tatry.

Najstaršie osídlenie územia sa viaže na dobu bronzovú, keďže sa tu našiel svojho času najväčší tzv. „bronzový poklad“ oblasti Karpát. Odvtedy už bolo územie stále osídlené, čo dokazujú archeologické nálezy tejto oblasti. Z 12. storočia sú zachované zvyšky rádového pohrebiska, z čias slovanského osídlenia.  

Kostol sv. Mikuláša bol postavený v 13. stor. na námestí osady, kde sa už vtedy konali pravidelné trhy. Prvý písomný záznam o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286, keď už bol uznaným mestečkom. Vlastnili ho Pongraczovci a práve oni pre mestečko získali v prvej polovici 14. stor. mestské výsady s trhovým právom. Ďalšími výsadami získalo mestečko získanie možnosti konania týždenných trhov a jarmokov od roku 1424. Tento fakt napomohol obchodu a remeslám na Liptove. Liptovský Mikuláš sa od tejto doby rozvíjal ako zemepánske mestečko a stal sa strediskom majetku Pongraczovcov, ktorí v 15. stor. dali vystavať kúriu a opevniť kostol a týmto význam mesta iba vzrástol. Na rozhraní 15. a 16. stor. už patril Liptovský Mikuláš medzi najdôležitejšie obchodné strediská územia. Liptova, kde sa rozmohla remeselná výroba. Vznikli cechy remeselníkov ševcov, kožušníkov, zámočníkov, čižmárov, kováčov atď.  Roku 1677 sa stalo mesto centrom Liptovskej stolice a roku 1693 ho oslobodili od platenia mýta.

 Ako prevažná väčšina obyvateľstva vie, v Liptovskom Mikuláši (Paludzka) popravili - zavesením na hák za ľavé rebro – zbojníka, ľudového hrdinu, Juraja Jánošíka. V 18. storočí sa rozšírila výroba spracovania koží a garbiarstvo - garbiari sa preslávilo i za hranicami Uhorska.

V 19. storočí sa stalo mesto jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného a kultúrneho života. Prispel k tomu nemalou mierou hlavne vydavateľ slovenských kníh a ochotník Gašpar Fejérpataky - Belopotocký. Pôsobil tu i spolok Tatrín a národní dejatelia medzi ktorých patrí známa osobnosť, kňaz Michal Miloslav Hodža. V meste bola zriadená verejná mestská knižnica, učilo sa v nedeľnej škole a hralo sa ochotnícke divadlo. Toto všetko pôsobilo na národné povedomie. Tu sa dňa 10. 5. 1848 pripravili podmienky pre vyhlásenie Žiadosti slovenského národa ako prvého politického programu slovenských národovcov.

 Výstavba Košicko - bohumínskej železnice spolu so zrušením cechov v roku 1872 podnietili vznik priemyselných závodov. Dlhoročné skúsenosti majstrov kožiarov a garbiarov sa uplatnili v kožiarskych závodoch. Založená bola i textilka, likérka a chemická továreň. V medzivojnovom období nastala stagnácia a zatvorenie kožiarskej prevádzky, ale v druhej polovici 20. storočia vznikla nanovo kožiarska, textilná, potravinárska a nábytkárska výroba. 

V meste sa narodilo a pôsobilo veľa významných osobností Slovenska ako napríklad básnik Janko Kráľ, vydavateľ Gašpar Féjerpataky - Belopotocký, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Aurel Stodola, maliar a spisovateľ Janko Alexy, spisovatelia Michal Miloslav Hodža, Janko Jesenský, Svetozar Hurban Vajanský, Mária Rázusová - Martáková a i.

 Historickými pamiatkami zostali dodnes najstaršia kultúrna pamiatka – rímskokatolícky, pôvodne gotický Kostol svätého Mikuláša, zaujímavé sú tri oltáre a kamenná krstiteľnica. Župný dom – dnes sídlo Okresného úradu, Ilesházyovská kúria (Seligovský dom) s Literárnohistorickým múzeom Janka Kráľa. Ďalej Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, galéria Petra M. Bohúňa.

Tradičnými podujatiami mesta sú Stoličné dni, Kultúrne leto (júl-august), Mikulášske trhy (december). Počet obyvateľov v r. 2002 bol 33 007, ktorí žijú na rozlohe 69,97 km2 v nadmorskej výške 575 m.

Primátor mesta LM - r.2002 MUDr. Alexander Slafkovský www.lmikulas.sk   e-amil: lmikulas@lmikulas.sa

CB rádioklub Liptovský Mikuláš

Rozhovor s cébečkárom Jankom Paludzkom konaný v roku 2003

 Janko, mnohí cébečkári ťa poznajú z CB pásma ako pravidelne monitoruješ CB pásmo a vždy sa ozveš portejblistom i domácim. Mohol by si v stručnosti povedať svoj názor a opísať svoj uhol pohľadu na CB pásmo 27 MHz, činnosť na CB pásme a spolky – CB kluby Slovenska?

 Pri odpovedi na Tvoje otázky vychádzam predovšetkým z čias pred 38 rokmi, kedy v roku 1964 bolo rozhodnuté, že krátkovlnné pásmo 27 MHz bude slúžiť záujmovým skupinám - modelárom, športu a pod. Tento frekvenčný rozsah ležiaci pod rádioamatérskym pásmom dostal časom označenie CB /Citizen Band/ alebo občianske pásmo. Prvé rozšírenie popularity vysielania v pásme 27 MHz sa zaznamenalo až v roku 1975, kedy došlo k liberalizácií možnosti využitia CB rádiostaníc. Od roku 1983 došlo v západnej Európe napr. v Nemecku k zjednoteniu predpisov s tým, že vysielaný výkon mohol byť 4 W a pracovať možno na 40 kanáloch. Nejdem sa touto problematikou širšie zaoberať, chcem iba pripomenúť, že už dávno neplatí, že CB rádiostanice slúžia iba vybraným záujmovým skupinám. CB rádiostanicu si dnes môže zakúpiť každý a každý podľa svojej chuti a potreby používať.

Pre prevádzku na CB občianskom pásme nie je stanovený spôsob komunikácie tak, ako je tomu u rádioamatérskeho alebo profesionálneho pásma. Sú však určité zvyklosti, ktoré treba dodržiavať a najmä držať sa „Všeobecného povolenia nového Telekomunikačného zákona.“

Ja osobne som členom SCBR, ktorý spolupracoval s príslušným povoľovacím orgánom telekomunikácií od 30. 11. 1995, kedy mi bola pridelená i klubová volačka SK 238. Samozrejme, že v prípade DX – ového spojenia používam pred značkou prefix 330 v zmysle listiny DXCC. Členom SCBR som doposiaľ i napriek tomu, že nie vždy sa všetky úlohy „Programu zakladajúcej schôdze SCBR“ (zo dňa 14. 7. 1991, ktoré boli schválené Zhromaždením SCBR dňa 23. 4. 1994) plnili k úplnej spokojnosti mňa i ostatných členov.

Je pravda, že od roku 1995 došlo k mnohým výrazným zmenám v živote našej spoločnosti, čo malo dopad i na členov, záujemcov a priateľov CB pásma. Došlo i k mnohým zmenám vo vzájomných vzťahoch, ale i pohľadu na prácu a záujmovú činnosť na pásme 27 MHz. Klesol evidovaný počet členov klubu SCBR, naopak založili sa a vyrástli nové CB kluby, ktoré v ostatnom čase úzko spolupracujú, čo je viac než potešiteľné.

V poslednom období konštatujem i vylepšenie celkovej činnosti funkcionárov SCBR, čoho dôkazom bolo i posledné stretnutie členov a fandov - priateľov ostatných CB klubov - na Donovaloch. Na také pracovné i priateľské stretnutie sa už dávno nepamätám. Vylepšil sa i informačný spravodaj SCBR čo treba tiež hodnotiť kladne. Že činnosť na CB pásme sa od roku 2002 postupne začína vylepšovať a ožívať, patrí vďaka našim priateľom z Českej republiky, najmä Milanovi 42, ktorý vniesol do pásma 27 MHz život a oživil i našich členov o spoločné podujatia.

Ak som zahryzol do tejto tematiky musím úprimne zdvihnúť klobúk nad činnosťou vydavateľky a zostavovateľky časopisu JÚNOŠIK, časopisu CBRSK (CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“), Tvojej činnosti. Svojim prístupom i aktívnym postojom k jednotlivým CB klubom, najmä však vydávaním časopisu Júnošík, si prispela a prispievaš k zdravému prístupu i koordinácií a najmä informovanosti o činnosti CB klubov a jednotlivcov na CB pásme, za čo ti patrí úprimné poďakovanie nás všetkých. Anežka zo svojich snáh nepoľav, výsledky budú ešte lepšie. 

Je v Liptovskom Mikuláši založený CB klub? Myslím tým oficiálnu registráciu CB klubu na MV SR alebo pri Mestskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.

Nie, v L. Mikuláši nie je oficiálne založený CB klub. V záujme jeho založenia bolo vedených viacero návrhov i pokusov, zatiaľ bezúspešne. Nepísanou dohodou sa stalo, že Janko 3 Liptovský Mikuláš (na foto). je akousi „vysunutou rukou“, napomáha, prenáša i koordinuje a teda navonok (vo vzťahu k verejnosti a CB klubom Slovenska) zastupuje cébečkárov Liptova, záujemcov o CB pásmo na zasadnutiach jednotlivých klubov i SCBR. Na Donovaloch, kde sa konalo celoslovenské stretnutie cébečkárov a výročná členská schôdza SCBR, bol zvolený za viceprezidenta SCBR.

 Akú činnosť na CB pásme vyvíjajú cébečkári Liptova?

Činnosť na pásme 27 MHz prostredníctvom občianskych rádiostaníc sa viac menej v tejto oblasti zabezpečuje individuálne, i keď treba zvýrazniť, že sa občas vytvárajú skupinky - kolečka, kedy sa život na pásme obnovuje a prináša mnoho pekných odborných, účelových i zábavných chvíľ.  

Zapájajú sa cébečkári Liptova do akcií organizovaných mestom? Ak áno, do akých?

V akciách pomoci mestu sa najviac angažuje Janko 3 L. Mikuláš, ktorý spolupracuje pri zabezpečovaní rôznych športových akcií a najmä jednej z najväčších „Hore Váhom dole Váhom“, do ktorej sú zapojené všetky školy z okolia L. Mikuláša. Na jednotlivých stanovištiach sa prenášajú žiadané správy a informácie prostredníctvom obč. rádiostaníc. Do tohto sú zapojení i žiaci v doprovode operátorov a to zároveň slúži k výchove a poznaniu mladých tejto technickej oblasti.

  Koľko členov vášho neoficiálneho CB združenia evidujete?

Ku koncu roka 2002 evidujeme v rámci L. Mikuláša nižšie uvedených členov a aktívnych účastníkov CB pásma:

Janko 3 (na foto), Martin, Norbert, Kasper, Twingo, Nokia, Igor, Braňo, Janko Paludzka L. Mikuláš, Viktor a Ľubomír L. Hrádok, Laco a Rasťo Pribylina, Lubo Smrečko –Západ. Tatry, Vlado Tvarožná, Palo Partizánska Ľupča, Ivan Demänová, Jano Podbreziny, Miro Žiar a Jožko Železnô - ide o neúnavného a najaktívnejšieho člena v rámci celej tejto Liptovskej oblasti. Zvlášť vysoko hodnotím jeho aktivity na portejblových vystúpeniach v rámci súťaže „Prvej slovenskej portejblovej ligy“. Väčšina aktívnych členov jeho portejblovú volačku „Čučoriedka“ pozná.

Zmienil som sa iba o týchto členoch a účastníkoch CB pásma, ktorí vyslovene patria do oblasti L. Mikuláša a počas roku 2002 sa zapojili do konkrétnej aktívnej činnosti  

Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Liptova?

V poslednom čase väčšina účastníkov CB pásma sa zdržuje na kanáloch: 30 ,32, 33 a 16 kanál. Ak sú zariadenia na týchto kanáloch vypnuté, väčšina sa prelaďuje na kanál č.1.

 Mnohí cébečkári využívajú aj inú možnosť komunikácie ako priamou rečou, čiže paket rádio. Je niekto z vašich členov a fandov pripojený na paket rádio?

Napriek tomu, že viacerí užívatelia CB pásma vlastnia PC, paket rádiom nik z nich nepracuje.  

Aké plány máte do budúcnosti? V čom sa dá činnosť skupín a jednotlivcov zlepšiť?

Sú veľké rezervy pre činnosť na samotnom CB pásme. Z môjho pohľadu môže tu zohrať veľkú úlohu predovšetkým osobný prístup, osobná angažovanosť jednotlivca a najmä upustenie od niektorých doterajších systémov t.j. rušenia, gumovania počas kultivovanej relácie, výmena osobných - nie vždy vhodných a slušných - názorov, no a najviac zaužívaných t. z. „ZABUKAČOV“. Do niektorých skupín snáď v určitých prípadoch patríme všetci bez výnimky - i ja osobne. Je ale na nás a nie len v oblasti L. Mikuláša, ale i v iných mestách, aký prístup k činnosti na CB pásme každý jednotlivec nájde, aby uspokojil seba i záujmy ostatných a tak prispel k obohateniu pásma 27 MHz.  

Janko Paludzka, ďakujem ti za úprimný rozhovor od srdca k srdcu a prajem tebe i celému spolku cébečkárov Lipotova čo najviac zdravia a úspechov nielen počas tohto roku, ale i v čase budúcom.

Kosačka

Spoločná fotografia zo stretnutia v L .Mikuláši. Prvý sediaci zprava je Janko Paludzka Lipt. Mikuláš

Rozhovor bol uskutočnený v roku 2003

Jožko, si známou volačkou na CB pásme hlavne z pôsobenia na expedíciách a „sedenia“ takmer non stop (pokiaľ nie si na súťaži) na k. 33. Odkedy sa datuje tvoje pôsobenie na CB?

V roku 1996 som začal robiť najviac spojení na k. 3. Jeho objavenie som opísal v CB Reporte. bolo to úsmevné vysielanie. Ako „bažant“ som si vybehol na Latiborskú hoľu, kde na moju výzvu niekto reagoval. Ten niekto ma hneval, pretože ma donekonečna opakoval. Manželka ma upozornila: „Jožo, veď to rozprávaš sám so sebou!“ V tom istom roku - deň pred Silvestrom - sa mi podarilo cez kanál 3 spolu s Horskou službou zachrániť život mladému študentovi z Piešťan. potom prišla na „trojku“ pohroma v podobe „Petrovka“ - veľkej stavby v Ruku. To bola, pravdepodobne príčina sťahovania na kanál 33. Cez tento kanál sa dá dobre organizovať život na ostatnom CB pásme, pomáhať vodičom a turistom na horách.  

Je bežnou praxou registrácia vo viacerých CB kluboch. Ako aktívny cébečkár si registrovaný v jednom či viacerých CB kluboch?

Koketoval som s členstvom v CB kluboch Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Hoci sú tieto mestá okresnými, nemajú oficiálne registrované CB kluby, tak som vstúpil spolu s manželkou Alenkou a dcérkou Monikou do CB Fan Rádioklubu Slovakia „Kosačka“. Rád by som CBRSK reprezentoval v súťažiach čo najlepšie.  

Čo ťa najviac priťahuje k CB pásmu. Je to lovenie spojení, komunikácia s ľuďmi alebo niečo iné?

Mojim životom sa ťahá neprerušovaná niť športových súťaží. Po skončení výkonnostnej atletiky som ochorel a rozsudok lekárov bol jednoznačný: „Ak sa chcete dožiť pekného veku, musíte športovať až do smrti.“ Považujem Portejblovú ligu za výkonnostný šport v mojich podmienkach. Väčšina portejblov bez auta a zásuvky na 220 V, s batohom 15-20 kg na chrbte a výstup do výšky 1200 až 2024 m.n.m. Moja „profesionálna deformácia“ mi nebráni komunikovať tak s 2 ročným Kubkom z Martina (otec Jogurt MT) či Skarlet (otec Jozef Vráble alebo s kamošššom nad 0,8 promile. Okruh a obsah rozhovoru si nevynucujem okrem vulgárností, tie nemajú čo zamorovať vlny CB pásma.  

Monitoruješ motoristický kanál?

10. kanál nemonitorujem, od hlavných ciest som ďaleko. Robím na ňom diaľkové spojenia a je to veľký zážitok.

Čo sa ti na CB pásme najviac páči a čo ťa vie znepokojiť alebo nahnevať?

Päťdesiat rokov som žil v okresnom meste. Teraz žijem šestnásť kilometrov od Partizánskej Ľupče v Nízkych Tatrách, v horskej osade Železné. Je nás tu dvanásť osôb a tak spoloč-nosť nie je veľká. CB pásmo mi väčšiu spoločnosť istým spôsobom nahrádza. Na CB pásme ma znepokojuje nezáujem o dianie a zhoršené medziľudské vzťahy.

 Keďže je na pásme rôznorodosť ľudí s inými povahami a charaktermi, môžeš prezradiť s kým najradšej komunikuješ a na akú tému?

Na pásme som povďačný každému človeku, ktorý sa na výzvu ozve alebo na mňa zavolá. Najradšej mám témy: rodina, šport, varenie, počasie, CB súťaže. Vyhýbam sa „stokám kde sa klebetí.“

Je o tebe známe, že okrem lesných plodov zbieraš aj bylinky. Prosím, prezraď nám recept svojho obľúbeného bylinkového čaju.

Materina dúška, mäta pieporná, medovka lekárska, čučoriedkový list, fenikel a osladiť medom. Koho pobolieva žalúdok, môže pridať kamilky.  

Tvoja manželka Alenka je výborná gazdinka a kuchárka. Mohol by si poskytnúť nejaké tajomstvo „šéfkuchárky?“

Požehnaná to rodina, kde sa chutno a zdravo varí. Alenka sľubuje napísanie receptov osobitne.

Keďže si sa prehupol cez vek nazývaný vysoko produktívny, vyzraď nám, čo najradšej robíš vo svojom voľnom čase?

Uspokojuje ma zber lesných plodín, liečivých bylín, vysokohorská turistika, skialpinizmus, bežecké lyžovanie, surfovanie na Liptovskej Mare, príprava dreva na zimu a v poslednom čase výcvik a prechádzky so psíkom „bíglom“ počúvajúcim na meno Bella.

Žiješ vysoko v horách a určite si zvyknutý aj na samotu. Chystáš sa napísať „pamäte učiteľa Jožka Železnô?“

Pamäte sa napísať dajú, ale z tohto obdobia by v nich bolo viac smútku ako radosti. O opaku ma nik nepresvedčí. Bolí ma z toho celý človek. Prečo musia najviac trpieť nevinné deti? Štatistika je neúprosná.

 V čom spočíva tvoja pomoc deťom s chorobami dýchacích ciest?

Cez hodiny telesnej výchovy cvičíme v najväčšej a najkrajšej telocvični na svete, v Národnom parku Nízke Tatry. Osnova to dovoľuje.

Stalo sa, že si poskytol prvú pomoc niekomu z turistov?

Prvú pomoc turistom treba dávať až priveľmi často. Mnohí z nich nedokážu odhadnúť svoje možnosti. V lete odišla zo Salatína skupina a svojho kamaráta nechala na vrchole vo výške 1630 m.n.m. so zraneným členkom a v podnapitom stave. Urobil som mu barlu zo svojich lyžiarskych palíc, obviazal členok – predtým som obväz premáčal vínom, ktoré nestihol vypiť – a doterigal som ho do Ráztockého sedla. Zo sedla už nebol problém dostať sa do Liptovskej Lužnej.

 Z ktorého kopca sa ti podarilo urobiť najdlhšie spojenie s ručnou rádiostanicou a kam?

Zo spomínaného Salatína mám i peknú spomienku na najdlhšie spojenie urobené v obedňajšom búrlivom atmosférickom rušení ručnou rádiostanicou Allamat 27 na 4W a 106 cm teleskopickou anténou. Signál zaletel do Bielych Karpát na Lopeník, kde sa mi ozvala prekvapená babka Kosačka. To bolo milé prekvapenie aj pre mňa. Odvtedy sa mi takýto husársky kúsok s ručkou už nepodaril. Neviem pochopiť, prečo sa niekto s „monštrom“ anténou z B. Karpát nedokáže dovolať na Liptov.

 Jožko, koľko rokov pôsobíš na CB pásme?

Cébečkárim“ od mája r. 1996, teda 7 rokov.

 Zvedavá otázka. Aký to je pocit, mať tak krásnu dcéru Moniku a užívať si jeseň života s jej štebotavými otázkami?

Dcérka Monika je moja najmladšia z piatich detí. Je úzko spätá s prírodou, čo na nej pravdepodobne zanechá trvalé pozitívne schopnosti. Je na vrchole pubertálneho obdobia bez väčších problémov, zdravá a výborne sa učí. Verím tomu, že vyšší vek otca je pre dieťa výhodou, lebo otec je pokojnejší, zodpovednejší a má viac skúseností. To ostatné, čo by sa dalo ešte povedať, si nechám pre seba.  

Máš nejaký konkrétny návrh, čo by ešte mohlo byť v časopise Júnošík?

Mne osobne v Júnošíka nechýba nič, skôr by som mal pripomienku k pomerne tvrdým vtipom a ako vieš, deti sú takisto členmi nášho CBRSK a aj čitateľmi Júnošíka, hoci ich nie je veľa. Júnošík 1/2003 je podľa môjho názoru (a nielen môjho) vzorový a zmäkla už i tvrdosť vtipov.

  Na záver nášho rozhovoru čo zaželáš cébečkárom Slovenska?

Všetkým želám veľa zdravia, úspechov, lásky a porozumenia, najmä aby bol pre nich tento rok a rok nasledujúci lepší ako predošlý rok 2002.

Nezostáva mi nič iné, iba ti poďakovať a poprosiť ťa, aby si aj naďalej reprezentoval náš CBRSK a zostal jeho členom až po hrob. Prajem ti veľa elánu so zdravím tela a ducha, nech z kopcov do dolín našej domoviny počujeme čo najčastejšie výzvy na kanáli... „Tu je exp. ČUČORIEDKA, z Nízkych Tatier Jožko Železnô, brejknite sa...“

Kosačka, ďakujem, ale...

(Rozhovor viedla Kosačka Horné Chlebany)

  Teraz je rad na tebe

 Prezraď, uvažuje Rada CBRSK o možnosti poskytovania QSL služby pre členov, vytvorenie P. O. Boxu?

Vzhľadom k tomu, že členmi CBRSK sú cébečkári z celého Slovenska a mnohí aktívni cébečkári sú i členmi domácich CB klubov, nik doposiaľ nemal požiadavku vytvorenia P. O. BOXovej adresy. Obvykle si dajú zaslať QSL lístky na svoje domáce P. O. BOXové adresy. Ku tomu, členský poplatok je iba symbolická 1,-Sk a nebolo by z čoho zaplatiť vytvorenie P. O. BOXovej adresy. Pokiaľ bude mať väčšina členov CBRSK záujem o vytvorenie P. O. BOXovej adresy a poskytne rozumný návrh, čo nebolo, môže byť.

 Plánuje Rada CBRSK organizovať CB stretnutie ako iné CB kluby?

Už v čase, keď sa zakladal klub CBRSK, uvažovalo sa o tom. Dospeli sme k záveru, že je pomerne dosť kvalitne organizovaných CB stretnutí ako sú: Remata, Jelenec, Jahodník, Autocamping Bojnice, Donovaly. To je dostatočné množstvo stretnutí pre všetkých milovníkov rádiových vĺn, takže organizovať ďalšie nemá význam vzhľadom k množstvu cébečkárov na Slovensku. Rozhodlo sa o organizovaní jednej, poprípade dvoch klubových akcií. Zatiaľ zostáva iba pri akcii pálenia Jánskych ohňov.

 Spolupracuje CBRSK s niektorými ďalšími CB klubmi Slovenska a v akom smere?

Hlavným cieľom CBRSK je vydávanie CB mesačníka a v tomto smere je určitá spolupráca v informovaní o stretnutiach, súťažiach a iných akciách tak CB klubov, ako i jednotlivcov.

 Sú členmi CBRSK iba cébečkári alebo nie?

Ďalším cieľom CBRSK je poskytnutie možnosti združovania celých CB rodín a nielen cébečkárov – vlastníkov rádiostaníc, pretože CB vplýva na celú rodinu, keď je v dome či byte zapnutá rádiostanica. Nie je ojedinelým javom, že cez CB komunikujú cébečkári a ich manželky s deťmi. Niektorí členovia CBRSK nie sú vlastníkmi CB rádiostanice, ale chodia na CB stretnutia, portejblovať s cébečkármi a čítajú CB časopis Júnošík. Ďalší zasa majú CB rádiostanice, ale sú viac poslucháčmi a čitateľmi časopisu. Komunikujú iba so svojimi blízkymi - majú CB namiesto telefónu. Máme i takých členov, ktorí vstúpili do CBRSK preto, že ma osobne poznajú a fandia dobrej veci, členstvom ma morálne podporujú a sú čitateľmi CB mesačníka Júnošíka. Sú i takí členovia, ktorí vstúpili do CBRSK z recesie.

 Mohla by si prezradiť kto je najstarším a kto najmladším členom CBR SK?

Samozrejme, mohla. Naj-staršou členkou je Rozálka H.Chlebany (moja matka) 83 r., ktorá je vždy prvou čitateľkou časopisu. Naj-mladšou členkou je Skarletka Vráble vo veku 5 r. (vytrvalá cestovateľka a expedičníčka, ktorá rada komunikuje a tak ľahko nezaspí, keď je v spoločnosti cébečkárov.) K tomu môžem dodať, že doposiaľ je v CBRSK najsilnejšie zastúpená stredná veková kategória, takmer polovica všetkých členov. Veková skladba členov je pestrou paletou všetkých troch generácií, ako aj skladba čitateľov časopisu Júnošíka.

  Cébečkár, ktorý chce odoberať a čítať časopis Júnošík musí byť zároveň členom CBRSK? Alebo je to inak?

Zväčša tí, ktorí odoberajú časopis, stávajú sa i členmi CBRSK so symbolickým členským poplatkom 1,-Sk. Členovia CBRSK majú možnosť prefocovať časopis pre ďalších záujemcov za náklady a symbolickú korunu k nákladom. Členstvo v CBRSK sa stáva morálnou podporou vydávania nezávislého klubového CB časopisu Júnošíka.

 Ako prezidentka CBRSK spolupracuješ s obcou v ktorej je sídlo CBRSK?

Ak sa dá nazvať ústretovosť z mojej strany k OcÚ v smere dokumentovania toho čo obec, resp. Obecný úrad a Jednota dôchodcov organizuje - fotografujem, robím obecnú kroniku a publikácie o obci (pre členov CBRSK, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo o sídle CBRSK), tak potom spolupracujem.

 Má CBRSK sponzorov?

Áno, má, no doteraz nemala firmy a podnikateľov, ale jednoduchých dobrých ľudí z radov čitateľov a členov CBRSK (i nečlenov), ktorí prispievajú morálne, hmotne a finančne na tlač a distribúciu časopisu Júnošíka. Ceny do súťaže pálenia Jánskych ohňov zväčša financujem zo svojho dôchodku. Musím uviesť, že v minulom roku prispeli na ceny v súťaži nielen domáci, ale i cébečkári z CB klubu Česká Lípa. Podstavec prvej ceny, mušky zo žltého kovu urobil Roman Oravec z H. Chlebian. Propagačné kalendáriky robím v počítači a financujem sama tak, ako aj propagačné materiály Jánskej súťaže. Náklady s dopisovaním sú nemalé, ale veľmi ma teší každý dopis (i SMS-ka a e-mail), ktorý dostanem a na ktorý sa snažím odpovedať osobitne každému pisateľovi. Ako bolo uvedené v Júnošíku 3/2003, odpovedala som na viac ako 300 dopisov a každý si ľahko zráta náklady na známky a obálky. Uvádzam to iba z dôvodu otázky, sponzorujem CBRSK zo svojho dôchodku a ako vidieť, nezbankrotovala som. Jesť mám čo, teplo v dome je, strechu mám nad hlavou a aspoň 2-3 krát v roku sa dostanem na CB akcie.

