wz

 

"Letný slnovrat a Jánska noc"

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Šťastím  je už  to, že  žijeme  v  jednej  dobe!

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov

Niekoľko slov o akcii CB FAN RÁDIOKLUBU SLOVAKIA „KOSAČKA“ HORNÉ CHLEBANY 

Svätojánske mušky babky Kosačky 

 

Akcia „Svätojánske mušky babky Kosačky vznikla na základe toho, že na Slovensku do roku 1999 nebolo žiadne oficiálne nočné vysielanie na CB pásme 27 MHz – voľná debata na pásme - a diaľkové spojenia s cébečkármi susedných republík. Mala som záujem DOPLNIŤ uvedený deficit na CB pásme o tento rozmer.

Ku tomu sa tým pripomenie aj jedna z najstarších staroslovienskych tradícií, ktorá bola prekonávaná kresťanstvom v Európe minimálne počas jedného tisícročia.

Jánske ohne majú tradíciu ešte v praslovien-skej dobe (Letný slnovrat), pretože Slovieni - Slovania mali „KULT SLNKA.“ Jánska noc mala nádych voľnej a rozpustilejšej zábavy, (uvoľnenejších mravov, ako tomu hovorí kresťanská Európa), niečo ako vyháňanie noci (temna) slnkom (svetlom), premoženie noci (temna) neustálym svetlom (jánske ohne) až do jeho objavenia sa na oblohe.  

Počas Jánskej noci sa zbierala nádherná zlatožltá bylina ľubovník bodkovaný, ktorá mala moc uzdravovať vnútro človeka (žalúdok). Tú moc má stále a je dôležitou zložkou čajovín na zažívací trakt. 

Jánska noc znamenala pre našich predkov voľnú zábavu, „VŠEHOCHUŤ“, pretože sa jedlo, pilo, spievalo, tancovalo a poriadali sa rôzne hry, z ktorých bola najznámejšia: „preskakovanie ohniska, vatry“ (poznáme Jánošíkovský tanec s valaškou a preskakovanie ohňa hôrnymi chlapmi), „točenie horiacich kolies“ na drevených stĺpoch postavených na kopcoch, hranie sa na „rôzne skrývačky v lese“ (čo malo za následok populačné explózie a (po)jánske svadby, „súťaženie v  speve“ a „v najkrajšom ECHU“ vylúdenom z kopca do doliny atď.  

Táto tradícia - napriek dvojtisícročiu kresťanstva - pretrvala až do začiatku 20. storočia. Od 19. storočia sa ostrejšie zakazovala kvôli požiarom a následným smrteľným úrazom. Náhradou sa stal – sviatok svätého Jána, aby sa zabránilo „voľnej morálke“ jednoduchých zábavy chtivých ľudí a aby mala Jánska noc DUCHOVNÝ obsah. Na oslavách Jánskej noci je jasne vidno, ako dlho trvá prekonanie masovej ľudovej tradície. 

Nočné Jánske CB vysielanie má PLNOHODNOTNÝ OBSAH vzhľadom k tomu, že je nocou VZŤAHU medzi človekom a prírodou a PRIATEĽSKÝCH SPOJENÍ PO VLNÁCH ÉTERU človeka s človekom v PRÍRODE. Oheň už nie je k tomu, aby prekonával „temno,“ ale slúži ako zdroj tepla (ak je chladná noc), ako zdroj energie na uvarenie si dobrého gulášu či bylinkového čaju z ľubovníka bodkovaného (třezalka tečkovaná), ako zdroj osvetlenia pre vysielajúcich a aj ako určitý druh ochrany pred dravou zverou v lese. Symbolický ohník Jánskej noci môže horieť všade tam, kde to je povolené Lesnou správou.

„VŠEHOCHUŤ“ Jánskej noci tak, ako bola počas storočí, je i teraz na CB pásme, keďže Jánske vysielanie z kopcov do dolín má TRI DISCIPLÍNY. Začína sa súťažením, prechádza do stavu pozorovacieho a prežívajúceho srdcom - o čom môžu účastníci napísať zaujímavý a veselý príspevok - vrcholí časťou pre všetkých cébečkárov Slovenska, Čiech a Moravy – časťou odovzdávania pozdravu: „LETU SVÄTOJÁNSKEJ MUŠKY BABKY KOSAČKY“ všetkým tým, ktorí vymenili pohodlie svojich domovov za pobyt v prírode. Po prelete Jánskeho pozdravu „Letu Jánskej mušky babky Kosačky“ nasleduje voľná zábava (verím, že nebude populačná explózia) až kým neuvidíme Slnko na oblohe.

Takto môže akcia CB pásma spĺňať predstavy všetkých držiteľov CB rádiostaníc v jednu jedinú noc. Na spojenia s vami sa tešia vyhlasovatelia akcie pre Slovensko, Česko a Moravu: babka Kosačka - CBRSK Horné Chlebany a Tomáš mobil Roudnice ČR.

Na kopce domoviny Vás srdečne pozývame a za všetkých Vám vopred za účasť ďakujeme.

 P.S.

Ďakujem Bohoušovi Česká Lípa a Honzovi Sosnová za doterajšie organizovanie Letu Jánskej mušky.  Kosačka

JÁNSKA NOC A ĽUDOVÉ TRADÍCIE

 Čo videli na nebi tí, ktorí sa nezaoberali astronómiou, a ako nebo opisovali v literatúre?

 Vynárajú sa pred nami obrazy a symboly, ktoré pramenia v dávnej minulosti. Pravdaže, ľudové tradície často presahujú naše chápanie, systémy symbolov sú dnes často nejasné. Mnohé mýty majú často tvrdé jadro, ktoré nemožno rozlúsknuť racionálnou analýzou, no obraznosť, ktorú nachádzame v jedných i druhých, im dáva zmysel a aj dnes sa prihovára našej predstavivosti. Vďaka svojej obraznosti odolávajú mýty všetkým útokom, ktorých terčom sa stali. Najmä kresťanstvo býva často obviňované, že vyhnalo mýty z duchovného sveta ľudí a prinútilo ich hľadať si útočište vo folklóre. Cirkev sa naozaj snažila vyhubiť mýty, povery a obyčaje, vyhlasujúc ich za pohanské. Obávala sa, že by mohli spochybniť jej autoritu. V roku 538 napríklad hlavy katolíckeho duchovenstva na cirkevnom sneme v Auxerre odsúdili tých, čo uctievali pramene, stromy a kamene. Tento čin bol bezpochyby čiastočne negatívny, ale iba čiastočne. Predovšetkým kresťanstvo ponúkalo ľuďom iný ucelený systém, náboženský, teda tiež mýtický. Mýty a obrady, ktoré cirkev nedokázala úplne eliminovať, upravila, zmenila, ale aj obohatila o nové predstavy a symboly. Tak napríklad, význam, ktorý nadobudol obrad krstu a nespočetné argumenty, ktorými cirkevní otcovia odôvodňovali jeho opodstatnenosť, nemalou mierou obohatili symboliku vody.

Kresťanstvo síce dokázalo integrovať pohanské slávnosti na počesť zimného slnovratu, okamih, keď Slnko prekoná najnižší bod na svojej dráhe a opäť stúpa na oblohu, a nahradilo ho oslavou narodenia Ježiša Krista, ale s letným slnovratom nemalo taký úspech. Veľa folklórnych tradícií svätojánskych slávností 24. júna nesie stopy pohanských a mýtických prvkov.

Niekde zvyknú stavať pri západe slnka na návsi v dedine z otepí raždia, ktoré dedinčania prinesú, hranicu v tvare pyramídy. Zapáliť ju príde kňaz a hlavy rodín sa dotknú ohňa kyticou, ktorú na druhý deň pribijú na dvere chlieva. Dedinská mlaď potom tancuje okolo ohňa a preskakuje dohorievajúce uhlíky, ktorých zvyšky si vezme domov. V ten istý večer chlapi vyvlečú na kopec obrovský valec slamy prepichnutý vodiacou tyčou, zapália ho, spustia dolu kopcom a utekajú za ním. Keď sa ohnivý kotúč dokotúľa do polovice svahu, ženy a dievčence, čo tam čakajú, pozdravujú a vítajú mužov i oheň krikom.

V horách sa zasa zachoval zvyk vystúpiť ešte pred úsvitom na vrcholce kopcov a tam čakať na východ slnka. Keď sa slnko objaví, privítajú ho radostnými výkrikmi, ktoré ozvena odráža do diaľky; vtedy sa rozozvučia zvony a všetci dedinčania vybehnú z domov. Tí, čo šli vítať východ slnka do hôr, sa vracajú do dediny s kyticami voňavých bylín ľubovníka bodkovaného (třezalka tečkovaná)  a rozdávajú ich, pretože majú liečivú moc.

Slnko sa pri tejto príležitosti oslavuje všade v Európe. K letnému slnovratu sa neviaže nijaký sviatok. Je celkom možné, že pôvod týchto folklórnych tradícií treba hľadať skôr v magických rituáloch roľníkov a slnko do nich vstupuje až neskôr ako garant bohatej úrody.

Vzhľadom na to, že slávnosti korenia v dávnejšej minulosti a majú univerzálnejší vidiecky ráz než slávnosti zimného slnovratu, je pochopiteľné, že slávnosti letného slnovratu lepšie vzdorovali bojom o ich prisvojenie.

Tak ako to kresťanstvo urobilo s 25. decembrom, keď sa oslavuje narodenie Ježiša Krista, tak to urobilo aj s 24. júnom, na ktorý pripadá narodenie svätého Jána, nie vierozvestca, ale svätého Jána Krstiteľa, ktorý pokrstil Ježiša. Legenda si vyžadovala, aby narodenie svätého Jána Krstiteľa v roku predchádzalo narodeniu Ježiša Krista, pretože posolstvo jedného bolo zvestovaním druhého. Takto zasadené do dní dvoch slnovratov oslavy narodenia obidvoch sa rovnomerne podelia o rok, pričom narodenie svätého Jána predchádza narodeniu Krista. Zaujímavé na celej veci je to, že v argumentoch v prospech dátumu 24. júna využila cirkev obraz slnka. Keď svätý Ján Krstiteľ hovoril o Ježišovi, ktorého bol podľa svojich slov skromným predchodcom, údajne povedal: „On bude rásť a ja sa budem zmenšovať." Pretože po letnom slnovrate sa dni začínajú krátiť.

Ak na ktoromkoľvek mieste na zemi slnko každý deň dosiahne určitú väčšiu alebo menšiu výšku na oblohe, nemá tento fenomén na dĺžku dňa všade rovnaký dosah. Na rovníku sú dni a noci po celý rok rovnako dlhé, pripadá na ne vždy po dvanásť hodín. Naproti tomu na póloch nasleduje po noci trvajúcej šesť mesiacov šesťmesačný deň.

Slnovraty ovplyvnili ľudskú predstavivosť najviac v stredných zemepisných šírkach miernych pásiem, kde zmenu výšky Slnka sprevádza dostatočná a „rozumná" zmena dĺžky dňa.

 ĽUDOVÁ PRANOSTIKA 

Krstné mená sa v pranostikách vyskytujú zvyčajne v obrazných výpovediach, v ktorých svätci vystupujú v profanizovanej ľudovej podobe ako organizátori charakteru počasia:

Matej ľady láme.

Michal zimu dýchal. 

Často sa vyskytujú v pranostikách krstné mená pri označovaní pamätných dní a sviatkov svätcov. Názov pamätného dňa či sviatku svätca je v pranostikách neraz eliptický (aj bez prívlastku svätý, apoštol a pod.), vypúšťa sa zhodný alebo nezhodný prívlastok alebo určené slovo deň, sviatok:

Na Jána otvára sa k letu brána (na sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa).

Silvester sa s Jánom vadil, že ho na koniec roka vsadil (pamätný deň sv. Silvestra a sviatok sv. Jána Evanjelistu).

O Jane (na sviatok sv. Jána Krstiteľa) sú čerešne i muchy zralé.  

Hoci v pranostikách dominuje kresťanský profil ľudu, predsa v nich doznievajú aj reminiscencie na pohanské povery:

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.

Jánske zelie k zdraviu ženie.  

Výstižné a pravdivé sú hodnotenia o dĺžke dní a nocí v čase okolo zimného a letného slnovratu:

Na Jána dosť dlhý deň, predsa mu je koniec.

Na svätého Jána nie je noc žiadna.

Do Jána sa deň dĺži a po Jáne kráti.

V lete deň ako v zime týždeň.

Na svätého Jána otvára sa k letu brána.

Od Jána Krstiteľa beží slnce k zime a leto k hrobu, od Jána Evanjelistu obracia sa slnce k letu a zima k mrazom. 

Takmer každoročne sa plnia predpovede o daždivých dňoch v júni:

Jún studený, sedliak krčí rameny.

Daždivý jún celé leto pokazí.

Ak prší na Jána, malo by ešte za štyri nasledujúce dni pršať.

Keď sa Jano rozplače, iba Božia matka ho utíši. 

Na domácu provenienciu pranostík, na ich pôvod z rozličných krajov Slovenska poukazujú aj v pranostikách spomínané mená miest a obcí, vrchov, chotárnych názvov i riek. Portejblisti môžu začuť od domácich i takéto pranostiky:

Na Dorotu pôjdu si vtáčiky do Krupiny píšťalky kupovať.

Na Jozefa vtáčatá na ľupčianskom jarmoku pesničky kupujú.

Keď Choč varí, Salatín mu radí a Jóbova lúka k tomu ho ponúka.

Keď čiapku dvíha Kriváň, utekajte, ide príval.

Keď sa divé kačky ukazujú hore Hronom, nastúpi trvalý dážď.

Priatelia, prajem Vám čo najviac diaľkových spojení a srdcu blízkych ľudí.  Kosačka

Zdroj: Beranová, M.: Slované, Verdet J.P.: Nebo, poriadok a chaos;  Dvořáková, D.- Dvořák, P.: Kalendárium.

 Letný slnovrat a Ján

 Keď Slnko pri svojom zdanlivom pohybe dosahuje najväčšiu odchýlku od rovníka, dostáva sa nad obratník Raka a potom sa začína vracať. Je to obdobie okolo 21.6 a poznáme ho ako letný slnovrat. Letný slnovrat bol od nepamäti sprevádzaný obradmi motivovanými kultom Slnka a ohňa. Slávnosti letného slnovratu svojou veľkoleposťou a hlavne kolektívnym charakterom boli u Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka. Pramene grécke, arabské, byzantské a ďalšie charakterizujú Slovanov ako uctievačov Slnka. Arabský cestovateľ Masúdí v desiatom storočí napísal, že niektorí Slovania sú kresťania a niektorí pohania a k týmto patria uctievači Slnka. Ibrahím Vesif o niečo neskôr po Masúdím skonštatoval, že Slovania, ktorí sa zriekli kresťanstva majú jednu zo siedmych najväčších slávností oslavu Slnka. Začiatkom júna roku 1128 videl u pomoranských Slovanov bamberský biskup Oto veľkú slávnosť so spevom a tancami. Pravdepodobne slnovratové slávnosti. Byzantský autor Chalkondylas napísal v pätnástom storočí, že v Prahe len nedávno prestali uctievať Slnko a oheň.  

Základnou zložkou zvykov bol oheň, predovšetkým vatry, okolo ktorých spievali, tancovali a oheň preskakovali nielen mládež, ale aj ženy a muži. Ohňu a fakliam sa pripisovala magicko- očistná moc so zdravotno- preventívnou funkciou. Predstavu o klesaní Slnka z vrcholu nebeskej klenby vyjadrovali kolesá spustené z vrchov do dolín. Ďalším zvykom bolo pálenie ľudskej figuríny alebo stromu. Tu možno zauvažovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o náhradu za pôvodné ľudské obete. Dôležitou časťou obradov bola voda. Podľa rituálneho kúpania vznikol východoslovanský názov celého sviatku „kupala“. S tečúcou vodou a rosou súviseli zvyky zamerané na privolanie dažďa, zabezpečenie zdravia ako aj otázky osobného života v blízkej budúcnosti. Staršie pramene obsahujú rôzne narážky na erotický charakter hier a dávnejšie i na sexuálnu promiskuitu. Analogicky možno predpokladať, že išlo o magickú podporu plodnosti zeme.

V kresťanskom kalendári je 24.jún sviatok narodenia Jána Krstiteľa. Ján Krstiteľ sa stal patrónom krajčírov a pastierov. Slnovratové slávnosti sa presunuli z 21. na 24. 6., na Jána a vžil sa názov svätojánske ohne alebo jednoducho Jánske ohne. Nazývali ich aj Vajano, Sobutka, Sobotka.  

