[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]
Táto stránka sa správne zobrazuje
kódovaním Windows 1250.
Stránky sú
optimalizované pre Microsoft Internet Explorer
4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768
pixelov

Niekoľko
slov o akcii CB FAN RÁDIOKLUBU SLOVAKIA
„KOSAČKA“ HORNÉ CHLEBANY
Svätojánske
mušky babky Kosačky

Akcia
„Svätojánske mušky babky Kosačky vznikla na
základe toho, že na Slovensku do roku 1999
nebolo žiadne oficiálne nočné vysielanie na CB
pásme 27 MHz – voľná debata na pásme -
a diaľkové spojenia s cébečkármi
susedných republík. Mala som záujem DOPLNIŤ
uvedený deficit na CB pásme o tento rozmer.
Ku tomu
sa tým pripomenie aj jedna z najstarších
staroslovienskych tradícií, ktorá bola
prekonávaná kresťanstvom v Európe minimálne
počas jedného tisícročia.
Jánske
ohne majú tradíciu ešte v praslovien-skej
dobe (Letný slnovrat), pretože Slovieni -
Slovania mali „KULT SLNKA.“ Jánska noc
mala nádych voľnej a rozpustilejšej zábavy,
(uvoľnenejších mravov, ako tomu hovorí
kresťanská Európa), niečo ako vyháňanie noci
(temna) slnkom (svetlom), premoženie noci
(temna) neustálym svetlom (jánske ohne) až do
jeho objavenia sa na oblohe.
Počas
Jánskej noci sa zbierala nádherná zlatožltá
bylina ľubovník bodkovaný, ktorá mala moc
uzdravovať vnútro človeka (žalúdok). Tú moc má
stále a je dôležitou zložkou čajovín na
zažívací trakt.
Jánska
noc znamenala pre našich predkov voľnú zábavu,
„VŠEHOCHUŤ“, pretože sa jedlo, pilo, spievalo,
tancovalo a poriadali sa rôzne hry,
z ktorých bola najznámejšia:
„preskakovanie ohniska, vatry“ (poznáme
Jánošíkovský tanec s valaškou
a preskakovanie ohňa hôrnymi chlapmi),
„točenie horiacich kolies“ na drevených
stĺpoch postavených na kopcoch, hranie sa na
„rôzne skrývačky v lese“ (čo malo
za následok populačné explózie a (po)jánske
svadby, „súťaženie v speve“
a „v najkrajšom ECHU“
vylúdenom z kopca do doliny atď.
Táto
tradícia - napriek dvojtisícročiu kresťanstva -
pretrvala až do začiatku 20. storočia. Od 19.
storočia sa ostrejšie zakazovala kvôli požiarom
a následným smrteľným úrazom. Náhradou sa
stal – sviatok svätého Jána, aby sa zabránilo
„voľnej morálke“ jednoduchých zábavy chtivých
ľudí a aby mala Jánska noc DUCHOVNÝ obsah.
Na oslavách Jánskej noci je jasne vidno, ako
dlho trvá prekonanie masovej ľudovej
tradície.
Nočné
Jánske CB vysielanie má PLNOHODNOTNÝ OBSAH
vzhľadom k tomu, že je nocou VZŤAHU medzi
človekom a prírodou a PRIATEĽSKÝCH SPOJENÍ
PO VLNÁCH ÉTERU človeka s človekom
v PRÍRODE. Oheň už nie je k tomu, aby
prekonával „temno,“ ale slúži ako zdroj
tepla (ak je chladná noc), ako zdroj energie na
uvarenie si dobrého gulášu či bylinkového čaju
z ľubovníka bodkovaného (třezalka
tečkovaná), ako zdroj osvetlenia pre
vysielajúcich a aj ako určitý druh ochrany
pred dravou zverou v lese. Symbolický ohník
Jánskej noci môže horieť všade tam, kde to je
povolené Lesnou správou.
„VŠEHOCHUŤ“
Jánskej noci tak, ako bola počas storočí, je
i teraz na CB pásme, keďže Jánske
vysielanie z kopcov do dolín má TRI
DISCIPLÍNY. Začína sa súťažením, prechádza do
stavu pozorovacieho a prežívajúceho srdcom
- o čom môžu účastníci napísať zaujímavý
a veselý príspevok - vrcholí časťou pre
všetkých cébečkárov Slovenska, Čiech
a Moravy – časťou odovzdávania pozdravu:
„LETU SVÄTOJÁNSKEJ MUŠKY BABKY KOSAČKY“
všetkým tým, ktorí vymenili pohodlie svojich
domovov za pobyt v prírode. Po prelete
Jánskeho pozdravu „Letu Jánskej mušky babky
Kosačky“ nasleduje voľná zábava (verím, že
nebude populačná explózia) až kým neuvidíme
Slnko na oblohe.
Takto
môže akcia CB pásma spĺňať predstavy všetkých
držiteľov CB rádiostaníc v jednu jedinú
noc. Na spojenia s vami sa tešia
vyhlasovatelia akcie pre Slovensko, Česko
a Moravu: babka Kosačka - CBRSK Horné
Chlebany a Tomáš mobil Roudnice
ČR.
Na kopce
domoviny Vás srdečne pozývame a za všetkých
Vám vopred za účasť ďakujeme.
P.S.
Ďakujem
Bohoušovi Česká Lípa a Honzovi Sosnová za
doterajšie organizovanie Letu Jánskej
mušky. Kosačka

JÁNSKA NOC A ĽUDOVÉ
TRADÍCIE
Čo
videli na nebi tí, ktorí sa nezaoberali
astronómiou, a ako nebo opisovali v literatúre?
Vynárajú
sa pred nami obrazy a symboly, ktoré pramenia v
dávnej minulosti. Pravdaže, ľudové tradície
často presahujú naše chápanie, systémy symbolov
sú dnes často nejasné. Mnohé mýty majú často
tvrdé jadro, ktoré nemožno rozlúsknuť
racionálnou analýzou, no obraznosť, ktorú
nachádzame v jedných i druhých, im dáva zmysel a
aj dnes sa prihovára našej predstavivosti. Vďaka
svojej obraznosti odolávajú mýty všetkým útokom,
ktorých terčom sa stali. Najmä kresťanstvo býva
často obviňované, že vyhnalo mýty z duchovného
sveta ľudí a prinútilo ich hľadať si útočište vo
folklóre. Cirkev sa naozaj snažila vyhubiť mýty,
povery a obyčaje, vyhlasujúc ich za pohanské.
Obávala sa, že by mohli spochybniť jej autoritu.
V roku 538 napríklad hlavy katolíckeho
duchovenstva na cirkevnom sneme v Auxerre
odsúdili tých, čo uctievali pramene, stromy a
kamene. Tento čin bol bezpochyby čiastočne
negatívny, ale iba čiastočne. Predovšetkým
kresťanstvo ponúkalo ľuďom iný ucelený systém,
náboženský, teda tiež mýtický. Mýty a obrady,
ktoré cirkev nedokázala úplne eliminovať,
upravila, zmenila, ale aj obohatila o nové
predstavy a symboly. Tak napríklad, význam,
ktorý nadobudol obrad krstu a nespočetné
argumenty, ktorými cirkevní otcovia odôvodňovali
jeho opodstatnenosť, nemalou mierou obohatili
symboliku vody.
Kresťanstvo
síce dokázalo integrovať pohanské slávnosti na
počesť zimného slnovratu, okamih, keď Slnko
prekoná najnižší bod na svojej dráhe a opäť
stúpa na oblohu, a nahradilo ho oslavou
narodenia Ježiša Krista, ale s letným slnovratom
nemalo taký úspech. Veľa folklórnych tradícií
svätojánskych slávností 24. júna nesie stopy
pohanských a mýtických prvkov.
Niekde
zvyknú stavať pri západe slnka na návsi v dedine
z otepí raždia, ktoré dedinčania prinesú,
hranicu v tvare pyramídy. Zapáliť ju príde kňaz
a hlavy rodín sa dotknú ohňa kyticou, ktorú na
druhý deň pribijú na dvere chlieva. Dedinská
mlaď potom tancuje okolo ohňa a preskakuje
dohorievajúce uhlíky, ktorých zvyšky si vezme
domov. V ten istý večer chlapi vyvlečú na kopec
obrovský valec slamy prepichnutý vodiacou tyčou,
zapália ho, spustia dolu kopcom a utekajú za
ním. Keď sa ohnivý kotúč dokotúľa do polovice
svahu, ženy a dievčence, čo tam čakajú,
pozdravujú a vítajú mužov i oheň
krikom.
V horách
sa zasa zachoval zvyk vystúpiť ešte pred úsvitom
na vrcholce kopcov a tam čakať na východ slnka.
Keď sa slnko objaví, privítajú ho radostnými
výkrikmi, ktoré ozvena odráža do diaľky; vtedy
sa rozozvučia zvony a všetci dedinčania vybehnú
z domov. Tí, čo šli vítať východ slnka do hôr,
sa vracajú do dediny s kyticami voňavých bylín
ľubovníka bodkovaného (třezalka tečkovaná)
a rozdávajú ich, pretože majú liečivú
moc.
Slnko sa
pri tejto príležitosti oslavuje všade v Európe.
K letnému slnovratu sa neviaže nijaký sviatok.
Je celkom možné, že pôvod týchto folklórnych
tradícií treba hľadať skôr v magických rituáloch
roľníkov a slnko do nich vstupuje až neskôr ako
garant bohatej úrody.
Vzhľadom
na to, že slávnosti korenia v dávnejšej
minulosti a majú univerzálnejší vidiecky ráz než
slávnosti zimného slnovratu, je pochopiteľné, že
slávnosti letného slnovratu lepšie vzdorovali
bojom o ich prisvojenie.
Tak ako
to kresťanstvo urobilo s 25. decembrom, keď sa
oslavuje narodenie Ježiša Krista, tak to urobilo
aj s 24. júnom, na ktorý pripadá narodenie
svätého Jána, nie vierozvestca, ale svätého Jána
Krstiteľa, ktorý pokrstil Ježiša. Legenda si
vyžadovala, aby narodenie svätého Jána Krstiteľa
v roku predchádzalo narodeniu Ježiša Krista,
pretože posolstvo jedného bolo zvestovaním
druhého. Takto zasadené do dní dvoch slnovratov
oslavy narodenia obidvoch sa rovnomerne podelia
o rok, pričom narodenie svätého Jána predchádza
narodeniu Krista. Zaujímavé na celej veci je to,
že v argumentoch v prospech dátumu 24. júna
využila cirkev obraz slnka. Keď svätý Ján
Krstiteľ hovoril o Ježišovi, ktorého bol podľa
svojich slov skromným predchodcom, údajne
povedal: „On bude rásť a ja sa budem zmenšovať."
Pretože po letnom slnovrate sa dni začínajú
krátiť.
Ak na
ktoromkoľvek mieste na zemi slnko každý deň
dosiahne určitú väčšiu alebo menšiu výšku na
oblohe, nemá tento fenomén na dĺžku dňa všade
rovnaký dosah. Na rovníku sú dni a noci po celý
rok rovnako dlhé, pripadá na ne vždy po dvanásť
hodín. Naproti tomu na póloch nasleduje po noci
trvajúcej šesť mesiacov šesťmesačný
deň.
Slnovraty
ovplyvnili ľudskú predstavivosť najviac v
stredných zemepisných šírkach miernych pásiem,
kde zmenu výšky Slnka sprevádza dostatočná a
„rozumná" zmena dĺžky dňa.
ĽUDOVÁ
PRANOSTIKA
Krstné
mená sa v pranostikách vyskytujú zvyčajne v
obrazných výpovediach, v ktorých svätci
vystupujú v profanizovanej ľudovej podobe ako
organizátori charakteru počasia:
Matej
ľady láme.
Michal
zimu dýchal.
Často sa
vyskytujú v pranostikách krstné mená pri
označovaní pamätných dní a sviatkov svätcov.
Názov pamätného dňa či sviatku svätca je v
pranostikách neraz eliptický (aj bez prívlastku
svätý, apoštol a pod.), vypúšťa sa zhodný alebo
nezhodný prívlastok alebo určené slovo deň,
sviatok:
Na Jána
otvára sa k letu brána (na sviatok narodenia sv.
Jána Krstiteľa).
Silvester
sa s Jánom vadil, že ho na koniec roka vsadil
(pamätný deň sv. Silvestra a sviatok sv. Jána
Evanjelistu).
O Jane
(na sviatok sv. Jána Krstiteľa) sú čerešne i
muchy zralé.
Hoci v
pranostikách dominuje kresťanský profil ľudu,
predsa v nich doznievajú aj reminiscencie na
pohanské povery:
Od Lucie
do Vianoc každá noc má svoju moc.
Jánske
zelie k zdraviu ženie.
Výstižné
a pravdivé sú hodnotenia o dĺžke dní a nocí v
čase okolo zimného a letného slnovratu:
Na Jána
dosť dlhý deň, predsa mu je koniec.
Na
svätého Jána nie je noc žiadna.
Do Jána
sa deň dĺži a po Jáne kráti.
V lete
deň ako v zime týždeň.
Na
svätého Jána otvára sa k letu brána.
Od Jána
Krstiteľa beží slnce k zime a leto k hrobu, od
Jána Evanjelistu obracia sa slnce k letu a zima
k mrazom.
Takmer
každoročne sa plnia predpovede o daždivých dňoch
v júni:
Jún
studený, sedliak krčí rameny.
Daždivý
jún celé leto pokazí.
Ak prší
na Jána, malo by ešte za štyri nasledujúce dni
pršať.
Keď sa
Jano rozplače, iba Božia matka ho
utíši.
Na domácu
provenienciu pranostík, na ich pôvod z
rozličných krajov Slovenska poukazujú aj v
pranostikách spomínané mená miest a obcí,
vrchov, chotárnych názvov i riek. Portejblisti
môžu začuť od domácich i takéto pranostiky:
Na Dorotu
pôjdu si vtáčiky do Krupiny píšťalky kupovať.
Na Jozefa
vtáčatá na ľupčianskom jarmoku pesničky kupujú.
Keď Choč
varí, Salatín mu radí a Jóbova lúka k tomu ho
ponúka.
Keď
čiapku dvíha Kriváň, utekajte, ide príval.
Keď sa
divé kačky ukazujú hore Hronom, nastúpi trvalý
dážď.
Priatelia,
prajem Vám čo najviac diaľkových spojení a srdcu
blízkych ľudí. Kosačka
Zdroj:
Beranová, M.: Slované, Verdet J.P.: Nebo,
poriadok a chaos; Dvořáková, D.- Dvořák,
P.: Kalendárium.
Letný slnovrat a Ján
Keď
Slnko pri svojom zdanlivom pohybe dosahuje
najväčšiu odchýlku od rovníka, dostáva sa nad
obratník Raka a potom sa začína vracať. Je
to obdobie okolo 21.6 a poznáme ho ako letný
slnovrat. Letný slnovrat bol od nepamäti
sprevádzaný obradmi motivovanými kultom Slnka
a ohňa. Slávnosti letného slnovratu svojou
veľkoleposťou a hlavne kolektívnym charakterom
boli u Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka.
Pramene grécke, arabské, byzantské a ďalšie
charakterizujú Slovanov ako uctievačov Slnka.
Arabský cestovateľ Masúdí v desiatom storočí
napísal, že niektorí Slovania sú kresťania
a niektorí pohania a k týmto patria
uctievači Slnka. Ibrahím Vesif o niečo
neskôr po Masúdím skonštatoval, že Slovania,
ktorí sa zriekli kresťanstva majú jednu zo
siedmych najväčších slávností oslavu Slnka.
Začiatkom júna roku 1128 videl u pomoranských
Slovanov bamberský biskup Oto veľkú slávnosť so
spevom a tancami. Pravdepodobne slnovratové
slávnosti. Byzantský autor Chalkondylas napísal
v pätnástom storočí, že v Prahe len
nedávno prestali uctievať Slnko a oheň.
Základnou
zložkou zvykov bol oheň, predovšetkým vatry,
okolo ktorých spievali, tancovali a oheň
preskakovali nielen mládež, ale aj ženy
a muži. Ohňu a fakliam sa pripisovala
magicko- očistná moc so zdravotno- preventívnou
funkciou. Predstavu o klesaní Slnka
z vrcholu nebeskej klenby vyjadrovali
kolesá spustené z vrchov do dolín. Ďalším
zvykom bolo pálenie ľudskej figuríny alebo
stromu. Tu možno zauvažovať, že s najväčšou
pravdepodobnosťou išlo o náhradu za pôvodné
ľudské obete. Dôležitou časťou obradov bola
voda. Podľa rituálneho kúpania vznikol
východoslovanský názov celého sviatku
„kupala“. S tečúcou vodou a rosou
súviseli zvyky zamerané na privolanie dažďa,
zabezpečenie zdravia ako aj otázky osobného
života v blízkej budúcnosti. Staršie
pramene obsahujú rôzne narážky na erotický
charakter hier a dávnejšie i na
sexuálnu promiskuitu. Analogicky možno
predpokladať, že išlo o magickú podporu
plodnosti zeme.
