wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov

Imro Šípok Partizánske

vl.m. Imrich Vražba

„DARUJ KRV, DARUJEŠ ŽIVOT“

 

Bronzová

Strieborná

Zlatá

Jánskeho plaketa

 27 krát daroval krv

Nejeden z nás sa už ocitol v situácii, keď mu visel život na vlásku, ako sa ľudovo hovorí ťažkému stavu na hranici života a smrti, už či pri autonehode, úraze v domácnosti, pri športe, prechádzke poľom, bicyklovaní, turistike a aj portejblovaní na vrcholkoch našich hôr. Je veľmi široká paleta situácií, kedy ide človeku o život, no pokiaľ sa nič nestane, málo koho napadne myslieť na to najhoršie – smrť a v tom lepšom prípade stratu zdravia preto, lebo niet v nemocnici vhodnej krvnej skupiny, akú človek po vážnom úraze potrebuje.

Z myšlienok strieborného darcu krvi, Imra Šípok

 Čo pre teba predstavuje darovanie krvi? Je to po 26 odberoch výnimočné alebo už samozrejmosť?

Keď človek príde po prvý krát do zamestnania, všetko sa mu zdá nové, úžasné a svoju prácu robí ako najlepšie dokáže. Dňami a rokmi pravidelne opakuje tú istú pracovnú činnosť, zdokonaľuje sa v nej a časom si tak zvykne, že sa pre neho i pre jeho okolie stáva „rutinou“ a samozrejmosťou - ZOVŠEDNIE. Keď človek po prvý krát daruje krv, všetko je nové, zaujímavé, cíti sa stredobodom pozornosti. Pravidelným odberom prichádza do známeho prostredia a už sa mu darcovstvo krvi môže javiť ako rutina a samozrejmosť, presne ako u človeka, ktorý robí svoju prácu a zdokonaľuje sa v nej. Zdanie však klame! U darcovstva to vôbec nie je tak. Darcovstvo totiž nie je rutina  a samozrejmosť vzhľadom k faktu, že za každou kvapkou darovanej krvi je niečí „odchádzajúci“ život. Tým, že krv darujem, inému človeku pomôžem žiť. KRV je totiž jediná tekutina, ktorá sa nedá nijako nahradiť a ani žiadnymi chemickými prostriedkami vyrobiť. Možno ju dostať iba darom od iného človeka. To nie je rutina a ani samozrejmosť. Každý život je jedinečnosťou a každú formu života ako jedinečnosť aj chápem a beriem.

 Aby darca získal bronzovú, striebornú, zlatú a platinovú Jánskeho plaketu, koľko odberov krvi musí absolvovať a koľko krvi predstavuje jeden odber?

Mám za sebou 27 odberov a po desiatich odberoch som získal bronzovú Jánskeho plaketu v roku 2000, po 20-siatich sa dáva strieborná, tú som získal 28. 11. 2003 a dostal som ju v Topoľčanoch, po 40-dsiatich odberoch je zlatá a po 80-desiatich odberoch krvi darca získa platinovú Jánskeho plaketu. Poznám jedného pána, ktorý daroval krv 107 krát. Jeden odber predstavuje 500 ml krvi a odber krvi trvá asi 5-10 minút.

 Prečo si sa stal darcom krvi? Kedy si po prvý krát daroval krv?

