wz

.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.

Ponúkam zdroj stručných informácií, miestopis Inoveckého pohoria, naše neďaleké Inovecké pohorie, ktoré je oproti pohoriu Tríbeč a Vtáčnik.

Zlaté stránky: http://www.zlatestranky.sk/

Cestovné poriadky: www.cp.sk 

Kam vyraziť: http://kamvyrazit.sk/
Ubytovania: http://www.zoznamubytovania.sk/
Mapa cyklotrás: http://the.mtbiker.sk/index.php?modul=trasy

a ešte jedna pre SR i ČR: http://cyklotrasy.mtbiker.sk/

 

Keď sa chceme vypraviť na turistickú túru alebo na expedíciu do blízkeho i vzdialenejšieho okolia obce Horné Chlebany, musíme siahnuť po turistickej mape. U mnohých z nás sa turistické mapy bežne nenachádzajú a ako obvykle, keď chceme ísť na túru, či portejblovať, v predajniach práve takú nemajú, akú potrebujeme.

 

INOVECKÉ POHORIE - POVAŽSKÝ INOVEC

POVAŽSKÝ INOVEC patrí do fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Na severe ho ohraničuje Jastrabské sedlo, na juhu sa dotýka mesta Hlohovec. Na východe Nitrianská kotlina a na západe Považská kotlina. V pohorí Považského Inovca prevládajú bučiny, hrabiny, zachovali sa dúbravy, javor poľný a brest. Z raticovej zveri sú tu jelene, srny, diviaky, aklimatizované muflóny a daniele. Na Kulháni bola známa zvernica jelenej zveri grófa Stummera. Dnes chovajú na Kulháni v ohradenom priestore diviaky (súkromník), čo láka hlavne deti ísť sa na ne pozrieť zblízka.

 

INOVEC (1043 m.)- najvyšší vrch pohoria Považský Inovec, 15 km S od obce Podhradie. Zväčša je zalesnený bukovými lesmi. Z vrcholu nie je výhľad. Pekné výhľady . (Foto: hrad Beckov) sú z blízkeho vrchu PALÚCH (1001 m.) asi 10 min. chôdze od vrcholu. Na SV svahu je chata pod Inovcom, kde sa možno ubytovať a aj stravovať. Na severných svahoch sú 3 lyžiarské vleky a detský tábor. Z pohoria vyteká vynikajúca mníchovská kyselka neďaleko železničnej stanice a aj známa „Mitická voda“ pri obci Mitice a Trenčianskom Jastrabí. Prístup zo železničnej stanice Mníchova Lehota po červenej značke za 3,45 hod. a po žltej značke z Trenčianskeho Jastrabia zo železničnej stanice. Zo žltej značky prejdeme na zelenú pri chate pod Inovcom a ďalej pokračujeme po vrcholovej červenej značke až k vrchu Inovec

 

PANSKA JAVORINA (943 m.)- často navštevovaný, na vrchole odlesnený vrch s lúkami, na jar bohato zakvitnutými snežienžienkami, v mesiaci jún ľubovníkom bodkovaným a v auguste omamne voňajúcou materinou duškou. Je 7 km S od obce Podhradie. Významná križovatka turistických ciest. Bočné svahy sú pokryté hustými bučinami, bohaté na poľovnú zver. Na vrchole sa pasú jelene, srny, daniele a muflóny. V neďalekej KRŽELNICI sa zdržiavajú diviaky. Krželnica je les pralesovitého typu. Vynikajúca vyhliadka na Toľčianskú a Bánoveckú dolinu, na Nitru, časť pri Piešťanoch, Strážovskú hornatinu a pohorie Tríbeč a Vtáčnik. Lúčnatý vrchol je od jari do jesene posiaty pestrofarebnými kvetmi.

Najkratší prístup na Pansku Javorinu je kombináciou žltej a zelenej značky z Podhradia za 3,45 hod. Žltá značka vychádza z podhorskej obce Nemečky, zelená z rekreačného strediska Duchonka. Úsek zelenej značky od údolia železnice po stretnutie so žltou značkou je turisticky príťažlivejší, lebo vedie cez lúčnatú samotu.

Ďalšia trasa na vrchol Panska Javorina je z obce Zlatníky smerom k osade Kulháň a od Kulháňa povedľa Bystrého potoka po modrej značke až k jeho prameňu. Od prameňa ďalej po modrej značke k vrcholu.

Pešia vychádzková túra pre celé rodiny za 3-4 hodiny pešej chôdze. Bystrý potok poskytuje čarovné zákutia s kaskádovitými časťami prietoku priezračne čistej vody.