Tento rok má akcia pálenia Jánskych ohňov aj sponzorov mimo cébečkárskej obce. Stal sa ním náš známy slovenský historik, spisovateľ a vydavateľ pán Pavel Dvořák, ktorý dobrými knihami rád podporí staroslovienskú tradíciu pálenia Jánskych ohňov, pretože prináša i na CB pásmo hodnotnú tradíciu Slovienov. Pani Anežka Somorovská – asistentka vydavateľstva RAK - je toho istého názoru. Tak vydavateľstvu RAK, ako aj ľuďom dobrej vôle som povďačná za morálnu, vecnú a finančnú podporu akcie svätojánakej noci.

 Prosím ťa, prezraď, kde na to všetko berieš čas a energiu. Veď napísať vyše tristo dopisov je veľa času. Píšem jeden dopis a trvá mi to prinajmenšom hodinu.

Výhodou pre človeka je, keď na čas vôbec nemyslí a zorganizuje si deň v určitom svojom rytme využijúc všetky „hluché“ miesta. Takými hluchými miestami je popoludňajšie posedenie pri káve, večerné pri čaji, obdobie medzi varením a nočný čas pred spaním. Samozrejme, bez tolerancie rodiny to nie je možné. Na zdroj energie sa ma už viacerí pýtali a vždy je rovnaká odpoveď. Pobyt v samote, meditácia a hlavne láska k životu ako takému a k všetkému čo robím.

Teraz sa ja teba spýtam, čo zaželáš cébečkárom Slovenska na záver nášho rozhovoru?

Priatelia, nech sú čas a doba také, aké sú, vy zostaňte vždy samí sebou, individuality - osobnosti milujúce život a prostriedok, ktorý zbližuje ľudí - vlny éteru CB pásma 27 MHz.

 Rozhovor viedol Jožko Železnô

Mesto a CB rádioklub Trnava

Z histórie mesta

 Mesto Trnava leží v nadmorskej výške 146 m a má rozlohu 71,53 kilometrov štvorcových na ktorých žije 70 286 obyvateľov. Nachádza sa v Podunajskej nížine v strede Trnavskej pahorkatiny. V roku 1925 sa v Trnave našli strieborné keltské mince typu Biatec, archeológovia však našli v katastrálnom území mesta i kosti mamutov a výtvory ľudských rúk z mladšej doby kamennej. Počas Veľkomoravskej ríše sa osídlenie zahusťovalo a rozširovalo.  

Písomná zmienka o Trnave pochádza z rokov 1205-1211. Ako prvé mesto na Slovensku bola povýšená kráľom Belom IV. Roku 1238 na slobodné kráľovské mesto. Trnavčania sú oslobodení od mýta v celom Uhorsku, môžu si voliť farára a majú povinnosť vydržiavať kráľa so sprievodom pri návšteve Trnavy. Trnava bohatla na základe práva vydržiavať osem výročných jarmokov v roku.  

Husiti sa dostali k Trnave v rokoch 1428 a roku 1430. Vtedy sa stretli s vojskami cisára Žigmunda a roku 1432 sa mesta zmocnil husitský hajtman Blažek z Borotína. V roku 1466 zničili mesto bratríci a 1469 požiar. V období Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo. Centrom duchovnej slovenskej národnosti sa nadlho stal kostol sv. Michala, ktorý dal postaviť kapitán Pavol Holý z Hradnej v roku 1498. Po bitke pri Moháči roku 1526 Turci doslova zaplavili uhorskú nížinu a po páde Ostrihomu roku 1543 sa arcibiskup s kapitulou presťahoval do Trnavy. Do roku 1820 sa stala Trnava cirkevným, kultúrnym a sčasti i politickým centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. Kardinál Peter Pazmáň otvoril v roku 1635 univerzitu, najprv len s fakultou filozofickou a teologickou, roku 1667 pribudla právnická a 1769 lekárska. Univerzita s vlastnou tlačiarňou vydala viac ako 5000 titulov. Roku 1629 začal stavebný ruch výstavbou chrámu sv. Jána Krstiteľa (na foto) a univerzitného areálu. Na príkaz cisárovnej roku 1777 presťahovali Trnavskú univerzitu do Budína. 18.stor. sa stalo silnou pákou slovakizácie mesta a keď prišiel do Trnavy Jozef II., prihovoril sa ľudu po slovensky. 

Roku 1831 zo zbierky mešťanov bola postavená budova divadla. Roku 1846 otvorili prvú konskú železničnú trať na území Slovenska s trasou: Bratislava – Trnava. Roku 1872 ju prebudovali na parný pohon a roku 1876 predĺžili do Nového Mesta nad Váhom, Serede a roku 1897 cez Kúty do Břeclavy. Roku 1868 začína výstavba cukrovaru a nastupuje prudký hospodársky rozvoj. V rokoch 1850-1860 sa stala Trnava sídlom novozriadenej Hornonitrianskej župy.  

Roku 1870 bol založený Spolok sv. Vojtecha, ktorý prevzal na seba národné a kultúrne úlohy počas zákazu akejkoľvek činnosti tohto zamerania Matrici slovenskej.  

Po rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení Československa obsadili Trnavu maďarské vojská. 24. 11. 1918 však obsadilo Trnavu československé vojsko. Roku 1945 sa Trnavou prehnal front, mesto nebolo veľmi poškodené. V roku 1922 sa obnovila činnosť starej Trnavskej univerzity s fakultou humanistiky a pedagogiky, neskôr pribudli zdravotná, teologická a právnická. Po reforme štátnej správy v roku 1966 sa Trnava stala sídlom kraja a krajských inštitúcií.  

V roku 1987 bol komplex stredovekých historických budov ako celok vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Národnou kultúrnou pamiatkou Trnavy je deväť univerzitných budov zo 17. a 19. storočia. Jedno z najstarších na Slovensku je mestské opevnenie, fortifikačný celok v rámci okolitých krajín. Fortifikáciu tvoril trojkilometrový kamenný múr, miestami až 10 metrov vysoký a 170 až 230 cm hrubý s 35 štvorpodlažnými hranolovými vežami. V hradbách boli štyri vstupné brány: Horná, Dolná, Lovčická a Malženická, z ktorých dvojice protiľahlých boli naprieč celým mestom prepojené cestou.  

Dominantou Trnavy je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša postavený okolo roku 1380, gotická trojloďová bazilika s dvojvežovým priečelím a barokovými kaplnkami. Najstarším oltárom je ranobarokový oltár Všetkých svätých z roku 1659. Na severnej strane lode postavili roku 1741 kaplnku Panny Márie Trnavskej. V postranných kaplnkách sa nachádzajú vzácne renesančné a barokové epitafy a dva náhrobné kamene. Stavebne najstarším kostolom v Trnave je kostol sv. Heleny na Hlavnej ulici mesta. Postavili ho pri južných hradbách mesta asi v 14. storočí. v rokoch 1363-1368 postavili jednoloďový kostol sv. Jakuba (františkánsky) a v rokoch 1710-1729 trinitári postavili kláštor a jednoloďový kostol Najsvätejšej trojice. Protestantský kostol kalvínsky kostol sv. Jozefa – paulínsky je ranobarokový z roku 1646 s prvkami sliezkej architektúry. Klariský kostol a kláštor dal postaviť rád klárisiek okolo roku 1239 a dokončený bol až v druhej polovici 13. storočia. K cirkevným stavbám patrí aj Arcibiskupský palác postavený roku 1526.  

Na námestí sa nachádza divadlo – empírová stavba a mestská veža postavená ako pozorovateľňa počas tureckého nebezpečenstva roku 1574. V historickom jadre mesta je radnica. Hlavná budova komplexu budov má klasicistický vzhľad, v suteréne sa zachovala krížová klenba. Dominantou Trojičného námestia je súsošie Najsvätejšej trojice pochádzajúce z roku 1695.  

V meste je zimný a futbalový štadión, tenisové kurty, krytá plaváreň, športová hala, letné kúpaliská i možnosť jazdenia na koňoch. V okolí sa nachádzajú atraktivity ako napr. hrad Červený kameň, Smolenice, Dolná Krúpa. Tradičné podujatia mesta sú: LUMEN – festival náboženskej piesne (6. mesiac v roku); DOBROFEST - festival( mesiac 8. august); Tradičný trnavský jarmok počas druhého septembrového víkendu. V Trnave sa nachádza i krajská štátna knižnica, západoslovenské múzeum, galéria a iné.

Primátor mesta(r. 2002) Ing. Bošňák Štefan e- mail:   msutt@trnava.sk    http://www.trnava.sk/

 MESTO A CB RÁDIOKLUB TRNAVA

Otázky kladené v roku 2003 prezidentovi CBRKTT Trnava, Pietrovi    vl.m. Peter MARKOVIČ 

Kontaktná adresa na CB rádioklub Trnava

Ing.Bc. Peter Markovič, Na Hlinách 20, 917 01 Trnava

E-mail:   markovic@vuje.sk ,

Web:   http://www.cb-trnava.sk/ 

  V ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub, ktorí cébečkári sa stali zakladajúcimi členmi?

Prvé rozhovory o založení CB rádioklubu Trnava začali v šiestom mesiaci 1999.

Počas júla a augusta sme sa informovali o možných výhodách a nevýhodách neziskových organizácii. Veľa času nám zabralo štúdium príslušnej legislatívy.

Zakladajúci členovia CBRKTT: Pietro Trnava, Amsliko Trnava, K1 Trnava a Biely Anjel Trnava, Jerry Trnava , ORTA Trnava, PC 12 Trnava, Dodo, Jety, Rogy, Igor všetci Trnava, Bobrík a Dušan Ružindol, Blesk a Bleskulienka Trstín a mnohí ďalší, ktorí nás podporili duševne.

 Keďže CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si povedať, kedy bol CB klub zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v prípravnom Prezídiu do registrácie CB klubu?

CB rádioklub Trnava bol založený v auguste 1999, registrovaný na MV SR: 22 septembra 1999, číslo spisu: VVS/1 - 900/90 – 15709.

V prípravnom výbore boli: Pietro Trnava, K1 Trnava, Biely Anjel Trnava.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Peter-Pietro Trnava, Mária-Amsliko Trnava, Karol-K1 Trnava a Peter-Biely Anjel Trnava, Martin-Jerry Trnava , Milan-ORTA Trnava, Milan-PC 12 Trnava, Robert-Bobrík a Dušan Ružindol, Bohuš-Blesk, Margita-Bleskulinka Trstín.

Uvedené volačky patria aj k najaktívnejším v CBRKTT, zapájajú sa do klubovej činnosti a sú dobrým príkladom pre začínajúcich cébečkarov.  

Ktorí cébečkári sú teraz členmi Prezídia CB klubu?

Prezident: Pietro Trnava, viceprezident K1 Trnava (na foto), viceprezident pre marketing Biely Anjel Trnava, viceprezident pre ekonomiku PC 12 Trnava.

  Aké aktivity vyvíjajú v priebehu roka cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Zúčastňujeme sa na CB súťažiach, taktiež sa zúčastňujeme ne CB stretnutiach Remata, Donovaly, Jelenec, Bojnice. Organizujeme cébečkárske MDD na Plešivej Hore pri Chtelnici, ďalej rôzne expedičné vysielania vrátene expedície s témou.

Momentálne pripravujeme expedíciu s témou, ročník 2003 a ak všetko pôjde dobre, možno budú tento rok až dve expedície s témou. Vysielať sa bude z výbornej cébečkárskej kóty. CBRKTT je vyhlasovateľom súťaže - aktivity „DIPLOM-TRNAVSKÉ ANTÉNY.“

Každú sobotu o 21:00 hod. na kanále č.37 letí tradičná CB burza, ktorú úspešne moderuje K1 Trnava. Nezanedbateľná je naša pomoc začínajúcim cébečkárom, nie len teoretická, ale aj praktická pri stavbe antén a riešení problémov s týmto spojených.

Myslím, že vrcholom našej skromnej činnosti je zapožičiavanie CB rádiotechniky začínajúcim cébečkárom, respektíve menej majetnej mládeži.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta ako napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické trasy, detské olympiády a podobne?

Takúto činnosť zatiaľ nemáme

 Je u vás packet rádio?

Packet rádio v Trnave a okolí veselo cvrliká. Zaoberajú sa ním viacerí členovia CBRKTT.

 Aké plány do budúcnosti s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

Na túto tému sme v CBRKTT viedli obsažné rozhovory, zvažovalo sa všetko pre a proti. Nezanedbateľné je porovnanie packetu s Internetom a zodpovedanie si otázok, ktoré z toho vyplývajú. Momentálne nechystáme nič, nakoľko je v dosahu piešťanský Nód, otázka zostáva otvorená.

 Koľko členov je registrovaných v CB klube?

Členská základňa CBRKTT je pohyblivá, momentálne ju tvorí 26 riadnych členov.

 Na ktorom kanáli sídlia cébečkári CBRKTT?

Kanál č.1 a č. 37, väčšina je „odparkovaná“ na kanáli č. 37.

 Kedy si ty osobne prišiel na CB pásmo a ako si sa k nemu dostal? Bol si skôr rádioamatérom alebo cébečkárom?

S cébečkom som sa dostal do kontaktu ešte za hlbokého „totáča“, samozrejme v tej dobe mali CB stanice výrazne odlišnú podobu a výkon ako dnes. Výraznejšiu činnosť na CB pásme som začal vyvíjať až v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Kvôli dostupnosti som bol skôr cébečkár a až neskôr rádioamatér. Momentálne som držiteľ rádioamatérskeho oprávnenia triedy „C“ a moja značka je OM 2 ATT.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Áno, ja aj členská základňa CBRKTT, (k spokojnosti organizátorov) tvoríme veľké percento účasti na rôznych CB stretnutiach.

Plánujete účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov 2004, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa a Rádioklubu Liberec - „Svätojánske mušky babky Kosačky?“

Tak ako každoročne, aj v budúcnosti áno.

 Kto z cébečkárov CBRKTT chodí najčastejšie portejblovať? - Máte v pláne portejblovanie na kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších kótach republiky?

Medzi portejblové esá CBRKTT patria: Leosh, K1, Jerry, Pietro a Amsliko Trnava. Je nás počuť zväčša z kopcov v okolí, ale máme už za sebou aj veľmi zaujímavé kóty Slovenska, ktoré chceme túto sezónu riadne rozšíriť.  

Môžete našim čitateľom povedať, z ktorých kopcov v okolí najčastejšie vysielate a ako ďaleko doletí signál?

Sú to zväčša kopce Malých Karpát. Signál nám letí od najbližšie vzdialenej ručnej rádiostanice až po antény vzdialené tisíce kilometrov.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu okrem CBRKTT?

CB Fan rádioklub Kosačka, SCBR

 Čo ťa na CB najviac priťahuje a čo ťa vie „vytočiť?“

Veľmi ma priťahuje komunikácia s ľuďmi, CB súťaže a som veľký fanúšik CB stretnutí. Kvôli vlastnému zdraviu sa snažím nenechať vytočiť a vlastne, ani si neviem spomenúť, že by ma niečo v poslednej dobe na cébečku vytáčalo. Všetko funguje ako má ... ?!  

Je známe, že CBRKTT pravidelne vysiela CB burzu. Kedy táto burza začala? Je dostatok prispievateľov do burzy?

Áno, tradičná „CB káčer burza Trnavského CB rádioklubu“ letí každú sobotu o 21:00 hod. na kanále č.37, moderátorom tejto úspešnej a stále žiadanej aktivity je K1 Trnava. CB burza má s malou prestávkou už mnohoročnú tradíciu. Odvysielajú sa v nej on-line príspevky kúpy či predaja chtivých cébečkárov z okolia a v dosahu cca. 80 km, tiež aj príspevky podané telefónom. Burza má trvanie 25 až 45 minút, podľa množstva príspevkov. V poslednej dobe má trvanie skôr 35 až 45 minút, čo svedčí o jej žiadanosti a množstve príspevkov. Pre záujemcov, mobilné číslo na burzu je 0903/ 122 471 a pevná linka 033/ 544 7626.

 Máte aj nejakú spoluprácu s mestom? Myslím tým zabezpečovanie akcií mesta alebo spoluorganizovanie akcií mesta Trnava?

Nie, zatiaľ nemáme, avšak stále sa snažíme komunikovať so zástupcami Trnavy o vzájomnej spolupráci.

 Pokiaľ nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v Trnave bola spolupráca s mestom pri organizovaní akcií pre deti.

Áno, plánujeme stále. Akákoľvek snaha však vychádza navnivoč pokiaľ nespolupracujú aspoň dve strany.

K druhej otázke, či konštatovaniu: Treba si uvedomiť, že v tom čase boli vo volených mestských funkciách úplne iní ľudia ako sú tam teraz. Flintu na vešiak však nevešiame a obmedziť sa na spoluprácu s mestom len pri akciách pre deti tiež nie je to pravé, orechové.

 Máte svoju www stránku, kto ju robí?

Naša klubová stránka má adresu www.cbrktt.miesto.sk . Server „miesto“ je veľmi nespoľahlivý, z toho dôvodu bude naša stránka v dohľadnej dobe premiestnená na doménu www.11m.sk a bude mať adresu www. cbrktt.11m.sk . Správcom stránky je Biely Anjel Trnava a skromne vypomáha Pietro Trnava.( Terajšia www adresa je:   http://www.cb-trnava.sk/)

 Aký je Tvoj názor na CB na Slovensku ako celok, myslím tým globálny pohľad na dianie na CB pásme, v čom sú jeho výhody a nevýhody? Čo by sa dalo zlepšiť?

Momentálne som nadšený! Vysvetlím.

CB pásmo sa svojho času po úpadku živelného nadšenia a nástupu mobilného bómu dostalo do recesie. Po tomto všetkom sa situácia stabilizovala a našťastie sa nestalo to, čo mnohé skeptické hlasy prorokovali, cébečko nezaniklo, zostalo tu a pevne si drží svoje miesto v našich srdciach. Ba čo viac rozvíja sa a napreduje, či už po legislatívnej alebo technickej stránke.

Členská základňa sa vyprofilovala a znovu naberá vzostupnú úroveň a aj o tomto to je.

Spoločnosť, organizácie, kde vládnu len „staré kusy – starí mazáci“ zákonite zaniká, pretože absentuje nová krv, nové myšlienky. Na Slovensku sa musíme učiť komunikovať, komunikovať navzájom medzi sebou a mládežou, cébečko je nám aj v tomto smere veľmi nápomocné a výhodné. Nadväzujú sa nové priateľstvá, budujú sa nové vzťahy, rozširuje sa nám rozhľad a získavame nezanedbateľný prehľad o dianí okolo seba.

Nevýhoda? Seriózna rádioamatérska technika je veľmi drahá a aj napriek tomu, že cébečko v porovnaní s ňou stojí bagateľ, je stále pre mnohých cenovo nedostupné. A žiaľ, musím konštatovať, že aj napriek hospodárskemu zázraku na Slovensku, ceny cébečiek stále rastú.

 Za celý čas čo ťa poznám stal si sa pre moju osobu určitou morálnou oporou, človekom na ktorého je spoľahnutie, ktorý vie a dokáže dodržať dané slovo a ktorý jedná i koná čestne. Vzhľadom k tomuto faktu ti touto formou ďakujem za ľudskosť, ktorá ti nechýba, za pochopenie a úctu a hlavne za morálnu podporu v každom smere, už či sa týka CB alebo obyčajného každodenného života.

  Pietro, využívam príležitosť, keďže sa zaujímam o históriu (a nielen ja), a prosím ťa o láskavosť. Poskytneš mi informácie o predkoch rodu Markovics?

  Áno, poskytnem. Myslím si, že poznanie minulosti pomáha tvoriť budúcnosť a prehlbuje vzťah človeka k pravým hodnotám a nie k nadradenosti.

 GENEALOGICKO HERALDICKÁ SPRÁVA

DENISA GRÓFA PONGRÁCZA de SZENT MIKLOSS et ÓVÁR

O ŠĽACHTICKÓM RODE MARKOVICS de SECULA

  Šľachtický rod Markovics pochádzajúci z Chorvátska, žijúci v Bratislavskej stolici, obdržal 19. februára 1658 erb armálnou potvrdzovacou listinou od Leopolda I.. Adresátom armálnej potvrdzovacej listiny bol Juraj Markovicz so svojim synom Martinom, ako aj Jurajov brat Štefan. Jurajova manželka bola Žofia Presslovich. Juraj mal dvoch synov Martina a Juraja. Už Juraj žil v roku 1667 v Morav-skom Svätom Jáne. Podľa záznamu v  investigačnom protokole z roku 1725, armálna listina nikdy nebola publikovaná.

Najstarší údaj o príslušníkovi rodu žijúcom v Bratislavskej stolici je z roku 1632, kedy Juraj Markovich platil daň 35 denárov v Sekuliach. V roku 1650 si zrejme vylepšil finančné možnosti, v tomto roku zaplatil plnú daň 4 zlaté.

V roku 1659 získali Ján, Peter a Juraj Markovicsovci pozemky od Kataríny a Sidónie Revay v Sekuliach. Neskôr odkúpili Anton a Štefan majetky od Štefana Kocziána v Závode.

V roku 1720 dostali majetky od grófky Barbory Erdödy zo Šaštína na sesie v Borskom Svätom Jure. Časť rodu žila v 17.- 18. storočí v Moravskom Sv. Jáne a časť v Sekuliach.

Markovicsovci - potomkovia Juraja mladšieho (zomrel pred r. 1720) žili aj v Nitrianskej stolici v Topoľčanoch .

V roku 1725 predkladal armálnu listinu, ktorá podľa poznámky nikdy nebola publikovaná.

V roku 1756 sa nechali investigovať: Jakub a Michal, synovia Petra Markovicsa, tiež Michal, Adam a Pavol, synovia Martina Markovicsa. Ján, syn Jána, za nich preukázal armálnu listinu. Je zaujímavé, že v tejto investigácii je listina označená ako okamžite vyhlásená.

Rod Markovics dal katolíckej cirkvi mnoho kňazov.

Krištof Markovics narodený v Trnave bol v roku 1647 licenciovaný pod jurisdikciou Juraja Lippay, kde bol potvrdený a zapísaný aj v roku 1657.

Juraj Markovics bol 2. mája  roku 1680 uvedený do fary v Čajakove (miestna časť Hronoviec).

Martin Ján Markovics zo Sekúl bol zasa v roku 1728 uvedený na faru v Lakšarskej Novej Vsi. Tam založil aj vikariát, ktorý fungoval do konca 18. storočia. Ako kňaz nechal postaviť za pomoci miestnych zemepánov kostol v Uníne a Radimove. Neskôr  vysvätil filiálny cintorín v Lednici. V roku 1743 na fare v Petrovej Vsi bol Martin Ján Markovics nahradený Františkom Polakovičom. Tam 28. marca roku 1745 zomrel a bol pochovaný v kostolnej krypte.

Štefan Markovics sa narodil 11. marca roku 1841 v Koniarovciach. Vyštudoval filozofiu v Trnave a teológiu v Ostrihome, kde bol 8. marca roku 1865 vysvätený. Bol kooperátorom v Okoči, Tvrdošovciach, Veľkých Ludunciach, Kmeťove, Uníne a Suchej nad Parnou. Dňa 28. februára roku 1871 mu bola pridelená vlastná fara v Kostolnej. Ján, gróf Pállfy ho povolal v roku 1878 na svoju službu, kde bol až do konca života.

Ján Rudolf Markovics z Chtelnice bol trinitárom v Zvolensko-Budínskom dištrikte. V roku 1787 bol prvým farárom vo Veľkej Lehote. Zomrel 25. októbra roku 1807 v Hontianskych Nemcoch.  

  POPIS ERBU:

 Podľa Kempelena je v modrom poli na zelenom trojvrší doprava obrátený lev so šabľou. Klenotom je vyrastajúci lev zo štítu, prikrývadlá sú čierno-strieborné a červeno-zlaté. +++ Staršiu pečať z roku 1756 poznáme bez krstného mena majiteľa, nakoľko použil iba skratku mena v popise.

V štíte sa nachádza na trojvrší celý lev držiaci v pravej labe šabľu a v ľavej odťatú tureckú hlavu. V pravom hornom rohu sa nachádza odvrátený polmesiac a v ľavom hviezda. Klenotom je husár držiaci v pravej ruke šabľu.

Poznáme aj otlačok z roku 1834, prísažného Bratislavskej stolice Žigmunda, táto je takmer identická s otlačkom z roku 1756. V štíte je doprava obrátený jednochvostý lev držiaci v pravej zdvihnutej labe šabľu a v ľavej odťatú tureckú hlavu. Klenotom je z koruny vyrastajúci husár bez čiapky držiaci v pravej ruke odťatú tureckú hlavu a pravú má opretú vbok.

 Peterko, vďaka za Ti rozhovor, tak cébečkárom Trnavy a okolia, ako i Tebe, prajem veľa zdravia a síl, tvorivého elánu, úspechov v práci i súkromí v čase budúcom a čo najviac CB spojení od srdca k srdcu. 

Kosačka

MESTO KOŠICE

Vzhľadom k faktu, že mesto Košice je východoslovenskou metropolou, je o ňom písaný rozsiahlejší článok.

  Z histórie mesta  

Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrova-nejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vzťah, ktorý sa vníma ako nemenný.  

Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinu od panovníka. Naviac je mesto jednoznačné aj tým, že v období živej heraldiky dostalo od roku 1502 od štyroch panovníkoch štyri erbové listiny. Predheraldické obdobie 1. Ľalia, 2. Sv. Alžbeta a Heraldické obdobie. Nádherný zlatý kalich z r.1503 s erbom mesta, zdobený drahokamami -  perlami a emailom - z pokladu mestského farského kostola- Dómu sv. Alžbety je od r.1939 nezvestný.

Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický Terajšia radničná budova bola postavená v rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Prímas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta.

V rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa.

Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala M. Spoločníková).

Výskyt erbu po roku 1502

K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol  (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových priestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej sa opäť stala sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice.

Od roku 1307 stálo na čele mesta Košice vyše dvesto osobností, niektoré z nich opakovane. Mená richtárov, mešťanostov, predsedov správnej komisie, predsedov národných, mestských národných výborov a od roku 1983 primátorov Košíc zaznamenáva na ušľachtilom dreve umelecky zhotovená LISTINA STAROSTOV umiestnená v reprezentačných priestoroch Jakabovho paláca.

Mesto Košice vo vývoji

(r.1143-r.1560 )

Mesto Košice leží v kotline, v ktorej archeológovia objavili stopy najstaršieho osídlenia nielen na Slovensku, ale aj na území bývalého Československa. Kedy vznikla osada Košice nedá sa historicky doložiť. Košice sú totiž oveľa staršie ako prvé zachované písomné dokumenty.

r. 1143 - prvá písomná správa vzťahujúca sa na Krásnu nad Hornádom (resp. kláštor v nej) v tesnom susedstve Košíc. Benediktínsky kláštor v Krásnej patrí k najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku. Krásňanské opátstvo s kláštorom sa tu stalo centrom celej Košickej doliny a pravdepodobne i ono mohlo podnietiť vybudovanie a vzrast stredovekých Košíc, o ktorých sa ako o „ville” (pozn. la ville - fr. mesto) dozvedáme až zo správy z roku 1230.