Po prvý krát som sa rozhodol daroval krv v roku 1991 v Brne, kde dom bol na základnej vojenskej službe. Moje humánne zmýšľanie, že všetko živé má právo na život, rast a obohacovanie tohto sveta sa vyprofilovalo už v detstve. Na základe toho som si vytvoril istý svetonázor a to sa stalo podstatou môjho rozhodnutia stať sa po celý svoj život darcom krvi. Pri prvom darcovstve som ani len netušil, že ju raz budem sám potrebovať. Stalo sa to po roku vojenčiny, keď ma po silnom záchvate odviezli do vojenskej nemocnice a za dva dni som bol prepustený z VZS s modrou knižkou v rukách. To, čo nasledovalo, bol doslova boj o život a zdravie. Keď mi ponúkli možnosť, aby som pri a po operáciách dostal svoju vlastnú krv a nebolo žiadne riziko, neváhal som a môj druhý odber krvi bolo darovanie krvi sebe samému, čiže mal som nachystanú svoju vlastnú krv na operácie ľadviny. Dva roky utrpenia a neistoty, ako to so mnou bude ďalej, boli dostatočným priestorom na plné uvedomenie si pravých hodnôt na tomto svete, mal som iba 21 rokov a celý život pred sebou. Ľadvinu mi zachránili, myslím tým jej funkčnosť na 70 percent. Moje prvé darcovstvo bolo z vlastného rozhodnutia pomôcť iným ľuďom a niekoľko ďalších bolo pre záchranu môjho zdravia pri operáciách. Dvadsať odberov krvi je už len pre záchranu iných ľudí.

 Daruješ krv iba v jednej a tej istej transfúznej stanici alebo aj niekde inde?

Ako som uviedol, po prvý krát som dobrovoľne daroval krv v Brne, potom v  transfúznych staniciach v Jihlave, Bratislave, Topoľčanoch, Trenčíne a teraz v Partizánskom.

 Za darovanú krv sa platí? Dostane darca aj nejakú odmenu od zamestnávateľa?

Iste sa i ty dobre pamätáš na časy po prevrate, kedy Slováci húfne chodili do Rakúska darovať krv, lebo tam sa za krv platilo a u nás bol notorický nedostatok krvi pre pacientov s vážnymi diagnózami, ležiacich v nemocniciach po celom Slovensku. Keďže som sa rozhodol DAROVAŤ svoju krv, tak ju darujem a nedávam si za to zaplatiť pri odberoch.

Darcovstvo sa pohybuje medzi hranicami etiky a morálky. Jánskeho plaketa je morálnym ocenením i etického cítenia, videnia a chápania. Je vrcholne neetické a aj nemorálne, keď sa iný človek alebo predstaviteľ firmy v ktorej darca krvi pracuje, správa k darcovi ako k človeku, ktorý si nezaslúži žiadnu pozornosť a ocenenie v bežnom ľudskom živote a nemá nárok na akúkoľvek finančnú odmenu, o úcte ani nehovoriac.

 Čo musíš urobiť pred darovaním krvi?

Niektoré pokrmy môžu ovplyvniť zloženie krvi tak, že ju nemožno použiť pre liečebné účely. 14 hodín pred odberom sa nesmú jesť žiadne tučné jedlá (maslo, mlieko, smotanu, syr, vajcia, tučné mäso, mäsové polievky, smažené jedlá, čokoláda, orechy a pod.). Taktiež nie je vhodné piť alkohol a nie je vhodné ani hladovať. Človek – darca môže vypiť šálku čaju, čiernej kávy, ovocnej šťavy so suchármi, netukovú žemľu, chlieb so zaváraninou a pod. Po odbere krvi je treba využívať dávku Ferronatu C.

 Aké vyšetrenia absolvuje darca krvi?

Okrem odmerania tlaku krvi, funkcie srdca, vyšetrenia moču sa robí hlbšie testovanie krvi proti infekčnej žltačke typu B a C, robia sa testy protilátok HIV, na syfilis, pečeňové testy atď. Je to kompletné vyšetrenie a človek má jasný obraz o svojom zdraví a hlavne pravidelne 4 x do roka.

 Ako často môže darovať krv muž a žena?

Muž môže darovať krv 4 krát v roku a žena 3 krát v roku. Žena môže darovať krv jeden rok po pôrode, ak nedojčí a nesmie darovať krv počas menštruácie a počas ťarchavosti.