V kresťanskom
kalendári je 24.jún sviatok narodenia Jána
Krstiteľa. Ján Krstiteľ sa stal patrónom
krajčírov a pastierov. Slnovratové
slávnosti sa presunuli z 21. na 24. 6., na
Jána a vžil sa názov svätojánske
ohne alebo jednoducho Jánske ohne.
Nazývali ich aj Vajano, Sobutka,
Sobotka.
Popri
individuálne realizovaných zvykoch súvisiacich
so zberom liečivých rastlín, pestovaním ľanu
a hľadaním pokladov bola najväčšia
pozornosť sústredená na ohne. Dievčatá
a chlapci začínali včas zbierať staré
opotrebované metly, pred Jánom ich namáčali do
živice a kolomaže a odnášali za dedinu na kopec.
Pastieri zasa naukladali drevo do vysokej
pyramídy neďaleko salaša. Po zotmení vatry
podpálili a udržiavali oheň aj do rána, aby
noc nemala svoju moc a Slnko aby ju
premohlo. Mladí po zotmení išli hore kopcom s
horiacimi fakľami, ktoré vyhadzovali nad seba
a chytali. Na to bola potrebná šikovnosť
a cvik, aby si neublížili a nepopálili
seba, či niekoho zo sprievodu. Keď dohorela
jedna metlová fakľa, zapálili ďalšiu, ktorú mali
so sebou v zálohe a niesli si ju hore
na kopec. Týmto „horiacim pochodom“
vznikalo prekrásne divadlo pre divákov, ktorí
boli hore na kopci, ale aj pre dedinčanov
hľadiacich dohora na kopec. Nebolo potme vidieť
postavy, ale len poletujúce ohníky, ktoré
vytvárali rôzne meniace sa obrazy. Bol to
zážitok lepší ako dnes pri ohňostroji.
Tento
zvyk koncom osemnásteho a začiatkom
devätnásteho storočia z okolia Kežmarku
zostal opísaný v rukopise pozostalosti L.
Genersicha. V gemerskej obci Sirk, ale
aj v našom kraji a okolí Topoľčian, Nitry
a v Solčanoch zostal zvyk
v polovici 19. stor., že dva týždne pred
Jánom chodili dievčence každý večer do stráne
nad obcou, kde spievali: „Bude Jána,
bude...“.
Vo
Veľkých Bedzanoch chodili spievať „na
Kubricku“ „Chválenie Jána“
a v samotnú Jánsku noc spievali nasledujúce
verše:

„Ej,
Jáne náš, Jáne,
kde
ťa páliť máme?
Na
Kubrickej strane,
tam
ťa páliť máme.
Koho
oženíme?
Ruda
od Mackových.
Komuže
ho dáme?
Kate
Kolibkových.
Konope,
konope,
Zelené
konope,
Joža
Železníka
Videli
na šope.
Videli,
videli,
Už ho
neuvidia,
U Pilátov
dvere,
Už mu
neotvoria.
Zaspievalo
vtáča,
Hilda
sa otáča,
Okolo
Toníčka,
Bude
slivovička.
Povedala
Mara,
Že to
bude párik,
Beta
Káčerová,
Tibor
od Ficových.
Vyletela
sojka
Spoza
Ružomberka,
Nebola
to sojka,
No
Heldiho dievka.
Okopaj
kapustu,
Bude
ti hlavatá,
Usiluj
sa robiť,
Tak
budeš bohatá.
Takto
dievčatá „vyspievali“ (vyklebetili) všetky možné
príhody zo záletov chlapcov a stárež sa
dozvedela, kto s kým, kedy, ako, prečo chodí,
kto po kom túži, kto koho nechce atď. Spevy boli
vo forme častušiek a bolo pri nich vždy
veselo. Tento zvyk spievania sa v Bedzanoch
udržal až do začiatku 20.stor., kedy bol len
sporadický.
Piesne
vedela moja babka Danišová a babky:
Červená, Filipejová, Gašparíková, Kolibková,
Kostolná, Krčmariková, Strižencová, Ševelová
a Števíková. Zapamätala som si z nich
iba útržky. Rada som si odriekala čosi ako
riekanku:
Horí,
horí svätý Ján,
Prišlo
ku nám deväť vrán.
Prvá
vraví: dobre horí,
druhá
vraví: dobre horí,
tretia
vraví: dobre horí...
(až po
ôsmu a nakoniec prišla
deviata)
Deviata
vraví: zle horí.
V Tisovci
v tretej tretine 19.stor.dievčatá krútili
horiace metly a volali: „Bimbalom,
Jána pálime!“ a potom rýchlo odriekali
práve takú riekanku, ako vo Veľkých Bedzanoch:
„Horí, horí, svätý Ján....“
Pálenie
Jánskych ohňov bolo podmienené počasím, pretože
malo zmysel privolávania dažďa a premoženia
„noci“ skorým ranným svetlom slnka. Preto sa
oheň udržiaval po celú noc, bola najkratšia.
Jánska noc v Krušovciach a Chlebanoch a v krušovskej farnosti

O tom,
že sa Jánske ohne pálili aj v krušovskej
farnosti, ktorá zahŕňala okrem Krušoviec obce
Horné a Dolné Chlebany, Veľké a Malé
Bedzany a Solčianky, je svedectvo v knihe
velikána tej doby ALEXANDRA RUDNAYA, známeho
ústne tradovaným výrokom:
„Slovák
som a keby som bol aj na Petrovom stolci,
Slovákom ostanem“.
V kázni
krušovského farára ALEXANDRA RUDNAYA
(4. 10. 1760 Svätý Kríž, dnes Považany okr.
Nové mesto nad Váhom - † 15. 9. 1831 Ostrihom)
- kardinál, arcibiskup, mecén, podporovateľ
slovenského národného hnutia – približne
z roku 1786 – v ktorej hovorí ku
kresťanom, citujem z knihy „KÁZNE
PRÍHODNÉ, AI INÉ, TO JEST: Z REČI DUCHOVŇÍCH,
NEBOHÉHO ARCIBISKUPA OSTRIHOMSKÉHO V KRUŠOVCACH
NEKDY PREDNESEŇÍCH, A VLASTNÚ RUKU
SPÍSANÝCH“( vydanej v Trnave r.1833 v
tlačiarni pána Jelínka.) zo strany 48-49 pod
názvom: „Continnatio Consionis Dominicae
praecedentis. Concio pro Dominica IV.post Pente
costem, dieta in Koross“:
„...Povinnosť
vaša naproťiva Slovo Božské pilňe poslúchať,
a konať, kdo je z Boha, praví večná
pravda slová Božé sľiší, preto vi nesľišíte,
nebo z Boha ňeňi sťe: ale pochádzáte
z Otca ďábla pekelného. A zaisťe odkáď
pochádzá, že sa u vás nachádzajú všeľijaké
neprávosťi, a nešlechetnosťi- že u vás
panujú roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví,
zloďejství, požádáňí statkov cudzích- odkáď
pochádzá tá hlavatosť, s kterú sa proťi
zemskému pánstvu, proťi vrchnosťi vašej
tolkokrát povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi
pohanské obličaje, ťi svatojánske ohne,
a iné poverki, které za krátky čas sem
u vás skusil, v kterém medzi vami
prebívam – odkaď pochádzá, že misel mnohích
naproti vecám našeho náboženstva tak je
zatupená, a zahlúpená, že
v dobrovólnej nevedomosťi ťich vecí až do
smrti strvávajú, které sú najpotrebnejší
k večnému blahoslavenstvu, a tak sami
o svoje nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do
teho žalára, kďe bude plač a škípaňí zubov.
– odkaď, pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš
ne s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú
Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke
učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra.
A preto napomínám vás ze svatím Jakubom,
buďťe poslucháči Slova božého, a ne len
poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo
je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo
zhlédel sa a odešel, a hneď
zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem
v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem,
a neprestanem, jako trúba povíšim hlas
svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi-
zvestovat budem spolu ai nešlechetnosťi vaše.
Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude,
jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení
z ovčinca našeho, nech je vitvorení
z obcováňá svatích, nech je zatracení, já
ruky moje umívať budem.“ Atď. Koniec
citátu.
Podľa
početných správ z prvých storočí nášho
tisícročia boli letné slnovratové slávnosti
časovo a obsahovo rozsiahlejšie
a spojené a hrami dospelých, ženatých
aj slobodných. Alexander Rudnay v roku 1786
odsudzuje pohanské obyčaje, starú ľudovú
tradíciu, ktorá napriek katolíckemu náboženstvu
pretrvávala a ešte na začiatku nášho
storočia v deň Jána mali ohne na vŕškoch
symboliku slnka. Na vysoký stĺp pripevnili
otáčavé koleso a na koleso povešali nádobky
z kôry naplnené živicou, ktorú zapálili.
Roztočené koleso ako symbol slnka vyprskovalo
lúče. K páleniu jánskych ohňov si ľudia
vyberali kopce s holým vrchom, aby nedošlo
k požiaru. V nížinách zapaľovali ohne
na stĺpoch a vatry na voľnom obecnom
priestranstve, na panstve, či námestí mesta. Zem
okolo stĺpa v čase sucha polievali vodou,
aby nevznikol požiar. Niektorí obyvatelia si
obliekali masky svetlonosov, lesných víl,
škriatkov, poludníc, černokňažníkov, čertov,
lesných víl, vodníkov, svätojánskych mušiek
a pod.
Zaujímavý
priebeh mal 24.jún v Hontianskej obci Hrušov
v čase pred prvou svetovou vojnou. Ženy si
posadali na podstenie a častovali sa
pálenkou. Potom sa dali do spevu vo forme
prekáračiek medzi ženami z horného
a dolného konca dediny. „Na horniakoch na
dolniakoch sejú bôb, ej, sejú bôb. Všetci ľudia
takto vravia: hop, hop, hop, ej, hop, hop, hop.
Urobili v dolnom konci koryto, koryto, ej,
koryto, nevedeli v hornom konci čo je to,
ej, čo je to... atď.“ Táto pieseň sa spievala aj
vo Veľkých Bedzanoch pred koncom 19.stor. Takto
ženy využívalo svoju znalosť pomerov obyvateľov
dediny a hlavne svoje improvizačné
schopnosti. Hlavne vtip a pohotovosť.
Podrobovali kritike každého, kto si to podľa
nich zaslúžil, ale aj pochválili. Spievali
dovtedy, kým sa na kopcoch nezapálili ohne.
Rozjarenosť žien sa často dávala do súvislosti
s ukončením prác okolo plátna. Ešte
v roku 1958 mali ženy vo Veľkých Bedzanoch
konope namočené pod mostami nad Bedzianskym
potokom a robili z nich plátno a
taktiež mali ľan. Babka Krčmáriková ešte
v roku 1970 mala v dome veľký stav na
tkanie plátna a u nej som sa ako malé
dieťa „učila“ na ňom robiť.
V okolí
Michaloviec a Giraltoviec sú záznamy
s malými odchýlkami v prvej tretine
devätnásteho storočia, potom pred rokom 1900
a 1953. Spievali: A na Jana, na
svätého Jana, kúpala sa svätá Hana. Jak sa ona
okúpala, na Janíčka zavolala:
Na,
Janíčku, pravú rúčku,
bo
zahyniem toho ročku.
Kto
na totu sobotku nepríde,
do
ročka ho hlava boleť bude.
Ja na
totu sobotečku prišla,
do
ročka ja budem frišna.
Jane,
Jane, svätý Jane,
čos
posvätil všetko zele...
V okolí
Zvolena význam jánskeho zvyku bol
v piesňach:
Ó,
Jana, Jan, Vajana! Naprostred Zvolena je lipka
zelena.
Ó,
Jana... Daj dobrý čas počať a lepší
dokonať.
Ó,
Jana... Ó, Jano, Janečko, zobuď ma ranečko.
Ó,
Jana... Ráno pred zorámi, troma hodinami.
Ó,
Jana... Kravy podojiti, na pašu vyhnati.
Ó,
Jana... Na pašu zelenú, na rosu studenú.
Ó,
Jana... Svätého Jana pália, plná deckov
jama.
Ó,
Jana...
Zmienka
„o deckoch“, podľa tunajšej dobovej terminológie
„mládencoch v jame“, nie je ojedinelá.
Možno ide o dávnejšie kultové obety alebo
iný, už zabudnutý jav predkov. V starších
záznamoch P. Dobšinského sa spomína, že
v rokoch 1853-1855, keď býval
v Brezne, zapaľovali vatry na všetkých
štyroch svetových stranách, ako bolo zvykom aj
v iných mestách a obciach.
Pastieri
považovali 24.jún za svoj stavovský sviatok.
Určitú
časť pasienku nechávali nedotknutú a až na
Jána na ňu vyháňali dobytok a ovce, kedy si
tam postavili kolibu a príbytok zo smrekovej
kôry a čečiny. Takýto zvyk bol aj
v neďalekom Šišove a Tvrdomesticiach. Na
Jána išli s ovcami na pašu neďaleko
„Heleny“ a „Zjavenia“. Moja
stará mama Mária Chocinová z Chudej Lehoty
pri Šišove si tento zvyk z detstva
zapamätala. Taktiež spomínala černokňažníka.
Vraj ovládal prietrž mračien a mal
v moci blesk, krupobitie, rozkazoval ohňu
a bleskom. Černokňažník sa živil iba
vajíčkami od čiernej sliepky, mliekom od čiernej
kravy, a mäsom len z čierneho zajaca. Preto
považovali gazdovstvá, kde chovali čierne
sliepky a kravy za „spriahnuté“ s
černokňažníkom.
Obdobne
verili aj na severnej a strednej Orave, kde
spájali černokňažníka s pôvodne iným
slnovratovým zvykom. Kedysi chodil černokňažník
z domu do domu a pýtal si mlieko
s vajíčkom od čiernej kravy a sliepky.
Ľudia ho vysmiali, až u chudobného mu
požadované veci podali. Vyzval teda chudáka, aby
nalámal konáre, hlavne z kaliny,
a ohradil svoje pole. Keď to urobil,
zatiahla sa obloha, začala búrka
s ľadovcom, ktorá zničila dozrievajúce
obilie, iba chudákovo políčko obišla. Stalo sa
tak na Jána, preto v tomto čase všetci
zapichujú do zeme rolí zelené prúty, aby búrka
nezničila úrodu.
Tento
zvyk s konárikmi pretrval až do prvej
tretiny 20.stor.aj v našej oblasti. Zelené
lieskové prúty sa zapichovali do hraníc rolí na
všetky štyri svetové strany. Predtým ale gazda
pošibal zem poľa, aby vraj bola dobrá úroda. Vo
Veľkých Bedzanoch je dodnes pomenovaný háj
„Lieskový háj“, „Lieština“,
v ktorom lámali prúty na zapichovanie do
zeme role.
Záznam,
že „lieskový háj existoval aj v chotári
majetkov pána Beréniho v Krušovciach
na rozhraní Dolných a Horných Chlebian sa
nachádza vo farských vizitáciách ešte
v 19.stor. Konáriky lipy alebo vŕby sa
vešali buď na brány, vchodové a maštaľné dvere,
ale aj v interiéri domu, v pitvore nad
verajami dverí.
Ešte
v prvej tretine 20.stor.každá gazdiná
pestovala na poli ľan a konope
a robila zrebné i jemné plátno. Aby
ľan dobre rástol, ženy chodili pichať ohánky
z liesky na ľanové a konopné role
a odriekavali riekanku:
„Ľan,
ľan, ľan, povedal mi svätý Ján,
aby
si hore rástol a hore sa dral“.
Popolom
z Jánskeho ohňa posýpali kapustu,
aby
ju nenapadli húsenice.
Na Orave
dávali do polí uhlíky zo svätojánskej vatry.
V Brezne, Revúcej, na Spiši a na Šumiaci
dávali na ľan trochu masla, aby bol jemný.
Na
Horehroní, Orave a na Spiši sa dievčence
váľali v žite, vraj, aby narástli alebo aby
dostali vysokého ženícha. Ľudia u nás
verili, že rastliny, ktoré kvitnú na Jána, majú
liečivý a čarodejný účinok. Tradovalo sa,
že na Jána pred východom slnka ohlasuje každá
rastlina ľudskou rečou, akú chorobu lieči. Na
okolí Nového Mesta nad Váhom kedysi ľudia
verili, že byliny kričia: „Aj mňa ber, aj
mňa ber!“ Na Horehroní kúpali
v jánskych bylinách malé deti, aby boli po
celý rok zdravé a chránené pred urieknutím.
Pri zbere materinej dúšky si dievčence vo
Veľkých Bedzanoch, ale aj v Chlebanoch
a Krušovciach odriekavali riekanku:
„Dúška
materina, daj ma za Martina,
keď
ma Martin nechce, nech ma vezme kto
chce...“
Obdobne
sa odriekavalo aj v Polomke:
„Materina
dúška, daj ma za Matúška.