R.1230- prvá písomná zmienka o Košiciach v ľubinskej listine, v ktorej sa spomína kúpa pôdy Košičanmi, kňaz košického kostola i dve hlavné cesty z Košíc; r.1249- Belo IV. udelil hosťom (kolonistom) v Seni všetky slobody, aké mali košickí hostia;

r.1261- Vyšné Košice darované dvom hosťom z (Nižných) Košíc, Samphlebenovi a Oblovi;

r. 1283- spomína sa kostol sv. Alžbety a k nemu patriaci hospital;

r.1290- Košice dostali mestské výsady s autonómiou v správe a súdnictve s právom opevneného mesta (boli obohnané hradbami) a používali pečať. Koncom 13. storočia bol v Košiciach najvyšší orgán štátnej moci pre túto oblasť - Kráľovská komora;

r.1303- zmienka o kostole dominikánov - najstaršej, dosiaľ jestvujúcej sakrálnej stav. v meste;

r.1307- potvrdené stanovy košických kožušníkov - najstarší cechový dokument na Slovensku a v bývalom Uhorsku; - prvá zmienka o košických minciach; r.1310- darovanie Košíc palatínovi Omodejovi a povstanie Košičanov;

r.1311- rezignácia Omodejovcov - mesto prešlo na stranu Karola Róberta;

r.1312- bitka pri Rozhanovciach, Košice prispeli k víťazstvu Karola Róberta nad Omodejovcami;

r.1319- Karol z Anjou oslobodil tovary košických kupcov od cla a mýta v celej oblasti košickej komory ”medzi Tisou a Slanou”;

r.1321- kráľ rozšíril mincové výsady Košičanov (platby aj zahraničnými mincami a drahými kovmi) aj na cudzích kupcov v meste a provincii; r.1342- udelenie privilégia, ktoré zaradilo Košice medzi hlavné mestá kráľovstva;

r.1347- 28. júl - Ľudovít Veľký priznal Košiciam tie isté práva, aké mal Budín. Odvtedy boli Košice v období celého feudalizmu spomedzi všetkých slobodných kráľovských miest v Uhorsku druhým najvýznamnejším mestom po Budíne;

r.1357- mesto spustošil požiar; V prvej polovici 14. storočia nastal prudký rozkvet mesta. Začala sa výstavba dómu sv. Alžbety, ktorý bol po požiari obnovovaný v rokoch 1378-1508. Košice boli centrom remesiel, prosperovali aj v druhej polovici 14. storočia i v nasledujúcich dvoch storočiach.

r.1369- Ľudovít Veľký udelil mestu erb - prvý armáles pre mesto v Európe; - dohoda Košíc a Krakova o obchode v Prusku;

r.1394- prvá zmienka o existen. Mest. školy;

r.1382-1397- začiatky feudálneho panstva Košíc nad poddanskými dedinami Klátov (Vyšný, Nižný), Myslava, Ťahanovce atď.

R.1401- výskyt názvu Slovenská ulica, Hradová (hora) a iných ulíc;

r.1411- Žigmund Luxemburský udelil košickým barchetárom monopolné práva na výrobu barchetu v Uhorsku;

r.1412- 19. apríl - prvé známe snemovanie poslov miest Košice, Bardejov, Prešov, Levoča a Sabinov (Pentapolis);

r. 1446 - písomne zachytené stanovy cechu bohatých kupcov (najstaršie na Slovensku);

r.1453- privilégium na ochranu proti nežiadúcemu prílevu cudzincov - Košice boli jednou z metropol európskeho obchodu;

r.1480- Košice mali (aj s predmestiami) približne 10 000 obyvateľov. V ďalšom období nastala v meste najprv stagnácia, neskôr (v 16. storočí) ekonomický úpadok, ktorý bol zapríčinený preorientovaním obchodníkov na partnerov na pobreží pri oceáne a pri veľtokoch.

R. 1501- založená kráľovská lejáreň diel;

r.1508– ukonč. stav. prác na dóme sv. Alžbety; r.1532- mesto získalo budovu Levočského domu, najstaršiu, exist. svetskú budovu v Košiciach;

r.1556- ďalší ničivý požiar v meste, pri ktorom vyhoreli všetky významné stavby;

r. 1560- v tlačiarni Gál Huszár vytlačený spevník;

ROK 1657- r.1938:

Košice a ich okolie boli často miestom, kde sa rozhodovalo o osude krajiny. Šlo o zápasy medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským; protiturecké boje o záchranu severovýchodnej oblasti Uhorska, nápory výbojného Jána Alberta. V 17. storočí prežívali Košice krušné chvíle protihabsburských stavovských povstaní (Bočkaiho, Betlenovo, Rákociho, Tökölyho), náboženských bojov i sedliackych vzbúr. Tieto nepokoje, časté vojny, krvavé boje, zdĺhavé obliehanie mesta, ako aj vytváranie nových obchodných ciest mali za následok postupný úpadok obchodu a remesiel v meste.

R.1657- 26. február - založenie Košickej univerzity s fakultami teologickou, filozofickou a filologickou;

r.1660- 7. august - cisár Leopold I. Zlatou bulou potvrdil vznik a existenciu Košickej univerzity, ktorá  mala rovnaké práva ako iné univerzity ríše;

R.1776- reorganizácia a zmena Košickej univerzity na Košickú kráľovskú akadémiu (po zrušení jezuitského rádu v roku 1773) s názvom Academia Regia Cassoviensis, ktorá  sa stala pobočkou budínskej univerzity;

r.1778- založená škola na výchovu učiteľov;

r.1784 - vznik hudobnej školy;

R.1802- zriadená prvá košická manufaktúra na výrobu kameninového riadu;

r.1828- v meste bolo 460 remeselníckych dielní;

r.1856- otvorený prvý telegrafný úrad;

r.1859- prvý pokus o založenie podporného robotníckeho spolku v Košiciach;

r.1860- 5. júl - príchod prvého vlaku do Košíc (smerom od Miškolca); - vznik terajšieho Mestského parku;

r.1861- vznik podporného spolku obchodných pomocníkov;

r.1866- utvorená Plynárenská účastinná spoloč.;

r.1869- vznik Samovzdelávacieho spolku košickej remeselníckej mládeže a spolku typografov;

r.1870- 1. september - do používania sa odovzdala časť - 33-kilometrový úsek košicko-bohumínskej železnice Košice- Kysak- Prešov; - začiatky zavádzania plyn. osvetlenia v meste;

r.1872- vznik Hornouhorského múzea; - vznik prvej priemyselnej školy na Slovensku, Vyššieho strojníckeho učilišťa;

r.1873- pre verejnosť otvorený hotel Schalkház;

r.1874- založenie korčuliarskeho spolku;

r.1876- apríl - začal vychádzať prvý robotnícky časopis na území Slovenska Sozial- Oekonomisches Volksblatt;

r.1877- začala sa rozsiahla rekonštrukcia dómu sv. Alžbety (trvala do roku 1896), ktorá  bola po požiari v roku 1775, zemetrasení v roku 1834, povodni v roku 1845 a silnej víchrici v roku 1875 už veľmi potrebná; r.1891- začiatky zavádzania telefónnej siete; - 14. november - do prevádzky odovzdaná prvá časť konskej koľajovej dráhy;

r.1898- začiatky organizovaného športového života (v meste bol založený cyklisticky spolok);

r. 1899 - 28. september - otváracie divadelné predstavenie v terajšej budove divadla Janka Borodáča v Košiciach

r.1907- 17. marec - vyšlo prvé číslo novín - týždenníka Kassai Munkás (Košický robotník),

r.1910- začiatok výroby magnezitového slinku; - 20. august - otvorenie Robotníckeho domu, kde bolo súčasne aj sídlo redakcie Kassai Munkás, knižnica, čitáreň a robotnícky hotel; r.1914- 28. február - začiatok elektrifikovanej mestskej hromadnej koľajovej dopravy;

r.1918- 18. marec - založené Robotnícke konzumné družstvo, prvé spotrebné družstvo na území východného Slovenska; - 29. dec. obsadenie Košíc Českosl. vojskom;

r.1919- 6. jún - príchod maďarskej ČA do mesta;

r.1921- 12. jún - oblastná konferencia KSS- vznik KSČ v Košiciach;

r.1924- máj - predĺžená letecká linka českosl. aerolínií z Prahy cez Bratislavu do Košíc; - 28. október – 1.roč. Košického maratónu;

r.1927- 17. apríl - založenie štúdia Českosl. rozhlasu a začiatok rozhl. vysielania v Košiciach;

r.1929– 1.roč. najstarších viacetapových cyklistických pretekov v ČSL Košice-Tatry-Košice;

r.1935- 24. august - objavený tzv. košický zlatý poklad, ktorý obsahoval 2 920 zlatých mincí, 3 zlaté medaily, zlatú renesančnú reťaz - spolu 10 367 g rýdzeho zlata - dnes stála expozícia Východoslovenského múzea;

r.1937- 25. jún - zriadenie prvej techniky na Slovensku, Vysokej školy technickej M. R. Štefánika;

r.1938- 2. nov. – zač. horthyovskej okupácie mesta.  

ROK 1945–1987:

Prílevom obyvateľstva z ostatných oblastí Slovenska sa počet obyvateľov mesta zvýšil niekoľko násobne. Košice sa stali zo stredovekého „bohatého Uhorského“ mesta metropolou východ. Slovenska.

r.-1945- 19. január - oslobodenie Košíc vojskami 4. ukrajinského frontu; - február - apríl: Košice boli dočasným sídlom prezidenta republ., vlády, SNR a ÚV KSČ; - v dňoch 28. 2.-1. 3. sa uskutočnila košická  konferencia KSS - prvá pracovná  konferencia KSS na území Slovenska oslobod. Sov. Armádou;

r.1945- 4. apríl - utvorenie prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov; - 5. apríl - vyhlásenie Košického vládneho prog.;- 15. september - prvá premiéra v novozaloženom Východoslovenskom národnom divadle (lvan Stodola: Marína Havranová v réžii A. Chmelku)

r.1946- vznik Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva; - založená Štátna vedecká knižnica v Košiciach;

r.1947- založené Technické múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou - prvá expozícia zo zbierok bola verejnosti sprístupnená 24. 1. 1948; r.1948- vznik Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach;

r.1949- vznik VŠ veterinárskej v Košiciach;  

r.1951- zriadená Krajská galéria (v roku 1960 premenovaná na Východoslovenskú galériu);

r.1952- vznik Vysokej školy technickej s fakultami baníckou, hutníckou a ťažkého strojárstva;

r.1955- 1. máj - otvorenie Pionierskej železnice v Čermeľskom údolí (s dĺžkou 5,5 km);

r.1958- začiatok výstavby sídl. Mlynský náhon;

r.1959- 1 . apríl - podpísanie zakladacej listiny Východoslovenských železiarní; - vznik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika; - vznik profesionálneho Bábkového divadla;  

r.1960- 4. január – zač. výst. Východosl. želez.; r.1961- začiatok výstavby rýchlodráhy od ulice Českosl. Arm. po vstupný areál;

r. 1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska Nové mesto (Terasa); - do prevádzky odovzdaný hotel Hutnik; - verejnosť dostala do užívania Dom umenia; r.1964- začiatok výstavby modernej závodnej nemocnice VSŽ v Košiciach –Šaci;

r.1965- 2. jún - v prevádzke vysoká pec č. 1; - obyvateľom začala slúžiť nová poliklin. Sever;

r.1966- 11. máj - začala sa prevádzka na širokorozchodnej Trate priateľstva; - 3. december - vypukol požiar, ktorý ťažko poškodil Urbanovu vežu a zničil vyše 70 metrických centov vážiaci zvon Urbana (z roku 1557);

r.1968- 1. august - MsNV v Košiciach dostal právomoc okresu a k mestu sa pričlenili obce Barca, Košická Nová Ves, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca, Ťahanovce, Vyšné Opátske; - otvorený nový obchodný dom PRIOR;

r.1969- 4. jan.- vznikla Štátna filharmónia;  

r.1971- december - otvorený nový hotel Slovan;

r.1973- december - v prevádzke budova žel.stan.; r.1974– zač. činnosti Domú kultúry ROH VSŽ; - ukonč.výstavby hlavného pavilónu v areáli VŠT; r.1976- 21. január - ďalšia zmena v politických hraniciach okresu Košice-mesto. Ku Košiciam boli pričlenené Kavečany, Krásna nad Hornádom, Šebastovce, Lorinčík; - 10. marec - otvorená nová autobusová stanica; - 29. jún - začiatok výstavby sídliska Dargovských hrdinov; r.1977- 5. júl - začala sa výstavba 50-metrového krytého bazénu na Kirovovej ulici; - 27. august - dokončená reštaurácia Urbanovej veže a otvorená výstava Východoslovenského múzea - Expozícia umeleckého lejárstva na východnom Slovensku; - október - v Dome umenia dali do prevádzky najmodernejší koncertný organ v republike;

r.1979- február - odovzdaný do prevádzky moderný Dom dôchodcov na Garbiarskej ulici. Takýto penzión bol vtedy prvým zariadením svojho druhu na Slovensku, služby pre 162 obyvateľov; - október - počet obyvateľov Košíc  200 000; - november - začiatok výstavby električkovej trate do Krásnej cez sídlisko Nad jazerom; - december - začiatok výstavby Zoologickej záhrady Košice v lokalite Kavečany; 

 r.1980- august - odovzdané do prevádzky kúpalisko pri splave (reštaurácia Ryba); - november - otvorenie Malej scény Štát. divadla Košice Smer v priestoroch býv. kina Partizán; r.1981- počnúc 1. januárom platí nové územnosprávne usporiadanie Košíc (obvody I.-V.); - začiatkom roka bolo v meste evidovaných 30 390 osobných motorových vozidiel; - 26. január - otvorená lôžková časť Fakultnej nemocnice s polikl. v Košiciach s 1071 lôžkami; - september - prvýkrát usporiadali Košické výst. trhy v priest. Všešportového areálu v Košiciach; - sprístupnená expozícia Východoslovenského múzea na nám. Medzinárodného maratónu mieru - Zlatníctvo na východnom Slovensku; - 31 . október - vznikla pešia zóna na Leninovej ulici (dnešná Hlavná ulica),

r.1982- máj - ukončená výstavba krematória; r.1983- 3. február - historická časť Košíc vyhlásená vládou SSR za mestskú pamiat. rezerváciu; - 4. október - začiatok výstavby Domu techniky a mestského kultúrno-osvetového zariadenia znamená aj začiatok prestavby nám. Osloboditeľov; - 17. december - začiatok prevádzky na novej električkovej trate ZŤS-sídlisko Krásna III;

r.1984- 2. január - vylúčenie automobilovej dopravy z pešej zóny; - máj - začiatok výstavby nového sídliska Košice-Ťahanovce.; -september - odovzdaný do používania komplex prvej stavby Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UPJŠ; - september - sprístupnená stála expozícia Východoslovenskej galérie v nových priestoroch na Šrobárovej ulici č. 22 (dnešná Alžbetina ulica)- Košice vo výtvarnom umení; r.1985- 25. január - do prevádzky odovzdaná budova býv. straníckych orgánov na triede SNP 48/A - od r. 1990 sídlo Magistrátu mesta Košice; - apríl - začiatok výstavby nového závodu Slovenských magnezitových závodov v Bočiari; - september - verejnosti odovzdaná prvá časť ZOO záhrady Košice (prístup. euroázijská časť); - 6. október - Svetová rada mieru udelila mestu Košice titul Mesto mieru; r.1987- 25. február - otvorenie nového združeného obch. domu Dargov na nám. Osloboditeľov; - jún - posledné predstavenie baletu, činohry a opery v starej budove Štátneho divadla v Košiciach pred rekonštrukciou a modernizáciou celého jej areálu (divadlo sa presťahovalo do náhradných priestorov - Domu kult. ROH VSŽ; - 1. júl - počet obyv.  mesta dosiahol 238 000; - 4. november - odhalená socha V. I. Lenina pred budovou straníckych orgánov na Tr. SNP 48/A. K jej odstráneniu došlo po novembri 1989.

Medzi významne pamiatky Košíc patria: 2. Dóm sv. Alžbety; 3. Kaplnka sv. Michala;4. Urbanova veža; 5. Štátne divadlo; 6. Levočský dom; 7. Andrášiho palác; 8. Súsošie Immaculata - "morový stĺp"; 9. Župný dom; 10. Stará radnica;  11. Žobrákov dom; 12. Biskupský palác; 13. Jakabov palác; 14. Hotel Európa; 15. Hadík - Barkócziho palác; 16. Pongrácovsko – Forgáčovský palác; /budova Vedeckej knižnice/; 17. Csáky - Dezőfiho palác /budova Ústavného súdu/; 18. Kráľovský dom /budova bývalej Košickej univerzity/; 19. Miklušova väznica; 20. Kapitánsky palác /Slovenské technické múzeum/; 21. Knižnica Jána Bocatia; 22. Východos.múzeum 23. Mestské hradby - Poľná brána, bašty, Chrámové objekty: 24. Kostol dominikánov; 25. Kostol na Kalvárii; 26. Morová kaplnka sv. Rozálie; 27. Kostol sestričiek uršuliniek; 28. Seminárny, predtým Františkánsky kostol; 29. Kalvínsky kostol; 30. Špitálsky kostol sv. Ducha; 31. Evanjelický kostol; 32. Premonštrátny, predtým Jezuitský kostol; 33. Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie; 34. Synagóga na Zvonárskej ulici; 35. Synagóga na Puškinovej ulici; Ostatné historické pamiatky: Stavby, ktoré sa nezachovali do dnešných čias: 36. Gymnázium na Kováčskej ulici; 37. Budova vojenského veliteľstva; 38. Budova železničného riaditeľstva; 39. Hotel Schalkház; 40. Budova starej železničnej stanice; Novodobé pamätníky: Výletné miesta: 41. Pamätník Medzinárodného maratónu mieru; 42. Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka; 43. Pamätník vojakov Sovietskej armády;  44. Hudobný altánok v Mestskom parku; 45. Bankov; 46. Čermeľ. Zo starých čias ostalo málo. Ale to čo im čas ponechal, nazýva sa dnes historickým jadrom. Od roku 1992 prebieha rekonštrukcia Košíc, ktorá vracia mestu historický nádych a krásu.

JUDr. Zdenko Trebuľa  Primátor mesta e-mail:  Mmk01@ccsun.tuke.sk ,    www.kosice.sk

CB V KOŠICIACH

Ako sa darí cébečkárom Košíc povie nám v rozhovore z roku 2003 známy expedičník:

  Sokol Košice vl.m. Martin Baran

 Kontaktné adresy na CB pozitívnych z Košíc:

pošta: Martin Baran, Tri Hôrky 7, 040 11 Košice; e-mail:  om8ark@szm.sk

  http://www.cbrkk.szm.sk/

Osobná www stránka Martina – Sokola Košice:  http://www.om8ark.cnet.sk/    

Rozhovor so Sokolom Košice vedený v roku 2003

 Vedie niekto CB klub Košice alebo ste sa stali iba voľným neoficiálnym klubom?

Podarilo sa mi zistiť, že CB klub Košice (CB KE) je súčasťou Slovenského spoločenstva elektronikov SSE – ktorý JE registrovaný na MV SR, čiže CBKE funguje pod jeho záštitou a je súčasťou vysielacej techniky SSE.

 Si alebo si bol členom CBKE o ktorom si práve povedal?

Nie, nie som, my sme iba voľné združenie bez oficiálnej registrácie.

Si členom nejakého CB klubu okrem CBRSK a ak áno, ktorého?

Nie, nie som.  

Približne koľko cébečkárov je v CBKE?

Ešte pred 5 rokmi bolo v CBKE registrovaných 411 aktívnych cébečkárov v Košiciach a blízkom okolí. V súčasnosti je asi 60..Žiaľ.

Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Košíc a blízkeho okolia?

Aktívne sú používané kanály: 10; 11; 12; 15; 17; 19; 20; 28 (a 32 Classic taxi.)

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CBKE alebo individuálne?

Stretnutia, burzy, portejbly.

 Kto z cébečkárov paketí?

Kongo, Level, Balvan.

 Aké plány do budúcna s CB a paketom sú pred Vami?

V blízkej budúcnosti by sme radi sprevádzkovali novú BBS v Slanských vrchoch. Je nutné ešte doriešiť jeden menší problém.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr.: preteky cyklistov, motokrosy, detské olympiády?

Nie, nechodíme, neboli sme o to požiadaní.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovanými inými CB klubmi Slovenska?

Zúčastňujeme sa, no pravdou je, že dosť zriedka.

 Zúčastníte sa letnej akcie súťaže CBRSK – „Svätojánske mušky babky Kosačky r. 2004?“

Samozrejme, radi by sme. (Aspoň ja áno).

 Keď si začínal s CB, nemal si problémy s postavením antény ?

Pri mojich začiatkoch bolo problémov okolo antény dosť veľa! Samotné postavenie antény nebol až taký veľký problém. Problémy nastali, keď ju bolo treba zladiť, a to sa týkalo najmä tej predošlej ant., ktorú som používal ešte v mojich úplných začiatkoch. Menší problém som mal neskôr aj s 5/8, no ten som ihneď odstránil. V súčasnosti používam ˝. Zladená na PSV 1:1,1. Nerobí mi problémy ani počas daždivých či veterných dní, ktorých si v Košiciach užijeme dosť. Som s ňou  spokojný.

 Kedy si Ty osobne prišiel na CB pásmo, kto Ťa k nemu pritiahol?

Dostal k CB asi pred piatimi rokmi a pritiahla ma k nemu jedna nemenovaná nezisková organizácia, ktorej som bol členom.  

Kto Ťa učil základy CB ?

Cez základy som sa musel dostať sám. Nepomáhal mi nikto. Nikoho som z pásma nepoznal. Najprv som nejaký čas len počúval. Až po určitej dobe som sa začal ozývať a robiť nejaké tie spojenia. Vtedy som mal anténu v byte, priviazanú o stoličku v strede izby, tak si viete predstaviť, ako to „išlo“. Až po pár týždňoch som ju dal na strechu, lebo v tom čase bol ešte sneh. Bola to anténa dosť podobná ku DV, ale DVčka to nebola.

 Chodíte aj portejblovať alebo máte v pláne portejblovanie na kopcoch v okolí Košíc a kto?

Portejblovať chodíme a plánujeme výrazne zvýšiť našu aktivitu v tejto činnosti. Kto? Z Košíc je to Sokol, Level, Kongo.

 Jednou z aktivít CB klubov a jednotlivcov Slovenska sú súťaže spojené s portejblovaním. Najznámejšie sú akcie CB Poľný deň, Éter bez hraníc a celoročná súťaž 1. Slovenská portejblová liga. Samozrejme aj akcia „Jánska noc.“ Zapojíte sa i vy do niektorej, zo súťaží ?

Problémom je to, že v KE je veľmi málo cébečkárov, ktorí prejavujú aký-taký záujem o portejblovanie – fakticky sme traja. Aktivitu prejavujú ešte Vranovčania, ktorých počuť z kopcov pomerne dosť často. Urobiť spojenie s expedíciou je jedna vec a vyškriabať sa na kopec je už niečo iné. Ale.....veď nikoho sa nedá nútiť do niečoho, k čomu nemá kladný vzťah. Nie? Teda zatiaľ neviem, či sa priamo zapojíme do niektorých zo súťaží. Rozhodne sme si dali predsavzatie, že tento rok (i na budúci) nás bude počuť z portejblov východu oveľa častejšie ako doteraz. A keď hovorím oveľa, myslím tým oveľa! Pokúsime sa. Uvidíme, ako to pôjde, a podľa toho sa rozhodneme.

 Z ktorých kót v okolí vysielate a ako ďaleko doletí signál?

Kót je tu viacero. Kojšovská hoľa (1246), Šimonka (1092), Opátka KN08MS (1054), Makovica (981), Dubník (877) a iné. Signál „letí“ celkom pekne. Spomeniem napríklad z Kojšovskej hole - Budapešť, Ukrajina a veľká časť Slovenska; z Makovice – Martinské hole, Poprad, Praha... jednoducho krása.  

4. Čo Ťa na CB zaujíma najviac, a čo Ťa na CB znepokojuje – hnevá ?

Hm, zaujímavá otázka.... Najviac ma zaujíma, resp. sa mi páči nadväzovanie nových známostí a priateľstiev, ochota pomôcť ostatným, široké možnosti využitia CB (paket, DX a ostatné.) No najmä sú to spojenia od srdca k srdcu s dobrými, milými ľuďmi a upokojujúci duch na pásme. Spojenia, nielen na 2, 10 či 100 km, ale aj také, pri ktorých signál preletí pol sveta. Spojenia s ľuďmi, s ktorými sa možno nikdy nestretnete (DX prevádzka). Je to akési  puto, ktoré mňa (nás) k tomu viaže.

Na CB sa mi vyslovene nepáčia ľudia, ktorí si zadovážia rádiostanicu len na to, aby druhým kazili radosť a potešenie z prevádzky. Myslím gumy, arogantných ľudí a tých, ktorí si myslia, že zhltli všetku múdrosť sveta. Toto platilo ešte pred zopár rokmi, teraz je situácia našťastie iná. V posledných rokoch ich je na pásme menej.

  5. Kde sa stretávajú cébečkári a ako často? Myslím Teba a cébečkárov Košíc.

Neviem, ako je to v ostatných mestách, ale u nás sa vytvorili skupiny ľudí, ktorí sa medzi sebou navzájom poznajú. Je to rozčlenené väčšinou podľa kmitočtov - kanálov na CB. Sú aj takí, ktorí sú síce na rozdielnych frekvenciách, no sú nerozlučnkamaráti a stretávajú sa takmer každý deň alebo aspoň každý víkend. Tých je najviac. A nakoniec, žiaľ, sú i takí, ktorí sedia a sedia a sedia LEN na jednom kanáli 365 dní v roku a o ostatných takpovediac neprejavujú záujem. Nie je ich veľa, ale SÚ, a to ma dosť mrzí. Debatujú len medzi sebou a slovo „poď brejk“ nepoznajú alebo nechcú poznať. Preto sa nestretávame všetci, komplet z celého pásma. Ja osobne (my) chodíme na Internet, zájdeme sem-tam aj do reštaurácie na kofolu alebo ... chodievame aj na vyhliadkovú vežu, do Kavečian alebo len tak – do mesta či do prírody tu - v okolí mesta.

Najviac ma trápi to, že na CB (aspoň tu v KE) to už nie je také ako kedysi - pred štyrmi, piatimi rokmi. A asi to už nikdy také ani nebude. Veď posúďte sami - 411 ľudí na CB v jednom meste.....hi,hi,hi ... nemusíte veriť, ale bolo to tak! To, čo nám zostalo, sú len spomienky na tých, ktorí tu boli a z CB odišli. Odišli inde (profi KV, VKV, UKV alebo „inde“); odišli, lebo ich to prestalo baviť (možno kvôli rušeniam v posledných rokoch....?); odišli, lebo ich kamarátstvo sa rozpadlo; alebo odišli tam, kam raz každý musí a so sebou vzali i kus z nás.

  Čo zapraješ cébečkárom Slovenska?

Veľa zdravia, šťastia, úspechov a rodinnej pohody Tebe aj všetkým ostatným.

Sokol, ďakujem za rozhovor a za ochotu podeliť sa s cébečkármi o svoje skúsenosti, postrehy a myšlienky. Prajem veľa zdravia a síl do budúcnosti a čo najviac spojení od srdca k srdcu.

Kosačka

MESTO  POPRAD

Z histórie mesta

 V krásnej Podtatranskej kotline leží mesto Poprad na oboch brehoch rovnomennej rieky, na mieste, kde sa jej tok ohýba na sever. Travertínový odliatok mozgovej kosti neandertálca ako archeologický nález z blízkych Gánoviec svedčí o tom, že v praveku bolo územie osídlené.  

