Odkaz na celú
reláciu v rádii REGINA:
http://213.215.116.181:8000/file/www/portal/auto_relID_344-20090315110000.mp3

.

  
   

Expedícia CB
rádioamatérov "Ďumbier"
  Ľubo
Trebišov a Roman Komárany  
http://www.youtube.com/watch?v=kjyZ8y95ekA





Ozónová diera nad
Ďumbierom alebo "Mrazená chmeľová polievka“
počas svätojánskej noci
O tom, ako sa dá
srdcom a mysľou prežiť výstup na kopec, pobyt na
ňom s CB vysielaním do dolín a zostup s cestou domov,
hovorí písané SLOVO. Prečítajte si víťazný opis
zážitkov expedičníkov z východného Slovenska o Jánskej noci
na Ďumbieri.
Napadlo ma uskutočniť expedíciu na Svätojánsku
stovku a prelet svätojánskej mušky z Ďumbiera
(2045 m.n.m.). Stalo sa.
Nastal deň „D“ 21. 6. 2003. O jednej hodine po
polnoci som sa vydal na cestu do Komáran, odkiaľ
sme vyrazili o tretej hodine rannej a nabrali kurz
Trangoška (248 km). Pred siedmou sme dorazili na
parkovisko a po krátkom doplnení kalórií
nahadzujeme batohy na plecia. Pri teplote +7°C sa
vydávame údolím popod Jaskyňu Mŕtvych netopierov k
chate M. R. Štefánika (1740 m.n.m.). Začali
etapovité postupy. Zo začiatku sme napredovali v
úsekoch 100-150 metrov, no ako sa reliéf terénu
menil, tak aj naše prekonané vzdialenosti sa
postupne skracovali na 10-20 metrov. Tak to šlo až
po chatu. Čím vyššie sme sa dostávali, tým viac sa
zdalo, že naše 40 kg batohy sú ťažšie. Konečne
pred obedom dorážame na chatu. Silný nárazový
vietor nám bráni v obdivovaní krásnej scenérie
prírody. Aj keď je viditeľnosť výborná, vietor nás
nahnal do chaty.
Po hodinovej pauze opäť zaťažujeme plecia a
vydávame sa na cestu. To nás už morálne podporuje
Jožko Železnô z Chopku (2024 m.n.m.), s ktorým
udržujeme spojenie pomocou ručky. Dorážame k
smerníku a dozvedáme sa, že na vrchol máme ešte
asi 50 minút. Bohužiaľ, neskôr sme zistili, cesta
k vrcholu nám trvala viac ako 150 minút.
Roman fučí pod nákladom presne tak ako ja. Aby som
mu to uľahčil, pokúšam sa vtipkovať: „Roman, čo
pašuješ na
Ďumbier v ruksaku?“
-„Čo nevidíš? 80 kilovú svätojánsku mušku. Čím som
vyššie, tým je ťažšia!“ Približne 200 metrov od
vrcholu - vidíme už i dubový dvojkríž -
spozorujeme svišťa tatranského. Chvíľu ho
pozorujeme v jeho domácom prostredí a ako inak,
rozložím sa, vytiahnem fajku mieru... a počujem:
„Že ti to tak chutí!“ – „Nuž... chutí. Keď sme tak
vysoko musím si zapáliť a zaplátať ozónovú
dieru!“- oznamujem mu a labužnícky vypúšťam dym z
cigarety.
Postupujeme ďalej. Posledné metre sú najťažšie. Aj
naša Rikina - Šmudla jedna expedičná - pachtí,
hoci má štyri nohy a je bez batoha. Konečne
nastáva VÝDYCH a v duchu plesanie: „Hurá!
Dokázali sme to!“


Skladáme náklad a robíme rekognoskáciu terénu
stojac pod našim slovenským dvojkrížom. Milióny
rokov sa tvarovala krása na ktorú hľadíme v nemom
úžase. Roman dokonca „tromi očami“, dvoma svojimi
a jedným z kamery. Pokocháme sa nádhernou
scenériou našich veľhôr, ale silný nárazový vietor
asi 70 km/h, nízka oblačnosť, chlad a čas
zostávajúci do začiatku súťažného vysielania nás
nútia k zrýchlenej činnosti. Rozbaľujeme stan,
prekrývame ho plachtou a ihneď kotvíme zaťažiac ho
množstvom kameňov. Nastáva problém.