Keď
ma Matúš nechce, nech ma vezme kto chce.“
Magické
číslo deväť sa prenieslo aj do povier na Jána.
Keď
dievča nazbieralo liečivé rastlinky
z deviatich lúk a dalo si ich pod
vankúš na noc, do rána sa jej snívalo
s tým, koho si raz vezme za muža. Jánskymi
kvetmi sa vyzdoboval interiér bytu, na trámy
alebo sa dávali aj na veraje dverí, bránu
a aj zjesť dobytku. Keď gazdiná natrhala
bazu a rozložila ju po celom dome, všetky
myši z izieb ušli. Takto sa dávalo do domov
aj vratičie proti muchám a muškám.
Napríklad,
ak sa chceli na Myjave zbaviť hlodavcov, musel
gazda pred východom slnka holý nakosiť
svätojánsku trávu a pozapchávať ňou všetky diery
v stodole.
Predstavy
o tom, že strigy majú najväčšiu moc počas
svätojánskej moci sú spoločné pre celú Európu,
ale... čo v jednej oblasti považovali za
súčasť obradov, to v druhej oblasti brali
ako škodlivé a ničivé. Ženy, ktoré také
činnosti vykonávali považovali za bosorky
a strigy. Dobytku sa napríklad dával cesnak
so soľou na chlebe alebo petržlen, aby mu strigy
neuškodili. Verilo sa, že v noci pred Jánom
lietajú strigy na krížne cesty. Vraj, strigy
vyžínali ďatelinu z cudzej role
a prenášali si ju na vlastnú roľu, aby mali
lepšiu úrodu a cudzím aby tak uškodili.
Verilo sa aj, že žena, považovaná za strigu, ide
holá (ako gazda na Myjave) na cudzie lúky, kde
zbiera do plachty rosu. Plachtu potom doma
vyžmýka a to dá vypiť svojím kravám. Povera
platila dlho, že po Jánovi kravy dávajú menej
mlieka preto, lebo strigy rosu vyzbierali
z trávy.
V Gemeri,
Šariši a Zemplíne varili pirohy, aby boli
nielen kravy, ale aj kone a ošípané tučné.
V okolí Michaloviec spievali pri
„sobutke“:
...
A
u Jovse zazvonili,
by
halušky nevarili,
len
pirohy u tri rohy,
bo
tam chlapci krivonohí.“
V Bošáci
mala rosa ozdravnú kozmetickú moc, keď si dievky
odriekavali a spievali pri stieraní tváre
pieseň:
„tvár
moja, tvár moja, kvitni mi ružičkou,
budem
ťa umývať tou žitnou rosičkou.
Tou
žitnou rosičkou zbieranou za rána
kým
slnko nevyjde na svätého Jána.
Keď
dievča v Kolároviciach pri Bytči chcelo
vedieť, aký ho čaká osud, večer pred Jánom
vyhĺbila päsťou jamku na roli a vložilo do
nej cukor. Keď cukor nenašla, čakala ju skorá
smrť, keď našla v jamke mravec, mala sa
vydať za mládenca a keď ucholak, mala sa
vydať za vdovca.
Verilo
sa, kto na jánsku noc chytí krta, vyberie
z neho srdce a nechá ho usušiť, získa vraj
silný liek proti epilepsii. Šťastie mal ten
človek, ktorý chytil svätojánsku mušku
a nosil ju pri sebe. Kto chcel mať zmoka,
mal podľa západoslovenskej tradície nosiť pod
pazuchou vajce od čiernej sliepky znesené cez
svätojánsku noc. Od stredoveku pretrvávala
predstava, že zmok, rarášok, škriatok, či bôžik
bol ochranným démonom ohniska.
Na Jána
sa nesmelo sadiť, ani okopávať, ani inak
rozrušovať zem. Ľudia si nesmeli v ten deň
požičiavať oheň ak by žena prala, privolala by
na celú dedinu búrku a tak ani jedna žena
z dediny, ak nechcela na seba privolať
nešťastie, nesmela v ten deň prať, lebo na
Jána sa dali privolávať aj negatívne emócie.
Napríklad, keď sa na Jána umyje sove zobák,
mačke pysk, táto voda sa naleje do pálenky
a dá vypiť tým, ktorých chce rozvadiť, tak
sa tak aj stane. Tomu sa verilo.
„Na
svätého Jána, kukučka kukala a po svätom
Jánovi už kukať
prestala.“
Stará
mama mi hovorievala, že ak kukučka po Jánovi
dlho kuká, bude veru zlá úroda v sade a na
roli, červíci v maku, orechoch, aj v ovocí
budú a určite bude „drahota
a žobrota.“
Aj keď sa
zvyky tradovali na privolávanie dažďa
a zahnatie noci, aby slnko a svetlo
zvíťazilo nad tmou a nocou, nebol na Jána
dážď vítaný práve kvôli úrode. Lebo v tom
prípade, keď začne na Jána pršať, prší viac dní
a ničí úrodu. Túto tradovanú „múdrosť“ mi
hovorila nielen moja stará mama, ale aj bývalí
gazdovci Macko a Gašparík z Veľkých Bedzian. I
babka Švecová (Dodejka) z Horných Chlebian
tvrdila, že jánsky dážď ničí úrodu. Dokonca, keď
po Jánovi, na Petra a Pavla pôjdem na
strom, tak určite z neho spadnem. Babka ma
naučili riekanku:
„Na
Petra Pavla z čerešne palla,
na
čerešňu nechoc, palicu si vyhoc.“
Podobne
ako v Bedzanoch, tak aj v Novej Bani
verili, že kto vylezie na strom v deň
svätého Petra a Pavla, určite z neho
spadne. Obvykle už na Petra Pavla zapršalo
a stromy boli klzké.(?) Oravčania na Petra
Pavla chodili na huby, vraj, kto našiel taký
hríb, ktorý vyrástol o polnoci, mohol sa po
smrti každú noc prechádzať so svätým Petrom po
zemi.
Anežka
Vražbová
Prameň:
Z ústneho podania mojej starej matky,
starých ľudí z Veľkých Bedzian a Horných
Chlebian;
Literatúra:
Kázne príhodné, ai iné, to jest: z Reči
duchovních, nebohého Arcibiskupa Ostrihomského
v Krušovcách nekdi predneseních,
a vlastnú Rukú spísaných, Trnava
1833. Podklady
z histórie zaslal pán Dr. Kriška
z Domoviny Martin.
Z histórie CB Jánskych
nocí
ROK 2005
MUŠKA BEZ
LAMPÁŠA LIETALA CEZ PÄŤ OKRESOV alebo „AKO
PRIŠLA BABKA KOSAČKA K NOVEJ
VOLAČKE“
Je nádherný horúci večer, konečne
môžem ísť na kopec. Syn naštartuje auto a
vyrážame. Krásne nočné výhľady z vrchu na
Piešťany a neskôr na ožiarený hrad Bezovec,
odbočíme na Nové Mesto nad Váhom a už sa pred
nami týči vozvysok červená žiara vykrývača na
Veľkej Javorine. Len čo sme sa dostali pod
vrchol, blesky osvetľovali krajinu... a čo
ďalej... Iba jeden krát som bola na Veľkej
Javorine a môj syn s nevestou ani raz...
zisťujem, že neviem kde zabočiť, aby som sa
dostala k chatke nad lyžiarskym vlekom.
Obídeme vykrývač, všade vysoká tráva... napokon
sa rozhodnem, že zídeme nižšie, či neuvidím
svetlo v chatke. Nič. Telefonujem, ale už
je signál z ČR (boli sme na hranici) posielam
SMS-ky Deltovi, Števkovi Zvolen, Edisonovi
Hubina a prosím, aby dali Deltovi vedieť, že sme
pod vrcholom...
Rozhodla som sa prejsť po svahu
k chatke a auto zostalo stáť na ceste. Idem
do tmy s dáždnikom, kráčam ako slepec po vysokej
mokrej tráve... prídem k chatke a tam tma,
žiadna anténa... prešla som znovu pešo
k vysielaču a rezignujem. Telefónuje mi
Roman Komárany, Ľubo Trebišov a oznamuje mi, že
muška preletela až za hranice do lokátora KN18DO
- Užhorod operátor Didžej Užhorod - Ukrajina.
Chlapi z východu nesklamali a podarilo sa
im zorganizovať odovzdávku za hranice Slovenska.
To ma veľmi potešilo! Spokojná z oznamu som sa
pustila späť k autu.
Po mojom príchode nastal veľký
smiech, pretože som sa stala riadne vytočená
svätojánska muška bez lampáša a syn
s nevestou mi dali novú volačku „Víla
Amálka.“, ktorá s dáždnikom naháňa
svätojánsku mušku, lebo stratila lampáš. Čo sa
našlo v aute na oblečenie, to mi syn
s nevestou poskytli, zabalila som si
ubolené koleno a dala pokyn na cestu späť.
Tak prišla Babka Kosačka „Víla
Amálka“ k výletu po nočných krásach okresov
Topoľčany, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom,
Trenčín a Bánovce nad Bebravou a ani raz si
nepípla do mikrofónu.
Poslúchla som Deltu a nevzala si
žiadnu rádiostanicu a to bola chyba. Verím, že
sa niečo také môže stať iba mne a nikomu viac.
Nočné vozenie a premenovanie na Vílu Amálku však
stálo za to.
Priatelia, ďakujem Vám, že ste vyšli
na kopce a zúčastnili sa Jánskej noci 2005.
Hlavne ďakujem Deltovi Nové Mesto za pozvanie,
nebyť toho, tak by som dnes nebola synom a
nevestou premenovaná na „Vílu Amálku“
bez lampáša (s dáždnikom v ruke a celkom
mokrá).
Moja vďaka patrí Tomášovi mobil
Roudnice za perfektne zorganizovaný štafetový
Let Jánskej mušky, takisto Ľubovi Trebišov za
predĺženie trasy za hranice Slovenska a aj
synovi a neveste, že mi venovali svoj čas na
nočnú jazdu cez päť okresov.
Na budúci ročník Jánskej noci 2006
dopočutia už nie z Veľkej (odtiaľ ma
tentoraz nebolo počuť), ale z Panskej
Javoriny.
Kosačka
PROPOZÍCIE SÚŤAŽÍ
POZVÁNKA na akciu troch disciplín -
„Svätojánske mušky babky Kosačky
2005“
1.disciplína: „Súťaž o zlaté
srdiečko“
2. disciplína: Svätojánska
stovka.
3. disciplína: Let svätojánskej
mušky.“
1.disciplína
Súťaž „O zlaté
srdiečko“
Dátum: 25. - 26. 6.
2005
Prvá disciplína tkvie v
podmienke:
1.) Napísať zážitky z nočného výstupu
a vysielania po vlnách pásma 27 MHz. K
príspevkom možno napísať aj slušné vtipy o CB
pásme, cébečkároch a Jánoch, Jankoch,
Janíčkoch.
Na titulný list príspevku o zážitkoch
z Jánskej noci a originálneho denníka
napíšte:
a.) Názov expedície;
b.) Názov kopca a jeho lokátor;
c.) Volačku
d.) Meno a priezvisko, presnú
adresu hlavného operátora;
e.) Telefónne číslo.
f)Volacie znaky a mená ostatných
účastníkov.
Termín odoslania príspevku: PRÍSPEVOK
TREBA ZASLAŤ do 22. 7. 2005 (príspevok
zaslaný v liste odporúčam podať DOPORUČENE.
K príspevku priložiť svoju fotografiu) na
adresu: CBRSK „Kosačka“, Horné Chlebany 39; 956
31 Krušovce SR; tel. č.: +421
0905/648 236
Do PRVEJ disciplíny sa osobitne
neprihlasuje, kto chce, môže príspevok napísať
a po akcii Jánskej noci zaslať na uvedenú
adresu.
Ceny:
Cena za prvú disciplínu je zlaté
srdiečko.
- Opis zážitkov z výstupu a
vysielania na kopcoch Čiech, Moravy a Slovenska
s pečiatkami Obecných úradov, reštaurácií,
hospod, hájovní (poľovnícky zväz v lokalite
vysielania a p).
Zverejnenie príspevku:
Víťazný príspevok v prvej disciplíne
bude zverejnený v Júnošíku a Výzve na
kanále. K príspevku priložte svoju fotografiu.
Všetky príspevky z Jánskej noci môžu byť
postupne zverejnené v časopise Júnošík a na
internetovej stránke:
www.sweb.cz/agnesa.
2.disciplína
Propozície súťaže:
„Svätojánska
stovka“
Súťaž „Svätojánska stovka“ sa koná v
dňoch 25. a 26. 6. v dvoch fázach a to od 18:00
do 23:00 hod a od 1:00 do 8:00
hodiny.
Frekvencia: CB pásmo (26.965 - 27.405
MHz) - s výnimkou 1, 9, 10, 24. a 25.
kanála.
-V súťaži je povolené používať
výhradne CB rádiostanice.
Poznámka: Na Slovensku nemáme
povolených 80 kanálov. Aby súťažiaci Slovenska
mohli robiť spojenia s ČR je nutná zhoda
vysielania na 40 kanáloch pre ČR a
SR.
Povolený výkon: maximálne 4
W.
Modulácia: FM.
Súťažiaci sa riadia: Všeobecným
povolením (VP) 1/2000 a GL ČR.
Znak: Pre všetkých súťažiacich je
jednotný znak „ALFA BETA (skratka AB)“ a k znaku
je organizátorom pridelené číslo.
Výzva súťažiaceho: Súťažiace stanice
dávajú výzvu do súťaže na všetkých kanáloch CB
pásma 27 MHz – mimo vyššie uvedených kanálov vo
forme: „Výzva do súťaže Svätojánska stovka, tu
ALFA BETA XX“ (číslo, ktoré má súťažiaci
pridelené organizátorom).
Účasť: Zúčastniť sa môže každý
vlastník občianskej rádiostanice pri dodržaní
podmienok tohoto predpisu.
Súťažné podmienky
a) Nadviazanie čo najviac spojení nad
100 kilometrov v čase od 18:00 do 23:00
a od 1:00 do 8:00 hodiny. Rozhodujúci pre
výpočet vzdialenosti je program Exlok.exe od
Bohouše CL6 (Česká Lípa). Voľne je k stiahnutiu
na
http://www.cbdx.cz/exlok/
.
b) V súťaži platia spojenia
urobené v prvej i druhej fáze súťaže.
Napr.: keď urobíte spojenia v prvej fáze so
súťažnou stanicou AB 20 a znovu v druhej fáze
s tou istou súťažnou stanicou AB 20, obe
spojenia sú platné. (Táto disciplína je pre
tých, ktorí radi súťažia a chcú získať Putovnú
svätojánsku mušku.)
c) Súťaže sa možno zúčastniť výhradne
na kopcoch, v žiadnom prípade nie z domácich
QTH.
Súťažný denník
Na titulní list súťažného denníka
treba uviesť:
- názov expedície a pridelený súťažný
znak
-kótu, nadmorskú výšku a lokátor
miesta vysielania
-volačku súťažiaceho
operátora
-meno a priezvisko hlavného
operátora
-zoznam VOLAČIEK ostatných členov
expedície, ktorí budú nadväzovať spojenia počas
súťaže
- presnú adresu a tel.
kontakt
- celkový počet spojení nad 100
km.
Do staničného denníka treba
uvádzať:
1. dátum
2. čas (tolerancia 3
minúty) 3. číslo spojenia
4. vyslaný report
5. volačku protistanice a pri
súťažných expedíciách i súťažnú značku
a názov 6. QTH protistanice - kótu,
miesto, odkiaľ protistanica vysiela
7. lokátor
protistanice 8. kanál
9. prijatý report
10. vzdialenosť
v km 11. poznámky Do denníka sa zapisujú všetky
spojenia nad 100 km urobené na území SR
a ČR. Denník v písomnej forme, lebo
v programe Excel.
Hodnotenie:
Za 1 km preklenutý vzdušnou čiarou sa
prideľuje 1 bod. Vzdialenosti sa prepočítavajú
v programe EXCEL, lebo v spolupráci
s Bohoušovým Exlok.exe CL6 sa dajú
prekontrolovať.
Poradie bude zostavené:
a) Podľa počtu diaľkových spojení nad
100 km
- v prípade rovnosti počtu spojení
nad 100 km rozhoduje, kto získal daný počet
spojení s najväčším počtom bodov.- to je, kto má
pri rovnakom počte spojení viac bodov za
km.
- spojenia s neúplnými údajmi budú
anulované.
- zo súťaže budú vylúčené stanice,
ktoré si do denníka započítajú 1 a viac
duplicitných spojení. Nemožno uskutočniť
spojenia pomocou opakovača.
b) Ďalšie poradie bude iba
štatistické.
V prípade rovnosti bodov rozhoduje,
kto získal daný počet bodov menším počtom
spojení.