Ešte jedna možnosť na túru k Panskej Javorine je z Topoľčian autobusom do obce Nemečky, kde je vodná nádrž (vhodný rybolov) a povedľa nádrže ísť po ceste alebo horou povedľa cesty smerom na Kulháň a od Kulháňa po modrej značke až k vrcholu Panska Javorina. V lesoch rastie množstvo húb.

 

KULHÁŇ (330 m.)- osada 4 km S od Duchonky. Rovnomenné nálezisko, chránené na ploche 7,4 há. Predstavuje pôvodné založenie lesného porastu typu dubových bučín s dubom zimným, bukom, lipou, jaseňom a javorom. Nachádzajú sa tu veľké 600 ročné exempláre dubov s obvodom od 300 do 670 cm. Prístup z obce Zlatníky po asfaltovej ceste asi 0,30 hod. alebo po modrej značke z Duchonky za 1,15 hod. Taktiež z obce Nemečky vedľa vodnej nádrže, kde je množstvo rýb. Voda z vodnej nádrže je zásobárňa vody pre mesto Topoľčany.

Chránené územie Kulháň - prírodná rezervácia - (od roku 1973), Zlatníky po celý rok:

Výmera územia je 7,39 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Zlatníky.
Hlavným predmetom ochrany je starý dubový porast, tzv. "Okšovské duby" (chránené od roku 1984). Vyskytujú sa tu staršie a staré exempláre, ktorých vek sa odhaduje od 300 - 550 rokov. Kulháň je zároveň biotopou vzácnych druhov hmyzu i vtáctva.
 

BIELA BUKOVINA (443 m.) a popri výdatnom prameni potoka za ňou. Veľmi pekný a najkratší výstup je z Kulháňa. Prístup je z obce Zlatniky po asfaltovej ceste SZ do kopca a z kopca na osadu Kulháň. Hneď za domami na Kulháni sa nachádzajú staré šesťstoročné duby. Po modrej značke šľapeme popri Bystrom potoku až k jeho prameňu. Pod veľkou lúkou posiatou ľubovníkom bodkovaným je prístrešok pitnej vody s lavičkou pre oddych. SV od lúky je neznačená cestička k malému plesu pri ktorom stojí drevená rozhľadňa. Pri troche šťastia môžeme vidieť na plese labute a divé kačice.

 

ÚDOLIE ŽELEZNICE (380 m.)- križovatka turistických ciest zelenej a žltej značky. Dolina rovnomenného potoka, ktorý vo svojej strednej časti vytvára vodnú nádrž DUCHONKA. Železnica pramení pod JV svahmi Panskej Javoriny. Prístup je po zelenej značke vedúcej celým údolím Duchonky za 1,45 hod. alebo z Podhradia po žltej značke za 1 hod.

 

DUCHONKA (375 m.)

rekreačná oblasť 15 km S od Topoľčian. Vodná nádrž s rozlohou 14 há v blízkosti brezového hája. Neďaleko nádrže stojí Zámoček z čias pôsobenia Stummerovcov.

 

TOPOĽČIANSKY HRAD (460 m.)- zrúcanina hradu na mohutnom dolomitovom brale nad obcou Podhradie. Najstaršia písomná zmienka je z 13.stor. Od r.1389 patril Széchenyiovcom, 1431-1434 bol strediskom husitov. R.1434 ho kúpil župan Peter Čák, Hunyadyho vojská ho r.1446 dobyli a vypálili. V druhej polovici 15.stor. sa dostal hrad do vlastníctva Orságovcov a Forgáchovci získali hrad r.1595.

V 17.stor. bol hrad viac krát poškodený a opravovaný za čias protihabsburgských povstaní. Od zač.18. a v 19.stor. sa majitelia menili. Posledným majiteľom bol rod Stummerovcov. Tí sa v polovici 18.stor. presťahovali do kaštieľa v Továrnikoch a ruiny hradu zabezpečili pred rozpadom. Romanticky ich upravili.

Jeho dnešná podoba je výsledkom renesančnej úpravy v druhej polovici 17.stor., kedy pristavili k stredovekým stavbám horného hradu ďalšie obytné priestory. Z dominantnej hranolovej veže hradu, na ktorú vedú drevené schody, sú veľmi pekné výhľady do okolia. Prístup tvarovanou značkou z obce Podhradie za 15 minút.