Popri individuálne realizovaných zvykoch súvisiacich so zberom liečivých rastlín, pestovaním ľanu a hľadaním pokladov bola najväčšia pozornosť sústredená na ohne. Dievčatá a chlapci začínali včas zbierať staré opotrebované metly, pred Jánom ich namáčali do živice a kolomaže a odnášali za dedinu na kopec. Pastieri zasa naukladali drevo do vysokej pyramídy neďaleko salaša. Po zotmení vatry podpálili a udržiavali oheň aj do rána, aby noc nemala svoju moc a Slnko aby ju premohlo. Mladí po zotmení išli hore kopcom s horiacimi fakľami, ktoré vyhadzovali nad seba a chytali. Na to bola potrebná šikovnosť a cvik, aby si neublížili a nepopálili seba, či niekoho zo sprievodu. Keď dohorela jedna metlová fakľa, zapálili ďalšiu, ktorú mali so sebou v zálohe a niesli si ju hore na kopec. Týmto „horiacim pochodom“ vznikalo prekrásne divadlo pre divákov, ktorí boli hore na kopci, ale aj pre dedinčanov hľadiacich dohora na kopec. Nebolo potme vidieť postavy, ale len poletujúce ohníky, ktoré vytvárali rôzne meniace sa obrazy. Bol to zážitok lepší ako dnes pri ohňostroji.  

Tento zvyk koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia z okolia Kežmarku zostal opísaný v rukopise pozostalosti L. Genersicha. V gemerskej obci Sirk, ale aj v našom kraji a okolí Topoľčian, Nitry a v Solčanoch zostal zvyk v polovici 19. stor., že dva týždne pred Jánom chodili dievčence každý večer do stráne nad obcou, kde spievali: „Bude Jána, bude...“.

Vo Veľkých Bedzanoch chodili spievať „na Kubricku“ „Chválenie Jána“ a v samotnú Jánsku noc spievali nasledujúce verše: 

„Ej, Jáne náš, Jáne,

kde ťa páliť máme?

Na Kubrickej strane,

tam ťa páliť máme.

 

Koho oženíme?

Ruda od Mackových.

Komuže ho dáme?

Kate Kolibkových.

 

Konope, konope,

Zelené konope,

Joža Železníka

Videli na šope.

 

Videli, videli,

Už ho neuvidia,

U Pilátov dvere,

Už mu neotvoria.

 

Zaspievalo vtáča,

Hilda sa otáča,

Okolo Toníčka,

Bude slivovička.

 

Povedala Mara,

Že to bude párik,

Beta Káčerová,

Tibor od Ficových.

 

Vyletela sojka

Spoza Ružomberka,

Nebola to sojka,

No Heldiho dievka.

 

Okopaj kapustu,

Bude ti hlavatá,

Usiluj sa robiť,

Tak budeš bohatá. 

Takto dievčatá „vyspievali“ (vyklebetili) všetky možné príhody zo záletov chlapcov a stárež sa dozvedela, kto s kým, kedy, ako, prečo chodí, kto po kom túži, kto koho nechce atď. Spevy boli vo forme častušiek a bolo pri nich vždy veselo. Tento zvyk spievania sa v Bedzanoch udržal až do začiatku 20.stor., kedy bol len sporadický.

Piesne vedela moja babka Danišová a babky: Červená, Filipejová, Gašparíková, Kolibková, Kostolná, Krčmariková, Strižencová, Ševelová a Števíková. Zapamätala som si z nich iba útržky. Rada som si odriekala čosi ako riekanku:  

Horí, horí svätý Ján,

Prišlo ku nám deväť vrán.

Prvá vraví: dobre horí,

druhá vraví: dobre horí,

tretia vraví: dobre horí...

(až po ôsmu a nakoniec prišla deviata)

Deviata vraví: zle horí.  

V Tisovci v tretej tretine 19.stor.dievčatá krútili horiace metly a volali: „Bimbalom, Jána pálime!“ a potom rýchlo odriekali práve takú riekanku, ako vo Veľkých Bedzanoch: „Horí, horí, svätý Ján....“

Pálenie Jánskych ohňov bolo podmienené počasím, pretože malo zmysel privolávania dažďa a premoženia „noci“ skorým ranným svetlom slnka. Preto sa oheň udržiaval po celú noc, bola najkratšia.

Jánska noc v Krušovciach a Chlebanoch a v krušovskej farnosti

O tom, že sa Jánske ohne pálili aj v krušovskej farnosti, ktorá zahŕňala okrem Krušoviec obce Horné a Dolné Chlebany, Veľké a Malé Bedzany a Solčianky, je svedectvo v knihe velikána tej doby ALEXANDRA RUDNAYA, známeho ústne tradovaným výrokom:

„Slovák som a keby som bol aj na Petrovom stolci, Slovákom ostanem“.  

V kázni krušovského farára ALEXANDRA RUDNAYA (4. 10. 1760 Svätý Kríž, dnes Považany okr. Nové mesto nad Váhom - † 15. 9. 1831 Ostrihom) - kardinál, arcibiskup, mecén, podporovateľ slovenského národného hnutia – približne z roku 1786 – v ktorej hovorí ku kresťanom, citujem z knihy „KÁZNE PRÍHODNÉ, AI INÉ, TO JEST: Z REČI DUCHOVŇÍCH, NEBOHÉHO ARCIBISKUPA OSTRIHOMSKÉHO V KRUŠOVCACH NEKDY PREDNESEŇÍCH, A VLASTNÚ RUKU SPÍSANÝCH“( vydanej v Trnave r.1833 v tlačiarni pána Jelínka.) zo strany 48-49 pod názvom: „Continnatio Consionis Dominicae praecedentis. Concio pro Dominica IV.post Pente costem, dieta in Koross“: 

„...Povinnosť vaša naproťiva Slovo Božské pilňe poslúchať, a konať, kdo je z Boha, praví večná pravda slová Božé sľiší, preto vi nesľišíte, nebo z Boha ňeňi sťe: ale pochádzáte z Otca ďábla pekelného. A zaisťe odkáď pochádzá, že sa u vás nachádzajú všeľijaké neprávosťi, a nešlechetnosťi- že u vás panujú roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví, zloďejství, požádáňí statkov cudzích- odkáď pochádzá tá hlavatosť, s kterú sa proťi zemskému pánstvu, proťi vrchnosťi vašej tolkokrát povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi pohanské obličaje, ťi svatojánske ohne, a iné poverki, které za krátky čas sem u vás skusil, v kterém medzi vami prebívam – odkaď pochádzá, že misel mnohích naproti vecám našeho náboženstva tak je zatupená, a zahlúpená, že v dobrovólnej nevedomosťi ťich vecí až do smrti strvávajú, které sú najpotrebnejší k večnému blahoslavenstvu, a tak sami o svoje nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do teho žalára, kďe bude plač a škípaňí zubov. – odkaď, pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš ne s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra. A preto napomínám vás ze svatím Jakubom, buďťe poslucháči Slova božého, a ne len poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo zhlédel sa  a odešel, a hneď zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem, a neprestanem, jako trúba povíšim hlas svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi- zvestovat budem spolu ai nešlechetnosťi vaše. Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude, jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení z ovčinca našeho, nech je vitvorení z obcováňá svatích, nech je zatracení, já ruky moje umívať budem.“ Atď. Koniec citátu. 

Podľa početných správ z prvých storočí nášho tisícročia boli letné slnovratové slávnosti časovo a obsahovo rozsiahlejšie a spojené a hrami dospelých, ženatých aj slobodných. Alexander Rudnay v roku 1786 odsudzuje pohanské obyčaje, starú ľudovú tradíciu, ktorá napriek katolíckemu náboženstvu pretrvávala a ešte na začiatku nášho storočia v deň Jána mali ohne na vŕškoch symboliku slnka. Na vysoký stĺp pripevnili otáčavé koleso a na koleso povešali nádobky z kôry naplnené živicou, ktorú zapálili. Roztočené koleso ako symbol slnka vyprskovalo lúče. K páleniu jánskych ohňov si ľudia vyberali kopce s holým vrchom, aby nedošlo k požiaru. V nížinách zapaľovali ohne na stĺpoch a vatry na voľnom obecnom priestranstve, na panstve, či námestí mesta. Zem okolo stĺpa v čase sucha polievali vodou, aby nevznikol požiar. Niektorí obyvatelia si obliekali masky svetlonosov, lesných víl, škriatkov, poludníc, černokňažníkov, čertov, lesných víl, vodníkov, svätojánskych mušiek a pod.  

Zaujímavý priebeh mal 24.jún v Hontianskej obci Hrušov v čase pred prvou svetovou vojnou. Ženy si posadali na podstenie a častovali sa pálenkou. Potom sa dali do spevu vo forme prekáračiek medzi ženami z horného a dolného konca dediny. „Na horniakoch na dolniakoch sejú bôb, ej, sejú bôb. Všetci ľudia takto vravia: hop, hop, hop, ej, hop, hop, hop. Urobili v dolnom konci koryto, koryto, ej, koryto, nevedeli v hornom konci čo je to, ej, čo je to... atď.“ Táto pieseň sa spievala aj vo Veľkých Bedzanoch pred koncom 19.stor. Takto ženy využívalo svoju znalosť pomerov obyvateľov dediny a hlavne svoje improvizačné schopnosti. Hlavne vtip a pohotovosť. Podrobovali kritike každého, kto si to podľa nich zaslúžil, ale aj pochválili. Spievali dovtedy, kým sa na kopcoch nezapálili ohne. Rozjarenosť žien sa často dávala do súvislosti s ukončením prác okolo plátna. Ešte v roku 1958 mali ženy vo Veľkých Bedzanoch konope namočené pod mostami nad Bedzianskym potokom a robili z nich plátno a taktiež mali ľan. Babka Krčmáriková ešte v roku 1970 mala v dome veľký stav na tkanie plátna a u nej som sa ako malé dieťa „učila“ na ňom robiť.  

V okolí Michaloviec a Giraltoviec sú záznamy s malými odchýlkami v prvej tretine devätnásteho storočia, potom pred rokom 1900 a 1953. Spievali: A na Jana, na svätého Jana, kúpala sa svätá Hana. Jak sa ona okúpala, na Janíčka zavolala:  

Na, Janíčku, pravú rúčku,

bo zahyniem toho ročku.

Kto na totu sobotku nepríde,

do ročka ho hlava boleť bude.

Ja na totu sobotečku prišla,

do ročka ja budem frišna.

Jane, Jane, svätý Jane,

čos posvätil všetko zele... 

V okolí Zvolena význam jánskeho zvyku bol v piesňach:  

Ó, Jana, Jan, Vajana! Naprostred Zvolena je lipka zelena.

Ó, Jana... Daj dobrý čas počať a lepší dokonať.

Ó, Jana... Ó, Jano, Janečko, zobuď ma ranečko.

Ó, Jana... Ráno pred zorámi, troma hodinami.

Ó, Jana... Kravy podojiti, na pašu vyhnati.

Ó, Jana... Na pašu zelenú, na rosu studenú.

Ó, Jana... Svätého Jana pália, plná deckov jama.

Ó, Jana...

Zmienka „o deckoch“, podľa tunajšej dobovej terminológie „mládencoch v jame“, nie je ojedinelá. Možno ide o dávnejšie kultové obety alebo iný, už zabudnutý jav predkov. V starších záznamoch P. Dobšinského sa spomína, že v rokoch 1853-1855, keď býval v Brezne, zapaľovali vatry na všetkých štyroch svetových stranách, ako bolo zvykom aj v iných mestách a obciach.  

Pastieri považovali 24.jún za svoj stavovský sviatok.  

Určitú časť pasienku nechávali nedotknutú a až na Jána na ňu vyháňali dobytok a ovce, kedy si tam postavili kolibu a príbytok zo smrekovej kôry a čečiny. Takýto zvyk bol aj v neďalekom Šišove a Tvrdomesticiach. Na Jána išli s ovcami na pašu neďaleko „Heleny“ a „Zjavenia“. Moja stará mama Mária Chocinová z Chudej Lehoty pri Šišove si tento zvyk z detstva zapamätala. Taktiež spomínala černokňažníka. Vraj ovládal prietrž mračien a mal v moci blesk, krupobitie, rozkazoval ohňu a bleskom. Černokňažník sa živil iba vajíčkami od čiernej sliepky, mliekom od čiernej kravy, a mäsom len z čierneho zajaca. Preto považovali gazdovstvá, kde chovali čierne sliepky a kravy za „spriahnuté“ s černokňažníkom.  

Obdobne verili aj na severnej a strednej Orave, kde spájali černokňažníka s pôvodne iným slnovratovým zvykom. Kedysi chodil černokňažník z domu do domu a pýtal si mlieko s vajíčkom od čiernej kravy a sliepky. Ľudia ho vysmiali, až u chudobného mu požadované veci podali. Vyzval teda chudáka, aby nalámal konáre, hlavne z kaliny, a ohradil svoje pole. Keď to urobil, zatiahla sa obloha, začala búrka s ľadovcom, ktorá zničila dozrievajúce obilie, iba chudákovo políčko obišla. Stalo sa tak na Jána, preto v tomto čase všetci zapichujú do zeme rolí zelené prúty, aby búrka nezničila úrodu.

Tento zvyk s konárikmi pretrval až do prvej tretiny 20.stor.aj v našej oblasti. Zelené lieskové prúty sa zapichovali do hraníc rolí na všetky štyri svetové strany. Predtým ale gazda pošibal zem poľa, aby vraj bola dobrá úroda. Vo Veľkých Bedzanoch je dodnes pomenovaný háj „Lieskový háj“, „Lieština“, v ktorom lámali prúty na zapichovanie do zeme role.

Záznam, že „lieskový háj existoval aj v chotári majetkov pána Beréniho v Krušovciach na rozhraní Dolných a Horných Chlebian sa nachádza vo farských vizitáciách ešte v 19.stor. Konáriky lipy alebo vŕby sa vešali buď na brány, vchodové a maštaľné dvere, ale aj v interiéri domu, v pitvore nad verajami dverí.

Ešte v prvej tretine 20.stor.každá gazdiná pestovala na poli ľan a konope a robila zrebné i jemné plátno. Aby ľan dobre rástol, ženy chodili pichať ohánky z liesky na ľanové a konopné role a odriekavali riekanku:  

„Ľan, ľan, ľan, povedal mi svätý Ján,

aby si hore rástol a hore sa dral“.

Popolom z Jánskeho ohňa posýpali kapustu,

aby ju nenapadli húsenice.  

Na Orave dávali do polí uhlíky zo svätojánskej vatry. V Brezne, Revúcej, na Spiši a na Šumiaci dávali na ľan trochu masla, aby bol jemný.

Na Horehroní, Orave a na Spiši sa dievčence váľali v žite, vraj, aby narástli alebo aby dostali vysokého ženícha. Ľudia u nás verili, že rastliny, ktoré kvitnú na Jána, majú liečivý a čarodejný účinok. Tradovalo sa, že na Jána pred východom slnka ohlasuje každá rastlina ľudskou rečou, akú chorobu lieči. Na okolí Nového Mesta nad Váhom kedysi ľudia verili, že byliny kričia: „Aj mňa ber, aj mňa ber!“ Na Horehroní kúpali v jánskych bylinách malé deti, aby boli po celý rok zdravé a chránené pred urieknutím. Pri zbere materinej dúšky si dievčence vo Veľkých Bedzanoch, ale aj v Chlebanoch a Krušovciach odriekavali riekanku:  

„Dúška materina, daj ma za Martina,

keď ma Martin nechce, nech ma vezme kto chce...“  

Obdobne sa odriekavalo aj v Polomke:  

„Materina dúška, daj ma za Matúška.

Keď ma Matúš nechce, nech ma vezme kto chce.“  

Magické číslo deväť sa prenieslo aj do povier na Jána.

Keď dievča nazbieralo liečivé rastlinky z deviatich lúk a dalo si ich pod vankúš na noc, do rána sa jej snívalo s tým, koho si raz vezme za muža. Jánskymi kvetmi sa vyzdoboval interiér bytu, na trámy alebo sa dávali aj na veraje dverí, bránu a aj zjesť dobytku. Keď gazdiná natrhala bazu a rozložila ju po celom dome, všetky myši z izieb ušli. Takto sa dávalo do domov aj vratičie proti muchám a muškám.

Napríklad, ak sa chceli na Myjave zbaviť hlodavcov, musel gazda pred východom slnka holý nakosiť svätojánsku trávu a pozapchávať ňou všetky diery v stodole.  

Predstavy o tom, že strigy majú najväčšiu moc počas svätojánskej moci sú spoločné pre celú Európu, ale... čo v jednej oblasti považovali za súčasť obradov, to v druhej oblasti brali ako škodlivé a ničivé. Ženy, ktoré také činnosti vykonávali považovali za bosorky a strigy. Dobytku sa napríklad dával cesnak so soľou na chlebe alebo petržlen, aby mu strigy neuškodili. Verilo sa, že v noci pred Jánom lietajú strigy na krížne cesty. Vraj, strigy vyžínali ďatelinu z cudzej role a prenášali si ju na vlastnú roľu, aby mali lepšiu úrodu a cudzím aby tak uškodili. Verilo sa aj, že žena, považovaná za strigu, ide holá (ako gazda na Myjave) na cudzie lúky, kde zbiera do plachty rosu. Plachtu potom doma vyžmýka a to dá vypiť svojím kravám. Povera platila dlho, že po Jánovi kravy dávajú menej mlieka preto, lebo strigy rosu vyzbierali z trávy.  