Poprad - najväčšie mesto na Spiši – pozostáva zo samotného Popradu, ku ktorému boli v roku 1945 pripojené Veľká a Malá Spišská Sobota, roku 1960 Stráže pod Tatrami a roku 1977 Matejovce. Názov mesta sa spomína v listine kráľa Ondreja II. Roku 1209, ide však o neúplnú informáciu. Až v roku 1256 sa nachádza v listine kráľa Belu IV. Zmienka a existujúcej osade pod týmto názvom. Po tatárskom vpáde sa obyvateľstvo rozšírilo o o nemeckých kolonistov, ktorí pomohli najmä rastu Spišskej Soboty. I panovník udelil mestu rôzne výhody. Právo poriadať sobotné trhy mali v Spišskej Sobote od roku 1380 a v roku 1567 k nim pribudli ešte dva výročné jarmoky. Boli tu rôzne cechy, stredisko kultúrneho a administratívneho života piatich  miest, ktoré dnes tvoria Poprad. V rokoch 1412-1772 patrilo mesto Poľsku. V tomto čase vynikalo mesto súkenníctvom, mäsiarstvom, obuvníctvom, krajčírstvom. V 17. storočí sa zaznamenáva aj stavebníctvom – postavený bol kamenný most, zvonica a radnica. V roku 1692 boli založené papierne, 1812 pivovar, neskôr drevospracujúca fabrika, tehelne, strojárne – dnešná Vagónka a.s. a mnoho ďalších. Postavenie železnice predstavovalo výrazný obrat v živote obyvateľstva Popradu. V roku 1932 sa stal Poprad okresným mestom. Záujem o Vysoké Tatry prebudil ľudí k rozvoju kultúrneho a spoločenského života, rastu bytovej výstavby. 

Historické a kultúrne pamiatky

Renesančná zvonica v Poprade sa nachádza pri kostole a pochádza z roku 1658. Rímskokatolícky kostol sv. Egídia v Poprade pochádza z 13.stor. je dominantou námestia. Z pôvodnej stavby sa zachovala veža, časť lode a presbytérium.

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa v Matejovciach bol postavený v prvej polovici 14. stor. v gotickom slohu, barokovo upravený v 18. storočí. Najcennejšou súčasťou interiéru je gotický krídlový oltár pochádzajúci asi z r. 1540.

Zvonica v Matejovciach zo 17. storočia má vo vnútri vzácny gotický zvon.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej je dvojloďový, postavený v 13. storočí. Z neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Bronzová krstiteľnica z roku 1439 a strieborná monštrancia z 15. storočia si zaslúžia svoju pozornosť pre historickú a umeleckú hodnotu. Podtatranské múzeum bolo postavené roku 1886 v pseudorenesančnom slohu zásluhou Dávida Husza, propagátora Vysokých Tatier.

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote je neskororománsky, spomínaný v listinách už koncom roku 1273. Roku 1464 goticky prestavaný. Na severnej strane pribudovali zač. 16. stor. kaplnku sv. Anny. Vzácny je aj interiér kostola, hlavný oltár z roku 1516, ktorý je dielom Majstra Pavla z Levoče. Patrí medzi európske umelecké skvosty.

Zvonica (na foto) postavená hneď pri kostole v Spišskej Sobote je renesančná, postavená roku 1598. Postavil ju kežmarský majster U. Meterer. Roku 1728 bola barokovo upravená.

Socha Immaculaty v Spišskej Sobote stojí na voľnom priestranstve pri kostole a je typickým symbolom 13 zálohovaných spišských miest Poľsku.

Evanjelický kostol v Spišskej Sobote bol postavený v klasicistickom slohu roku 1777. V jeho interiéri je cenný oltárny obraz od J. Czauczika z roku 1852.

Mestský dom v Spišskej Sobote bol sídlom mestskej správy. Budova má klasicistickú fasádu.

Poprad je vstupnou bránou na Spiš a do Vysokých Tatier a patrí medzi najväčšie strediská cestovného ruchu na Slovensku. Na územie Spiša zasahuje celý podcelok Popradskej kotliny a východná časť Tatranského pohoria. Okrem množstva kultúrnych pamiatok a nádhernej prírodnej scenérie ponúka mesto svojim obyvateľom a návštevníkom kultúrne a športové možnosti ako sú jazdectvo, krytá tenisová hala, zimný štadión, krytá plaváreň atď. V Poprade je aj najvyššie položené letisko na Slovensku, je vo výške 670 m.n.m.

Primátor mesta Ing. Štefan Kubík (r.2002); E-mail:  mestskyurad@msupoprad.sk   www.pp.miesto.sk   

CB v POPRADE

  sPrezident CB klubu Poprad: Ivan Kamenský - Iron Poprad (na foto)

Kontaktné adresy: Viliam; P. O. Box 29; 059 60 Tatranská Lomnica;

E-mail na Viliama Tatranská  Lomnica:  om0aao@cq.sk

WWW stránka: www.cq.sk  

 Rozhovor s Ironom Poprad konaný v roku 2003

  V ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho zakladateľom?

CB klub Poprad sme založili v roku 2002. Zakladateľmi CB klubu sú Iron, Fokker Poprad a Jano Šuňava.

Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu a sú jeho členmi dodnes?

Iron, Fokker, Janko, Camaro Poprad, Jano Šuňava, Viliam Tatr. Lomnica a Miňo Štrbs. Pleso.

  Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Zúčastňujeme sa pravidelne na stretnutiach Remata a Donovaly, CB Poľného dňa SCBR a vlastných expedícií na K 120 Štrbské Pleso.

Plánujete na rok 2003 zúčastniť sa aj letnej JÚNOVEJ akcie pálenia Jánskych ohňov?

Na túto otázku zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Je ale pravdepodobné, že ANO.

Máte aj svoju pečiatku CB klubu alebo nie?

Pečiatku nie a ani neplánujeme. Práve dezignujeme logo, ktoré budú členovia môcť používať na QSL lístkoch, vizitkách či preukazoch... Keď bude hotové, pošleme cez  e-mail. Zatiaľ neviem povedať, kedy to bude hotové.

Aké plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

V najbližšej dobe chceme uviesť do prevádzky vlastný paketový nod.

Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta s celospoločenským významom?

Nie.

Na ktorom kanáli najčastejšie sídlia cébečkári Popradu?

Nemáme svoj kanál, keď treba, nájdeme sa na prvom kanáli.

Kosačka

MESTO BYTČA

  Z histórie mesta  

Mesto Bytča leží na strednom Považí, v údolí Váhu, uprostred Byt-čianskej doliny. Z juhu chránia kotlinu Strážovské vrchy, zo severu a západu Javorníky.

Prvá písomná zmienka o Bytči je z prvej polovice 13. storočia. V roku 1378 dostala Bytča výsady zemepanského mestečka. Najväčší rozkvet zaznamenalo mesto, keď patrilo rodine Thurzovcov, na konci 16. a začiatkom 17. storočia. Thurzovci boli jedným z najmocnejších feudálnych rodov v Uhorsku a Juraj Thurzo, uhorský palatín, mal svoje sídlo v Bytči. Thurzovci postavili zámok, ktorý patrí medzi klenoty renesančného staviteľstva na Slovensku. Areál zámku tvoria štyri budovy - renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom a arkádovým nádvorím; sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo pre svadobné hostiny svojich siedmych dcér; pôvodne staršia budova prestavaná v klasicistickom štýle a vstupná budova z konca 19. storočia. V zámku sa nekonali len honosné svadby, ale súdili tu pomocníkov krvavej čachtickej panej Alžbety Bátoryovej.

V 17. storočí patrilo mesto a celé panstvo Bytča Esterházyovcom. Za čias Mikuláša Esterházyho sa uskutočnila prestavba pôvodne gotického kostola v duchu baroka. O dokončenie prestavby kostola zasväteného všetkým svätým sa zaslúžili hlavný jágerský prepošt Ondrej Matúšek, bytčiansky rodák. Obstaral pre kostol hlavný oltár s obrazom všetkých svätých v dolnej časti a sv. Ondreja v hornej časti. Umelecky a historicky cenná je drevená kazateľnica z roku 1690. Poslednú prestavbu kostola uskutočnil architekt M. Harminc v tridsiatych rokoch tohto storočia. Vtedy bola na vonkajšiu stenu inštalovaná mozaika Ukrižovaného od bytčianskeho sochára S. Bíroša. Kostol sa nachádza na námestí, ktorým preteká rieka Petrovička. Námestie s priľahlými uličkami tvorí mestskú pamiatkovú zónu.

Okolie Bytče je ako stvorené pre turistické vychádzky. Najkrajšia a najviac navštevovaná je Štátna prírodná rezervácia Súľovské skaly. Vápencové a zlepencové skalné útvary, ruiny Súľovského hradu. Vzácne živočíchy a rastliny priťahujú mnohých návštevníkov. Turisticky atraktívne je aj okolie Hričovského hradu a Hlbocký vodopád. Všetky prírodné lokality v Strážovských vrchoch sú spojené značkovanými turistickými chodníkmi. Pohorie Javorníky zasa poskytuje dobré podmienky najmä milovníkom lyžovania, turistiky a cykloturistiky. Na Čerenke sú dva vleky i možnosť ubytovania a stravovania.

Priemyselné podniky v Bytči výrobným zameraním nepôsobia nepriaznivo na tunajšie životné prostredie. Tradíciu tu má drevárska výroba - najmä lyže, sánky a hokejky značky SULOV, strojárenská výroba (KINEX) a odevný priemysel (MAKYTA). V Bytči je jeden z najstarších pivovarov na Slovensku, ktorý je známy pod značkou POPPER - KONBIER.

Kaštieľ v Bytči - Kaštieľ v Bytči patrí k najzachovalejším renesančným stavbám na Slovensku, ktorý stojí na mieste pôvodného vodného hradu, chráneného vodnou priekopou v blízkosti Váhu. Keď sa tento hrad stal majetkom Thurzovcov, postavil neskôr na jeho mieste v roku 1571 František Thurzo poschodový štvorkrídlový kaštieľ so štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami a arkádovým nádvorím. Stavba kaštieľa pochádza od staviteľa Kiliana z Milána. Kaštieľ bol sídlom Thurzovskej rodiny, ktorá vlastnila mnoho hradov (najmä Oravský zámok) a ktorá podporovala aj renesančnú kultúru.

Okrem kaštieľa v jeho blízkosti postavili Thurzovci aj samostatnú budovu z príležitosti svadby jednej z Thurzovych dcér, tzv. svadobný palác s portálom i oknami bohato vyzdobenými s grafitovými figurálnymi i ornamentálnymi motívmi. Nádvorie kaštieľa, do ktorého sa vstupuje masívnym portálom pod vežou, má dvojposchodové arkády a na stenách prvého poschodia početné nástenné maľby (fresky) antických hrdinov a niektorých vojvodcov. V kaštieli sú zaujímavé aj klenby, kozuby, komín s plastickou výzdobou.

Kaštieľ i svadobný palác menili neskôr často majiteľov a uskutočnili sa tu aj opravy fresiek. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza štátny archív.

Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých na Námestí SR v Bytči - Pôvodný gotický kostol zasvätený Všetkým svätým pochádzal z 13. storočia. Turzovci ho rozšírili a prestavali v renesančnom štýle. Prestavbu robili a roku 1590 dokončili taliansky majstri pod vedením milánskeho staviteľa Jána Kiliána de Syroth. Kostol prešiel ďalšími prestavbami v roku 1696 a po požiaroch v rokoch 1768, 1856, 1904. Posledná prestavba bola vykonaná v rokoch 1937 -38. Bytčiansky farský kostol je jednoloďová stavba so svätyňou a s predstavanou vežou. Kostol má hladkú fasádu s opornými piliermi. Nad vchodom je pozoruhodná kolorovaná mozaika Pána Ježiša. Barokový hlavný oltár s bohatou stĺpovou architektúrou pochádza z roku 1696. Dal ho postaviť roku 1696 bytčiansky rodák titulárny biskup rabský Ondrej Matušek. Uprostred má na plátne maľovaný obraz Všetkých svätých. Na bokoch sú sochy svätcov. V nadstavci je obraz svätého Ondreja, apoštola, a vo vrcholovej časti socha Panny Márie.

Bočné oltáre pochádzajú z roku 1743. Ľavý oltár je s obrazom Nanebovzatia Panny Márie, pravý s obrazom sv. Františka z Assisi. Baroková kazateľnica na severnej strane triumfálneho oblúka je z konca 17. storočia. Vo výklenku vpravo pri hlavnom oltári je namaľovaný obraz pred rokom 1526, ktorý znázorňuje citát z evanjelia podľa Jána 3, 14-21.

  Príhovor pána primátora Ing Petra Korca

Dovoľte, aby som Vám i touto cestou predstavil naše mesto, ktoré sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, na strednom toku rieky Váh, v Žilinskom kraji.

Mesto Bytča je od roku 1996 okresným mestom s počtom obyvateľov cca 11,5 tis. Má bohatú históriu i súčasnosť, je bohaté na krásnu prírodnú scenériu i kultúrne pamiatky. Z týchto stránok sa môžete dozvedieť o samospráve mesta, ktorej hlavné zásady sú zachytené v štatúte mesta, kto v súčasnosti zastupuje občanov v orgánoch mesta, aké platia na území mesta nariadenia, príp. aké sú predložené návrhy nariadení, kedy sa konajú verejné schôdze, ako hlasujú poslanci k jednotlivým uzneseniam mestského zastupiteľstva a aká je ich dochádzka. Ďalej sa tu môžete dozvedieť o činnosti niektorých organizácií zriadených mestom (mestský úrad, mestská polícia, mestská knižnica, technické služby), o tom aké kluby pôsobia na území mesta i o tom čo sa deje u nás v oblasti kultúry, či športu a mnoho ďalších užitočných informácií, ktorých bude postupom času pribúdať. Prajem Vám veľa úspechov pri hľadaní práve toho, čo Vás o našom meste zaujíma.

Primátor mesta Bytča  Ing. Peter Korec (Zdroj z www stránky mesta Bytča: www: www.bytca.sk     Email: msu@za.psg.sk  

 CB KLUB BYTČA

Znak CB klubu Bytča

Rozhovor s Mustafom - prezidentom   CBKB

 V ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho zakladateľom?

CB klub bol založený 1.6.2002. Iniciátormi založenia CB klubu v Bytči sa stali: Lovec Bytča a ja, Mustafa Bytča. 

Od ktorého roku a kto je prezidentom CB klubu Bytča?

Od založenia som prezidentom CB klubu ja, Silvester Daniš volačkou Mustafa Bytča.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Popper, Gambrinus, Lovec, Jožo, Sandokan, Peťo, Jožo 2, Jano, Pino, Monika, Jahôdka, Staroprameň, všetci QTH Bytča.

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári  z CB klubu alebo individuálne?

Spoločne chodíme na túry do hôr na portejblovanie a samozrejme máme i spoločné posedenia.

 Ste naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio?

Naklonení sme inej komunikácii, no v našom klube zatiaľ nemáme „paketistu“, ale čo nebolo, môže byť v budúcnosti. Všetko je vo vývoji.

 Približne koľko členov je registrovaných v CB klube?

V CB klube máme zatiaľ registrovaných 14 členov.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické túry, motokrosy a podobne?

Máme veľmi dobrú spoluprácu s osobitnou školou a radi pomôžeme, keď sme o to požiadaní. Zúčastnili sme sa ako poriadková služba počas jarmokov v Bytči. Cez deň a aj počas nocí zabezpečujeme poriadok na jarmoku, hliadkovali sme pri stánkoch.

Ďalšia akcia sa konala na sv. Mikuláša. Organizovali sme Mikulášsky večierok pre telesne postihnuté deti a následnú diskotéku. Deti boli veľmi spokojné a šťastné. V mesiaci december boli telesne postihnuté detičky v bábkovom divadle v Žiline. Našou úlohou bolo dávať na ne pozor a navigovať ich k autobusom, tam na ne čakali ich rodičia. Konalo sa to v podvečerných hodinách.

  Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Bytče?

Všetci na 5 kanáli okrem mňa, monitorujem 9. SOS a 10. motoristický kanál, aby som mohol pomáhať v prípade autohavárií.

 Plánujete účasť na akciách roka 2003?

Počas roka sa zúčastníme súťaže Prvá slovenská portejblová liga, CB letní polní den 2003 organizovaný CB rádioklubom Česká Lípa, Nočného vysielania akcie Svätojánske mušky babky Kosačky.

 Mieni organizovať váš klub nejakú svoju akciu roka 2003?

V mesiaci marec máme na pláne preteky pre dámy cébečkárky. Letáčik o akcii určite pošleme!

 Akých súťaží ste sa zúčastnili v uplynulom roku 2002?

Mali sme Účasť na akcii pálenia Jánskych ohňov v mesiaci jún, súťažili sme v Prvej slovenskej portejblovej lige a 23 krát sme vyliezli na portejbly vysielať pod stálym volacím znakom „ expedícia ALFA“.  

Mustafa, (na foto) ďakujem ti za rozhovor a všetkým členom CB rádioklubu Bytča prajem čo najviac úspechov v súťažiach, pekných chvíľ na CB pásme 27MHz počas portejblovania i z domáceho QTH a na dôvažok aj perfektnú spoluprácu tak s Mestským úradom, ako aj s osobitnou školou v Bytči. Tebe osobitne ďakujem za záslužnú prácu - monitorovanie 9. a 10. kanála a následné privolávanie pomoci raneným na cestách po autohaváriách.

Kosačka.

SÚŤAŽ CB KLUBU BYTČA

 PRVÝ Slovenský CB pretek

„Žena operátorka“

organizovaný k Medzinárodnému dňu žien CB klubom Bytča

  PROPOZÍCIE

1. Organizátor: CB klub Bytča s SCBR

2. Dátum konania: 7.-9. marec 2003 v čase od: piatok 7. 3. 2003 od 18:00 do nedele 9. 3. 2003 do 12:00 hod.

 3. Cieľom  tohto preteku je spestriť prevádzku CB pásma (hlavne žien).

1.Slovenský CB pretek „Žena operátorka“ je trojdňový pretek týkajúci sa hlavne žien. V súťaži je minimum administratívnych a korešpondenčných úkonov.

Zo strany organizátora nie je tento pretek ničím obmedzovaný. Je to voľný pretek s dĺžkou konania tri dni.

 4. Preteku sa môže zúčastniť každý. Jedinou podmienkou je, že nadpolovičná väčšina spojení musí byť vykonaná operátorkou - ženou.

a) pretekajúci/a sa riadi Všeobecným povolením 1/2000

b) štartovné pre tento pretek je symbolických 50 Sk

c)stanovište (QTH) operátora/ky musí byť na území SR

d)pretekajúci si zvolí pre pretek svoj volací znak a za ním QTH operátora/ky

e)pretekajúci/a si musí viesť denník, ktorý sa skladá z titulnej strany a zápisu o spojeniach

f) titulná strana musí obsahovať:

1.názov pretekajúceho/cej

2.dátum a čas zahájenia a ukončenia vysielania

3. stanovište (QTH) – nie je potrebný jeho lokátor, prípadne podrobný opis miesta

4. použitté CB zariadenie (rádiostanica, anténa...)

5 meno a volačku hlavného operátora/ky a kontakt na  neho

6. volačky ostatných zúčastnených operátorov/iek.

g)zápis o spojeniach musí obsahovať:

1. poradové číslo spojenia

2. dátum a čas

3. volačku protistanice

4. stanovište protistanice alebo popísať miesto. LOKÁTORY NIE SÚ POTREBNÉ.

 5. Za platné sú považované VŠETKY spojenia zapísané v denníku. S každým operátorom/kou je možné za 1 deň uskutočniť dve spojenia. Jedno od 00:00 do 12:00 a druhé od 12:00 do 24:00 hodín.

 6. Bodovanie súťažných spojení je následovné: 1 km = 1 bod

s pretekajúcou stanicou v tomto preteku 1 km = 2 body

 7. Vo vlastnom záujme je vhodné (nie však nutné) štart preteku vopred organizátorovi oznámiť na adresu: e-mail:  pressto@post.sk ; SMS: 0907/694 108 alebo 0905/320 860. Pretek je spropagovaný i na internete, kde je možné vypísať prihlášku:  www.scbr.sk

8. Tento pretek neovplyvňuje ostatné preteky a súťaže konané v SR (napr. Portejblová liga).

Všetky spojenia v tomto preteku sú takisto započítané do Portejblovej ligy (pre tých, ktorí sa jej zúčastňujú) avšak tam sa treba riadiť pravidlami pre Portejblovú ligu.

 9. Konečné poradie zostaví organizátor podľa celkového súčtu bodov, ktoré pretekajúci/a získa zo všetkých spojení.

 10. Pri rovnosti bodov je víťazom pretekajúci/a, ktorý/á uskutočnil/a viac spojení s operátorkami ženami.

Pri rovnosti bodov pretekajúci/a s dlhším spojením.

 11. Z celkového vyzbieraného štartovného a s prispením sponzorov budú zakúpené ceny do preteku 1. Slovenský CB pretek „Žena operátorka“ a pretek bude vyhodnotený na celoslovenskom CB stretnutí Remata 2003, kde budú odovzdané aj ceny víťazom.

 12. Oragnizátor sa zaväzuje, že informácie o jednotlivých pretekajúcich nebude poskytovať ďalej iným osobám.

 13. Denník z preteku je potrebné zaslať najneskôr do konca marca 2003 poštou, emailom, prípadne faxom (info na čísle 0907/694 108 alebo 0905/320 860).

  Kontaktné adresy: Pošta: Silvester Daniš, Bottová 1149/24, 014 01 Bytča

Email: presstoupost.sk    SMS - 0907/694 108 alebo 0905/320 860 , Mustafa, prezident CB klubu Bytča

CB KLUB PIEŠŤANY

  CB rádioklub Piešťany bol založený 28.6.1996 na stretnutí v sedle Havran (340 m.n.m.- JN 88 WN), kde sa stretli dvanásti cébečkári na základe myšlienky Alexa Radošina (na foto), aby bol založený CB klub v Piešťanoch. V uvedený deň sa stali zakladajúcimi členmi CB klubu Piešťany: Alex Radošina (na foto), Havran Radošina (OM5AMA), Meteor (OM3CCT), Roland (SK 037), Cliper, Agent, Pavel–Elba Piešťany, Anton a Fílio Hlohovec, Miro 1, Turista Chtelnica a Ján 19 Brezová pod Bradlom.

V uvedenom roku vyšlo aj prvé vianočné vydanie informácií o založení CB klubu Piešťany, občasník pod názvom :„Spravodaj Havran“, ktorý spracoval Meteor Piešťany (SK 251) a Alex Radošina (SK 282).

Najviac členov mal CB klub v roku 1997.

Stretnutia cébečkárov sa konali obvykle v reštaurácii Magura v starých Piešťanoch alebo pri vode či na Havrane, odkiaľ sa dá vysielať.

CB klub organizoval akcie Ideme z kopca 97 (hlavní organizátori: Virgo, Bahno a Domino Piešťany) a na rozhovor mali pozvaného predsedu UFO klubu na Slovensku.

Druhá akcia Ideme z kopca sa konala vo februári 1999 (organizátori: Virgo, Bahno, Mahony, Mery, Barney, Cliper) a k rozhovoru bol pozvaný riaditeľ Balneologického múzea s témou „archeológia.“

V máji roku 1999 urobili expedíciu Smrekovica z kóty Skalná Alpa (1463m JN98OX) neďaleko Ružomberku Callimero a Mahony Piešťany. 11.8. 1999 od 10:00 do 19:00 usporiadal Callimero, ako hlavný organizátor, expedíciu na Bezovci (743m - JN88XQ) pri príležitosti historického zatmenia Slnka pod názvom: „Zatmenie Slnka alebo Koniec sveta.“ Akcie sa zúčastnili aj cébečkári z CB rádioklubu Trnava, ktorí vydali aj príležitostný QSL lístok.

V roku 2000 nasledovala tretia akcia Ideme z kopca, ktorú organizovali Virgo, Bahno, Domino, Mahony, Mery, Barney, Callimero a Temer 1. S účastníkmi besedoval účastník vojny v Kórei a akcia mala názov Bombardéry nad Sinuji. Pri tejto príležitosti boli vytvorené aj QSL lístky. V roku 2000 (3.-4.júna) sa cébečkári zapojili do súťaže Night Scream 2000 (z Bezovca vysielali Barney a Bahno Piešťany);

30. 7. urobil miniexpedíciu Barney Piešťany a ďalšiu expedíciu v zahraničí Brescia-Roncadelle v Taliansku, odkiaľ sa podarilo urobiť 12 spojení so Slovenskom.

Ďalšiu expedíciu robil Callimero, Barney a Temer 1 Piešťany namiesto plánovanej akcie Ideme z kopca. V čase tejto expedície bol spustený do prevádzky paket NOD SK2NOD, ktorého sysopom je SK2LAC – Callimero Piešťany (na foto).

NOVÁ DUBNICA

 Mestečko Nová Dubnica sa nachádza v okrese TRENČÍN, ktorý má spolu: 275 obcí, rozloha v km2: 4501, počet obyvateľov: 609 828, hustota na 1 km2: 135. Nová Dubnica patriaca do okresu Trenčín leží v malebnom STREDNOM POVAŽÍ v Ilavskej kotline, ktorá sa tiahne od severovýchodu na juhovýchod. Mesto je moderné, mladé, budované v päťdesiatych rokoch, história je krátka a úzko spätá s najbližším okolím. Vznik mesta Nová Dubnica je spojený s rozširovaním sa strojárskych závodov v Dubnici nad Váhom.

Ako rástla výroba v týchto závodoch, zvyšoval sa aj počet zamestnancov. S výstavbou Novej Dubnice sa začalo podľa projekčného návrhu vypracovaného umeleckým ateliérom arch. Jiřího Krohu v roku 1951. O dva roky neskôr bol vybudovaný prvý objekt, domov mladých. 

V roku 1956 bola otvorená prvá materská škola. V tom istom roku sa začala aj kultúrna činnosť otvorením kina Mier, ktoré slúžilo nielen premietaniu filmov, ale aj na poriadanie tanečných zábav. Neskôr v ňom boli vytvorené priestory pre reštauráciu a jedáleň.

Samostatnou obcou sa sídlisko, patriace pod samosprávu Dubnice stalo 1. januára 1957, kedy dostalo názov Nová Dubnica. Po vzniku mesta sa budovala obchodná sieť, vznikla telovýchovná jednota a osvetová beseda, v ktorej bola obyvateľom k dispozícií knižnica. V tom čase vyšlo aj prvé číslo miestneho spravodajcu Hlas Novej Dubnice.

Mesto sa rozrástlo o štvrť Miklovky, v ktorej od roku 1970 dodnes vyrástlo takmer 750 rodinných domov formou individuálnej bytovej výstavby. Prirodzeným centrom Novej Dubnice je Mierové námestie, kde je sústredená obchodná sieť a služby. Svojím prostredím poskytuje príjemný oddych a dáva príležitosť spoločenským sústredeniam. Návštevníci mesta sa môžu ubytovať v hoteli Victoria a Dynamic, kde je k dispozícií reštaurácia a v hoteli Dynamic aj relax centrum s príjemným posedením. 

V meste sú v súčasnosti tri základné školy, Gymnázium sv. Jána Bosca, 5 predškolských zariadení, základná umelecká škola a centrum voľného času. Okrem škôl je v meste deväť záhradkárskych osád. Občanom slúži na oddych aj kino, mestská knižnica, športové kluby a krytá plaváreň. Pre dôchodcov je zabezpečená komplexná lekárska starostlivosť v novom zdravotnom stredisku a v domove dôchodcov. Mesto zabezpečuje stravovanie všetkým dôchodcom mesta. Veriacim občanom mesta slúži kresťanské centrum, ktoré sa nachádza v mestskej štvrti Miklovky.

 V súčasnosti sa v meste nachádzajú spoločnosti: ZTS Elektronika, a.s. - vyrába elektroniku pre riadiace a regulačné systémy, EVPÚ a.s. - projekčný ústav pre elektronické systémy so štátnou skúšobňou, Leoni-Slovakia - vyrába konfekčnú elektroniku, NES s.r.o. - výroba výkonovej elektroniky a zariadení pre priemyselnú automatizáciu, Transmetal a.s. - kovovýroba, ESEX s.r.o. - výroba kuchynského nábytku. Rozširujú sa drobné prevádzky služieb pre obyvateľstvo. V meste sú drobné elektrotechnické spoločnosti, napr. Eling, Kelcom, Q-Nova, RMC.