 

ÚHRAD (685 m.)- dolomitový vrch 3 km JZ od obce Podhradie, kameňozemný val, pozostatky hradiska z doby halštatskej. Osídlenie hradiska malo len dočasný charakter. Vrch čiastočne skrasovatený, v dolinách na upätí sú vyvieračky. Na SZ svahoch zvyšky halštatského opida s valmi a slovanské hradisko. Prekrásne výhľady do okolia. V blízkosti chránené nálezisko HOLÉ BREHY. Prístup modrou značkou z Podhradia do sedla pod Úhradom, vyššie je lyžiarský svah s vlekom, odtiaľ južne neznačeným chodníkom za 1 hod.

 

MARHÁT (748 m.)- vrch 5 km S od Nitrianskej Blatnice. Skalnatý tvrdoš. Na vrchole železný kríž, odpočívadlá. Obmedzené výhľady. Prístup zelenou značkou z Nitrianskej Blatnice po rázcestie Jurko, odtiaľ do sedla Marhát po žltej značke za 1,45 hod. Iný prístup je zo sedla Havran po červenej značke.

 

SKALINY (644 m)- skalný útvar 7 km Z od Podhradia. V sedle križovatka turistických ciest.

Prekrásne lúky na jeseň ukvitnuté fialovou jasienkou. Pekné výhľady. Prístup po modrej značke z Podhradia.

 

PRIEĽAČINA (893 m)- Prírodná rezervácia, vyhlásená roku 1988, výmera  35,4 ha.

Ochrana komplexu zvyškov kvitnúcich bučín Považského Inovca s pôvodnými rastlinami živočíšnymi  spoločenstvami. Na jar krásne kvitnú viacfarebné krokusy. Prístup Z od Podhradia po modrej značke cez Skaliny a od Skalín S po vrcholovej červenej značke smerom na Pansku Javorinu.

 

BEZOVEC (743 m.)- vrch 9 km Z od Podhradia a 3 km S od obce Nová Lehota. Pekné výhľady do okolia z lúčnatého vrcholu. Rovnomenné rekreačné stredisko, lyžiarský vlek. Prístup z autobusovej zastávky obce Nová Lehota po zelenej značke po stretnutie s červenou S smerom za 0,45 hod. Z Podhradia po modrej značke cez Skaliny a odtiaľ červenou značkou smerom Z za 3,15 hod.

 

HRAD TEMATÍN (564 m.)- zrúcanina hradu 4 km Z od Bezovca. Písomne doložený z r.1370, je však staršieho pôvodu ako strážny hrad pohraničných priesmykov. Má dobre zachované jednotlivé časti hradnej architektúry. Pôvodne bol kráľovským majetkom a neskôr sa dostal do vlastníctva šľachtických rodín ako napr.: Ujlakyovci, Thurzovci a Bercsényovci. Stredoveký hrad tvorila štvorboká veža a palác, obklopený hradným múrom. Vstupnú bránu do predhradia zabezpečovali dve bašty a skalná priekopa. V bojoch počas Rákocziho povstania (1704-1708) hrad vážne poškodili a od tých čias je v rumovisku. Prístup po modrej z rekreačného strediska Bezovec za 1,15 hod.

 

JELENIE JAMY (530 m.)- bývalá osada na hlavnom hrebeni Považského Inovca, 3 km S od Marháta. Lúčnaté návršie ponúka pekné výhľady do okolia. Prístup po červenej značke z Marháta 0,30 hod.

 

JURKO (450 m.)- 4 km S od Nitrianskej Blatnice. Pod vrcholom Marhát objavili stopy (748 m) osídlenia z neskorej doby kamennej a staršej doby železnej. Veľkomoravský a ranostredoveký sídliskový komplex s rotundou sv. Juraja. prístup po zelenej z Nitrianskej Blatnice za 1hod.

 

SEDLO HAVRAN (390 m.n.m.)- sedlo 5 km Z od obce Radošina, východisko túr na hrebeň Považského Inovca. Prístup z Čertovej pece modrou značkou za 1,15 hod.

 

ČERTOVÁ PEC (353 m.)- jaskyňa 3 km SZ od obce Radošina. Chránená archeologická lokalita Čertova pec z najstaršieho jaskynného sídliska človeka na Slovensku  z obdobia stredného paleolitu. Zistené osídlenie v neolite a v hallštate. Od r.1981 chránený prírodný výtvor. Je dlhá 37 metrov, obojstranne priechodná. Možnosť stanovania, motorest. Prístup autobusom z Topoľčian a Piešťan, zo sedla Havran modrou značkou za 1 hod.