 V dnešnej konzumnej dobe, keď každý podnikateľ hľadí človeka využiť na maximum za minimálnu mzdu, je pomerne bežným javom odmietavý postoj súkromných podnikateľov k darcom krvi, pretože počas darovania krvi ich zamestnanci nie sú v práci. Tento jav sa mne osobne nepáči z toho dôvodu, že ide o určitý druh podceňovania pravých hodnôt a ignorantstva k celospoločensky prospešným aktivitám ľudí ochotných pomáhať v núdzi. Stretol si sa aj ty s takýmto javom?

Určite a nielen ja. Napríklad: zamestnávateľ si dá do pracovnej zmluvy bod, v ktorom je uvedené, že každý zamestnanec, ktorý odrobí všetky dni mesiaca a roka bez práceneschopnosti, dostane nad svoju mzdu – podotknem, že u dnešných tzv. podnikateľov na Slovensku existuje zásadne minimálna, najnižšia mzda pre zamestnancov (česť výnimkám) mesačne 1000 korún navyše. Na otázku, či tisíc korún k minimálnej mzde dostane každý mesiac i darca krvi, keď 4 krát v roku bude darovať krv a tieto 4 dni teda nebude v zamestnaní, jednoznačne oznámil: „NIE!“- s dodatkom, že bude mať neodpracovaný jeden deň v mesiaci a 4 krát do roka po jednom dni, tak nemá žiadny nárok na tisíc korún navyše. Podnikateľ, majiteľ firmy, dostal od uchádzača o zamestnanie v jeho firme otázky: „Pán podnikateľ, keď budete havarovať na aute a budete odkázaný na mnou darovanú krv, koľko mi za ňu zaplatíte? Keď vaša manželka či vaše dieťa vážne ochorie a jeho život bude závisieť od mnou darovanej krvi, dáte mi tých tisíc korún, aby vám dieťa žilo? Podnikateľ stíchol, nepovedal ani slovo, vzal do ruky papier a dal uchádzačovi o zamestnanie v jeho firme pečiatku, že nevyhovuje podmienkam podniku. Uchádzač o prácu u firmy zostal naďalej nezamestnaným kvôli darcovstvu krvi a kvôli „trestu“ zamestnávateľa za darcovstvo (v podobe odmietnutej tisíckorunovej odmeny.) 

Pokiaľ viem, tak v nejakom dokumente darcu krvi existuje akési „heslo“ o tom, že podniky radšej zamestnávajú zdravých ľudí a darcovia krvi sú zväčša zdraví ľudia. U zamestnávateľa, o ktorom si práve hovoril, to iste neplatí.