 Len niekoľko kilometrov na juhozápad od mesta leží historický Trenčín, na juhovýchod svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice, na severozápad romantický Vršatec s ruinami hradu a na severovýchod starobylá Dubnica n/ V. a Ilava. Ilavskou kotlinou preteká rieka Váh na ktorej boli vybudované elektrárne v Ladcoch, Ilave, Dubnici nad Váhom, pri Skalke. Vegetácia Ilavskej kotliny je pestrá. Strieda sa horská vegetácia s prvkami alpínskymi a teplou suchomilnou vegetáciou panónskou.

V minulosti preskúmali tento kraj významní botanici J. Holuby a dr. Brancsík, zakladateľ trenčianskeho múzea. Raritou kvetenstva v okolí N. Dubnice je výskyt ponikleca slovenského na skalnatej pôde Dubovca, ako najjužnejšieho výskytu na Slovensku. Príroda okolo mesta priam láka k nenáročným turistickým vychádzkam ako aj denné navštevovanie lyžiarskych stredísk Homôlka, Mojtín, Vršatec, Zliechov a Čičmany. 

Primátor mesta Ing. Ján Šušaník  mailto:primator@novadubnica.sk

AQUA DUHA LAND

AQUA DÚHA LAND bude centrom aktívneho oddychu a zábavy, ktoré bude slúžiť nielen obyvateľom mesta Nová Dubnica, ale aj ľuďom z iných miest a regiónov Slovenska a zahraničným turistom. Po rekonštrukcii areál ponúkame návštevníkom európsky štandard služieb. Samotný Aquapark bude rozdelený na niekoľko častí. Zachovaný ostáva 50 m bazén. Časť bazénu bude slúžiť ako dojazdová dráha pre 100 m tobogan a kamikadze. V ďalšej časti vybudujeme meandrový bazén s pohybujúcou sa vodou, ktorý umožní návštevníkom pomalú, relaxačnú plavbu v okruhu cca 100 m na nafukovacích kolesách. Osobitnú časť areálu bude tvoriť vodný svet pre deti.

Objekt aqaparku ponúkne aj možnosť športových aktivít - plážový volejbal, adrenalínové atrakcie, bungee trampolíny. Popoludnie budú návštevníkom spestrovať animačné programy, súťaže pre deti aj dospelých, na ktorých sa budú aktívne podieľať aj moderátori a technici Rádia Dúha. Osobitnú pozornosť budeme pri realizácii aquaparku venovať telesne postihnutým občanom. Nová Dubnica nebude slovenskou výnimkou, podobné projekty sa začínajú realizovať aj v ďalších mestách. Veríme, že pozitívnu zmenu do života ľudí prinesie oživenie všedných dní v podobe AQUA DÚHA LANDu a veríme i tomu, že tento projekt nájde od začiatku realizácie až po otvorenie letnej sezóny 2004 podporu u verejnosti.

Generálny riaditeľ Rádia Dúha I. Kováčik

Info:   http://www.novadubnica.sk/   (krátené)

CB KLUB STREDNÉ POVAŽIE

   Rozhovor s prezidentom OCBR volačkou Pupáčik,

 vl.m. Ing. Pavol KOLLÁR uskutočnený v roku 2003

Kedy si prišiel na CB pásmo? Čí bol nápad založiť CB klub vo Vašej oblasti?

Na CB pásmo som sa dostal koncom roku 1994. Náš klub vznikol spontánne na môj popud a popud dnes už nebohého K1-Petra.

 Čo ťa pritiahlo ku koníčku cébečkáreniu? Alebo ťa niekto k nemu pritiahol?

Bol to môj chlapčenský sen, zhovárať sa s niekym bez toho, aby som musel ťahať káble. Od mala som mal blízko k elektrotechnike a elektronike (viedol ma k tomu môj otec). Za čias minulého režimu - cca v roku 1970 otcovi niekto doniesol domov na opravu 2 ks vysielačiek. Používať také zariadenie bolo nebezpečné, hlavne vo veľkom meste, ale aj tak sme sa chodievali potajmä po poobediach hrávať s bratom, jeden na jeden koniec činžiaku a druhy na druhy koniec. Nevideli sme sa, ale počuli sme sa. To mi ostalo. Keď v roku 1994 môj bývalý zamestnávateľ kúpil pre potreby firmy dve stanice COCKER 22 (SY 101), požičal som si ich na pár dní a skúšal, čo to dokáže. Pritom sa mi ozvali fungujúci cébečkári, ktorí poradili po technickej stránke, čo a ako robiť na pásme.

Máš podporu koníčka u členov svojej rodiny?

Nepoužívajú túto techniku (dnes v čase mobilných telefónov), ale radi prídu na Rematu i Donovaly, berú to ako zaujímavú a oddychovú akciu.

Chodíš na portejblovanie preto, aby si urobil čo najviac spojení alebo aby si si tak od srdca pohovoril s priateľmi CB?

Mám strašne málo času na portejblovanie a na takéto akcie (Éter bez hraníc) chodím hlavne preto, aby som trochu vypol z bežných starostí a problémov, niekedy rád niekoho počujem a snažím sa (neúspešne) získať vždy čo najviac spojení. Tak z každého trochu.  

Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky- aký štýl hudby máš najradšej -ľudová, folk, trampská, klasika, jazz a.p.?

Poviem pravdu, na hudbu éteru moc času nemám a hudbu počúvam málo (najčastejšie v aute čo rádio dá). Ale mám rád aj vážnu hudbu (Bachove koncerty) aj rock, aj mnoho iných štýlov.  

Na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti najviac prirástol k srdcu?

Nemám takého kopca.

 Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha alebo dudre a frfle?

Už to zobrala na vedomie a berie to ako môj relax. Spočiatku mala názor, že svoju energiu by som dokázal aj lepšie využiť, ale pochopila, že aj starý chlap musí mať občas nejakú hračku.

 Čo neznášaš na CB pásme a čo Ťa rozčuľuje?

Najviac mi vadí na pásme (a nielen tam) ľudská bezohľadnosť.

 Ako často chodíš na stretnutia CB?

Keď mi čas dovolí (zatiaľ sa mi to darí), chodím na Rematu a Donovaly. Z pochopiteľných dôvodov - ako člen rozšíreného prezídia sa MUSÍM zúčastniť zasadnutia rozšíreného prezídia (aj keď mnohokrát nájsť na to čas je umenie). Ale zatiaľ sa mi to darí. Na iné stretnutia, žiaľ, nie je čas.

 V ktorom mesiaci a roku bol založený CB klub, ktorí cébečkári sú zakladajúcimi členmi?

OCBR Stredne Považie sme založili neoficiálne 3. 8. 1996, počas stretnutia na Šebestovej chate. Zakladajúcich členov bolo asi 25, takže nemá zmysel ich tu všetkých vymenovať.

 Ktorí cébečkári sú členmi Prezídia OCBR?

Momentálne máme prezídium 5 členné: Pupáčik, Démon, Radka, Krpatý a Dano.

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Chodíme na Éter bez hraníc, Poľný deň a nejaké skupinky na portejbly. Sústreďujeme sa na zabezpečenie pretekov horských bicyklov, TruckShow, preteky aut do vrchu, pomoc pri pretekoch minikár na Jankovom Vŕšku, tradičný Vianočný portejbl, zimná burza medzi Vianocami a Novým rokom a pod.  

Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta?

Nielen s ručnými stanicami. Pri takýchto akciách je dobra každá noha, ruka, hlava, stanička, anténa, mikrofón, akumulátor a pod.

 Keďže CB klub má svoje stanovy a pečiatku mohol by si povedať, či bol CB klub zaregistrovaný na Ministerstve vnútra SR a ktorí cébečkári boli v prípravnom Prezídiu do registrácie CB klubu?

Oficiálne sme požiadali Min. vnútra začiatkom júna 2001 o zaregistrovanie. Od 20. 6. 2001 sme registrovaní ako združenie pod názvom „Oblastný CB Rádioklub Stredne Považie“ s IČOm 36123277. Máme aj svoju pečiatku.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Je veľa členov klubu, menej aktívnych a dosť ľudí sa nám vymenilo. Členov, ktorí sú v klube od založenia je dosť a nemá zmysel ich tu všetkých uvádzať, lebo keby som náhodou na niekoho zabudol, môže sa na mňa nahnevať

 Je u vás packet rádio?

Snažíme sa o rozbeh packetu, naši mladí to dostali ako klubovú úlohu.

 Plánujete niečo perspektívne s paketom?

Uvidíme.

 Koľko členov je registrovaných v CB klube? Zoznam 27 ľudí by bol dosť veľký a určite nudný. Na ktorom kanáli sídlia cébečkári OCBR?

Sídlia na 1, 10, 11, 13, 17, 32, prípadne aj na iných kanáloch.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Niekedy sa podarí.

 Plánujete účasť na letnej akcii - „Svätojánske mušky babky Kosačky 2004“, súťaže CBRSK, CB klubu Česká Lípa a Rádioklubu Liberec?“

Zatiaľ nie, uvidíme, možno sa náš názor zmení.  

Kto z cébečkárov OCBR chodí najčastejšie portejblovať? Máte v pláne portejblovanie na kopcoch v okolí alebo aj na vzdialenejších kótach republiky?

Uvažujeme o tom, že sa raz vyberieme na Chopok alebo Lomničák alebo iný kopec a spravíme viacdňový portejbl, ale teraz je naša aktivita v portejbloch trochu utlmená.

 Z ktorých kopcov v okolí najčastejšie vysielate a ako ďaleko doletí signál?

Občas sa objavíme na Baske, Homôľke, Vršatci, Chmeľovej a pod. a lieta to až do Krkonoš.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu?

Áno, som členom SCBR.

 Čo ťa na CB priťahuje a čo ťa vie „vytočiť?“

Priťahuje ma to, že existujú ľudia, ktorí sa vedia na zaštrkotanie v staničke zobudiť, chytiť do ruky kľúč a hodiny ho držať v ruke, počúvať staničku, telefonovať, prípadne vykonávať inú činnosť (a to aj o 02:00 v noci) len preto, aby tomu, čo ma tiež mikrofón v rukách a potrebuje pomoc, aj pomohli. Priťahuje ma aj to, že mnoho mladých ľudí prišlo na to, že rozprávať sa dá aj bez toho, aby som míňal kredit a pri tom kecaní (o ničom - podľa mnohých z nás) nemusím hľadieť na hodiny, kedy ma môj mobilný operátor zruší, lebo som pretelefonoval viac, ako som si mohol dovoliť. Vytočiť ma vie (nie len na pásme) ľudská bezohľadnosť. Chválabohu, na pásme sa to trošku zlepšuje. Keď robíme náročnú akciu, stalo sa nám, že dokonca expedícia nám uvoľnila kanál a popriala veľa zdaru (pri takýchto akciách ide o bezpečnosť a život ľudí a vtedy prestáva sranda).

 Máte aj nejakú spoluprácu s mestom?

Zatiaľ máme spoluprácu s mestom z nášho pohľadu dobrú, mame k dispozícii miestnosť - bývalú požiarnu zbrojnicu - kde sa každú druhú nedeľu v mesiaci vždy o 18:00 schádzame a mesto nám tuto miestnosť požičalo celkom zdarma - za čo sa musíme mestu Nová Dubnica a jeho primátorovi veľmi srdečné poďakovať. My sme zatiaľ nenašli spôsob, ako to mestu vrátiť, možno sa časom nájde akcia, kde nás mesto využije.

 Pokiaľ nie, plánujete niečo v tomto smere? Ako som informovaná, tak v začiatkoch cébečkárenia v Novej Dubnici bola spolupráca s mestom pri organizovaní akcií pre deti.

Zatiaľ nás mesto Nová Dubnica, ani Dubnica nad Váhom a Nemšova neoslovili s požiadavkou. My sme sa boli predstaviť a ponúknuť naše služby. Ak nás oslovia, tak určite vyjdeme v ústrety, pokiaľ to bude v našich silách.

 Máte svoju www stránku, kto ju robí?

Áno, www.ocbr.sk existuje od 1. 7. 2001. Sú tam informácie, ale staršieho dáta. Nieto času na aktualizáciu. Posledná dohoda bola taká, že naša omladina dodá príspevky a ja to na stránku umiestnim. Zatiaľ som nič nedostal. Stránku som spravil a spravujem ja sám.  

Aký je Tvoj názor na dianie na CB pásme. Čo by sa dalo zlepšiť?

Vždy existuje niečo, čo sa dá zlepšiť. Nič nie je ideálne. Som veľmi rád, že SCBR spravil to, čo spravil - mám na mysli generálne povolenie a iné veci, za čo sa treba Alexovi a Marconimu poďakovať a ešte nikto to neurobil. Celkovo sa život CB odohráva v regiónoch (aj CB je spojenie na krátku vzdialenosť) a je len škoda, že máme menej informácií z východnej časti našej republiky. Myslím si však, že netreba nikoho do ničoho siliť a tlačiť a že je dobre, keď nie je horšie. Cébečko je na voľný čas, na pokec, na debatu a nie na to, aby niečo suplovalo alebo vytváralo.

Ďakujem za rozhovor. Kosačka

POVAŽSKÁ BYSTRICA

Z histórie

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov. 

Prvá písomná zmienka  o Považskej Bystrici sa však viaže až s rokom 1316. Písomná zmienka o hrade z roku 1316 sa spája s menom Matúš Čák Trenčiansky. Dejiny mesta sú úzko späté s dejinami Bystrického (Považského) hradu. Najznámejšími majiteľmi Bystrického hradu a panstva boli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Ďalšia známa písomná zmienka o Bystrici pochádza z 13. júla 1330. V roku 1432 bola Považská Bystrica vypálená (nájazdy Husitských vojsk). Plamene pohltili všetky obecné listiny a obyvateľstvo zostalo bez právnych dokumentov. Na ich žiadosť kráľ Žigmund obnovil Považskej Bystrici 23. apríla 1435 jej výsadné práva. V 1458-om roku kráľ Matej Korvín darúva mestečko i s šestnástimi dedinami Ladislavovi Podmanickému za jeho verné služby Huňadyovcom i krajine. Tým začína storočné panstvo rodu Podmanických na hrade Bystrica, rodu, ktorého členovia zohrali významnú úlohu v dejinách celého Uhorska. Ladislavov syn Ján, bratislavský hlavný župan a kapitán bratislavského hradu, zdedil podľa otcovho testamentu i panstvo Bystrica. Dal v mestečku postaviť gotický kostol a stal sa jeho prvým súkromným patrónom, čím získal právo voľby duchovného s biskupským schválením.  

Mimoriadne cenným svedectvom vnútorného života mestečka je listina nazvaná "Articuli Podmanickyani" z 2. januára 1506, ktorou Ján Podmanický ustanovuje v 30 článkoch obecný štatút mesta Bystrica. Okrem iného sa v nej spomínajú cechy: mäsiarsky, tkáčsky, čižmársky, existencii "ľudovej" školy. Považská Bystrica bola spolu s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina. 29. augusta 1526 padol v bitke pri Moháči Jánov brat Michal i uhorský kráľ Ľudovít II.. Druhému Jánovmu bratovi Štefanovi, najstaršiemu biskupovi v Uhorsku, pripadla významná úloha - korunovať nového panovníka. A korunoval ich hneď dvoch. Na tom istom mieste, tou istou korunou. V Stoličnom Belehrade, v roku 1526 Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburgského.

Epitaf Rafaela Podmanického Poslední z rodu, Ján a Rafael, ťažiac z tejto politickej situácie, ako prívrženci Jána Zápoľského násilne obsadzovali panstvá svojich protivníkov a potom žiadali od "svojho" kráľa, aby im na ne udelil donáciu. Po smrti Zápoľského sa usilovali o zmierenie s Ferdinandom II. Turecké nebezpečenstvo im dopomohlo k dohode s cisárskym dvorom, takže v decembri 1544 Ferdinandovi prisahali vernosť. Rod Podmanických vymrel po meči - smrťou Rafaela roku 1558. Náhrobný epitaf s jeho vyobrazením a slovakizovaným textom je zabudovaný v stene predsália rímsko- katolíckeho kostola v Považskej Bystrici, postaveného v 14. storočí. Zomierajú bezdetní, po ich smrti panstvo prechádza do rúk mocného rodu Balassovcov.  

S ich príchodom nastáva pre mesto ďalšie z ťažkých období - storočie stavovských povstaní. Mesto i okolie postupne drancovali vojská Štefana Bočkaya /1604/, Imricha Tokolyho /1679 - 80/, Berczényiho a Očkaya /1707/. Napriek nepriaznivej dobe, panovníci mestu udeľujú ďalšie privilégiá, čím získava prestíž pred ostatnými obcami na okolí.

V roku 1571 kráľ Maximilián dodáva k dvom sviatkom jarmočným ešte dva jarmoky na Troch kráľov a na sv. Trojicu. V 1656 panovník Ferdinand III. udeľuje mestu ďalšie výsady, a to potvrdením jarmokov v pondelok po Kvetnej nedeli a na sv. Vavrinca. Na žiadosť občanov zemepáni ešte potvrdili staré právo výčapu v časoch jarmoku a povolili postavenie jednej píly na vyšnom mlyne. V roku 1716 sa začína sústavné zaznamenávanie obecných záležitostí tzv. Protocolum privilegiati oppidi vagh Besterze. Zo záznamov sa dozvedáme, že hlavou mesta bol richtár, volený podľa zvyku na sv. Juraja, právne záležitosti vybavoval volený notár, majetok mesta spravoval obecný hospodár - gazda. Mesto ďalej zamestnávalo hájnikov, pastierov a hlásnika.  

19. storočie môžeme z pohľadu mesta nazvať storočím pohrôm. Mestečko stíhali povodne, požiare a epidémie. Z dobových dokumentov sa môžeme napríklad dočítať, že: "od 23. do 26. augusta 1813 štyri dni ustavične pršalo, čo zapríčinilo rozvodnenie Váhu. Voda dole prúdom strhávala brvná, stromy, celé domy, ľudí a dobytok. Škody predstavovali miliónové sumy, v Považskej Bystrici zahynulo viac ako sto ľudí."-"6.augusta 1831 cholera skosila prvé obete medzi obyvateľmi mesta a utíšila sa až 14. septembra 1831. Celkom zahynulo 135 ľudí."-" V roku 1832 zhorela jedna časť, v roku 1834 druhá časť mesta." 15. februára 1858 o 8.hodine večer bolo silné zemetrasenie v okolí Bystrického hradu, kedy sa zrútila i veža hradnej väznice." Zákon z roku 1886 zlikvidoval všetky výsadné rozdiely medzi obcami, Považská Bystrica ako poddanské mestečko stratila v zmysle zákona svoje postavenie a stala sa malou obcou, avšak len do 1. marca 1914. Župná kongregácia v Trenčíne ju povýšila na veľkú obec.

Rozvoj spoločenského života nastal až po roku 1918. Vznikali rôzne spolky, školy, menšie podniky. Veľkým prínosom pre mesto bolo preloženie výroby bratislavskej muničnej továrne firmy Roth. Základný kameň výstavby nového závodu bol položený 7. júla 1929. Nové pracovné príležitosti a vzrastajúci počet obyvateľov súvisel aj s výstavbou bytov, kultúrnych, sociálnych a športových zariadení. Počas druhej svetovej vojny dosiahol rozvoj Považskej Bystrice taký stupeň, že sa obec rozhodla požiadať o priznanie charakteru mesta, ktoré mu bolo Zborom povereníkom na zasadnutí 25. júna 1946 priznané. V roku 1948 sa Považská Bystrica stala okresným mestom.  

Úplná prestavba starého mesta na nové, ktorá sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch, zmenila jeho ráz. Medzi ďalšie dnes už kultúrno-historické pamiatky mesta patrí kaštieľ s dvoma nárožnými vežami, vybudovaný pod považskobystrickým hradom, zvaný Burg, renesančný kaštieľ v obci Orlové, kde v súčasnosti sídli Vlastivedné múzeum. Na kopci nad mestom vo výške 391 m.n.m. sa nachádza kaplnka sv. Heleny z roku 1728. 

style="FONT-WEIGHT: 700">Základné informácie  -  Mesto Považská Bystrica je v rámci nového územnoprávneho členenia Slovenskej republiky od júla 1996 sídlom novoutvoreného okresu Považská Bystrica v Trenčianskom kraji.

V meste Považská Bystrica žije viac ako 43 000 obyvateľov, z toho približne 8 000 v mestských častiach. Tie vznikli pripojením k mestu Považská Bystrica pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec. Obyvatelia užívajú viac ako 13 000 bytov, v meste je vybudovaných 80,6 km vodovodných sietí zásobujúcich vodou viac ako 38 000 obyvateľov, 68 km rozvodov plynu pre 12 000 obyvateľov, 42,6 km kanalizácii so 4 čistiarňami odpadových vôd, na ktoré je napojených 34 500 obyvateľov.

Pre potreby obyvateľstva slúži viac ako 60 predajní nepotravinového tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk, 40 zariadení pohostinského typu, 6 hotelov s kapacitou viac ako 500 miest a 2 autokempingy. Považská Bystrica je sídlom mnohých orgánov štátnej správy, spoločenských organizácii, 7 bánk. V meste pôsobí viacero materských škôl, 10 základných škôl a osobitná internátna škola, 2 stredné odborné učilištia, gymnázium a 4 stredné odborné školy.

Územie mesta o rozlohe 89,49 km2 sa rozprestiera v údolí Javorníkov, Strážovskej hornatiny a Bielych Karpát, cez ktoré preteká rieka Váh, čo vytvára krásnu prírodnú scenériu.

Infraštruktúra  - Vývoj zamestnanosti a štruktúru hospodárstva v meste a okrese po roku 1989 výrazne ovplyvnila likvidácia špeciálnej výroby a poľnohospodárskych družstiev. Zrútenie sa gigantu Považských strojárni podnietilo vznik najmä stredného a malého podnikateľského sektora, ktorý má prioritné postavenie v oblasti rozvoja mesta. Samotné Mesto Považská Bystrica znižuje dopad určitých ekonomických opatrení a sprievodných javov hospodárskej politiky štátu u svojich občanov.

Od 22. augusta 1999 má mesto Považská Bystrica družbu s malebným valašským mestom Rožnov pod Radhoštěm, ktoré je významným kultúrnym a najmä turistickým centrom ležiacim v srdci Beskýd a Vsetinských vrchov. Zmluvu o vzájomnej spolupráci podpísali za mesto Považská Bystrica primátor Ing. Ľuboš Lackovič a za Rožnov pod Radhoštěm starosta JUDr. Jaroslav Kubín. Demografická štruktúra mesta

  Považská Bystrica     35 665

  Považská Teplá    412

  Milochov    792

  Podmanín    579

  Zemiansky Kvášov    236

  Horný Moštenec    591

  Dolný Moštenec    705

  Orlové    653

  Považské Podhradie    838

  Šebešťanová    578

  Praznov     646

  Podvažie    554

  Spolu:    43 249  (stav - júl 2002)

 O zábavu a kultúrne vyžitie v meste sa stará mestská organizácia PX CENTRUM.

Tvorivosť detí a mládeže rozvíjajú: centrum voľného času (CVČ), dve základné a prvá súkromná umelecká škola.  Jedna z nich nesie meno bystrického rodáka, akademického maliara Imra Weinera Kráľa (1901-1978).

Na realizácii kultúrnych podujatí sa podieľajú viaceré folklórne súbory (Považan, Mladosť, Ovenka, Bystričan), dychové hudby (Považanka, Strojár) a detské súbory MINI, TIP-TOP, Melódia, súbory súkromnej základnej umeleckej školy manželov Kardošovcov a mažoretky Mesta Považská Bystrica – Artemis. V jednotlivých prímestských častiach mesta pracujú: detský folklórny súbor Manínček v Považskej Teplej, ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina z Praznova, ženská spevácka skupina Teplanka v Považskej Teplej.  Mesto Považská Bystrica a PX CENTRUM v spolupráci s inými kultúrnymi inštitúciami každoročne pripravujú podujatia väčšieho rázu ako sú Považskobystrický jarmok, folklórny festival detských súborov z celého Slovenska, Marikovské folklórne slávnosti, rôzne koncerty v rámci kultúrneho leta, Dni Európskeho kultúrneho dedičstva, Mikulášske a Silvestrovské podujatia.     Do činnosti už spomenutých kultúrnych organizácií patria aj rôzne výstavy, prednášky, divadlá, filmové predstavenia pre deti a mládež. 

V meste Považská Bystrica sídli mestská organizácia - Mestské športové kluby, ktorá obhospodaruje komplex športovísk: krytá plaváreň, letné kúpalisko, zimný štadión, športovú halu a areál tenisových kurtov. Vodná plocha Nosickej priehrady poskytuje možnosti priaznivcom kanoistiky, jachtingu a windsurfingu. Okolité horské prostredie je rajom skalolezcov, najmä Manínska tiesňava, kde sa pravidelne stretávajú fanúšikovia tohoto športu. V rámci športovej činnosti sa mesto dostalo do povedomia vo svetovom meradle v organizovaní majstrovstiev Európy a sveta v súťažiach terénnych motocyklov (Enduro, medzinárodná 6-dňová motocyklová súťaž, motocross) a závodov terénnych automobilov (OFFROAD) v priestoroch motocrossového areálu vo Sverepci.  

Turistika - Považskú Bystricu obklopuje množstvo prírodných krás. Z mesta sa do okolia lúčovito rozbiehajú Strážovské a Súľovské vrchy na ľavej a Javorníky na pravej strane Váhu. V tesnej blízkosti mesta leží Malý a Veľký Manín medzi ktorými je známa Manínska tiesňava, miesto využívané na prímestskú turistiku. I ďalšie skalné útvary v doline Manínskeho potoka, ako je Kostolecká tiesňava s najväčším skalným previsom na Slovensku určite stoja za to, aby si návštevník Považskej Bystrice našiel čas na prechádzku touto dolinou.

Ak sa vydáme proti prúdu Domanižanky, riečky tečúcej cez mesto, dostaneme sa do zákutí Domanižanskej doliny. V tomto malebnom prostredí Strážovských vrchov je obec Domaniža, v ktorej nájdeme starý gotický kostol. Ak ste vyznavačmi ďalekých výhľadov, potom vystúpte na najvyšší vrch tohoto pohoria Strážov, odkiaľ sa otvára kruhový výhľad na rozsiahle horské okolie. Na pravom brehu rieky Váh dvíhajú svoje chrbty Javorníky, slovensko-moravská hranica. Tu nájdeme Papradňanskú a Maríkovskú dolinu, ktoré sú vďaka výborným podmienkam obľúbené hubárske lokality. V zimnom období sú tieto miesta vyhľadávanými lyžiarskymi miestami nielen pre zjazdárov ale i pre bežkárov. 

V posledných rokoch sa pre majiteľov horských bicyklov vytvorili podmienky pre rozvoj cykloturistiky. V okolitých kopcoch si môžu preveriť svoje fyzické schopnosti na viacerých cykloturistických trasách.

Štatút okresného mesta bol Považskej Bystrici zachovaný aj v rámci nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky od júla 1996. Info v  Považskej Bystrici 12. 8. 2002 Ing. Ľuboš Lackovič, v. r.- primátor mesta  www.povazska-bystrica.sk/mesto.htm

 a  http://www.pb.mesto.sk/

POVAŽSKÁ BYSTRICA - PODHRADIE 

Položila som niekoľko otázok nám všetkým dobre známemu činovníkovi a organizátorovi podujatí, prezidentovi CB rádioklubu Považská Bystrica,  

Rafaelovi vl.m. Rudolf CORASSA

 Otázka: V ktorom roku bol založený CB klub V Považskej Bystrici a kto bol jeho zakladateľom?

Odpoveď:  CB rádioklub funguje od roku 1996. V tomto roku sa konal  PRVÝ VIANOČNÝZÁVOD. Oficiálne bol klub založený až 30. 1. 1998. Zakladateľmi sa stali Rafael Pov. Podhradie, Bukovina Brvnište a Kocúr Pov. Teplá.

Otázka: Od ktorého roku si prezidentom CB klubu v Považskej Bystrici?