V Gemeri, Šariši a Zemplíne varili pirohy, aby boli nielen kravy, ale aj kone a ošípané tučné. V okolí Michaloviec spievali pri „sobutke“: ... 

A u Jovse zazvonili,

by halušky nevarili,

len pirohy u tri rohy,

bo tam chlapci krivonohí.“  

V Bošáci mala rosa ozdravnú kozmetickú moc, keď si dievky odriekavali a spievali pri stieraní tváre pieseň: 

„tvár moja, tvár moja, kvitni mi ružičkou,

budem ťa umývať tou žitnou rosičkou.

Tou žitnou rosičkou zbieranou za rána

kým slnko nevyjde na svätého Jána.  

Keď dievča v Kolároviciach pri Bytči chcelo vedieť, aký ho čaká osud, večer pred Jánom vyhĺbila päsťou jamku na roli a vložilo do nej cukor. Keď cukor nenašla, čakala ju skorá smrť, keď našla v jamke mravec, mala sa vydať za mládenca a keď ucholak, mala sa vydať za vdovca.

Verilo sa, kto na jánsku noc chytí krta, vyberie z neho srdce a nechá ho usušiť, získa vraj silný liek proti epilepsii. Šťastie mal ten človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Kto chcel mať zmoka, mal podľa západoslovenskej tradície nosiť pod pazuchou vajce od čiernej sliepky znesené cez svätojánsku noc. Od stredoveku pretrvávala predstava, že zmok, rarášok, škriatok, či bôžik bol ochranným démonom ohniska.

Na Jána sa nesmelo sadiť, ani okopávať, ani inak rozrušovať zem. Ľudia si nesmeli v ten deň požičiavať oheň ak by žena prala, privolala by na celú dedinu búrku a tak ani jedna žena z dediny, ak nechcela na seba privolať nešťastie, nesmela v ten deň prať, lebo na Jána sa dali privolávať aj negatívne emócie. Napríklad, keď sa na Jána umyje sove zobák, mačke pysk, táto voda sa naleje do pálenky a dá vypiť tým, ktorých chce rozvadiť, tak sa tak aj stane. Tomu sa verilo.  

„Na svätého Jána, kukučka kukala a po svätom Jánovi už kukať prestala. 

Stará mama mi hovorievala, že ak kukučka po Jánovi dlho kuká, bude veru zlá úroda v sade a na roli, červíci v maku, orechoch, aj v ovocí budú a určite bude „drahota a žobrota.“

Aj keď sa zvyky tradovali na privolávanie dažďa a zahnatie noci, aby slnko a svetlo zvíťazilo nad tmou a nocou, nebol na Jána dážď vítaný práve kvôli úrode. Lebo v tom prípade, keď začne na Jána pršať, prší viac dní a ničí úrodu. Túto tradovanú „múdrosť“ mi hovorila nielen moja stará mama, ale aj bývalí gazdovci Macko a Gašparík z Veľkých Bedzian. I babka Švecová (Dodejka) z Horných Chlebian tvrdila, že jánsky dážď ničí úrodu. Dokonca, keď po Jánovi, na Petra a Pavla pôjdem na strom, tak určite z neho spadnem. Babka ma naučili riekanku:  

„Na Petra Pavla z čerešne palla,

na čerešňu nechoc, palicu si vyhoc.“  

Podobne ako v Bedzanoch, tak aj v Novej Bani verili, že kto vylezie na strom v deň svätého Petra a Pavla, určite z neho spadne. Obvykle už na Petra Pavla zapršalo a stromy boli klzké.(?) Oravčania na Petra Pavla chodili na huby, vraj, kto našiel taký hríb, ktorý vyrástol o polnoci, mohol sa po smrti každú noc prechádzať so svätým Petrom po zemi.

Anežka Vražbová

 

Prameň: Z ústneho podania mojej starej matky, starých ľudí z Veľkých Bedzian a Horných Chlebian;

Literatúra: Kázne príhodné, ai iné, to jest: z Reči duchovních, nebohého Arcibiskupa Ostrihomského v Krušovcách nekdi predneseních, a vlastnú Rukú spísaných, Trnava 1833. Podklady z histórie zaslal pán Dr. Kriška z Domoviny Martin.

Z histórie CB Jánskych nocí 

ROK 2005 

MUŠKA BEZ LAMPÁŠA LIETALA CEZ PÄŤ OKRESOV alebo „AKO PRIŠLA BABKA KOSAČKA K NOVEJ VOLAČKE“ 

Je nádherný horúci večer, konečne môžem ísť na kopec. Syn naštartuje auto a vyrážame. Krásne nočné výhľady z vrchu na Piešťany a neskôr na ožiarený hrad Bezovec, odbočíme na Nové Mesto nad Váhom a už sa pred nami týči vozvysok červená žiara vykrývača na Veľkej Javorine. Len čo sme sa dostali pod vrchol, blesky osvetľovali krajinu... a čo ďalej... Iba jeden krát som bola na Veľkej Javorine a môj syn s nevestou ani raz... zisťujem, že neviem kde zabočiť, aby som sa dostala k chatke nad lyžiarskym vlekom. Obídeme vykrývač, všade vysoká tráva... napokon sa rozhodnem, že zídeme nižšie, či neuvidím svetlo v chatke. Nič. Telefonujem, ale už je signál z ČR (boli sme na hranici) posielam SMS-ky Deltovi, Števkovi Zvolen, Edisonovi Hubina a prosím, aby dali Deltovi vedieť, že sme pod vrcholom...  

Rozhodla som sa prejsť po svahu k chatke a auto zostalo stáť na ceste. Idem do tmy s dáždnikom, kráčam ako slepec po vysokej mokrej tráve... prídem k chatke a tam tma, žiadna anténa... prešla som znovu pešo k vysielaču a rezignujem. Telefónuje mi Roman Komárany, Ľubo Trebišov a oznamuje mi, že muška preletela až za hranice do lokátora KN18DO - Užhorod operátor Didžej Užhorod - Ukrajina. Chlapi z východu nesklamali a podarilo sa im zorganizovať odovzdávku za hranice Slovenska. To ma veľmi potešilo! Spokojná z oznamu som sa pustila späť k autu.  

Po mojom príchode nastal veľký smiech, pretože som sa stala riadne vytočená svätojánska muška bez lampáša a syn s nevestou mi dali novú volačku „Víla Amálka.“, ktorá s dáždnikom naháňa svätojánsku mušku, lebo stratila lampáš. Čo sa našlo v aute na oblečenie, to mi syn s nevestou poskytli, zabalila som si ubolené koleno a dala pokyn na cestu späť.  

Tak prišla Babka Kosačka „Víla Amálka“ k výletu po nočných krásach okresov Topoľčany, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Bánovce nad Bebravou a ani raz si nepípla do mikrofónu.  

Poslúchla som Deltu a nevzala si žiadnu rádiostanicu a to bola chyba. Verím, že sa niečo také môže stať iba mne a nikomu viac. Nočné vozenie a premenovanie na Vílu Amálku však stálo za to.  

Priatelia, ďakujem Vám, že ste vyšli na kopce a zúčastnili sa Jánskej noci 2005. Hlavne ďakujem Deltovi Nové Mesto za pozvanie, nebyť toho, tak by som dnes nebola synom a nevestou premenovaná na „Vílu Amálku“ bez lampáša (s dáždnikom v ruke a celkom mokrá).

Moja vďaka patrí Tomášovi mobil Roudnice za perfektne zorganizovaný štafetový Let Jánskej mušky, takisto Ľubovi Trebišov za predĺženie trasy za hranice Slovenska a aj synovi a neveste, že mi venovali svoj čas na nočnú jazdu cez päť okresov.  

Na budúci ročník Jánskej noci 2006 dopočutia už nie z Veľkej (odtiaľ ma tentoraz nebolo počuť), ale z Panskej Javoriny.

                  Kosačka

 

PROPOZÍCIE SÚŤAŽÍ 

POZVÁNKA na akciu troch disciplín - „Svätojánske mušky babky Kosačky 2005“

1.disciplína: „Súťaž o zlaté srdiečko“

2. disciplína: Svätojánska stovka.

3. disciplína: Let svätojánskej mušky.“

 

1.disciplína

Súťaž „O zlaté srdiečko“ 

Dátum: 25. - 26. 6. 2005 

Prvá disciplína tkvie v podmienke:

1.) Napísať zážitky z nočného výstupu a vysielania po vlnách pásma 27 MHz. K príspevkom možno napísať aj slušné vtipy o CB pásme, cébečkároch a Jánoch, Jankoch, Janíčkoch. 

Na titulný list príspevku o zážitkoch z Jánskej noci a originálneho denníka napíšte:

a.) Názov expedície;

b.) Názov kopca a jeho lokátor;

c.) Volačku

d.) Meno a priezvisko, presnú adresu hlavného operátora;

e.) Telefónne číslo.

f)Volacie znaky a mená ostatných účastníkov. 

Termín odoslania príspevku: PRÍSPEVOK TREBA ZASLAŤ do 22. 7. 2005 (príspevok zaslaný v liste odporúčam podať DOPORUČENE. K príspevku priložiť svoju fotografiu) na adresu: CBRSK „Kosačka“, Horné Chlebany 39; 956 31 Krušovce SR; tel. č.: +421 0905/648 236

Do PRVEJ disciplíny sa osobitne neprihlasuje, kto chce, môže príspevok napísať a po akcii Jánskej noci zaslať na uvedenú adresu. 

Ceny:

Cena za prvú disciplínu je zlaté srdiečko.

- Opis zážitkov z výstupu a vysielania na kopcoch Čiech, Moravy a Slovenska s pečiatkami Obecných úradov, reštaurácií, hospod, hájovní (poľovnícky zväz v lokalite vysielania a p).

Zverejnenie príspevku:

Víťazný príspevok v prvej disciplíne bude zverejnený v Júnošíku a Výzve na kanále. K príspevku priložte svoju fotografiu. Všetky príspevky z Jánskej noci môžu byť postupne zverejnené v časopise Júnošík a na internetovej stránke: www.sweb.cz/agnesa.

 2.disciplína

Propozície súťaže:

„Svätojánska stovka“

Súťaž „Svätojánska stovka“ sa koná v dňoch 25. a 26. 6. v dvoch fázach a to od 18:00 do 23:00 hod a od 1:00 do 8:00 hodiny.

Frekvencia: CB pásmo (26.965 - 27.405 MHz) - s výnimkou 1, 9, 10, 24. a 25. kanála.

-V súťaži je povolené používať výhradne CB rádiostanice.

Poznámka: Na Slovensku nemáme povolených 80 kanálov. Aby súťažiaci Slovenska mohli robiť spojenia s ČR je nutná zhoda vysielania na 40 kanáloch pre ČR a SR.

Povolený výkon: maximálne 4 W.

Modulácia: FM.

Súťažiaci sa riadia: Všeobecným povolením (VP) 1/2000 a GL ČR.

Znak: Pre všetkých súťažiacich je jednotný znak „ALFA BETA (skratka AB)“ a k znaku je organizátorom pridelené číslo.

Výzva súťažiaceho: Súťažiace stanice dávajú výzvu do súťaže na všetkých kanáloch CB pásma 27 MHz – mimo vyššie uvedených kanálov vo forme: „Výzva do súťaže Svätojánska stovka, tu ALFA BETA XX“ (číslo, ktoré má súťažiaci pridelené organizátorom).

Účasť: Zúčastniť sa môže každý vlastník občianskej rádiostanice pri dodržaní podmienok tohoto predpisu. 

Súťažné podmienky

a) Nadviazanie čo najviac spojení nad 100 kilometrov v čase od 18:00 do 23:00 a od 1:00 do 8:00 hodiny. Rozhodujúci pre výpočet vzdialenosti je program Exlok.exe od Bohouše CL6 (Česká Lípa). Voľne je k stiahnutiu na http://www.cbdx.cz/exlok/ .

b) V súťaži platia spojenia urobené v prvej i druhej fáze súťaže. Napr.: keď urobíte spojenia v prvej fáze so súťažnou stanicou AB 20 a znovu v druhej fáze s tou istou súťažnou stanicou AB 20, obe spojenia sú platné. (Táto disciplína je pre tých, ktorí radi súťažia a chcú získať Putovnú svätojánsku mušku.)

c) Súťaže sa možno zúčastniť výhradne na kopcoch, v žiadnom prípade nie z domácich QTH. 

Súťažný denník

Na titulní list súťažného denníka treba uviesť:

- názov expedície a pridelený súťažný znak

-kótu, nadmorskú výšku a lokátor miesta vysielania

-volačku súťažiaceho operátora

-meno a priezvisko hlavného operátora

-zoznam VOLAČIEK ostatných členov expedície, ktorí budú nadväzovať spojenia počas súťaže

- presnú adresu a tel. kontakt

- celkový počet spojení nad 100 km. 

Do staničného denníka treba uvádzať:

1.  dátum 2.  čas (tolerancia 3 minúty) 3.  číslo spojenia 4.  vyslaný report 5.  volačku protistanice a pri súťažných expedíciách i súťažnú značku a názov 6.  QTH protistanice - kótu, miesto, odkiaľ protistanica vysiela 7.  lokátor protistanice 8.  kanál 9.  prijatý report 10. vzdialenosť v km 11. poznámky Do denníka sa zapisujú všetky spojenia nad 100 km urobené na území SR a ČR. Denník v písomnej forme, lebo v programe Excel. 

Hodnotenie:

Za 1 km preklenutý vzdušnou čiarou sa prideľuje 1 bod. Vzdialenosti sa prepočítavajú v programe EXCEL, lebo v spolupráci s Bohoušovým Exlok.exe CL6 sa dajú prekontrolovať. 

Poradie bude zostavené:

a) Podľa počtu diaľkových spojení nad 100 km

- v prípade rovnosti počtu spojení nad 100 km rozhoduje, kto získal daný počet spojení s najväčším počtom bodov.- to je, kto má pri rovnakom počte spojení viac bodov za km.

- spojenia s neúplnými údajmi budú anulované.

- zo súťaže budú vylúčené stanice, ktoré si do denníka započítajú 1 a viac duplicitných spojení. Nemožno uskutočniť spojenia pomocou opakovača.

b) Ďalšie poradie bude iba štatistické.

V prípade rovnosti bodov rozhoduje, kto získal daný počet bodov menším počtom spojení.

V prípade zhody rovnakého množstva spojení a najväčšieho počtu bodov ako aj v prípade rovnako dlhého diaľkového spojenia a počtu spojení rozhodne o víťazovi losovanie. Losovať budú členovia rady CBRSK Anočka Nadlice, Šrobár Krušovce a Salamander Horné Chlebany.

Zvláštna cena – pripadne tomu, kto urobí najdlhšie diaľkové spojenie v čase od 18:00 do 23:00 h a od 1:00 do 8:00 hodiny. Pokiaľ budú mať medzi sebou najdlhšie spojenie dve súťažné stanice, pohár získava tá, ktorá z nich mala viac diaľkových spojení nad 100 km. 

Prečo prihlásenie do súťaže?

Dôvodom prihlasovania do súťaže „Svätojánska stovka “ (čo znamená spojenia nad 100 km o získanie zlatej putovnej svätojánskej mušky) je hlavne kvôli odovzdaniu súťažného znaku a aj informatívneho charakteru pre organizátora kvôli prehľadnosti kde v SR a ČR súťažia expedície. 

Štartovné:

-Súťaž je bez štartovného poplatku, kto sa písomne prihlási, zašle poštovné 20 korún, aby som mu mohla zaslať znak a číslo expedície. Kto zatelefonuje alebo pošle prihlášku e-mailom či SMS nemusí poslať 20 korún. 

Prihláška:

Do prihlášky treba uviesť:

a)-meno, priezvisko,

b)-bydlisko(adresu),

c)-číslo telefónu hlavného operátora,

d)-názov kóty (pohoria) lokátor,

e)-počet účastníkov, ktorí budú s ním na kopci a ich volačky, pokiaľ budú i oni vysielať. 

Termín:

-PRIHLÁŠKY DO DRUHEJ DISCIPLÍNY SÚŤAŽE pre ČESKO a SLOVENSKO ZASLAŤ DO 21. 6. 2005 na adresu:

a)  Kosačka – Anežka; Horné Chlebany 39; 956 31 Krušovce - Slovensko.

b)  e-mail:agnesa@seznam.cz  agnesa@inmail.sk

c)  Telefonicky: +421 905 648 236

d)  Poslaním SMS v tvare: Volačka, MENO a PRIEZVISKO HL.OPERÁTORA, ADRESA a TELEFÓN, NÁZOV KÓTY + LOKÁTOR, počet členov expedície a ich volačky. 

Termín zaslania denníka

Súťažný denník druhej disciplíny (denník diaľkových spojení nad 100 km) zaslať do 29. 7. 2005 na adresu:

a)  Kosačka – Anežka; Horné Chlebany 39; 956 31 Krušovce; Slovensko

b)  e-mail: agnesa@seznam.cz  agnesa@inmail.sk . 