Áno, uvedená myšlienka má presné znenie: „Každý podnik radšej zamestná zdravého človeka – darcu krvi!“ Máš pravdu, pre tohto podnikateľa a jemu podobných to určite neplatí. Sú i takí tzv. podnikatelia, ktorí neumožňujú svojim zamestnancom, predavačom v obchodoch, uplatniť si právo na teplú stravu jeden krát cez deň a stravu svojim zamestnancom vôbec nepreplácajú. Zamestnanci im to trpia, boja sa prepustenia. Ja osobne vyžadujem svoje práva, keď chcem plniť povinnosti poctivo a čestne a tak nepôjdem do štátneho podniku či súkromnej firmy pracovať, kde nemám zabezpečené základné pracovné podmienky a medzi ne v prvom rade patrí aspoň jeden krát cez deň teplá strava. V ľuďoch je zakorenený strach ozvať sa za svoje zákonom stanovené práva, chcú robotu za každú cenu a neuvedomujú si, aký to bude mať dopad na ich zdravie a to, že takýchto vydriduchov iba podporujú. Keďže trvám na plnení si zákonom stanovených povinností zamestnávateľa voči zamestnancovi, raz možno budem darovať krv tým, ktorí nemajú dobrú životosprávu u  tzv. podnikateľov. Ako som už uviedol, uchádzač o prácu u firmy zostal naďalej nezamestnaným: Prečo sú na riadiacich miestach - a nielen firiem - takýto nehumánni ľudia bez vedomia pravých hodnôt? Prečo sú vlastníkmi firiem ľudia bez morálnych zásad - priorít a svedomia (a to vraj žijeme v kresťansky orientovanom spoločenstve)? Prečo majú títo ľudia moc a rozhodujú o človeku takýmto spôsobom? Uvedená skúsenosť človeka vedie k tomu, aby bod po bode u zamestnávateľa preštudoval pracovné zmluvy s právami a povinnosťami „oboch strán“, pretože chce a bude darovať krv a má právo na teplú stravu jeden krát denne. Počínanie zamestnávateľa s odmenou tisíc korún zamestnancom za prácu bez práceneschopnosti považujem ja osobne iba za prostriedok zisku pre seba a svoju firmu, pretože u neho drú za najnižšiu plácu. Celospoločensky prospešná angažovanosť robotníka je u takého zamestnávateľ nežiadúca. Daruješ krv? Daruj, ale budeš nie odmenený, ale potrestaný! O morálnej a vecnej odmene zamestnanca u takéhoto zamestnávateľa nemôže byť ani len reč. U nás stále platí: „V kresťanskom Slovensku – po slovensky a nekresťansky.“ 

Má darca krvi aj nejaké výhody?

Zatiaľ, o čom viem, vlastník Jánskeho plakety nemusí u lekárov a v lekárňach platiť dvadsať korún v prípade ochorenia, ale i táto „výhoda“ má byť zrušená.  

Aké sú zákony a paragrafy o darcovstve krvi?

Počas dňa, v ktorom darca daruje krv, má nárok na voľno s náhradou mzdy podľa zákona č.13/1991 Zb.z., paragraf č.12 a vyhlášky č.18/1991. Podľa zákona 366/1999 Zb. z., paragraf 12, ods.10 má bezpríspevkový darca krvi nárok na odpočet zo základu dane za odber krvi (pričom toto zníženie za 1 odber krvi predstavuje 2000,-Sk). 

Čo povieš na záver rozhovoru?

Priatelia, „každá kvapka krvi oživuje a prináša život inému človeku a to nie je a ani nebude samozrejmosť.“ Darcovstvo je láska k životu, preto sa nebojte darovať svojou krvou život iným, tým, ktorí sú v núdzi. Nikdy neviete, kedy sa v nej ocitnete vy samí.

Blahoželám ti k striebornej Jánskeho plakete a ďakujem za rozhovor!  

Kosačka 

 

Stručná história Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca

1859 Bitka pri Solferine - Henry Dunant

1863 Medzinárodný výbor pomoci ranených

(od roku 1876 Medzinárodný výbor Červeného kríža)

Medzinárodná konferencia v Ženeve

Národné spoločnosti pomoci raneným

1864 Diplomatická konferencia - pôvodný Ženevský dohovor

1867 Prvá Medzinárodná konferencia Červeného kríža

1899 Prispôsobenie základných ustanovení Ženevského dohovoru z roku 1984 vojne na mori

1906 Revidovanie a ďalší vývoj Ženevských dohovorov z roku 1864

1907 Prispôsobenie základných ustanovení Ženevských dohovorov z roku 1906 vojne na mori

1919 Liga spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca

1928 Štatúty Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodného výboru Červeného kríža

(revidované v roku 1952 a 1986)

1929 Revidovanie a ďalší vývoj Ženevských dohovorov z roku 1906

Oficiálne uznanie emblému Červeného polmesiaca

Prijatie dohody o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami

1949 Štyri Ženevské dohovory:

I. O zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli

II. O zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojmých síl na mori.

III. O zaobchádzaní s vojnovými zajatcami

IV. O ochrane civilných osôb počas vojny

1965 Výhlásenie základných princípov:

1977 Dva dodatkové protokoly k Ženevským dohovorom z roku 1949

1986 Prijatý nový názov: Medzinárodné hnutie Čeveného kríža a Červeného polmesiac.

Pomôž sám sebe 

Jestliže každý z vás, kdo dostane tuto správu, ji pošle dál 10 lidem, můžete se vsadit, že zachráníme alespoň jeden život. Dejme tomu, že je čtvrt na sedm večer a vy jedete autem domů (samozřejmě sám) po nezvykle těžké práci. Jste opravdu unaven, není vám dobře a máte pocit marnosti. Náhle pocítíte v hrudi prudkou bolest, která se začne šířit do paže a až do spodní čelisti. Jste jen asi 7 až 8 km od nejbližší nemocnice, ale naneštěstí nevíte, zda budete schopen tam dojet. 

CO MŮŽETE UDĚLAT?

Máte kurz první pomoci, ale ten, kdo vás tam učil, vám zapomněl říci, jak ji poskytnout sám  sobě. Protože lidé jsou často sami, když utrpí náhlou srdeční příhodu, je tento článek asi na místě.

Člověku, jemuž přestane srdce pravidelně tlouci a který začne omdlévat, zbývá bez cizí pomoci jen asi 10 sekund (!), než ztratí vědomí. Ale takto postižený člověk si může sám pomoci tím, že bude opakovaně a velmi silně kašlat. Před každým zakašláním je třeba se hluboce.nadechnout a kašlat se musí zhluboka a dlouze, jako kdybyste chtěl hluboko z plic vykašlat hlen, a zakašlání je nutno opakovat každé dvě vteřiny, dokud nepřijde pomoc nebo dokud neucítíte, že srdce opět tluče normálně. Hluboké vdechy dodají do plic kyslík a pohyby při kašli stlačují srdce a udržují krevní oběh. Tlak na srdce také pomůže obnovit jeho normální rytmus. Tímto způsobem se oběť srdečního záchvatu dokáže dostat do nemocnice.

Autor: F. D. Rochman,

MD, Rochester General Hospital, USA

P.S.

Priatelia, pokiaľ poznáte vo svojom okolí cébečkárov, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli iným ľuďom v núdzi, neváhajte a napíšte na adresu: cezmin (zavináč) azet (bodka) sk .

Cébečko v boji o život

Stalo se nám to na dálnici,směrem od Olomouce do Čech. Naše Škodovka si na dálnici spokojeně pobrukovala a tak nám cesta z Moravy domů do Dobroučce příjemně utíkala. Náhle nás dálniční návěst upozorňuje, že musíme přejet do protisměru, protože pravá strana dálnice se opravuje. A právě zde, kde řidič nemůže zastavit, se to stalo, ozvaly se silné rány pod zadní  kapotou, chladič bez vody, za námi se valí gejzír páry. Zastavujeme, i když častečně blokujeme proud vozidel za námi. Kde opatříme tady mezi lesy vodu do chladiče? Napadlo jako první starost. 

Kde se vzal, tu se vzal, podél svodidel přiběhl asi dvacetiletý romský chlapec. Naléhavě prosí, abychom jej vzali autem do Čech. Nechápe do jaké jsme se právě dostali situace, a to že se budeme muset možná i my nechat sami odtáhnout.

Ptáme se ho, jak se sem dostal a kam jede - prý byl u babičky v Košicích a teď se vrací domů do Kladna, nemá „peniaze“ a z vlaku ho vysadili v Olomouci. Vydal se tedy stopem po dálnici.

Náhle říká: Mně je zle, mně je zle, a kácí se přímo na beton dálnice.“ Nikdo nezastaví, aby se zeptal, zda potřebujeme nějakou pomoc. Jsme jakýmsi divadlem, pro projíždějící auta. Snažíme se s manželkou oživit zdánlivě mrtvé tělo. Bleskne mi hlavou, abych použil vysílačku, cíbíčko. Skočím do auta, ale na kanále devět je velké rušení a nikdo se mi neozývá. Rozechvěle přepínám kanály a všude volám o pomoc. Konečně přichází naděje:

-„Tady Martin Litovel“.