V prípade zhody rovnakého množstva
spojení a najväčšieho počtu bodov ako aj v
prípade rovnako dlhého diaľkového spojenia
a počtu spojení rozhodne o víťazovi
losovanie. Losovať budú členovia rady CBRSK
Anočka Nadlice, Šrobár Krušovce a Salamander
Horné Chlebany.
Zvláštna cena – pripadne tomu, kto
urobí najdlhšie diaľkové spojenie v čase od
18:00 do 23:00 h a od 1:00 do 8:00 hodiny.
Pokiaľ budú mať medzi sebou najdlhšie spojenie
dve súťažné stanice, pohár získava tá, ktorá
z nich mala viac diaľkových spojení nad 100
km.
Prečo prihlásenie do
súťaže?
Dôvodom prihlasovania do súťaže
„Svätojánska stovka “ (čo znamená spojenia nad
100 km o získanie zlatej putovnej svätojánskej
mušky) je hlavne kvôli odovzdaniu súťažného
znaku a aj informatívneho charakteru pre
organizátora kvôli prehľadnosti kde v SR a ČR
súťažia expedície.
Štartovné:
-Súťaž je bez štartovného poplatku,
kto sa písomne prihlási, zašle poštovné 20
korún, aby som mu mohla zaslať znak a číslo
expedície. Kto zatelefonuje alebo pošle
prihlášku e-mailom či SMS nemusí poslať 20
korún.
Prihláška:
Do prihlášky treba uviesť:
a)-meno, priezvisko,
b)-bydlisko(adresu),
c)-číslo telefónu hlavného operátora,
d)-názov kóty (pohoria) lokátor,
e)-počet účastníkov, ktorí budú s ním
na kopci a ich volačky, pokiaľ budú
i oni vysielať.
Termín:
-PRIHLÁŠKY DO DRUHEJ DISCIPLÍNY
SÚŤAŽE pre ČESKO a SLOVENSKO ZASLAŤ DO 21. 6.
2005 na adresu:
a) Kosačka – Anežka; Horné
Chlebany 39; 956 31 Krušovce -
Slovensko.
b) e-mail:agnesa@seznam.cz
agnesa@inmail.sk
c) Telefonicky: +421 905 648
236
d) Poslaním SMS v tvare:
Volačka, MENO a PRIEZVISKO HL.OPERÁTORA, ADRESA
a TELEFÓN, NÁZOV KÓTY + LOKÁTOR, počet členov
expedície a ich volačky.
Termín zaslania denníka
Súťažný denník druhej disciplíny
(denník diaľkových spojení nad 100 km) zaslať
do 29. 7. 2005 na adresu:
a) Kosačka – Anežka; Horné
Chlebany 39; 956 31 Krušovce;
Slovensko
b) e-mail:
agnesa@seznam.cz
agnesa@inmail.sk
.
Ceny: Súťažiaci s najväčším
počtom diaľkových spojení nad 100 km
získa:
- putovnú svätojánsku mušku, (ktorá
bude u víťaza po celý rok do odovzdania mušky
víťazovi ďalšieho ročníka. Teraz sa nachádza
u MATADORA - Venca Chotěšov, víťaza
r.2004).
- pohár + diplom
Osobitná cena pre stanice východného
Slovenska
Vzhľadom k tomu, že stanice
z východného Slovenska nemajú rovnaké šance
na diaľkové spojenia kvôli masívu Tatier
(množstvo spojení nad 100 km) ako stanice na
strednom a západnom Slovensku, pripravená je
osobitná cena pre stanice východného Slovenska,
ktoré sa zapoja do súťaže Svätojánska stovka, za
najviac všetkých urobených spojení od 18:00 do
23:00 a od 1:00 do 8:00
hodiny.
Organizátor súťaže sa zaväzuje, že
informácie o jednotlivých súťažiacich nebude
poskytovať ďalej iným osobám.
Propozície súťaže sú taktiež na www
stránke:
www.sweb.cz/agnesa
a http://www.cbdx.cz/
.
3.
nesúťažná disciplína
Let
svätojánskej mušky
1.) Odštartovanie akcie „Let
svätojánskej mušky“ sa koná 26.6. 2005 o 00:00
hodine na kanáli 21. Náhradný kanál pre prípad
rušenia bude kanál 17.
2.) Organizátori: Túto
disciplínu organizuje pre SR babka Kosačka CBRSK
Horné Chlebany a pre ČR Tomáš mobil Roudnice.
3.) Zmysel a cieľ
akcie:
Let svätojánskej mušky je odovzdanie
pozdravu Jánskej noci ďalšiemu účastníkovi akcie
tak, aby Svätojánska muška letela z Čiech na
Slovensko, obletí Čechy a Moravu, doletí k babke
Kosačke, od nej poletí ďalej na stredné a
východné Slovensko a späť vybranou trasou.
Muška sa nebude vracať späť cez všetkých
účast-níkov, ale len cez niekoľko vybraných
bodov. Jednak sa vráti späť do východzieho bodu
a po druhé, na trase sa všetci rýchlo dozvedia,
že MUŠKA preletela.
4.) Odmena:
Tretia disciplína: Pamätný list -
bude odovzdaný hlavnému operátorovi pri
príležitosti stretnutia v Holiciach alebo tomu
hl.operátorovi, ktorý požiada o jeho zaslanie
(za zaslanú ofrankovanú obálku s napísanou
spiatočnou adresou).
5.) Prihláška:
Pre prihlásenie sa do akcie „Let
svätojánskej mušky“ je treba údaje:
a) -volačka veliteľa
b) -email a telefón na veliteľa alebo
jeho zástupcu
c) -názov kopca
d) -lokátor
e) -nadmorská výška
f) -celkový počet posádky
g) -volačky členov
posádky
6.) Prihlášky:
Slovenská
Republika:
1) písomne na adresu: Kosačka Horné
Chlebany 39, 956 31 Krušovce
2) e-mail:
agnesa@seznam.cz
agnesa@inmail.sk
3) telefonicky na čísle:
+421 905 648 236.
Česká Republika:
1) elektronicky na stránkách CB klubu
Česká Lípa – www.cbdx.cz
2) mailem na adresu
CL31@cbdx.cz
3) omezeně telefonem na +420 603
937 047.
Na stránkách
http://www.cbdx.cz/
bude priebežne dopĺňaný prehľad
prihlásených.
7.) Uzávierka
prihlášok
Pred konaním akcie 16. 6. 2005
je uzávierka prihlášok. Na základe týchto
prihlášok bude stanovená trasa letu mušky
a budú pridelené poradové čísla jednotlivým
posádkam.
Pridelené poradové čísla prihláseným
do Letu Svätojánskej mušky budú zverejnené 18.
6. 2005 na
http://www.cbdx.cz/
a na
www.sweb.cz/agnesa
.
Pridelené čísla sa spätne
nepotvrdzujú, je na osádkach, aby si svoje
umiestnenie overili na uvedených www stránkach.
Možno potvrdiť iba
e-mailom!
Detaily k akcii Letu mušky
nájdete na stránkach:
http://www.cbdx.cz/
a
www.sweb.cz/agnesa
POZVÁNKA pre milovníkov PMR staníc na
akciu Jánskej noci 2005
Týmto srdečne pozývam PMR-károv na
kopce domoviny a verím, že sa im podarí
urobiť zaujímavú trasu buď vo večerných hodinách
pred polnocou, alebo hneď po preletení
svätojánskej mušky po polnoci. Účastníci
PMR-kári môžu viesť denník spojení a záznam
o najdlhších spojeniach nad 100 km zaslať
na moju adresu. Je však potreba, aby si
vypočítali kilometrové vzdialenosti v Bohoušovom
lokátorovom programe a do denníka nezabudli
uviesť, že to je denník PMR stanice.
Nezostáva mi nič iné, iba zaželať čo
najviac spojení počas Jánskej noci a veľa
veselých zážitkov pri vysielaní z kopcov do
dolín. Hlavne aby nám zdravie a počasie prialo.
Priatelia, dopočutia
z kopca!
VYHODNOTENIE
5. ročník
akcie „SVÄTOJÁNSKE MUŠKY BABKY KOSAČKY“
2004
1.disciplína
Najkrajší príspevok Jánskej noci napísala
a 1. miesto s hlavnou cenou
získala
Anna BRÁNIKOVÁ - Aninka VEĽKÉ POLE - Slovenská
republika
Najveselší príspevok Jánskej noci 2004 napísal
a zvláštnu cenu získal
Jan
ŠPINLER - Jan DOBROUČ - Česká
republika
VÍŤAZNÝ
PRÍSPEVOK Jánskej noci 2004 -
SR
TRIDSIATAPRVÁ
V EXPEDÍCII „BREST“
Jánska noc vyvoláva v človeku
predstavu tajomna, tajomnú atmosféru starých
čias, kedy naši prapredkovia Staroslovieni
verili v jej magičnosť a silu nespútanej lásky v
boji svetla s tmou. Neviem ako inak by som
vyjadrila asociácie Jánskej noci. Do súťaže
Jánskej noci nás prihlásil náš rodinný priateľ
Tino Zlaté Moravce spolu s Lojzom mobil
Topoľčianky. Oni nás sprevádzajú od začiatku
vstupu na CB pásmo, do veľkej rodiny cébečkárov
Slovenska. Pred akciou sa Tino Zlaté Moravce a
Marek Veľké Pole pripravovali na rádioamatérske
skúšky triedy „D“, ktoré šťastne zvládli a
úspešne absolvovali v Bratislave dňa 18. 6.
2004. Všetci sme im držali palce, lebo príprave
na skúšky venovali každú voľnú chvíľku. Vedeli
sme, čo človek robí celým srdcom, nemôže pokaziť
a Lojzo mobil Topoľčianky, skúsený dlhoročný -
takmer celoživotný - rádioamatér im bol dobrým
poradcom. Tak sme po skúškach našich
novopečených rádioamatérov mohli na kopci
osláviť ich ešte teplú a čerstvú koncesiu
rádioamatérov.
Akcii vysielania počas Jánskej noci
predchádzala najprv určitá „osveta.“ V našej
obci chodím vo večerných hodinách po práci
cvičiť s ďalšími ženami, ktoré som informovala o
CB vysielaní a kultúrno - športovom zápolení
organizovanom CB Fan Rádioklubom Slovakia
Kosačka - CBRSK so sídlom v obci Horné Chlebany,
v ktorom som spolu s manželom a synom členkou.
Niektoré ženy sa mojej drobnej osvety chytili a
prisľúbili účasť (možno zo zvedavosti a možno z
pocitu zažiť niečo nové...). Oslovila som i
nášho pána starostu Františka Demetera a pridal
sa k nám so svojou rodinou. Takto vznikla 31
členná expedícia Jánskej noci v zložení:
starosta obce Veľké Pole - František Demeter,
Milena Demetrová, Barborka Demetrová, Patrícia
Demetrová a Bibiana Demetrová, JÁN Boháč, JANKO
Boháč, Veronika Boháčová, Lenka Boháčová, Štefan
Janes, Helena Janesová, Jozef Macek, Anton
Macek, Čavino Macek, Ľudevít Düreš, Anka
Kmeťová, Ľudevít Kašuba, Helena Ružičková, Tomáš
Ružička, Lukáš Ružička, Peter Sitár, Adela
Sitárová, Marián Bencel, Božena Bencelová, Peter
Ištok, Štefan Ištok, no a my, operátori pri
vysielačke: Pavel, Marek a Aninka Veľké Pole (na
foto v pozadí textu). Bolo nás viac ako som
uviedla v prihláške do akcie Jánskej noci, čo ma
len potešilo.
Ešte v predvečer akcie Jánskej noci
25. 6. 2004 sme vyliezli na kopec a postavili
anténu, aby sme sa pred samotnou akciou zbytočne
nezdržiavali jej stavaním, pretože nás čakal
náročný deň. Hoci bolo práve po daždi, naša
stará „Barborka“ MB 100 nás nesklamala a bez
problémov vyfučala na kopec v náročnom mokrom
teréne. Pri pohľade z kopca Rajtok nad Penhíblom
na náš krásny hornatý Veľkopoľský chotár som
mala veľmi dobrý pocit z toho, že patrím sem a
toto je môj domov.
V sobotu 26. 6. 2004 vo večerných
hodinách vychádzam z domu pozrúc na kopec, kde
onedlho bude žiariť Jánska vatra v spoločnosti
viacerých ľudí našej obce Veľké Pole a vidím
pred sebou jasný cieľ, vytvoriť čo
najpríjemnejšiu a nejveselšiu atmosféru pre
priblíženie sa k hlavnej myšlienke Jánskej noci
minulosti. Pripraviť hlboký zážitok mládeži pre
spomienku v budúcnosti a robiť diaľkové spojenia
cez rádiové vlny pásma 27 MHz so štafetou Letu
Jánskej mušky, to je hlavná náplň výjazdu na
kopec a cieľ.
Vchádzame do miestneho hostinca vo
Veľkom Poli, kde máme zraz a tam na stoloch
trónilo plno rôznych dobrôt - makovníky,
orechovníky, syrovníky (aby som prispela i ja,
napiekla som pagáče), ktoré pripravili ženy.
Muži sa postarali o tekutú „potravu“ hovoriac:
-„Ohnivá voda je metlou ľudstva. Čo
Slovák, to zametač.“ Za stolom sedel i náš dobre
známy hudobník Ľudko Kašuba šíriaci fluidum
veselosti a smiechu.
Pred odchodom nám v hostinci svojou
pečiatkou potvrdili Svätojánsky list na ktorom
už bola pečiatka Obecného úradu Veľké Pole a v
dobrej nálade i vôli sme sa vydali na cestu do
hory. Naša „Barborka“ MB 100 ako „nezmar“ bola
plne naložená drevom na vatru a ako prvá, fučiac
sťa starý ťažný kôň, vyštartovala z priestoru
pred miestnym hostincom.
Za ľúbivej hry na harmonike a spevu
žartovných piesní zapraskal Jánsky ohník a
plamene vatry vyšľahli vozvysok. Zvieratká ešte
nespali a ani naši páni horári, ktorých spev a
veselá vrava kumpanie prilákala a zostali s nami
až do konca akcie so slovami:
-„Postrážime vás pred medveďmi a
vlkmi!“
Od najmladšej účastníčky expedície (4
ročnej) Barborky cez stredný vek po najstaršieho
účastníka, veselého hudobníka Ľudka Kašubu
(64.r. - striedavo hral na harmonike i saxofóne)
všetci spievali a do toho zaznievali vtipy ako
napríklad: Deti sa hrajú na ocka a mamičku a
malý Janko (otec) hovorí malej Janke (mamine)
-„Janka, skoč mi pre pivo!“ alebo:
Stretnú sa dvaja psi na slovensko-poľskej
hranici. Pes z Poľska sa pýta: -„Ako sa máš na
Slovensku?“
-Ani sa nepýtaj, na Slovensku je
bieda a hlad, bežím sa k vám nažrať! A ty sa ako
máš?“
-„Ja si idem k vám
zaštekať!“
Príde pán starosta za svojou
sekretárkou a hovorí:
-„Mara, zajtra príde na Obecný úrad
novinár, máš mu dať iterwiew!“ Mara sa ostýchavo
pýta:
-„Pán starosta a čo to je
interwiew?“
-„Sám neviem, ale pre istotu sa
umy!“
Takáto veselá nálada panovala a
vťahovala nás do kruhu, takže zapisovanie
spojení pokrivkávalo, až sme neskôr už
nezapisovali, prosto to nešlo byť bokom od
diania okolo vatry. Družnosť s veselosťou boli
dostatočným magnetom pre nás, vychutnávali sme
túto chvíľu ako dar spolupatričnej vôle spektra
ľudí od najmladších po najstarších -
trojgeneračná rodina spoluobčanov... no skrátka
PARÁDA!
Hoci náš denník spojení zostal
neúplný a takmer prázdny, boli sme radi, že
impulz vyšiel z CB pásma, veď nebyť akcie, niet
Svätojánskej vatry a peknej chvíle strávenej s
tými, ktorí sa o CB dozvedeli i prakticky -
ukážkou priameho vysielania počas súťaže
Svätojánske mušky babky Kosačky. Keď som zboku
hľadela na usmiate tváre, vlúdila sa mi do mysle
myšlienka: „Naši predkovia cez tisícročie
slávili kult SLNKA - Letný slnovrat a ktovie,
možno práve ľudia, ktorí teraz sedia okolo
Svätojánskej vatry na vrchu Penhíbel, majú
korene svojich prapraprapredkov v populačnej
explózii po pálení Jánskych ohňov a rozpustilej
zábave Jánskej noci na tom istom kopci, na
ktorom dnes pálime Jánsku vatru priateľstva
medzi ľuďmi dobrej vôle CB pásma 27
MHz.“
Musím konštatovať, vtipom Jánskej
noci sa stal generačný vtip.
