[
Späť |
Obnoviť | Dopredu ]
Táto stránka sa správne zobrazuje
kódovaním Windows 1250. Stránky sú
optimalizované pre Microsoft Internet Explorer
4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768
pixelov.
Vznik
expedície
Barbakan
pod
názvom
Barbakan
možno
datovať
do
obdobia
vzniku,
resp.premenovania
CB klubu
Night
Screamu
na CB
klub
BarBakan,
v roku
2004. CB
klub bol
premenovaný
z Night
Scream
na
Barbakan
práve v
tomto
období.
Expedícia
Barbakan
sa na
istý čas
spojila
s
exp.Mafia
a
vystupovala
ako
spoločná
expedícia
cébečkárov
Banskej
Bystrice
a
Zvolena
pod
názvom
Spartakus.
Aktivity
CB
expedície
v roku
2005
boli
veľké
tak v
portejblovaní,
ako i
stretávaní
sa a
vzájomnej
komunikácii
na
kanáli
26.
Expedícia
Barbakan
- Skalka
a zimné
tŕpky
Neubehol
ani
týždeň
po
poslednom
portejblovaní
a
expedícia
Barbakan
opäť
vyrazila
do
kopcov.
Tentokrát
sme si
to
namierili
rovno na
"Skalku"
s
nadmorskou
výškou
1200 m.
n. m.
Rozmýšľali
sme aj
nad
"Polomom",
ktorý sa
nachádza
pri
Žiline.
Keďže v
Žiline
nasnežilo
až 4 cm
snehu,
na Polom
by sme
sa asi
nedostali
a tak
sme šli
vyskúšať
Skalku.
Náš tým
pozostával
so 4
členov (Peki
BB,
Tarzan
BB,
Mirči BB,
FoXo BB).
Na
expedíciu
sme sa
vybrali
v
sobotu,
pretože
jeden s
členov
bol v
piatok v
robote a
predsa
sa na
neho
nevykašleme.
Zámienka
bola aj
tá, že v
piatok
sme mali
isť do
Tatier
na
rádioamatérske
stretnutie.
Bolo
spojené
s
burzou,
na
ktorej
sme
každý
chceli
niečo
kúpiť.
Nakoniec
sme sa
do
Tatier
nevybrali,
nebolo
nás dosť
a bol by
to drahý
výlet.
Tarzan v
sobotu
ráno
prišiel
najprv
po Mira,
mňa a
nakoniec
po
Pekiho.
Plne
vybavený
a
naložený
sme sa
vybrali
na
cestu,
ktorú
sme si
spríjemnili
skvelou
hudbou.
Zastavili
sme sa
vo
Zvolene
natankovať
naftu a
poumývať
okná.
Ďalej
nasledovala
už len
cesta na
Skalku.
Na
skalke
sme boli
pred
nedávnom,
ale
odvtedy
Tarzan
zabudol
cestu a
tak sme
sa
viezli
až do
Žiaru
nad
Hronom.
Nevadí
však to
sa môže
stať
každému
z nás a
nakoniec
sme sa
previezli
a videli
haváriu.
Cesta od
Kremnice
hore
bola
trošku
zasnežená
a vo
vyšších
miestach
bola už
aj
klzká.
Tarzan
sa
nenechal
zaskočiť
a ešte
sa aj
vybláznil.
Bola asi
jedna
hodina
poobede,
keď sme
dorazili
na
miesto
portejblu.
Bolo to
hneď
pred
vysielačom
na
parkovisku
pri
strážnej
službe.
Tá
pozostávala
s
jedného
člena
SBS
služby a
štvornohého
priateľa.
Ten
očividne
strážil
dobre,
pretože
sme sa
ho
naozaj
báli.
Ochrankár
bol
veľmi
milý a
príjemný
chlapík.
Dobre
sme si s
ním
pokecali.
Stan sme
si
rozložili
hneď
pred
oploteným
areálom
na
panelovom
povrchu.
Za nami
sa
nachádzala
ubytovňa.
