wz

[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1080x1024 pixelov


http://sk.wikipedia.org/wiki/Pyrenejský_polostrov

Expedice IBERIA 2014

(1.7.2014) Souhrnný článek za několik dní - blížíme se odrazové vzdálenosti.

Blížíme se odrazové vzdálenosti

Sobota odpoledne sraz v Chotěšově, nakládání materiálu, kafíčko a razíme na domluvenou kotu s krátkou zastávkou u hajnýho pro klíče od závor. K rozhledně docela dlouhá cesta lesem, stoupání, klesání a závěrečnej krpál. Nahoře u rozhledny poměrně velká návštěvnost, nečekali jsme a obsadili trvale otevřený přístřešek pro turisty.


Pršelo i ráno, byli jsme v mraku. Zabalili jsme a valíme přes Německo směr Francie. Po cestě nic zajímavého, déšť, stěrače, německá dálnice, plyn na podlahu.

Když jsme se dostali mezi dva mraky, zrovna nepršelo, dali jsme pauzu na odpočívadle, něco zakousli, odlovili kešulku a valili k nejbližší benzíně.

S plnou nádrží i žaludky se jelo veseleji.

Zaflekovali jsme nedaleko hranic s Francií, v polích mezi zábavním parkem a nějakou podivnou vojenskou základnou, nedaleko několika úlů včelstev.

Spotřebováváme rychle zkazitelné potraviny, čili hlady netrpíme. Na snímku stylové zátiší s roudnickým špekem, ocení především znalci.

Dnes zastávka ve městě Belfort, (JN37KP) návštěva opevnění - Citadela - pevnostní sídlo, které v 17tém století pojmulo obyvatelstvo města a okolí.

Pro dnešek končíme cca necelých 900 km od Prahy, pásmo na ch 30 monitorujeme trvale, zatím nám podmínky příliš nepřály, to se doufejme v brzku změní, zítra popojedeme ještě kousek dál, třeba se zadaří ...

Na slyšenou se těší
Expedice Iberia 2014
Fousáč Vinice Plzeň - Expedice Rotunda

Expedice Iberia 50 km od Bordeaux, Francie

Vypadalo to, že za uterý nebude co psát. Jeli jsme a jeli. Zastávka na kafe a zase jedeme. Omačkané pozadí, ale nezastavujeme, motor auta spolehlivě přede, navigace i Fousáč směrují Vencu kam třeba, Sulejovák je udržuje při životě potravou a pitím a i já se snažím přispět ke zdaru expedice a snažím se nechrápat moc nahlas.

Stavíme střechu hotelu a samozřejmě anténu. Sulej se ujímá mikrofonu a po celodenní nudě radostně vyřvává.
Tady se všechno mění.nuda je pryč. je slyšet ta spráívná řeč, hluboko ve Francii slyšíme češtinu, o chvilku později i slovenštinu.
Startujeme centrálu, notebook a zapisovatele. Zázrak odrazem se konal - jedno spojení za druhým.
Tady krátká vsuvka. Nejspíš zbytečná, každou výpravu je to stejné: Nepoužívejte slovo Brejk. Vůbec. Brejko brejko na expedici, na Iberii, na Honzíčka mazlíčka, brejk na ty hluchý chachary, brejko brejko brekeke ... to je fakt k prdu. Proč ? Protože to jen zaplácává pásmo dalším čurbesem, kterého operátor slyší i tak dost.
Protože se operátor nemá čeho chytit. Nemůže říct Brejku pojď když je tam třeba 10 brejků najednou. Zkušenější borci houkli volačku. Pouze svoji volačku. Nic víc. Zvopáknou ji 2x až 3x. Paráda. Mnohdy je to to jediné, co zaslechneme, podmínky dlouhým relacím ne vždy přejí. Na spojení to stačí.
Druhá poznámka co jsme zaslechli: oni nás neberou, oni na nás se... To je samozřejmě nesmysl. Bereme každého, čí volačku slyšíme.
Každého. Bez vyjímek. Jsme rádi za každé zdařilé spojení.
Zkrátím to:
"Pepík Praha" je dobře "Brejko brejko vy jste snad hluchý, volá vás česká republika ..." to je o ničem...

Snad z radosti, že se spojení přece jen daří, se Venca pustil do kuchaření a já šel s pískem a foťákem kolem stanoviště.

Narazil jsem na malý baráček, kouknu dovnitř, uklizeno, celé to bylo věnované netopýrům, kompletní výstavka. Bez dozoru, jen tak u silnice v lese, v nejhorším jsme se tu mohli schovat. Nakonec nebylo potřeba.

Venca a jeho proslavené kuchařské umění, hlady jsme netrpěli.

Anketní otázka ....

Expedice Iberia IN95VJ

http://www.youtube.com/watch?v=Oc_R1EvjU8w#t=64

Tak zas příště ....