Ceny: Súťažiaci s najväčším počtom diaľkových spojení nad 100 km získa:

- putovnú svätojánsku mušku, (ktorá bude u víťaza po celý rok do odovzdania mušky víťazovi ďalšieho ročníka. Teraz sa nachádza u  MATADORA - Venca Chotěšov, víťaza r.2004).

- pohár + diplom

Osobitná cena pre stanice východného Slovenska

Vzhľadom k tomu, že stanice z východného Slovenska nemajú rovnaké šance na diaľkové spojenia kvôli masívu Tatier (množstvo spojení nad 100 km) ako stanice na strednom a západnom Slovensku, pripravená je osobitná cena pre stanice východného Slovenska, ktoré sa zapoja do súťaže Svätojánska stovka, za najviac všetkých urobených spojení od 18:00 do 23:00 a od 1:00 do 8:00 hodiny. 

Organizátor súťaže sa zaväzuje, že informácie o jednotlivých súťažiacich nebude poskytovať ďalej iným osobám.

Propozície súťaže sú taktiež na www stránke: www.sweb.cz/agnesa   a    http://www.cbdx.cz/ .

3. nesúťažná disciplína

Let svätojánskej mušky 

1.) Odštartovanie akcie „Let svätojánskej mušky“ sa koná 26.6. 2005 o 00:00 hodine na kanáli 21. Náhradný kanál pre prípad rušenia bude kanál 17.

2.) Organizátori: Túto disciplínu organizuje pre SR babka Kosačka CBRSK Horné Chlebany a pre ČR Tomáš mobil Roudnice.

3.) Zmysel a cieľ akcie:

Let svätojánskej mušky je odovzdanie pozdravu Jánskej noci ďalšiemu účastníkovi akcie tak, aby Svätojánska muška letela z Čiech na Slovensko, obletí Čechy a Moravu, doletí k babke Kosačke, od nej poletí ďalej na stredné a východné Slovensko a späť vybranou trasou. Muška sa nebude vracať späť cez všetkých účast-níkov, ale len cez niekoľko vybraných bodov. Jednak sa vráti späť do východzieho bodu a po druhé, na trase sa všetci rýchlo dozvedia, že MUŠKA preletela.

4.) Odmena:

Tretia disciplína: Pamätný list - bude odovzdaný hlavnému operátorovi pri príležitosti stretnutia v Holiciach alebo tomu hl.operátorovi, ktorý požiada o jeho zaslanie (za zaslanú ofrankovanú obálku s napísanou spiatočnou adresou).

5.) Prihláška:

Pre prihlásenie sa do akcie „Let svätojánskej mušky“ je treba údaje:

a) -volačka veliteľa

b) -email a telefón na veliteľa alebo jeho zástupcu

c) -názov kopca

d) -lokátor

e) -nadmorská výška

f) -celkový počet posádky

g) -volačky členov posádky

 

6.) Prihlášky:

Slovenská  Republika:

1) písomne na adresu: Kosačka Horné Chlebany 39, 956 31 Krušovce

2) e-mail: agnesa@seznam.cz agnesa@inmail.sk

3) telefonicky na čísle: +421 905 648 236.

 

Česká Republika:

1) elektronicky na stránkách CB klubu Česká Lípa – www.cbdx.cz

2) mailem na adresu CL31@cbdx.cz

3) omezeně telefonem na +420 603 937 047.

 

Na stránkách http://www.cbdx.cz/ bude priebežne dopĺňaný prehľad prihlásených.

7.) Uzávierka prihlášok

Pred konaním akcie 16. 6. 2005 je uzávierka prihlášok. Na základe týchto prihlášok bude stanovená trasa letu mušky a budú pridelené poradové čísla jednotlivým posádkam.

Pridelené poradové čísla prihláseným do Letu Svätojánskej mušky budú zverejnené 18. 6. 2005 na http://www.cbdx.cz/ a na www.sweb.cz/agnesa .

Pridelené čísla sa spätne nepotvrdzujú, je na osádkach, aby si svoje umiestnenie overili na uvedených www stránkach.

Možno potvrdiť iba e-mailom! 

Detaily k akcii Letu mušky nájdete na stránkach: http://www.cbdx.cz/ a www.sweb.cz/agnesa  

POZVÁNKA pre milovníkov PMR staníc na akciu Jánskej noci 2005

Týmto srdečne pozývam PMR-károv na kopce domoviny a verím, že sa im podarí urobiť zaujímavú trasu buď vo večerných hodinách pred polnocou, alebo hneď po preletení svätojánskej mušky po polnoci. Účastníci PMR-kári môžu viesť denník spojení a záznam o najdlhších spojeniach nad 100 km zaslať na moju adresu. Je však potreba, aby si vypočítali kilometrové vzdialenosti v Bohoušovom lokátorovom programe a do denníka nezabudli uviesť, že to je denník PMR stanice.

Nezostáva mi nič iné, iba zaželať čo najviac spojení počas Jánskej noci a veľa veselých zážitkov pri vysielaní z kopcov do dolín. Hlavne aby nám zdravie a počasie prialo.

Priatelia, dopočutia z kopca!

VYHODNOTENIE 

5. ročník akcie „SVÄTOJÁNSKE MUŠKY BABKY KOSAČKY“ 2004

  1.disciplína

           Najkrajší príspevok Jánskej noci napísala a 1. miesto s hlavnou cenou získala

     Anna BRÁNIKOVÁ - Aninka VEĽKÉ POLE - Slovenská republika 

                 Najveselší príspevok Jánskej noci 2004 napísal a zvláštnu cenu získal

Jan ŠPINLER - Jan DOBROUČ - Česká republika 

VÍŤAZNÝ PRÍSPEVOK Jánskej noci 2004 - SR 

TRIDSIATAPRVÁ V EXPEDÍCII „BREST“

Jánska noc vyvoláva v človeku predstavu tajomna, tajomnú atmosféru starých čias, kedy naši prapredkovia Staroslovieni verili v jej magičnosť a silu nespútanej lásky v boji svetla s tmou. Neviem ako inak by som vyjadrila asociácie Jánskej noci. Do súťaže Jánskej noci nás prihlásil náš rodinný priateľ Tino Zlaté Moravce spolu s Lojzom mobil Topoľčianky. Oni nás sprevádzajú od začiatku vstupu na CB pásmo, do veľkej rodiny cébečkárov Slovenska. Pred akciou sa Tino Zlaté Moravce a Marek Veľké Pole pripravovali na rádioamatérske skúšky triedy „D“, ktoré šťastne zvládli a úspešne absolvovali v Bratislave dňa 18. 6. 2004. Všetci sme im držali palce, lebo príprave na skúšky venovali každú voľnú chvíľku. Vedeli sme, čo človek robí celým srdcom, nemôže pokaziť a Lojzo mobil Topoľčianky, skúsený dlhoročný - takmer celoživotný - rádioamatér im bol dobrým poradcom. Tak sme po skúškach našich novopečených rádioamatérov mohli na kopci osláviť ich ešte teplú a čerstvú koncesiu rádioamatérov.

Akcii vysielania počas Jánskej noci predchádzala najprv určitá „osveta.“ V našej obci chodím vo večerných hodinách po práci cvičiť s ďalšími ženami, ktoré som informovala o CB vysielaní a kultúrno - športovom zápolení organizovanom CB Fan Rádioklubom Slovakia Kosačka - CBRSK so sídlom v obci Horné Chlebany, v ktorom som spolu s manželom a synom členkou. Niektoré ženy sa mojej drobnej osvety chytili a prisľúbili účasť (možno zo zvedavosti a možno z pocitu zažiť niečo nové...). Oslovila som i nášho pána starostu Františka Demetera a pridal sa k nám so svojou rodinou. Takto vznikla 31 členná expedícia Jánskej noci v zložení: starosta obce Veľké Pole - František Demeter, Milena Demetrová, Barborka Demetrová, Patrícia Demetrová a Bibiana Demetrová, JÁN Boháč, JANKO Boháč, Veronika Boháčová, Lenka Boháčová, Štefan Janes, Helena Janesová, Jozef Macek, Anton Macek, Čavino Macek, Ľudevít Düreš, Anka Kmeťová, Ľudevít Kašuba, Helena Ružičková, Tomáš Ružička, Lukáš Ružička, Peter Sitár, Adela Sitárová, Marián Bencel, Božena Bencelová, Peter Ištok, Štefan Ištok, no a my, operátori pri vysielačke: Pavel, Marek a Aninka Veľké Pole (na foto v pozadí textu). Bolo nás viac ako som uviedla v prihláške do akcie Jánskej noci, čo ma len potešilo.

Ešte v predvečer akcie Jánskej noci 25. 6. 2004 sme vyliezli na kopec a postavili anténu, aby sme sa pred samotnou akciou zbytočne nezdržiavali jej stavaním, pretože nás čakal náročný deň. Hoci bolo práve po daždi, naša stará „Barborka“ MB 100 nás nesklamala a bez problémov vyfučala na kopec v náročnom mokrom teréne. Pri pohľade z kopca Rajtok nad Penhíblom na náš krásny hornatý Veľkopoľský chotár som mala veľmi dobrý pocit z toho, že patrím sem a toto je môj domov.

V sobotu 26. 6. 2004 vo večerných hodinách vychádzam z domu pozrúc na kopec, kde onedlho bude žiariť Jánska vatra v spoločnosti viacerých ľudí našej obce Veľké Pole a vidím pred sebou jasný cieľ, vytvoriť čo najpríjemnejšiu a nejveselšiu atmosféru pre priblíženie sa k hlavnej myšlienke Jánskej noci minulosti. Pripraviť hlboký zážitok mládeži pre spomienku v budúcnosti a robiť diaľkové spojenia cez rádiové vlny pásma 27 MHz so štafetou Letu Jánskej mušky, to je hlavná náplň výjazdu na kopec a cieľ.

Vchádzame do miestneho hostinca vo Veľkom Poli, kde máme zraz a tam na stoloch trónilo plno rôznych dobrôt - makovníky, orechovníky, syrovníky (aby som prispela i ja, napiekla som pagáče), ktoré pripravili ženy. Muži sa postarali o tekutú „potravu“ hovoriac:

-„Ohnivá voda je metlou ľudstva. Čo Slovák, to zametač.“ Za stolom sedel i náš dobre známy hudobník Ľudko Kašuba šíriaci fluidum veselosti a smiechu.

Pred odchodom nám v hostinci svojou pečiatkou potvrdili Svätojánsky list na ktorom už bola pečiatka Obecného úradu Veľké Pole a v dobrej nálade i vôli sme sa vydali na cestu do hory. Naša „Barborka“ MB 100 ako „nezmar“ bola plne naložená drevom na vatru a ako prvá, fučiac sťa starý ťažný kôň, vyštartovala z priestoru pred miestnym hostincom.

Za ľúbivej hry na harmonike a spevu žartovných piesní zapraskal Jánsky ohník a plamene vatry vyšľahli vozvysok. Zvieratká ešte nespali a ani naši páni horári, ktorých spev a veselá vrava kumpanie prilákala a zostali s nami až do konca akcie so slovami:

-„Postrážime vás pred medveďmi a vlkmi!“

Od najmladšej účastníčky expedície (4 ročnej) Barborky cez stredný vek po najstaršieho účastníka, veselého hudobníka Ľudka Kašubu (64.r. - striedavo hral na harmonike i saxofóne) všetci spievali a do toho zaznievali vtipy ako napríklad: Deti sa hrajú na ocka a mamičku a malý Janko (otec) hovorí malej Janke (mamine)

-„Janka, skoč mi pre pivo!“ alebo: Stretnú sa dvaja psi na slovensko-poľskej hranici. Pes z Poľska sa pýta: -„Ako sa máš na Slovensku?“

-Ani sa nepýtaj, na Slovensku je bieda a hlad, bežím sa k vám nažrať! A ty sa ako máš?“

-„Ja si idem k vám zaštekať!“

Príde pán starosta za svojou sekretárkou a hovorí:

-„Mara, zajtra príde na Obecný úrad novinár, máš mu dať iterwiew!“ Mara sa ostýchavo pýta:

-„Pán starosta a čo to je interwiew?“

-„Sám neviem, ale pre istotu sa umy!“

Takáto veselá nálada panovala a vťahovala nás do kruhu, takže zapisovanie spojení pokrivkávalo, až sme neskôr už  nezapisovali, prosto to nešlo byť bokom od diania okolo vatry. Družnosť s veselosťou boli dostatočným magnetom pre nás, vychutnávali sme túto chvíľu ako dar spolupatričnej vôle spektra ľudí od najmladších po najstarších - trojgeneračná rodina spoluobčanov... no skrátka PARÁDA!

Hoci náš denník spojení zostal neúplný a takmer prázdny, boli sme radi, že impulz vyšiel z CB pásma, veď nebyť akcie, niet Svätojánskej vatry a peknej chvíle strávenej s tými, ktorí sa o CB dozvedeli i prakticky - ukážkou priameho vysielania počas súťaže Svätojánske mušky babky Kosačky. Keď som zboku hľadela na usmiate tváre, vlúdila sa mi do mysle myšlienka: „Naši predkovia cez tisícročie slávili kult SLNKA - Letný slnovrat a ktovie, možno práve ľudia, ktorí teraz sedia okolo Svätojánskej vatry na vrchu Penhíbel, majú korene svojich prapraprapredkov v populačnej explózii po pálení Jánskych ohňov a rozpustilej zábave Jánskej noci na tom istom kopci, na ktorom dnes pálime Jánsku vatru priateľstva medzi ľuďmi dobrej vôle CB pásma 27 MHz.“

Musím konštatovať, vtipom Jánskej noci sa stal generačný vtip.

Pýta syn Janko svojho otca Jána:

-„Tati, čo to je vlastne politika?“ Otec odpovedá:

-„Milý synko Janko, to je veľmi jednoduché. Podívaj, ja nosím domov peniaze, takže som KAPITALISMUS. Tvoja matka s peniazmi hospodári, takže ona je VLÁDA. Dedko dbá, aby tu bolo všetko v poriadku, takže on predstavuje ODBORY. Naša slúžka je ROBOTNÍCKA TRIEDA. My všetci máme len jeden cieľ a to, aby si sa mal dobre.. Takže ty si ĽUD. A tvoj malý brat, ktorý je ešte v plienkach, je BUDÚCNOSŤ. Pochopil si, Janko?“

Malý premýšľa a žiada svojho otca, či sa na to môže ešte vyspať. V noci se chlapec prebudí, pretože jeho malý braček pustil do plienok a strašne smrdí. Keďže nevie čo má robiť, ide do spálne rodičov. Tam ale leží len jeho matka a spí tak tvrdo, že ju vôbec nedokáže zobudiť.

Tak ide do izby slúžky, kde si s ňou jeho otec zrovna užíva, zatiaľ čo dedko na nich nenápadne prizerá cez okno. Všetci sú tak zaneprázdnení, že si nikto z nich nevšimne, že pred posteľou stojí malý chlapec Janko. Keďže nič nevybavil, nakoniec sa rozhodne ísť si ľahnúť a spať ďalej.

Na druhý den ráno sa otec pýta svojho syna Janka, či môže vlastnými slovami vysvetliť, čo to tá politika je.

-„Áno.“ Odpovie syn Janko.

-„KAPITALISMUS zneužíva ROBOTNÍCKU TRIEDU a ODBORY prihliadajú medzitým čo VLÁDA spí. ĽUD je úplne ignorovaný a BUDÚCNOSŤ sa váľa v sračkách!“

Napriek veľkému atmosférickému rušeniu a gumákovi Let Jánskej mušky sa vydaril. Muška preletela na východ Slovenska a späť na Klínovec k Honzovi Sosnová. To nás veľmi potešilo.

Keď náš hudobník Ľudevít zanôtil oslávencovi Jánovi Boháčovi: „Nepi Jano, nepi vodu...“ zistili sme, že je pred nami ráno a s ním spojené sviatočné povinnosti žien - príprava nedeľného obeda, tak nastalo balenie, úprava okolia vatry do pôvodného stavu a následný odchod do domáceho QTH.

Naše stretnutie počas Jánskej noci bolo prvé a určite nebolo posledným. V budúcom ročníku akcie Svätojánske mušky babky Kosačky, pokiaľ zdravie bude slúžiť, určite dopočutia!

Za tridsaťjedna (31) člennú expedíciu  BREST zdraví  tridsiataprvá  Aninka V. Pole

P.S. Čo mi je ľúto, nemali sme fotoaparát, aby sme zvečnili našu prvú spoločnú Jánsku noc pri vatre. Zostala však v našich mysliach a srdciach. 

NAJVESELŠÍ PRÍSPEVOK JÁNSKEJ NOCI 2004 OD OSLÁVENCA JÁNA - ČR 

SVATOJÁNSKE „VYSTUPOVÁNÍ“ DO TMY - HOROR JÁNSKE NOCI

V posledních dnech jsem při různých návštěvách, které přišli k nám, (není nedělního odpoledne, abychom nepřivítali nějakou návštěvu. Manželka má vždy něco napečeno, v létě hlavně domácí zmrzlinu, a samozřejmě moc dobré koláče - buchty.) nastartoval téma co to je cíbíčko a v posledních dnech i moje noční bdění u mikrofonu o kterém nic nevěděli, ale bývá to pro ně nové poznání. Oni mnozí nechápou, že kromě koníčka ve včelařství, sbírání známek, nebo pěstování kaktusů, či běhání na hřišti za mičudou je i záliba sedět u mikrofonu a hledat někoho s kým si budu vyprávět o anténách, nebo si předávat nějaké znaky. Přesto když jsem jim nyní vyprávěl, jak jsem odejel na jednu noc ztrávit na nejvyšší kopec do samoty, bez Elišky (manželky), tak se hrozně divili.