-Ako postaviť anténu v takom silnom vetre a
zabezpečiť ju? – Roman zauvažuje nahlas. Nakoniec
anténa stojí, ale bez ukotvenia. Vietor ňou
nebezpečne lomcuje a ohýba ju. V duchu sa modlíme,
aby do rána vydržala a nepoškodila sa. Napájame
PSW meter a čuduj sa svete, bez ladenia máme ČSV
1:1,1. Podarilo sa nám urobiť spojenie s Orlom
Vranov a aby sa zlepšila nálada pýtam sa Romana:
-„Vieš ako poznať lietajúceho zajaca?“
Samozrejme nevedel.
-„Tak, že má na chrbte orla.“ - Ale nie "Orla
Vranov", ktorý pachtí pod Panskou Javorinou!“ -
dodávam. Je 19:45, rýchlo skočíme do stanu,
roztiahneme spacáky, urobíme kontrolné spojenie s
exp. Makovica a čakáme na dvadsiatu hodinu. Po
prvej výzve o súťažné spojenie sa nám prihlásila
nesúťažná exp. Apollo. Robím spojenia a Roman
zapisuje. Pohľad do očí svedčí o radosti, len
vietor je teraz našou najvážnejšou hrozbou, jeho
nárazy sú také silné až sa natíska myšlienka
nedobrovoľnej zmeny nahláseného portejblu. Po
Romanovom vzdychu hovorím krátky príbeh.


-„Operátor CB sedí pri rádiostanici na Ďumbieri a
zrazu vojde pani Smrť s kosou, ale taká maličká,
tri a pol palcová. On vstane celý vystrašený a
vykríkne:
-„Ja chcem ešte žiť!“
-„Klídek! Nejdem za tebou. Idem za tvojou
rádiostanicou!“ - Vetrisko duje tak, len nás
uchytiť a uchytiť... Aj keď zavíja sťa svorka
vihorlatských vlkov, stanica aj anténa sú v
poriadku a my tiež. Spojenia pokračujú, blíži sa
22 hodín 40 minút a začína príprava na prelet
svätojánskej mušky. Škoda, mohli sme robiť súťažné
spojenia ďalších 40 minút. Končím ako hlavný
operátor a mikrofón preberá Roman Komárany.
Zaspávam, no nie nadlho. Prebral som sa vo chvíli
keď Roman vyšiel zo stanu úspešne odolávajúcemu
náporom vetra a skríkol:
-„Ľubo, sneží!“
-„No ešte aj toto...to...o!“ - Kedy vošiel do
stanu... neviem. O spôsobe odovzdania Svätojánskej
mušky sa dozvedám až ráno pri raňajkách v podobe
„chmeľovej polievky“, bohužiaľ zamrznutej (mrazené
pivo), ktorú sme museli roztápať nad ohníkom. Hmla
okolo umožňuje viditeľnosť do diaľky asi desiatich
metrov. Zišlo by sa nám oblečenie polárnej výpravy
ale hlavne rukavice.
Musím sa zasmiať, lebo mi prišiel na um vtip,
ktorý ihneď hovorím Romanovi. Idú dva ľadové
medvede po púšti a jeden vraví:
- „Tu musela byť hrozná kosa.“
-„Prečo si to myslíš?“ pýta sa druhý.
-„No... keď to tu tak posypali!“
Nebol to náš prípad, namiesto piesku sme mali
snehový poprašok a ľadové cencúle, ale poteší, keď
sa kamarát tak úprimne a od pľúc zasmeje. Vetrom
ošľahaná anténa je olepená 5-7 cm námrazou, ktorú
Roman dokumentuje fotením a nahrávaním na video.
Počas raňajok anténa spadla bez vážnejšieho
poškodenia, no jej pád sme nezaregistrovali, našli
sme ju spadnutú. Začíname baliť. Okolo ôsmej
hodiny prichádza prvý nadšenec a po ňom štvorica z
Moravy, ktorá je prekvapená z toho, že sme už na
vrchole a aj z prípitku, ktorým sme ich na vrchole
privítali. O jedenástej hodine berieme opäť batohy
na plecia a začíname po etapách zostupovať, keď
zrazu Roman zastaví a vyťahuje kameru. Hľadím
smerom kde zaostruje a vidím popásajúceho sa
kamzíka. Šťastena sa na nás usmieva, veď sem
chodia milovníci a ochranári veľa krát a nemajú to
šťastie stretnúť v jeden deň plachého svišťa a
kamzíka. Kocháme sa pohľadom na jeho majestátny
postoj v skalách. Po chvíli sa pozriem na nohy
svojho kamaráta a zažartujem: „Roman, skús vo
svojich botaskách poskočiť ako ten kamzík!“
Odmenou mi bol jeho úsmev pri balení kamery.
Pozorne hľadíme na zem a zvažujeme každý krok.
Dostávame sa na chatu kde sme odbremenení o 4,5 l
minerálky, potvrdíme denník, osviežime sa grogom a
poďho ďa-lej! Konečne máme za sebou najťažší úsek
zostupu končiaceho pod jaskyňou Mŕtvych
netopierov. Chvála Bohu, sme ešte živí. O
osemnástej hodine, melúc z posledných síl,
prichádzame k nášmu tátošovi, skladáme batohy a
prvé kroky bez záťaže vyvolávajú božský pocit
lietajúceho anjela. V tej chvíli mi hlavou
preletela myšlienka: extrémna námaha a maximálne
uvoľnenie pre desať súťažných spojení Jánskej
noci! Sme my ale blázni! Vzápätí mi v mysli
preleteli obrazy a videl som svišťa, kamzíka,
scenériu našich hôr, počul som vietor, ruch na
pásme... Jánska noc nie sú len spojenia...