Na slyšenou se těší
Expedice Iberia 2014
Fousáč Vinice Plzeň - Expedice Rotunda

Bordeaux (obvod)
Bordeaux je obvod v departemente Gironde a regióne Akvitánsko vo Francúzsku. Člení sa ďalej na 25 kantónov a 82 obcí.
Kantony
Bègles
Blanquefort
Bordeaux-1
Bordeaux-2
Bordeaux-3
Bordeaux-4
Bordeaux-5
Bordeaux-6
Bordeaux-7
Bordeaux-8
Le Bouscat
La Brède
Carbon-Blanc
Cenon
Créon
Floirac
Gradignan
Lormont
Mérignac-1
Mérignac-2
Pessac-1
Pessac-2
Saint-Médard-en-Jalles
Talence
Villenave-d'Ornon

Teraz ešte niečo o meste Bordeaux známom hlavne výrobou kvalitného vína

 Mesto Bordeaux má 239 157 obyvateľov v roku 2010, je deviate veľké najväčšie mesto vo Francúzsku. Metropolitná oblasť (mestská oblasť) je veľkosťou šiesta najväčšia vo Francúzsku, s počtom obyvateľov 1.127.776. Je to hlavné mesto kraja Akvitánia.

 

Historická časť mesta je na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako urbanistický a architektonický súbor" 18. storočia.
V historickej dobe, asi 300r. pred n.l. bola to osada z keltského kmeňa, na Bituriges Vivisci, menovalo sa mesto Burdigala, pravdepodobne Aquitainského pôvodu. Názov BOURDE je ešte názvom rieky na juh od mesta.

Bordeaux sa nachádza v blízkosti Atlantického pobrežia, v juhozápadnom Francúzsku a na severe Aquitanského regiónu. Je to asi 500 km juhozápadne od Paríža. Mesto je postavené na oblúku rieky Garonne, a je rozdelená do dvoch častí: Pravý breh na východ a ľavý breh na západ. Historicky ľavý breh je rozvinutejší, pretože keď tečie mimo zákruty, voda robí brázdu doa požadovanej hĺbky, aby premávali obchodné lode. V Bordeaux je rieka Garonne k dispozícii pre zaoceánske parníky. Na pravom brehu Garonne je nízko položená, močaristá rovina.

 

KRAJ VÍNNEJ RÉVY

 

Réva bola zavedená do oblasti Bordeaux Rimanmi, pravdepodobne v polovici 1. storočia, ktorá poskytuje víno pre miestnu spotrebu. Bordeaux je svetovo významný vinársky priemyselný kapitál. Je tu hlavný svetový vinársky trh, Vinexpo (fr), za víno ekonomika v oblasti získa 14,5 miliárd eur každý rok. Bordeaux víno je produkované v oblasti od 8. storočia.

 

 

Dopestováva sa tu hrozno na červené a biele víno. Red Bordeaux je nazývaný po dátume spotreby bordó v Spojenom kráľovstve. Červené vína sú vyrobené zo zmesi obyčajného hrozna a môžu byť vyrobené z odrôd Cabernet Sauvignon, Merlot, Cabernet Franc, Petit Verdot, Malbec a menej obyčajne v uplynulých rokoch, Carmenere. Biele Bordeaux je vyrobené z Sauvignon blanc, Semillon a Muscadelle.
Sauternes je subregión Graves, známy pre ICT intenzívne sladké, biele, dezertné vína: napríklad Château d'Yquem.

Air
Bordeaux má medzinárodné letisko, Aéroport de Bordeaux Merignac, ktoré sa nachádza 8 km od centra mesta v predmestí mesta Merignac. Ku tomu má mesto k dispozícii viac ako 400 taxíkov.

20.000 ľudí pracuje pre letecký priemysel v Bordeaux. Mesto má jedny z najväčších spoločností vrátane Dassault, EADS Sogerma, Snecma, Thales, SNPE, a ďalšie. V Dassault Falcon súkromné prúdové lietadlá sú postavené tu rovnako, ako vojenské lietadlá Rafale a Mirage 2000, Airbus A380 kokpite, že boostery z Ariane 5 a M51 SLBM rakety.

 

V Bordeaux je projekt "Laser Megajoule" a je jedným z najsilnejších laserov na svete, ktorý umožňuje základný výskum a vývoj laserových a plazmových technológií. Tento projekt spadá pod francúzske ministerstvo obrany, zahŕňa investíciu 2 miliárd eur.
"Cesty laserov", veľký projekt z regionálneho plánovania, podporuje regionálne investície do optických a laserových príbuzných odvetví, ktoré vedú k oblasti Bordeaux HAVING - je tu najdôležitejšia koncentrácia optických a laserových odborných znalostí v Európe.

Univerzita - university of Bordeaux
Univerzita bola vytvorená arcibiskupom Pey Berlandom v roku 1441. Bordeaux ubytuje približne 70,000 študentov na jednej z najväčších areálov v Európe (235 ha). University of Bordeaux, je rozdelená do štyroch smerov: 1., Univerzita Bordeaux 1 (matematika, Fyzikálne vedy a technológie), 10,693 študentov v roku 2002; 2., Univerzita Bordeaux 2, Bordeaux Segalen (medicína a vedy o živej prírode), 15,038 študentov v roku 2002;  3., Univerzita Bordeaux 3 Michel de Montaigne (slobodná umenie, humanitné vedy, jazyky, história), 14,785 študentov v roku 2002; 4., Univerzita Bordeaux 4 Montesquieu (právo, ekonomika a manažment). 12,556 študentov v roku 2002.
Ústav politológie Bordeaux. Technicky do značnej miery funguje autonómne.