A nyní k věci. Měl bych zaslat deník ze soutěžních spojení Svatojánské stovky, co jsem si zapisoval. To ale kdybych měl zaslat, tak to by byl kabaret. Ještě doma před odjezdem jsem měl úmysl, jak bych mohl shotovit pěkné zápisy, tak jak se to asi dělává. Bohužel všechny okolnosti této noci probíhaly tak groteskně, že na nějaký písemný záznam nebylo pomyšlení. Pro velkou zimu se kterou jsem vůbec na kótě 995 metrů nepočítal, jsem se přestěhoval do stísněného prostoru staré Škodovky, a to pouze na sedle řidiče. Zadní část sedadel byla plná techniky a potřebných věcí a já jsem neplánovitě musel přemístit veškeré zařízení na moje kolena strčená pod volantem. Radiostanici jsem umístil do volantu a musel ji celou noc držet levou rukou, aby nevypadla pod nohy. Pomocníka vnuka Michala jsem propustil ze služby, aby se zahřál, tak běhal ve tmě kolem auta, potom jsem mu navrhnul, aby si vlezl do spacáku a ještě přikryl mojí dekou a tak zkroucený na sedlech auta se občas probouzel, když se ozval nějaký silný signál, což zase pro mne bylo pozitivum. Mezi nohama v autě se mě pletlo množství kabelů, protože tam v tom malém prostoru se tísnily zkroucené moje nohy v těžkých zimních botech, a hádali se o prostor se síťovým zdrojem od cíbíčka a ještě s navíjákem kabelu. Když jsem potřeboval na přírodní wc, nebo narovnat zkřivené, ztuhlé nohy, tak jsem musel přerušit vysílání, všechny kabely podle hmatu odpojit, a vystoupit do tmy.

Pro pobyt venku jsem měl připravenou svítilnu, ale s pobytem v autě jsem nepočítal, osvětlení uvnitř bylo nedostatečné. Ke sledování síly signálu na stále se pohybující a neupevněném cíbíčku by byl dobrý periskop, a k ovládání kanálového přepinače bych potřeboval na neupevněné radiostanici další ruku. Ta odpočívala ve spacím pytli, a občas se ohnala po dorážejících komárech.

Na kolenou jsem loktem držel zápisník, a pravou ruku jsem zaměstnával držením mikrofonu a tužky. Co jsem chtěl zapsat, činil jsem téměř po paměti. Jakmile jsem se pohnul, nastal stav havarijní a všechno zhaslo. Prozíravě jsem doma připravil magnetofon, abych mohl natočit reportáž pro Ranní Sedmičku, už jej nebylo kam umístit, a já jej položil na spací pytel, ve kterém se občas pohly nohy mého spolutrpícího vnuka. Magneťák celou noc padal pod řadící páku. Později když jsem se rozhodl zdokumentovat a přesvědčit záznamem, jaké nečekaně kvalitní spojení bylo se slovenskými cíbíčkáři i Kosačkou, tak jsem musel použít vedlejší reproduktorek pro negalvanické přenesení dialogu ze spojení se Slovenskem. Pozdější úmysl z radosti ze spojení se Slovenskem jsem chtěl vyjádřit nějakou písničkou doprovázenou harmonikou, kterou jsem měl zarovnanou na zadních sedadlech. A když jsem ji v té hluboké noci chtěl opět vybalit, tak nastal ten veliký let do prázdna, poněvač jsem zakopnul o kabely. Při sebelepší touze udělat si fotosnímek té situace, jak jsem byl uvězněn mezi kabely, nebylo technicky možné.

A v té prekérní situaci, v čase hlubokého ticha v důvěře a v osamocení obklopeni lesem, náhle to se mnou trhlo tak, že jsem musel asi hodně zezelenat. Náhle někdo zabouchal na dveře auta. Krev v žilách se mě zastavila a ztuhla, a na několik vteřin jsem prožíval šok. V uzavřeném autě jsem se už necítil bezpečný. V takové situaci by žádný člověk moč a stolici neudržel, protože to byl pocit přepadení. Můj jediný společník expedice si hlasitě pochrupoval, a já přemýšlel zda mám vystoupit do tmy s rukama nad hlavou, že se vzdávám, nebo s otázkou jestli nechce ta osoba, co mě přepadla, peníze, nebo zda to není voják se samopalem, protože portejbluju ve vojenském prostoru. Začal jsem se strachy potit a na zádech cítit zimu.

Co dělat, co by dělal druhý?

Po dalších vteřinách se vše vysvětlilo. Po vteřinovém úleku nastalo obrovské uvolnění a všechen strach ze mne spadl. To skromné světlo uvnitř auta osvětlilo náhle tvář dívajícího se muže s motohelmou na hlavě, a já v něm poznal toho dobrého kamaráda, který mě dal doporučení jak to tady na této kótě, Suchém Vrchu lítá. Byl to náš milý cíbíčkář Pepa Jamné, který se přijel podívat v tuto noční hodinu, jak se mě tu daří. Netrvalo dlouho a z východní strany se začalo rozednívat. Z radosti z příchodu nového dne jsem se rozhodl, že probudím mého vnuka, školáka Michala, a ten úsvit přicházející od východu, od Slovenska, že odměním nějakou písničkou pomocí harmoniky. Aby se to mohlo uskutečnit, já jsem musel s harmonikou ven, a ve dveřích ospalý (13 letý - snad nejmladší člen okolních expedic), dostal funkci při otevřených dveřích Škodovky držet mikrofon mého cíbíčka Strato Plus, které dnes po 13 letech v mé službě se dočkalo tak krásných dalekých spojení.

Protože situace ve které jsem se nacházel po celou noc mě neumožňovala zapisovat ani polovinu potřebných údajů, mohu uvést jen některá spojení z mnohých, samozřejmě v této situaci vůbec nešlo o soutěžení, ale poznávání průběhu a být u toho. Byl to můj první pobyt na portejblu a vůbec s cíbíčkem v přírodě, ale bylo to moc fajn.

Děkuji za tu organizaci.

Uskutečněná některá spojení: Rosička Vysočina - Ždár nad Sázavou, Babylon Alfa - Jirka Bořitov, Bohouš Česká Lípa - Kozákov, Honza Sosnová - Klínovec,

Sírius Kroměřiž, Ivoš - Měděnec, Tomáš Mobil Roudnice, Standa Čeladná, Kosačka - Velká Javorina, Matador - Vysoká Hole, Karel Háje - Č. Hora, Veverka

Šumperk Městské Skály, Zbraslav Lipany, Apalucha, Olešnice, Vysočina - Rosička, Svatobor Sušice, Jablonec nad Nisou, Český Brod a mnoho dalších.

Pro nečitelné údaje i špatně srozumitelné názvy expedic jsou nepoužitelné.

V těchto disciplinách jsem byl a cítil se jen jakýmsi pozorovatelem, mnohé věci a podmínky jsem pochopil teprve nyní po vlastní aktivitě. Při dalším soutěžení už budu vědět víc, jak to chodí, a jak je se třeba na to připravit pro příště.     Jan Dobrouč

2. disciplína JÁNSKEJ NOCI 2004 

VÍŤAZNOU EXPEDÍCIOU SÚŤAŽE „SVÄTOJÁNSKA STOVKA sa stala EXPEDÍCIA

 „MATADOR“   122 SPOJENÍ 

REKORDNÉ - DOPOSIAĽ - najdlhšie spojenie nad 100 km v dĺžke 625,5 km

Exp. MAKOVICA operátor  Martin Baran - SOKOL KOŠICE

AB   8 exp. Makovica        kóta Makovica KN08RU 981m. s operátormi

3. Delfín     Střibro          57     58   18:52      JN69LS      Sokol      625,5

4. Vašek    Bezdružice    57     58   18:54      JN69LV      Sokol     625,5 

Najviac spojení stanice z východného Slovenska

Exp. MAKOVICA operátor Martin Baran - Sokol Košice: 12 spojení

Prihlásené súťažné stanice „Svätojánska stovka“

Znak   Expedícia -   Kóta -      Lokátor  m/m.       Počet.-        Celkom Najdlh.. Priemer

                                                                              spojení -            km      spoj.      na 1spoj.

AB   2 exp. Nádej    Fulkmarov kopec KN08LU                 1             238 km    238      238,0 km

AB   4 exp. Vatrár   Čertová skala       JN98LR 1001 m.      28         4 854 km    405     173,.3 km

AB   5 exp. Východ - Ďumbier-             JN98TW - 2 045 m     3            478 km    215     26,0 km

AB   7 exp. KostolecVeľká Javorina   JN88UU  970 m.      16         2 275 km    193     142,1 km

AB   8 exp. Makovica Makovica          KN08RU   981m.        4 -       1 493,6       625,5  373,4km

AB   9 exp. Brest Penhíbel                     JN98GM   550 m         2           214 km    109    107,0 km

AB 10 exp. Sedmé nebe Mužský          JO70MM 463 m.          8        1 231 km   191 -  153,9 km

AB 11 exp. Matador  Vysoká Hole        JO80OB 1464 m.    122      17 996 km    318-   147,5 km

AB 14 exp. K 120    Mostík Štrb.pl.        KN09AD 1450 m.       5         733 km -   174     146,6km

AB 16 exp. Furgon Brtník                        JN79TF   681 m.        12     1 754 km    178     146,1 km

AB 19  exp. Tomáš mobil Měděnec      JO60NK   910 m.       41      6 323 km   374      154,2,km

AB 20 Franta Blovice Železný Újezd    JN69UN   640 m       11        1533 km     262      139,3 km

AB 22 Jerry Nové Město  Milíř                JO70PT    999 m       13        2019 km   260     155,3 km

AB 23 exp. Dráčik  Budiná                      JN98SK    800 m         2          290 km   156     145,0 km

AB 24 exp. Radegast Zhůří/Huťská Hora JN69SC 1242 m.54      9 417 km    405    174,0 km

AB 25 exp. Ivoš Slaný Slánská hora -  JO70BF 330 m            3          561 km     220   187,0 km

AB 26 exp. Zobor   Zobor                         JN98BI     500 m          5         661 km     201   132,2 km 

Nezúčastnili sa z ČR: AB 1 -Staroch Zábřeh, 

Nezúčastnili sa z SR: AB 23 - Vega Žiar (za AB 23 vysielala exp. Dráčik) 

Nesúťažili:

AB 3 - Jožko Železnô (zdravotné dôvody),

AB 6 - Tino Zlaté Moravce(preruš. dovolenky). 

Súťažné denníky nezaslali:

AB 12 Franta Halenkovice;

AB 13 - Števko Komárno,

AB 15-Šimon Č.Lípa, (zdravotné. dôvody),

AB 17 - Fousač junior Plzeň, (rozhodol sa nezaslať denník, málo spojení...),

AB 18 - Jan Dobrouč, (technické dôvody nestíhal písať),

AB 21 - Miro Banská Bystrica.

Celkove poradie podľa počtu spojení nad 100 km

1.miesto:AB 11 wxp. Matador                          Vysoká Hole                JO80OB 1464 m.n.m.   122

2.miesto:AB 24  exp. Radegast                                    Zhůří /Huťská Hora      JN69SC 1242 m.54

3.miesto:AB 19 exp. Tomáš mobil Roudnice   Měděnec                     JO60NK 910 m.            41

4. miesto: AB 4  exp. Vatrár                             Čertová skala              JN98LR 1001 m.           28

5.miesto: AB 7 exp. Kostolec                          Veľká Javorina           JN88UU 970 m.            16

6. miesto: AB 22 exp.Jerry Nové Město             Milíř                            JO70PT 999 m             13

7.miesto: AB 16  exp. Furgon                            Brtník                          JN79TF 681 m.             12

8. miesto: AB 20   exp.Franta Blovice                 Železný Újezd             JN69UN                       11

9. miesto: AB 10 exp. Sedmé nebe                   Mužský                        JO70MM 463 m.           8

10. miesto: AB 14   exp. K 120                               Mostík Štrb.pleso        KN09AD 1450 m.          5

11. miesto: AB 26  exp. Zobor                              Zobor                          JN98BI 500 m.             5

12. miesto: AB 8  exp. Makovica                                    Makovica         KN08RU 981m.             4

13. miesto: AB 5  exp. Východ                           Ďumbier-                     JN98TW 2 045 m.         3

14. miesto: AB 25  exp. Ivoš Slaný                                   Slánská hora, JO70BF   330 m.          3

15. miesto: AB 9 exp. Brest                               Penhíbel                     JN98GM 550 m.           2

16. miesto: AB 23  exp. Dráčik                             Budiná                        JN98SK 800 m.            2

17. miesto: AB 2  exp. Nádej                              Fulkmarov kopec        KN08LU                       1

 

Poradie spojení nad 100 km -Celkom kilometre

AB 11      exp. Matador                       Vysoká Hole         JO80OB 1464 m.                   17 996 km

AB 24      exp. Radegast                     Zhůří /Huťská Hora             JN69SC 1242 m.                   9 417 km

AB 19      exp. Tomáš mobil Roudnice Měděnec          JO60NK 910 m.                     6 323 km

AB   4      exp. Vatrár                           Čertová skala      JN98LR 1001 m.                    4 854 km

AB   7      exp. Kostolec                      Veľká Javorina    JN88UU 970 m.                      2 275 km

AB 22      Jerry Nové Město               Milíř                        JO70PT    999 m                   2 019 km

AB 16      exp. Furgon                         Brtník                    JN79TF    681 m.                   1 754 km

AB 20      Franta Blovice                      Železný Újezd      JN69UN   640 m                     1 533 km

AB   8      exp. Makovica                     Makovica              KN08RU 981m.                      1 493 km

AB 10      exp. Sedmé nebe               Mužský                 JO70MM 463 m.                   1 231 km

AB 14      exp. K 120                             Mostík Štrb.pleso KN09AD 1450 m.                    733 km

AB 26      exp. Zobor                           Zobor                     JN98BI    500 m -                     661 km

AB 25      exp. Ivoš Slaný                    Slánská hora,       JO70BF   330 m                       561 km

AB   5      exp. Východ -                      Ďumbier-               JN98TW - 2 045 m                  478 km

AB 23      exp. Dráčik                           Budiná                   JN98SK    800 m                      290 km

AB   2      exp. Nádej                            Fulkmarov kopec KN08LU   m.                            238 km

AB 9        exp. Brest                            Penhíbel               JN98GM 550 m                        214 km

 

Poradie spojení nad 100 km - Najdlhšie spojenia

AB   8      exp. Makovica                     Makovica              KN08RU 981m.                      625,5 km

AB 24      exp. Radegast                     Zhůří /Huťská HoraJN69SC 1242 m.                405,0 km

AB   4      exp. Vatrár                           Čertová skala      JN98LR 1001 m.                   405,0 km

AB 11      exp. Matador                       Vysoká Hole         JO80OB 1464 m.                   318,0 km

AB 20      Franta Blovice                      Železný Újezd      JN69UN   640 m                    262,0 km

AB 22      Jerry Nové Město               Milíř                       JO70PT    999 m                   260,0 km

AB   2      exp. Nádej                            Fulkmarov kopec KN08LU                                238,0 km

AB 25      exp. Ivoš Slaný                    Slánská hora,       JO70BF     330 m                  220,0 km

AB   5      exp. Východ -                      Ďumbier-              JN98TW - 2 045 m                215,0km

AB 26      exp. Zobor                           Zobor                     JN98BI   500 m -                   201,0 km

AB   7      exp. Kostolec                      Veľká Javorina    JN88UU 970 m.                     193,0 km

AB 10      exp. Sedmé nebe               Mužský                 JO70MM 463 m.                   191,0 km

AB 16      exp. Furgon                         Brtník                    JN79TF   681 m.                    178,0 km

AB 14      exp. K 120                             Mostík Štrb.pleso KN09AD 1450 m.                174,0 km

AB 23      exp. Dráčik                           Budiná                   JN98SK   800 m                    156,0 km

AB 19      exp. Tomáš mobil Roudnice Měděnec          JO60NK 910 m.                     154,2 km

AB   9      exp. Brest                            Penhíbel               JN98GM 550 m                     109,0 km

 

Poradie spojení nad 100 km - Priemer na 1 spojenie

AB   8      exp. Makovica                     Makovica              KN08RU    981m.                   373,4 km

AB   2      exp. Nádej                            Fulkmarov kopec KN08LU                                 238,0 km

AB 25      exp. Ivoš Slaný                    Slánská hora,       JO70BF      330 m                 187,0 km

AB 24      exp. Radegast                     Zhůří /Huťská HoraJN69SC    1242 m.               174,0 km

AB   4      exp. Vatrár                           Čertová skala      JN98LR     1001 m.               173,3 km

AB 22      Jerry Nové Město               Milíř                        JO70PT    999 m                   155,3 km

AB 19      exp. Tomáš mobil Roudnice Měděnec          JO60NK      910 m.                  154,2,km

AB 10      exp. Sedmé nebe               Mužský                 JO70MM     463 m.                 153,9 km

AB 11      exp. Matador                       Vysoká Hole         JO80OB     1464 m.               147,5 km

AB 14      exp. K 120                             Mostík Štrb.plesoKN09AD   1450 m.                 146,6 km

AB 16      exp. Furgon                         Brtník                    JN79TF       681 m.                  146,1 km

AB 23      exp. Dráčik                           Budiná                   JN98SK       800 m                145,0 km

AB   7      exp. Kostolec                      Veľká Javorina    JN88UU      970 m.                 142,1 km

AB 20      Franta Blovice                      Železný Újezd      JN69UN      640 m                 139,3 km

AB 26      exp. Zobor                           Zobor                     JN98BI        500 m -              132,2 km

AB   5      exp. Východ -                      Ďumbier-              JN98TW - 2 045 m                126,0 km

AB   9      exp. Brest                            Penhíbel               JN98GM      550 m                   107,0 km

 

ŠTATISTIKA

Prihlásených bolo 26 staníc, denníky zaslalo 17 staníc.