Mirči
dopredu
vybavil,
aby sme
tam
mohli
stanovať
a hlavne
vybavil
aj
elektriku,
bez
ktorej
by sme
boli asi
stratení.
Bola tam
strašná
kosa a
to ešte
neprišla
noc!
Rozložili
sme
stan,
všetky
veci sme
preniesli
do stanu
a
pripravili
na
vysielanie.
Postavili
sme 5/8,
ktorá
bola
ukotvená
o rúru
oplotenia.
Trošku
sme sa
pri jej
ukotvovaní
aj
zasmiali,
pretože
keď bola
hore
zistili
sme, že
nemá
namontované
radiály.
V tom
nám Peki
pripomenul,
že už
keď
budem
dávať
tie
radiály
mohli by
sme tam
zakrútiť
aj
kábel. S
Tarzanom
sme šli
od
smiechu
do
kolien,
ešte sa
nám to
niky
nestalo.
Teraz
ani
neviem,
čo na
tom bolo
také
smiešne.
Asi
ohnivá
voda?
Skúsili
sme
postaviť
aj
smerovku,
ktorú
sme
chceli
hlavne
vyskúšať.
Tá sa
však ale
nepodarila,
chýbali
nejaká
diely.
Nevadí
hlavne,
že bola
aspoň
jedna
funkčná
anténa.
Hneď sme
sa v
stane
usalašili
a dali
do
vysielania.
Naše
prvé
spojenie
bolo o
14:09 a
ozval sa
nám
Cvrček
Budatín,
ktorý
práve
sedel vo
svojom
autíčku
a blúdil
po
Klačne
58 Km
vzdialeného
miesta
od nás.
Spojenia
veľmi
nechodili,
z čoho
sme
nemali
dobrý
pocit a
ešte nám
aj stále
vyhadzovalo
ističe,
takže
sme až
do
odstránení
chyby
museli
fungovať
len na
jedom
ohrievači.
V stane
bolo po
dákom
čase
síce
teplejšie,
ale
neustále
behanie
hore
dole
kvôli
ističom
priviedlo
do stanu
zimu. Až
v
podvečer
sa nám
chybu
podarilo
odstrániť
a mohli
sme sa
konečne
aspoň
kúsok
ohriať.
Ja s
Mirčim
sme si
ľahli,
Mirči
bol po
nočnej
unavený
a mňa
chytili
driemoty.
Večer
som sa
zobudil
na
buchot.
Bola to
výmena
stráži.
Prišiel
sa
zoznámiť
s
Tarzanom.
Aj on
bol k
nám
veľmi
milý aj
napriek
tomu, že
som ho
nevidel.
Radšej
som s
zdržiaval
v stane
ako byť
zjedený
a
roztrhaný
psom
alebo
medveďom.
Večer
bol
príslušník
SBS na
nočnej
prehliadke
aj so
štvornohou
potvorou.
S tou sa
Tarzan
zoznámil
tiež.
Vraj je
veľmi
priateľský.
Zhodli
sme sa
na tom,
že je to
múdra
potvorka.
Keď je
pustený,
tak sa
hrá a
ako
náhle je
na
reťazi,
tak
stráži
veľmi
poctivo
a je mu
jedno či
sa pred
chvíľkou
s vami
hral, aj
tak si
vás
podá.
Nad
ránom
bol už
Peki aj
Tarzan
unavený,
tak som
ich
pustil
si
ľahnúť k
Mirovi.
Boli
natlačený
ako
sardinky.
Ja som
si sadol
na
stoličku
a začal
dávať
výzvu na
všetkých
kanáloch.
Neverili
by ste
aké bolo
všade
ticho.
Neozval
sa nikto
ani len
opakovače
mi
neodpovedali.
Neostávalo
mi nič
iné ako
sa
pokúsiť
zaspať a
ráno
skoro
vstať.
Sadol
som si
na jednu
stoličku
a na
druhú
som si
vyložil
nohy.
Bola mi
taká
zima, že
som
nemohol
zaspať.