V okolí mesta a v meste chýbajú akékoľvek strmé kopce, Bordeaux je pomerne priateľský k cyklistom. Existujú Cyklotrasy (oddelené od vozovky) na diaľničných mostoch, pozdĺž rieky, na univerzitách a aj inde v meste. Cyklotrasy a jazdné pruhy, ktoré explicitne umožňujú cyklistom existovať v mnohých z bulvároch mesta. Zdieľanie systému "kolies" s automatizovanými stanicami bolo založené v roku 2010.

 

35000 miest je kapacita Stade Chaban-Delmas štadiónu v Bordeaux. Konali sa tu aj na majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1938 a 1998, rovnako ako Rugby World Cup 2007. V roku 2001 bol premenovaný na počesť dlhoročného starostu mesta Jacques Chaban-Delmas, predtým známeho ako Stade du Parc Lescure. Nový štadión sa bude otvárať v roku 2015 a má nahradiť štadióne Chaban-Delmas. Bude mať kapacitu 42.500 ľudí. Štyri z týchto miest (Lyon, Lille, Nice a Bordeaux) budujú kvôli šampionátu 2016 úplne nové štadióny a v mestách Paríž a Marseille sa rekonštruujú už existujúce... Inak, Bordeaux je aj domov jedného z najsilnejších kriketových tímov vo Francúzsku a sú aktuálne majstri juhozápadnej ligy.

Pôsobili v meste Bordeaux okrem iných aj tieto osobnosti
Decimus Magnus Ausonius (c. 310-395), rímsky básnik a rečník
St Paulinus z Nola (354-431), pedagóg, náboženský učiteľ
Edmond de Caillat (zomrel c. 02. 1316) Gaskoňský rytier bojujúci v Škótsku
Richard II Anglicka (1367-1400), kráľ
Michel de Montaigne (1533-1592), esejista
François Bigot (1703-1778), posledný "Intendant" Nové Francúzsko
Bertrand Andrieu (1761-1822), rytec
François Mauriac (1885-1970), spisovateľ, laureát Nobelovej ceny
Yvonne Arnaud (1892-1958), herečka
Albert Pitre (1848-1928), neurológ
Jean Anouilh (1910-1987), dramatik
Georges Antoine Pons Rayetova (1839-1906), astronóm, objaviteľ hviezd Wolf-Rayet, a zakladateľ observatória Bordeaux.
Odilon Redon, maliar
Jacques Ellul (1912-1994), sociológ, teológ, kresťanský anarchista
René Clément (1913-1996), herec, režisér, spisovateľ
Danielle Darrieux (nar.1917), herečka
Jean-Jacques Sempé (narodený 1932), karikaturista
David Diop, básnik
Lucenzo (narodený 1983), spevák
Florent Serra, tenisový hráč
Wilfried Tekov, futbalista
Christine Barbe, vinár a ďalší...


Decimus Magnus Ausonius

Decimus Magnus Ausonius (310 -395) bol rímsky gramatik a básnik, jeden z popredných vzdelancov 4. storočia.
Ausonius pochádzal z galského mesta Burdigala (dnes Bordeaux), z rodiny významného lekára gréckeho pôvodu. Jeho matka patrila ku galskej aristokracii. O jeho výchovu sa postarali teta a babička z matkinej strany, obe menom Aemilia. V rokoch 320-328 bolo Ausoniovi umožnené študovať v centre vtedajšej Galie, meste Tolosa (dnes Toulouse), kde sa zaoberal predovšetkým gramatikou a rétorikou. Po dokončení štúdií sa vrátil do rodného mesta, kde sa istý čas venoval kariére právnika, ale neskôr sa priklonil k povolaniu gramatika. Roku 334 si v Buridgale otvoril rétorickú školu. Jeho najslávnejším žiakom sa stal Paulinus z Noly, budúci biskup a literát.
Ausonius si získal svojim vyučovaním taký veľký ohlas, že bol roku 364, 30 rokov po otvorení svojej školy, povolaný na cisársky dvor, aby sa stal osobným učiteľom budúceho cisára Gratiana, syna cisára Valentiniana. Za jeho činnosť na dvore sa dostalo Ausoniovi množstvo pôct, okrem iného i konzulská hodnosť, ktorá mu bola udelená roku 379. Roku 375 sa učenec zúčastnil na výprave proti Alamanom a získal v nej ako korisť suébske dievča menom Bissula, ktorej neskôr venoval jednu zo svojich básní.
Po zavraždení cisára Gratiana roku 383 sa Ausonius stiahol do úzadia na svoje statky v okolí domovskej Burdigaly. Tieto miesta údajne súhlasia s dnešnou oblasťou Château Ausone, ktorá je pomenovaná po ňom. Je možné, že na konci svojho života sa Ausonius stal kresťanom. Zomrel roku 395.