Odpoveď: Prezidentom som od roku 1996, od založenia CB rádioklubu Pov. Bystrica.

 Otázka: Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu v Pov. Bystrici a sú jeho členmi dodnes?

Odpoveď: Všetci viac-menej fungujú, niektorí viac a niektorí menej.

 Otázka: Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári  z CB klubu alebo individuálne?

Odpoveď: Ako KWB poriadame už na začiatku  uvedený závod od roku 1996. Slovakia CB diplom (aj ty si ho kuriózne získala za 25 spojení) je priebežnou akciou. Ďalej sú to pravidelné spoločenské stretnutia s rodinami v zime „vo fraku“ a v lete pri guláši. Po večeroch denne stretnutia na 29.kanáli. 

Otázka: Je známe, že vo Vašom klube vznikajú dobré nápady a ste naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio. Kto dal návrh na konanie akcie CB telefón a druhá otázka: Je u vás packet rádio?

Odpoveď:  CB telefón nebol naša akcia, ale CB rádioklubu Stredné Považie - Dubnica nad Váhom. Packet rádio u nás je síce kompletné, ale boh žiaľ zatiaľ ešte v krabici. Dúfam že to nepotrvá dlho a bude umiestnené na kóte.

 Otázka: Približne koľko členov je registrovaných v CB rádioklube Považská Bystrica.?

Odpoveď: Registrovaných je 19 členov.

 Otázka: Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr. preteky cyklistov, motokrosy a podobne?

Odpoveď: V spolupráci s rádioklubom OM 3 ROM Považská Bystrica zabezpečujeme turistický pochod „Jilemnického 25-ka“, ktorý je zapísaný aj v medzinárodnom kalendári podujatí.

Otázka: Ak pomáhate zabezpečovať uvedené akcie, pôjdete i tento rok?

Odpoveď: Pôjdeme samozrejme i na budúci rok.

 Otázka: Máte v pláne ísť v roku 2003 do družobného mesta Rožnova pod Radhoštem, kde chodia aj cébečkári z uvedeného moravského mesta a širokého okolia (Ostravy, Přerova atď.) robiac priame prenosy zo stretnutí predstaviteľov oboch družobných miest?

Odpoveď: Zatiaľ sme neboli, ale nič tomu nebráni, určite by to bolo zaujímavé.

Rafael, (na foto) blahoželám k zvoleniu za prezidenta Slovenského CB rádioklubu na Donovaloch 2002.

Ďakujem za rozhovor a prajem čo najviac pekných chvíľ na pásme 27MHz. Nech sa Vám dobre darí a o akcii družobných miest Pov. Bystrica a Rožnov p/Radhoštem pouvažujte, zájdite a napíšte.

Kosačka

 E-mailová adresa Rafaela, prezidenta CB rádioklubu Pov. Bystrica: restamo@post.sk

MESTO ŽILINA

    Z histórie mesta

  Mesto Žilina leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčianka v Žilinskej kotline ohraničenej pohoriami Malá Fatra, Strážovské, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Leží v nadmorskej výške 344 m.n.m. na rozlohe 80,03 km štvorcových s počtom obyvateľov 85 400. Mesto patrí medzi najstaršie a historicky najvýznamnejšie mestá SR. Nachádza sa v údolí rieky Váh, na križovatke dávnych ciest. Strategická poloha ovplyvňovala mesto, ktoré bolo osídlené už v 5. storočí nášho letopočtu.

 Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1208 a už v roku 1312 bola mestom. Historický dokument, listina Privilegium pro Slavis panovník zrovnoprávnil žilinských Slovákov s nemeckými kolonistami v mestskej rade. Dokumentom stredoeurópskeho významu je Žilinská kniha so záznamami z roku 1378. V nasledujúcom období bola Žilina strediskom remeselnej výroby a vzdelávania. Významnou udalosťou dejín sa stalo vyhlásenie autonómie Slovenska roku 1938 a následne ustanovenie Žilinského kraja v roku 1996.

 Žilina je dôležitým strediskom vzdelávania a kultúry.

V meste sídli univerzita so zameraním na dopravu a spoje, Považské múzeum s jedinečnou drotárskou expozíciou, Považská galéria umenia, žilinský zmiešaný zbor. V meste je zrekonštruované námestie, pešia zóna, buduje sa trolejbusová doprava a priamo v meste je vybudované Vodné dielo Žilina, ktoré bude prínosom pre energetiku, protipovodňovú ochranu a možnosti rekreácie.

 Historickým jadrom Žiliny je Mariánske námestie, ktoré si uchovalo azda ako jediné na Slovensku, pôvodné arkády po celom obvode, tzv. laubne, v prízemiach meštianskych domov. Jeho pôvod sa datuje do roku 1300. Uprostred námestia stojí Mariánsky stĺp s Immaculatou.

Na námestí stojí dvojvežový barokový kostol sv. Pavla apoštola z roku 1750. Panorámu mesta dotvárajú dve veže rímskokatolíckeho farského, pôvodne gotického kostola asi z roku 1400, okolo ktorého bolo vybudované opevnenie roku 1540.

Budatínsky zámok postavený na sútoku Váhu a Kysuce, pôvodne vodný hrad, s valcovitou románskou vežou z roku 1250 je dnes sídlom Považského múzea.

 Jedna z najstarších pamiatok jazykovej právnej pamiatky je Žilinská kniha z roku 1378.

 V blízkosti Žiliny sa nachádza pohorie Malá Fatra s Vrátnou dolinou v blízkosti obce Terchova.

Do Vrátnej doliny zasahujú tri národné prírodné rezervácie – Rozsutec, Chleb a Tiesňavy.

Lúčanská Malá Fatra je ďalšia krásna rekreačná oblasť spolu so Strečianským priesmykom a hradom Strečno.

Milovníci histórie si prídu na svoje zaujímavými návštevami okolitých hradov Lietava, Strečno, Starý hrad a Súľovský hrad.

V blízkosti sa nachádzajú i kúpele Rajecké Teplice.

Mestské divadlo sídli na Hornom vale a Hvezdáreň v Makovického dome, bábkové divadlo na Kuzmányho ulici, Dom umenia je na Dolnom vale a Krajská štátna knižnica na Bernolákovej ulici. V meste je krytá plaváreň, tradíciou sú motocyklové preteky a úspešnými športmi sú v súčasnosti vodné športy, basketbal a volejbal.

Primátor mesta Ing. Ján Slota E-mail: msuza@zilina.sk , Web:   www.zilina.sk

CB KLUB ŽILINA

 Kontakt: Marián Hanza, Trnavská 15, 010 08 Žilina  tatkokarlo@rectus.sk

prezentácia CB rádioklubu Žilina www.rectus.sk/cbzilina

 ROZHOVOR s prezidentom CB rádioklubu Žilina

Tatkom Karlom

  Tatko Karlo, v ktorom roku bol založený CB klub u vás a kto bol jeho zakladateľom?

CB klub bol založený približne v roku 1992.

Zakladateľmi sa stali: Paľo, Vírus, Fero Rosinky, Ďuri Sponzor, Miro 1, Korádo, Žilina a Rafael Považské Podhradie.

  Od ktorého roku a kto je prezidentom CB klubu Žilina?

Od decembra roku 2001 je prezidentom Tatko Karlo Žilina.

  Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Paľo Žilina, Vírus , Fero Harley, Fero Rosinky, Dušan Konská, Ďuri Sponzor, Matrix, Korádo Žilina.

  Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári z CB klubu alebo individuálne?

Stretnutia (výmena skúseností, odborné prednášky), účasť na CB súťažiach, dvaja až traja členovia sa zúčastňujú ROB – rádioorientačný beh.

  Ste naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio?

Áno.

  Je u vás packet rádio? Kto z cébečkárov paketí?

Dušan Konská a Fero Žilina sa venujú tomuto druhu komunikácie.

  Približne koľko členov je registrovaných v CB klube.?

V CB klube máme registrovaných 35 členov.

  Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr.: preteky cyklistov, hromadné turistické trasy, motokrosy a podobne?

Nie, zatiaľ sme neboli oslovení, ale v dohľadne je možná spolusúčinnosť so záchranným systémom ALFA -sú to psíčkari.

  Aké plány do budúcnosti s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

Je to jedna z ďalších mét na našej ceste po CB schodoch.  

Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Žiliny?

„Sedíme“ na FM 18. kanál.

 Tatko Karlo, ďakujem za rozhovor. Prajem Vám čo najviac pekných chvíľ na pásme 27MHz a úspechov v súťažiach, ale aj v súkromí. Nech sa vám podarí nadviazať pre obe strany prospešnú spoluprácu s mestom.

Rozhovor viedla v roku 2003 Kosačka

  Čo a ako sa robí v CB rádioklube Žilina

  CB rádioklub Žilina obnovil svoju činnosť z podnetu Paľa Žilina v decembri 2001.

Na svojom (po niekoľkých rokoch) prvom stretnutí rozhodol sa dovtedajší prezident Vírus Žilina odovzdať funkciu kvôli pracovnej zaneprázdnenosti. Vírus je zakladateľom CB rádioklubu Žilina a jeho dlhoročným prezidentom. Pozná ho celá cébečkárska verejnosť a dnes i koncesionovaní rádioamatéri. Touto formou ďakujem Vírusovi v mene všetkých členov klubu za odvedenú prácu, šírenie CB v Žilinskom regióne Že to bola riadna robota, o tom niet pochýb.

Stretnutia sa zúčastnilo 15 členov, zvolili sme nové

Prezídium v zložení: prezident Tatko Karlo Žilina,

viceprezident: Paľo Žilina a ďalší viceprezident: Dušan Konská.

Voľba nového Prezídia bola potvrdená na nasledujúcom stretnutí v januári roku 2002 za účasti 23 členov CB rádioklubu.

V klube máme registrovaných 35 členov od starších, ktorí s prevádzkou na CB pásme majú skúsenosti, cez laikov až po začiatočníkov.

Vek, farba pleti, pohlavie a iné „chuťové bunky“ neboli rozhodujúce.  

Činnosť sme začali pravidelnými stretnutiami raz za mesiac. Schádzame sa na rôznych miestach, napr.: v priestoroch Závodného klubu Slovena, v reštaurácii Kotva, mali sme stretnutie i na jazierku v Brodne atď. Volíme miesta, kde by sme si mohli „separé“ prebrať naše záujmy a pritom nerušili okolie. Prvou témou bolo Vše-obecné povolenie č.VPR-1/2000 na zriadenie a prevádzku obč. rádiostaníc. Postupne sme prešli k ďalším problematikám, hlad po vedomostiach a informáciách bol veľký. Napríklad sme predebatovali témy:

-Prevádzka na CB pásme, komunikačné kanále 1, 9, 10, 24, 25.

-Desatoro cébečkára. (Už je jedenástoro, jedenás-te znie: Keď máš v guli, nevysielaj!)

-Stanovy SCBR a propagácia činnosti.

-Stacionárne antény, zlaďovanie a nastavovanie antén, prostriedky pre zladenie antény, anténne káble.

-Lokátorove mapy – spôsob určovania lokátora – úvod do problematiky.

-Lokátorové mapy II – Európa, Slovensko, ČR a severozápadné Slovensko v mierke 1:100 000 z kuchyne Tatka Karla.

-Predstavenie počítačového programu pre vyhod-nocovanie pretekov na základe zadania lokátora.

-Anténa polka, drôtovka, názorná ukážka konštrukcie, naladenie, výhody a nevýhody rôznych riešení v mechanickom prevedení, poznatky z praktickej prevádzky. 

Lektori boli z domáceho CB rádioklubu: Fero Harley, Milan Brodno, Fero Rosinky, Ondro Dolina Turie, no a Tatko Karlo Žilina. Boli aj zo susedného považskobystrického CB klubu, konkrétne jeho prezident Rafael Považské Podhradie.  

Okrem odborných tém sa zaoberáme aj kultúrnosťou prevádzky a možno povedať, že z bohapustého skákania si do reči, chodenia jedného cez druhého a podobných začiatočníckych chorôb sme sa prepracovali ku kultivovanému spôsobu komunikácie. Naše verné kolečká – „nočníčky“ už zaznamenali účasť aj 25 staníc v jednu chvíľu a „ukérovať“ takéto koleso dá predsa len zabrať. Stretnutí sa nezúčastňujú len cébečkári zo Žiliny, ale i z Martina, Bytče, Rajeckej doliny a prišli aj chalani z Vysokej nad Kysucou. Sú to stretnutia všetkých bez rozdielu členstva v SCBR alebo CBRSK, či neorganizovaní.

Po odprednášaných témach sa spontánne vytvoria menšie krúžky, kde si vzájomne vymieňame skúsenosti z prevádzky na CB pásme, DX spojenia, QSL lístky a pod. Na stretnutí v apríli a máji roku 2002sme dali širšiu informáciu o CB stretnutí Remata vrátane diskusie k opakovačom a vydali sme info 1 - 4 o organizovaných pretekoch v prvom polroku 2002 so stručným výpisom dátumov konania a podmienok jednotlivých súťaží ako napr.: Súťaž Svätojánske mušky babky Kosačky; CB Night Scream závod 2002; Prvá Slovenská portejblová liga; Éter bez hraníc.  

Snaha podať čo najkomplexnejšiu informáciu a čo najširšiemu okruhu cébečkárov s použitím „tamtamovej“ metódy jej ďalšieho šírenia, vrátila sa v aktivite. V prvom roku „novodobých dejín“ nášho CB rádioklubu sme sa zamerali už i na také úspechy, s ktorými sa možno pochváliť v rámci známeho:  „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!“

-CB Poľný deň: Umiestnenie na 8.mieste exp. Kriváň – Janko Tatra Martin a Paľo Turany, na 11. mieste exp. Polom-  CB klub ZŠ Brodno – Milan Brodno;

-Éter bez hraníc: Umiestnenie na 3.mieste v SR exp. Kriváň ST 01 – Janko Tatra Martin, Paľo Turany celkovo 11;

Na 4. mieste v SR exp. Medveď BT 06 Milan Brodno a spol. celkovo 15;

Na 9. mieste v SR exp. Oblazov BT 05 Tatko Karlo a Katarína Žilina, celkovo 27;

Z 9 exp. zo Slovenska boli 3 z nášho CB rádioklubu Žilina; I keď exp. Oblazov uzatvárala celkové po-radie, bolo to značkou: „Netrúbte na mňa, robím čo môžem.“

- Night Scream závod 2002: umies-tnenie na 1.mieste Janko Tatra Martin, Paľo Turany; Na 3.mieste Tatko Karlo Žilina, z troch expedícií, ktoré sa zúčastnili preteku boli 2 z nášho klubu.

- Svätojánske mušky babky Kosačky: umiestnenie: na 5.mieste v spojeniach Janko Tatra Martin; Na 1.mieste v napísaní príspevku o zážitku z Jánskej noci na portejbly Tatko Karlo Žilina (zdieľal 1.miesto spolu so stanicou Zvíře Zlín ČR);

-Medzinárodný pretek CB Letní polní den ČR organizovaný CB klubom Česká Lípa: umiestnenie: na 2. mieste v SR ET 04 Janko Tatra Martin, Paľo Turany, celkovo: 40

Na 4. mieste v SR: ET 69 Milan Brodno, celkovo: 46;

Na 5. mieste exp. Kohútka ET 94 – Mustafa Bytča, Majo 1 Bytča, Tatko Karlo Žilina, Matrix Žilina. Spoločná exp. CB klubov Žilina a Bytča, celkovo: 58;

Z 81 prihlásených staníc bolo vyhodnotených 66 expedícií a z 5 zúčastnených zo Slovenska bolo 2 a pól z nášho CB rádioklubu Žilina.

Z ďalších akcií: účasť na AMA Holice (Majo 1, Mustafa a Jahôdka Bytča, Tatko karlo Žilina a Števo Zvolen);

Stretnutia: Donovaly,

AMA Turany, aktívny

podiel na exp. Mosty, ktorú realizoval Milan 42 Hr. Králové. Milana sme prevzali „do opatery“ na slovenskom území a zrealizovali sme vysielanie z Martinských holí – Jano Tatra Martin, Paľo Turany, Majo 1 Bytča, Tatko Karlo Žilina. Milan 42 na spiatočnej ceste domov - vlakom – vysielal z rúčky vo vlaku a podarilo sa s ním urobiť spo-jenie Jankovi Tatra keď prechádzal cez Martin a s Tatkom Karlom Žilina, ktorý s Milanom strávil dobu čakania na rýchlikový prípoj zo Žiliny domov.

Potešiteľné je, že sa nám spoločne podarilo opätovne oživiť pásmo i na severozápade Sloven-ska. Sme prosto partia so správnou diagnózou a verím, že nám to aj vydrží.

 Brejk! Brejk! Žilina žije! Tatko Karlo Žilina

MESTO MICHALOVCE  

  Z histórie mesta

 Mesto Michalovce sa stalo prvým sídlom CB rádioklubu Zemplín v roku 1999.

 Michalovce ležia v severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec. Sú centrom Zemplína. Vo Veľkomoravskom období tu stála osada pri brode cez Laborec. Prvá písomná zmienka je z roku 1244, kde sa spomínajú pod menom Myhal. Ako sídlu hradného panstva Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa rozvíjalo ako zemepánske mestečko poľnohospodárskeho charakteru s málo rozvinutými remeslami. Roku 1449 získavajú právo poriadať dva výročné trhy. Husiti dobyli hrad roku 1453. Od 16.stor. bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat. Od 17. stor. sú zakladané cechy remeselníkov a v roku 1867 tu už pracovalo 49 remeselníckych dielní. Roku 1867 získali Michalovce štatút veľkej obce. Železničné spojenie sa datuje rokom 1871 a v rockoch 1919-1923 boli sídlom župy. V roku 1922 vzniklo gymnázium Pavla Horova, sídli tu aj pobočka Ekonomickej univerzity v Bratislave a pobočka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V meste pôsobili tri významné osobnosti: - maliar Jozef Teodor Mousson, básnik Pavol Horov a pedagóg – kňaz a humanista ThDr. Štefan Hlaváč.

Kaštieľ vznikol prestavbou vodného hradu šľachtického rodu Nagymihályi. V 17.-18. stor. dostal kaštieľ barokovú podobu a v 30.rokoch bol prestavaný v klasicistickom slohu, rozšírený o bočné prízemné krídla. V parku kaštieľa bola roku 1977 odkrytá najvýchodnejšie situovaná rotunda na Slovensku z čias Veľkomoravskej ríše.

K významným sakrálnym pamiatkam patrí kostol narodenia P. Márie, pôvodne gotický zo 14. stor., roku 1749-1760 barokovo upravený, barokovoklasicistický gréckokatolícky chrám Narodenia P. Márie z rokov 1770-1772 a gréckokatolícky chrám Sv. Ducha z roku 1931-1934. Ďalšia z kultúrnych pamiatok je neogotická kaplnka na Hrádku– mauzóleum rodiny Sztárayovcov, postavená podľa kaplnky sv. Michala v Košiciach roku 1893-1898 a kláštor rehole redemptortistov.

Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, Zemplínska šírava, Vinianske jazero a Morské oko. Ubytovanie: Hotel Jalta. Zemplínske múzeum – kaštieľ, Kostolné námestie, expozície: prírodovedná, umelecko-historic-ká, archeologická, etnografická a vinohradnícka. Kult. zariadenie Zemplínska hvezdáreň, Zemplínska knižnica a Dom Matice slovenskej. Tradičné podujatia: Zemplínske slávnosti piesní a tancov – medzinárodný folklórny festival (júl) a Zemplínsky jarmok (august).

 Ing. Jozef Bobík – primátor mesta E-mail:  msumi@ke.psg.sk http://www.michalovce.sk/

CB RÁDOKLUB ZEMPLÍN

CB rádioklub Zemplín založil Imnex Michalovce v roku 1999.

Už v roku 2000 mal viac ako 60 členov z celej Zemplínskej oblasti. Vzhľadom k faktu že Imnex pracuje v zahraničí, nebolo možné nadviazať s ním kontakt, aby som s ním urobila rozhovor o začiatkoch a trvaní CBRKZ v Michalovciach. Siaham preto do archívu a prinášam čitateľom časopisu prvý pozdrav vo forme QSL lístka a moju reakciu style="BACKGROUND: #d9d9d9">.

BACKGROUND: #d9d9d9;  QSL lístok zo Zemplína

Na minuloročnom stretnutí Remata 98 som zaregistrovala poznámku cébečkárov západoslovenského regiónu, že okrem Prešova a Popradu nie sú dostačujúce kontakty s cébečkármi východného cípu Slovenska. Neprešiel ani rok od Rematy a prišla potešujúca správa od Imnexa z Michaloviec v podobe QSL lístka, na ktorom je napísané o založení CB klubu Zemplín dňa 6.12.1998. Po písomnom privítaní CB klubu Zemplín vo veľkej rodine CB klubov Slovenska som následne dostala dopis, z ktorého vyberám:

„Vzhľadom k tomu, že náš región na východe Slovenska je pomerne rozsiahly, rozhodli sme sa založiť CB klub, ktorý by združoval „fandov“ CB pásma 27 MHz. Nachádzame sa v kraji známom pod názvom Zemplín, preto je náš klub pod hlavičkou  „CB klub Zemplín“.

 Združuje cébečkárov z okolitých obcí a miest ako napríklad: Trebišov, Sobrance, Veľké Kapušany, Vranov nad Topľou, Snina atď. Na ustanovujúcej schôdzi ma členovia zvolili za prezidenta CB klubu Zemplín. Pri zakladaní klubu mi všestranne pomáhali Malaga a Jožo - Trebišov, ale nielen oni. Všetkým, ktorí priložili ruky k spoločnému dielu, patrí moja vďaka.

 Od založenia klubu sme mali tri stretnutia na kopcoch a jeden „CB Poľný deň“ v lokátore KN08TS. Uvádzam ho preto, lebo sme počas tohoto dňa spisovali všetky volačky v okruhu 100 km, aby sme ich mohli poskytnúť do Callbooku 99.

Najmladším účastníkom CB Poľného dňa bol Batman (13 rokov), najstarším - veselá kopa -Fero z Remetských Hámrov - 49 ročný. Akciu finančne podporili Jožo, Dodo a Cobra.

 Plánujeme ešte ďalšie tri stretnutia a každé na inom mieste Zemplína. Vychádzame do terénu k svojim členom. Ako som už uviedol, náš región je rozsiahly a nie je možné, aby sme sa mohli všetci stretávať pravidelne na jednom mieste napríklad v nejakej reštaurácii, ako to je zvykom v iných mestách Slovenska. Stretávame sa jedenkrát mesačne na expedíciách a hlavne pravidelne na pásme.

  V CB klube Zemplín máme doteraz 53 členov s vekovou hranicou od 10 do 50 rokov a 70% z toho tvoria študenti.

Zatiaľ nie sme zaregistrovaní pri MsKS (Mestské kultúrne stredisko), nevidíme žiadne obojstranné výhody. Pokiaľ ty, Kosačka, alebo niekto iný z CB klubov Slovenska má nejaké skúsenosti o prospešnej spolupráci s MsKS, tak budem rád, ak niečo v tomto smere zverejníš v časopise. Potom pouvažujeme o tom viac a hlbšie. Máme záujem o kontaktné adresy CB klubov Slovenska kvôli informovanosti o rôznych akciách mimo nášho regiónu. Pokiaľ to bude možné, radi sa zúčastníme stretnutí, súťaží a pod. poriadaných cébečkármi.

Všetkým cébečkárom dobrej vôle prajem veľa pekných spojení, vydarených expedícií a úspešných stretnutí v tomto roku zvanom „predvečer“ dvojtisícročia.

Toľko z prvého listu Imnexa Michalovce, zakladateľa CB klubu Zemplín.

F oto: (Zakladateľ CB klubu Zemplín Imnex Michalovce druhý zprava.)

MESTO VRANOV nad TOPĽOU  

 Vzhľadom k tomu, že od 14. februára roku 2003 sa stalo sídlom CB rádioklubu Zemplín mestečko Vranov nad Topľou, uvedieme základné údaje z jeho histórie

 Z histórie mesta

Vranov n/T. leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách rieky Tople a agradačnom vale Ondavy. Na území mesta bolo objavené sídlisko z rímskej doby. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1270, mesto ako súčasť hradného panstva Čičva sa dostalo do vlastníctva šľachtica Rainholda, pána z Rozhanoviec. Od roku 1414 sa Vranov vyvíjal ako poddanské mestečko so strediskom remesiel, obchodu a sídlom kláštora františkánov, ktorý zanikol v čase reformácie. Roku 1461 získal právo skladu, roku 1607 boli obyvatelia zbavení povinnosti platenia mýta. Roku 1672 až do roku 1786 tu bol kláštor paulínov. Roku 1831 bol Vranov centrom východoslovenského roľníckeho povstania.

Historické a kultúrne pamiatky mesta: Najcennejšou je sakrálna pamiatka, neskorogotický rímskokatolícky kostol Panny Márie, založený ako františkánsky v poslednej tretine 15. stor., po zničení roku 1578 bol znovu postavený. Koncom 19. stor. bola veža kostola prestavaná v duchu romantickej pseudogotiky. Cenný je interiér, stropné maľby sú od významného českého maliara Krackera a rezbárske práce z dielne košického sochára J. Hartmana. Vzácne je barokové súsošie sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie s Ježiškom z roku 1770. Zreštaurované súsošie sa nachádza v rímskokatolíckom kostole sv. Františka z Asissi. Ďalšou pamiatkou je kostol evanjelickej reformovanej cirkvi postavený v duchu secesie v prvej tretine 20. stor. a kláštor paulínov (na mieste kde stál v 15. stor. kláštor františkánov). Zaujímavé sú priestory zaniknutého stredovekého opevneného sídla – vodného hradu z 15. stor. a dom Dr. Cyrila Daxnera, ktorý tu žil v rokoch 1938-1944. Na dome je pamätná tabuľa. Výtvarník Július Muška, ktorý žil v obci Čičava v rokoch 1934-1946, daroval mestu do obrazového fondu 337 výtvarných diel.

Rekreačná oblasť Domaša je najčastejšie navštevovanou oblasťou. Je to priehradné jazero v horskom prostredí Nízkych Beskýd napájané vodami rieky Ondavy. Jej dĺžka je 14 km, max. šírka 4 km a celková rozloha 14,22 km štvorcových. Podmienky na rybolov. Aktívna rekreácia je možná v Slanských vrchoch s prírodnými a technickými zaujímavosťami.

Ubytovanie: Hotel Rozkvet a tradičné podujatia: Zemlínsky maratón (1.máj), Vranovské zborové slávnosti (jún), Vranovská dvadsiatka - medzinárodné chodecké preteky (jún), Zlatý gaštan – celoslovenská súťaž spevákov populárnej piesne (september).

Ing. Milan Muška – primátor mesta (r.2002)

E-mail:  msu@vranov.sk http://www.vranov.sk/

 

Po dohode s Orlom Vranov nad Topľou vl.m. Jozef CHOCHLA  

v poradí druhý prezident CB rádioklubub Zemplín, vznikol nasledovný rozhovor.

Má CB klub Zemplín svoje stanovy a pečiatku CB klubu?

Áno, má pečiatku i stanovy. Imnex Michalovce mi odovzdal materiály CB klubu Zemplín.

 Koľko registrovaných členov je v CB klube Zemplín?

V CB klube Zemplín bolo viac ako 60 členov. Členstvo sa zre-dukovalo na niekoľko stálych milov-níkov CB ako napr.: Kapitán Vranov, Kargo a Čertík Pozdišovce, Bageta Laškovce, Škorpión senior a junior Majky Michalovce, Megy, Jana, Charlie Vyšné Ne-mecké, Kondor Vranov n/Topľou, Rado a Ľubo Čakľov, Miro Rodinná oblasť.

 Ktorí cébečkári sú členmi CB klubu od jeho založenia dodnes?

Škorpión Michalovce, Bageta Laškovce, Kargo a Čertík Pozdišovce, Condor Vranov n/Top., Megy a Jana Vyšné Nemecké a samozrejme zakladateľ CB klubu - Imnex Michalovce.