 

Miestopis obcí z ktorých vedú cesty a chodníčky ku kopcom pohoria POVAŽSKÝ INOVEC

 

Pramene

Zimná krajinka pod Inovcom

Veža na vrchole

Považského Inovca

V kameňolome

Chata pod Inovcom

MNÍCHOVA LEHOTA (260 m)

 

- Obec v Jastrabskom sedle 16 km od Bánoviec nad Bebravou. V blízkosti je 9 prameňov minerálnych vôd. Prvá písomná zmienka z r. 1439. Gotický kostolík zo 14.stor. s renesančným opevnením.

Pustovník na Inovci
V 17.storočí žil v skalnej jaskyni pod Inovcom pustovník, zeman František Rozvadský z neďalekých Rozvádz (dnes časť

Trenčianskych Stankoviec). V mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu Evu Sokolovskú upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Pod dojmom jej hroznej smrti sa stal pustovníkom. Na každý Veľký piatok tri dni niesol drevený kríž z Inovca do Trenčína. Dožil sa 78 rokov. Krátko po jeho smrti sa skaly zrútili a vchod do jaskyne uzavreli. V blízkosti jaskyne je pamätná tabuľa pripomínajúca túto udalosť. Zo skál jaskyne je postavená lurdská jaskynka pri kostole v Mníchovej Lehote. Z histórie obce a iné informácie o obci Mníchova Lehota nájdete: http://www.mnichovalehota.sk/historia_obce.html

Adresa OcÚ:

Mníchova Lehota 90; 913 21 Mníchova Lehota
Telefón: +421 (0) 32/ 6486124 - p. Hrnčárová, p. Burianová;

+421 (0) 32/ 6486150 - p. Ďuráčiová
Fax: +421 (0) 32/ 6486178
Web:
http://www.mnichovalehota.sk/ 

E-mail: info@mnichovalehota.sk

Chata Pod Inovcom
Chata Pod Inovcom sa nachádza v okrese Trenčín smerom na Topoľčany za dedinou Trenčianske Jastrabie. V zime turisti využijú lyžovanie aj so zasnežovaním a v lete tiež náročnejšie túry na Zelenú vodu alebo na hrad Beckov. Vedľa hlavnej chaty sú ďalšie dve samostatné chatky s vlastnou kuchynkou a sociálnym zariadením. Turisti radi využijú reštauračné služby a posedenie na terase.
Web: http://turinic.szm.sk/chata%20pod%20inovcom.htm
email: turinic@szm.sk 
Mobil: ++421 905 777 601 (p.Daniel Turinič )

 

Kameňolom Mníchova Lehota http://www.kamenolomy.sk/images/lehota34.jpg

 

Turistické túry:

Inovec je najvyšším vrchom celého pohoria Považský Inovec.

Je niekoľko trás, ako ho zdolať:

1. Vychádzame z bodu Selec - z poslednej autobusovej zastávky po zelenej značke, ktorá prechádza cez Selecké kamenné more a neďaleko miesta, kde údajne kedysi bolo hradisko. Toto miesto označujú pekné...
skaly. V závere konečného stúpania treba prejsť na červenú značku, ktorá Vás dovedie k vrcholu. Táto trasa je dosť náročná - čas podľa VKÚ Harmanec 2:55.
2.
Vychádzame z bodu Mníchová Lehota ŽSR - po zelenej značke okolo chatovej oblasti. Záver prvej časti je s prudkým stúpaním. Asi po hodine prídeme na asfaltovú cestu, ktorú zelená značka skoro kopíruje. Koniec stúpania na vrchol treba opäť absolvovať po červenej. Táto trasa je často zaužívaná - čas 2:35hod.
3.
Vychádzame z bodu Mníchová lehota ŽSR - červená značka - magistrála vedie až na vrchol. Trasa je veľmi náročná pre stále stúpanie. Najčastejšie sa používa ako zostupová cesta - 3:05hod.
4.
Vychádzame z bodu Trenčianske Jastrabie ŽSR - žltá značka kopíruje asfaltovú cestu, končí napojením na zelenú značku - 3:05h.
5.
Vychádzame z bodu Mníchová Lehota ŽSR - asi najzaužívanejšou trasou je neznačená trasa zo ŽSR. Po vystúpení sa dáme smerom na Bánovce n/B popri železničnej trati. Asi po 300 m od trate chodník odbočuje doprava do lesa, prudkého stúpania. Asi po 45 minútach sa dostaneme na asfaltovú cestu (žltú značku), ktorá vedie až na vrchol - 3:05hod.
Zdatnejší dokážu zdolať trasu na Inovec aj na bicykloch. Tesne pod vrcholom je zjazdovka, ktorú vidno už z veľkej diaľky, pre zimné športy. Chata pod Inovcom poskytuje turistom okrem prístrešku v zlom počasí aj teplé nápoje a jedlá, ale aj ubytovanie. Každoročne sa koná na Inovci hviezdicový výstup. Krásny výhľad poskytuje predvrchol Inovca - Palúch (1004 m.n.m.) zo smeru od Bezovca a Panskej Javoriny.