Decimus Magnus Ausonius je autorom početných, prevažne veršovaných skladieb, ktoré sú súhrnne známe pod menom Opuscula (Dielka). Hoci bol Ausonius-básnik svojimi súčasníkmi vychvaľovaní, dnes pôsobia jeho verše trocha fádne a neoriginálne. Zdá sa, že neskorá antika dávala prednosť iným kvalitám ako originalite – u Ausonia sa prejavuje vysoká miera sofistikovanej učenosti a vyumelkovanosti.

Z Ausoniových básní sú najvydarenejšie tri skladby: Parentalia, venovaná pri príležitosti sviatku zosnulých rodinným mŕtvym, Mosella, epillion ospevujúci rodný kraj (mimo iné sa v ňom Ausonius zmieňuje o rozsiahlych vinohradoch v oblastí Bordeaux, je to dôkaz., že už v rímskej dobe išlo o významný vinársky región) a Bissula, venovaná Ausoniovej germánskej otrokyni. Časť súboru básní má podobu poetických jazykových hier. Poéma Oratio (Reč) je písaná napríklad tým spôsobom, že prvé slovo verša je jednoslabičné, druhé dvojslabičné atď. Do tejto skupiny poézie, ktorá si počas neskorej antiky získala medzi vzdelanými vrstvami veľkú popularitu, patrí aj jeden príklad centonu, teda básne poskladanej úplne z veršov vybratých z iných básnických diel. Ausonius použil pre svoje Cento nuptialis (Svadobné cento) básne vybraté z Vergília. Verše z veľkého klasika sú pritom použité tak, že vzniká báseň odlišného významu, popis svadobného veselia vrcholiaceho defloráciou nevesty. Báseň srší paródiou na klasickú literatúru, podobne ako z mnohých ďalších Ausoniových dielok.
Ausoniovu literárnu tvorbu možno charakterizovať ako príklad básnictva, ktoré sa pestovalo medzi vzdelanými vyššími vrstvami ríše. Vyniká učenosťou a umeleckou prepracovanosťou, ktoré vyplývajú z kvalitného vzdelania, ktoré sa rímskej aristokracii dostávalo a ktoré v styku s príslušníkmi tej istej vrstvy prirodzene rezonovalo. Samotné písanie básní a znalosť rímskej klasickej tvorby patrila do okruhu znalostí rímskej smotánky a podobne je to i s paródiou klasického vzdelania, ktorá sa objavuje nielen v Ausoniovom centone. Básnikova tvorba detailne popisuje život rímskej aristokracie - báseň Ephemeris (Záznamnik) popisujúcu typický deň cisárskeho úradníka alebo Gratiarum actio (Ďakovná reč), ktorá je typickou oslavnou rečou určenou cisárovi -, čo ale zaráža, úplne sa vyhýba pálčivým otázkam doby, akoby nejestvovali. Pre Ausonia pohybujúceho sa v najvyberanejšej spoločnosti i na cisárskom dvore je svet prekvapivo idylický, je takpovediac básnickou hrou, podobne ako jeho centony. Netýka sa ho pohyb barbarov na hranici impéria, chudobnenie nižších vrstiev a pustnutie miest ani pozvoľný hospodársky úpadok provincii. Je ťažké stanoviť, do akej miery ide o postoj rímskej nobility ako skupiny a do akej miery ide o básnikov osobný postoj, ktorý nesúvisí s pohľadom rímskych vyšších vrstiev na vlastnú dobu.

St Paulinus z Nola (354-431)

Paulinus z Nola, Meropius Anicius Paulina, sa narodil okolo 354 v Bordeaux , zomrel 22 júna 431 v Nola, Taliansko, bol rímsky senátor, ktorý konvertoval ku kresťanstvu a stal sa mníchom. Paulinus študoval rétoriku a poetiku slávneho básnika Ausoniusa. Bol zvolený za biskupa z Noly v roku 409.
Sviatok: 22.júna v rímsko-katolíckej cirkvi 23.januára v pravoslávnej cirkvi.