Z denníkov súťažných expedícií: Súťažné expedície mali spolu: 316spojení nad 100 km.

Najdlhšie spojenia všetkých súťažných expedícií mali dĺžku:  4 244,5 km.

Z denníkov súťažných expedícií všetky spojenia nad 100 km predstavujú : 49 858,6 km. 

NAJ, NAJ, NAJ... JÁNSKEJ NOCI 2004

Najstarším účastníkom

Jánskej noci sa stal Jan Dobrouč vo veku 75 rokov. 

Najmladšou aktívnou účastníčkou

sa stala Skarletka Vráble vo veku 6 rokov. 

Najpočetnejšou expedíciou

Jánskej noci sa stala exp. BREST vrch Penhíbel s počtom 31 ľudí. 

Najvzdialenejšou stanicou

od východzieho bodu na Klínovci sa stala exp. Zemplín pôsobiaca na Červenom kameni za Vranovom n/Topľou. 

Najvyššie položenou stanicou

sa stala exp. VÝCHOD na vrchu Ďumbier vo výške 2045 m.n.m. 

Najviac expedícií na jednom vrchu (v počte 3)

exp. Kostolec, Veľká Javorina a Trenčania - bolo na Veľkej Javorine vo výške 970 m.n.m. 

Najdlhšie 2 spojenia prízemnou vlnou

urobil počas Jánskej noci operátor Sokol Košice z vrchu Makovica KN08RU - Delfín Stříbro JN69LS a Vašek Bezdružice JN69LV, obe = 625,5 km. 

Najviac spojení

urobila exp. Matador: 122. 

Najaktívnejšou expedíciou

Jánskej noci sa stala expedícia Vatrár, posúvala info na východ SR. 

Najobetavejším cébečkárom

Jánskej noci sa stal Jožko Železnô. Rovno z lôžkovej časti nemocnice v Liptovskom Mikuláši išiel na Prievalec, aby sa zúčastnil aspoň Letu Svätojánskej mušky. 

Najhudobnejšou expedíciou Jánskej noci

sa stala exp. Suchý vrch - oslávenec op. Ján Dobrouč. Na harmonike „Heligónke“ hral ľudové piesne na dobré ráno cébečkárom i zvieratám. 

Najväčšiu smolu

počas Jánskej noci mala exp. Zobor, ktorá vysielala iba do 23 hodiny. Vybitý zdroj urýchlil zostup a vybité batérie do lampáša ich donútili zostupovať z kopca  v tme.

PUTOVNÁ SVÄTOJÁNSKA MUŠKA - VÍŤAZI počas 5.ročníkov

NULTÝ ROČNÍK

Rok 1999: Eva STAŇOVÁ – Evka KOLAČNO

Najkrajší príspevok Jánskej noci

 

1. ročník / 2000

Rok 2000: Štefan LASAB – Števko ZVOLEN

Najkrajší príspevok Jánskej noci

 

2. ročník / 2001

Rok 2001: Roman FINTA – Roman 2 NTRA

Najkrajší príspevok Jánskej noci

 

3. ročník / 2002

1.disciplína

Najkrajší príspevok Jánskej noci:

Marián HANZA – Tatko Karlo ŽILINA SR

Stanislav HYZA – Zvíře ZLÍN ČR

 

2.disciplína

Eduard PIŠOFT – Delta NOVÉ MESTO n/Váhom

Najdlhšie spojenie nad 100 km: JN88UU – JO60LJ = 388 km

 

4. ročník / 2003

 

1.disciplína

Najkrajší príspevok Jánskej noci:

Ľubomír KRAMLA – Ľubo TREBIŠOV SR

Veronika Šimůnková Manušice- Nika ČESKÁ LÍPA ČR

 

2.disciplína

Najviac spojení nad 100 km:

exp. HORAL operátor Jozef ILČÍK – Tygr MUTĚNICE -: 92, spolu: 13 050 km 

Najdlhšie spojenie nad 100 km v dĺžke 339 km

Václav MESTL - Venca CHOTĚŠOV: JN69SB – JN99BM = 339 km 

Najviac spojení východného Slovenska

Exp. MAKOVICA operátor Martin BARAN - Sokol KOŠICE

 

5.ročník / 2004

Rok 2004:

1.disciplína

Najkrajší príspevok Jánskej noci:

Anna BRÁNIKOVÁ - Aninka VEĽKÉ POLE SR

Jan ŠPINLER - Jan DOBROUČ ČR 

2.disciplína

Najviac spojení nad 100 km

AB 11 Exp. MATADOR - Hlavný operátor: Václav MESTL - Najviac spojení nad 100 km: 122, spolu 17 996 km 

REKORDNÉ - DOPOSIAĽ - najdlhšie spojenie nad 100 km v dĺžke 625,5 km

Exp. MAKOVICA operátor  Martin Baran - SOKOL KOŠICE

AB   8 exp. Makovica        kóta Makovica KN08RU 981m. s operátormi

3. Delfín     Střibro          57     58   18:52      JN69LS      Sokol      625,5

4. Vašek    Bezdružice    57     58   18:54      JN69LV      Sokol     625,5 

Najviac spojení východného Slovenska

Exp. MAKOVICA operátor Martin Baran - Sokol Košice: 12 spojení 

Pozývame Vás na 6. ročník Jánskej noci konanej 25. - 26. 6. 2005

Propozície súťaže sú na tejto stránke pod názvom: „Súťaže propozície“ 

 

SÚŤAŽ Svätojánske mušky babky Kosačky (1999 – 2002)

 Z celého Slovenska je na MV SR registrovaných iba päť CB klubov Slovenska a to v mestách Nitra (CBN - CB Klub Nitra), Trnava (CBRT- CB rádioklub Trnava), Handlová (SCBR- Slovenský CB rádioklub), Topoľčany CB klub Tríbeč a teraz už aj v malej dedinke Horné Chlebany – CBRSK v okrese Topoľčany. Neregistrované CB kluby na Slovensku sú v mestách: Bratislava, Piešťany, Levice, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Prievidza, Banská Bystrica, Martin, Ružomberok, Poprad, Lučenec, Rožňava, Prešov, Košice, Michalovce. Sú to kluby o ktorých som sa dozvedel, možno ich je aj viac. S celoslovenskou pôsobnosťou je 10. rok prvý CB klub na Slovensku - SCBR - a od roku 2000 aj CBRSK.

Ku koncu roku 2000 má CBRSK členov od Bratislavy, Nitry, Trnavy, Levíc, Zlatých Moraviec, Trenčína, Banskej Bystrice, Rožňavy, Nového Mesta nad Váhom, Piešťan, Ružomberku, Michaloviec, Vranova atď. CBRSK poriada celoslovenskú kultúrnu CB súťaž - „Svätojánske mušky babky Kosačky“ - so snahou zachovať starú ľudovú tradíciu pálenia Jánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Dňa 24.6. 1999 sa konal prvý ročník pálenia Jánskych ohňov.

Svätojánska noc má stáročnú tradíciu u našich predkov a spätá bola s prírodou tak, že sa dostala aj do ľudových názvov bylín.

Napríklad MEDOVKA LEKÁRSKA – BYLINA JÁNSKA. V mnohých krajinách bolo zvykom vo svätojánsky deň zavesiť halúzku medovky lekárskej nad domovú bránu. Posadnutým (t.j. duševne chorým) podávali čaj uvarený z medovky. Medovku preto nazývali aj “DÉMONY ZAHÁŇAJÚCA”. Okrem toho medovku lekársku nazývali aj bylina víl a vyrábali z nej tzv. ”KARMELITOVÚ VODU.”

ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ –, KRISTOVA KRÍŽOVA KRV - NAZÝVANÝ krv Pána Boha, ránhojičská bylina nášho Pána, krvavá bylina a “SVÄTOJÁNSKA KRV” zvaný. Posledné pomenovanie je vysvetliteľné tým, že ľubovník kvitne od Jána do septembra. Nazývajú ho aj bylina deravolistá alebo sededesiatsedem dierna bylina(z maďarčiny!). Na Slovensku má názvy dieravec, koreň Matky Božej, krížok, kvieťa Panny Márie, láskavec, trezalka, zvončok “SVÄTOJÁNSKA BYLINA” a i. Veriaci ľudia kedysi dávali do súvislosti šťavu kvetu s krvou a ranami nášho Spasiteľa. Keď miláčik nášho Pána – učeník Ján – stál pod krížom na smrť zarmútený, starostlivo zbieral krvou skropené kvety, aby ich ako drahú pamiatku na Spasiteľovu smrť podaroval nábožným veriacim. Na deň svätého Jána, ktorý je symbolom posvätných síl svetla a tepla, zažiari ľubovník na lúkach a stráňach. V minulých storočiach devy z neho vili vence a kto tancoval okolo Jánskeho ohňa, musel ho mať na hlave ako “JÁNSKU KORUNU”. Počas tajuplnej svätojánskej noci mladé devy hádzali do vody vetvičky ľubovníka bodkovaného a panny videli podľa stupňa rozvitia zvädnutých kvetov, či budú mať na budúci rok ženícha. Napríklad v hornom Rakúsku podľa starého zvyku kládli roľníci vetvičky ľubovníka medzi dva krajce chleba a dávali ho zožrať dobytku, aby bol uchránený pred chorobami. Ľubovník bodkovaný podporuje totiž trávenie.

Z ľubovníka bodkovaného sa vyrába i “JÁNSKY OLEJ” na popáleniny.

Taktiež do slovných hádaniek pre deti:

“Čo je to?”

Príroda sladká, naša dobrá matka, krásu mi dala.

 Kade letím, sama si svietim,

lampa malá. (Svätojánska muška)

Cébečkárska súťaž spočíva vo vysielaní z kopcov domoviny do dolín, priateľskými rozhovormi medzi milovníkmi rádiových vĺn a napísanie o výstupe na kopec, veselých, vtipných a humorných zážitkoch. Kto má záujem, môže narobiť pekné diaľkové spojenia so vzdialenými stanicami na kopcoch.

 

Víťazkou súťaže v r. 1999 sa stala Evka Kolačno, Eva S.

(pri meste Partizánske), ktorá po súťaži - vo svojich 20-siatich rokoch - vstúpila do kláštora Notre Dame v Bratislave a cenu (zlaté gravírované srdiečko) za 1.miesto odmietla s tým, že zlato v kláštore nebude potrebovať.

 Expedícia Šípocký kopec  alebo  „Svätojánske komáre“

Do poslednej chvíle som nevedela či pôjdem na akciu Svätojánske mušky babky Kosačky. Keďže som nemohla ísť na akciu s Kosačkou a veľmi som túžila výjsť si von do letnej prírody, zatelefonovala som Moskytovi, či chce ísť niekde na expedíciu. Myslela som samozrejme viacerých a nie iba my dvaja o čom ale Moskyt nevedel. (Alebo nechcel vedieť? Beťárisko!) Prišiel k nám už o 16 hodine, keď som bola na krúžku s deťmi a tak ma musel čakať . Potom sme čakali na moju sestru Katarínu do 19 hodiny a konečne sme sa vydali na potulky lesom. Naozaj na potulky, ale o tom neskôr. Vykročili sme smerom na Šípok, kde máme chatu. Povedali sme si , že po návrate dolu si pri chate budeme opekať špekáčiky. Lenže situácia sa vyvinula inak.

Ešte sme len liezli hore kopcom a ja som už bola hladná tak, že som musela okoštovať ako chutia komáre. Aby som z nich mala nejaký pôžitok, okoštovala som hneď dvoch, čo mi ale Moskyt začal vyčítať, že som mu zjedla bratrancov. Snažila som sa ich vypľuť na zem, ale akosi sa im nechcelo ísť von. Takto prišiel jeden člen našej expedície o dvoch príbuzných a to sme boli ešte len na začiatku cesty. Keď sme dorazili na kopec ku kameňom, uvidela som tam malý kríž z drevených paličiek. Keďže Moskyt  bol na kopci viac krát, spýtala som sa ho, čo je pod tým krížom. S vážnou tvárou mi oznámil, že pod tým krížom nemôže byť nič iné, iba jeho ďalší príbuzní z čeľade komárovitej. Nepotrpím si na prepych, tak som položila kyticu trávy pod krížik a Moskyt pozýval Kosťa, aby prišiel i on hore a založíme si ohník.

Vyhliadla som si vhodné miesto a začali sme zvlákať konáre(nie komáre). Keďže sme si otestovali nášho „komára „ Moskyta a zistili sme, že vie lámať drevo a nemusíme ho rúbať, využili sme tieto jeho prednosti. Je to praktické, nemusíme nosiť sekeru do hory, stačí vziať so sebou Moskyta a on nielen naláme drevo, ale odnesie i plný vak s jedlom a teplé oblečenie. Veru, výhodná čeľaď hmyzu sú tie komáre. Ohník začal pukotať, mesiačik sa na nás usmieval a vietor ako umelec vytvoril z nášho ohníka táborák. Moskyt ani nestihol preskočiť ohník a už sme všetci traja pobehovali s vodou hasiac ho, lebo sa šíril nepríjemne rýchlo do okolia. Voda bola určená na iné účely, ale v tej chvíli nám bolo jedno na čo bola určená. Moskyt dupal po suchých horiacich listoch ako sto čertov, len  aby sme nezapálili les. Ako rýchlo sme ohník založili, tak ešte rýchlejšie sme ho zlikvidovali. Musím priznať, že nám oheň vyčistil priestor na urobenie si ohniska z kameňov, čo sme za veľmi krátku dobu zrealizovali.

V novovybudovanom ohnisku sme už mali ohník taký, že nám vydržal do rána. Prikladali sme polienka striedavo. Najlepšie bolo, keď som k ohňu pristúpila ja, pôda okolo neho sa zakaždým začala posúvať dolu, čo sa stalo zdrojom smiechu a zábavy pre Katarínu a Moskyta. Prikladanie do ohňa sa stalo obľúbenou činnosťou Moskytovou. Po dlhšom čase pozorovania jeho činnosti , čiže vytrvalého sledovania či treba priložiť alebo nie som ho musela upozorniť na skutočnosť, že veda a technika sú tak dopredu, že všetko čo sa dá zjednodušiť, tak sa zjednodušuje. Veď keď už aj na dedinách zavádzajú plyn, tak isto iste budú aj tam dolu v pekle plynofikovaní a nemusia pri kotloch ťažko pracovať. Určite nepracujú ani tak ako Moskyt teraz pri ohnisku.

Ak niekto z nás chcel mať dobré podmienky na vysielanie, musel výjsť na strom a odtiaľ vysielať. Ja som to radšej vzdala, vidiac pod stromom priepasť. Veselosti nebol koniec, keď Moskyt vycapený na strome vykrikoval na protistanicu : „Už je to lepšie? Ako ma berieš? “ A zo stanice sa ozvalo :“Je to tak isto ako predtým...“ – Moskytove lozenie na strom bolo bez konečného efektu. Napokon zavesil vysielačku na strom, urobili sme si jedlo a počúvali expedície na kopcoch. Po jedle sme sa viac krát pokúšali spojiť s Kosačkou, ale nám to nemohlo vonkoncom výjsť. Medzi reláciami boli malé odmlky, tak malé, že nebolo možné ani pípnuť, nie sa ešte brejknúť. Keď Moskyt opakoval svoje pokusy o spojenie s Kosačkou, stál mesiac nad prvým stromom a keď prestal, mesiac už bol za druhým stromom a ja som povedala vtedy dobré ráno. Už bolo skoré ráno a ja som si zložila kosti k oddychu, nočnému spánku. Moskyt vydržal hore až do plného rozvidnenia.