Pekná turistická túra sa dá urobiť z Mníchovej lehoty cez Inovec na Bezovec.


TRENČIANSKE JASTRABIE (300 m.)

SV od Topoľčian. Obec sa spomína v roku 1269 ako zem hradu Trenčín, odvtedy  bola majetkom zemianskych rodín. V chotári obce je 6 prameňov minerálnych vôd. A potok Svinica, ktorého časť je vyhlásená  za chránený  prírodný výtvor. V obci bol kaštieľ postavený roku 1937 s využitím starej stavby.

Pod Považským Inovcom, na spojnici Trenčína a Bánoviec n/Bebravou sa nachádza táto malebná obec.
 

História obce je na stránke: http://www.webpark.sk/trjastrabie/historia.htm
Kontakty: Obecný úrad - Starosta: Ing. Ivan Bulík
Tel.č.: 032/6595232 Petríková,Benkovičová:
E-mail: david01@nextra.sk
Web: http://www.webpark.sk/trjastrabie/
Pošta Trenčianske Jastrabie tel.č.: 0421/032/6595232
V chotári Trenčianského Jastrabia a v blízkom okolí je množstvo minerálných prameňov, ktoré sa miestne nazývajú kyselky. Najznámejší je prameň z ktorého sa voda plní do fliaš pod názvom Mitická a Mitická tichá.
Turistická cesta na vrch Považský Inovec vedie:

Trenčianske Jastrabie ŽSR - žltá značka kopíruje asfaltovú cestu, končí napojením na zelenú značku až k vrcholu - 3:05hod.

ZLATNÍKY (270 m.)

Obec SV od Topoľčian sa vyvinula zo zemianskej osady z 12.stor. Po r. 1245 patrila bánovi Bečendovi z rodu Hunt-Poznanovcov, potom jeho synom, od 17.stor. pod menom Aranyas ako príslušenstvo Topoľčianskeho hradu.

Ryžovalo sa tu zlato. V Starej Hute neďaleko obce bola skláreň od r.1818 do r. 1891. Od panstva v Tovarníkoch kúpila skláreň firma Zahn et comp. v Novej Lehote, ktorá tu produkovala ročne 6 000 šokov tabuľového a 1 200 šokov lisovaného skla. Kultúrnou pamiatkou je drevená zrubová zvonica z 18.stor, kaplnka na cintoríne z 19.stor. Pred budovou OcÚ je pomník padlých v SNP.

Obec Zlatníky

Od okresného mesta Bánovce nad Bebravou sú Zlatníky vzdialené 14 km.
Zemepisná poloha chotára obce je v priestore určená súradnicami 48°41´25" - 48°46´severnej šírky a medzi 18°00´ - 18°09´východnej dĺžky od Greenwicha.
Starosta: Milan Gešnábel
Región: Stredné Považie
Okres:
Bánovce nad Bebravou
Rozloha: 5044 ha
Prvá písomná zmienka: v roku 1390
Počet obyvateľov: 699
Do obvodu obce patria: Zlatníky, Malé Hoste, Pochabany a Cimenná
Tel. a Fax: 038/7695244
Poštová adresa: Obecný úrad
956 37 Zlatníky č. 42
E-mail: ocuzlatniky@stonline.sk
Web: www.miestnykanal.com/zlatniky 
Chotár Zlatník hraničí a priamo susedí s chotármi Podhradia, Prašíc, Nemečiek, Malých Hostí, Cimennej, Dubodiela, Selca, Kálnice a Hôrky nad Váhom. Celkový katastrálny hraničný obvod meria 31,25 km.
Turistika:  Prírodné zaujímavosti
V katastri obce sú dve prírodné rezervácie Kulháň a Čepúšky, a chránené územie s výskytom chránených 300 až 600 ročných dubov.
Chránené územie Okšovské duby, Zlatníky: Výmera územia je 1.53 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Zlatníky. Sú zbytkami bývalého dubového materského porastu vo veku cca 300 rokov.
Iná zaujímavosť - Zlatonosné rozsypy
Na seveovýchodnom okraji jadrového pohoria Považský Inovec , presnejšie v okolí Zlatník, Dubodiela, Cimennej a Nemečiek ,sa nachádza oblasť najstarších a plošne najrozsiahlejších historicky exploatovaných objektov územia Slovenska - zlatonosné rozsypy. Upozornil na ne v 60. rokoch 20.stor. geológ Stanislav Polák pri prospekčných prácach v tomto pohorí.
Katastrom obce prechádzajú značené cyklotrasy:
Turistický chodník - Považský Inovec, oblasť je vhodná na letnú ale aj zimnú turistiku, ale aj náučný chodník v lokalite Kulháň. Osada Kulháň je atraktívnym prostredím, kde je možnosť chytania pstruhov a možnosť občerstvenia.
Do obce vedú dve štátne cesty III. triedy, ktorými je možné sa dostať do všetkých susedných obcí v rámci okresu.
 