Meropius Pontius Paulinus sa narodil ca. 352 v Bordeaux. Bol z významnej senátnej rodiny s majetkami v Aquitaine, severnom Španielsku a južnom Taliansku. On bol vzdelávaný v Bordeaux, kde jeho učiteľ, básnik Ausonius, tiež sa stal jeho priateľom. V určitom okamihu počas svojho detstva urobil návštevu svätyne svätého Felixa na Nola pri Neapole.
Jeho normálnu kariéra ako mladého člena senátnej triedy netrvalo dlho. V roku 375 cisár Gratian nasledoval jeho otca Valentinianusa. Gratian Paulinus suffect konzul v Ríme cca. 377, a menoval ho guvernérom južnej talianskej provincie Campagna cca. 380-1, ale v 383 Gratian bol zavraždený v Lyone, a ca. 384 Paulinus sa vrátil do Bordeaux. Tam sa oženil so španielskou kresťanskou ženou menom Therasia. Paulinus sám sa stal kresťanom a bol pokrstený ca. 389 biskupom Delfín z Bordeaux. Čoskoro potom on a jeho manželka sa sťahovali do ich panstva v Španielsku. Keď stratili ich prvé dieťa, chlapec, len osem dní po pôrode, pár sa rozhodol žiť náboženský život.
V roku 393 alebo 394, po nejakom odpore od Paulina, bol vysvätený na Presbytera na Štedrý deň od Lampius, biskupom v Barcelone. (To bolo podobné tomu, čo sa stalo s Saint Augustinom, ktorý bol vysvätený proti jeho vôli v rok 391 davom spolupracuje s biskupom Valeriusom v severnej Afrike mesta Hippo Regius.) Avšak, tam je nejaká debata ako a či vysvätenie bolo kánonické, pretože sa mu dostalo vysvätenoa "na skok" (na Saltum).
Paulinus odmietol zostať v Barcelone a neskôr na jar 395 sa on a jeho manželka presťahovali zo Španielska do Nola v Campagna, kde zostal až do svojej smrti. Paulinus získal premenu na základe svätého Felixa, ktorý bol pochovaný v Nola, a každý rok napísal báseň na počesť svätca. On a Therasia tiež prestavali kostol pripomínajúci St Felix. Počas týchto rokov sa Paulinus zaoberá značne písomnému dialógu so svätým Hieronymom okrem iného o kláštorných témach.
Therasia zomrela medzi 408 a 413  rokom a krátko nato Paulinus dostal biskupské svätenie.
Paulinus zomrel v Nola dňa 22. júna 431. Nasledujúci rok Teodot Urán písal jeho De obité Paulini, správu o smrti a charaktere svätca.

i Gigli di Nola, Paranza Trinchese guardate che applauso da brivido!!

http://www.youtube.com/watch?v=a8Cu-0elqh4

Vplyv
Už počas svojho guvernérstva si Paulinus vyvinul záľubu v 3. storočí mučeníka Félixa z Noly. Felix bol menší svätý miestneho významu, záštitou ktorého bol hrob postavený v miestnom pohrebisku v Cimitile, len kúsok od mesta Nola. Ako guvernér, Paulinus si rozšíril cestu do Cimitile a postavil rezidenciu pre cestujúcich; bolo to na tomto mieste, kde sa Paulinus a Therasia usídlili. Neďaleko bol počet malých kaplniek a aspoň jedna stará bazilika. Paulinus prestaval komplex a budoval úplne novú baziliku Felixovi a nastalo zhromažďovanie sa malej kláštornej komunity. Paulinus napísal ročnú pieseň (natalicium) na počesť svätého Felixa pre sviatočný deň, kedy procesie pútnikov boli na svojom vrchole. V týchto kostolných piesňach môžeme pochopiť osobný vzťah Paulinusa, ktorý cítili medzi sebou, on a Felix, jeho obhajca v nebi. Jeho poézie z počiatku 5. storočia majú vyšperkovanosť štýlu, ktorý klasicisti z 18. a 19. storočí našli a odmietli ich ako dekadentné, aj keď Paulinusove básne boli pokladané v tej dobe a používané ako vzdelávacie modely.
Veľa listov písal aj dostával Paulinus od svojich súčasníkov, vrátane Ausonius a Sulpicius Severus v južnej Galie, Victricius Rouene v severnej Galii a Augustin v Afrike, ktoré sú zachované. Aspoň jeden z listov od Ausoniusa viedlo k špekulácii, že Paulinus môžno bol homosexuál, aj keď tento výklad nie je podporovaný ďalšími životopiscami.
Paulinus môže byť nepriamo zodpovedný za Augustínovo Vyznanie: Paulinus napísal Alypius, biskupovi Thagaste a blízkemu priateľovi svätého Augustína, žiadajúc o jeho obrátenie a nástup do asketického života. Alypiusova autobiografická odpoveď neprežije; St Augustina odpoveď na tento dotaz je "Vyznanie".
Okolo 410 Paulinus bol vybraný biskup z Nola. Rovnako ako rastúci počet šľachticov v neskorých 4. a začiatku 5. storočia, ktorí vstupujú do duchovenstva, skôr než začínali obvyklú administratívnu kariéru v cisárskych službách, Paulinus strávil veľkú časť svojich peňazí na svoju zvolenú cirkev a mesto.
Vieme o jeho budovách postavených na počesť svätého Felixa z literárnych a archeologických dôkazov, najmä z jeho dlhého listu Sulpicius Severus popisujúcom usporiadanie stavby a jej výzdoby. Ten obsahuje podrobný opis apsida mozaiky nad hlavným oltárom a dáva text kladený na stenu pod obrázkom. Tým, že vysvetlí, ako má v úmysle, aby návštevníci pochopili obraz nad oltárom, Paulinus dal vzácny vhľad do zámerov patróna umenia v neskoršej Ríši.
V neskoršom živote Paulinus, vtedajšia vysoko uznávaná cirkevná autorita, sa zúčastnil viac cirkevných synódy skúmajúcich rôzne cirkevné spory času, vrátane Pelagianismu.
St Paulinus zomrel 22. júna 431, v Nola.
Pozostatky
R 800 Lombardský princ Benevento odstránil Paulinusove kosti ako relikvie. Od jedenásteho storočia odpočívali v kostole svätého Vojtecha, teraz Saint Bartolomeja, na ostrove Tiber v Ríme; V roku 1908 pápež Pius X dovolil, aby boli preložené do novej katedrály v Nola, kde boli prenesené 15. mája 1909. Kosti sa teraz nachádzajú v malom sicílskom meste Sutera, kde mu venujú sviatok, a koná sa sprievod za svätca na Veľkú noc každý rok.