Celú noc
som sa
pozeral
na
digitálne
hodiny a
odratúval
minúty.
Sem tam
som
pozrel
na
chrápačov,
či nie
sú
odokrytí,
alebo či
sa
nechcú
náhodou
vymeniť.
Tarzan
si veľmi
nepospal,
pretože
bol na
malom
kúsku a
tam sa
nedalo
dobre
spať.
Navyše
sa mi
ešte aj
podarilo
spadnúť
so
stoličky,
pretože
sme boli
dole
kopcom a
ako som
sa chcel
podoprieť,
nechtiac
som
Tarzanovi
jednu
vrazil
medzi....
Dúfam,
že
nezostane
bezdetný,
to by ma
riadne
štvalo.
Veď
každý z
nás by
určite
rád
videl
pobehovať
o
niekoľko
rokov
malé
Tarzančatá.
Okolo
pol
piatej
ráno sa
už aj
Tarzan
nadobro
prebudil
a tak
sme hore
buntošili
dvaja.
Zapol
som CB a
zase som
podával
výzvy na
každý
kanál.
Ticho!
Nemohol
som tomu
uveriť.
Ako je
to
možné,
že nikto
nie je v
takúto
hodinu
na
vysielačke.
Potom mi
svitlo,
že len
blázon
by sa
bol do
rána
hral s
CB. Tak
som sa
zabával
s
opakovačmi.
Na
jednom
sa mi
stále
ozýval
dáky
Maďar,
ktorému
som
nerozumel
ani
slovo.
Krátko
po
piatej
vstal aj
Peki s
Mirom.
Pekimu
sa
nechcelo
vstať
ani po
treťom
pípaní
jeho
vlastného
budíka.
Ja som
sa hneď
zaujal
polohu
ležiaceho
strelca.
Vliezol
som do
teplého
spacáka
a už ma
nezobudil
ani Peki.
Spojeníčka
veľmi
nelietali
a tak
sme sa
na to o
trištvrte
jedenásť
vykašlali.
Naše
posledné
spojenie
bol
Johny BB,
ktorý
bol naše
100-té
spojenie.
Snažili
sme sa
čo
najskôr
pobaliť
a
rozobrať
zmrznuté
zariadenia.
Ráno,
keď sme
odchádzali,
už zase
slúžil
SBS-skár
čo nás
aj
privítal.
Rozlúčili
sme sa s
ním,
poďakovali,
poprosili
ešte,
aby nám
spravil
spoločnú
fotku a
ufujazdili
sme
domov.
Na
Skalke
po nás
ostal
len
mokrý
fľak od
stanu a
smeti v
koši.
Cestou
sme sa
ešte
zastavili
na
benzínke,
boli sme
hladní.
Kúpili
noviny a
hneď nás
zaskočila
titulná
strana „Labuda
zabil
dve
ženy.“ V
ten
víkend
sa na
cestách
stalo
veľa
dopravných
nehôd.
Boli sme
radi, že
sme sa
nestali
obeťami
jednej s
nich.
Aké boli
moje
dojmy?
Bola to
skvelá
expedícia
ako
každá.
Spojení
bolo
síce
málo ale
hlavne
sme šli
vyskúšať
smerovku,
ako to
odtiaľto
lieta a
hlavne
zažiť
ďalšie
dobrodružstvo.
Aj
napriek
zime sme
prežili
pár
skvelých
hodín a
určite
by som
si to
zopakoval
ešte
raz!
Domov
sme si
odniesli
celkom
pekný
počet
bodíkov,
ale
hlavne
kopec
spomienok,
či už na
tuhú
zimu
alebo
dobrú
náladu.
Ale aj
tak
celkovo
hodnotím
túto
expedíciu
za
úspešnú.
19/03/2011/:
Malý
Šturec -
860 m
(JN98LU)
...Albbert
B.
Bystrica...
a v roku
2010
21.8.2010:
POĽANA -
1250 m
(JN98RO)
...Exp.
BARBAKAN...