 Ktorí cébečkári sú členmi prezídia CB klubu Zemplín?

Rado, Megy a Jana, Concor, Kargo a Škorpión .

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú členovia klubu alebo individuality?

Najčastejšie stretnutia na kopcoch počas víkendov spojené s expedičným vysielaním.

 Kto z cébečkárov Vranova paketí?

Zatiaľ neviem o tom, že by  niekto paketil.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami nejaké akcie mesta Vranov?

Nie sme registrovanou organizáciou a z toho vyplýva, že sme nemohli byť oslovení predstavenstvom mesta, aby sme vypomáhali pri nejakej akcii, ktorú mesto organizuje.

 Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Vranova a Michaloviec?

Na 10 a na 38 kanáli sídlia Vranovčania, na 14 a na 10-tom cébečkári Michaloviec.

 Kedy si ty osobne prišiel na CB pásmo a kto ťa k nemu pritiahol?

Vysielam už asi piaty rok a môžem povedať, že CB ma stále drží a som rád, keď môžem komunikovať s kamarátmi v čase, keď som doma. Pracoval som mimo Vranova a prvé čo sa mi v Bratislave stalo bolo, že po vysielaní z miesta pri hrade mi ukradli zo zadného vrecka ručku Allamatku 27. Stalo sa to v električke. Odvtedy som zostal bez kontaktov cez CB počas troch mesiacov práce v Bratislave. K CB ma pritiahol Kobra Vranov.

 Zúčastňujete sa stretnutí a súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Ako vieš, tento rok som sa zúčastnil stretnutia Jelenec 2003 pri Nitre a súťaže Svätojánska stovka. V budúcnosti... uvidím čo a ako bude. Faktom je, že nemáme šancu bodovať v súťažiach organizovaných inými CB klubmi Slovenska, pretože sme skrytí za našimi veľhorami Tatrami.  

Orol, musím upozorniť, predsa len máte možnosť zapojiť sa do súťaže, robiť spojenia, zapisovať ich a posielať do celoročnej súťaže Prvá slovenská portejblová liga, ktorú organizuje CB klub Nigght Scream. Pokiaľ ide cébečkárom o zapojenie sa do diania CB a nie iba o výhru, tak uvedená súťaž je jedna z možností ako na to.

 Plánujete účasť na letnej akcii pálenia Jánskych ohňov 2004?

Ja určite áno, pokiaľ budem doma a verím, že od nás pôjdu i ďalší cébečkári.

 Portejblujete na kopcoch?

Chodíme na Šimonku, Makovicu, Javorovú chatu, Medvediu horu, Dubník, Počičvanský hrad, Vihorlat, Viniansky hrad atď. Zväčša sa dá dohromady veľká partia cébečkárov z Vranova, Michaloviec, Košíc, Trebišova i Prešova a vždy je portejblovanie takmer familiárne s guláš party a riadnou nočnou výhrevnou konzumáciou domácich špecialít. Chodíme na celé víkendy, ale i na otočku, čiže na jednu noc.

 Si členom aj nejakého iného CB klubu okrem CB klubu Zemplín a CBRSK?

Dostatočne mi stačí členstvo v uvedených dvoch CB kluboch. Túžil som viesť CB klub u nás a túžba sa mi splnila. Čaká ma veľa práce, pretože nie je jednoduché zaujať ľudí tak, aby mali záujem o celoplošné CB dianie.

Čo ťa na CB najviac priťahuje?

Stručne povedané, dobrá nálada, zábavné chvíle s priateľmi CB a možnosť oddychu s relaxom nielen pri vysielačke doma, ale aj s vysielačkou v prírode.

 Plánujete do budúcnosti portejblovanie na kopcoch?

Áno, plánujeme a aj v zimnom čase tak, ako sme boli aj v minulom roku.

 Čo zapraješ cébečkárom?

V prvom rade ďakujem cébečkárom Vranova zato, že zostávajú verní CB. Všetkým cébečkárom prajem veľa spojení, porozumenia, rodinnej pohody a hlavne čo najviac zdravia.  

Orol, už tvoja volačka napovedá o lietaní. Nech ti to riadne ďaleko lieta po vlnách éteru a lietaj od jednej stanice k druhej, aby si mal široký spolok dobrých ľudí so záujmom o konverzáciu na jednej frekvencii, na CB pásme 27 MHz. Vďaka za rozhovor. 

Kosačka.

Na foto: Prezident CBRKZ -  Orol Vranov n/T.

STRETNUTIE CÉBEČKÁROV SLOVENSKA A UKRAJINY

 Keď bol pred časom Orol Vranov n/Topľou v Chlebanoch, hovorili sme spolu i o možnosti spojenia počas Jánskej noci s priateľmi CB na Ukrajine v blízkosti hraníc SR, konkrétne z Užhorodu a možné osobné stretnutie s nimi. Že Orol Vranov n/Topľou nemá ďaleko od slov k skutkom som sa presvedčila, keď mi priniesol do Chlebian príspevok o osobnom stretnutí s cébečkármi z Užhorodu.

Po debatách s Dídžejom – Slavom Užhorod a dohovore s Jankou a Megy Vyšné Nemecké sme si vybavili víza a už nám nič nebránilo v predsavzatí navštíviť priateľov CB za hranicami Slovenska. Je pekné slnečné ráno, nasadám na bicykel a upaľujem do Vyšného Nemeckého pre Janku a Natašu. Bohužiaľ, Janka nemohla ísť, tak sme o pol siedmej vyrazili na bicykloch vo dvojke, ja a Megy.

Na hraničnom prechode nás čakal Vasil Užhorod a onedlho po ňom prišiel za nami usmiatý Didžej Užhorod, ktorý nás pozval na návštevu. Po odložení bicyklov do batožinového priestoru dispečingu taxislužby nás priatelia zaviedli do miestneho múzea pozrieť si exponáty, medzi ktorými sa nachádzali aj moji predkovia „vypchaté“, orly (dúfam, že mňa tak nevypchajú po smrti!). Po prehliadke múzea sme zašli na návštevu k Sergejovi, kde sme boli veľmi srdečne prijatí a uhostení. Medzitým Dídžej s Vasilom urobili nákupy. Osviežení sme pokračovali v ceste. Vasil nás svojim autom vyviezol k zrúcanine Niveckého hradu s prekrásnou vyhliadkou na okolie. Po prechádzke prírodou smeruje auto k chate v záhradnej osade vo výške asi osemsto metrov nad morom. V dobrej nálade sa pripravuje živánska, hovoria sa i vtipy a čas rýchlo letí. Osobne sa stretnúť a byť v prírode s priateľmi zo zahraničia, ktorých pravidelne počujeme na CB pásme, môcť ich vidieť, podať im ruku a prežívať s nimi spolupatričnú chvíľu... to je niečo, čo sa nedá opísať slovami, to človek musí len prežiť. Verím, že priatelia z Ukrajiny prídu za nami na Slovensko a budú sa aspoň tak dobre cítiť, ako sme sa my cítili u nich.  

Pokiaľ budete mať cestu na Ukrajinu, dajte výzvu na Dídžeja – rádioamatéra Slava UX0DE, Sergeja, Vasila, Mikyho či Charlieho Užhorod. Určite sa vám aspoň jeden z nich ozve, sú pravidelne na CB pásme. I touto formou im ďakujeme za pozvanie, pekné prijatie, zaujímavý program, ktorý pre nás zorganizovali, pohostenie a hlavne za veľmi dobrú atmosféru, ktorá nám spríjemnila pobyt medzi nimi, v ich domove.

Orol Vranov nad Topľou

MESTO TOPOĽČANY

 Z histórie mesta

 Mesto Topoľčany sa rozprestiera na úrodnej Nitrianskej pahorkatine, časti Podunajskej pahorkatiny (nížiny) a na rieke Nitre. Najstaršie archeologické nálezy sú zo staršej doby kamennej. V mladšej dobe bronzovej bolo územie už trvalo obývané.

 Najstaršia písomná zmienka existuje v listine, ktorou kráľ Belo III. Mesto daroval, vtedy mali názov Topolnach. Počas storočí mali viac majiteľov. v 13.stor. patrili načas Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, jeho synovec dal postaviť hrad. Mestské privilégia získali koncom 13.stor. Žiaľ, listina sa nezachovala. Počas panovania Karola Róberta sú už kráľovským mestom. Obrat v živote mesta nastal roku 1389, keď ich kráľ Žigmund daroval feudálom a stali sa poddanským mestom. Neskôr sa mešťania za poplatok vyku-povali z poddanských povinností. Spory pretrvávali až do 18. stor.  Od roku 1341 mali husiti

v moci hrad, neskôr mesto. Odišli roku 1434 po výkupnom.

V okolí Topoľčian sa dlho zachovali myšlienky husitského hnutia, najmä medzi drobnými zemanmi. V 15. stor. Obklopovali mesto hradby a bol tu sklad soli, ku tomu sa vyberalo i mýto. Turci dobyli mesto roku 1599 a zničili ho.

V 17. stor. sa rozmohli remeslá. Okrem nich  sa obyvatelia zaoberali pestovaním šafránu a obchodovaním s ním (šafraníci). Trhy a jarmoky v meste však preslávilo obchodovanie s vlnou. V 19. stor., od roku 1881 vedie Topoľčanmi železnica. 

Prvé priemyselné podniky založili v druhej polovici 19. stor. vzniká octáreň, pálenica, sladovňa, parná píla a továreň na nábytok. V medzivojnovom období pracujú menšie potravinárske prevádzky a továreň na káble. Topoľčany reprezentujú v súčasnej dobe elektrotechnické, strojárske a nábyt-

kárske a vyhľadávané potravinárske výrobky. Sú predurčené na poľnohospodársku výrobu svojou polohou a známe sú i v zahraničí hlavne pivom Topvar. Z kultúrno-historických pamiatok je zaujímavý kaštieľ na pôvodne renesančných základoch s parkom. Roku 1945 vyhorel. Na námestí stojí rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol. Za mestom na úpätí Považského Inovca pri obci Podhradie sa nachádza zrúcanina gotického hradu. Jeho časť v 19. stor. zrekonštruovali

Na dovolenkový oddych slúži rekreačná oblasť Duchonka, Podhradie a Nemečky. Ubytovanie pre turistov je možné na Zimnom štadióne.

Primátor mesta Ing. Pavol Segeš E-mail:  topolcany@topolcany.sk

CB RÁDIOKLUB TRÍBEČ

  Rozhovor s prezidentom CBRK Tríbeč Topoľčany

 Felixom Ludanice vl.m. Bohumil VALENT

 konaný v roku 2003 

Kontakt: CB RK Tríbeč, P.O.Box 24, 955 01Topoľčany 1

Internet :  http://www.rktribec.11m.sk/

E-mail :  rktribec@11m.sk

 V ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho zakladateľom?

Zakladateľom CBRK Tríbeč boli v decembri roku 2000 Felix Ludanice a ostatní nižšie spomenutí členovia.  

 Kto je prezidentom CB klubu ?

Prezidentom CB RK Tríbeč Topoľčany som ja - Felix Ludanice

 Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu a sú jeho členmi dodnes?

Johny 2 Oponice, Modul Oponice, Gýmeš Oponice, Albert Mýtna, Falco 3 Mýtna

 Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári  z CB klubu alebo individuálne?

Ja pracujem počas celého roka na počítačových programoch pre cébečkárov – CB CallBook 2002 SK verzia 2.1.1 a 2.1.3 a QSL manažér 1.1, chlapci striedavo podľa času spolupracujú na informáciách, čo sa začujú na éteri, ktoré potom dávam na náš WEB.

 Ste naklonení i inej komunikácii, myslím tým packet rádio?

Trochu packetím, chalani zatiaľ nie, ale sú už v príprave modemy a je len otázkou času, kedy sa to spustí.

 Koľko členov je registrovaných v CB klube.?

Momentálne je 8 členov.

 Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiosta-nicami aj akcie mesta a akcie s celospoločen-ským významom ako napr. preteky cyklistov, hromadné turistické trasy, motokrosy a p.?

Nie nechodíme, možno by sme radi, skôr ale len v našom blízkom okolí.

 Aké plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

Chceli by sme založiť nejaké packetové nódy ako spojenie medzi východom a západom SR, je to však zatiaľ stagnujúca záležitosť, lebo nie je dostatok času na zohnatie všetkých potrebných vecí.

 Na ktorom kanáli  sídlia cébečkári CBRKT?

Na kanáli č.1, väčšinou občas, aj to podľa pracovného vyťaženia.

 Plánujete zapojiť sa do súťaží iných klubov?

Už sme sa aj niekoľkokrát zapojili, samozrejme budeme sa zapájať ďalej.

 Si rádioamatérom s koncesiou. kedy si sa odhodlal/la získať koncesiu rádioamatéra, kto bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?

Mám koncesiu typu C a značku OM5AVB, ktorú som získal na základe skúšok, ktoré sa konali v Nitre v roku 2001.

 Máš podporu koníčka, teda vysielania na CB pásme u členov svojej rodiny?

Moja rodina sa príliš nestotožňuje so mnou, čo sa týka vysielania. Je to pre nich blbosť. Moja snúbenica to plne podporuje, tiež ju to baví.

 Chodíš na portejbly preto, aby si urobil/la čo najviac spojení alebo aby si si od srdca pohovoril/la s priateľmi CB?

Moje chodenie na portejbly je také všelijaké. Veľa nechodím, ale keď idem má to dvojaký účinok. Aby som si zasúťažil (vždy sa snažím predbehnúť Števa Zvolen, ale nedarí sa mi to, hihi), ale aj pokecal s kamošmi, s ktorými sa na direct z môjho QTH nedosiahneme.

 Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky- akú hudbu máš najradšej?

Moje počúvanie hudby by sa dalo popísať ako disko-techno-vážny maniak. Počúvam skoro všetky žánre, aj keď je pravda, že najbližšie srdcu mi je disko hudba a vážna hudba.

 Mohol by si prezradiť aké je Tvoje obľúbené jedlo, ktoré máš najradšej, poprípade by si mohol dať recept na svoje obľúbené jedlo? (Mama ho určite vie a povie nám ho!)

Moje obľúbené jedlo je KUNG-PAO, alebo Prírodné morčacie s orechmi a broskyňovou omáčkou. A recept ?  Ja sám viem trochu variť, skôr však hlavné jedlá, ako polievky. Polievky neviem, raz mi jedna vyvrela a aby som zachoval pôvodný objem, dolial som to vodou, (hihihi) a malo to otrasnú chuť. Ani pes to potom nechcel žrať.

Skúsim jeden recept,   „Morčacie závitky s praženicou“ pre 4 osoby :  

Potrebujeme : 4 plátky (môže byť aj balené na tácke, napr. BILLA) morčacích rezňov, 2 celé vajcia, korenie, soľ, petržlenovú vňať, zaváranú kápiu, maslo, olej, špáradlá na spojenie.

  Postup: Vyklepeme plátky morčacieho mäsa, osolíme a okoreníme podľa chuti, necháme postáť. Pripravíme si praženicu z dvoch vajec, po skončení do nej pridáme pokrájanú kapiu a petržlenovú vňať podľa chuti. Touto praženicovou masou naplníme vyklepané rezne, ktoré potom zatočíme ako rolády a prepichneme špajdľou, alebo špáradlami, tak, aby sa nám závitky nerozpadávali. Takto pripravené, potreté maslom a podliate vodou  (môžeme dať aj trochu oleja do vody) dáme piecť do rúry až kým sa na mäso neupečie pekne do bledoružova. Vyberieme a podávame s ryžou, hráškovou ryžou, šunkovou ryžou. Každému podľa chuti. Na tanieri dozdobíme kúskom petržlenovej vňate a plátkom uhorky.

 Povedz mi, na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti prirástol najviac k srdcu?

Najradšej chodím na Veľký Tríbeč, ale aj na Považský Inovec. Zážitky sú úžasné. Hlavne, keď sa prenášajú veci.

Ako znáša tvoja rodina  (a snúbenica) pomerne náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáhajú ti alebo dudrú?

Myslím, že tá práca nie je až tak náročná. Všetci to znášajú dobre, nesnažím sa zbytočne ich do toho zaťahovať.

 Čo najviac praješ cébečkárom Slovenska?

Nech sa im darí v práci a v koníčkoch, ktoré si predsavzali, pretože, najlepšie je „dudrať“ na všetko, ale niečo aj urobiť v tomto svete, to je úspech. Je potrebné pracovať s mládežou. Vychovávať ich a pomáhať na ceste k úspechom. Ja a moji priatelia sme si to predsavzali a ide to.

 Čo najviac neznášaš na CB pásme, čo ťa vie nahnevať a čo sa Ti na CB najviac páči?

Neznášam blbcov, ľudí, ktorí robia druhým zle, pretože prišli na pásmo len z nudy a z nudy aj blbnú. Na CB sa mi páči nezávislosť, to je to, čo rádioamatéri nikdy nemajú. Preto si to vážme. CB je zábava, rádioamatérstvo je vážne.

 Uvažuješ o účasti v budúcoročnej akcii Jánskej noci spolu so svojou snúbenicou, aby ste prežili noc vonku na kopci medzi masou dobrých ľudí, cítiac ich cez atmosféru čara svätojánskej noci?

Ani nie, myslím, že čaro pravej Jánskej noci je prežiť v originálnu, nefalšovanú, kľudnú a neuponáhľanú „svadobnú noc“ to pravé. Ale niekedy ma postihnú bláznivosti a dokážem spať aj na Inovci pri mínus 5 stupňoch vonku. Hihihi. Takže nič nie je nemožné.

 Počujem chválu na www stránku CB klubu Tríbeč. Kedy si začal s jej tvorbou a kto Ti dodáva materiály, ktoré používaš na www stránku?

Stránku robím od roku 2000, ale neustále ju aj z hľadiska grafického inovujem, pretože sa mi vždy po nejakom čase žiada niečo nové (v osobnom živote to tak nie je, ženu by som nevymenil za nič na svete, hlavne tú moju budúcu). Materiály zoháňam sám, síce je toho málo, ale dá sa to udržať.

 Ako som sa dozvedela, si jednym z tvorcov portálu www.11m sk. Čo obnáša táto práca, čo máš v náplni tvorby portálu?

V prvom rade je to snaha pričiniť sa o niečo, čo plní vzdelávaciu funkciu. Internet je vlastne o tom (aj keď nie vždy), o vzdelaní. Ja, ako aj ostatní administrátori sme vlastne vlastníkmi tohto WEBU, riadne ho platíme a teda aj zapĺňame, ako sa dá. Je to v podstate administrátorská práca. Keď nejaký registrovaný užívateľ pridá nejaký článok, našou úlohou, úlohou toho admina, ktorý sa prvý k tomu článku dostane, je skontrolovať chyby v ňom, preklepy a vulgarizmy a podobné drobnosti. Upraviť ho a jednoduchou cestou umiestniť na prednú plochu článkov. Samozrejme všetci administrátori sa starajú aj o technické záležitosti, aby portál  http://www.11m.sk/ správne fungoval, aby boli správne odkazy na internetové stránky, zapísané v ňom a linky na súbory na stiahnutie a tak ďalej.

Po náhlom odchode zakladateľa prehľadného zoznamu volačiek na CB pásme 27 MHz a tvorcovi programu Callbooku, Milana 42, ho-dláš pokračovať v jeho diele a zdokonaľovať jeho dobrú načatú prácu v prospech všetkých? Čo máš na pláne v tomto smere? Pomáha Ti pritom niekto alebo to robíš sám?

No, pravdupovediac, tento náhly odchod Milana 42 ma šokoval. Bol som na dovolenke dva týždne a po príchode do práce som si našiel asi 90 mailov, z ktorých tento jediný oznamoval smutnú udalosť. Čo sa týka programu LOKÁTORY Milana 42, tak v ňom pokračovať nebudem, pretože ja pracujem úplne s iným prostredím ako Milan, ale na čo sa môžu cébečkári tešiť je „zbrusu“ nový program CB CallBook 2004 The Next Generation, ktorý bude obsahovať všetky volačky z Česka a Slovenska. Navyše mapu packetových nódov oboch republík a ich linky. Tento program obsahuje veľa možností, omnoho viac, ako pôvodné verzie a je hlavne ZDARMA na internete k stiahnutiu od februára budúceho roku, za cenu CD (20.-Sk) na stretnutiach CB a na dobierku v SR asi 70,-Sk a v ČR asi 100,-Kč.

Myslím, že je to veľmi slušné a cenu nehodlám nijak upravovať, pretože výroba programu trvá už teraz asi 4 mesiace a ešte nie je celkom dokončený. Samozrejme pracujem na programe sám, pretože nikto z najbližšieho okolia nemá znalosti v programovaní. Jediný, kto mi pomáha ako-tak dať dokopy volačky je Marconi, ten je do toho správne zapálený. Bližšie podrobnosti o programe sa dozviete na internetovej stránke nášho klubu CBRK Tríbeč.

 Je veľa tých, ktorí nemajú počítače a tak informácie o CBRK Tríbeč nemajú iné, iba z časopisu Júnošíka. Rátate v tomto smere so spoluprácou a posielaním aspoň stručných informácií o aktivitách jednotlivcov a členov klubu? 

Pravdupovediac, ani veľmi nie, pretože mám momentálne veľa iných povinností a nemám toľko voľného času (robím na CB CallBook-u 2004 tiež). Je to možno škoda, ale dosť ma zamestnáva veľa iných dôležitejších vecí a ani to nadšenie pre CB už nie je také. Predsa som skoro 12 rokov na pásme, takže to je čo povedať. Ale ak mi vydá čas, sem tam skúsim niečo napísať .

 Ďakujem za úprimný rozhovor a ochotu nájsť si čas na jeho uskutočnenie. Viem a uvedomujem si, že máš priveľa práce a rôznych aktivít, ktoré Ťa naplno vyťažujú, dôverne to poznám. O to viac si cením tvoju ochotu podeliť sa s čitateľmi Júnošíka o svoje skúsenosti a prežívanie života s CB rádiostanicou (a počítačom) i bez nej.

Vďaka! Kosačka

MESTO TREBIŠOV

Z histórie mesta

  Trebišov je centrum južného Zemplína, rozprestiera sa v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny. 

Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254, vtedy bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova. Už v neolite žili v Trebišove ľudia bukovohorskej kultúry a z doby bronzovej sú známe kostrové hroby. Slovanské osídlenie potvrdzuje osada s cenným nálezom symetrickej radlice.

Mestské práva, ale obmedzené, dostal Trebišov roku 1439 a vyvíjal sa až po novovek ako poddanské mestečko. Od roku 1502 do roku 1530 tu v novozaloženom kláštore sídlili Paulíni. Hrad Parič roku 1686vyhodili do vzduchu kuruci. Majitelia Csákyovci nevyužitý hrad rozobrali na kameň a použili pri stavbe kaštieľa. Trebišov bol napojený k železnici roku 1871.

V súčasnosti patrí Trebišov medzi menšie okresné mestečká. Má všešportový areál s dvoma ihriskami a krytou plavárňou, nový zimný štadión a športovú halu. Tunajšie múzeum má expozíciu poľnohospodárstva na východnom Slovensku a expozíciu tokajského vinohradníctva.  V januári roku 1988 bola zriadená hvezdáreň, ktorá nemá vlastnú budovu a sídli v prenajatých priestoroch. Od 1. apríla roku 1999 je hvezdáreň organizačnou súčasťou Hvezdárne v Michalovciach. S mestom sú späté práce výtvarného umelca Štefana Bubána.

Kultúrne a historické pamiatky mesta

Najvýznamnejšie sú základy kostola sv. Ducha z polovice 13. stor., rímskokatolícky kostol Navštívenia P. Márie, pôvodne gotický s neskoršou barokovou úpravou, postavený pred rokom 1404, rokokovo-klasicistické morové súsošie Immaculata z roku 1800 a zvyšky hradu Parič. Pôvodne barokovo, neskôr klasicisticky upravený trojkrídlový kaštieľ v Trebišove postavili roku 1786, je pri ňom pekný chránený mestský park. Neogotické mauzóleum rodiny Andrassyovcov z roku 1893, so sarkofágom posledného ministerského predsedu Rakúsko-Uhorska grófa Júliusa Andassyho sú pozoruhodnými pamiatkami. Pamätná tabuľa je umiestnená na budove prvého sídla SNR na oslobodenom území v roku 1945.

Turistika je možná v Slanských vrchoch. Vo východnej časti výbežkov sa nachádza rekreačné stredisko Byšta – kúpele s minerálnymi prameňmi. Ubytovanie je možné: Hotel Zemplín.

Tradičné podujatia Trebišova sú: Gorazdov Trebišov – celoslovenská prehliadka cirkevných zborov (júl); divadelný Trebišov – festival divadelných hier (október); Trebišovský jarmok letný a zimný (august, október).

Michalanský Ladislav primátor mesta (r.2002) mailto:trebisov@mail.viapvt.sk ,   http://www.trebisov.sk/

Rozhovor s Ľubom Trebišov vl.m. Ľubomír Kramla

 Výrok:

FONT-STYLE: italic;„Len ten, kto sa dokáže s prírodou stotožniť, dokáže jej rozumieť a využiť jej dary v adekvátnej miere vo svoj prospech.“ Ľubo Trebišov

 Ľubomír, aký máš názor na snahu priblížiť čitateľom CB kluby Slovenska a tak ich aj určitým spôsobom prezentovať?

Ako pútač som dostal časopis Júnošík č.12/2002 a 1/2003 a stal som sa aj pravidelným čitateľom časopisu Júnošíka.

Sú tam ale tie isté otázky. Nie je to kritika, ale má to charakter šablónovitosti. Je to však vecou názoru.

Aké sú tvoje začiatky na CB pásme?

Môj príchod na CB pásmo sa datuje rokom 2001 a vďačím za to svojmu susedovi volačkou Murko – Ďurko. Spočiatku sa to obmedzovalo len na vzájomnú komunikáciu, pretože nám v prekonaní dvoch poschodí bránilo „pohodlie.“ Samozrejme, zakúpenie prvej CB rádiostanice sa nezaobišlo bez náležitého komentára manželky. Časom sa skľudnila, no prišla ďalšia ťažkosť, vadilo jej rušenie z prídavného reproduktora, čo som riešil zaobstaraním slúchadiel. Anténu mi zapožičal Murko – Ďurko, no a keď som začul chlapcov z Vranova nad Topľou a Michaloviec, bol som nesmierne šťastný a keď som zachytil Dídžeja Užhorod, moja radosť nemala konca kraja. Je pravdou, že s rôznymi stanicami som prichádzal do kontaktu aj predtým, ale to malo svoje špecifické určenia Zvládnutie spojovacieho poriadku dalo zabrať, ale dnes to oceňujem.

 Keď už si mal určité skúsenosti s rádiostanicami, mohol by si povedať v akom smere?

Zaiste. Rád spomínam na rôzne akcie určené pre deti, ktoré sme zabezpečovali práve spojovacími prostriedkami..

 S kým sa ti darí robiť spojenia na pásme?

Pravidelné spojenia mám s cébečkármi ako sú: Jessie Vranov n/T., Fliper, Kendy a sporadicky Imnex Michalovce, Bageta, Kargo a Čertík Pozdišovce, Malaga Hraň, Charlie Vyšné Nemecké, Didžej Užhorod, Sokol a Luky Košice atď.

 Monitoruješ pravidelne alebo aspoň občas 10. kanál, ktorý užívajú vodiči a pomáhaš im nejako?

Okrem pravidelných spojení sú to aj spojenia s vodičmi – tirákmi, ktorých navigujem k miestu vykládky v meste a jeho okolí, ale aj poskytovanie konkrétnej pomoci v súvislosti s technickými závadami, kde v jednom prípade hrozilo, že by mohlo dôjsť k dopravnej nehode s nedoziernymi následkami. Aj keď volanie o pomoc vyšlo z iného kamiónu, signál bol zachytený a spolu s Murkom-Ďurkom sme poskytli pomoc, ktorou sme odvrátili hroziace nebezpečenstvo spočívajúce v neosvetlenom kamióne uprostred križovatky. Táto skutočnosť presvedčila vodiča kamiónu z Čadce tak, že si zaobstaral rádiostanicu do vozidla i on. To je len jeden prípad, podobných je viac a u všetkých figuruje CB pásmo a zanietenosť pre tohto „koníčka.“  

Aké najdlhšie spojenie sa ti podarilo urobiť?