Občerstvení vyrážame najskôr do Ráztoky (odkiaľ
pochádzam) a na 300 km cestu domov. Po prekonaní
vrcholu Čertovice Roman zaspal. Nedivím sa mu. Bol
to totiž jeho prvý vysokohorský výstup V BOTASKÁCH
(!) a naviac s takou záťažou. Skladám mu za to
hold, ktorý súčasne patrí aj Jožkovi Železnô za
morálnu podporu, dodával nám silu na prekonanie už
spomínaných prekážok a poveternostných podmienok.
Po príchode domov si Roman založí okuliare a
postaví sa na váhu. Pýtam sa ho čo robí a on
kľudne ako vždy odpovedá:
- „Vážim sa.“
-„A koľko vážiš?“
-„S okuliarmi osemdesiatdva kilov.“
-„A prečo s okuliarmi? Veď ty okuliare nenosíš.“
- „Lebo od únavy už nevidím na váhu bez
okuliarov!“ - Na konci púte za svätojánskou muškou
ma kamarát rozveselil.
Cesta z Komáran do Trebišova rýchlo ubehla aj
vďaka dobrej vôli môjho CB kamaráta.
Trangošská
dolina
Najfrekventovanejšia
výstupová trasa na Štefánikovu chatu je zelená
značka, vedúca Trangošskou dolinou. Súčasne je to
aj zásobovacia “cesta” horských nosičov, keďže na
chatu nevedie žiadna komunikácia zjazdná pre
vozidlá. Tento unikátny spôsob zásobovania je
ojedinelý nielen v Nízkych Tatrách, ale aj
široko-ďaleko mimo oblasti Tatier. Zelené
značkovanie od parkoviska na Trangoške vedie okolo
Informačného strediska národného parku popri
vodnom toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa
hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel
Náučného chodníka Ďumbierskym krasom
TRI NAJ... Z TRANGOŠKY
Na záver ešte tri naj... z chaty M. R.
Štefánika:
-Najťažší vynesený náklad z Trangošky 112
kilogramov.
-Najrýchlejší výbeh z Trangošky na chatu trval 24
minút.
- Najrýchlejší prechod z Donovalov na chatu trval
230 minút.
My sme prekonali výškový rozdiel 923 m so 40 kg
batohmi. Výstup trval 11 hodín a zostup 6 hodín.
(vrátane prestávok).
Vzdávam hold všetkým nadšencom CB vysielania z
kopcov, ktorí prekonávajú nielen rozmary počasia a
rôzne nástrahy prírody, ale dokážu ju aj
obdivovať, chrániť a hlavne prekonajú seba samých.
Súčasne ďakujem všetkým cébečkárom s ktorými sme
urobili úspešné spojenia
Dopočutia priatelia v budúcom ročníku Jánskej
noci!
Ľubo Kramla Trebišov

Štefánikova chata
http://hiking.sk/hk/ar/1055/trangoska_stefanikova_chata_dumbier.html





Moje
webové
stránky Cezmín: http://cezmin.wz.cz Vianoce: http://vianocesk.ic.cz Svadba: http://svadbask.unas.cz Bylinky: http://bylinky.czweb.org Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
Bábiky: http://svetbabik.czweb.org Slovania: http://slovania.czweb.org/
Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz Jánska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org Gloria
Polo: http://gloriapolo.czweb.org Moji
psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz Horné Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz Rádioamatérstvo :
http://cbrsk-chlebany.unas.cz/ Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné: http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk Webové stránky, ktoré som urobila iným
zdarma Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz Sedmičkári: http://rannisedmicka.ic.cz Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org [ Späť |
Obnoviť |
Dopredu
by Cezmín Slovakia2003cezmin.wz.sk/

|