17.7.2010:
PANSKÝ
DIEL -
1100 m
(JN98NT)
...Exp.
BARBAKAN...
09.7.2010:
SKALKA -
1210 m
(JN98LR)
...Exp.
BARBAKAN...
26.
-27.6.
2010:
ČERTOVICA
- 1250 m
(JN98UV)
...Exp.
BARBAKAN...
29.5.2010:
PANSKÝ
DIEL -
1100 m
(JN98NT)
...Exp.
BARBAKAN...
21.5.2010:
VYSOKÁ
(PLEŠE)
- 980 m
(JN98OT)
...Exp.
BARBAKAN...
Stretnutie
cébečkárov
v roku
2010
17/09/2010/:
Chata na
Plešiach
- 870 m
(JN98OT)
...stretnutie
PLEŠE
2010...
Foxo BB
Tak a
prišla
ďalšia
expedícia
Tento
krát sme
sa v
korzičke
vybrali
na
Martinské
holena
Veľkú
Lúku
oblasť
Malá
Fatra.
Cestu
sme síce
veľmi
dobre
nevedeli,
teda od
Martina
tam, ale
Peki tam
už bol a
vraj vie
kade sa
má ísť.
No takže
sme sa
spokojní
so
zabudnutou
mapou
vybrali
na
expedíciu.
Cesta do
Martina
bola
príjemná.
Najmä,
keď sme
išli cez
Šturec.
Pri
príchode
do
Martina
Peki
zistil,
že nevie
kade sa
má ísť.
S Gyrom
sme na
neho
kukli a
obaja
sme ho
zglbali
chudáčika.
Dostali
sme sa
do
centra a
boli sme
stratení.
Peki
vraví,
že
doľava
máme
odbočiť.
To nebol
dobrý
nápad.
Pešia
zóna!
Spýtali
sme sa
okoloidúceho
Martinčana
ako sa
dostaneme
k cieľu.
Poradil
nám a
potom si
už aj
Peki
spomenul
na
cestu.
Na kopec
sme išli
asi pol
hodinku.
Riadny "strmák",
na pešo
by sa mi
nechcelo,
ale na
bicykli...
to by
som si
dal
povedať.
Prišli
sme hore
a
vybalili
všetky
veci z
auta.
Napravo
od nás
stál
vysielač,
na ktorý
sme mali
chuť
vyliezť.
Zavesili
sme na
seba
všetky
veci a
go go po
vysielač
Rebeca.
Tam sme
boli za
5 minút
však sme
dáky
športovci
no
nie.Porozkladali
stan,
anténu a
go do
vysielania.
Počasie
bolo
pekné,
teplo a
ten
krásny
západ
slnka.
Najedli
sme sa a
začali
vysielať.
Hneď nám
to išlo
krásne.
Boli sme
veľmi
spokojní,
plní
prekvapenia,
koľko
spravíme
spojení.
Večerom
už začal
pofukovať
chladný
vetrík a
tak sme
sa
schovali
do
stanu.
Noc bola
pre mňa
hrozná.
Aj teraz
som sa
sťažoval
na
povrch,
kde som
spinkal.
Nedalo
sa mi
riadne
spať,
pretože
ma
všetko
tlačilo
a stena
stanu sa
na mňa
tlačila.
Ráno sme
vstali
skôr,
podaktorí.
Ja som
spinkal
dlho,
pretože
som bol
unavený.
Vstal
som,
naraňajkoval
a kým
Gyro s
Pekim
vysielali
a
zapisovali
úspešné
spojenia,
ja som
sa
vybral
na malú
exkurziu.
Zobral
som si
statív a
foťák.
Šiel som
po
turistickom
chodníčku,
až som
po pol
hodine
prišiel
na
kopec.
Poobzeral
som sa
okolo a
zbadal
som
vysielač,
pri
ktorom
sme
sídlili.
Nižšie
som
zbadal
čučoriedky.
Zišiel
som a
začal
oberať.
Zrazu
som
zistil,
že som
sa
stratil.