Keď sme išli po akcii dolu k chatke, nemohli sme akosi trafiť. Ako nám cesta na kopec trvala 20 minút, tak dolu z kopca aj trojnásobne dlho. Potom nech mi niekto tvrdí, že cesta dolu kopcom ide rýchlejšie ako hore kopcom. Stihli sme sa popozerať po okolí dolného Šípku , i ako podrástlo žito v okolí Uheriec, ako sa darí repke olejnej na poli, ako rastú hríby...Vodilo nás! Možno by sme v prírode našli aj nejaké noblesné raňajky, ale nehrozilo, tak sme si opiekli špekáčiky, zapili vodou zo studničky, veď vodu určenú na pitie a umytie sme všetku minuli na hasenie ohňa na kopci a bol koniec nočnej expedície. Moskyt išiel domov cez les a my po cestičke. Dobrá nálada nás neopúšťala po celý deň. Túto náladu som preniesla aj domov, do chrámu Božieho, kde som čítala komentár o každodenných drobných, dobrých skutkoch, ktoré prispievajú k spoločnému dielu. Akcia Svätojánske mušky babky Kosačky je jedným takým drobným dobrým skutkom na CB pásme 27 MHz, lebo obnovila tradíciu svätojánskych ohňov a začala novú tradíciu, NOČNÉ VYSIELANIE V DEŇ LETNÉHO SLNOVRATU. Vďaka tejto akcii sme prežili pekné, veselé a príjemné chvíle v lone prírody tak, ako naši prapredkovia pred storočiami. Tešíme sa na budúcu svätojánsku noc. Určite pôjdeme znovu na kopec nadviazať spojenia a zabaviť sa s priateľmi cébečkármi. Evka – Kolačno

2.miesto EXPEDÍCIA BRYNDZOVÁ RUŽA - 1999

S potešením sme prijali CB CALL book 1999, kde sme našli prehľad volačiek, aj keď nie všetkých. Je zaujímavé porovnať si s kým bolo spojenie už nadviazané a s kým nás spojenie možno čaká. Redakcii a aj ostatným jeho tvorcom patrí úprimná vďaka. Keď sme sa  ale v inzertnej časti CALL booku dočítali, že sa uskutočnia expedície – Svätojánske mušky Babky Kosačky, bolo rozhodnuté. Bola by bola hanba, nezúčastniť sa tejto akcie a nepodporiť krásnu myšlienku našej babky Kosačky, priateľky Anežky .

Cieľom našej expedície sa stal kopec Borovník v tesnej blízkosti Ružomberka. Nachádza sa v malebnej prírode lokality Malino Brdo. Jeho vrchol je v nadmorskej výške 1054 metrov. Aj keď to určite nie je ideálna výška na uskutočnenie diaľkových spojení, vedeli sme, že pri dobrom šírení rádiových vĺn budeme pri nadväzovaní rádiových spojení úspešní. Hneď na začiatku, tesne pred odchodom, nám hlavný organizátor a propagátor akcie Rasťo Ružomberok oznámil, že pre chorobu sa expedície nemôže zúčastniť, čo bola škoda, ale museli sme sa s tým zmieriť. Tak sme využili služby „expedičnej “ Žiguly , ktorá sa lesnými cestami škriabala bližšie k cieľu našej cesty. Musela si poriadne vydýchnuť, keď ju na konci lesnej cesty zastavil jej pán, Peter Vlkolínec a jej útroby opustil Marián Ružomberok, Dominik Ružomberok a malá nádejná cébečkárka Lenka Vlkolínec. Niekoľko stoviek metrov a konečne cieľ !

Borovník nás privítal síce silným vetrom, ale naskytol sa nám prekrásny výhľad na celú liptovskú kotlinu, ovenčenú liptovskými hoľami, Chočským pohorím, Malou a Veľkou Fatrou, Nízkymi a Vysokými Tatrami. Nezabudnuteľný výhľad, pri ktorom sa do mysle človeka nevdojak tlačia slová básnika .... aká si mi krásna, ty rodná zem moja ... . Poézia musela ísť o chvíľu nabok, prišli sme za inou romantikou. A tak hurá do prípravy vysielacej techniky, postavenia strechy nad hlavou a uskladnenia nevyhnutného proviantu tak, aby hody nemali medvede, ale len my. Slovenskú gulášovku za nás ako vždy uvarila Vitana, o chladenie občerstvenia sa postaral neustály vietor a po posilnení sme začali s vysielaním. Dominik Ružomberok (Krátené) Pokračovanie v Júnošíku 6/ 2001. 

3.miesto Martin Čankov (napísal) 

Vážení a milí, ktorí CB máte a radi sa s ním hráte, vypočujte si náš príbeh krátky, čo sa týka našej babky.

Nikto ani nevedel, že k nej signál doletel,

ona ako dobrá mať, chcela signál lepší mať,

naladila sa do nôty preveselej,

aby žiadny signál neuletel.

Kosačka je celkom milá stvora, občas ale je potvora,

na stretnutia chodí rada, byť s ňou je veru paráda.

brejkni sa a dá ti slovo, neodmietne ver nikoho,

veľa aktivít má neustále, robí iba na finále

a spieva si dínom-dánom...robí radosť cébečkárom.

ten, kto by ju spoznať chcel,

musí prísť k nám, na éter!

Babkin signál všade letí,

 doletí aj medzi deti,

ktoré veľmi rada má, sladkosť,

dobré slovo dá...

kto by snáď nemal rád,

nie je s nami kamarát.

je naša fajn babka Kosačka,

čo letí éterom ako stíhačka,

doletí ver vždy a všade,

v zime má éterické sane.

poradí a pomôže a čo nevie, z kníh vymôže,

k tomu pridá dobrú radu,

od nej nemáš nikdy zradu.

kto ju vidí prvý krát,

smiech nemôže udržať,

je z nej anjel aj čert,

odzbrojí ťa slovom hneď.

telo jej... tak sto kilov,

to však srdce zavážilo,

plné ho má lásky, citu,

každý sa doň zmestí, bez habitu.

Naša babka Kosačka,

aj s typickým klobúkom jej,

potešením je nám vždycky,

veď je mysle stále mladej.

novú súťaž vyhlásila, na Jána si chuť robila,

pri ohníku sedieť chcela,

zvedavosťou sa až chvela,

to vyhrá prvú cenu... nevedela.

na tričku je celučká, cébečkári, kamaráti,

nemôže vám ver nič vadiť,

prvý môže byť len jeden,

čo najdlhšie pri vysielačke hovoril a sedel.

Závisť niekdy nezná hraníc, nevzdáme sa trička za nič, lebo tričko ako skvost,

nahradí nám babky prítomnosť.

Kosačka, babka naša milá, dúfajme,

že si sa cez Jánsku noc

 s nami dobre zabavila.

Posielame ti 88 na sto krát,

aby ťa mal každý

aspoň ako my- úprimne rád.

Prajeme ti zdravie, šťastie, veľa ducha sily,

 aby si ťa na pásme aj noví cébečkári užili.

Zdravie, šťastie Ti vinšujeme,

prvú cenu uvítame. 

V r. 2000 je víťazom Števo Zvolen, ktorý bol na Panskom diely spolu s členmi CB klubu Night Scream a výborne sa bavili, o čom aj napísali. Ceny do súťaže kupuje babka Kosačka zo svojho platu. Ani OcÚ a ani firmy a organizácie finančne a hmotne zatiaľ neprispievajú na akcie CBRSK. 

Svätojánske mušky nad vatrou stredoslovákov

Jedného večera sme sa už ani neviem po koľký krát stretli na kanáli a „prehovorili“ sme sa až k téme stretnutia klubu Night Scream. Ešte sme ako klub nemali poriadne stretnutie. Usúdili sme, že to musíme napraviť a vybrali sme miesto Panský diel - 1100 metrov nad morom s dátumom 24. 6., na svätého Jána. Ešte v ten večer boli pripravené vtipné pozvánky a začali kolovať po blízkom okolí. Nahováral som Cyra, aby nás poctil svojou účasťou na stretnutí, ako najstarší člen Night Screamu. Podarilo sa. Zbalili sme sa a v sobotu 24.6. sme nastúpili do vlaku smer Banská Bystrica. V krajskom meste nás na stanici vítal Snoopy so svojou čarokrásnou škodovočkou. Náklad sme uložili do jej útrob a poďho na Panský diel. Škodovočka si zakašľala, potom sa rozohriala tak, že na dva krát vyvarila vodu, lenže nám čaj, ani káva nechutili. Ani som sa pani škodovočke nečudoval, že kašľala a vrelo varila vodu, veď viezla hore kopcom riadnych chlapiskov!

Tesne pod Pánskym dielom sme naďabili na ďalších troch účastníkov stretnutia, terigajúcich sa taktiež tou najstrmšou cestou. Urobili sme horskú karavánu a spoločnými silami sa nám výstup podaril. Vyniesli sme všetko potrebné a dopotených nás osviežil príjemne chladivý severáčik.

Pri prípravách nás pofŕkalo zopár kvapiek dažďa a potom svietilo slnko na hlúčiky prichádzajúcich návštevníkov. V najlepšej opekačkovej nálade dotrielil aj Martin SK 001, čo sme zdokumentovali spoločnou pamätnou fotografiou. Iniciátorom nebol nik iný, ako náš neúnavný Paťo Zvolen. Úlohy fotografa sa zhostil s plnou vážnosťou a zodpovedne. Zaostroval žmúriac okom na Snoopyho, Mc Gyvera, Pola, Didiho, Robiho, Tóna, Pala, Martina, Disneya, Magnetky a Najka. Potom preladil svoje kukuč na: mňa, teda Števa a Cyra Zvolen, Rexa z Pršian, Pipena a Palčiho zo Sliača. Inak, najvzdialenejším účastníkom stretnutia sa stal Rumburak Prievidza (t. č. portejbluje v B. Bystrici, pracuje tam.). Hovoril, že nemá Arabelu a je to na starú belú, tak vyletel medzi CB svet, aby si zavysielal z kopca. Dialo sa. Pipen a Palči sa pridali k nám, siedmym statočným a zostali na noc hore. Nebanovali, aj keď im teplo nebolo. Najmilšie spojenie sme „zaknihovali“ s Jožkom Železnô, ktorému sme zaspievali tú našu a o pól noci sme mu do mikrofónu odpálili zvuky vetrom vychladeného šampusu. Keď sa Jožko Železnô odmlčal, nastalo na pásme pusto, tak sme sa obrátili na seba a bác! Vtipy sa hrnuli jeden za druhým a ani sme sa nenazdali, bolo po druhej hodine po pól noci. To nás už aj boky boleli od smiechu, nielen zadky od sedenia pri vatre. Kto mal stan, zaliezol a spal a kto nemal, ten nespal. Ja som spal, tvrdo spal...a nad ránom ktosi klopal na stan a neprestával. Keď mi to klopanie začalo poriadne liezť na nervy, povedal som si a rozhodol som sa, že sa zobudím. Števo Zvolen (krátené) Pokračovanie v časopise Júnošík august / 2000.

 

1.cenu roku 2001 -zlaté srdiečko získava ROMAN 2 NITRA 

„Kosačkine mušky 2001“ - Víťazný príspevok Romana 2 Nitra

Keď som kráčal hore na vrch Zobor, napadlo ma skrátiť názov akcie Jánskych ohňov na jednoduché „Kosačkine Mušky“. Na Jánsku noc sme sa veľmi tešili a tak nám nevadilo divoké počasie. Povedali sme si: „Ide sa!“ Ako inak, batériu som si musel hore „vytehniť“ ja. Nasmiali sme sa, lebo náš tretí expedičník Bravo, ktorý mal s nami ísť na kopec, rozhodol sa (ako mládenec) radšej pre opekačku v závetrí v doline s mladými žabami a starými kamarátmi Jewelom a spol. „My starci“ sme dali prednosť výstupu a vysielaniu na kopci.

Mladá Vrana bol v kondícii a doberal si ma pri stavbe nového stanu, keď mi nešli do zeme skoby. Nemožno povedať zem, lebo kde sme boli, tam bola skala a trochu zeme. Vietor mi chcel silou - mocou uchytiť stan. Dobehli sme ho a bolo „po vtákoch“ Skoby sme zaťažili kameňmi. Odskúšal som aj nový „spacák“ a batoh. Obstáli, nite nepovolili. Podarilo sa mi totiž vyhrať v Bingu, tak som hneď investoval do výbavy na portejblovanie a Kosačkine mušky boli dobrou príležitosťou zabehnúť vložené investície.

Nastala hodina H (22 hodín) a rozhorela sa symbolická vatra, no vietor bol silnejší, tak sme sa moc nemohli vytešovať jej ohníkom a teplom, radšej sme zaliezli do stanu. Mladá Vrana veru nie je až tak mladá a vyziabnutá. Tlačili sme sa v stane ako sardinky v konzerve a to nám nahradilo Jánsky ohník. Keďže bol aj dážď, podľa tradície sme nemuseli zakladať vatru. Veď Jánske ohne sa zapaľovali na privolávanie dažďa, ak sa nemýlim.

Rozkokošení sme začali nadväzovať spojenia, ale atmosférické rušenie bolo enormne silné, tak sa nám darilo pozdraviť iba najsilnejšie staničky, ako napríklad Deltu Nové Mesto nad Váhom sídliaceho na Veľkej Javorine - jeho druhom domove - a cébečkárov v blízkom okolí. Hlavne rozjarených pánov Brava a Jewela na opekačke v Štitároch. Nebyť stromov, tak by sme na nich videli. Začuli sme K1 Trnava ako debatuje s priateľmi o dobrom guláši, lenže... rozložiť si jedlo v našom stane nebolo možné. Mladá Vrana radšej rozložil ďalšiu techniku na dvojmeter a tak v stane bolo počuť výdatné škrkoty v bruchu zvané „cigánsky čardáš.“ Chutil mi cibuľový chlieb, jeho vôňa by azda prerazila vôňu vlhkých ponožiek...

Mal som dojem, že je menej staníc na pásme a ani sa nečudujem, lebo počasie naozaj nebolo prajné, o rušení ani nehovoriac. Diaľkové spojenia nám nehrozili, ale po polnoci rušenie trochu opadlo a podarilo sa nám urobiť spojenia s exp. Pohoda - Syčákom Dubina - na kopci s lokátorom JN 99 EJ (ako som sa dozvedel, prišli si zasúťažiť na Jánsku noc bližšie k slovenským hraniciam), s exp. Delobuch na Veľkom Javorníku - JN 99 BM a najdlhšie spojenia (približne 140 km) sme urobili s chatou Severka JN 99 JM, exp. Zmoklá slepice, Pyrotechnik Orlová a spol. Konečne sme začuli babku Kosačku a dozvedeli sme sa o jej silnom zážitku na Panskej Javorine. Najväčšia radosť je škodoradosť, ako sa ľudovo hovorí. Netešili sme sa z toho, že musela cválať dolu kopcom, aby sa rýchlo dostala do Chlebian, ale keď hovorila, že si na kopci ani nepípla, bolo mi do smiechu pri predstave, ako nabalená valí dolu kopcom a frfle, že si nezobrala so sebou „ručku.“ Murphyho zákony zaúradovali. Ľudovo sa tomu hovorí „smola“.

Kde sa vzala, tam sa vzala, ale v stane nám pribudla spolubývajúca. Mladú Vranu „vodilo“, veď Jánska noc má svoju moc. Pobehoval okolo v lesíku (ktovie či zo závisti nehľadal nejakú lesnú vílu, keď Bravo a spol. je so „žabkami“) a našiel originál svätojánsku mušku. Ešte som naživo nikdy nevidel svätojánsku mušku a veru svietila do tmy. Bol by som zvedavý, koľkým sa podarilo mať takýto úlovok na svätojánsku noc. Nebyť akcie a Mladej Vrany, ktorého „vodilo“, azda by som ešte stále nevidel živú svätojánsku mušku. Pravdou je, že bolo menej ľudí na kopcoch, ale nám to vonkoncom nevadilo. Dokonca sme si do rána aj pospali. Ešte pred spaním sme urobili zopár fotozáberov, aby sme mali pamiatku na priateľské posedenie pri vysielačke v najkratšiu noc roka. Mladá Vrana si prišiel na svoje, veď vysielal aj na dvojmetri a urobil veľa zaujímavých spojení.

Neviem či je opis Jánskej noci dosť vtipný a veselý, ale to nie je podstatné. Boli sme, vysielali sme a zvíťazili sme nad lenivosťou – zúčastnili sme sa a to je hlavné. Za „všetkých“ dvoch expedičníkov na staroslovienskom Zobore zdraví a na ďalší ročník „Kosačkiných mušiek „sa teší

Roman 2 Nitra.

 

1.cenu roku 2002 -zlaté srdiečka získavajú TATKO KARLO ŽILINA 

Šťastie Jánskej noci alebo Vnuk ako buk

Svätojánske mušky babky Kosačky sú známe preteky v éteri slo-venskom a nielen slovenskom!