Pýta syn Janko svojho otca Jána:
-„Tati, čo to je vlastne politika?“
Otec odpovedá:
-„Milý synko Janko, to je veľmi
jednoduché. Podívaj, ja nosím domov peniaze,
takže som KAPITALISMUS. Tvoja matka s peniazmi
hospodári, takže ona je VLÁDA. Dedko dbá, aby tu
bolo všetko v poriadku, takže on predstavuje
ODBORY. Naša slúžka je ROBOTNÍCKA TRIEDA. My
všetci máme len jeden cieľ a to, aby si sa mal
dobre.. Takže ty si ĽUD. A tvoj malý brat, ktorý
je ešte v plienkach, je BUDÚCNOSŤ. Pochopil si,
Janko?“
Malý premýšľa a žiada svojho otca, či
sa na to môže ešte vyspať. V noci se chlapec
prebudí, pretože jeho malý braček pustil do
plienok a strašne smrdí. Keďže nevie čo má
robiť, ide do spálne rodičov. Tam ale leží len
jeho matka a spí tak tvrdo, že ju vôbec nedokáže
zobudiť.
Tak ide do izby slúžky, kde si s ňou
jeho otec zrovna užíva, zatiaľ čo dedko na nich
nenápadne prizerá cez okno. Všetci sú tak
zaneprázdnení, že si nikto z nich nevšimne, že
pred posteľou stojí malý chlapec Janko. Keďže
nič nevybavil, nakoniec sa rozhodne ísť si
ľahnúť a spať ďalej.
Na druhý den ráno sa otec pýta svojho
syna Janka, či môže vlastnými slovami vysvetliť,
čo to tá politika je.
-„Áno.“ Odpovie syn Janko.
-„KAPITALISMUS zneužíva ROBOTNÍCKU
TRIEDU a ODBORY prihliadajú medzitým čo VLÁDA
spí. ĽUD je úplne ignorovaný a BUDÚCNOSŤ sa váľa
v sračkách!“
Napriek veľkému atmosférickému
rušeniu a gumákovi Let Jánskej mušky sa vydaril.
Muška preletela na východ Slovenska a späť na
Klínovec k Honzovi Sosnová. To nás veľmi
potešilo.
Keď náš hudobník Ľudevít zanôtil
oslávencovi Jánovi Boháčovi: „Nepi Jano, nepi
vodu...“ zistili sme, že je pred nami ráno a s
ním spojené sviatočné povinnosti žien - príprava
nedeľného obeda, tak nastalo balenie, úprava
okolia vatry do pôvodného stavu a následný
odchod do domáceho QTH.
Naše stretnutie počas Jánskej noci
bolo prvé a určite nebolo posledným. V budúcom
ročníku akcie Svätojánske mušky babky Kosačky,
pokiaľ zdravie bude slúžiť, určite
dopočutia!
Za tridsaťjedna (31) člennú
expedíciu BREST zdraví
tridsiataprvá Aninka
V. Pole
P.S. Čo mi je ľúto, nemali sme
fotoaparát, aby sme zvečnili našu prvú spoločnú
Jánsku noc pri vatre. Zostala však v našich
mysliach a srdciach.
NAJVESELŠÍ
PRÍSPEVOK JÁNSKEJ NOCI 2004 OD OSLÁVENCA JÁNA -
ČR
SVATOJÁNSKE
„VYSTUPOVÁNÍ“ DO TMY - HOROR JÁNSKE
NOCI
V posledních dnech jsem při různých
návštěvách, které přišli k nám, (není nedělního
odpoledne, abychom nepřivítali nějakou návštěvu.
Manželka má vždy něco napečeno, v létě hlavně
domácí zmrzlinu, a samozřejmě moc dobré koláče -
buchty.) nastartoval téma co to je cíbíčko a v
posledních dnech i moje noční bdění u mikrofonu
o kterém nic nevěděli, ale bývá to pro ně nové
poznání. Oni mnozí nechápou, že kromě koníčka ve
včelařství, sbírání známek, nebo pěstování
kaktusů, či běhání na hřišti za mičudou je i
záliba sedět u mikrofonu a hledat někoho s kým
si budu vyprávět o anténách, nebo si předávat
nějaké znaky. Přesto když jsem jim nyní
vyprávěl, jak jsem odejel na jednu noc ztrávit
na nejvyšší kopec do samoty, bez Elišky
(manželky), tak se hrozně divili.
A nyní k věci. Měl bych zaslat deník
ze soutěžních spojení Svatojánské stovky, co
jsem si zapisoval. To ale kdybych měl zaslat,
tak to by byl kabaret. Ještě doma před odjezdem
jsem měl úmysl, jak bych mohl shotovit pěkné
zápisy, tak jak se to asi dělává. Bohužel
všechny okolnosti této noci probíhaly tak
groteskně, že na nějaký písemný záznam nebylo
pomyšlení. Pro velkou zimu se kterou jsem vůbec
na kótě 995 metrů nepočítal, jsem se přestěhoval
do stísněného prostoru staré Škodovky, a to
pouze na sedle řidiče. Zadní část sedadel byla
plná techniky a potřebných věcí a já jsem
neplánovitě musel přemístit veškeré zařízení na
moje kolena strčená pod volantem. Radiostanici
jsem umístil do volantu a musel ji celou noc
držet levou rukou, aby nevypadla pod nohy.
Pomocníka vnuka Michala jsem propustil ze
služby, aby se zahřál, tak běhal ve tmě kolem
auta, potom jsem mu navrhnul, aby si vlezl do
spacáku a ještě přikryl mojí dekou a tak
zkroucený na sedlech auta se občas probouzel,
když se ozval nějaký silný signál, což zase pro
mne bylo pozitivum. Mezi nohama v autě se mě
pletlo množství kabelů, protože tam v tom malém
prostoru se tísnily zkroucené moje nohy v
těžkých zimních botech, a hádali se o prostor se
síťovým zdrojem od cíbíčka a ještě s navíjákem
kabelu. Když jsem potřeboval na přírodní wc,
nebo narovnat zkřivené, ztuhlé nohy, tak jsem
musel přerušit vysílání, všechny kabely podle
hmatu odpojit, a vystoupit do tmy.
Pro pobyt venku jsem měl připravenou
svítilnu, ale s pobytem v autě jsem nepočítal,
osvětlení uvnitř bylo nedostatečné. Ke sledování
síly signálu na stále se pohybující a
neupevněném cíbíčku by byl dobrý periskop, a k
ovládání kanálového přepinače bych potřeboval na
neupevněné radiostanici další ruku. Ta
odpočívala ve spacím pytli, a občas se ohnala po
dorážejících komárech.
Na kolenou jsem loktem držel
zápisník, a pravou ruku jsem zaměstnával držením
mikrofonu a tužky. Co jsem chtěl zapsat, činil
jsem téměř po paměti. Jakmile jsem se pohnul,
nastal stav havarijní a všechno zhaslo.
Prozíravě jsem doma připravil magnetofon, abych
mohl natočit reportáž pro Ranní Sedmičku, už jej
nebylo kam umístit, a já jej položil na spací
pytel, ve kterém se občas pohly nohy mého
spolutrpícího vnuka. Magneťák celou noc padal
pod řadící páku. Později když jsem se rozhodl
zdokumentovat a přesvědčit záznamem, jaké
nečekaně kvalitní spojení bylo se slovenskými
cíbíčkáři i Kosačkou, tak jsem musel použít
vedlejší reproduktorek pro negalvanické
přenesení dialogu ze spojení se Slovenskem.
Pozdější úmysl z radosti ze spojení se
Slovenskem jsem chtěl vyjádřit nějakou písničkou
doprovázenou harmonikou, kterou jsem měl
zarovnanou na zadních sedadlech. A když jsem ji
v té hluboké noci chtěl opět vybalit, tak nastal
ten veliký let do prázdna, poněvač jsem zakopnul
o kabely. Při sebelepší touze udělat si
fotosnímek té situace, jak jsem byl uvězněn mezi
kabely, nebylo technicky možné.
A v té prekérní situaci, v čase
hlubokého ticha v důvěře a v osamocení obklopeni
lesem, náhle to se mnou trhlo tak, že jsem musel
asi hodně zezelenat. Náhle někdo zabouchal na
dveře auta. Krev v žilách se mě zastavila a
ztuhla, a na několik vteřin jsem prožíval šok. V
uzavřeném autě jsem se už necítil bezpečný. V
takové situaci by žádný člověk moč a stolici
neudržel, protože to byl pocit přepadení. Můj
jediný společník expedice si hlasitě
pochrupoval, a já přemýšlel zda mám vystoupit do
tmy s rukama nad hlavou, že se vzdávám, nebo s
otázkou jestli nechce ta osoba, co mě přepadla,
peníze, nebo zda to není voják se samopalem,
protože portejbluju ve vojenském prostoru. Začal
jsem se strachy potit a na zádech cítit zimu.
Co dělat, co by dělal
druhý?
Po dalších vteřinách se vše
vysvětlilo. Po vteřinovém úleku nastalo obrovské
uvolnění a všechen strach ze mne spadl. To
skromné světlo uvnitř auta osvětlilo náhle tvář
dívajícího se muže s motohelmou na hlavě, a já v
něm poznal toho dobrého kamaráda, který mě dal
doporučení jak to tady na této kótě, Suchém
Vrchu lítá. Byl to náš milý cíbíčkář Pepa Jamné,
který se přijel podívat v tuto noční hodinu, jak
se mě tu daří. Netrvalo dlouho a z východní
strany se začalo rozednívat. Z radosti z
příchodu nového dne jsem se rozhodl, že probudím
mého vnuka, školáka Michala, a ten úsvit
přicházející od východu, od Slovenska, že
odměním nějakou písničkou pomocí harmoniky. Aby
se to mohlo uskutečnit, já jsem musel s
harmonikou ven, a ve dveřích ospalý (13 letý -
snad nejmladší člen okolních expedic), dostal
funkci při otevřených dveřích Škodovky držet
mikrofon mého cíbíčka Strato Plus, které dnes po
13 letech v mé službě se dočkalo tak krásných
dalekých spojení.
Protože situace ve které jsem se
nacházel po celou noc mě neumožňovala zapisovat
ani polovinu potřebných údajů, mohu uvést jen
některá spojení z mnohých, samozřejmě v této
situaci vůbec nešlo o soutěžení, ale poznávání
průběhu a být u toho. Byl to můj první pobyt na
portejblu a vůbec s cíbíčkem v přírodě, ale bylo
to moc fajn.
Děkuji za tu organizaci.
Uskutečněná některá spojení: Rosička
Vysočina - Ždár nad Sázavou, Babylon Alfa -
Jirka Bořitov, Bohouš Česká Lípa - Kozákov,
Honza Sosnová - Klínovec,
Sírius Kroměřiž, Ivoš - Měděnec,
Tomáš Mobil Roudnice, Standa Čeladná, Kosačka -
Velká Javorina, Matador - Vysoká Hole, Karel
Háje - Č. Hora, Veverka
Šumperk Městské Skály, Zbraslav
Lipany, Apalucha, Olešnice, Vysočina - Rosička,
Svatobor Sušice, Jablonec nad Nisou, Český Brod
a mnoho dalších.
Pro nečitelné údaje i špatně
srozumitelné názvy expedic jsou
nepoužitelné.
V těchto disciplinách jsem byl a
cítil se jen jakýmsi pozorovatelem, mnohé věci a
podmínky jsem pochopil teprve nyní po vlastní
aktivitě. Při dalším soutěžení už budu vědět
víc, jak to chodí, a jak je se třeba na to
připravit pro příště. Jan
Dobrouč
2. disciplína JÁNSKEJ NOCI
2004
VÍŤAZNOU EXPEDÍCIOU SÚŤAŽE
„SVÄTOJÁNSKA STOVKA sa stala EXPEDÍCIA
„MATADOR“ 122
SPOJENÍ
REKORDNÉ - DOPOSIAĽ - najdlhšie
spojenie nad 100 km v dĺžke 625,5
km
Exp. MAKOVICA operátor Martin
Baran - SOKOL KOŠICE
AB 8 exp. Makovica
kóta
Makovica KN08RU 981m. s
operátormi
3. Delfín
Střibro
57 58
18:52
JN69LS
Sokol
625,5
4. Vašek
Bezdružice
57 58
18:54
JN69LV
Sokol
625,5
Najviac spojení stanice z
východného Slovenska
Exp. MAKOVICA operátor Martin Baran -
Sokol Košice: 12 spojení
Prihlásené súťažné stanice
„Svätojánska stovka“
Znak Expedícia
- Kóta -
Lokátor
m/m.
Počet.-
Celkom Najdlh.. Priemer
spojení
-
km
spoj. na
1spoj.
AB 2 exp.
Nádej Fulkmarov kopec KN08LU
1
238 km
238 238,0
km
AB 4 exp.
Vatrár Čertová skala
JN98LR 1001
m.
28
4 854 km
405 173,.3
km
AB 5 exp.
Východ - Ďumbier-
JN98TW - 2 045 m
3
478 km
215 26,0
km
AB 7 exp.
KostolecVeľká Javorina JN88UU
970 m.
16
2 275 km
193 142,1
km
AB 8 exp.
Makovica
Makovica
KN08RU
981m.
4 - 1
493,6
625,5 373,4km
AB 9 exp.
Brest
Penhíbel
JN98GM 550
m
2
214 km 109
107,0 km
AB 10 exp. Sedmé nebe
Mužský
JO70MM 463
m.
8 1
231 km 191 - 153,9
km
AB 11 exp.
Matador Vysoká
Hole JO80OB
1464 m.
122 17 996
km 318- 147,5
km
AB 14 exp.
K 120 Mostík Štrb.pl.
KN09AD 1450
m.
5
733 km - 174
146,6km
AB 16 exp. Furgon
Brtník
JN79TF 681
m.
12 1 754
km 178
146,1 km
AB 19 exp.
Tomáš mobil Měděnec
JO60NK 910
m.
41 6 323
km 374
154,2,km
AB 20 Franta Blovice
Železný Újezd
JN69UN 640
m
11
1533 km
262 139,3
km
AB 22 Jerry Nové
Město Milíř
JO70PT 999
m
13
2019 km 260
155,3 km
AB 23 exp.
Dráčik
Budiná
JN98SK 800
m
2
290 km 156
145,0 km
AB 24 exp. Radegast
Zhůří/Huťská Hora JN69SC 1242
m.54 9 417
km 405 174,0
km
AB 25 exp. Ivoš Slaný
Slánská hora - JO70BF 330
m
3
561 km 220
187,0 km
AB 26 exp.
Zobor Zobor
JN98BI 500
m
5
661 km 201
132,2 km
Nezúčastnili sa z ČR:
AB 1 -Staroch
Zábřeh,
Nezúčastnili sa z
SR: AB 23 - Vega Žiar
(za AB 23 vysielala exp.
Dráčik)
Nesúťažili:
AB 3 - Jožko Železnô (zdravotné
dôvody),
AB 6 - Tino Zlaté Moravce(preruš.
dovolenky).
Súťažné denníky nezaslali:
AB 12 Franta
Halenkovice;
AB 13 - Števko Komárno,
AB 15-Šimon Č.Lípa, (zdravotné.
dôvody),
AB 17 - Fousač junior Plzeň,
(rozhodol sa nezaslať denník, málo
spojení...),
AB 18 - Jan Dobrouč, (technické
dôvody nestíhal písať),
AB 21 - Miro Banská
Bystrica.
Celkove poradie podľa počtu spojení
nad 100 km
1.miesto:AB
11 wxp. Matador
Vysoká Hole
JO80OB 1464 m.n.m.
122
2.miesto:AB
24 exp. Radegast
Zhůří /Huťská Hora
JN69SC 1242 m.54
3.miesto:AB 19 exp.
Tomáš mobil Roudnice Měděnec
JO60NK 910
m.
41
4. miesto: AB
4 exp. Vatrár
Čertová
skala
JN98LR 1001
m.
28
5.miesto: AB
7 exp.
Kostolec
Veľká
Javorina
JN88UU 970
m.
16
6. miesto: AB
22 exp.Jerry Nové
Město
Milíř
JO70PT 999
m
13
7.miesto: AB
16 exp.
Furgon
Brtník
JN79TF 681
m.
12
8. miesto: AB
20 exp.Franta
Blovice
Železný
Újezd
JN69UN
11
9. miesto: AB 10 exp. Sedmé
nebe
Mužský
JO70MM 463
m.
8
10. miesto: AB
14 exp.
K 120
Mostík
Štrb.pleso
KN09AD 1450
m.
5
11. miesto: AB
26 exp.
Zobor
Zobor
JN98BI 500
m.
5
12. miesto: AB
8 exp. Makovica
Makovica
KN08RU
981m.
4
13. miesto: AB
5 exp.
Východ
Ďumbier-
JN98TW 2 045
m.
3
14. miesto: AB
25 exp. Ivoš
Slaný
Slánská hora, JO70BF 330
m.
3
15. miesto: AB 9 exp.
Brest
Penhíbel
JN98GM 550
m.
2
16. miesto: AB
23 exp.
Dráčik
Budiná
JN98SK 800
m.
2
17. miesto: AB
2 exp.