NOVÁ LEHOTA (400 m.)

obec 5 km Z od Podhradia. Prvá písomná zmienka je z r. 1453. patrila k panstvu Tematín.

 

 PODHRADIE (435 m.)

obec 18 km SZ od Topoľčian. Hrad v obci sa spomína r. 1235, osada pod názvom Waralya v r. 1380. Prvá písomná zmienka o obci z r. 1390. Hrad patril kráľovi, neskôr Széchényiovcom, r. 1431-1434 mal byť strediskom husitov. V 16.-17. stor. plnil obrannú funkciu proti Turkom. V 16.stor boli v obci rodiny, ktoré pestovali šafran, preto boli oslobodené od poddanských povinností. Do 18.stor. menil často majiteľov a v 18.stor. začal pustnúť.

 

Pamiatkou je kóta ÚHRAD so zvyškami starého hradiska, zrúcanina Topoľčianskeho hradu založeného v 13. stor. a rozšíreného v prvej polovici 15.stor., keď bol obsadený husitskými vojskami v r. 1433 - 1458. Pomník padlým na Bukovine, kde sídlila 10.rota partizánskej brigády J. Žižku. V blízkosti obce chata pod hradom, asi 1 km Z po zelenej značke. Pri nej 2 lyžiarské vleky.

V doline pod Smutným vŕškom (605m.) sa v roku 1983 uskutočnil XXX. Zraz turistov. Verejné táborisko, chata a Topoľčiansky hrad. Rekreačné stredisko.

 

 NEMEČKY (270 m.)

obec 16 km na S od Topoľčian, písomne doložená z r.1359 ako Nemetche, kedy bola kráľovským majetkom. Nachádza sa v nej viacej kultúr. Slovanské mohylové pohrebisko zo 7.-8.stor. Patrili po kráľovi viacerým zemepánom napr. Ujfalušiovcom a Beréniovcom. Nemečky sú kopaničiarská obec, ktorá vznikla vydelením z chotára obce Prašice. Asi 1 km S od obce sa nachádza vodná nádrž v prírodnom lesnom prostredí s rozlohou 14 há. Možnosť rybolovu.

 

 PRAŠICE (263 m.)

obec 12 km S od Topoľčian. Písomný záznam z r. 1245 pod menom Periese ako príslušenstvo Nitrianskeho hradu. Istý čas patrila i Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Od 14.stor. bola majetkom Topoľčianskeho hradu. Slovanské hrobové nálezy z 11.-12. stor. Početní hrnčiari dostali od panstva cechové artikuly r. 1724, ich daň bola 50 hrncov ročne. Bol tu i cech tkáčov. Väčšina obyvateľstva bola poľnohospodárska. Pôvodný gotický kostol v r. 1758-1760 zbarokizovaný, r. 1820 znovu upravovaný a okolo r. 1935 rozšírený o bočnú loď. Pri kostole je súbor klasicistických sakrálnych plastík (mariánskych stĺpov) z 18. a 19.stor.

 

RADOŠINA (216 m.)

obec 22 km od Topoľčian pod názvom Radoszna. Chránená archeologická lokalita v jaskyni Čertová pec, najstaršieho jaskynného sídliska človeka u nás z obdobia stredného paleolitu. Zistené osídlenie v neolite a v hallštate. Radové pohrebisko z 11.-13.stor.

Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1277, keď ju Ladislav IV. daroval Hyppolitovi, synovi Chudu. R. 1332 už bola majetkom nitrianskeho biskupstva. Od roku 1626 tu bolo sídlo jedného zo siedmych domínií nitrianskeho biskupstva, ku ktorému patrili Ardanovce a Biskupová.

Roku 1697 získala Radošina mestské a jarmočné práva(obchod s dobytkom). V chotári obce je jazero napájané vlažnými minerálnymi prameňmi, ktoré nezamŕza, vinice s odrodou Tramín a v obci sad až 150 ročných jedlých gaštanov.