Všade
okolo
mňa boli
len
kopce a
nevedel
som
ktorým
smerom
mám ísť.
Skúsil
som teda
šťastie
a začal
som
kráčať.
Onedlho
som
zbadal
vysielač.
Nasmeroval
som sa a
nasledoval
ho.
Lenže sa
mi
stratil
zase.
Takto
som
blúdil
hore
dole.
Konečne
som
vyšiel
na
kopec, z
ktorého
som
zbadal
náš
stan.
Lenže
som bol
pekne od
neho a
predomnou
samé
kopce.
Nakoniec
som to
zvládol
a celý
zničený
som si
ľahol
pred
stan.
Gyro a
Peki už
mali
niekoľko
spojení.
Takto
sme
sedeli
až do
večera
pred
stanom a
robili
blbosti.
Zlámal
som
stan.
Teda, to
bol
určite
vietor,
ktorý
zvalil
Gyra.
Okolo
prešlo
kopec
turistov
a
vypytovali
sa, čo
je to tu
za akciu
a tak.
Prišiel
zase
večer a
pobrali
sme sa
do
stanu.
Vedľa
nás si
rozložili
stany
náhodní
turisti.
Túto noc
som spal
na
druhej
strane,
i keď
som
chcel v
strede.
Spalo sa
mi
trošku
lepšie,
ale bolo
tak
teplo,
pretože
niekto
múdry si
nezobral
krém a
tak ho
spálilo,
že celú
noc
horel.
Ale to
nás bolo
viac
takých.
V sobotu
sa
konala
aj česká
súťaž, v
ktorej
sme boli
zapojení
aj mi.
Toto nám
išlo
horšie,
lebo
všade
boli
Rusi!
Boli sme
s toho
smutní.
V noci
bol
vietor
hrozný,
ale len
pár
hodín.
Všetci
nás
strašili,
že bude
riadna
búrka a
krupobitie.
Rozmýšľali
sme, či
to
nezbalíme
a
nepôjdeme
do auta.
Ale
nakoniec
sme
ostali a
riskli
to.
Spravili
sme
dobre,
pretože
nepršalo,
žiadne
krupobitie.
V nedeľu
som už
aj ja
vstal
skôr.
Najedli,
povypratali
zo
stanu,
spravili
pár
spojení,
zložili
stan,
anténu a
hor sa
domov.
Nechcelo
sa nám,
ale boli
sme
spokojní.
Spravili
sme
okolo
190
spojení,
najďalej
až do
Francúzska.
Ako na
každej
expedícii,
tak aj
na tejto
sme
vymysleli
pár
sprostostí.
Peki =
špeky,
ale to
sme
minule
vymysleli.
Teraz
má každý
pochodovú
pesničku.
Gyro =>
Jede
jede
Džajríčku,
nese si
svoji
staničku.
Peki =>
Jede
jede
Špeky,
kouří se
mu s
deky.
FoXo =>
Jede
jede
FoXo, je
to týpek
kokso.
Foxo
Príprava
antény...
Vysielanie
expedície
Barbakan
v roku
2005
::
Expedícia
Barbakan
- Skalka
a zimné
tŕpky
2005 ::
::
Expedícia
Barbakan
a
Expedícia
Mafia na
Veľkej
Javorine
2005 ::
::
Expedícia
Barbakan
-
Sitniansky
rytieri
2005
Returned
2
(Sitno)
::
::
Expedícia
Barbakan
-
Sitniansky
rytieri
2005
Returned
(Sitno)
::
:: PMR
Štafeta
Pánsky
Diel
2005 ::
::
Buchlovice,
Brno,
Holice,
Praha,
Bratislava
2005 ::
::
Expedícia
Barbakan
-
Matičiarska
anténa
2005
(Veľká
lúka) ::
::
Expedícia
Barbakan
-
Sitniansky
rytieri
2005
(Sitno)
::
::
Expedícia
Barbakan
- Cesta
hrdinov
2005
(Kremnické
vrchy)
::