Nádej
Fulkmarov kopec
KN08LU
1
Poradie spojení nad 100 km -Celkom
kilometre
AB 11
exp. Matador
Vysoká Hole
JO80OB 1464
m.
17 996 km
AB 24
exp. Radegast
Zhůří /Huťská
Hora
JN69SC 1242 m.
9 417 km
AB 19
exp. Tomáš mobil
Roudnice Měděnec
JO60NK 910 m.
6 323 km
AB
4 exp. Vatrár
Čertová skala JN98LR
1001 m.
4 854 km
AB
7 exp.
Kostolec
Veľká Javorina JN88UU 970
m.
2 275 km
AB
22 Jerry Nové
Město
Milíř
JO70PT 999 m
2 019 km
AB
16 exp.
Furgon
Brtník
JN79TF 681 m.
1 754 km
AB
20 Franta
Blovice
Železný Újezd
JN69UN 640 m
1 533 km
AB
8 exp. Makovica
Makovica
KN08RU 981m.
1 493 km
AB
10 exp. Sedmé
nebe
Mužský
JO70MM 463 m.
1 231 km
AB
14 exp.
K 120
Mostík Štrb.pleso KN09AD 1450 m.
733 km
AB
26 exp.
Zobor
Zobor
JN98BI 500 m
-
661 km
AB
25 exp. Ivoš
Slaný
Slánská hora,
JO70BF 330
m
561
km
AB 5
exp. Východ -
Ďumbier-
JN98TW - 2 045
m
478 km
AB
23 exp.
Dráčik
Budiná
JN98SK 800
m
290
km
AB
2 exp.
Nádej
Fulkmarov kopec KN08LU
m.
238 km
AB 9
exp.
Brest
Penhíbel
JN98GM 550 m
214 km
Poradie spojení nad 100 km -
Najdlhšie spojenia
AB
8 exp. Makovica
Makovica
KN08RU
981m.
625,5 km
AB 24
exp. Radegast
Zhůří /Huťská HoraJN69SC 1242
m.
405,0 km
AB
4 exp. Vatrár
Čertová skala JN98LR
1001 m.
405,0 km
AB 11
exp. Matador
Vysoká Hole
JO80OB 1464
m.
318,0 km
AB
20 Franta
Blovice
Železný Újezd
JN69UN 640
m
262,0 km
AB
22 Jerry Nové
Město
Milíř
JO70PT 999
m
260,0 km
AB
2 exp.
Nádej
Fulkmarov kopec KN08LU
238,0 km
AB
25 exp. Ivoš
Slaný
Slánská hora,
JO70BF 330
m
220,0 km
AB 5
exp. Východ -
Ďumbier-
JN98TW - 2 045 m
215,0km
AB
26 exp.
Zobor
Zobor
JN98BI 500 m
-
201,0 km
AB
7 exp.
Kostolec
Veľká Javorina JN88UU 970
m.
193,0 km
AB
10 exp. Sedmé
nebe
Mužský
JO70MM 463
m.
191,0 km
AB
16 exp.
Furgon
Brtník
JN79TF 681
m.
178,0 km
AB
14 exp.
K 120
Mostík Štrb.pleso KN09AD 1450
m.
174,0 km
AB
23 exp.
Dráčik
Budiná
JN98SK 800
m
156,0 km
AB 19
exp. Tomáš mobil
Roudnice Měděnec
JO60NK 910
m.
154,2 km
AB 9
exp.
Brest
Penhíbel
JN98GM 550
m
109,0 km
Poradie spojení nad 100 km -
Priemer na 1 spojenie
AB
8 exp. Makovica
Makovica
KN08RU
981m.
373,4 km
AB
2 exp.
Nádej
Fulkmarov kopec KN08LU
238,0 km
AB
25 exp. Ivoš
Slaný
Slánská hora,
JO70BF 330
m
187,0 km
AB 24
exp. Radegast
Zhůří /Huťská HoraJN69SC 1242
m.
174,0 km
AB
4 exp. Vatrár
Čertová skala
JN98LR 1001
m.
173,3 km
AB
22 Jerry Nové
Město
Milíř
JO70PT 999 m
155,3 km
AB 19
exp. Tomáš mobil
Roudnice Měděnec
JO60NK 910
m.
154,2,km
AB
10 exp. Sedmé
nebe
Mužský
JO70MM 463
m.
153,9 km
AB 11
exp. Matador
Vysoká Hole
JO80OB 1464 m.
147,5 km
AB
14 exp.
K 120
Mostík Štrb.plesoKN09AD 1450
m.
146,6 km
AB
16 exp.
Furgon
Brtník
JN79TF 681
m.
146,1 km
AB
23 exp.
Dráčik
Budiná
JN98SK 800
m
145,0 km
AB
7 exp.
Kostolec
Veľká Javorina
JN88UU 970 m.
142,1 km
AB
20 Franta
Blovice
Železný Újezd
JN69UN 640
m
139,3 km
AB
26 exp.
Zobor
Zobor
JN98BI
500 m -
132,2 km
AB 5
exp. Východ -
Ďumbier-
JN98TW - 2 045
m
126,0 km
AB 9
exp.
Brest
Penhíbel
JN98GM 550
m
107,0 km
ŠTATISTIKA
Prihlásených bolo 26 staníc, denníky
zaslalo 17 staníc.
Z denníkov súťažných expedícií:
Súťažné expedície mali spolu: 316spojení nad 100
km.
Najdlhšie spojenia všetkých súťažných
expedícií mali dĺžku: 4 244,5
km.
Z denníkov súťažných expedícií všetky
spojenia nad 100 km predstavujú : 49 858,6
km.
NAJ, NAJ, NAJ... JÁNSKEJ NOCI
2004
Najstarším účastníkom
Jánskej noci sa stal Jan Dobrouč vo
veku 75 rokov.
Najmladšou aktívnou
účastníčkou
sa stala Skarletka Vráble vo veku 6
rokov.
Najpočetnejšou
expedíciou
Jánskej noci sa stala exp. BREST vrch
Penhíbel s počtom 31
ľudí.
Najvzdialenejšou
stanicou
od východzieho bodu na Klínovci sa
stala exp. Zemplín pôsobiaca na Červenom kameni
za Vranovom n/Topľou.
Najvyššie položenou
stanicou
sa stala exp. VÝCHOD na vrchu Ďumbier
vo výške 2045 m.n.m.
Najviac expedícií na jednom vrchu
(v počte 3)
exp. Kostolec, Veľká Javorina
a Trenčania - bolo na Veľkej Javorine vo
výške 970 m.n.m.
Najdlhšie 2 spojenia prízemnou
vlnou
urobil počas Jánskej noci operátor
Sokol Košice z vrchu Makovica KN08RU -
Delfín Stříbro JN69LS a Vašek Bezdružice
JN69LV, obe = 625,5 km.
Najviac spojení
urobila exp. Matador:
122.
Najaktívnejšou
expedíciou
Jánskej noci sa stala expedícia
Vatrár, posúvala info na východ
SR.
Najobetavejším
cébečkárom
Jánskej noci sa stal Jožko Železnô.
Rovno z lôžkovej časti nemocnice
v Liptovskom Mikuláši išiel na Prievalec,
aby sa zúčastnil aspoň Letu Svätojánskej
mušky.
Najhudobnejšou expedíciou Jánskej
noci
sa stala exp. Suchý vrch - oslávenec
op. Ján Dobrouč. Na harmonike „Heligónke“ hral
ľudové piesne na dobré ráno cébečkárom
i zvieratám.
Najväčšiu smolu
počas Jánskej noci mala exp. Zobor,
ktorá vysielala iba do 23 hodiny. Vybitý zdroj
urýchlil zostup a vybité batérie do lampáša
ich donútili zostupovať z kopca
v tme.
PUTOVNÁ
SVÄTOJÁNSKA MUŠKA - VÍŤAZI počas
5.ročníkov
NULTÝ
ROČNÍK
Rok 1999: Eva STAŇOVÁ – Evka
KOLAČNO
Najkrajší príspevok Jánskej
noci
1.
ročník / 2000
Rok 2000: Štefan LASAB – Števko
ZVOLEN
Najkrajší príspevok Jánskej
noci
2. ročník / 2001
Rok 2001: Roman FINTA – Roman 2
NTRA
Najkrajší príspevok Jánskej
noci
3.
ročník / 2002
1.disciplína
Najkrajší príspevok Jánskej
noci:
Marián HANZA – Tatko Karlo ŽILINA SR
Stanislav HYZA – Zvíře ZLÍN
ČR
2.disciplína
Eduard PIŠOFT – Delta NOVÉ MESTO
n/Váhom
Najdlhšie spojenie nad 100 km: JN88UU
– JO60LJ = 388 km
4.
ročník / 2003
1.disciplína
Najkrajší príspevok Jánskej
noci:
Ľubomír KRAMLA – Ľubo TREBIŠOV SR
Veronika Šimůnková Manušice- Nika
ČESKÁ LÍPA ČR
2.disciplína
Najviac spojení nad 100 km:
exp. HORAL operátor Jozef ILČÍK –
Tygr MUTĚNICE -: 92, spolu: 13 050
km
Najdlhšie spojenie nad 100 km
v dĺžke 339 km
Václav MESTL - Venca CHOTĚŠOV: JN69SB
– JN99BM = 339 km
Najviac spojení východného
Slovenska
Exp. MAKOVICA operátor Martin BARAN -
Sokol KOŠICE
5.ročník /
2004
Rok 2004:
1.disciplína
Najkrajší príspevok Jánskej
noci:
Anna BRÁNIKOVÁ - Aninka VEĽKÉ POLE
SR
Jan ŠPINLER - Jan DOBROUČ
ČR
2.disciplína
Najviac spojení nad 100 km
AB 11 Exp. MATADOR - Hlavný operátor:
Václav MESTL - Najviac spojení nad 100 km: 122,
spolu 17 996 km
REKORDNÉ - DOPOSIAĽ - najdlhšie
spojenie nad 100 km v dĺžke 625,5
km
Exp. MAKOVICA operátor Martin
Baran - SOKOL KOŠICE
AB 8 exp. Makovica
kóta
Makovica KN08RU 981m. s
operátormi
3. Delfín
Střibro
57 58
18:52
JN69LS
Sokol
625,5
4. Vašek
Bezdružice
57 58
18:54
JN69LV
Sokol
625,5
Najviac
spojení východného Slovenska
Exp. MAKOVICA operátor Martin Baran -
Sokol Košice: 12 spojení
Pozývame Vás na 6. ročník Jánskej
noci konanej 25. - 26. 6.
2005
Propozície súťaže sú na tejto stránke
pod názvom: „Súťaže
propozície“
SÚŤAŽ
Svätojánske mušky babky Kosačky (1999 –
2002)
Z celého Slovenska je na MV SR
registrovaných iba päť CB klubov Slovenska a to
v mestách Nitra (CBN - CB Klub Nitra), Trnava
(CBRT- CB rádioklub Trnava), Handlová (SCBR-
Slovenský CB rádioklub), Topoľčany CB klub
Tríbeč a teraz už aj v malej dedinke
Horné Chlebany – CBRSK v okrese Topoľčany.
Neregistrované CB kluby na Slovensku sú
v mestách: Bratislava, Piešťany, Levice,
Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Dubnica nad
Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Prievidza,
Banská Bystrica, Martin, Ružomberok, Poprad,
Lučenec, Rožňava, Prešov, Košice, Michalovce. Sú
to kluby o ktorých som sa dozvedel, možno
ich je aj viac. S celoslovenskou
pôsobnosťou je 10. rok prvý CB klub na Slovensku
- SCBR - a od roku 2000 aj CBRSK.
Ku koncu roku 2000 má CBRSK členov
od Bratislavy, Nitry, Trnavy, Levíc,
Zlatých Moraviec, Trenčína, Banskej Bystrice,
Rožňavy, Nového Mesta nad Váhom, Piešťan,
Ružomberku, Michaloviec, Vranova atď. CBRSK
poriada celoslovenskú kultúrnu CB súťaž -
„Svätojánske mušky babky Kosačky“ - so snahou
zachovať starú ľudovú tradíciu pálenia Jánskych
ohňov počas najkratšej noci roka. Dňa 24.6. 1999
sa konal prvý ročník pálenia Jánskych
ohňov.
Svätojánska noc má stáročnú
tradíciu u našich predkov a spätá bola
s prírodou tak, že sa dostala aj do
ľudových názvov bylín.
Napríklad MEDOVKA LEKÁRSKA – BYLINA
JÁNSKA. V mnohých krajinách bolo zvykom vo
svätojánsky deň zavesiť halúzku medovky
lekárskej nad domovú bránu. Posadnutým (t.j.
duševne chorým) podávali čaj uvarený z medovky.
Medovku preto nazývali aj “DÉMONY ZAHÁŇAJÚCA”.
Okrem toho medovku lekársku nazývali aj bylina
víl a vyrábali z nej tzv. ”KARMELITOVÚ
VODU.”
ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ –, KRISTOVA
KRÍŽOVA KRV - NAZÝVANÝ krv Pána Boha,
ránhojičská bylina nášho Pána, krvavá bylina a
“SVÄTOJÁNSKA KRV” zvaný. Posledné pomenovanie je
vysvetliteľné tým, že ľubovník kvitne od Jána do
septembra. Nazývajú ho aj bylina deravolistá
alebo sededesiatsedem dierna bylina(z
maďarčiny!). Na Slovensku má názvy dieravec,
koreň Matky Božej, krížok, kvieťa Panny Márie,
láskavec, trezalka, zvončok “SVÄTOJÁNSKA BYLINA”
a i. Veriaci ľudia kedysi dávali do súvislosti
šťavu kvetu s krvou a ranami nášho Spasiteľa.
Keď miláčik nášho Pána – učeník Ján – stál pod
krížom na smrť zarmútený, starostlivo zbieral
krvou skropené kvety, aby ich ako drahú pamiatku
na Spasiteľovu smrť podaroval nábožným veriacim.
Na deň svätého Jána, ktorý je symbolom
posvätných síl svetla a tepla, zažiari ľubovník
na lúkach a stráňach. V minulých storočiach devy
z neho vili vence a kto tancoval okolo Jánskeho
ohňa, musel ho mať na hlave ako “JÁNSKU KORUNU”.
Počas tajuplnej svätojánskej noci mladé devy
hádzali do vody vetvičky ľubovníka bodkovaného a
panny videli podľa stupňa rozvitia zvädnutých
kvetov, či budú mať na budúci rok ženícha.
Napríklad v hornom Rakúsku podľa starého zvyku
kládli roľníci vetvičky ľubovníka medzi dva
krajce chleba a dávali ho zožrať dobytku, aby
bol uchránený pred chorobami. Ľubovník bodkovaný
podporuje totiž trávenie.
Z ľubovníka bodkovaného sa vyrába i
“JÁNSKY OLEJ” na popáleniny.
Taktiež do slovných hádaniek
pre deti:
“Čo
je to?”
Príroda sladká, naša dobrá
matka, krásu mi dala.
Kade letím, sama si svietim,
lampa
malá. (Svätojánska muška)
Cébečkárska súťaž spočíva vo
vysielaní z kopcov domoviny do dolín,
priateľskými rozhovormi medzi milovníkmi
rádiových vĺn a napísanie o výstupe na
kopec, veselých, vtipných a humorných zážitkoch.
Kto má záujem, môže narobiť pekné diaľkové
spojenia so vzdialenými stanicami na
kopcoch.
Víťazkou súťaže v r. 1999 sa stala
Evka Kolačno, Eva S.
(pri meste Partizánske), ktorá po
súťaži - vo svojich 20-siatich rokoch - vstúpila
do kláštora Notre Dame v Bratislave a cenu
(zlaté gravírované srdiečko) za 1.miesto
odmietla s tým, že zlato v kláštore
nebude potrebovať.
Expedícia Šípocký kopec
alebo „Svätojánske
komáre“
Do poslednej chvíle som nevedela či
pôjdem na akciu Svätojánske mušky babky Kosačky.
Keďže som nemohla ísť na akciu s Kosačkou
a veľmi som túžila výjsť si von do letnej
prírody, zatelefonovala som Moskytovi, či chce
ísť niekde na expedíciu. Myslela som samozrejme
viacerých a nie iba my dvaja o čom ale
Moskyt nevedel. (Alebo nechcel vedieť?
Beťárisko!) Prišiel k nám už o 16 hodine,
keď som bola na krúžku s deťmi a tak
ma musel čakať . Potom sme čakali na moju sestru
Katarínu do 19 hodiny a konečne sme sa
vydali na potulky lesom. Naozaj na potulky, ale
o tom neskôr. Vykročili sme smerom na
Šípok, kde máme chatu. Povedali sme si , že po
návrate dolu si pri chate budeme opekať
špekáčiky. Lenže situácia sa vyvinula
inak.