Pôvodne renesančný kaštieľ prestavaný v 19.stor. Bývalé letné sídlo biskupa Pázmánya, dvojpodlažná štvorkrídlová budova s uzavretým nádvorím a arkádami. Na fasáde kaštieľa barokový zvonček z 18.stor. Kostol renesančný, prestavaný v r.1636- 1644 barokovo upravený v r. 1755. Barokový hlavný oltár. Farská budova - pochádza z r. 1780- 1783. V priečelí budovy je erb. Kaplnka, pôvodne renesančná, barokovo upravená r.1636. Dve plastiky, baroková z r. 1716, socha sv. J. Nepomuckého a trojičný stĺp z r.1856.

V chotári obce sa nachádza jaskyňa Čertova pec. V obci je nemrznúce jazierko, V r.1963 tu vznikol známy ochotnícky divadelný súbor Radošínske naivné divadlo (RND) pod vedením pána Stanislava Štepku.

 

VEĽKÉ RIPŇANY (174m)

JZ od Topoľčian. Prvý písomný doklad o obci je z roku 1156, patrila panstvu Topoľčany, v 13.-15. stor. Ludanickovcom, v 16.-17.stor. Vizkeletiovcom, v 19.stor. Niczs-kovcom a Fabríciovcom. Ako zemepánske mestečko sa vyvíjalo v 14.-15.stor., v roku 1598 ho zničili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Kostol, pôvodne barokový z roku 1692, prestavaný v r.1853 v klasicistickom štýle. Z Veľkých Ripňan cez Radošinu na Čertovú pec po zelenej značke až k vrchu Havran.

 

Prameň k článku o pohorí Inovec a obciach pod ním:

Umeleckohistorické a kultúrne pamiatky okresu Topoľčany str.: 11.-13., 19.-22., 24., 31., 34., 38.-39., 40.-42., 45., 53.,vyd. Tatran Bratislava 1980; František Pižl a kol.: Pamiatky západoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. Vyd. Krajské stredisko starostlivosti a štátnej ochrany prírody v Bratislave 1963, str.:115.-117., 120.-121.; Eva Križanová – Blanka Puškárová: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku: str.:149.- 150., vyd.: Šport Bratislava 1990; Topoľčany a okolie str. 111., 114-117. vyd. Tuaservis s.r.o. Bratislava 1994.; Ľudovít Janota: Slovenské hrady str: 419., 439. Vyd.: Tatran Bratislava 1974.; Milan Majtán: Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov, vyd. SAV Bratislava 1972. str.: 337, 346; Hromník, M.: Po stopách kláštora pod Inovcom vyd. Trnava 1999,v.:1. str. 11., 13., 14; Lukačka,J.: Prašice 1245 – 1995, OcÚ Prašice Pen Style Blava 1995,v.:1. obraz. časť.

 

Ďalšie zdroje:

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/trencin/PDedic.htm
http://www.miestnykanal.com/Mnk/Jsp/Home.jsp?name=zlatniky

 www.miestnykanal.com/zlatniky; http://www.webpark.sk/trjastrabie/
http://www.webpark.sk/trjastrabie/  ; http://87zbor.fonet.sk/index.php?q=cl&id=173
http://www.mnichovalehota.sk/historia_obce.html ;

http://turinic.szm.sk/chata%20pod%20inovcom

http://www.kamenolomy.sk/images/lehota34.jpg

http://www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/tn/te-29.htm 

 

 

Obec Horné Chlebany leží v severnej časti západoslov. kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tribečským a Inoveckým pohorím.

Na SV sa nachádza Strážovská hornatina, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi.

Stred obce je 172 m.n.m a v chotári 169 - 233 m.n.m.

Vedie cez ňu hlavná cesta od Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína. 2 km od nej je železničná stanica Bošany.

 

Ďakujem za návštevu http://agnesa.sweb.cz 

 

 

CYKLOTÚRY

Mapa cyklotrás: http://the.mtbiker.sk/index.php?modul=trasy

a ešte jedna pre SR i ČR: http://cyklotrasy.mtbiker.sk/

 