Moderná Oddanosť sv. Paulinusovi
Ľudia aj v modernej dobe v Nola a okolitých regiónoch zostali oddaní St. Paulinusovi. Jeho sviatok sa slávi každoročne v Nola v "La Festa dei Gigli" (sviatok ľalie), v ktorom Gigli, niekoľko veľkých sôch na počesť svätca, sú umiestnené na nosidlách a sú nesené na ramenách veriacich okolo mesta. V Spojených štátoch sú potomkovia talianskych prisťahovalcov z Noly a Brusciano pokračuje v tradícii, v Brooklyne a inde.

Video festival 001.AVI gigli di nola a giffoni vale piana

http://www.youtube.com/watch?v=dlOEb6_bUts

St Paulinus a barbari, história a legenda
Pôvod sviatku Gigli (La Festa Dei Gigli) je v príbehu pápeža Gregora Veľkého, ktorý, aj keď nie celkom potvrdený z historických prameňov, je načasovaný na odkazy. Príbeh potom, ako sa zdá, bol primerane vierohodný, je nepochybne obklopený "aurou legiend, ktoré pomáhajú obohatiť" neodolateľné čaro festivalu.
Sme v roku 410 n.l. a mesto Nola vidí príchod Gótov pod Alaric, potom, čo plienili Rím, napadli Campaniu. Barbari priniesli smrť a ničenie, rabovanie majetku a únosy mladších a silnejších ľudí, ktorých deportovali do Afriky a použili ich ako otrokov. Zranení ľudia mesta sú zhromaždení okolo svojho biskupa Paulina, ktorý bol menovaný práve rok predtým za biskupa Noly a bol milovaný jeho krajanmi pre jeho veľkú lásku, mníšsky život a vedeli, že sa zbavil všetkých svojich majetkov pre dobro mesta.
Šokovala ho devastácia a na všetkých hlboko zapôsobil príbeh mladej vdovy, ktorej jediné dieťa uniesli barbari, Pauline sa rozhodol ponúknuť sám seba a všetky veci z jeho kostola na vykúpenie všetkých unesených. Útočníci boli radi, že dostali výkupné, no samozrejme, deportovali do Afriky aj svätého Paulina spolu so všetkými ostatnými.
Už Barbari zničili a okradli mesto a preto sa stalo aj terčom posmechu, lebo bolo zbavené aj svojho milovaného patróna a na obyvateľov spadla vlna najhlbšieho zúfalstva. Výnimočné vlastnosti tohto Paulina netrvali dlho, no nastali: V Afrike ako otrok, udivil svojich väzniteľov svojou činnosťou, na tú dobu pôsobil ľudsky a zázračne: ochraňoval vyhnancov proti ostatným, pokorný bol voči tyranom, mal dar prinášať pokoj a vyrovnanosť všade a transformovať neplodnú púšť sŕdc na úrodnú pôdu. Jeho väznitelia rozpoznali veľkosť znamenia uneseného a jeho pravú identitu a rozhodli sa uvoľniť ho aj so všetkými svojimi spoločníkmi v nešťastí a vrátili ho domov s veľkými poctami.
Správa o návrate Paulina a iných unesených z Nola sa rýchlo rozniesla do širokého okolia a všetci chceli privítať svojho milovaného biskupa a svojich unesených príbuzných na pobreží, kde mala priplávať s nimi loď. Zorganizoval sa obrovský sprievod, v ktorom každý nosil to málo, čo zostalo, ako znamenie radosti a Deň vďakyvzdania: plody svojej práce, rovnako aj nástroje použité na ich výrobu, ale predovšetkým kvety so zapálenými sviečkami (čiže v dialekte, z toho vznikol pôvod názvu "ľalie").
Odvtedy každý rok návrat biskupa bol spojený s veľkými oslavami, počas ktorých šli veriaci vítať so svojim biskupom loď vo veľkom sprievode, ktorý kráčal so sviečkami a fakľami a každoročne bol väčší a väčší, až sa stal v priebehu storočí sviatok Gigli taký, aký ho dnes poznáme.