Ešte sme len liezli hore kopcom
a ja som už bola hladná tak, že som musela
okoštovať ako chutia komáre. Aby som z nich
mala nejaký pôžitok, okoštovala som hneď dvoch,
čo mi ale Moskyt začal vyčítať, že som mu zjedla
bratrancov. Snažila som sa ich vypľuť na zem,
ale akosi sa im nechcelo ísť von. Takto prišiel
jeden člen našej expedície o dvoch
príbuzných a to sme boli ešte len na
začiatku cesty. Keď sme dorazili na kopec ku
kameňom, uvidela som tam malý kríž
z drevených paličiek. Keďže Moskyt
bol na kopci viac krát, spýtala som sa ho, čo je
pod tým krížom. S vážnou tvárou mi oznámil,
že pod tým krížom nemôže byť nič iné, iba jeho
ďalší príbuzní z čeľade komárovitej.
Nepotrpím si na prepych, tak som položila kyticu
trávy pod krížik a Moskyt pozýval Kosťa,
aby prišiel i on hore a založíme si
ohník.
Vyhliadla som si vhodné miesto
a začali sme zvlákať konáre(nie komáre).
Keďže sme si otestovali nášho „komára „ Moskyta
a zistili sme, že vie lámať drevo
a nemusíme ho rúbať, využili sme tieto jeho
prednosti. Je to praktické, nemusíme nosiť
sekeru do hory, stačí vziať so sebou Moskyta
a on nielen naláme drevo, ale odnesie
i plný vak s jedlom a teplé
oblečenie. Veru, výhodná čeľaď hmyzu sú tie
komáre. Ohník začal pukotať, mesiačik sa na nás
usmieval a vietor ako umelec vytvoril
z nášho ohníka táborák. Moskyt ani nestihol
preskočiť ohník a už sme všetci traja
pobehovali s vodou hasiac ho, lebo sa šíril
nepríjemne rýchlo do okolia. Voda bola určená na
iné účely, ale v tej chvíli nám bolo jedno
na čo bola určená. Moskyt dupal po suchých
horiacich listoch ako sto čertov, len aby
sme nezapálili les. Ako rýchlo sme ohník
založili, tak ešte rýchlejšie sme ho
zlikvidovali. Musím priznať, že nám oheň
vyčistil priestor na urobenie si ohniska
z kameňov, čo sme za veľmi krátku dobu
zrealizovali.
V novovybudovanom ohnisku sme už
mali ohník taký, že nám vydržal do rána.
Prikladali sme polienka striedavo. Najlepšie
bolo, keď som k ohňu pristúpila ja, pôda
okolo neho sa zakaždým začala posúvať dolu, čo
sa stalo zdrojom smiechu a zábavy pre
Katarínu a Moskyta. Prikladanie do ohňa sa
stalo obľúbenou činnosťou Moskytovou. Po dlhšom
čase pozorovania jeho činnosti , čiže vytrvalého
sledovania či treba priložiť alebo nie som ho
musela upozorniť na skutočnosť, že veda
a technika sú tak dopredu, že všetko čo sa
dá zjednodušiť, tak sa zjednodušuje. Veď keď už
aj na dedinách zavádzajú plyn, tak isto iste
budú aj tam dolu v pekle plynofikovaní
a nemusia pri kotloch ťažko pracovať.
Určite nepracujú ani tak ako Moskyt teraz pri
ohnisku.
Ak niekto z nás chcel mať dobré
podmienky na vysielanie, musel výjsť na strom
a odtiaľ vysielať. Ja som to radšej vzdala,
vidiac pod stromom priepasť. Veselosti nebol
koniec, keď Moskyt vycapený na strome vykrikoval
na protistanicu : „Už je to lepšie? Ako ma
berieš? “ A zo stanice sa ozvalo :“Je to
tak isto ako predtým...“ – Moskytove lozenie na
strom bolo bez konečného efektu. Napokon zavesil
vysielačku na strom, urobili sme si jedlo
a počúvali expedície na kopcoch. Po jedle
sme sa viac krát pokúšali spojiť
s Kosačkou, ale nám to nemohlo vonkoncom
výjsť. Medzi reláciami boli malé odmlky, tak
malé, že nebolo možné ani pípnuť, nie sa ešte
brejknúť. Keď Moskyt opakoval svoje pokusy
o spojenie s Kosačkou, stál mesiac nad
prvým stromom a keď prestal, mesiac už bol
za druhým stromom a ja som povedala vtedy
dobré ráno. Už bolo skoré ráno a ja som si
zložila kosti k oddychu, nočnému spánku.
Moskyt vydržal hore až do plného rozvidnenia.
Keď sme išli po akcii dolu
k chatke, nemohli sme akosi trafiť. Ako nám
cesta na kopec trvala 20 minút, tak dolu
z kopca aj trojnásobne dlho. Potom nech mi
niekto tvrdí, že cesta dolu kopcom ide
rýchlejšie ako hore kopcom. Stihli sme sa
popozerať po okolí dolného Šípku , i ako
podrástlo žito v okolí Uheriec, ako sa darí
repke olejnej na poli, ako rastú hríby...Vodilo
nás! Možno by sme v prírode našli aj nejaké
noblesné raňajky, ale nehrozilo, tak sme si
opiekli špekáčiky, zapili vodou zo studničky,
veď vodu určenú na pitie a umytie sme
všetku minuli na hasenie ohňa na kopci
a bol koniec nočnej expedície. Moskyt išiel
domov cez les a my po cestičke. Dobrá
nálada nás neopúšťala po celý deň. Túto náladu
som preniesla aj domov, do chrámu Božieho, kde
som čítala komentár o každodenných
drobných, dobrých skutkoch, ktoré prispievajú
k spoločnému dielu. Akcia Svätojánske mušky
babky Kosačky je jedným takým drobným dobrým
skutkom na CB pásme 27 MHz, lebo obnovila
tradíciu svätojánskych ohňov a začala novú
tradíciu, NOČNÉ VYSIELANIE V DEŇ LETNÉHO
SLNOVRATU. Vďaka tejto akcii sme prežili pekné,
veselé a príjemné chvíle v lone
prírody tak, ako naši prapredkovia pred
storočiami. Tešíme sa na budúcu svätojánsku noc.
Určite pôjdeme znovu na kopec nadviazať spojenia
a zabaviť sa s priateľmi cébečkármi. Evka –
Kolačno
2.miesto EXPEDÍCIA BRYNDZOVÁ RUŽA -
1999
S potešením sme prijali CB CALL
book 1999, kde sme našli prehľad volačiek, aj
keď nie všetkých. Je zaujímavé porovnať si
s kým bolo spojenie už nadviazané a
s kým nás spojenie možno čaká. Redakcii a
aj ostatným jeho tvorcom patrí úprimná vďaka.
Keď sme sa ale v inzertnej časti CALL
booku dočítali, že sa uskutočnia expedície –
Svätojánske mušky Babky Kosačky, bolo
rozhodnuté. Bola by bola hanba, nezúčastniť sa
tejto akcie a nepodporiť krásnu myšlienku našej
babky Kosačky, priateľky Anežky .
Cieľom našej expedície sa stal kopec
Borovník v tesnej blízkosti Ružomberka.
Nachádza sa v malebnej prírode lokality
Malino Brdo. Jeho vrchol je v nadmorskej
výške 1054 metrov. Aj keď to určite nie je
ideálna výška na uskutočnenie diaľkových
spojení, vedeli sme, že pri dobrom šírení
rádiových vĺn budeme pri nadväzovaní rádiových
spojení úspešní. Hneď na začiatku, tesne pred
odchodom, nám hlavný organizátor a propagátor
akcie Rasťo Ružomberok oznámil, že pre chorobu
sa expedície nemôže zúčastniť, čo bola škoda,
ale museli sme sa s tým zmieriť. Tak sme
využili služby „expedičnej “ Žiguly , ktorá sa
lesnými cestami škriabala bližšie k cieľu
našej cesty. Musela si poriadne vydýchnuť, keď
ju na konci lesnej cesty zastavil jej pán, Peter
Vlkolínec a jej útroby opustil Marián
Ružomberok, Dominik Ružomberok a malá nádejná
cébečkárka Lenka Vlkolínec. Niekoľko stoviek
metrov a konečne cieľ !
Borovník nás privítal síce silným
vetrom, ale naskytol sa nám prekrásny výhľad na
celú liptovskú kotlinu, ovenčenú liptovskými
hoľami, Chočským pohorím, Malou a Veľkou Fatrou,
Nízkymi a Vysokými Tatrami. Nezabudnuteľný
výhľad, pri ktorom sa do mysle človeka nevdojak
tlačia slová básnika .... aká si mi krásna, ty
rodná zem moja ... . Poézia musela ísť o chvíľu
nabok, prišli sme za inou romantikou. A tak hurá
do prípravy vysielacej techniky, postavenia
strechy nad hlavou a uskladnenia nevyhnutného
proviantu tak, aby hody nemali medvede, ale len
my. Slovenskú gulášovku za nás ako vždy uvarila
Vitana, o chladenie občerstvenia sa postaral
neustály vietor a po posilnení sme začali
s vysielaním. Dominik Ružomberok (Krátené)
Pokračovanie v Júnošíku 6/
2001.
3.miesto Martin Čankov (napísal)
Vážení a milí, ktorí CB máte
a radi sa s ním hráte, vypočujte si
náš príbeh krátky, čo sa týka našej
babky.
Nikto ani nevedel, že k nej
signál doletel,
ona ako dobrá mať, chcela signál
lepší mať,
naladila sa do nôty
preveselej,
aby žiadny signál
neuletel.
Kosačka je celkom milá stvora, občas
ale je potvora,
na stretnutia chodí rada, byť
s ňou je veru paráda.
brejkni sa a dá ti slovo,
neodmietne ver nikoho,
veľa aktivít má neustále, robí iba na
finále
a spieva si dínom-dánom...robí
radosť cébečkárom.
ten, kto by ju spoznať
chcel,
musí prísť k nám, na
éter!
Babkin signál všade
letí,
doletí aj medzi
deti,
ktoré veľmi rada má, sladkosť,
dobré slovo dá...
kto by snáď nemal rád,
nie je s nami
kamarát.
je naša fajn babka Kosačka,
čo letí éterom ako
stíhačka,
doletí ver vždy a všade,
v zime má éterické
sane.
poradí a pomôže a čo nevie,
z kníh vymôže,
k tomu pridá dobrú radu,
od nej nemáš nikdy
zradu.
kto ju vidí prvý krát,
smiech nemôže udržať,
je z nej anjel aj čert,
odzbrojí ťa slovom hneď.
telo jej... tak sto kilov,
to však srdce zavážilo,
plné ho má lásky, citu,
každý sa doň zmestí, bez
habitu.
Naša babka Kosačka,
aj s typickým klobúkom
jej,
potešením je nám vždycky,
veď je mysle stále
mladej.
novú súťaž vyhlásila, na Jána si chuť
robila,
pri ohníku sedieť chcela,
zvedavosťou sa až
chvela,
to vyhrá prvú cenu...
nevedela.
na tričku je celučká, cébečkári,
kamaráti,
nemôže vám ver nič
vadiť,
prvý môže byť len jeden,
čo najdlhšie pri vysielačke hovoril
a sedel.
Závisť niekdy nezná hraníc, nevzdáme
sa trička za nič, lebo tričko ako skvost,
nahradí nám babky
prítomnosť.
Kosačka, babka naša milá, dúfajme,
že si sa cez Jánsku noc
s nami dobre
zabavila.
Posielame ti 88 na sto krát,
aby ťa mal každý
aspoň ako my- úprimne
rád.
Prajeme ti zdravie, šťastie, veľa
ducha sily,
aby si ťa na pásme aj noví
cébečkári užili.
Zdravie, šťastie Ti
vinšujeme,
prvú cenu uvítame.
V r. 2000 je víťazom
Števo Zvolen, ktorý bol na Panskom diely
spolu s členmi CB klubu Night Scream
a výborne sa bavili, o čom aj napísali.
Ceny do súťaže kupuje babka Kosačka zo svojho
platu. Ani OcÚ a ani firmy a organizácie
finančne a hmotne zatiaľ neprispievajú na
akcie CBRSK.
Svätojánske mušky nad vatrou
stredoslovákov
Jedného večera sme sa už ani neviem
po koľký krát stretli na kanáli a „prehovorili“
sme sa až k téme stretnutia klubu Night
Scream. Ešte sme ako klub nemali poriadne
stretnutie. Usúdili sme, že to musíme napraviť a
vybrali sme miesto Panský diel - 1100 metrov nad
morom s dátumom 24. 6., na svätého Jána. Ešte
v ten večer boli pripravené vtipné pozvánky
a začali kolovať po blízkom okolí.
Nahováral som Cyra, aby nás poctil svojou
účasťou na stretnutí, ako najstarší člen Night
Screamu. Podarilo sa. Zbalili sme sa
a v sobotu 24.6. sme nastúpili do
vlaku smer Banská Bystrica. V krajskom
meste nás na stanici vítal Snoopy so svojou
čarokrásnou škodovočkou. Náklad sme uložili do
jej útrob a poďho na Panský diel.
Škodovočka si zakašľala, potom sa rozohriala
tak, že na dva krát vyvarila vodu, lenže nám
čaj, ani káva nechutili. Ani som sa pani
škodovočke nečudoval, že kašľala a vrelo
varila vodu, veď viezla hore kopcom riadnych
chlapiskov!
Tesne pod Pánskym dielom sme naďabili
na ďalších troch účastníkov stretnutia,
terigajúcich sa taktiež tou najstrmšou cestou.
Urobili sme horskú karavánu a spoločnými
silami sa nám výstup podaril. Vyniesli sme
všetko potrebné a dopotených nás osviežil
príjemne chladivý severáčik.
Pri prípravách nás pofŕkalo zopár
kvapiek dažďa a potom svietilo slnko na
hlúčiky prichádzajúcich návštevníkov.
V najlepšej opekačkovej nálade dotrielil aj
Martin SK 001, čo sme zdokumentovali spoločnou
pamätnou fotografiou. Iniciátorom nebol nik iný,
ako náš neúnavný Paťo Zvolen. Úlohy fotografa sa
zhostil s plnou vážnosťou
a zodpovedne. Zaostroval žmúriac okom na
Snoopyho, Mc Gyvera, Pola, Didiho, Robiho, Tóna,
Pala, Martina, Disneya, Magnetky a Najka.
Potom preladil svoje kukuč na: mňa, teda Števa a
Cyra Zvolen, Rexa z Pršian, Pipena
a Palčiho zo Sliača. Inak, najvzdialenejším
účastníkom stretnutia sa stal Rumburak Prievidza
(t. č. portejbluje v B. Bystrici, pracuje
tam.). Hovoril, že nemá Arabelu a je to na starú
belú, tak vyletel medzi CB svet, aby si
zavysielal z kopca. Dialo sa. Pipen
a Palči sa pridali k nám, siedmym
statočným a zostali na noc hore.
Nebanovali, aj keď im teplo nebolo. Najmilšie
spojenie sme „zaknihovali“ s Jožkom
Železnô, ktorému sme zaspievali tú našu
a o pól noci sme mu do mikrofónu
odpálili zvuky vetrom vychladeného šampusu. Keď
sa Jožko Železnô odmlčal, nastalo na pásme
pusto, tak sme sa obrátili na seba a bác!
Vtipy sa hrnuli jeden za druhým a ani sme
sa nenazdali, bolo po druhej hodine po pól noci.
To nás už aj boky boleli od smiechu, nielen
zadky od sedenia pri vatre. Kto mal stan,
zaliezol a spal a kto nemal, ten
nespal. Ja som spal, tvrdo spal...a nad ránom
ktosi klopal na stan a neprestával. Keď mi
to klopanie začalo poriadne liezť na nervy,
povedal som si a rozhodol som sa, že sa
zobudím. Števo Zvolen (krátené)
Pokračovanie v časopise Júnošík august /
2000.
1.cenu
roku 2001 -zlaté srdiečko získava ROMAN 2
NITRA
„Kosačkine
mušky 2001“ - Víťazný príspevok Romana 2
Nitra
Keď som kráčal hore na vrch Zobor,
napadlo ma skrátiť názov akcie Jánskych ohňov na
jednoduché „Kosačkine Mušky“. Na Jánsku noc sme
sa veľmi tešili a tak nám nevadilo divoké
počasie. Povedali sme si: „Ide sa!“ Ako inak,
batériu som si musel hore „vytehniť“ ja.
Nasmiali sme sa, lebo náš tretí expedičník
Bravo, ktorý mal s nami ísť na kopec,
rozhodol sa (ako mládenec) radšej pre opekačku
v závetrí v doline s mladými
žabami a starými kamarátmi Jewelom
a spol. „My starci“ sme dali prednosť
výstupu a vysielaniu na kopci.
Mladá Vrana bol v kondícii
a doberal si ma pri stavbe nového stanu,
keď mi nešli do zeme skoby. Nemožno povedať zem,
lebo kde sme boli, tam bola skala a trochu
zeme. Vietor mi chcel silou - mocou uchytiť
stan. Dobehli sme ho a bolo „po vtákoch“
Skoby sme zaťažili kameňmi. Odskúšal som aj nový
„spacák“ a batoh. Obstáli, nite nepovolili.