FONT-STYLE: italic;Za priaznivých podmienok som urobil spojenie s Lovosicami, Chomutovom, Ústi nad Labem a dokonca aj s mobilom v rakúskych Alpách. Hoci tieto spojenia nemám potvrdené QSL lístkom, sú pre mňa cenné a potešili ma.

 Chodíš expedične vysielať?

FONT-STYLE: italic;Najradšej spomínam na expedíciu „Vihorlat“ 2.- 4. 8. 2001 (písal o nej Roman Komárany), kde som sa mal podiel na organizácii i zabezpečení expedície. Behania a zoháňania bolo dosť, ale radosť z vydarenej akcie a perfektného počasia so spokojnosťou všetkých účastníkov bola najkrajšou odmenou.

 Je u vás v Trebišove založený CB klub alebo voľné združenie cébečkárov?

FONT-STYLE: italic;Bohužiaľ, zatiaľ nie je, ale čo nebolo, môže byť. Bez akéhokoľvek organizovania pôsobím na CB spolu Murkom-Ďurkom a Malagom Hraň. Ako som sa však dozvedel, tak Malaga s CB končí, čo je škoda.

Na ktorom kanáli sídlia cébečkári Trebišova?

Na 10,20,28 a 13.  

Používaš aj paket? Ak nie, vieš o niekom kto u vás používa paket?

Ja nie, ale pokusne paketí Murko –Ďu rko a Janko Kukučka. Ako im to ide, neviem.

 Zúčastňujú sa cébečkári Trebišova a okolia súťaží organizovaných inými CB klubmi Slovenska?

Ťažká odpoveď. Individuálne možno áno. O súťažiach mi nie je veľa známe.  

Zúčastníte sa letnej akcie „Pálenia Jánskych ohňov“ organizovanej CBRSK i v roku 2004?

Ja určite áno.

Spolu s priateľmi CB u vás máš v pláne portejblovanie na kopcoch?

Vyskúšame vysielať z Dargova a iných miest.

 Mohol by si povedať názvy niektorých kót v okolí?

Sú to: Šimonka (1092m), Makovica (981m), Vihorlat (1075m), Bogota (855m) a ďalšie kopce.

 Si členom nejakého CB klubu okrem CBRSK?

Zatiaľ nie, na akcie s cébečkármi Vranova chodím individuálne.  

Čo máš v pláne do budúcnosti?

CB ma baví stále viac a viac. Nielen kvôli spojeniam a vzájomnej komunikácii, ale aj preto, lebo mám rád prírodu ako takú so všetkými jej krásami a záhadami. Som Horehronec a môj názor je, len ten, kto sa dokáže s prírodou stotožniť, dokáže jej rozumieť a využiť jej dary v adekvátnej miere vo svoj prospech.

 Ďakujem za rozhovor a prajem čo najviac spojení od srdca k srdcu. Verím, že CB zostane pre teba hobby i naďalej a nájdeš si prostredníctvom CB veľa dobrých priateľov nielen na Slovensku.  

http://hornechlebany.unas.cz

 

 Rozhovor s prezidentom CB klubu Nitra volačkou TONY a  vl.m.  Jozef Tonhauser uskutočnený v roku 2000.

Anežka, neviem či patrím zrovna medzi významné CB osobnosti, ale budem sa snažiť nevýznamne odpovedať na všetky Tvoje otázky. 

Otázka : Kedy si prišiel na CB pásmo a čí to bol nápad založiť CB klub? Je CB klub registrovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky? Ak nie je, uvažujete o legalizovaní?

Odpoveď: Do mikrofónu som prvýkrát zabrejkoval asi pred 8. rokmi. V čase, keď som tak urobil, už CB- club Nitra fungoval. Zakladateľmi CB klubu boli Ľubo 1, Ľubo 2, Gama, Awas, Mišo a ďalší. Dokonca som bol pozvaný na nejaké pravidelné piatkové stretnutie pri kávičke. Nikd y som nemal odrazu toľko nových priateľov podobnej krvnej skupiny ako ja! Vtedy to na mňa zapôsobilo a začal som piatky chodiť pravidelne. Už v tom čase, vzhľadom na postupný nárast členov klubu, mali zakladatelia vypracované akési základné pravidlá prevádzkovania CB. Myslím že nápad presadiť kanál č.1 ako zvolávací sa zrodil práve v tomto klube a ja som priebežne sledoval, ako sa systematicky rozrastá. Dnes je už CB- club Nitra tretí rok zaregistrovaný na MV SR pod názvom CBCN (CB Club Nitra) ako Občianske združenie.

Otázka: Čo ťa pritiahlo ku koníčku, cébečkáreniu? Alebo ťa niekto k nemu pritiahol?

Odpoveď: Do firmy som kúpil dve ručné rádiostanice, ktoré som chcel používať pri výškových prácach, ktoré vykonávam. Rádiostanica bola pre mňa dovtedy niečím neznámym, záhadným a lákavým. Už ako deti sme si robili rôzne zariadenia zložené z nitky a dvoch kusov mištičiek od Miláči-kov. A tak som doma nabil batérie a z reproduktora sa ozvali hlasy miestnych cébečkárov pri večernej „runde“. Bol som milo prekvapený, že také niečo existuje a raz večer - po týždni sledovania spôsobu prevádzky - som priškrteným hlasom zavolal v pauze slovo „brejk.“ Dlho som sa na tento moment pripravoval. Vymyslel som si volačku, dokonca som si urobil poznámky a po vyzvaní „poď brejk“ som zo seba priškrteným hlasom a trasúcimi rukami začal sypať všetko čo som chcel povedať. Ale to som ešte vtedy nevedel, že ma nikto nepočúva, lebo mi v priebehu mojej relácie, asi 10 sekúnd po zakľúčovaní, „kľakli baterky“. Na druhý deň som sa na to lepšie technicky pripravil a krúžok ma medzi seba veľmi taktným spôsobom prijal .

Otázka: Si rádioamatérom s koncesiou? Kedy si sa odhodlal získať koncesiu rádioamatéra, kto bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?

Odpoveď: Rádio sa stalo moje skutočné hobby. Dnes som rádioamatér triedy „B“ a od roku 1996 som postupne trikrát úspešne zvládol skúšku na TÚSR v Bratislave. Skúšala ma komisia TÚSR.  

Otázka: Si členom SCBR? Kedy si vstúpil do Slovenského CB rádioklubu?

Odpoveď: Nie som členom SCBR, ale fandím mu ako každému klubu a rád chodím na ich stretnutia.  

Otázka: Máš podporu koníčka, teda vysielania na CB pásme u členov svojej rodiny?

Odpoveď: Moja rodina podporuje mňa a ja podporujem ju. Členovia mojej rodiny sú aj členmi nitrianskeho CB- clubu a tak všetci spolu tvoríme jednu veľkú CB- rodinu.

 Otázka: Chodíš na portejbly preto, aby si urobil čo najviac spojení alebo aby si si tak od srdca pohovoril s priateľmi CB?

Odpoveď: Myslím si, že jedno i druhé patrí k účelu portable.

 Otázka: Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky - akú hudbu máš najradšej?

Odpoveď: Najradšej počúvam rockovú muziku, ale rád počúvam aj konvenčnú hudbu napríklad cestou v aute. Občas si príležitostne zabrnkám i na gitare.

 Otázka: Mohol by si prezradiť aké jedlá máš najradšej?

Odpoveď: Keď si odmyslím mäso zo šialených kráv, tak držky na paprike zbožňujem!

 Otázka: Povedz čitateľom Júnošíka, na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti prirástol najviac k srdcu?

Odpoveď: Najradšej chodím na taký kopec, kde sa ide stále dolu kopcom. Ale keď vo mne zvíťazí športovec, tak sa vyterigám obyčajne na Zobor, na zrúcaniny hradu Gýmeš alebo na Veľký Inovec. 1-2 krát do roka „účinkujem“ aj na Lomnickom štíte (2632 m.n.m.).

Otázka: Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha alebo dudre?

Odpoveď: Napečie vždy dobré koláče. Inak dudre vždy!

Otázka: Čo najviac praješ cébečkárom Slovenska do nového roku, storočia a tisícročia?

Odpoveď: V prvom rade zdravie a šťastie, potom veľa pohody a pekných zážitkov spojených s rádiom.

Otázka: Čo najviac neznášaš na CB pásme?

Odpoveď: Nie je toho veľa – gumákov a špičkových odborníkov na politiku, ktorí vnucujú ostatným svoj politický názor.  

Otázka: Mohol by si vymyslieť slogan na časopis Júnošík?

Odpoveď: To je asi najťažšia otázka. Som veľmi rád, že na Slovensku existuje takýto časopis.

 „Ale nach je sranda“: „S JÚNOŠÍKOM NA VEČNE ČASY!“

Veľmi sa mi páči jeden výrok od pána Murphyho: „Dnes je prvý deň tvojho zvyšku života, tak si ho teda uži!“ „A nach je sranda!“

  Ďakujem prezidentovi CB klubu Nitra za rozhovor a „prospešné užívanie dňa“. Povedal aspoň čo-to z CB kuchyne v Nitre. Vďaka.

Kosačka

CB CLUB NITRA-CBCN

  Na foto: Zakladateľ CBN  GAMA 1

Adresa CB klubu pre písomný kontakt:

Jozef Janík, ul. Richtára Peregrína 5;  94901 Nitra; E--mail : cbcn @euroweb.sk ; Internet :  www.cbcn.sk

Rozhovor s prezidentom CBCN

Martinom 3 Nitra

vl.m. Martin Ďurov

 V ktorom roku bol založený CB klub a kto bol jeho zakladateľom?

CB klub Nitra patrí medzi jeden z najstarších klubov na Slovensku. Bol založený 19.12. 1992 a mal 20 členov: Gama1 (na foto vľavo hore) Mišo, Ľubo2, Martin Rádio, Orion1, Juro, Rádio Awas, Paľo, Ľuboš1, Laco, Štefan, Miro, Andrej1 Starý Tekov, Andrej2 Levice, Oskar Levice, Čarli1 Zlaté Moravce, Ivo Vyškov, Paťo Veľké Zálužie, Milan Veľké Zálužie, a Ondrej Šurany. Na zakladajúcej schôdzi sa však vtedy stretlo 21 cébečkárov a rádioamatérov zo širokého okolia.

Je CB klub registrovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a odkedy? Kto je prezidentom CB klubu  a koľkí prezidenti boli za jeho existencie?

Od 2. februára 1992 je CB club Nitra zaregistrovaný na Ministerstve vnútra pod číslo spisu VVS/1-999/90-13636. Súčasným prezidentom je druhý rok Martin3 Nitra. Pred ním túto funkciu zastávali Tony a Gama 1.

  Ktorí cébečkári boli medzi zakladajúcimi členmi CB klubu a sú jeho členmi dodnes?

Odpoveď: Žiaľ, nikto zo zakladajúcich členov nie je platným členom klubu aj dnes, nakoľko platný člen je iba ten kto zaplatil členské. Viacerí zo zakladajúcich členov sú však stále aktívni cébečkári a už aj rádioamatéri.

  Mohol by si čitateľom časopisu v stručnosti povedať svoj názor a opísať svoj uhol pohľadu na CB pásmo 27 MHz, činnosť na CB pásme a spolky – CB kluby Slovenska?

Nakoľko som „na pásme“ už 7. rok zažil som už aj krúžky o 20 členoch do neskorej noci a niekedy až do skorého rána. Zažil som už aj niekoľko dní hluché pásmo. Je mi jasné, že pásmo ohluchlo najmä vďaka mohutnému rušeniu, ktoré len pomaly klesá z roka na rok. S novou dobou však nastupujú aj nové technológie a tak si myslím, že o pár rokov, keď bude pásmo opäť čisté, nezaznamená 27 MHz rozkvet z pred rokov. Nemrzí ma to. Naopak mám radosť, že tak, ako bolo vysielanie progresívne pred pár rokmi, tak prídu na rad možno iné technológie, poprípade iné voľné frekvencie, ktoré sa progresívnymi ešte len stanú. Osobne som však presvedčený, že cébečko z môjho bytu napriek tomu rozhodne nezmizne, tak ako nezmiznú členovia nášho klubu z exp. kopcov.

  Aké aktivity v priebehu roka vyvíjajú cébečkári  z CB klubu alebo individuálne?

Samozrejme najznámejšou aktivitou je stretnutie na Jelenci, ktoré organizujeme ročne vždy posledný májový víkend. Veľmi milou tradíciou je aj Silvestrovská expedícia na zrúcaniny hradu Gýmeš nad Jelencom. Na konci roka bilancujeme na výročnej schôdzi. V roku 2002 sme opäť oživili rádioburzu a okrem toho sa každý piatok o piatej stretávame vo Vinárni dreváreň, kam srdečne všetkých pozývame.

  Ste naklonení i inej komunikácii-paket rádiu?

Samozrejme áno. Rodičmi packetu v Nitre sú Tina a Taxameter Nitra a paketista Callimero Piešťany.

  Koľko členov je registrovaných v CB klube?

K dnešnému dňu má CB-club Nitra 22 platiacich členov.

  Chodíte zabezpečovať s ručnými rádiostanicami aj akcie mesta a akcie s celospoločenským významom ako napr. preteky cyklistov, hromadné turistické trasy, motokrosy a podobne?

Nie, nakoľko nás nikto s takouto žiadosťou neoslovil. V prípade potreby by sme sa však na takúto úlohu bez problémov podujali.

 Aké plány do budúcnosti i s CB a paketom sú pred Vami? Plánujete niečo perspektívne?

Paket rádio má už v Nitre svoje pevné miesto celý jeden rok. Momentálne bol krstný otec nitrianskeho packetu – Tina Nitra nútený BBSku presťahovať na svoje domáce QTH. Ide o stále sa rozvíjajúcu technológiu, takže mierne výpadky, dolaďovanie a zveľaďovanie sú na „dennom poriadku“. Ľúto je nám však to, že o packet sa paradoxne zaujímajú tí skôr narodení a mladšia generácia sa v logoch nenachádza. Naše plány sa teda budú pravdepodobne toho roku uberať aj týmto smerom.

Na ktorom kanáli najčastejšie sídlia cébečkári z Nitry?

Už dlhodobo takmer všetci cébečkári v Nitre sídlia na jednotke.

 Plánujete zapojiť sa do súťaží iných klubov?

Samozrejme sa zapájame do súťaží organizovaných inými klubmi. Medzi najaktívnejších v tomto smere patrí Mladá Vrana a Roman2. Nitra.

 Počula som pochvalné slová o Vašej www stránke. Mohli by ste prispieť článkami o činnosti aj do CB časopisu Júnošíka aspoň 1x štvrťročne?

O web stránku  www.cbcn.sk sa stará prezident klubu Martin 3 Nitra. Je aktualizovaná aspoň raz týždenne. Nájdete na nej zoznam členov klubu, informácie o uskutočnených a konaných expedíciách klubu, archív rádioburzy, fotky... Všetko sa týka výlučne nitrianskeho klubu, nakoľko zastávame názor, že netreba zbytočne „konkurovať“ celoslovenskými informáciami kvalitnej web stránke  www.scbr.sk .

  Na záver ešte dodám, Tony Nitra, v poradí druhý prezident CBCN vl.m. Jozef Tonhauser, robil 5. roč. klubového časopisu BREAK a viedol klubovú kroniku, za čo mu patrí osobitné poďako-vanie. Tebe Martin 3 Nitra, ďakujem za rozhovor a prajem čo najviac pekných chvíľ na pásme 27MHz. Nech sa všetkým cébečkárom Nitry a okolia darí v súkromí i na CB pásme.

Kosačka

Na foto: Gama 1, Martin 3 Nitra a tit.list časopisu BREAK.

  Staroslovienská pohostinnosť v Nitre

 Staroslovienske mesto Nitra je azda každému známe a netreba sa dnes o ňom priveľmi zmieňovať. V meste pod Zoborom sa konalo stretnutie na konci miléniového roka s bilancovaním, hodnotením, správou o stretnutí Jelenec, o hospodárení s finančnými prostriedkami, používaní klubovej techniky a vybavenia, oboznámením sa so Všeobecným povolením TÚSR, sponzorstvom akcií a stretnutí 4 taxislužbami atď. Iba CB klub Nitra, o čom doposiaľ viem, má vzorovú spoluprácu s taxislužbami, čo je príkladné pre CB kluby.

 Medzi cébečkármi ani tento rok nechýbali, zvučné volačky Hexagón, Jewel, Taxameter, Tina, Roman2, Bravo, obe Vrany, Vega 3 Nitra v spoločnosti svojej sprievodkyne a ďalší páni cébečkári. Neodmysliteľným účastníkom sa stal predajca techniky Rádio AWAS s Jozefom a zavítali i hostia z Topoľčian Janko a z Ludaníc prezident CB klubu Tríbeč Topoľčany, Felix Ludanice. Cestu do Nitry meral aj známy expedičník Fornax Trstín, s ktorým som sa po prvý krát osobne stretla a nielen ja a ktorý priniesol veľmi zaujímavú zbierku QSL lístkov. Mnohí si ju prezreli a mladých zbierka veľmi zaujala. Taktiež prišli nováčikovia CB - Fero a Kolotoč Nitra. Vynikajúce koláče a škvarkové pagáčiky (ako som videla na vlastné oči) chutili aspoň tak ako perfektný „čípoš guláš“, ktorého bolo aj na dve dupľované porcie. Tombola bohatá a tento rok sa šťastena usmievala na Berca Nitra, pred ktorého sa kopili ceny tomboly za veselého smiechu účastníkov stretnutia.

Činnosť klubu je zameraná na stretnutie Jelenec, expedície na Lomnickom štíte a na zrúcanine hradu Gýmeš, na Zobore a okolitých kopcoch Veľký Inovec atď. a po celý rok na pravidelné piatkové stretnutia v reštaurácii BAK na Levickej ceste.

Je toho dosť, čo možno napísať o CB klube Nitra a meste, v ktorom cébečkári pôsobia. Ešte napíšem, že za viceprezidenta klubu je namiesto Jewela zvolený Taxameter Nitra a členmi výboru sú: Martin Rádio, Martin 3, Tina a Jozaf 4 Nitra, Falco Rišňovce, a namiesto pokladníčky Kofoly je novozvolený Berco Nitra. Toto sú tí, čo sa budú starať o prípravu stretnutia Jelenec 2001 v spolupráci s aktívnymi cébečkármi.

 Na záver prezident CB klubu Nitra – Tony - pozval cébečkárov na spoločné vítanie nového roka, storočia a tisícročia z vrchu Zobor a okrem poakovania za účasť nazabudol dodať: „Každý cébečkár od Bratislavy po Užhorod môže prísť medzi nás do Nitry, bude vítaným hosťom na stretnutí Jelenec, na piatkových stretnutiach v reštaurácii BAK (od 17 hodiny), ako aj na našich koncoročných a iných stretnutiach. Páni a dámy, ste u nás v Nitre vítanými hosťami!

 Cébečkári okrem vážnych tém o obnovení záchranného 9. kanála debatovali v hlúčikoch v priestore reštaurácie aj o svojich rodinách, zamestnaniach, medziľudských vzťahoch a tak sme ani neregistrovali, že doba pokročila a treba ísť domov.

Dovidenia PRIATELIA CB Kosačka

CB KLUB PARTIZÁNSKE

  Rozhovory  od srdca k srdcu

  Rozhovor s členom CB klubu Partizánske volacím znakom

 Marconi  vl.m. Martin Znášik uskutočnený v roku 2001.

Otázka: Kedy si prišiel na CB pásmo a čí to bol nápad založiť CB klub Partizánske? Je CB klub registrovaný na Ministerstve vnútra SR?

Odpoveď: V roku 1995 sme spolu s veľkou partiou boli na jednej chalupe. Bol s nami aj Broučí Partizánske a vtedy som videl CB prevádzku naživo prvýkrát. Koncom roka si cébečko kúpil môj sused - Kapitán Partizánske a onedlho po ňom aj ja. O založenie CB klubu Partizánske sme sa pokúšali spolu s Montym Partizánske (už nie je na pásme) počas celého roka 1996, ale nejako sa nám nedarilo. Až vo februári 1997 sme sa všetci (!) zišli u Alfa Bielice, kde bola zakladajúca schôdza CB klubu Partizánske. Koľko nás vtedy presne bolo, to si už nepamätám, okolo dvadsať - dvadsaťpäť. Klub nie je registrovaný, naším prvým cieľom bolo pravidelne sa stretávať na CB pásme, príležitostne na CB stretnutiach. Vydávali sme časopis CB INFO. Posledné číslo vyšlo v lete roku 2000, odvtedy naň akosi nezostal čas. Mali sme však aj čísla s nákladom 50 kusov.

Otázka: Čo ťa pritiahlo ku koníčku, cébečkáreniu? Alebo ťa niekto k nemu pritiahol?

Odpoveď: Na to som už odpovedal - Broučí a Kapitán. Vysielačky ma zaujímali už dlho, ale vždy som si myslel, že ich môžu používať len policajti, hasiči, záchranka a armáda. Až u nich som videl to, po čom som dlho túžil.

Otázka: Si rádioamatérom s koncesiou? Ak áno, kedy si sa odhodlal získať koncesiu rádioamatéra, kto bol skúšajúci a kde sa konali skúšky?

Odpoveď: Nie, koncesiu nemám a pravdepodobne ani nikdy mať nebudem.

Otázka: Si členom SCBR? Kedy si vstúpil do Slovenského CB rádioklubu?

Odpoveď: Členom Slovenského CB rádioklubu som od mája 1997.

Otázka: Máš podporu koníčka, teda vysielania na CB pásme u členov svojej rodiny?

Odpoveď: Podpora asi nie je to správne slovo, skôr tolerancia. V rodine, kde je malé dieťa, je vždy čo robiť, takže k vysielačke sa väčšinou dostanem len pri raňajkách, keď je ešte v dome ticho, alebo večer, keď je už ticho. No často sa stáva, že rozhovor preruším s tým, že o chvíľu sa ozvem, lenže to o chvíľu je až na druhý - tretí deň.

Otázka: Chodíš na portejbly preto, aby si urobil/la čo najviac spojení alebo aby si si tak od srdca pohovoril s priateľmi CB?

Odpoveď: Na expedícii som bol naposledy na prelome novembra a decembra 2001. Bolo to prvýkrát po 20 mesiacoch. Aj tú sme pripravovali a hľadali vhodný termín asi pol roka. Ale pri expedičnom vysielaní väčšinou ide o nadviazanie čo najväčšieho počtu spojení. Ak však na pásme nie je počuť ďalšie stanice, ostane čas aj na rozhovor s tými, ktorých už v denníku zapísaných máme. Takže oba dôvody sa navzájom dopĺňajú.

Otázka: Popri hudbe éteru - počúvaní vysielačky-  akú hudbu máš najradšej?

Odpoveď: Nemám vyhranený jeden hudobný štýl. Najčastejšie počúvam slovenský gospel (Stanley a Kapucíni, skupiny Kompromis, Atlanta...) alebo folk. Kvôli práci vo videoštúdiu však sledujem aj filmovú hudbu.

Otázka: Mohol  by si prezradiť aké máš najobľúbenejšie jedlo?

Odpoveď: To nie je jednoznačné, skôr viem presne definovať, čo nemám rád.

Otázka: Povedz čitateľom Júnošíka, na ktorý kopec v okolí chodíš najradšej, ktorý ti prirástol k srdcu?

Odpoveď: Závisí od toho, koľko máme času a s kým idem. Na expedíciu je v našom okolí vhodný Buchlov (1040 m. lokátor JN98GO). Od najbližšej cesty sa naň fyzicky zdatní cébečkári s celým nákladom na pleciach dostanú asi za hodinu a trištvrte. Môj osobný rekord je 53 minút, ale vtedy som išiel úplne naľahko a išlo o úplne niečo iné ako o CB expedíciu.

Ďalším vhodným kopcom je Veľký vrch (cca 500 m. JN98FP) Prístup aj na horských bicykloch alebo terénnom aute (pozor, je to chránená krajinná oblasť!). V roku 2000 sme tam počas sobotného dopoludajšieho rušenia urobili niekoľko pekných spojení - Trnava (report 5/5), Smrekovica pri Ružomberku 5/8). Z oboch kopcov je pekný výhľad na okolie.

Otázka: Si mladý muž. Ako dokážeš popri práci vysielať na pásmach, spievať v spevokole, viesť CB krúžok a pritom robiť časopis?

Odpoveď: Ak si človek vie rozdeliť čas, tak sa to dá. O vysielaní na pásmach som už hovoril, spevokol je istá forma odreagovania sa od pracovných problémov, stretneme sa asi desiati, často aj s deťmi a na spievanie akosi ostáva málo času... CB krúžok už tento rok nefunguje, spolu s Moskytom Partizánske sme im za dva roky povedali všetko čo sme vedeli, ostatné už musia získať sami. V prvom rade vysielačky a musia sa aktívne sami zapojiť do prevádzky. Čo sa týka časopisov, momentálne mám na starosti CB report ako šéfredaktor, zároveň zastupujem šéfredaktora farského časopisu SATIS a robím "naklepávača" v školskom časopise ŠÍPKAR". Okrem toho niekoľko interetových web stránok a ďalšie záľuby.

Otázka: Ako znáša tvoja manželka pomerne náročnú organizačnú prácu pri akciách klubu? Pomáha alebo dudre?

Odpoveď: Dudre. Najmä keď som dlhšie v práci. Doma totiž počítač nemám a mnoho vecí robím práve na ňom. Ale samozrejme aj pomáha, najmä pri gramatickej a štylistickej úprave časopisov.  

Otázka: Čo najviac praješ cébečkárom Slo-venska v tomto roku, storočí a tisícročí?

Odpoveď: To, čo všetkým ľuďom - veľa zdra-via, šťastia, lásky a pokoja, aby ich obchádzalo všetko zlo, ktorého je stále medzi nami veľa.  

Otázka : Čo najviac neznášaš na CB pásme?

Odpoveď: Samozrejme stále silné rušenie. To však ovplyvniť nemôžeme. Nemám rád gumákov, tých treba ignorovať a neprovokovať nadávaním a dohováraním. Vrcholne neznášam na pásme hodinové relácie, v ktorých počujem sedemkrát to isté, neznášam opitých cébečkárov, ktorí od nudy bľabocú do éteru. Neznášam (slušne povedané) prirovnávanie niekoho ku zvieratám a podobne. A vadí mi kopa ďalších vecí na cébečkároch, s ktorými som sa stretol a stretávam osobne i prostredníctvom mikrofónu.  

Otázka: Mohol by si vymyslieť slogan na časopis Júnošík?

Odpoveď: Prosím, bez urážky, ale nemohol. CB report a Júnošík sú predsa len dva konkurenčné časopisy.

Prajem Ti veľa zdaru a zdravia v ďalšom roku. Ďakujem za úprimný rozhovor a prajem veľa úspechov tak v práci a rodinnom živote, ako aj v CB hobby, ktoré ho napĺňa radosťou a pohodou.

Na finále:

Na poslednú odpoveď o slogane reagujem objasnením svojho názoru a presvedčenia. Neberiem a ani nechápem CB Report, Júnošík a ďalšie CB periodiká ako konkurenčné časopisy, ale vzájomne sa dopĺňajúce informačné spravodaje o živote na CB pásme 27 MHz pre cébečkárov Slovenska a nielen členov CB klubov SCBR a CBRSK.

Kosačka.

Moje
webové stránky 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Seniorka: http://seniorka.szm.com
 Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezmín ker  a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz

 Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
   Späť | Obnoviť | Dopredu
 
by Cezmín Slovakia 2003
http://cezmin.wz.cz