Hrebeňom Považského Inovca

Povrch: rôzny, dĺžka: 90 km
Popis: Topoľčany
(170 m.n.m) – Zlatníky (270 m.n.m), 21 km, 1h 10 min.
Po hlavnej ceste.
Zlatníky (270 m.n.m) – Inovec (1041 m.n.m), 13 km, 1h15min.
Zo Zlatník po asfaltovej ceste rovno do hory, po ľavej strane
bude ďalej vidno horáreň Stará Hora, neskôr sa asfaltka stáča mierne doprava, tam treba zachovať priamy smer a prejsť na pieskovú cestu a po nej rovno hore do stúpania, ďalej je cesta hlinená. Takto sa dostaneme do oblasti zničenej víchricou, ktorej dominantou je poľovnícka rozhľadňa. Z tých miest je vrchol Inovca povzbudzujúco blízko. Treba sa držať stále tej istej cesty, odbočuje mierne vpravo. Keďže stadiaľ sa už nedá netrafiť na hrebeň, možno opustiť cestu a vybrať sa v smrečine do strmého stúpania po náznaku chodníka. Asi po 300 únavných metroch dorazíme na hrebeň, teda aj na červenú značku, južne od vrcholu. Po pár minútkach sme na mieste z ktorého je asi v okolí Inovca najlepší výhľad, hlavne na stranu Považia. Odtiaľ na zalesnený vrchol je to len na skok a bez dramatických stúpaní.


Inovec
(1041 m.n.m) – Ostrý vrch (910 m.n.m), 6 km, 40min.
Cesta z Inovca
po hrebeni je bez veľkých stúpaní či klesaní. Ostré stúpanie je až tesne pod Ostrým vrchom. Chodník je výborne zjazdný, málo kamenistý. Je však dosť úzky a po okrajoch je vysoká tráva a niekde aj žihľava, či malinčie, takže dlhé nohavice by neboli na škodu. Ostrý vrch je dobré miesto na oddych s výhľadom na najbližší cieľ – Pansku Javorinu.
 

Ostrý vrch (910 m.n.m) – Panská javorina (943 m.n.m), 2.5 km, 20min.
Z vrcholu strmým kopcom dolu,
treba však dávať pozor na červenú značku a veľmi nenápadnú odbočku na chodníček vľavo popri starom pletive. Cesta je zo začiatku zle zjazdná a zarastená, treba tiež preliezť menšie skaly. Ďalej, po pripojení sa modrej značky je to lepšie. Pod Javorinou sa červená odpája na Bezovec a ideme už len po modrej na vrchol. Z vrcholu nie je skoro žiaden výhľad (vidno smerom k Bohuniciam a do Topoľčianskej doliny s protiľahlým pohorím Tríbeč). Na vrchole je aj kniha na zápisy.


Panská javorina (942 m.n.m) – Bezovec (742 m.n.m), 12 km, 1h.
Takže z Panskej Javoriny naspäť po modrej k rázcestiu s červenou a po tej menšími stúpaniami na Prieľačinu, z ktorej je to až do Sedla pod Skalinami prakticky stále dolu kopcom. Chodník je dobre zjazdný, s peknými technickými úsekmi. To neplatí pre úsek pred sedlom, kde sa chodník dosť stráca vo vegetácii. Cestou je odbočka k neďalekému prameňu, ja som ho našiel žiaľ vyschnutý. Zo Sedla pod Skalinami stále po červenej cez lúku. Po vyšlapaní do úbočia vrcholu Bezovca nasleduje zjazd až pri vleky. Kto má stále dosť síl, môže sa ísť porozhliadnuť na okolitý kraj z vrcholu Bezovca.


Bezovec
(742 m.n.m) – Duchonka (286 m.n.m), 18 km, 55min.
Z Bezovca
sa spustíme po asfaltke dolu do dedinky Nová Lehota, kde sa možno osviežiť v pohostinstve. Z Lehoty sa držíme zelenej značky vedúcej po širokej pieskovej ceste prakticky po rovine, neskôr v miernom stúpaní, až po horáreň s prameňom vody, za ktorou opúšťame značku a ideme doľava na širokú cestu, ktorá stúpa až na Podhradie. Na cestu sa pred Podhradím napája modrá značka. Tam je na ľavej strane cesta so závorou, ktorá klesá k chate v doline potoka Železnica kde začína kvalitná asfaltka, vedúca popri potoku až na Duchonku.


Duchonka
(286 m.n.m) – Topoľčany (174 m.n.m), 16 km, 45 min.
Po hlavnej ceste.
Poznámka:
uvedené časy samozrejme nezahrňujú prestávky, tempo bolo viac menej rekreačné, do kopca kráčanie pešo. Takže ich berte len orientačne.

Zdroj: MTBiker: http://the.mtbiker.sk/index.php?modul=trasy&id=1181491578

http://tahaj.sme.sk/

Ubytovanie na Slovensku
Chaty, hotely, penzióny, súkromia. Dovolenkujte na Slovensku!
www.limba.com 
Silvesterovské pobyty
Nájdite si silvestrovský pobyt z našej špeciálnej ponuky!
www.ubytujsa.sk 

 


Moje
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia2006 cezmin.wz.sk/