Udávám svou volačku, přiblížné místo na dálnici a telegraficky vysvětluji co se nám přihodilo, že velmi nutně potřebujeme lékaře. Ještě jednou úpěnlivě Martina prosím, aby udělal vše co je v jeho silách, že jde o život mladého člověka. Vypínámvíníčko“ a jduman-želce, která teď klečí u nehybného těla, kterého jsme opatrněbetonového tělesa dálnice přemístili ke svodidlům. Napjatě čekáme zda se podařilo Martinovi zařídit pomoc. Konečně zastavuje vytoužené auto Policie. Martin nezklamal. Seznamuji policisty s tím co se stalo a policista, aby se přesvědčil, že dotyčný mladík nehraje před námi nějaké divadlo, Roma důrazně vyzývá, aby předložil doklady. Tělo však zůstává zcela bez reakce.

Náhle se nad lesy ozvalo burácení motoru a nad dálnicí se objevuje helikoptéra. Manévruje jako by hledala nějaké místo na přistání a náhle klesá nad opravovanou druhou půlku dálnice. Rychlost vozidel na dálnici výrazně zpomaluje a řidiči vozidel už z dálky tuší, že zde bude něco neobvyklého k vidění.

 

Létající sanitka přistála tak blízko nás, že mi její dotáčející se rotor málem usekl konec cíbí anteny na autě. Z helikoptéry vyskakují tři muži v červených kombinézách a hned se pouštějí do záchrany mladého člověka. 

Zatím utíkám k lesu a z malého potůčku nabírám vodu pro chladič v naději že to bude jen závada v nedostatku vody ve chladiči. Policie začala řídit zpomalený provoz a někteří řidiči si možná myslí že se tu natáčí nějaký film. Po chvíli mladík s pomocí lékařů záchranářů vstává, a se ulevuje. Dozvídám se, že šlo o epileptický záchvat. Mladý Rom se necítí dobře a tak moje žena prosí zdravotníky, aby jej vzali sebou do nemocnice. Osádka helikoptéry z neznámých důvodů odmítá a dodává, se prý mladík prospí na louce u dálnice. 

Policie odjíždí, vrtulník odlétá, a nám se podařilo uvést auto do chodu. Usazujeme mladého Roma na přední sedadlo, který zjevně není ještě v dobré kondici, a startujeme směrem domů přes Mohelnici.  

Podle úbytku buchet, které jsme mu nabídli, domnívali jsme se, že prožíval velmi dlouhou hladovku. V jedné železniční stanici mu moje žena kupuje jízdenku do Kladna a doprovázíme ho až do kupé ve vlaku. Loučí sepříslibem, že nám napíše jak dojel. Čekáme dodnes, ale nevadí, snad dojel do cíleného Kladna a snad mu zbylo ještě pár buchetmákem z Dobrouče a podělil svých šest sourozenců.

       Jan Dobrouč

Žijú medzi nami

Expedícia TOPOĽ 

 Zaujal ma jeden veselý, skromný a na prvý pohľad nenápadný dobrý človek volačkou Lojzo mobil Topoľčianky. Netušila som, kto a čo sa skrýva za jeho skromnosťou. Niekoľko stručných informácií som získala od Jozefa Vráble a následne som sa s Lojzom mobil Topoľčianky skontaktovala (naposledy s ním prežila aj spoločnú Megaexpedíciu v Kremnických vrchoch) položiac mu niekoľko otázok. Reportáž je o tom, ako človek môže žiť plnohodnotný život so svojimi „koníčkami.“

 

Začiatky rádioamatérčinymotošportu Lojza mobil Topoľčianky

Včelár Zlaté Moravce a Lojzom mobil Topoľčianky

Keďže ťa na CB pásme môžeme počuť pomerne často pod volacím znakom Lojzo mobil Topoľčianky a viem o tebe, že si milovníkom rádiových vĺn už niekoľko desaťročí, prezraď nám, v ktorom roku si sa stal rádioamatérom s koncesiou, kde si skladal skúšky a s ktorými kamarátmi - milovníkmi rádiových vĺn?