Inno a San Paolino da Nola

http://www.youtube.com/watch?v=sS4QZF1VNcQ

História sviatku GIGLI (ĽALIE)
Festa dei Gigli pripomína návrat San Paolina (Saint Paulinus), biskupa z Noly, potom, čo bol predaný do otroctva v severnej Afrike a zachránil občanov Noly od rovnakého osudu. Po jeho návrate na lodi obyvatelia mesta ho privítali s ľaliami (Gigli v taliančine). Dnes tie ľalie sú zastúpené ôsmimi obrými (25 m vysoká, 2500 kg vážiaca), drevenými vežami nesenými tímami mužov na svojich pleciach. Na vrchole jednej veže je tiež loď, čo predstavuje vracajúceho sa San Paolina späť do Nola.
Udalosti
Sviatok sa koná v mesiaci jún (s prípravami sa začína niekoľko mesiacov vopred), ale hlavná udalosť je na prvú nedeľu po (alebo) 22. júna. V ten deň, začína okolo 9 hodiny, každý z deviatich Gigli (tímy s 8 vežami plus 1 loď) začnú dlhý sprievod hudobné, tanečné, koncertné skupiny z rôznych štvrtí mesta na námestí Piazza del Duomo v centre mesta. Všetci sa tam okolo poludnia, kedy biskup žehná davu a Gigli a San Paolinove ostatky. K dispozícii je krátka pauza v činnosti (pre Riposo, samozrejme!) od 2 do 4 hodiny, kedy začne kráčať mestom široký sprievod, ktorého slávnosť končí neskoro večer.
Oficiálny rozvrh (v taliančine): www.meridies-nola.org/festagigli/festagigli.html
Podrobný opis udalostí, vrátane popisu trasy sprievodu (taliansky): www.giglidinola.tv/site/festa_attuale.html
pozrite sa aj archív
http://web.archive.org/web/20060506114321/http://www.giglidinola.tv/site/festa_attuale.html

i Gigli nell'UNESCO - Inno a San Paolino (Fanfara e Voci Giglianti)

http://www.youtube.com/watch?v=yVRBXOdZiiI

(* 11. október 1885, Bordeaux – † 1. september 1970, Paríž) bol významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu. Požadoval prísnu politickú spravodlivosť, obhajoval kolonizované národy. V roku 1952 získal Nobelovu cenu..

François Mauriac sa narodil ako najmladší z piatich detí v zámožnej rodine bankára. Nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a od tej doby sa o deti spolu s matkou starali starí rodičia. Matka bola veľmi zbožná katolíčka, Françoisa preto ako sedemročného poslali do školy Mariánskeho rádu (Collège de Grand-Lebrun) na predmestí Bordeaux. V Bordeaux pokračoval aj v univerzitnom štúdiu, ktoré zakončil v roku 1905. V roku 1906 prišiel do Paríža, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na École Nationale des Chartes, kde ho prijali v roku 1908. Príliš dlho však na škole nevydržal - po niekoľkých mesiacoch z nej odišiel na základe pevného rozhodnutia, že svoj život zasvätí literatúre.
Svoje prvé dielo, básnickú zbierku Les mains jointes (Zopäté ruky) vydal hneď v nasledujúcom roku (1909), ďalšiu zbierku básni Adieu à l'adolescence (Zbohom dospievanie) v roku 1911. Potom sa už zameral skôr na prózu. Jeho románový debut L’Enfant chargé de chaînes (Zviazané dieťa) vyšiel v roku 1913. Mauriac si osvojil typický štýl písania, veľmi poetický a sugestívny. Jeho rané práce patria súčasne do obdobia jeho osobnej mladistvej spirituálnej krízy, kedy trpel pocitom, že kresťanské duchovné zameranie človeka je potlačujúcim faktorom prirodzených ľudských potrieb, preto zobrazujú predovšetkým boj medzi citmi a rozumom, respektíve túžbou a zodpovednosťou vnútri človeka. Táto téma sa stáva ústrednou problematikou Mauriacových diel aj do budúcnosti, avšak už v oveľa hlbšom rozmere.