Prípravy na účasť boli rozbehnuté v plnom prúde, tech-nika a poživeň, ur-čený portejbl, tro-chu napätia a naj-mä chuť zúčastniť sa. Normálna kla-sická CB diagnóza anténou praštené-ho do hlavy. Moje prípravy sa konali v období, keď sa mi mala „rozsypať“ dcéra a ja som žil v očakávaní dedkovstva. Janko Tatra pôjde na Martinky, chystá sa i Mustafa z Bytče, tak si hovorím, severozápad Slovenska bude mať slušné zastúpenie v preteku a kopce sa rozžiaria Jánskymi ohníkmi i tu „na horniakoch.“ Tradícia pálenia Jánskych ohňov sa u nás udržiava, i keď ohníky sú už len symbolické, na opekanie klobás a špekáčikov. Väčšie vatry sa u nás robia už len pri veľkých príležitostiach. Veľkosť ohňa nie je rozhodujúca, rozhodujúca je partia, dobrých ľudí s dobrým cieľom, ktorým je priateľstvo, úprimnosť a tolerancia. Rozhodujúca je i správna nosná vlna, ktorá sa nesie v srdciach a éteri od srdca k srdcu.

Začína deň D a hodina H, štart na portejbl, príchod. Už len „zahniezdiť sa,“ nahriať staničku, premerať PSV, zopár kontrolných spojení a mô-žeme začať... v tom zvoní telefón, malý čierny pomocník, výmysel, aby bol človek k zastihnutiu na každom mieste. Z telefónu zneje:

-„Ocino, Moniku som odviezol do nemocnice ... môže byť problém...“ – veta, ktorá zabrzdila myšlienky na CB rozlet. Nastala úplná preo-rientácia, zmena poradia dôležitosti rozhodnutí, ako keď vo veľkej rýchlosti prudko skočíš na brzdu auta. Až to zahvízdalo. Hlavou sa mi rojili rôzne myšlienky na to, čo podniknúť, na koho sa obrátiť s prosbou o pomoc.

Od akcie „Svätojánske mušky babky Kosač-ky“ uplynulo zopár týždňov. Ozajstné svätojánske mušky ešte vidieť, poletujú, ale pre mňa už nie sú obyčajné. Tatko Karlo Žilina (Krátené); Pokračovanie v Júnošíku 8/2002. 

Ďalšie srdiečko za 1. miesto (ČR) operátor ZVÍŘE ZLÍN exp. ORION zo Slováckeho CB spolku pôsobiaci v lok. JN99BE  „Čubův kopec“.  

„Co tu šílíš, čéče, dyť...“

Myšlenkou vyzkoušet si „expedičku“ jsem se zaobíral už od doby, kde jsem udělal své první spojení na expediční kopec. Že by to mohlo vyjít se ukázalo na jarním setkání ve Vizovicích, kde mne náhoda posadila k jednomu stolu s Mízou Holešov. Tehdy nám babka Kosačka vrazila do rukou zvadlo na její Svatojánske ohně. Než Petr 2 Vsetín stihl dorozdělovat tombolu, bylo domlu-veno.

Po předchozí prohlídce rozhledny jsme věděli, že na „Čubárně“ se – vyjma stříšky na rozhledně – není kam schovat. Proto jsme se modlili, aby vyšlo počasí a alespoň nepršelo. Síbíčkářský Pánbůh nás vyslyšel. Od rána svítilo sluníčko, v 10 hodin už bylo vedro, že se psi rvali o stín. Zpočátku nevinná hromádka věcí, kterou bylo nutno dopravit na kopec se úspěšně rozrůstala, a když jsme přivezli ze samošky ještě zásoby proviantu (pět lidí v takovém vedru něco zpráská a vypije), tušil jsem, že cesta na kopec bude krušná. Moje obavy se žel splnili do posledního puntíku... Už po deseti minutách výstupu jsme toho měli plné zuby – ale přtedstava, že tu hromadu na sebe budeme muset znovu navěšet, nás hnala dál. Během cesty jsme sice slyšeli ta-ková zvláštní kovová cinknutí (ale kdo by to zkoumal!), vidina vrcholu nás táhla jako velblou-da oáza.

Konečně vrchol! Parádní dřevěná rozhledna, okolo malá mítina akorát pro nás pět. Praštili jsme s věcmi, kde zrovna kdo odpadl a vrhli se k nádobám s pitím. Po krátkem odpočinku, když jsme byli opět schopni jaktak vnímat a fungovat, jsme popadli antény, nářadí a vzhůru na rozhled-nu. Šroubováky, svěrku, šrouby... kde jsou šrou-by? Byly přece na dně krabice...! Byly, bohužel. Papírová krabice od Tatranek nevydržela něko-likanásobné přetížení a dole praskla. Ne moc, ale šroubům to stačilo – to záhadné cinkání co jsme slyšeli cestou nahoru... Čekala nás druhá, neplá-novaná cesta do údolí, pátrajíce očima po vytracených šroubech. Že jsme jich nakonec ve vysoké trávě našli pět považuji za mimořádný úspěch. V kapse pět vzácnych šroubů a před ná-ma cesta nahoru. Nevadí, kde pochybí šrouby dáme svěrku, alespoň se využije...

-„A utáhni to pořádně, ať to neupadne, kdyby v noci začalo foukat...“ - PRÁSK! Šroubovice ze svěrky opsala ladný oblouček a zmizela v podrostu pod rozhlednou. Načež se ji rozhodla následovat i naše půjčená expediční půlka. Vrhli jsme se po ní a v poslední chvíli ji zachránili před zkázou. Jak tak hledíme do podrostu, kam že to zapadla část svěrky (?), vidíme hlavu. Docela hezká hlava, černovlasá, copatá, docela evidentně nepatřící nikomu z nás. Pluje si pomalu podrostem směrem k rozhledně, ale je nějak neúměrně vysoko...

-„Aby ne, vždyť sedí na koni! Tam jedou další!“ Během několika vteřin se děvy na koních vrhnuly na plácek, porůznu zaházený naším vybavením. Matně se mi vybavilo, že jsem nechal svou ručku jen tak volně loženou v trávě vedle batohu. Beru schody po třech, v duchu vidím zničené vybavení za pěkných pár tisíc... stanice, baterie, kabely, vybavení – to všechno je tam dole mezi těmi zvířaty...

Vtrhl jsem na plácek a s křikem ať se dívají, kam ty jejich zvířata šlapou začal zachraňovat, co bylo na dosah koňských kopyt. Dívenka v sedla mne chvilku nechápavě sledovala a pak se mne s nadhledem svých x-nácti let zeptala: „Co tu šílíš, čéče, dyť ten kůň...

Tohle vše (příspěvek do soutěže Svatojáske mušky babky Kosačky) je vyrobeno z původních surovin, mírně dochucene vlastními prožitky, přibarveno výkřiky expedičníků a za expedici ORION naškrábalo vlastním drápkem ZVÍŘE ZLÍN za dohledu ostatních členů : Míza Holešov, Pavel Kroměříž, Carda Zlín a Dežo Lhota a z tep-la domova tiše i nahlas fandící Boba Zlín. Nasly-šenou v budoucí soutěži Svatojánske mušky bab-ky Kosačky a Rozhledny 2003.Zvíře Zlín (Krátené) pokračovanie v Júnošíku 8/2002 

2. miesto

BUKOVINA 1 CHVOJNICA exp.ŽALOSTINÁ(621m.n.m.) lok.JN88RT 

Na Žalostinej sme nežalostili

Žijem v malej dedinke neďaleko slovensko – moravských hraníc s prekrásnym moravským slováckom. Obec Chvojnica je súčasťou chráne-nej krajinnej oblasti „Biele Karpaty.“ Mnohým je známy kopec Pecková. Z okna mojej verandy som častejšie uvažoval nad tým, ako ďaleko by asi letel signál z kopca Žalostiná. Faktom je, na uvedenom kopci majú páni rádioamatéri svoju maringotku, ale cébečkárov som odtiaľ zatiaľ nepočul vysielať.

Volám Edisona Hubina, jeho odpoveď zneje: -„Prečo nie, ideme a vyskúšame!“ - nasleduje príprava proviantu, balenie techniky, štart a náš „žigulátor“ sa šplhá po poľnej ceste na pre nás nový kopec Žalostiná.

Je 21:30 hodín keď sa k nebesiam týči stožiar, (techniku zabezpečil Edison) čaká naladená rá-diostanica spolu s mikrofónom a do éteru mô-žeme vyslať svoju prvú výzvu do súťaže. Ako pr-vý brejk sa ozval domáci Bylinka Chvojnica nasledovalo prvé spojenie nad sto km s expedí-ciou SITNO, operátor Števo Zvolen, za ním exp. HORAL, Babylon atď. V túto noc veru blikali a svietili aj svätojánske mušky, nielen v diaľke dedinské pouličné svetlá a naše oči nad krásnymi diaľkovými spojeniami.

Hoci sme mali záujem nielen vyskúšať ako ďaleko to doletí z kopca Žalostiná, ale aj zabodovať v súťaži, našli sme si dostatok priestoru i na podebatovanie a vtipkovanie s cébečkármi naladenými na veselú nôtu a to sa pre nás stalo dobrým dopingom na nočné vysielanie. S babkou Kosačkou sme mali až sté spojenie po pólnoci. Bukovina 1 Chvojnica (Krátené) pokračovanie v Júnošíku 8/2002. Vaša Babka Kosačka

3. miesto

JANO TATRA MARTIN Eexp.LESNÍ MUŽI JN99JC (Martinské hole)

 JÁNOV JÁNSKY OHEŇ

Ako by to bolo, aby dvojica ako Paľo Turany a Jano Tatra Martin chýbali na kopci, keď sa majú páliť Jánske ohne. Zbalili sme ruksaky s proviantom, pribalili baterky, káble, anténu, rádiostanicu a svätojánsku mušku Moniku Priekopa.

Vyrazili sme na kopec, tentokrát na Martinské hole. Cesta ubehla veľmi rýchlo, keďže nám bolo spolu veselo, veď Monika krásne blikala až na vrchol kopca. Na vrchole sme postavili ako prvú anténu a k nej dva stany. Dva preto, aby sme mali jeden ako operačné stredisko a druhý ako proviantný sklad a kuchynku. Počasie nám prialo. Aby sme mali vatru a v noci čím kúriť, rozbehli sme sa do lesa nazbierať suchého dreva. Paľo vybral zo svojho čarovného kufra (z auta) trojnožku spolu s ďalekohľadom. Pri západe slnka sme pozorovali pasúce sa jelenice, sedem kusov. Paľo vedel kde má umiestniť ďalekohľad, aby sme mohli nerušene pozorovať všetko čo sa deje v okolitej prírode. Práve on postavil vysokú vatru a žiadny malý ohníček z nej nebol. Bolo ju vidno „široko ďaleko“. Naša svätojánska muška Monika nám svietila (baterkou) počas celej Jánskej noci, samozrejme aj na ohnivú vodu, resp. „živú vodu“, ktorá slúžila NA ZDRAVIE nielen všetkým Jánom na kopcoch, ale i tým v dolinách.

To, čo píšem, nie je literárna práca, ale stručný opis našej Jánskej noci na Martinských holiach, ako som to videl a prežil ja.

Všetkým cébečkárom s ktorými sme nadviazali spojenia ďakujeme a dopočutia na akcii pálenia Jánskych ohňov i v budúcom ročníku 2003. Jano Tatra Martin (Krátené), pokračovanie Júnošík 8/2002. 

 
 
FaxCOPY a.s.
Domkárska 15
Krušovská 40
95501 Topoľčany
Tel./fax.: 038/ 532525
E-mail: canon_to@faxcopy.sk
     Mobil:0903/870170

PUTOVNÁ SVÄTOJÁNSKA MUŠKA 

Z denníkov súťažiacich je vidieť aké perfektné spojenia bolo možné urobiť. Mrzí ma, že slovenskí cébečkári – česť výnimkám – zostali naďalej hluchí k voľnej súťaži počas najkratšej svätojánskej noci roka, a nezapojili sa do uvede-nej súťaže v hojnejšom počte. Čo nebolo tohto roku, môže byť v roku budúcom, pretože máme plán doplniť a obohatiť súťaž pálenia Jánskych ohňov. Z tých, ktorí sa súťaže zúčastnili a zaslali denníky je na prvom mieste exp. HORAL s TYGROM MUTĚNICE na čele, ale... citujem: -„Kosačko, denník zasílám jen proto, že v případe možnýho 1.místa mně odsuneš hned na 2.místo vzhledem k faktu, že na Slovensku nejsou tak výhodné podmínky na spojení jako tomu je na Moravě a v Čechách. U nás totiž nejsou Tatry, které dělaj stížené podmínky. Vzdávám se prvního místa v prospěch nejlepší expedice ze Slovenska.“ Obdobnú žiadosť a návrh som dostala aj od Venca z exp. Radegast. Vyhovujem žiadostiam  citlivých cébečkárov Tygra a Vencu.  

1.miesto - PUTOVNÚ svätojánsku mušku s príveskom získava za najdlhšie spojenie 388 km

DELTA NOVÉ MESTO n/V. exp. ČUČORIEDKA súťažiaca na kopci Veľká Javorina JN88UU

Najdlhšie spojenie sa podarilo nadviazať s Honzom Sosnová pôsobiacim na Klínovci v lokátore JO60LJ, rozhledna č.1. Operátor Delta Nové Mesto nad Váhom sa striedal pri mikrofóne s operátorom Jožkom Železnô z Nízkych Tatier. Výsledkom ich úsilia a do-brej pohody spolu s per-fektnými atmosférickými podmienkami na diaľkové spojenia sa stalo celkových 345 spojení z čoho bolo nad 100 km 77 spojení. Je to úctyhodné číslo. Znovu sa potvrdil fakt, z kopca Veľká Javorina letí signál veľmi ďaleko a je z neho možné urobiť spojenia i vďaka tomu, že signál letí na českú stranu kde sú cébečkári oveľa aktívnejší ako na Slovensku. Tým je myslená aktivita celodenného monitorovania CB pásma.  

2. miesto

op. TYGR MUTĚNICE exp. HORAL - 194 spojení nad 100 km, z toho: 1 najdlhšie spojenie sa uskutočnilo s Lázeňákom - Studenec: 407 km., 17 spojení od 300 do 400 km, 55 spojení od 200 do 300 km, 121 spojení od 100 do 200 km. HORAL prekonal po vlnách éteru 27 MHz 35 835 km počas akcie Svätojánske mušky babky Kosačky a Rozhledny 2002. Druhé dlhé spojenie s exp. Borůvka – Klínovec: 385 km medzi 18:00 a 19:00 hod. a tretie od 200 do 300 km o 22 hod s Vaškom Nová Ves portejbl Říp: 298 km. 194 spojení nad 100 kilometrov je jasnou pre-zentáciou kvalít MATADORA HORALA - YGRA. Gratulujeme! 

3. miesto

EDISON HUBINA exp. ŽALOSTINÁ súťažiaci v lokátore JN88RT (621 m.n.m.). Najdlhším spojením Jánskej noci pre exp. Žalostiná – 347 km - sa stalo spojenie s op. Karlom Bílym Chomutov o 23:55 hod. v loká-tore JO60QL. Z celkového počtu 170 spojení bolo 60 spojení nad 100 km, 19 spojení od 200 do 300 km a 5 spojení od 300 do 400 km. 60 spojení nad sto kilometrov predstavuje zisk 11 141 km. Úctyhodné čísla za takú krátku dobu. Kóta Žalostiná sa prezentovala ako príťažlivá pre budúce expedičné vysielania nielen rádioamatérov, ale aj cébečkárov.  

4. miesto

op.VENCA CHOTEŠOV a VAŠEK MANTOV exp.RADEGAST na KŘÍŽOVÉJ HORE JN6900 so 69 spojeniami nad 100 km, z  toho: od 200 do 300 km mal Radegast 14 spojení; 276 km predstavovalo spojenie s Fantomasom Mraveneč-ník v lokátore JN89LW, a od 300 do 400 km jedno najdlhšie spojenie s Horalom so ziskom 343 km, ktoré sa uskutočnilo o 23 hodine. 69 spojení nad 100 km predstavuje 11 057km. 

5. miesto

JANKO TATRA MARTIN A PAĽO TURANY exp.LESNÍ MUŽI súťažiaci v lokátore JN99JC (Martinské hole). s najdlhším spojením 290 km v lok.JN79LS (ČR). Najdlhšie súťažné spojenie s operátorom Prekliškom sa uskutočnilo reportom 3/1 a 5/0 o 01:58 hod. ako 78 spojenie. Expedícia „Lesní muži“ - operátori Janko Tatra Martin, Paľo Tura-ny a lesná žienka Monika Priekopa - nadviazala z  90 spojení 38 spojení nad 100 km čo predsta-vuje uskutočnenie 5 557 km. Ďalšie spojenia nad 200 km mali expedičníci s exp. TRIO lokátor JN87GG - 262 km a  Romanom Žďár lokátor JN89BO- 203 km.. (Krátené); pokračovanie v časopise Júnošík 8 a 9/2002. 

Priatelia, ďakujem vám za účasť na tohtoročnej akcii pálenia Jánskych ohňov, za oživenie a spestrenie CB pásma.

Moje
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia1999cezmin.wz.sk/