Podarilo sa mi totiž vyhrať v Bingu, tak
som hneď investoval do výbavy na portejblovanie
a Kosačkine mušky boli dobrou príležitosťou
zabehnúť vložené investície.
Nastala hodina H (22 hodín)
a rozhorela sa symbolická vatra, no vietor
bol silnejší, tak sme sa moc nemohli vytešovať
jej ohníkom a teplom, radšej sme zaliezli
do stanu. Mladá Vrana veru nie je až tak mladá
a vyziabnutá. Tlačili sme sa v stane
ako sardinky v konzerve a to nám
nahradilo Jánsky ohník. Keďže bol aj dážď, podľa
tradície sme nemuseli zakladať vatru. Veď Jánske
ohne sa zapaľovali na privolávanie dažďa, ak sa
nemýlim.
Rozkokošení sme začali nadväzovať
spojenia, ale atmosférické rušenie bolo enormne
silné, tak sa nám darilo pozdraviť iba
najsilnejšie staničky, ako napríklad Deltu Nové
Mesto nad Váhom sídliaceho na Veľkej Javorine -
jeho druhom domove - a cébečkárov v blízkom
okolí. Hlavne rozjarených pánov Brava a Jewela
na opekačke v Štitároch. Nebyť stromov, tak
by sme na nich videli. Začuli sme K1 Trnava ako
debatuje s priateľmi o dobrom guláši,
lenže... rozložiť si jedlo v našom stane
nebolo možné. Mladá Vrana radšej rozložil ďalšiu
techniku na dvojmeter a tak v stane
bolo počuť výdatné škrkoty v bruchu zvané
„cigánsky čardáš.“ Chutil mi cibuľový chlieb,
jeho vôňa by azda prerazila vôňu vlhkých
ponožiek...
Mal som dojem, že je menej staníc na
pásme a ani sa nečudujem, lebo počasie
naozaj nebolo prajné, o rušení ani
nehovoriac. Diaľkové spojenia nám nehrozili, ale
po polnoci rušenie trochu opadlo a podarilo
sa nám urobiť spojenia s exp. Pohoda -
Syčákom Dubina - na kopci s lokátorom JN 99
EJ (ako som sa dozvedel, prišli si zasúťažiť na
Jánsku noc bližšie k slovenským hraniciam),
s exp. Delobuch na Veľkom Javorníku - JN 99
BM a najdlhšie spojenia (približne 140 km)
sme urobili s chatou Severka JN 99 JM, exp.
Zmoklá slepice, Pyrotechnik Orlová a spol.
Konečne sme začuli babku Kosačku
a dozvedeli sme sa o jej silnom
zážitku na Panskej Javorine. Najväčšia radosť je
škodoradosť, ako sa ľudovo hovorí. Netešili sme
sa z toho, že musela cválať dolu kopcom,
aby sa rýchlo dostala do Chlebian, ale keď
hovorila, že si na kopci ani nepípla, bolo mi do
smiechu pri predstave, ako nabalená valí dolu
kopcom a frfle, že si nezobrala so sebou
„ručku.“ Murphyho zákony zaúradovali. Ľudovo sa
tomu hovorí „smola“.
Kde sa vzala, tam sa vzala, ale v
stane nám pribudla spolubývajúca. Mladú Vranu
„vodilo“, veď Jánska noc má svoju moc. Pobehoval
okolo v lesíku (ktovie či zo závisti
nehľadal nejakú lesnú vílu, keď Bravo
a spol. je so „žabkami“) a našiel
originál svätojánsku mušku. Ešte som naživo
nikdy nevidel svätojánsku mušku a veru
svietila do tmy. Bol by som zvedavý, koľkým sa
podarilo mať takýto úlovok na svätojánsku noc.
Nebyť akcie a Mladej Vrany, ktorého
„vodilo“, azda by som ešte stále nevidel živú
svätojánsku mušku. Pravdou je, že bolo menej
ľudí na kopcoch, ale nám to vonkoncom nevadilo.
Dokonca sme si do rána aj pospali. Ešte pred
spaním sme urobili zopár fotozáberov, aby sme
mali pamiatku na priateľské posedenie pri
vysielačke v najkratšiu noc roka. Mladá
Vrana si prišiel na svoje, veď vysielal aj na
dvojmetri a urobil veľa zaujímavých
spojení.
Neviem či je opis Jánskej noci dosť
vtipný a veselý, ale to nie je podstatné.
Boli sme, vysielali sme a zvíťazili sme nad
lenivosťou – zúčastnili sme sa a to je
hlavné. Za „všetkých“ dvoch expedičníkov na
staroslovienskom Zobore zdraví a na ďalší
ročník „Kosačkiných mušiek „sa teší
Roman 2
Nitra.
1.cenu
roku 2002 -zlaté srdiečka získavajú TATKO KARLO
ŽILINA
Šťastie
Jánskej noci alebo Vnuk ako buk
Svätojánske mušky babky Kosačky sú
známe preteky v éteri slo-venskom
a nielen slovenskom!
Prípravy na účasť boli rozbehnuté v
plnom prúde, tech-nika a poživeň, ur-čený
portejbl, tro-chu napätia a naj-mä chuť
zúčastniť sa. Normálna kla-sická CB diagnóza
anténou praštené-ho do hlavy. Moje prípravy sa
konali v období, keď sa mi mala „rozsypať“ dcéra
a ja som žil v očakávaní dedkovstva. Janko
Tatra pôjde na Martinky, chystá sa
i Mustafa z Bytče, tak si hovorím,
severozápad Slovenska bude mať slušné zastúpenie
v preteku a kopce sa rozžiaria
Jánskymi ohníkmi i tu „na horniakoch.“
Tradícia pálenia Jánskych ohňov sa u nás
udržiava, i keď ohníky sú už len
symbolické, na opekanie klobás a špekáčikov.
Väčšie vatry sa u nás robia už len pri
veľkých príležitostiach. Veľkosť ohňa nie je
rozhodujúca, rozhodujúca je partia, dobrých ľudí
s dobrým cieľom, ktorým je priateľstvo,
úprimnosť a tolerancia. Rozhodujúca je i
správna nosná vlna, ktorá sa nesie
v srdciach a éteri od srdca
k srdcu.
Začína deň D a hodina H, štart
na portejbl, príchod. Už len „zahniezdiť sa,“
nahriať staničku, premerať PSV, zopár
kontrolných spojení a mô-žeme začať...
v tom zvoní telefón, malý čierny pomocník,
výmysel, aby bol človek k zastihnutiu na každom
mieste. Z telefónu zneje:
-„Ocino, Moniku som odviezol do
nemocnice ... môže byť problém...“ – veta, ktorá
zabrzdila myšlienky na CB rozlet. Nastala úplná
preo-rientácia, zmena poradia dôležitosti
rozhodnutí, ako keď vo veľkej rýchlosti prudko
skočíš na brzdu auta. Až to zahvízdalo. Hlavou
sa mi rojili rôzne myšlienky na to, čo
podniknúť, na koho sa obrátiť s prosbou
o pomoc.
Od akcie „Svätojánske mušky babky
Kosač-ky“ uplynulo zopár týždňov. Ozajstné
svätojánske mušky ešte vidieť, poletujú, ale pre
mňa už nie sú obyčajné. Tatko Karlo Žilina
(Krátené); Pokračovanie v Júnošíku
8/2002.
Ďalšie srdiečko za 1. miesto (ČR)
operátor ZVÍŘE ZLÍN exp. ORION zo Slováckeho CB
spolku pôsobiaci v lok. JN99BE „Čubův
kopec“.
„Co tu
šílíš, čéče, dyť...“
Myšlenkou vyzkoušet si „expedičku“
jsem se zaobíral už od doby, kde jsem udělal své
první spojení na expediční kopec. Že by to mohlo
vyjít se ukázalo na jarním setkání ve
Vizovicích, kde mne náhoda posadila
k jednomu stolu s Mízou Holešov. Tehdy
nám babka Kosačka vrazila do rukou zvadlo na
její Svatojánske ohně. Než Petr 2 Vsetín stihl
dorozdělovat tombolu, bylo
domlu-veno.
Po předchozí prohlídce rozhledny jsme
věděli, že na „Čubárně“ se – vyjma stříšky na
rozhledně – není kam schovat. Proto jsme se
modlili, aby vyšlo počasí a alespoň
nepršelo. Síbíčkářský Pánbůh nás vyslyšel. Od
rána svítilo sluníčko, v 10 hodin už bylo
vedro, že se psi rvali o stín. Zpočátku
nevinná hromádka věcí, kterou bylo nutno
dopravit na kopec se úspěšně rozrůstala,
a když jsme přivezli ze samošky ještě
zásoby proviantu (pět lidí v takovém vedru
něco zpráská a vypije), tušil jsem, že
cesta na kopec bude krušná. Moje obavy se žel
splnili do posledního puntíku... Už po deseti
minutách výstupu jsme toho měli plné zuby – ale
přtedstava, že tu hromadu na sebe budeme muset
znovu navěšet, nás hnala dál. Během cesty jsme
sice slyšeli ta-ková zvláštní kovová cinknutí
(ale kdo by to zkoumal!), vidina vrcholu nás
táhla jako velblou-da oáza.
Konečně vrchol! Parádní dřevěná
rozhledna, okolo malá mítina akorát pro nás pět.
Praštili jsme s věcmi, kde zrovna kdo
odpadl a vrhli se k nádobám
s pitím. Po krátkem odpočinku, když jsme
byli opět schopni jaktak vnímat a fungovat,
jsme popadli antény, nářadí a vzhůru na
rozhled-nu. Šroubováky, svěrku, šrouby... kde
jsou šrou-by? Byly přece na dně krabice...!
Byly, bohužel. Papírová krabice od Tatranek
nevydržela něko-likanásobné přetížení
a dole praskla. Ne moc, ale šroubům to
stačilo – to záhadné cinkání co jsme slyšeli
cestou nahoru... Čekala nás druhá, neplá-novaná
cesta do údolí, pátrajíce očima po vytracených
šroubech. Že jsme jich nakonec ve vysoké trávě
našli pět považuji za mimořádný úspěch.
V kapse pět vzácnych šroubů a před
ná-ma cesta nahoru. Nevadí, kde pochybí šrouby
dáme svěrku, alespoň se využije...
-„A utáhni to pořádně, ať to
neupadne, kdyby v noci začalo foukat...“ -
PRÁSK! Šroubovice ze svěrky opsala ladný
oblouček a zmizela v podrostu pod
rozhlednou. Načež se ji rozhodla následovat
i naše půjčená expediční půlka. Vrhli jsme
se po ní a v poslední chvíli ji
zachránili před zkázou. Jak tak hledíme do
podrostu, kam že to zapadla část svěrky (?),
vidíme hlavu. Docela hezká hlava, černovlasá,
copatá, docela evidentně nepatřící nikomu
z nás. Pluje si pomalu podrostem směrem
k rozhledně, ale je nějak neúměrně
vysoko...
-„Aby ne, vždyť sedí na koni! Tam
jedou další!“ Během několika vteřin se děvy na
koních vrhnuly na plácek, porůznu zaházený naším
vybavením. Matně se mi vybavilo, že jsem nechal
svou ručku jen tak volně loženou v trávě
vedle batohu. Beru schody po třech, v duchu
vidím zničené vybavení za pěkných pár tisíc...
stanice, baterie, kabely, vybavení – to všechno
je tam dole mezi těmi zvířaty...
Vtrhl jsem na plácek
a s křikem ať se dívají, kam ty jejich
zvířata šlapou začal zachraňovat, co bylo na
dosah koňských kopyt. Dívenka v sedla mne
chvilku nechápavě sledovala a pak se mne
s nadhledem svých x-nácti let zeptala: „Co
tu šílíš, čéče, dyť ten kůň...
Tohle vše (příspěvek do soutěže
Svatojáske mušky babky Kosačky) je vyrobeno
z původních surovin, mírně dochucene
vlastními prožitky, přibarveno výkřiky
expedičníků a za expedici ORION naškrábalo
vlastním drápkem ZVÍŘE ZLÍN za dohledu ostatních
členů : Míza Holešov, Pavel Kroměříž, Carda Zlín
a Dežo Lhota a z tep-la domova
tiše i nahlas fandící Boba Zlín.
Nasly-šenou v budoucí soutěži Svatojánske
mušky bab-ky Kosačky a Rozhledny 2003.Zvíře
Zlín (Krátené) pokračovanie v Júnošíku
8/2002
2.
miesto
BUKOVINA 1
CHVOJNICA exp.ŽALOSTINÁ(621m.n.m.)
lok.JN88RT
Na
Žalostinej sme nežalostili
Žijem v malej dedinke neďaleko
slovensko – moravských hraníc s prekrásnym
moravským slováckom. Obec Chvojnica je súčasťou
chráne-nej krajinnej oblasti „Biele Karpaty.“
Mnohým je známy kopec Pecková. Z okna mojej
verandy som častejšie uvažoval nad tým, ako
ďaleko by asi letel signál z kopca
Žalostiná. Faktom je, na uvedenom kopci majú
páni rádioamatéri svoju maringotku, ale
cébečkárov som odtiaľ zatiaľ nepočul
vysielať.
Volám Edisona Hubina, jeho odpoveď
zneje: -„Prečo nie, ideme a vyskúšame!“ -
nasleduje príprava proviantu, balenie techniky,
štart a náš „žigulátor“ sa šplhá po poľnej
ceste na pre nás nový kopec Žalostiná.
Je 21:30 hodín keď sa k nebesiam
týči stožiar, (techniku zabezpečil Edison) čaká
naladená rá-diostanica spolu s mikrofónom
a do éteru mô-žeme vyslať svoju prvú výzvu
do súťaže. Ako pr-vý brejk sa ozval domáci
Bylinka Chvojnica nasledovalo prvé spojenie nad
sto km s expedí-ciou SITNO, operátor Števo
Zvolen, za ním exp. HORAL, Babylon atď.
V túto noc veru blikali a svietili aj
svätojánske mušky, nielen v diaľke dedinské
pouličné svetlá a naše oči nad krásnymi
diaľkovými spojeniami.
Hoci sme mali záujem nielen vyskúšať
ako ďaleko to doletí z kopca Žalostiná, ale
aj zabodovať v súťaži, našli sme si
dostatok priestoru i na podebatovanie
a vtipkovanie s cébečkármi naladenými na
veselú nôtu a to sa pre nás stalo dobrým
dopingom na nočné vysielanie. S babkou Kosačkou
sme mali až sté spojenie po pólnoci. Bukovina 1
Chvojnica (Krátené) pokračovanie v Júnošíku
8/2002. Vaša Babka
Kosačka
3.
miesto
JANO TATRA
MARTIN Eexp.LESNÍ MUŽI JN99JC (Martinské
hole)
JÁNOV
JÁNSKY OHEŇ
Ako by to bolo, aby dvojica ako Paľo
Turany a Jano Tatra Martin chýbali na
kopci, keď sa majú páliť Jánske ohne. Zbalili
sme ruksaky s proviantom, pribalili
baterky, káble, anténu, rádiostanicu a
svätojánsku mušku Moniku Priekopa.
Vyrazili sme na kopec, tentokrát na
Martinské hole. Cesta ubehla veľmi rýchlo, keďže
nám bolo spolu veselo, veď Monika krásne blikala
až na vrchol kopca. Na vrchole sme postavili ako
prvú anténu a k nej dva stany. Dva
preto, aby sme mali jeden ako operačné stredisko
a druhý ako proviantný sklad
a kuchynku. Počasie nám prialo. Aby sme
mali vatru a v noci čím kúriť, rozbehli sme
sa do lesa nazbierať suchého dreva. Paľo vybral
zo svojho čarovného kufra (z auta) trojnožku
spolu s ďalekohľadom. Pri západe slnka sme
pozorovali pasúce sa jelenice, sedem kusov. Paľo
vedel kde má umiestniť ďalekohľad, aby sme mohli
nerušene pozorovať všetko čo sa deje
v okolitej prírode. Práve on postavil
vysokú vatru a žiadny malý ohníček
z nej nebol. Bolo ju vidno „široko ďaleko“.
Naša svätojánska muška Monika nám svietila
(baterkou) počas celej Jánskej noci, samozrejme
aj na ohnivú vodu, resp. „živú vodu“, ktorá
slúžila NA ZDRAVIE nielen všetkým Jánom na
kopcoch, ale i tým v dolinách.
To, čo píšem, nie je literárna práca,
ale stručný opis našej Jánskej noci na
Martinských holiach, ako som to videl
a prežil ja.
Všetkým cébečkárom s ktorými sme
nadviazali spojenia ďakujeme a dopočutia na
akcii pálenia Jánskych ohňov i v budúcom ročníku
2003. Jano Tatra Martin (Krátené), pokračovanie
Júnošík 8/2002.