Počas prvej svetovej vojny bol Mauriac povolaný, aby slúžil na Balkáne ako príslušník Červeného kríža. V roku 1922 vydal ďalší román Le baiser au lépreux (Bozk malomocnému), ktorý bol jeho prvým výrazným úspechom. Ďalšie Mauriacove práce boli síce odmietnuté pravým krídlom katolíckych kritikov, novelu Thérèse Desqueyroux(Tereza Desqueyrouxová) 1927 prijali čitatelia aj ostatná kritika nadšene, označila ju za historicky najlepší francúzsky román. Kniha vychádza zo skutočnej udalosti. Mladá manželka začína postupne nenávidieť svojho manžela, hrubého statkára a nakoniec ju jej nenávisť doženie k jeho vražde. Román zobrazuje nepokoj a nenaplnenie človeka, núteného žiť v provinciálnom prostredí, obmedzenom množstvom predsudkov, vrátane sexuálnych. Dielo vo svojom hlavnom posolstve obsahuje autorovu tradičnú tému hriechu a vykúpenia, respektíve obhajobu človeka, ktorý sa síce jednoznačne previnil, ale jedinečnosť jeho osobnej citovej a morálnej skúsenosti zostáva vonkajšiemu svetu pri jeho posudzovaní skrytá, hoci je hlavným a jediným skutočným jeho obrazom vo vzťahu k etickému kódexu.
V júni 1933 ho prijali do Académie Français. V tom čase písal pre parížsky denník Le Figaro, kde pravidelne uverejňoval svoje články, v ktorých upozorňoval na hrozbu nastupujúceho fašizmu. Tridsiate roky boli súčasne obdobím, kedy písal aj divadelné drámy, ktoré boli uvádzané s pomerne slušným úspechom v Comédie Française (napr. jeho prvá dráma Asmodée dosiahla v rokoch 1937 - 1938 sto repríz. V roku 1941 vydal pravdepodobne svoje najvýznamnejšie dielo, román La Pharisienne (Farizejka). V priebehu druhej svetovej vojny aktívne spolupracoval s La Résistance - hnutím, v ktorom pôsobilo mnoho spisovateľov, odmietajúcich okupáciu Francúzska. Mauriac bol veľkým prívržencom hlavného predstaviteľa francúzskej zahraničnej armády generála Charlesa de Gaulla (neskoršieho francúzskeho prezidenta). Po vojne podporoval jeho politické ambície a predovšetkým jeho protikoloniálnu politiku (v roku 1964 o ňom napísal rozsiahlu biografickú esej). V roku 1952 vydal François Mauriac ďalší vynikajúci román Galagai a súčasne získal Nobelova cena za literatúru. O šesť rokov neskôr ho De Gaulle vyznamenal Veľkým krížom čestnej légie. Od začiatku päťdesiatych rokov písal Mauriac pravidelne každý týždeň novinové stĺpčeky (nazývané Bloc-notes), ktoré si získali veľký ohlas. Koncom päťdesiatych rokov ich začal spracovávať knižne, aby neskôr vyšli v dvoch zväzkoch ako Le Nouveau Bloc-notes (1958-1960) a (1961-1964). Jeho práca v šesťdesiatych rokoch sa okrem toho obmedzuje už takmer len na písanie spomienok, ktoré zahŕňajú aj filozofické a politické úvahy. François Mauriac zomrel v Paríži 1. septembra 1970, pochovaný bol na cintoríne vo Vémars, kde v posledných rokoch pred smrťou žil.

Tvorba
Dielo Françoisa Mauriaca je významné predovšetkým tým, že autor patrí medzi tradičných románopiscov, pre ktorých viditeľný svet neprestal existovať, ktorého hrdinovia sú ľudia s dušami v duchu kresťanského pohľadu, spisovateľ, osobujúci si základné právo na komentár, teda na vyjadrenie svojich názorov. Jeho apológia človeka je vlastne schopnosťou videnia zárodočného jadra ľudskej podstaty, ktorá - akokoľvek obrastená pokrivenými vetvami predsudkov, zvykov, primárneho egoizmu a archetypov - nesie všetku ťažobu citového a morálneho rozporu života.
Anglický spisovateľ Graham Greene, ktorého Mauriac obdivoval (obdiv bol vzájomný, rovnako ako boli príbuzné aj ich ústredné témy) a považoval ho za najväčšieho moderného románopisca, o ňom napísal: Udalosti v románoch F.Mauriaca jeho hrdinov obyčajne nemenia (čo je skutočnosť, ktorú romantické nepravdy nepoznajú), ale odhaľujú ich vnútro postupne s nesmiernou jemnosťou.
Jeho morálne a náboženské cítenie sa od bežného diametrálne odlišuje - nenarazíte u neho na falošný predpoklad či na konvenčnú postavu. So sympatiami ukazuje spirituálnu podstatu človeka, skrytú pod vrstvou deštruktívneho sebectva a falošnej ľútosti. Pokrytec predsa nemôže žiť večne, bez toho, aby na neho nemali vplyv názory, ktoré vyznáva. V Mauriacovom diele má miesto irónia, nie satira.
Keby bol Pascal písal romány, bol by použil práve túto metódu a tento tón.
Mauriacove dielo obsahuje takmer 60 titulov (románov, divadelných hier, esejí, filozoficky ladených biografií, polemík a politických úvah pamätí, takisto súbory novinových článkov a knihy spomienok).

Odkazy na zaujímavé weby, zdroje a informácie
http://www.eclats-de-mots.fr/category/coups-de-coeur-geographiques/bordeaux
http://www.eclats-de-mots.fr/category/coups-de-coeur-geographiques/page/2
http://cs.wikipedia.org/wiki/Arrondissement_Bordeaux?oldid=10136975
http://www.eclats-de-mots.fr/category/coups-de-coeur-geographiques
http://eruner.deviantart.com/art/Lone-wolf-Paladin-216976794
http://www.ngw.nl/heraldrywiki/index.php?title=Bordeaux
http://www.martyjemison.com/bordeaux_bike_tour.html
http://www.bambus-altan.cz/bambusove-kmeny
http://en.wikipedia.org/wiki/Bordeaux
http://iopscience.iop.org/1367-2630/15/2/025041/article
http://www.eclats-de-mots.fr/category/coups-de-coeur-geographiques/page/2
http://www.lacotedebeaute.info/article/phare-de-cordouan---soleil-en-mer,51.php

 


Moje
webové stránky 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu


by Cezmín roku Pána 2011 http://cezmin.wz.sk