Skúšky rádioamatéra som zložil 3.3.1990 v Bratislave spolu s kamarátom OM5WEC.

 

Vysielal si v tom čase i na CB pásme alebo iba na rádioamatérskom pásme?

Iba na rádioamatérskom pásme.

 Pod akým rádioamatérskym znakom si vysielal (i vysielaš) a robíš súťaže na dvojmetri?

Om3WED.

Keď sa obzrieš dozadu, ktoré spojenia zo všetkých doposiaľ urobených spojení na dvojmetri si najviac ceníš?

Taliansko, Juhoslávia, Nemecko a Rumunsko. 

Podarilo sa ti bodovať za svoj klub v nejakej rádioamatérskej súťaži?

Áno, v roku 1998 som medzi 85 účastníkmi bodoval na 9.mieste.

Ako som sa dozvedela, okrem rádioamatérčiny ťa chytil za srdce aj motošport v ktorom si bol „ako doma“, čiže stal si aj reprezentatom Československa „ako jednička.“ Kedy si privoňal k motošportu?

Približne v roku 1955.             

 Aký bol tvoj prvý motocykel?

Manet 90cm, ktorý doteraz vlastním a je v 100%-tnom stave.

 Získal si popredné miesta v v okresných, krajských a celoštátnych motocyklových súťažiach?

Bolo toho veľa, roky Ti nepoviem, lebo nie som na ne orientovaný, ale spomínam na to rád.

 Na ktorých súťažiach si zabodoval tak, že ťa vybrali do celoštátnej súťaže a získal si aj nomináciu na šesťdennú?

Toto si pamätám, bolo to v roku 1977, mal som totiž úraz – zlomený členok pravej nohy - kvôli čomu som sa šesťdennej nezúčastnil ako náhradník. Dodnes mi dolámaný členok slúži bolesťou ako barometer počasia.

 Organizáciu zväzarmu ktorého mesta si reprezentoval v celorepublikovej motocyklovej (bývalej ČSR) súťaži a v ktorom roku?

Automotoclub Calex Zlaté Moravce. Musím poznamenať, že sme išli do súťaže bez akejkoľvek finančnej podpory – príspevku - dostali sme maximálne pečiatku organizácie, ktorá nás vyslala do súťaže. Bez pečiatky organizácie nik nemal šancu zúčastniť sa motosúťaží.

 Na súťaže si sa pripravoval sám alebo si mal poradcu, trénera?

V začiatkoch to bol Jaroslav Tůma, neskorší reprezentant ČSR. 

Keďže si jazdil nielen na motorke, ale aj na autách, určite máš nezabudnuteľné zážitky aj s nejakými osobnosťami športu a kultúry napáchnutými vôňou „benzínu - glycerínu.“ Stretnutie s ktorou osobnosťou sa ti najviac vrylo do pamäte?

Stretnutie s Ladislavom Duboczym zo Žiaru nad Hronom. Okrem toho som mal aj veselý zážitok s hercom Michalom Dočolomanským (viď foto v aute), ktorý sa chcel previesť v mojom aute a dal sa so mnou vyfotografovať. Stále je milovníkom motošportu.

(Pozn.: Absolvoval i jazdy autom do vrchu na Jankovom vršku pri Bánovciach n/ Bebravou. Kosačka).

 

Kedy si namontoval CB rádiostanicu do auta a začal tak byť účastníkom CB pásma pod volačkou Lojzo mobil Topoľčianky?

Zatiaľ som si ešte nenamontoval, používam ručnú rádiostanicu.

 Plánuješ zostaviť partiu cébečkárov, ktorá by zabezpečovala motokrosové alebo automobilové preteky organizované moto a autoklubmi?

To sa už stalo viac krát pri rôznych športových akciách.

 V ktorom meste si sa stal členom veterán klubu?

Zatiaľ nie som v žiadnom, je to problém, lebo... nie som milionár, aby som sa ním mohol stať. MI, čiže „Mafia Indulóna“ (pre objasnenie: „Kto maže, ten jede!“) je všade na Slovensku!

 Aké podujatia organizuje váš automotoklub? Mohol by si vymenovať niekoľko akcií organizovaných vašim automotoklubom?

Náš automotoclub sa už dávno „rozpadol.“ Takže žiadne podujatia neorganizujeme.

 Okrem uvedených koníčkov je o tebe známe, že si zberateľom starých rádioprijímačov. Ktorý rádioprijímač zo zbierky je najstarší?

Je to rádio ZENIT, rok výroby približne 1928.(Pozn.: Pokiaľ má niekto z cébečkárov v zálohe nepotrebné staré rádiá do päťdesiatych rokov, môže sa ich zbaviť a darovať ich do uvedenej zbierky Lojza mobil alebo vymeniť.

Kosačka

  

Zbierka starých značiek rádií Lojza mobil . Exp.TOPOĽ: Lojzo mobil, Tino a Macík Zlaté Moravce

Expedícia TOPOĽ

Členovia exp. TOPOĽ: Lojzo mobil Topoľčianky, Macík a Tino Zl. Moravce 

Keďže máš celoživotne záujem o techniku a technické športy, je nesporným faktom, že k sebe priťahuješ mladých ľudí a si im nápomocný v začiatkoch. Tino Zlaté Moravce je tvojim parťákom na portejbloch, on vysiela z CB rádiostanice a ty na dvojmetri. Tvoj počin je maximálne pozitívnym aktom zbližovania užívateľov CB s užívateľmi koncesionovaného pásma. Hodláte spolu s Tinom a Macíkom prihlásiť expedíciu Topoľ i do súťaží organizovaných CB klubmi a jednotlivcami na CB pásme? Osobne vás pozývam do 5.ročníka súťaže „Svätojánska stovka 2004.“

Zúčastnili sme sa súťaže Rozhledny 2003, Svätojánskych mušiek a hodláme sa prihlásiť i do budúceho ročníka.

Viem o tebe, že si okrem uvedených koníčkov aj milovníkom prác v záhradke i na poli ako i samotnej prírody. Prezraď mi tajomstvo organizovania času, ako to všetko stíhaš robiť, veď samotné práce v záhradke potrebujú veľmi veľa času (siať, sadiť, presádzať, pikírovať, okopávať a polievať...) Podľa mňa to bez pomoci akosi nie je možné zvládnuť. Pomáha ti niekto?

Bez pomoci príbuznej duše naozaj nie je možné zvládať toľko aktivít a prác a k tomu ešte aj koníčky. Pri prácach v záhrade a na poli mi pomáha moja obetavá manželka Paulínka, ktorá riadi domácnosť, výborne varí a ktorej prednosťou sú pochopenie, zhovievavosť a pohostinnosť.
 

 Lojzko mobil, ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšie spojenia od srdca k srdcu a CB stretnutia. Prajem ti čo najviac spojení na CB pásme a vydarených expedícií z kopcov domoviny, ako i zaujímavých aktivít vo svete motošportu.  

Kosačka

(Foto:  Lojzo mobil  vysiela z auta, „Zimný spánok v záhrade Lojza mobil.“)

Moje
webové stránky
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
 Vianoce:
http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz/
 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
 Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
 
 Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia2004cezmin.wz.sk/